Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 21, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/125/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615206009
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615206009.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu R.. A. V. a členov senátu Y.. Y. Q.
a R.. C. C. v exekučnej veci oprávneného: C. life životná poisťovňa, a.s., J. 2, V., K.: XX XXX XXX,
proti povinnému: U. Q., nar. XX.X.XXXX, R. Z. XXXX/X, N., o vymoženie XX,XX eur s príslušenstvom,
vedenej u súdneho exekútora R.. T. Y., X. úrad V., V. XX, V., EX XXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 30.6.2015 č. k. 7Er/278/2015-11, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že spolu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bol súdu predložený exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu
Košice zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. XC/XXXX/XXXX. Spolu s exekučným titulom bola oprávneným
predložená aj poistná zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa
XX.XX.XXXX, ako aj Všeobecné poistné podmienky, ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku - článok

XV. VPP, kde sa dohodli, že všetky vzájomné spory sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred
rozhodcovským súdom. S poukazom
na ustanovenie § 44 ods. 2, § 41 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, 5, 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 6 Cdo 1/2012 posúdil predmetnú poistnú zmluvu

ako spotrebiteľskú. Ďalej sa zaoberal rozhodcovskou doložkou, ktorá núti spotrebiteľa v prípade sporu
podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým je spotrebiteľovi odobratá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je s poukazom na § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná. Súd prvej inštancie mal zároveň
za to, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. To, že povinný všeobecné poistné

podmienky podpísal, ešte neznamená, že sa skutočne mal možnosť s týmito podmienkami aj oboznámiť
a pochopiť ich význam. Rozhodcovská doložka je neplatná aj z dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať
v rozhodcovskom konaní, určí výlučne oprávnený, čo taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v
postavení účastníkov rozhodcovského konania v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, na základe ktorej sa uskutočnilo rozhodcovské konanie, rozhodcovský rozsudok
vydaný v tomto konaní nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, a preto súd prvej

inštancie žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal,
že súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou. K takému záveru súd dospel kvôli nedostatočnému zisteniu skutkového stavu veci.
Exekučný súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď tvrdí, že rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán, poukazujúc na § 53 OZ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda je neplatná. Súd
nedostatočne zistil skutkový stav v danej veci. Nerovnováha v právach a povinnostiach neprichádza

do úvahy, pretože rozhodcovská doložka v žiadnom prípade nenúti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne
rozhodcovskému konaniu. V prípade,
že by so skutkovými a právnymi závermi rozhodcovského súdu nebola jedna zo strán spokojná, môže
sa žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku domáhať preskúmania jeho zákonnosti v konaní na
všeobecnom súde. V prípade, že už je rozhodcovské konanie začaté na základe návrhu na začatie
konania zo strany dodávateľa, spotrebiteľ sa mu musí podrobiť a na všeobecný súd sa môže obrátiť

až po skončení rozhodcovského konania. Oprávnený tvrdil, že rozhodcovská doložka bola individuálne
dojednaná a povinný mal možnosť sa s ňou oboznámiť. Osobitné zmluvné dojednania môže poistník
prijať alebo aj neprijať, má teda k dispozícii dve alternatívy a možnosť slobodnej voľby sa pre jednu
z nich rozhodnúť. Neprijatie osobitných zmluvných dojednaní nemá za následok to, že poistný vzťah
nevznikne. Osobitné zmluvné dojednania sú totiž samostatný právny úkon oddeliteľný od textu VPP

a poistnej zmluvy. Nepodpísanie rozhodcovskej doložky by nijako neovplyvnilo poistný vzťah, ten by
totiž trval aj naďalej. Rozhodcovská doložka nespôsobuje žiadnu značnú nerovnováhu v neprospech
spotrebiteľa. Z preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý rozsah preskúmavania
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia. Napriek tomu, že exekučný
súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré

predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvej
inštancie tak v preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť ako neprípustné. Dôvody zistenia,
že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský vzťah, a preto je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského
práva aj v rámci exekučného konania, v ktorom je okruh účastníkov jednoznačne vymedzený v § 37
Exekučného poriadku a niet preto dôvodu pre podporné použitie O.s.p., ale ani okolnosti zamietnutia

žiadosti o udelenie poverenia ako takej, exekučný súd riadne nezdôvodnil. Odôvodnenie napadnutého
uznesenia je nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne
konanie a odňatie mu možnosti konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť.

4.Súdnyexekútorapovinnýsa kodvolaniuoprávnenéhonevyjadrili,odvolanie bolodoručené súdnemu
exekútorovi dňa XX.XX.XXXX a povinnému dňa XX.XX.XXXX.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379, §

380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie
ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd
uvádza nasledovné:

7. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa
XX.X.XXXX sp.zn. XC/XXXX/XXXX vydaný rozhodcom R.. F. A.. Rozhodcovský rozsudok nadobudol

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v XV. časti Všeobecných
poistných podmienok pre poistenie, na ktorú odkazujú Osobitné zmluvné dojednania č. XX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným.

8. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnymspôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa X.XX.XXXX vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL,
kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol
vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci

obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

9. Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj zo samotného Exekučného
poriadku, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje, či exekučný

titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či
oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

10. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

11. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,
že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej

výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie

je prekludované.

12.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo
dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcieoznačízaexekučnýtitulrozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc

rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť
v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom,
t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí
pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec
uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21. marca 2012, sp. zn. 6 Cdo

1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

13. V prejednávanej veci sa rozhodcovská doložka nachádzala vo Všeobecných poistných podmienkach
- XV. časť - rozhodcovské konanie, na ktorú odkazujú Osobitné zmluvné dojednania č. XX/XXXX k
poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX. Podľa tejto rozhodcovskej doložky sa poisťovňa a poistník dohodli, ževšetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Podľa bodu 2. tejto doložky pokiaľ poisťovňa
nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského

súdu,resp.nezriadistályrozhodcovskýsúd,buderozhodcovskýsúdvytvorenýpodľapotrebyodprípadu
k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne

v rozhodcovskom konaní.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,

požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

19. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná podmienka absolútne
neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka znemožňuje
voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý.
Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a

súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa
podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej
podmienky, pretože praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť,
že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou

osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu
účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

20. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v zmluve v prejednávanej veci koncipovaná a

spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani o individuálnom
dojednaní rozhodcovskej doložky v zmluve, ale skôr o
zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o poistnú zmluvu a osobitné zmluvné dojednania k
poistnej zmluve, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania
spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v

zmluve, resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu,
ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že
nepodpísaním zmluvy by nedošlo ani k podpisu poistnej zmluvy, keďže obidve zmluvy boli uzavreté vjeden deň. Z týchto dôvodov je záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej
doložky v zmluve vecne správny.

21. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza
k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ
sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú
obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach
právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka

koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto
rozhodcovská doložka neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná
rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez

právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, teda vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené
podmienky na vykonanie exekúcie.

23. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa

§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným

účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

25.Toto rozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,
na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429

ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).