Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200337
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200337.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr.

Kataríny Benczovej a JUDr. Boženy Husárovej v právnej veci žalobcov: 1/ L. L., nar.XX.XX.XXXX a 2/ B.
L., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom J. W. XX, XXX XX A., obaja právne zastúpení: HALADA advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému: Okresný
úrad Trnava, Odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárová 8, 917 02 Trnava, za účasti: 1/ JUDr. J. Y.,
nar. XX.XX.XXXX a 2/ A. Y., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom E. T. P. XX, XXX XX A., 3/ JUDr. D. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. T. W. XXX, XXX XX A., 4/ Ing. A. P. st., nar. XX.XX.XXXX a 5/ V. P., nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom E. T. W. XXX, XXX XX A., 6/ Ing. A. P. ml., nar. XX.XX.XXXX a 7/ Bc. L. P.,

nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom W. XXX/XX, XXX XX R. B., všetci právne zastúpení: JUDr. Ruženou
Bubenčíkovou, advokátkou so sídlom Kolárova 8, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného číslo V/OU-TT-OVBP2-2014/00129/PI zo dňa 25. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej
politiky č.V/OU-TT-OVBP2-2014/00129/PI zo dňa 25.03.2014 a rozhodnutie Mesta Trnava č.
OsaŽP/1545-72779/2013/Jč zo dňa 25.10.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a
vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania vo výške 937,11 Eur spočívajúce
zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,- Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 867,11
Eur na účet právneho zástupcu žalobcov HALADA advokátska kancelária s.r.o., Trnava, č. účtu: XXX
XXX XXXX/XXXX, IBAN: P. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC:K., vedený v N., a.s., do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Zúčastneným osobám 1/ až 7/ súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 15.05.2014, osobne doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.05.2014, sa žalobcovia
prostredníctvomprávnehozástupcudomáhalipreskúmaniazákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.V/OU-
TT-OVBP2-2014/00129/PI zo dňa 25.03.2014, potvrdzujúceho prvostupňové rozhodnutie Mesta Trnava
č.OSaŽP/1545-72779/2013/Jč zo dňa 25.10.2013, ktorým tento prvostupňový orgán postupom podľa
§ 108 ods. 2 písm. a) a § 114 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon), vo verejnom záujme natrvalo zriadil vecné bremeno v prospech navrhovateľov - JUDr.
J. Y. a A. Y., obaja bytom E. T. P. XX, XXX XX A., JUDr. D. Q., bytom E. T. W. XXX, XXX XX A., Ing. A. P.

st. a V. P., obaja bytom E. T. W. XXX, XXX XX A., Ing. A. P. ml. a Bc. L. P., obaja bytom W. XXX/XX, XXX
XX R. B. a každodobého vlastníka pozemkov v obci A., kat. územie A., parc. č. 4021/36 zapísanom na
LV č. XXXX, parc. č. 4021/167 zapísanom na LV č. XXXX, parc. č. 4021/530 zapísanom na LV č. XXXXX,
parc. č. 4021/532 zapísanom na LV č. XXXXX, za účelom priznania práva uloženia inžinierskej sieteverejnej kanalizácie stoky D 10-1, profil D 300 z PVC rúr v rozsahu a za náhradu podľa geometrického
plánu č. 106/2013. Vecné bremeno sa v zmysle uvedeného rozhodnutia vzťahuje na pozemok parc. č.
4021/313, kat. úz. A., druh pozemku orná pôda o výmere 25 m2, ktorého vlastníkom v podiele 1/1 je Ing.

L. P. a pozemok parc. č. 4021/638, kat. úz. A., druh pozemku orná pôda o výmere 1.225 m2, ktorého
spoluvlastníkmi sú v podiele 1/1 žalobcovia L. L. a B. L..

Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu v žalobe namietali, že navrhovaná stavba nie
je verejnou kanalizáciou v zmysle zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, nakoľko

nespĺňa legálnu definíciu verejnej kanalizácie jednak v tom, že je v rozpore s jej pozitívnym vymedzením
( § 2 písm. b, d, § 3 ods. 1 a 2 zák.č.442/2002 Z.z.) a tiež v tom, že napĺňa znaky jej negatívneho
vymedzenia ( § 3 ods. 4 písm. a, b zák.č.442/2002 Z.z.), že navrhovaná stavba nie je verejnoprospešnou
stavbou podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie, v konaní o obmedzenie vlastníckeho
práva nebol preukázaný verejný záujem na vyvlastnení vlastníckeho práva, navrhované vyvlastnenie
predstavuje zásah nad nevyhnutnú mieru, navrhovaná odplata nezodpovedá požiadavke primeranej

náhrady definovanej v § 112 ods. 4 v spojení s § 111 ods. 2 stavebného zákona, navrhovatelia (pribratí
účastníci) spôsobom podľa § 112 stavebného zákona nepreukázali bezvýslednosť dohody a že tieto
osoby nie sú osobami oprávnenými podať návrh na vyvlastnenie podľa § 112 stavebného zákona.

Skutočnosť, že navrhovaná stavba neslúži na hromadné odvádzanie odpadových vôd t. j. od viac ako

50 osôb alebo viac ako 10m3 odpadovej vody denne a má slúžiť len na odvádzanie splaškovej vody zo
4 plánovaných rodinných domov má za následok, že táto stavba nemôže byť považovaná za verejnú
kanalizáciu.

Rovnako nie je pri zriadení a prevádzkovaní tejto navrhovanej stavby daný ani verejný záujem,

ale len súkromný záujem investorov 4 rodinných domov, pretože takáto kanalizácia nebude slúžiť
verejnej potrebe, ale ide o súkromnú účelovú kanalizáciu na odvádzanie vôd zo 4 rodinných domov
plánovaných navrhovateľmi konania o obmedzení vlastníckeho práva na svojich pozemkoch. Ak sa
územnoplánovacia dokumentácia odvoláva na súlad so stanovenou koncepciou, za ktorú je považovaná
urbanistická štúdia IBV - Pekné pole I, je treba poukázať najmä na to, že táto urbanistická štúdia nemá

záväzný charakter a teda nepredstavuje ani žiadnu záväznú koncepciu. Súlad z územnoplánovacej
dokumentácie so stanovenou koncepciou musí vyplývať zo všeobecne záväzných právnych predpisov.

Požiadavka verejného záujmu na zriadení verejnej kanalizácie predstavuje jeden zo znakov definície
verejnej kanalizácie, od ktorého však treba odlíšiť požiadavku verejného záujmu na vyvlastnení ( § 108

ods. 2 stavebného zák.). Posúdenie existencie verejného záujmu na vyvlastnení nemožno stotožňovať
s posúdením verejného záujmu na zriadení a prevádzkovaní verejnej kanalizácie. To že žalovaný
nesprávne vykladá ustanovenie § 108 ods.2 stavebného zák., keď stotožňuje otázku verejného záujmu
na vyvlastnení ( obmedzení) vlastníckeho práva s preukázaním prípustnosti vyvlastnenia, pokiaľ ide o
účel vyvlastnenia, svedčí o nesprávnom posúdení veci. Podmienkou vyvlastnenia patrí aj to, že musí

ísť o vyvlastnenie iba v nevyhnutnej miere, čo v danom prípade nebolo zo strany žalovaného splnené,
keďže na účel navrhovaného vyvlastnenia ktorým je zriadenie stavby kanalizácie slúžiacej na napojenie
4 plánovaných rodinných domov navrhovateľov ( pribratých účastníkov) na verejnú kanalizáciu možno
naplniť aj inak, nakoľko navrhovatelia vyvlastňovacieho konania sami vlastnia pozemky, z ktorých je
verejná kanalizácia priamo dostupná, bez nutnosti zásahu do vlastníckych práv iných osôb - žalobcov.

Navrhovatelia vyvlastňovacieho konania vystupujúci v tomto konaní ako pribratí účastníci neboli aktívne
legitimovaní na podanie žiadosti na vyvlastnenie resp. obmedzenie vlastníckeho práva, pretože podľa
§ 112 ods. 2 stavebného zákona navrhovateľmi vyvlastňovacieho konania môže byť orgán štátnej
správy, právnická osoba alebo fyzická osoba ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel na ktorý

sa vyvlastňuje. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovatelia vyvlastňovacieho konania v zmysle zákona
o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách nemôžu byť vlastníkmi verejnej kanalizácie, je
nemožné, aby navrhovatelia vyvlastňovacieho konania využili predmet vyvlastnenia ( právo k pozemku)
na účel ktorý sa vyvlastňuje ( realizácia stavby verejnej kanalizácie).

Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 19.6.2014 vyplýva, že žalovaný ako aj prvostupňový
správny orgán postupoval v konaní v súlade s ust. § 3 správneho poriadku a pri vydaní rozhodnutia
vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. V lokalite Kopánka - Pekné pole je v súlade s
územným plánom a urbanistickou štúdiou „IBV Kopánka - I. etapa“, ktorá bola podkladom pre vydanieúzemného rozhodnutia, riešených 98 rodinných domov vrátane ich dopravného napojenia na sieť
miestnych komunikácii a napojenia na technickú infraštruktúru verejných sietí. Kanalizácia v danej
lokalite je navrhnutá ako predĺženie jestvujúcich kanalizačných stôk, zberača D, na ktorý by mali

byť napojené uličné stoky. Verejná kanalizácia sa nebuduje komplexne pre celú lokalitu súčasne, ale
postupne, etapovite, podľa záujmu vlastníkov pozemkov, ide o rozšírenie verejných sietí, ktoré na seba
funkčne nadväzujú a zabezpečujú hromadné odvádzanie odpadových vôd a nie individuálne napojenie
iba4rodinnýchdomov.Stavba„verejnákanalizáciaaverejnývodovodsprípojkami“jevzmyslezáväznej
časti „územného plánu mesta Trnava - zmena 02/2009 (aktualizované znenie 2009)“ schválenej

Mestským zastupiteľstvom mesta Trnava uznesením č.705 zo dňa 15.12.2009 verejnoprospešnou
stavbou na úseku vodného hospodárstva. Rozvoj verejnej vodovodnej a kanalizačnej siete a zariadení
je v zmysle stanovenej koncepcie. Verejný záujem v danom prípade vyplýva zo schváleného územného
plánu mesta Trnava, podľa ktorého stavba verejnej kanalizácie je verejnoprospešnou stavbou na úseku
vodného hospodárstva a ide o rozšírenie verejných kanalizačných sietí ktoré na seba funkčne nadväzujú
a zabezpečujú hromadné odvádzanie odpadových vôd spôsobom určeným v územnom pláne. Žalovaný

ďalej uviedol, že navrhovatelia vyvlastňovacieho konania pred vydaním rozhodnutia vyzvali žalobcov
na uzatvorenie dohody aj s návrhom na odplatu za obmedzenie vlastníckych práv, avšak k dohode
nedošlo, keďže túto odmietli práve žalobcovia.

Uznesenímč.k.14S/82/2014-78zodňa22.7.2014súdpribraldokonania1/JUDr.J.Y.,nar.XX.XX.XXXX

a 2/ A. Y., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom E. T. P. XX, XXX XX A., 3/ JUDr. D. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. T. W. XXX, XXX XX A., 4/ Ing. A. P. st., nar. XX.XX.XXXX a 5/ V. P., nar. XX.XX.XXXX, obaja
bytom E. T. W. XXX, XXX XX A., 6/ Ing. A. P. ml., nar. XX.XX.XXXX a 7/ Bc. L. P., nar. XX.XX.XXXX,
obaja bytom W. XXX/XX, XXX XX R. B., nakoľko ich práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho
rozhodnutia dotknuté.

Pribratí účastníci si v tomto konaní zvolili za svojho zástupcu JUDr. Ruženu Bubenčíkovú, ktorá v
predmetnej veci zaslala súdu dňa 29.10.2014 vyjadrenie, v ktorom uviedla, že pokiaľ ide o námietku že
stavba nie je verejnou kanalizáciou, túto námietku považuje za nedôvodnú, pretože podľa územného
plánu a urbanistickej štúdie je v lokalite Kopánka - Pekné pole plánovaná výstavba verejnej kanalizácie

pre 98 rodinných domov, z ktorých budú splaškové vody odvádzané verejnou kanalizáciou. Verejná
sieť kanalizácie IBV pozostáva z 9- tich kanalizačných stôk v celkovej dĺžke 1372 m. To že ide o
verejnoprospešnú stavbu vyplýva zo VZN mesta Trnava č.345 o územnom pláne mesta Trnava, ktorým
bol určený zoznam verejnoprospešných stavieb, medzi ktoré patrí na úseku vodného hospodárstva aj
rekonštrukcia a rozvoj verejnej kanalizačnej siete a zariadení v zmysle stanovenej koncepcie v lokalite

Kopánka - Pekné pole. Verejný záujem v danom prípade vyplýva zo schváleného územného plánu,
pretože tento územný plán je záväzný i pre mesto Trnava a mesto Trnava je povinné zabezpečiť jeho
vymožiteľnosť prostredníctvom inštitútu vyvlastňovania. Skutočnosť, že navrhovatelia vyvlastňovacieho
konania boli oprávnení podať návrh na vyvlastnenie vyplýva z ust. § 112 ods. 2 stavebného zákona,
pretože toto ustanovenie umožňuje aj fyzickým osobám podať návrh na vyvlastnenie a to vtedy keď

predmet vyvlastnenia majú navrhovatelia využiť na účel na ktorý sa vyvlastňuje.

Z prvostupňového rozhodnutia vydaného mestom Trnava č.OSaŽP/1545-72779/2013/Jč zo dňa
25.10.2013 vyplýva, že mesto Trnava rozhodlo o obmedzení vlastníckeho práva žalobcov, keď podľa
§ 108 ods. 2 písm. a) a § 114 stavebného zákona v znení neskorších predpisov vo verejnom záujme

natrvalo zriadili vecné bremeno v prospech 1/ JUDr. J. Y., nar. XX.XX.XXXX a 2/ A. Y., nar. XX.XX.XXXX,
obaja bytom E. T. P. XX, XXX XX A., 3/ JUDr. D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. T. W. XXX, XXX XX
A., 4/ Ing. A. P. st., nar. XX.XX.XXXX a 5/ V. P., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom E. T. W. XXX, XXX XX
A., 6/ Ing. A. P. ml., nar. XX.XX.XXXX a 7/ Bc. L. P., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom W. XXX/XX, XXX
XX R. B., a každodobého vlastníka pozemkov v obci A., k.ú. A., parc.č. 4021/36, zapísanou na LV č.

XXXX,parc.č.4021/167,zapísanounaLVč.XXXX,parc.č.4021/530,zapísanounaLVč.XXXXX,parc.č.
4021/532 zapísanou na LV č. XXXXX za účelom priznania práva uloženia inžinierskej siete verejnej
kanalizácie stoky D 10 - 1, profil D 300 z PVC rúr v rozsahu a za náhradu podľa geometrického plánu
č. 106/2013 vyhotoveného spoločnosťou GeoMess, s.r.o. Trnava dňa 20.2.2013, úradne overeného
Správou katastra v Trnave dňa 12.3.2013 pod č. 189/2013 a znaleckého posudku č. 69/2011 zo dňa

12.8.2011 vypracovaného Ing. Antonom Fúzakom, na pozemok parc.č.4021/638, k.ú. A., druh pozemku
orná pôda, o výmere 1225 m2 (podľa LV č. XXXXX) ktorého spoluvlastníkmi v podiele 1/1 sú L. L. a B.
L. - časť pozemku v dĺžke 41,35 m, čomu zodpovedá plocha 68,55 m2 za náhradu vo výške 1.144,- Eur.Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 20.11.2013
odvolanie, v ktorom namietali neúplne zistený skutočný stav veci, nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov a nevysporiadanie sa so všetkými námietkami účastníkov konania.

Žalovaný Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky Trnava ako druhostupňový správny
orgán svojim rozhodnutím č.V/OU-TT-OVBP2-2014/00129/PI zo dňa 25.03.2014 zamietol odvolanie
žalobcov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že v danom prípade bola existencia
verejného záujmu na obmedzení vlastníckeho práva k pozemkom pre účel vybudovania verejnej

kanalizácie daný schváleným územným plánom mesta, podľa ktorého stavba verejnej kanalizácie je
verejnoprospešnou stavbou na úseku vodného hospodárstva a ide o rozšírenie verejných kanalizačných
sietí ktoré na seba funkčne nadväzujú a zabezpečujú hromadné odvádzanie odpadových vôd spôsobom
určeným v územnom pláne. Samotnému vyvlastňovaciemu konaniu predchádzalo ponukové konanie
a pokus o dohodu medzi navrhovateľmi vyvlastňovacieho konania a žalobcami, ku ktorej však vinou
žalobcov nedošlo. Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol aj znalecký posudok vypracovaný znalcom

v odbore stavebníctva Ing. Antonom Fúzakom, keďže jednou z podmienok vyvlastňovacieho konania
je aj, že toto musí byť uskutočnené za náhradu. Znalec určil všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty
za zriadenie vecného bremena na 16,69 Eur/m2. K obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcov došlo
z dôvodu, že navrhovatelia vyvlastňovacieho konania potrebujú vstúpiť na pozemok vo vlastníctve
žalobcov za účelom uloženia kanalizačnej siete a preto stavebný úrad zriadil natrvalo vecné bremeno v

prospech navrhovateľov vyvlastňovacieho konania na ťarchu žalobcov.

Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 16.04.2015 v zmysle § 244 a
nasl. O.s.p., pričom zistil, že obe rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho

posúdenia veci a preto krajský súd tieto rozhodnutia zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

Právny zástupca žalobcov na pojednávaní konanom dňa 16.4.2015 uviedol, že sa stotožňuje s
námietkami ktoré uviedol v písomne podanej žalobe. Za najdôležitejšiu považuje námietku aktívnej

legitimácie pribratých účastníkov na podanie návrhu na obmedzenie vlastníckeho práva žalobcov, kde
namietal nedostatok aktívnej legitimácie a rovnako námietku nepreukázania verejného záujmu.

Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa v celom rozsahu sa pridržiava

písomného vyjadrenia zo dňa 19.6.2014 a žiadala žalobu zamietnuť.

Splnomocnená zástupkyňa zúčastnených osôb JUDr. Ružena Bubenčíková na pojednávaní uviedla, že
sa pridržiava písomného vyjadrenia zaslaného súdu 29.10.2014 a žiadala žalobu zamietnuť. V súvislosti
s otázkou aktívnej legitimácie pribratých účastníkov na podanie návrhu na vyvlastnenie poukázala, že

táto aktívna legitimácia je daná ust. § 112 ods. 2 stavebného zákona. Pokiaľ ide o rozsudok 3Sžp
20/2013, na ktorý poukazuje žalobca v súvislosti s otázkou aktívnej legitimácie, išlo o iný prípad, kde
išlo o vyvlastnenie pozemkov pre miestnu komunikáciu a kde stavebný úrad postupoval podľa iného
právneho predpisu a to cestného zákona. V danom prípade mesto Trnava nemá nič spoločné s
kanalizáciou, nebude ju vlastniť, ani prevádzkovať. Verejný záujem na vyvlastnení je daný územným

plánom mesta. Pokiaľ by malo dôjsť k uskutočneniu verejnej kanalizácie iným spôsobom, tak toto by
bolo v rozpore s územným plánom. Ďalej dala do pozornosti rozsudok NSSR č.7Sžo 29/2014 z 8.4.2015,
v ktorom je uvedené, že zákon nevylučuje vyvlastnenie fyzickou osobou, fyzická osoba môže podať
žiadosť na vyvlastnenie, ak má predmet vyvlastnenia slúžiť účelu na ktorý sa vyvlastnenie uskutočňuje, v
danom prípade nejde o vyvlastnenie, ale len o zriadenie vecného bremena, t.j. obmedzenie vlastníckych

práv, pričom pribratí účastníci využijú účel vyvlastnenia na položenie inžinierskych sietí, teda na účel na
ktoré bolo vecné bremeno zriadené. Verejný záujem na vyvlastnení je daný územným plánom, pričom
poukázala na to, že podkladom na vypracovanie územného plánu bola urbanistická štúdia, ktorá bola
schválená mestským zastupiteľstvom č. 269/2000 a v tejto štúdii je presne označená trasa verejnej
kanalizácie.

Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj

fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo

právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých

fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí
správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o
rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo
právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj

rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 108 ods. 2 písm. a) stavebného zákona
Predmet a účely vyvlastnenia
(1) Pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom

záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno
obmedziť 10a) rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť").
(2) Vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre
a) verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie

Podľa § 114 stavebného zákona
(1) Na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania vydá stavebný úrad rozhodnutie o vyvlastnení.
(2) Rozhodnutie o vyvlastnení okrem náležitostí ustanovených osobitným predpisom 1c) určuje najmä
a) predmet, rozsah a účel vyvlastnenia,
b) náhradu za vyvlastnenie a spôsob jej úhrady,

c) lehotu, do ktorej sa musí začať s užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnili,
d) podmienky na podanie žiadosti o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení.
(3) Odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu o vyvlastnení nemožno vylúčiť.

Krajský súd pri vysporiadávaní sa s námietkami žalobcov sa stotožnil s právnym názorom vysloveným

právnym zástupcom žalobcov na pojednávaní dňa 16.4.2015, v danom prípade je rozhodujúcou
námietkou pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia námietka verejného záujmu na
vyvlastnení resp. na obmedzení vlastníckych práv a námietka aktívnej legitimácie navrhovateľov ako
fyzických osôb na podanie žiadosti o vyvlastnenie resp. obmedzenie vlastníckych práv iných osôb.

V prvom rade krajský súd zdôrazňuje, že vyvlastnenie predstavuje výnimočný inštitút, ktorého podstatou
je povinnosť vlastníka strpieť určité opatrenia vrátane zániku vlastníckeho práva. Vzhľadom na túto
skutočnosť je úplne na mieste, že takéto zásahy sú regulované predpismi najvyššej právnej sily.

Podľa čl.20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba

v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Vyvlastnenie predstavuje najzávažnejší zásah do vlastníckeho práva. Preto ako krajné opatrenie podľa
§ 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno vyvlastniť ak účel nemožno dosiahnuť inak a to na základe
zákona, len na tento účel a za náhradu.

Možnosti vyvlastnenia sú všeobecne limitované ust. čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd - v
zmyslektoréhojevyvlastneniealebonútenéobmedzenievlastníckehoprávamožnévoverejnomzáujmea to na základe zákona a za náhradu a ust. § 128 ods. 2 Občianskeho zák. v podstate zhodne ako Listina
a uvedený zákon stanovujú, že vyvlastnenie je možné vo verejnom záujme a za náhradu.

Najrozšírenejšia úprava vyvlastnenia veci a obmedzenie vlastníckeho práva je zakotvená v zákone č.
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.

Podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona
Predmet a účely vyvlastnenia

(1) Pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom
záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno
obmedziť 10a) rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť").

Pri posudzovaní konfliktu verejného záujmu so súkromným záujmom poukázal v minulosti Ústavný súd
SR na ustálený právny názor, podľa ktorého rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým

kritériom na určenie primeranosti obmedzenia každého zákonného práva a slobody. Tento právny názor
sa podľa ÚS SR dotýka všetkých základných práv a slobôd v prvej hlave Ústavy ako aj ľudských práv
a základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy t. j. aj základného práva na
ochranu vlastníctva podľa čl. 20 Ústavy a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového
protokolu.

Pokiaľ ide o všeobecné argumenty ÚS treba predovšetkým konštatovať, že vzhľadom na význam
ochrany pozemkového vlastníctva v právnom štáte, berúc do úvahy koncepciu oddeleného vlastníctva
pozemkov a stavieb, nemožno ústavno-právne akceptovať výstavbu trvalej stavby bez hmotnoprávneho
titulu k pozemku ktorý musí byť preukázaný pred začatím výstavby, výnimkou môžu byť len mimoriadne

situácie súvisiace so zabezpečením bezpečnosti štátu.

Ústava však dovoľuje vyvlastniť len na základe zákona, nie zákonom v nevyhnutnej miere ( rozsahu) a
vo verejnom záujme, ktorý musí byť preukázaný osobitne v každom jednotlivom vyvlastňovacom konaní
s procesnou ochranou. Finančná náhrada po formálnom vyvlastnení nemôže ospravedlniť právne

neohľaduplnú okupáciu ( v zmysle terminológie ktorú používa ESĽP) pozemkov, ktorá trvala od vydania
stavebného povolenia až do vyvlastnenia.

V ďalšom Ústavný súd konštatuje, že verejný záujem nemožno chápať ani aritmeticky ( je to v záujme
väčšieho počtu osôb), ani automaticky, teda napr. že každá diaľnica, verejná komunikácia a aj verejná

kanalizácia je automaticky vo verejnom záujme. Ako vyjadril vo svojom rozhodnutí Český ústavný súd
(1US 198/95, PL US 24/04) verejný záujem nie je vždy totožný so záujmom kolektívnym
( uspokojovanie kolektívnych záujmov určitých skupín môže byť dokonca v rozpore so všeobecnými
záujmami spoločnosti). Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť ako
všeobecne prospešný a je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej otázke, napr.

vyvlastneníaniejemožnéhovopredaprioristanoviť.Ztohodôvoduspadájehozisťovaniedoprávomoci
moci výkonnej a nie zákonodarnej.

V stavebnom konaní sa žiadny verejný záujem na stavbe nepreukazuje - podmienkou pre riadne
získavanie stavebného povolenia je existencia právneho titulu k stavebnému pozemku. Stavebník

si musí najprv zabezpečiť právny titul k pozemku a až potom môže žiadať o vydanie stavebného
povolenia. Ak takéhoto titulu niet, stavebnému konaniu musí predchádzať vyvlastňovacie konanie,
ktorého podmienkou je však už ako bolo vyššie uvedené preukázanie verejného záujmu v zmysle
záverov ÚS SR už voči konkrétnemu pozemku a jeho vlastníkovi.

Odvolávajúc sa na judikatúru EĽSP Ústavný súd uvádza, že každý zásah do práva na pokojné
užívanie majetku musí byť sprevádzaný procedurálnymi garanciami umožňujúcim jednotlivcom rozumnú
možnosť predložiť ich vec pred orgán verejnej moci pre účely efektívneho domáhania sa preskúmania
zásahu. Pri preskúmavaní napadnutých ustanovení nemožno v danom prípade prehliadnuť ani
ústavnoprávnu požiadavku určitosti, prístupnosti, presnosti a predvídateľnosti tých právnych noriem,

prostredníctvom ktorých sa má zasiahnuť do vlastníckych práv.

V prvom rade treba odlíšiť dva právne predpisy súkromného práva od práva verejného. Obmedzenia
vlastníckeho práva sa nachádzajú v oboch druhoch práva, pričom v súkromnom práve je hlavnýmpredstaviteľomzákonnýchobmedzeníObčianskyzákonník,ktorýpoznápredkupnéprávospoluvlastníka
podľa § 140 ods. 1, iné obmedzenia zo zákona však nepozná, hoci s nimi počíta. V § 151o totiž
predpokladá zriadenie vecného bremena, zákonom v § 151b zase záložného práva. Tieto ustanovenia

sa nachádzajú v Občianskom zákonníku z dôvodu že Občiansky zákonník nadobudol účinnosť ešte pred
prijatím Ústavy SR.

Vo verejnom záujme sa stretávame s mnohými zákonnými obmedzeniami vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam. Pri akceptovaní záverov uvedených nálezov treba konštatovať, že zákonodarný

orgán vo viacerých prijatých zákonoch ignoroval ústavu pri riešení oprávnení štátu, ale aj oprávnení
iných osôb, ktorým umožnil obmedziť vlastnícke práva priamo zákonom a pri konštrukcii zákonov
neuvažoval primárne o obmedzeniach až na základe konaní ktoré by konkrétne obmedzenia v zmysle
zákona nariadili. Tým nielen dochádza k oprávneniam cudzích osôb, ale často absentuje aj zisťovanie
podmienok verejného záujmu a nevyhnutnosti samotného obmedzenia, príp. posúdenia rozsahu
primeranosti takéhoto obmedzenia.

V konkrétnom prípade je zrejmé, že pribratí účastníci požiadali príslušný správny orgán o vydanie
rozhodnutia ktorým by došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcov zriadením vecného bremena
na pozemku vo vlastníctve žalobcov, ktoré spočívalo v práve pribratých osôb ako aj ďalších
neidentifikovateľných osôb uloženia inžinierskych sietí verejnej kanalizácie vo verejnom záujme. Verejný

záujem je podľa názoru žalovaného ako aj pribratých osôb daný územným plánom mesta Trnava ako aj
skutočnosťou, že ide o zriadenie kanalizačných prípojok k verejnej kanalizácii v oblasti Kopánka - Pekné
pole. Krajský súd nie je presvedčený, že argumenty žalovaného a pribratých osôb sú argumentami
odôvodňujúci verejný záujem z dôvodu, že v danom prípade ide o zriadenie 4 kanalizačných prípojok pre
4 vlastníkov pozemkov bez preukázania potreby verejnosti viesť tieto kanalizačné prípojky cez pozemok

žalobcov. Skutočnosť ktorú uvádzajú pribratí účastníci, že ide o zriadenie verejnej kanalizácie pre viac
ako 90 rodinných domov ( a toto tvrdenie prijal v rozhodnutí aj žalovaný) nie je dôkazom toho, že ich
kanalizačné prípojky je potrebné zriadiť práve cez pozemok žalobcov resp. že existuje predpoklad, že v
budúcnosti budú cez pozemok žalobcov zriaďované ďalšie prípojky. V danom prípade chýba základná
podmienka pre splnenie vyvlastňovacieho konania, ktorou je preukázanie verejného záujmu.

Napriek tomu, že verejný záujem je v stavebnom zákone definovaný veľmi stručne, v právnej teórii sa
ustálilo, že verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné odvodiť že
ide o taký záujem ktorý by bolo možné označiť za všeobecný či verejnoprospešný, ktorého nositelia sú
síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo determinovateľní a to okruhom či spoločenstvom osôb ako

tzv. verejnosť.

S otázkou verejného záujmu úzko súvisí aj otázka nevyhnutnosti, ktorá bola aj obsahom námietky
žalovaného návrhu žalobcov, keď žalobcovia namietali, že účel navrhovaného vyvlastnenia ktorým
je zriadenie stavby kanalizácie slúžiacej na napojenie 4 plánovaných rodinných domov pribratých

účastníkov na verejnú kanalizáciu možno naplniť aj inak, keďže tieto osoby sami vlastnia pozemky
z ktorých je verejná kanalizácia priamo dostupná, bez nutnosti zásahu do vlastníckeho práva iných
osôb a tým nie je splnená požiadavka nevyhnutnej miery a požiadavka nemožnosti dosiahnutia účelu
iným spôsobom. V tomto smere krajský súd sa stotožňuje s námietkou žalobcov, že žalovaný sa s
danou námietkou nevysporiadal, nezaobstaral si žiadne podklady z ktorých by posúdil oprávnenosť

uvedenej námietky. Uvedenú námietku ignoroval, keď svoje rozhodnutie zdôvodnil verejným záujmom
na vyvlastnení resp. obmedzení vlastníckeho práva žalobcov.

Pokiaľ ide o námietku aktívnej legitimácie, krajský súd sa stotožňuje s tvrdeniami právneho zástupcu
žalobcov, že v danom príp. absentuje právo týchto osôb na podanie návrhu na vyvlastnenie.

Z rozsudku NS SR 3Sžp 20/2013 vyplýva, že aktívne legitimovaným subjektom pre vyvlastnenie na účel
stavby miestnej komunikácie je obec. Nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov v procese vyvlastnenia
nie je možné odstrániť zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy medzi žalobcami ako navrhovateľmi
vyvlastnenia a mestom z dôvodu, že tieto prevodové zmluvy sú už uzatvárané mimo procesu

vyvlastnenia a zabezpečovania ich vymožiteľnosti a dohľad nad ich naplnením už nie je v právomoci
stavebného úradu ktorý vyvlastnenie uskutočňuje.Žalovaný ako aj pribraté osoby argumentujú tým, že aktívna legitimácia vyplýva pre navrhovateľov
vyvlastňovacieho konania z ust. § 112 ods. 2 stavebného zákona, podľa ktorého navrhovateľmi
vyvlastňovacieho konania môže byť orgán štátnej správy, právnická alebo fyzická osoba ktorá má

predmet vyvlastnenia využiť na účel na ktorý sa vyvlastňuje. Výklad tohto ustanovenia je v zjavnom
rozpore s vyššie uvedeným rozhodnutím NS SR ako aj v rozpore so zákonom o verejných vodovodoch a
verejných kanalizáciách, keďže navrhovatelia vyvlastňovacieho konania nemôžu byť vlastníkmi verejnej
kanalizácie, teda je nemožné aby títo využili predmet vyvlastnenia na účel na ktorý sa vyvlastňuje.
Znamená to, že ak došlo k žalobe o preskúmanie rozhodnutia ktorým bolo priznané právo uloženia

inžinierskejsiete-verejnejkanalizácienavrhovateľomvyvlastňovaciehokonania-pribratýmúčastníkom,
potom môžu toto právo realizovať iba tieto osoby a aby mohli navrhovatelia vlastníckeho konania
realizovať toto právo, museli by byť stavebníkmi verejnej kanalizácie. Ak by navrhovatelia ako stavebníci
počas realizácie stavby nevlastnili stavbu, ale vlastnili by ju na základe zmluvného dojednania, tak by
nastal stav, že stavbu by realizovala resp. vlastnila právnická osoba, ktorá však nemá žiadne právo
uloženia inžinierskej siete na pozemku žalobcov, pretože v zmysle napadnutého rozhodnutia majú toto

právo len navrhovatelia vyvlastňovacieho konania.

Podľa krajského súdu výklad ustanovenia § 112 ods. 2 stavebného zákona zo strany žalovaného a
pribratých osôb je v rozpore s právnym názorom vysloveným v rozsudku NS SR č.3Sžp 20/2013. Pokiaľ
právna zástupkyňa pribratých osôb argumentovala, že uvedený rozsudok rieši úplne inú situáciu, keďže

rieši vyvlastnenie na účel stavby miestnej komunikácie, krajský súd poukazuje, že táto jej námietka je
nedôvodná, keďže v danom prípade je jedno či ide o vyvlastnenie na účel stavby miestnej komunikácie
resp. na účel stavby verejnej kanalizácie, pretože podstata celého problému je rovnaká, keď správny
orgán vyvlastňuje preto aby vec nadobudol priamo navrhovateľ vyvlastnenia vo verejnom záujme a
využíval ju v súlade s kogentným účelom vyvlastnenia.

Pokiaľ ide o námietku, že stavba nie je verejnou kanalizáciou, krajský súd rovnako ako právny zástupca
žalobcov poukazuje na právnu definíciu verejnej kanalizácie uvedenú v § 2 zák.č.442/2002 Z.z..

Podľa § 2 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách

Vymedzenie základných pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie
a) verejným vodovodom súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe, umožňujúcich hromadné
zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov vodou,

b) verejnou kanalizáciou prevádzkovo samostatný súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe
na hromadné odvádzanie odpadových vôd umožňujúcich neškodný príjem, odvádzanie a spravidla aj
čistenie odpadových vôd,

c) hromadným zásobovaním vodou zásobovanie viac ako 50 osôb alebo zásobovanie, ktorého
priemerná denná produkcia je viac ako 10 m3 vody,

d) hromadným odvádzaním odpadových vôd príjem, odvádzanie a spravidla aj čistenie odpadových vôd
od viac ako 50 osôb alebo ak priemerná denná produkcia je viac ako 10 m3 odpadovej vody,

e) komunálnymi odpadovými vodami (ďalej len "odpadové vody") odpadové vody obsahujúce rôzny
podiel odpadových vôd z domácností, zariadení priemyslu, zo služieb, sociálnej vybavenosti a vody z
povrchového odtoku, ako aj všetkých ostatných vôd vtekajúcich do verejnej kanalizácie,

f) voda z povrchového odtoku voda z atmosférických zrážok, ktorá je odvádzaná verejnou kanalizáciou,

g) kalom zmes vody a tuhých látok odstránených z rôznych druhov vôd prirodzenými alebo umelo
iniciovanými procesmi,

h) revíznou kanalizačnou šachtou šachta určená na vstup do kanalizácie alebo do kanalizačnej prípojky
na účely kontroly a vykonania potrebných prevádzkových úkonov,i) vodohospodárskou činnosťou súvisiacou s prevádzkovaním verejných vodovodov a verejných
kanalizácií (ďalej len "vodohospodárska činnosť") odber, zachytávanie a úprava surovej vody,
zhromažďovanie, akumulácia a dodávka pitnej vody, ako aj príjem, odvádzanie a čistenie odpadovej

vody v zariadeniach, z ktorých je následne vypúšťaná do povrchových vôd,

j) stokovou sieťou sieť potrubí a pridružených objektov na príjem a neškodné odvádzanie odpadových
vôd alebo osobitných vôd ; stoková sieť môže byť jednotná sústava, delená sústava alebo polodelená
sústava,

k) stokovou sieťou delenej sústavy stoková sieť pozostávajúca aspoň z dvoch sústav stôk na oddelené
odvádzanie odpadových vôd, z ktorých jedna oddelene odvádza vody z povrchového odtoku,

l) aglomeráciou územie, v ktorom je osídlenie alebo hospodárska činnosť natoľko rozvinutá, že je
opodstatnené odvádzať z neho odpadové vody stokovou sieťou do čistiarne odpadových vôd alebo na

iné miesto ich spracovania a vypúšťania,

m) štátnym monitorovacím a informačným systémom verejných vodovodov a verejných kanalizácií
sústava priebežnej kontroly stavov a činností na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií,
ktorá využíva referenčné metódy merania, zberu, prenosu a vyhodnocovania nameraných údajov a tvorí

podklady pre sústavu informácií a informačných činností, ktorá slúži na zabezpečenie plnenia úloh štátu.

n) zaústením kanalizačnej prípojky technické zariadenie alebo úprava potrubia verejnej kanalizácie
umožňujúca pripojenie kanalizačnej prípojky.

Keďže navrhovaná stavba zjavne neslúži na hromadné odvádzanie vôd t.j. od viac ako 50 osôb alebo
viac ako 10m3 odpadovej vody denne a má slúžiť na odvádzanie splaškovej vody zo 4 plánovaných
rodinných domov, nemožno túto stavbu považovať za verejnú kanalizáciu a to aj vzhľadom na to, že
táto je navrhnutá ako gravitačná, ktorá bude odvádzať odpadové vody samospádom až po jej vyústenie

do verejnej kanalizácie.

V súvislosti s ďalšími námietkami žalobcov, ktorým bola námietka že navrhovaná odplata nezodpovedá
požiadavke primeranej náhrady definovanej v § 112 ods. 4 v spojení s § 111 ods. 2 stavebného zákona,
námietka nepreukázania bezvýslednosť dohody podľa § 112 stavebného zákona sú podľa názoru

krajského súdu nepodstatné, keďže v danom prípade došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia z iných
dôvodov a uvedené námietky samy o sebe nemajú podstatný význam na iné rozhodnutie vo veci. Z
uvedeného dôvodu sa krajský súd týmito námietkami nezaoberal.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne úspešným

žalobcom 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania vo výške vo výške 937,11 Eur spočívajúce zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,- Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 867,11
Eur za nasledovné právne úkony: prevzatie zastupovania 170,45 Eur, vypracovanie žaloby - 170,45
Eur, doplnenie žaloby 17.10.2014 - 170,45 Eur, žiadosť o odklad 2.4.2015 - 170,88 Eur, účasť na
pojednávaní 16.4.2015 -170,88 Eur, spolu 867,11 Eur. Jednotlivé úkony boli upravené v súlade s § 13

ods. 2 vyhl.č.655/2004 Z.z. keď sa základná sadzba tarifnej odmeny znížila o 50%, keďže išlo o spoločné
úkony pri zastupovaní 2 osôb, pričom v jednotlivých úkonoch boli zahrnuté aj režijné paušály a 20% DPH
tak ako si ich uplatnil právny zástupca žalobcov. Právnemu zástupcovi žalobcov neboli priznané trovy
konania za písomné podanie - vyjadrenie k vyjadreniam žalovaného a vedľajšieho účastníka zo dňa
16.3.2015, keďže podľa názoru súdu išlo o úkon nevyžiadaný súdom a jednak toto vyjadrenie nebolo

potrebné na úspešné uplatnenie práv žalobcov v konaní.

Trovy je povinný žalovaný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcov HALADA advokátska kancelária
s.r.o., Trnava, č. účtu: XXX XXX XXXX/XXXX, IBAN: P. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC:K.,
vedený v N., a.s., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd nepriznal náhradu trov konania účastníkom 1/ - 7/, pretože v zmysle ust. 250k ods. 1 O.s.p. a
ustálenej judikatúry NS SR nemožno priznať zúčastnenej osobe náhradu trov konania, pretože táto
prináleží len žalobcovi, pokiaľ bol procesne úspešný v konaní.Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto
súdu na Najvyšší súd SR.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.