Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 8, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/801/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714201587
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2714201587.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: PROFI CREDIT Slovakia,
s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti
žalovanej: A. Z., nar. XX. Y. XXXX, bytom A., O. I. XXXX/XX, o zaplatenie 679,99 eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalobkyne proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Skalica z 31. augusta 2015 č. k.
2C/81/2014-72, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie doplnil rozsudok Okresného súdu Skalica zo

dňa 7.4.2015 č. k. 2C/479/2013 výrokom: Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov konania v sume 119,68 eur k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do troch dní od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 24, § 25
ods. 1, § 93 ods. 1 až 4, § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 166 ods. 1 a 2 O. s. p. (Občianskeho
súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne dôvodil, že v predmetnej
veci bolo rozhodnuté 7. apríla 2015 rozsudkom, ktorým bola žaloba zamietnutá a žalovanej nebola

priznaná náhrada trov konania, avšak súd prvej inštancie opomenul vo výroku rozsudku rozhodnúť o
trovách konania vedľajšieho účastníka (VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo
námestie 79/7, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 42362962, zastúpeného advokátom: JUDr. Bohdan
Jakubis, Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava), ktoré si vedľajší účastník v danom konaní vyčíslil a žiadal
priznať vo výške 119,68 eur a to za dva úkony právnej služby po á 51,45 eur (prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie písomného vyjadrenia), 2x režijný paušál po á 8,39 eur. Ďalej dôvodil, že v zmysle

§ 93 ods. 2 O. s. p. ako vedľajší účastník sa môže popri žalobcovi alebo žalovanom zúčastniť konania aj
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto zákonné
ustanovenie dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší
účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, pričom ust. § 24 O.
s. p. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Vedľajší

účastník splnomocnil advokáta JUDr. Bohdana Jakubisa na zastupovanie v konaní plnomocenstvom
z 11.8.2014, oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo súdu doručené 3.10.2014, v
čase, keď predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 679,99 eur spolu s príslušenstvom. Právny zástupca
vedľajšieho účastníka vo veci doručil súdu vyjadrenie k návrhu, pričom uviedol, že Zmluva neobsahuje
obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 o spotrebiteľských úveroch, preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Nakoľko podľa Karty klienta žalobkyňa vyplatila žalovanej sumu 871,44 eur a žalovaná vrátila žalobkyni
spolu sumu 1.261,43 eur, žalobkyňa nemá nárok na zaplatenie žiadnej sumy. Vyjadrenie vedľajšiehoúčastníka je vecné, nejedná sa o nehospodárny a neúčelný úkon, na základe čoho súd prvej inštancie
priznal vedľajšiemu účastníkovi v súlade s ust. § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O. s. p. náhradu trov konania
za riadne vyúčtovaný úkon - príprava a prevzatie zastúpenia a vyjadrenie k návrhu.

2. Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku podala včas odvolanie iba žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu
tak,ževedľajšiemuúčastníkovisanáhradatrovprávnehozastúpenianeprizná.Dôvodila,žerozhodnutie
súdu prvej inštancie je založené na nesprávnom vyhodnotení účelnosti trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka. Žalobkyňa nenapádala otázku samotného právneho zastúpenia ako takého,

ale účelnosť nákladov na toto zastúpenie a nepreskúmateľnosť aplikácie zákonného ustanovenia, na
základe ktorého súd rozhodol o povinnosti k náhrade trov konania. Mala za to, že vedľajší účastník
na strane žalovanej sa deklaruje ako subjekt na ochranu spotrebiteľa a práve vďaka tomu mu právna
úprava priznáva osobitné postavenie spomedzi subjektov rovnakej právnej formy. „Bežné“ občianske
združenie, ktoré si do predmetu svojej činnosti nedá „ochranu spotrebiteľa“ totiž nemôže vstupovať
do konania ako vedľajší účastník inak, ako pri splnení podmienky právneho záujmu na výsledku

konania. Osobitnosť združení na ochranu spotrebiteľa teda spočíva v tom, že sa mu na základe a v
súvislosti s jeho činnosťou priznávajú aj osobitné práva a postavenie. Ak zákonodarca priznal nejakému
subjektu určité osobitné postavenie (§ 25 zákona č. 250/2007 Z. z.) aj vo vzťahu k súdnemu konaniu,
potom vychádzal z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne
pripravený na vykonávanie svojej činnosti. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 20.6.2014 sp. zn. 6 MCdo 9/2013, s poukazom na ktoré tvrdila, že rozhodnutie o priznaní
náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi je nedôvodné a nezákonné, súd nezákonne
priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov aj preto, že tento subjekt ani nemá procesné postavenie
vedľajšieho účastníka. Ust. § 93 O. s. p. v znení účinnom do 31.12.2014 síce výslovne neupravovalo
požiadavku na súhlas s účasťou vedľajšieho účastníka, avšak Najvyšší súd v rozhodnutí R 62/2014

konštatoval, že podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní je súhlas hlavného účastníka,
na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať, keď táto potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v
konaní podporovaný vedľajším účastníkom vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva.
S účinnosťou od 1.1.2015 bola na základe zákona č. 353/2014 Z. z. do textu O. s. p. prevzatá
podmienka, ktorú právna prax už predtým formulovala. Zákonodarca výslovne stanovil požiadavku

preukázania súhlasu už spolu s oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Absencia
súhlasu znamená, že súhlas s účasťou nejestvuje, pričom nie je podstatný dôvod, pre ktorý sa tak
stalo (teda prečo súhlas nie je daný). Poukázala aj na dôvodovú správu k zákonu č. 353/2014 Z. z..
Súčasne namietala aj účelnosť trov, nakoľko súd zamietol návrh z dôvodu premlčania pohľadávky a
teda vznesená námietka zo strany vedľajšieho účastníka nemala žiadny význam, keďže premlčanie

súd skúma z úradnej povinnosti. Nakoľko účasť vedľajšieho účastníka v konaní je nezákonná, potom
ani priznanie náhrady trov právneho zastúpenia nemôže mať oporu v zákone. Na základe uvedeného
tvrdila, že napadnutý výrok je nezákonný a preto v súlade s § 205 ods. 2 písm. a/ ku § 221 ods. 1 písm.
f/ a písm. h/ O. s. p., § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O. s. p. navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok
zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov právneho zastúpenia.

3. Žalovaná ani vedľajší účastník na jej strane odvolacie návrhy nepodali.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety
prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204

ods. 1 O. s. p., účinného v čase jeho podania, akt. § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou
(predtým účastníkom konania), v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O. s. p., akt. § 359
CSP), proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a
§ 202 O. s. p., akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§
205 ods. 1 O. s. p., akt. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,

preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil
súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý dopĺňací rozsudok nemožno považovať za vecne
správny, keďže súd prvej inštancie sa dopustil nesprávneho procesného postupu znemožňujúcehostrane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Podľa § 93 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do 30. júna 2016, ako vedľajší účastník môže sa popri

navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ
nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 30. júna 2016, ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 81 CSP intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má
právny záujem na výsledku konania.
Nová právna úprava (CSP) oveľa systematickejšie a hlbšie rieši problematiku intervencie v sporovom
konaní (doterajší inštitút vedľajšieho účastníctva). Intervencia v sporovom konaní je typickým procesným
inštitútom, ktorého doterajšia právna úprava (v O. s. p.) sa však javila ako neuspokojivá a neefektívna,
preto sa prikročilo k jej komplexnej zmene (v CSP). Kritérium právneho záujmu na výsledku konania

je tradičným a osvedčeným kritériom intervencie v spore, preto zostalo normatívne zachované. Právny
záujem intervenienta na výsledku sporu znamená právny záujem na víťazstve strany, popri ktorej sa na
konaní zúčastňuje, teda žalobcu alebo žalovaného. Danosť právneho záujmu intervenienta na výsledku
sporu vychádza z hmotného práva. Judikatúra zadefinovala, že právny záujem na výsledku sporu medzi
stranami má ten, ktorého právne postavenie bude priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené rozsudkom

vydaným v danom spore (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. augusta 2010, sp. zn. 6
Sžo 119/2010).
Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. vedľajším účastníkom mohla byť aj právnická osoba, ktorej premetom činnosti
bolaochranaprávpodľaosobitnéhopredpisu,napr.občianskezdruženianaochranuspotrebiteľa, avšak
Civilný sporový poriadok tento inštitút nielenže pomenoval inak, nazval ho intervenciou, ale stanovil aj

to, že intervenientom môže byť len ten, kto má právny záujem na výsledku konania.
Vedľajší účastník v konaní (občianske združenie na ochranu spotrebiteľov), zúčastňujúci sa konania
popri žalovanej, v predmetnej veci netvrdil ani nepreukázal právny záujem na výsledku konania, do
konania vstúpil podľa ust. § 93 ods. 2 O. s. p. účinného do 30. júna 2016. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti odvolací súd dospel k tomu záveru, že nadobudnutím účinnosti Civilného sporového

poriadku, teda dňom 1. júla 2016, zaniklo ex lege vedľajšie účastníctvo združenia VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV na strane žalovanej, pretože toto občianske združenie nespĺňa
zákonom stanovenú požiadavku na intervenienta a to právny záujem na výsledku konania. Takéto
občianskezdruženiebymohloužibazastupovaťžalovanéhospotrebiteľavspotrebiteľskomspore(§291
ods. 1 CSP) na základe udeleného splnomocnenia, ktoré však v prejednávanej veci doložené nebolo.

Nakoľko ale k vydaniu dopĺňacieho rozsudku obsahujúceho výrok o trovách občianskeho združenia
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV ako aj k podaniu žalobkyňou odvolania voči
tomuto výroku došlo ešte pred nadobudnutím účinnosti CSP (teda pred 1. júlom 2016), v zmysle
§ 470 ods. 2 CSP účinky odvolania (ako právneho úkonu vykonaného predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP) zostali zachované. Preto i odvolací súd sa musel otázkou trov konania združenia

VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV (vystupujúceho v čase podania odvolania ešte v
pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej) zaoberať vecne.

5. Podľa § 156 ods. 1 O. s. p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a

poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia; podľa ods. 2 takéhoto ustanovenia rozsudok sa
vyhlasuje spravidla hneď po skončení konania, ktoré rozsudku predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na
vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na tri týždne; v takom prípade súd doručí rozsudok
prítomným účastníkom hneď po pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, a neprítomným
účastníkom ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenie § 119 ods. 2 sa v tomto prípade nepoužije;

podľa ods. 3 rovnakého ustanovenia vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu
v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením; podľa ods. 4 tohto ustanovenia len čo súd vyhlási
rozsudok, je ním viazaný.
Podľa § 219 ods. 1 CSP rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom

uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie; podľa
ods. 2 tohto ustanovenia rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré
vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie
na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bolrozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení
pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú; podľa ods. 3 tohto ustanovenia vo veciach, v ktorých súd
rozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,oznámimiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku

na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho
vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj
elektronickýmiprostriedkami;podľaods.4tohtoustanovenialenčosúdvyhlásirozsudok,jenímviazaný.
Podľa čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky rozsudky sa vyhlasujú v mene Slovenskej republiky
a vždy verejne.

Z verejnosti súdneho konania ako jednej z ústavných a procesných záruk práva na súdnu a inú právnu
ochranu existujú výnimky, ktoré sa vzťahujú na súdne pojednávanie, nie však na verejné vyhlásenie
rozsudku. Povinnosť verejného vyhlásenia rozsudku je bezvýnimočná, ako to vyplýva z čl. 142 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky (Nález ÚS SR, sp. zn. II. ÚS 88/01, z 18. apríla 2002)
Nedostatok spočívajúci v tom, že rozsudok nebol vyhlásený verejne, nemožno ospravedlniť ani obavou
o dôstojný priebeh tohto vyhlásenia, ani inou závažnou skutočnosťou, ktorá by v posudzovanom

prípade mohla vyvstať (rovnako ho nemožno ospravedlniť konštatovaním odvolacieho súdu, že aj
keby k verejnému vyhláseniu došlo, na obsahu rozsudku by to nič nezmenilo). Postulát verejného
vyhlásenia rozsudku je kategorický a je len na príslušnom súde a sudcovi, ako prípadné obavy o priebeh
pojednávania súdu eliminovať, napríklad tým že bude posilnená účasť justičnej stráže v súdnej sieni
alebo iným vhodným opatrením. (Nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. I. ÚS 3046/2014)

Súd pri rozhodnutí o predmete sporu, pokiaľ rozhoduje rozsudkom, tento rozsudok verejne vyhlási.
Vyhlásením sa rozumie verejné zoznámenie účastníkov (t. č. strán) či ostatných osôb s obsahom
rozsudku a s jeho odôvodnením. Táto povinnosť súdu je daná i v prípade, ak sú účastníci na pojednávaní
neprítomní. Len verejné vyhlásenie rozsudku v mene republiky znamená, že nastávajú aj dôležité
procesné účinky ako je záväznosť rozhodnutia. Len čo totiž súd rozsudok vyhlási, je ním viazaný.

Požiadavka na verejné vyhlásenie rozsudku v zmysle článku 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
vychádzazmedzinárodnýchzmlúvoľudskýchprávachazákladnýchslobodách,pretojejpodstataaúčel
sa nemôže zásadne odlišovať od definície podanej v kontexte týchto zmlúv, napr. Európskym súdom
pre ľudské práva.
Ústava zaručuje nie teoretické a iluzórne práva, ale konkrétne a účinné, preto požiadavku verejného

vyhlásenia rozsudku možno považovať za splnenú len vtedy, ak má verejnosť možnosť získať informácie
o dátume a mieste vyhlásenia rozsudku tak, aby pri takomto zverejnení mohol byť prítomný ktokoľvek,
kto má o to záujem, pričom vo vzťahu k účastníkom konania sa musí vychádzať z prezumpcie tohto
záujmu (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 5/02).
Verejné vyhlásenie rozsudku nie je len formálny a samoúčelný úkon. Jeho podstata má zásadný význam

a spája sa s viacerými procesnoprávnymi dôsledkami. Vyhlásením rozsudku konanie nekončí a ešte
aj pri verejnom vyhlasovaní majú účastníci konania procesné práva a povinnosti. Ide tu o úkon súdu,
ktorý je z hľadiska vecného, časového, miestneho a personálneho neopakovateľný a nezameniteľný s
iným úkonom súdu.
Súd prvej inštancie sa preto dopustil procesného pochybenia, pokiaľ dopĺňací rozsudok verejne

nevyhlásil.

6. Podľa § 166 ods. 1 O. s. p. ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách
konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku
navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu;

podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia o návrhu na doplnenie rozsudku súd rozhodne do 30 dní od jeho
podania. Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku.
Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne.
Podľa § 225 ods. 1 CSP ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o
predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd

môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu; podľa odseku 2 rovnakého
ustanovenia doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o
rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.
Úlohousúduvsporovomkonaníjerozhodnúťvždyocelejprejednávanejveci.Rozhodovaniečiastočným
alebo medzitýmnym rozsudkom prichádza do úvahy iba vtedy, ak je to účelné (§ 212 ods. 2 CSP). Aj keď

súd rozhoduje konečným rozsudkom, môže nastať situácia, že opomenie rozhodnúť o niektorej časti
predmetu konania, napr. o príslušenstve pohľadávky alebo o vzájomnej žalobe. Otázka, či v konečnom
rozsudku bol vyčerpaný celý predmet konania, súvisí aj s viazanosťou súdu žalobným návrhom (§ 216
CSP). Rovnako sa môže stať, že súd opomenie rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania, o ktoromsa rozhoduje z úradnej povinnosti (§ 262 ods. 1 CSP), príp. o návrhu strany sporu na rozhodnutie
o predbežnej vykonateľnosti rozsudku. Všetky spomenuté nedostatky je možné napraviť dopĺňacím
rozsudkomvydanýmbuďnanávrhstranysporu,alebozapodmienokuvedenýchvzákoneajbeznávrhu.

Ide pritom o pochybenia, ktoré sa týkajú výroku rozsudku, sú však odlišné od tých, ktoré je možné
napraviť vydaním opravného uznesenia podľa § 224 CSP.
Na rozhodnutie o doplnení rozsudku je v zásade potrebné nariadiť pojednávanie, okrem prípadov, ak
prichádza do úvahy rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods. 2 CSP). Ak sa rozhoduje bez
nariadeniapojednávania,jepovinnosťousúdudopĺňacírozsudokverejnevyhlásiťspôsobom,uvedeným

v § 219 ods. 3 CSP. Dopĺňací rozsudok sa vyhotovuje písomne a jeho písomné vyhotovenie musí
obsahovať všetky obsahové náležitosti vyžadované zákonom pre rozsudok (§ 220 CSP).

7. Z dôvodu, že súd prvej inštancie vyššie opísaným nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolaciemu

súdu nezostala iná možnosť, ako napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
8. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne vec prejednať a rozhodnúť (dopĺňacím rozsudkom verejne

vyhláseným) v rozsahu v akom táto zostala predmetom konania (trovy vedľajšieho účastníka), pričom je
potrebné náležite sa vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu a nové
rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP odôvodniť.
9. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP).

10. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien
a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)