Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, March 15, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoP/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615201967
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8615201967.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. D. D., nar.
XX.X.XXXX, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pracovisko
Svidník, za účasti matky I. E. nar. X.X.XXXX, bytom U. XXX/X, H., zastúpenej Centrom právnej pomoci
so sídlom Nám. slobody 12, P.O.BOX. 18, Bratislava a otca E. D., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX,

zastúpeného Centrom právnej pomoci, so sídlom Nám. slobody 12, P.O.BOX, Bratislava, o návrhu otca
na zníženie výživného s príslušenstvom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Svidník
zo dňa 28.4.2016, č. k. 3P/11/2015-104 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 4.10.2016, č. k.
3P/11/2015-118 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok
Okresného súdu Svidník zo dňa 17.12.2014, č. k. 2P/9/2014-126 v časti výživného tak, že znížil výživné
zo strany otca na maloletú zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 60,- eur mesačne od 1.5.2016 do
budúcna, vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a štátu náhradu trov
konania nepriznal.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že bolo preukázané, že návrh otca na
zníženie výživného je opodstatnený. Poukázal na predchádzajúcu súdnu úpravu výživného rozsudkom
Okresného súdu Svidník zo 17.12.2014, č. k. 2P/9/2014-126, kde rodičia sa na výške výživného dohodli.
Zmenili sa však od tej doby pomery na strane rodičov maloletého dieťaťa, keď je zrejmé, že v čase
posledného rozhodovania o výživnom otec pracoval ako živnostník a jeho príjem predstavoval 500,-
eur mesačne. Od 2.2.2015 je otec nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny

Bardejov, dávku v hmotnej núdzi nepoberá, majetok nemá žiadny a je osobou v hmotnej núdzi. Nebolo
zistené, aby otec mal v peňažnom ústave úspory väčšej hodnoty. Pokiaľ ide o matku maloletej, aj na jej
strane sa pomery zmenili. V čase poslednej úpravy mala príjem 80,- až 100,- eur mesačne, v súčasnej
dobe pracuje ako čašníčka v pizzérii D. vo H. a jej čistý príjem je 400,- eur mesačne. Poberá rodinné
prídavky vo výške 23,52 eur mesačne s tým, že otec doteraz určené výživné platí. Matka s maloletou
býva u svojej matky, kde sa podieľa výdavkami na spoločnej domácnosti. Maloletá je vo veku 5 rokov,

navštevuje predškolské zariadenie vo H., má aj zdravotné problémy alergického charakteru. Matka aj v
súčasnej dobe, keď tvrdí, že má nedostatok finančných prostriedkov na výživu maloletého dieťaťa, jej
pravidelne mesačne sporí 60,- eur. Keďže otec v súčasnej dobe nie je schopný vzhľadom na to, že je v
hmotnej núdzi, prispievať na výživu maloletej doterajšou sumou, keď zároveň má zdravotné problémy,
nemá žiaden majetok, to všetko súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že návrhu v spomínanom rozsahu
na zníženie výživného je potrebné vyhovieť. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 146 ods.

1 písm. a / O.s.p.. O trovách konania štátu rozhodol podľa § 57, § 58 C.m.p..3. Proti tomuto rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom podala včas odvolanie matka maloletého
dieťaťa, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom zmenil a návrh otca
na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol. V dôvodoch odvolania poukazuje matka na poslednú

úpravu výživného súdom. Zdôrazňuje, že otec pozastavil prevádzkovanie živnosti dňa 2.2.2015, keď
predchádzajúci rozsudok o výživnom sa stal právoplatným 14.2.2015. Proti pôvodnému rozsudku o
úprave výživného otec odvolanie pritom nepodal. Z predloženej lekárskej správy z 22.9.2015 ďalej
vyplynulo, že zdravotné ťažkosti otca trvajú 4 - 5 rokov a má za to, že od posledného rozhodnutia súdu
vo veci určenia vyživovacej povinnosti pre maloletú nedošlo na strane otca ani k zmene zdravotného

stavu tak ako to uvádza. V anamnéze lekárskej správy sa uvádza, že otec, povolaním šofér, mal
mikrospánok naposledy minulý týždeň po 20 hodinách šoférovania. Odôvodňovanie návrhu na zníženie
výživného zlým zdravotným stavom spočívajúcim v spánkových ťažkostiach a únave po 20-hodninách
šoférovania, nemožno pokladať za dôvod na zníženie výživného. Spánkové ťažkosti po 20-tich hodinách
šoférovania nemožno rozumne pričítať zlému zdravotnému stavu. Má za to, že otec žiadnym spôsobom
nepreukázal, že zmena pomerov na jeho strane má objektívny charakter, ktorý nemohol svojou vôľou

žiadnym spôsobom ovplyvniť. Zbavenie sa príjmu zo strany otca nemožno pričítať na ťarchu maloletej
dcéry. Zdôrazňuje, že matka sa o maloletú osobne stará, zabezpečuje uspokojovanie jej potrieb, väčšiu
časť nákladov uhrádza výlučne matka zo svojho príjmu. Znížením výživného na sumu 60,- eur mesačne
bude pracujúca matka vystavená existenčným problémom. Ďalej uvádza, že úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny má na svojej internetovej stránke zverejnených mnoho pracovných ponúk vhodných pre otca, a

to vo H. a jeho okolí, o čom svedčia aj dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu. Otec však svojim ľahkovážnym
prístupom k rodine a k svojim povinnostiam dostáva svoju dcéru do materiálnej núdze, aj keby svojou
prácou vedel zabezpečiť primerané výživné pre svoju dcéru. Jeho postoj k hľadaniu práce je pasívny,
nenútia ho k tomu žiadne okolnosti zabezpečiť si akúkoľvek prácu, z ktorej by dostával mzdu alebo
plat, keďže jeho finančné zabezpečenie je zo strany jeho rodičov, pri ktorých býva, ktorí sa o neho

starajú. Postoj otca pri ukončení pracovnej činnosti nebol zodpovedný a v záujme zabezpečiť riadne
výživu svojej maloletej dcéry. Taktiež aj kolízny opatrovník v priebehu konania sa nepripojil k návrhu
otca na zníženie výživného. Má za to, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosti a pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie
príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, čo

vyplýva z matkou označeného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/343/2010.

4. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v zmysle ust. § 62

a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.), vec prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku v
spojení s dopĺňacím rozsudkom, nakoľko tento je nepreskúmateľný pre absenciu dostatočných dôvodov
a okolnosť, že súd prvej inštancie sa nezaoberal všetkými právne významnými okolnosťami podstatnými

pre správne rozhodnutie o veci.

6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

8. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

12. Citované ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych
rozhodnutí. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v tomto
zákonnom ustanovení, keď v zmysle judikatúry súdov je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam,
ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu vyživovacej
povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi
v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o

podanom návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti.

13. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa

alebo na strane rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast
nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa,
podstatné zvýšenie čí zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, príp. zmena počtu vyživovaných
osôb u rodičov.

14. Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy
sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov
konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v
okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom je dôvodom pre jeho
zmenu.

15. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by
sa dieťa nachádzalo,keby žilo v harmonickejspoločnejdomácnosti svojich rodičov. Výživné pre maloleté
dieťaťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a o toto právo nemôže byť ukracované.

16. Ako vyplynulo z obsahu spisu, posledná úprava výživného vo vzťahu k mal. D. D., bola
vykonaná rozsudkom Okresného súdu Svidník zo 17.12.2014, č. k. 2P/9/2014 - 126, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 14.2.2015. V tomto konaní bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, mal. D. D.
na čas bola zverená do starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu
sumou 100,- eur mesačne. Konajúci súd zároveň rozhodol o úprave styku otca s maloletým dieťaťom.

Súd vychádzal zo situácie, že príjem matky predstavoval sumu do 100,- eur mesačne a otec pracoval
ako živnostník s príjmom 500,- eur mesačne. Rodičia nemali inú vyživovaciu povinnosť.

17. Otec návrh na zníženie výživného odôvodňoval tým, že došlo k zmene jeho osobných pomerov, keď
dňom 2.2.2015 bol nútený z dôvodu nedostatku zákazok pozastaviť prevádzkovanie živnosti, odvtedy je

vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Začal
pracovať u zamestnávateľa G. U., so sídlom vo H., len na základe dohody o pracovnej činnosti, a to
v rozsahu 10 hodín týždenne s odmenou 2,62 eur/hodinu s tým, že dňa 15.4.2015 došlo k ukončeniu
tejto dohody.

18. Ako sa vyporiadal s argumentáciou otca súd prvej inštancie ohľadom opodstatnenosti pozastavenia
prevádzkovaniajehoživnostizpreskúmavanéhorozhodnutiazistiteľnénieje.Zpredloženéhopotvrdenia
Okresného úradu Svidník z 2.2.2015 vyplynulo, že tento orgán štátnej správy potvrdil prijaté oznámenie
o pozastavení prevádzkovania živnosti otca, a to na obdobie od 2.2.2015 do 2.2.2018. Nemožno
v tejto súvislosti opomenúť, že k pozastaveniu vykonávania živnosti otcom došlo bezprostredne po

predchádzajúcej súdnej úprave výživného vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Tvrdenia otca o dôvodoch,
pre ktoré bolo potrebné z jeho strany pozastaviť výkon živnostenského oprávnenia sú vyjadrené len vo
všeobecnej rovine, týmto dôvodom súd prvej inštancie nevenoval ďalšiu pozornosť a nie je zrejmé, aby
otec osvedčil dôvody, pre ktoré bolo nevyhnutné pozastaviť výkon jeho živnostenského oprávnenia.19. Je zrejmé, že otec vykonával podnikateľskú činnosť v oblasti dopravných služieb, poukazoval tiež
na svoje vážne zdravotné problémy. V dôsledku tvrdených zdravotných problémov mal otec ukončiť

aj vzájomnú dohodu o pracovnej činnosti so zamestnávateľom G. U.. V súvislosti so zdravotnými
problémami otec poukazoval na problémy s alergiou a spánkovou poruchou dýchania. Podľa lekárskej
správy S. nemocnice L. E. v U. z 25.11.2015 (č. l. 58), bola u otca zistená obštrukčná spánková apnoe
stredne ťažkého stupňa, keď z odporúčania lekára obsiahnutého v tejto lekárskej správe nevyplýva
obmedzenie otca pokiaľ ide o výkon jeho pracovnej činnosti.

20. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia súdu je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom,
ktorý určuje § 220 C.s.p. (predtým § 157 ods. 2 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016) dochádza nielen k
tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale
aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.

21. Súd prevej inštancie sa preto v ďalšom konaní dôsledne vyporiada s tým, či je skutočne daná taká
zmena pomerov na strane otca, ktorá by odôvodňovala iné rozhodnutie o výživnom pre maloleté dieťaťa.
Zatiaľ sú závery súdu prvej inštancie v preskúmavaných rozhodnutiach ohľadom relevantnej zmeny
pomerov na strane otca veľmi všeobecné a v podstate si súd osvojil tvrdenia otca o dôvodoch, pre ktoré

došlo k pozastaveniu výkonu jeho živnostenského oprávnenia. Ako bolo vyššie spomínané, dôvodom
pre iné rozhodnutie o výživnom pre maloleté dieťaťa môže byť len podstatná zmena pomerov v danom
prípade na strane povinného otca a v tejto súvislosti by sa mal súd prvej inštancie vyporiadať aj s tým,
či nedochádza k zmene pomerov u maloletého dieťaťa, ktoré je vekovo staršie.

22. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti preto ustáli aj to, aký je rozsah odôvodnených potrieb daných
na strane maloletého dieťaťa a po vykonanom dokazovaní v naznačenom smere o podanom návrhu
otca opätovne rozhodne, vydané rozhodnutie riadnym spôsobom odôvodní s tým, že skutkové zistenia
súdu prvej inštancie musia mať oporu vo vykonanom dokazovaní.

23. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušil postupom podľa §
389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie tak, ako to určuje § 391
ods. 1 C.s.p.. O trovách tohto odvolacieho konania sa rozhodne v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods.
3 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).