Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 13, 2010

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Z34Cb/528/1995

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1095898116
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Savková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2010:1095898116.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Savkovou, v právnej veci žalobcu:

Bildstein Spedition GmbH., Seeweingärten II/5, A-7141 Podersdorf See, Rakúsko, zastúpený: JUDr.
Ladislav Udvaros, advokát, Advokátska kancelária Detvai Ludik Malý Udvaros, Cukrová 14, 813 39
Bratislava, proti žalovanému: I.. T. L. - L., Na U. Č.. XX, XXX XX M., zastúpený: JUDr. Juraj Bizoň,
advokát, Bizoň & Partners, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 25, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 719.500,-
ATS takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na súd dňa 26.5.1995 si žalobca uplatnil proti žalovanému v 1. rade: I.. T. L. - L., M.
a žalovanému v 2. rade: R. L., A., právo na zaplatenie 719.500,- ATS titulom náhrady škody v zmysle §
373 Obchodného zákonníka, ktorá mu mala vzniknúť úplnou stratou prepravovanej zásielky.

Súd prvého stupňa záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade posúdil podľa § 601
Obchodného zákonníka, teda ako zasielateľskú zmluvu, následne však v rozpore s touto zmluvou
zodpovednosť žalovaného v 1.rade za úplnú stratu zásielky posúdil podľa ustanovení iného právneho

predpisu, a to § 17 ods. 1 vyhlášky uverejnenej v Zbierke zákonov pod č. 11/1975 Zb., Dohovor o
prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). Vznikom prepravnej zmluvy
medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade podľa CMR sa nezaoberal, pretože ich záväzkový vzťah
posúdil ako zmluvu zasielateľskú podľa § 601 ods. 1 Obchodného zákonníka. So skutkového rámca
veci opísaného v žalobe a doplneného výsledkami dokazovania súd ustálil, že podstata sporu súvisí
s posúdením otázky, či v rámci tohto právneho vzťahu, ktorý bol medzi účastníkmi založený za
účelom zabezpečenia, aby bol tovar prepravený z jedného miesta na druhé, vzniklo žalobcovi právo

domáhať sa náhrady nákladov, ktoré mu podľa neho vznikli stratou tovaru, a ak áno, v akej výške,
a od ktorého zo žalovaných. Dokazovaním listinnými dôkazmi mal súd za osvedčené, že žalovaný
prepravnou dispozíciou zo dňa 25.4.1994 obdržal objednávku na zabezpečenie prepravy tovaru z
Rakúska do Ruska. Z písomných aj ústnych prejavov účastníkov konania, ako i z výsluchu svedka T.
Ď. na pojednávaní konanom dňa 27.6.2001 vyplynulo, že prevzatie tovaru realizoval žalovaný v 1. rade
motorovým vozidlom poskytnutým žalovaným v 2. rade, pričom vodičom bol zamestnanec žalovaného
v 1. rade. Dňa 5.4.1994 vodič nákladného vozidla ŠPZ M. XX-XX s nákladom prišiel do Moskvy, kde mu

prepravovaný tovar neznámi páchatelia odcudzili. Žalobcovi vznikla škoda titulom úplnej straty zásielky.
Výšku škody určil žalobca ako náhradu z hodnoty zásielky v mieste a čase jej prevzatia na prepravu v
sume 719.500,- ATS. Žalovaný v 1. rade žalobcovi vzniknutú škodu nezaplatil a v konaní poukazoval, že
dňa 25.4.1994 po telefonickom dohovore obdržal od žalobcu (U.. F.) objednávku na vykonanie prepravytovaru z Viedne do Moskvy. Firma DUMA, ktorej majiteľom je R. L., už vopred prejavila o túto prepravu
záujem s tým, že prepravu by vykonalo vozidlo ťahač P. XX-XX a náves P. XX-XX. Firma DUMA však
v tom čase nevlastnila rakúske prepravné povolenie a preto sa žalovaný v 1. rade ponúkol, že svojim

ťahačom M. XX-XX zatiahne náves P. XX-XX do Viedne, dá ho naložiť a vytiahne ho na Slovensko, kde
si ho následne prepne ťahač P. XX-XX.

Žalobca predložil súdu faktúru č. 946 848 zo dňa 23.11.1994 a objednávku - dopravný príkaz zo dňa
25.4.1994, čim osvedčil založenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade v zmysle §

601 a nasl. Obchodného zákonníka. Založenie právneho vzťahu a jeho obsah, v priebehu dokazovania,
nebolo preukázané, na základe čoho, súd žalobu proti žalovanému zamietol. Nárok žalobcu proti
žalovanému v 1. rade uznal súd za oprávnený.

Na odvolanie žalovaného v 1. rade proti rozhodnutiu, ktorým bol zaviazaný na zaplatenie žalovanej
istiny a trov konania žalobcu, rozhodol NS SR uznesením č.k. 6Obo 51/03 zo dňa 30.6.2004 s tým,

že súd prvého stupňa založil napadnuté rozhodnutie voči žalovanému v 1. rade s právnym posúdením
od seba rozdielnych právnych predpisov, čo je neprípustné a preto rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 6.2.2002 č.k. 34Cb 528/1995-187 vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

Proti výroku rozsudku, ktorým súd žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol, žalobca nepodal
odvolanie, preto sa rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti výroku, stalo právoplatným a súd v
ďalšom konaní, vo veci samej pokračoval len so žalovaným: I.. T. L., XXX XX M. - R. B., Na U. Č.. XX.

V zmysle usmernení odvolacieho súdu súd doplnil dokazovanie v naznačenom smere.

Žalobou podanou na súd dňa 26.5.1995 žalobca žiadal zaviazať žalovaného na úhradu 719.500,- ATS.
V dôsledku konca platnosti meny ATS upravil žalobca petit žaloby tak, že žiada zaviazať žalovaného
na zaplatenie istiny vo výške 52.288,- Eur. Ďalej žiada, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť aj úroky z
omeškania a to nasledovne: 5% p.a. zo sumy 52.288,- Eur žalovanej istiny ( pôvodne 719.500,- ATS )

od 23.11.1994 až do zaplatenia, 5% p.a. zo sumy 19.792,95 Eur (pôvodne 272.257,- ATS ), teda
zo sumy, ktorá bola k rukám R.. B., zástupcu Allianz vyplatená titulom úrokov a trov odo dňa úhrady -
od 22.1.1998 až do zaplatenia ako aj 5% p.a. zo sumy 75,07 Eur (pôvodne 1.033,- ATS ) z toho istého
titulu, ako vyššie, iba s rozdielnym dátumom plnenia - od 16.2.1998 až do zaplatenia.

Uznesením zo dňa 22.9.2010, súd tomuto návrhu na zmenu návrhu žaloby, vyhovel.

V rámci nového konania sa súd oboznámil s rozsudkom Obchodného súdu vo Viedni zo dňa 29.5.1997,
č.k. 16Cg 55/98b, odvolacím rozsudkom Vrchného krajinského súdu Viedeň zo dňa 27.11.1997, č.k. 1R
232/97p a rozsudkom Najvyššieho súdneho dvora zo dňa 27.7.1998, č.k. 7Ob 44/98.

Podľa týchto právoplatných a vykonateľných rozhodnutí rakúskych súdov bola medzi žalobcom a jeho
obchodným partnerom Czapp & Co GesmbH, ktorý bol vlastníkom prepravovaného tovaru, uzavretá
zmluva prepravná a nie zmluva zasielateľská, ako tvrdí žalobca. Je nesporné, že žalobca, v postavení
žalovaného, bol zaviazaný na zaplatenie 676.000,- ATS žalobcovi Wiener Allianz Versicherungs.

Z jednotlivých dôkazov z konania na Krajskom súde v Bratislave, ako i konania pred rakúskymi súdmi
vyplýva, že prepravnou dispozíciou zo dňa 25.4.1994 prevzal žalovaný ako subdopravca tovar na
prepravu od žalobcu ako prvého dopravcu voči vlastníkovi ako odosielateľovi. Prepravnou dispozíciou
zo dňa 27.4.1994 prevzal pôvodne žalovaný v 2. rade ako ďalší subdopravca tovar na prepravu od

žalovaného, ako prvého subdopravcu. Nič na veci nemení ani skutočnosť, že prvú fázu prepravy ( Nitra
- Viedeň - Viedeň) vykonal žalovaný.

Podľa čl. 1 ods. 1 Dohovoru sa tento Dohovor vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu
cestným vozidlom ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania ako sa uvádza v

zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru.Podľa čl. 34 Dohovoru, aj je na základe jedinej prepravnej zmluvy vykonávaná preprava postupne
niekoľkými cestnými prepravcami, preberá každý z nich zodpovednosť za vykonanie celej prepravy,
druhý a každý ďalší dopravca sa stávajú prevzatím zásielky zmluvnou stranou.

Podľa čl. 36 Dohovoru nároky zo zodpovednosti za stratu zásielky, za jej poškodenie alebo za
prekročenie dodacej lehoty sa môžu okrem prípadov vzájomnej žaloby alebo námietok v spore o
nároky uplatnené na podklade tej istej prepravnej zmluvy uplatniť žalobou len proti prvému dopravcovi,
poslednému dopravcovi alebo proti dopravcovi, ktorý vykonal tú časť prepravy, počas ktorej došlo k

udalosti, ktorá je príčinou straty zásielky, jej poškodenia alebo prekročenia dodacej lehoty; žaloba sa
môže podať súčasne aj proti niekoľkým z týchto dopravcov.

Podľa čl. 37 Dohovoru dopravca, ktorý podľa ustanovení tohto Dohovoru zaplatil náhradu škody, má,
pokiaľ ide o zaplatenú návrhu, úroky a výdavky, právo postihu proti dopravcom, ktorí sa zúčastňovali
na preprave, podľa týchto ustanovení:

a) dopravca, ktorého konaním bola spôsobená škoda, je povinný niesť sám jej náhradu, či už ju zaplatil
on alebo iný dopravca;
b)akškodabolaspôsobenákonanímdvochaleboviacerýchdopravcov,musíkaždýznichzaplatiť sumu
zodpovedajúcu podielu jeho zodpovednosti; ak sa podiel zodpovednosti nedá určiť, zodpovedá každý
dopravca pomerne podľa podielu prepravného, ktorý mu patrí;

c) ak sa nedá zistiť, ktorý z dopravcov má zodpovednosť, rozdelí sa náhrada v pomere uvedenom pod
písmenom b) medzi všetkých dopravcov.

Je nesporné, že žalobca bol v rámci rakúskych súdov zažalovaný spoločnosťou Wiener Allianz
Versicherung,akoprvýdopravca.Vzmyslečl.37písm.a)Dohovorumážalobca právopostihuvočitomu

dopravcovi, konaním ktorého bola spôsobená škoda. Z dokazovania, vykonaného výsluchom svedkov,
účastníkov konania a z predložených prepravných dispozícií vyplýva, že posledným dopravcom ako
právnych subjektom, ktorý prevzal od žalovaného prepravnú dispozíciu a ktorý prepravu vykonal až na
miesto určenia, je pôvodne žalovaný v 2. rade, bez ohľadu na osobu vodiča vykonávajúceho prepravu
pre dopravnú spoločnosť DUMA, Dopravná spoločnosť - R. L.. Súd konštatuje, že takto označený

subjekt, však nie je účastníkom konania.

V zmysle uznesení odvolacieho súdu, súd doplnil dokazovanie za účelom právneho posúdenia vzniku
a obsahu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a dospel k záveru, že v danom prípade ide o zmluvu
prepravnú, ktorej uzavretie a vykonávanie upravuje čl. 4 až 16 Dohovoru a úpravu o preprave

vykonávanej postupne niekoľkými dopravcami, upravuje čl. 34-40 Dohovoru. Je nesporné, že za
predpokladu existencie škody žalobcu, by mohol žalobca uplatniť svoj nárok podľa čl. 37 Dohovoru,
a v súlade s jeho písm. a) tak uplatňovať svoj nárok výlučne od dopravcu, ktorého konaním bola
škoda spôsobená, resp. za výkonu ktorého bola spôsobená. V danom prípade sa javí, že od pôvodne
označeného žalovaného v 2. rade, ktorý by ako jediný podľa Dohovoru zodpovedal.

Otázkami zodpovednosti za škodu sa však môže súd zaoberať v merite veci len za predpokladu, že by
v žalobe označenému žalobcovi skutočne škoda vznikla.

V rámci vykonaného dokazovania pred súdom, žalobca preukazoval inkaso cesiu medzi žalobcom a

spoločnosťou Basler.

Podľa ust. § 1392 ABGB ktorý znie "Wenn eine Forderung von einer Person an die andere übertragen,
und von dieser angenommen wird; so entsteht die Umänderung des Rechtes mit Hinzukunft eines
neuen Gläubigers. Eine solche Handlung hei?t Abtretung (Cession), und kann mit, oder ohne Entgeld

geschlossen werde" (vo voľnom preklade "prevod a prijatie pohľadávky z jednej osoby na druhú má
za následok zmenu v osobe veriteľa; toto sa nazýva postúpenie (cesia) a môže byť uzavretá odplatne
alebo bezodplatne").

V danom prípade nebolo ani vykonaným dokazovaním výsluchmi svedkov pred dožiadanými súdmi v

Rakúsku nijak preukázané, že by v zmysle ust. § 1392 rakúskeho Všeobecného občianskeho zákonníka
(ABGB) poisťovňa Basler skutočne postúpila svoje právo na vymáhanie pohľadávky (právo inkasa) na
v žalobe označeného žalobcu, ako tvrdí žalobca.Žalobca súdu nepredložil zmenu v postúpení pohľadávky, v zmysle ust. § 1392 ABGB, ktorou malo
dôjsť k postúpeniu práva na uplatňovanie nároku na náhradu škody vo výške cca 1 mil. ATS, a preto,
za účelom jej existencie, súd pristúpil k výsluchu svedkov, Y. Q. (bývalého konateľa žalobcu v spornom

období), G. T.. A. ( poistného makléra spoločnosti Lutz), I.. W. W. ( v rozhodnom čase prokuristu
poisťovne Basler ).
Vo veci vypočutí svedkovia navrhnutí žalobcom mali svojimi výpoveďami objasniť postavenie žalobcu
v predmetnom súdnom spore a vyvrátiť tak námietky žalovaného, že žalobca nemá dostatok aktívnej
legitimácie v danom súdnom konaní. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozdielnosť výpovedí svedkov

ohľadne uzatvorenia samotnej inkaso cesie: Prvá základná nezrovnalosť bola medzi výpoveďami Y.
Q., ktorý mal údajne s G. A. uzatvárať ústnu zmluvu o inkaso cesii, a to telefonicky, avšak nevedel ani
kto konal za spoločnosť Basler, teda s kým zmluvu o inkaso cesii uzatváral. Naopak, G. A. uviedol, že
inkaso cesiu uzatváral s Y. Q. tak, že inkaso cesiu vyslovil na návšteve pána Q., na dôkaz čoho predložil
údajný hárok 3. týždňa z roku 1998, kde mal poznačené, že má ísť dňa 14.1. do spoločnosť Bildstein.
Ide o zásadný nesúlad medzi výpoveďami týmito dvoch svedkov, keď každý z nich priebeh uzavretia

inkaso cesie opísal úplne odlišným spôsobom, čo spôsobuje absolútnu nehodnovernosť. Z výpovede
svedka Y.. Q. ďalej vyplýva, že sám ani netušil, aké práva a povinnosti z inkaso cesie vyplývajú, čo
evokuje, že o žiadnej inkaso cesii nemal vedomosť, čo preukazuje predovšetkým neexistenciu vážnosti
vôle vôbec uzavrieť takúto zmluvu. Jeho nevedomosť o inkaso cesii napokon potvrdil tým, keď uviedol,
že táto existuje medzi spoločnosťou Basler a Lutz.

Svedok G. A. sám výslovne uznal, že právo uplatnenia nároku mala výlučne poisťovňa Basler, nakoľko
na základe rozsudkov rakúskych súdov vyplatila práve táto regresnú náhradu škody poisťovateľovi
vlastníka tovaru, a to prostredníctvom makléra Lutz. V rozpore s výpoveďou Y.. Q. vypovedal, že
ústna inkaso cesia, ktorú prerokoval s Y.. Q. bola vyrieknutá na ich pracovnom stretnutí, čo je však

v absolútnom protiklade s výpoveďou samotného U. Y.. Q.. Ani svedok Ing. W. W. nijak nepotvrdil
a nepreukázal existenciu inkaso cesie. Celá jeho výpoveď je stavaná na tom, že bol o všetkých
skutočnostiach súvisiacich so vzťahmi medzi predmetnými subjektmi ako i súdnymi spormi vedenými
pred rakúskymi i slovenskými súdmi len informovaný treťou osobou.

Na základe uvedeného má súd za to, že pokiaľ sa žalobca snažil súdu prostredníctvom týchto svedkov
preukázať existenciu údajnej inkaso cesie a tým vlastne preukázať oprávnené postavenie žalobcu
v danom súdnom spore ako subjektu na strane žalobcu s dostatočnou aktívnou legitimáciou, svoje
dôkazné bremeno ohľadne preukázania tejto skutočnosti neuniesol. Naproti vyššie uvedeným záverom
všetkými troma svedkami bolo jednoznačne preukázané, že jediným dôvodom podania žaloby bola

skutočnosť, že hrozilo riziko premlčania a všetci traja svedkovia zhodne vypovedali, že v danom čase
ešte stále prebieha prvotný spor medzi Wiener Allianz Versicherung ako žalobcom a spoločnosťou
Bildstein ako žalovaným. Nielen z týchto skutočností, ale i zo samotných časových údajov je zrejmé, že v
čase podania žaloby na slovenskom súde dňa 26.5.1995 nebolo ešte ani skončené konanie pred súdom
prvého stupňa v Rakúsku, nakoľko Obchodný súd vo Viedni vydal vo veci rozsudok až dňa 29.5.1997 a

tento bol odvolacím súdom potvrdený až dňa 27.11.1997. V čase podania žaloby na slovenskom súde
teda nielenže škoda nevznikla žalobcovi, ale táto v danom čase neexistovala vôbec. Spoločnosť Basler
ako poisťovateľ žalobcu vyplatila na základe rozsudkov rakúskych súdov uplatnenú čiastku žalobcovi
až dňa 19.1.1998, čo vyplýva nielen z výpovedí svedkov ale tiež z písomných dôkazov založených
v súdnom spise. Regresná žaloba ako taká bola teda podaná predčasne a v danom čase úplne

bezdôvodne, nakoľko v roku 1995 nebolo pred rakúskymi súdmi vôbec preukázané, či je nárok žalobcu
Wiener Allianz Versicherung opodstatnený a dôvodný a či po vyhovení žaloby bude mať žalovaný
Bildstein povinnosť zaplatiť a následne mať regresný nárok voči ďalšiemu subjektu. Viac závažnejší, ako
to,ženárokboluplatnenýpredčasne(atolenzdôvodunepremlčanaianároku)jefakt,žeregresnýnárok
bol uplatnený neoprávneným subjektom, ktorým je žalobca. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania,

jediným subjektom, ktorý by bol oprávnený regresný nárok voči ďalšiemu subjektu uplatniť, je výlučne
ten, komu vznikla škoda, to jest spoločnosť Basler. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že
práve spoločnosť Basler ako poisťovateľ žalobcu, vyplatil prostredníctvom poisťovacieho makléra C. na
základe rozsudkov rakúskych súdov žalobcovi v tamojšom konaní čiastku 991.857,- ATS ako plnenie,
ktoré Wiener Allianz Versicherung vyplatila vlastníkovi tovaru Czapp z dôvodu poistnej udalosti a 1.033,-

ATS ako náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi spoločnosťou Basler a
žalobcom nebola žiadna inkaso cesia nikdy platne uzavretá, jediným subjektom, ktorý si mohol regresne
uplatňovať svoj nárok, je a bola spoločnosť Basler. Je nesporné, že základným predpokladom na vznik
zodpovednosti za škodu je predovšetkým vznik škody. V prípade, že tento predpoklad nie je splnený,zodpovednosti za škodu a nároku na jej náhradu sa nemožnosť v žiadnom prípade domáhať. Žalobcovi
nikdy žiadna škoda nevznikla, preto žalobca nie je oprávnený domáhať sa nároku na jej náhradu, čim
nie je daná jeho aktívna legitimácia, nakoľko nespĺňa zákonom požadovanú hmotnoprávnu spôsobilosť

byť účastníkom konania.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, ako každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
jednotlivo v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

V zmysle dokazovania uvedeného vyššie, má súd za dostatočne preukázané, že žalobca nie je v
prebiehajúcom súdnom spore aktívne legitimovaný.

Súd preto žalobu žalobcu Bildstein Spedition GmbH., Seeweingärten II/5, A-7141 Podersdorf See,
Rakúsko proti žalovanému I.. T. L. - L., Na U. Č.. XX, XXX XX M. ako nedôvodnú proti žalovanému I..

T. L. - L., Na U. Č.. XX, XXX XX M. v celom rozsahu zamietol.

Súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodol, že o trovách konania bude z dôvodu zložitosti prípadu,
spočívajúcej vo väčšom počte účastníkov konania i dĺžke konania rozhodnuté až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
V odvolaní, z ktorého má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a ktoré musí byť podpísané a datované, a ktoré musí byť predložené spolu s potrebným počtom
rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby účastník dostal jeden rovnopis, ak

je to potrebné, sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu alebo postupu súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie.