Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214208157
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214208157.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5 proti žalovanej: B. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., P. X/XX, o
zaplatenie 525,05 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno

zo dňa 25. septembra 2015 č. k. 6C/429/2014-77 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu
trov konania. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom od 01. 05. 2014, ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa doplnený

zák. č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01. 05. 2014, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, ako
aj vykonaným dokazovaním. Zistil, že žalovaná a Slovenská sporiteľňa, a. s. ako veriteľ uzatvorili dňa
25. 03. 2008 Zmluvu o kreditnej karte a dňa 16. 10. 2009 dodatok k tejto zmluve. Dňa 28. 06. 2013
žalobca ako postupca uzatvoril zmluvu o postúpení spornej pohľadávky so Slovenskou sporiteľňou,
a. s. Listom zo dňa 09. 07. 2013 pôvodný veriteľ oznámil žalovanej postúpenie spornej
pohľadávky. Žalobkyňa sa v konaní domáha zaplatenia sumy 525,05 eura s príslušenstvom, ktorých

nárok si vyvodzuje z uvedených zmlúv, ktoré uzatvorila žalovaná s právnym predchodcom žalobcu.
V rámci svojej povinnosti uloženej mu v ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v znení zák. č. 102/2014 Z.
z. súd predovšetkým musel ustáliť, či zmluva o splátkovom úvere, z ktorej vyvodzuje žalobca svoje
uplatnené právo, je spotrebiteľskou zmluvou a či na tento právny vzťah sa majú aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia Obchodného zákonníka, ako aj to, či odo dňa podania
návrhu na súd premlčacia doba zákonom stanovená na tento právny vzťah uplynula. Uzatvorenú zmluvu

je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pretože pri uzatváraní týchto zmlúv žalovaná konala
ako spotrebiteľ a právny predchodca žalobcu ako dodávateľ. Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v citovanom znení, ako aj ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., ktoré nadobudli účinnosť dňa
1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená,
že od ich účinnosti tieto zákonné ustanovenia sa vzťahujú na právne vzťahy založené pred týmto
dňom. Takýto záver o charaktere predmetnej zmluvy, ako aj potreba aplikácie ustanovení Občianskeho

zákonníka o premlčaní na tento právny vzťah je v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3MCdo zo dňa 21. 04. 2015. Súd, plniac si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 01. 05. 2014) predovšetkým zisťoval, či sporné právo bolo
na súde uplatnené v zákonom stanovenej premlčacej dobe. V konaní si žalobca uplatňuje zaplatenie
dlhu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok
zo dňa 28. 06. 2013 počet dní omeškania je 1153 (a to ku dňu 28. 06. 2013). Vzhľadom k tejto

skutočnosti súd ustálil, že prvýkrát veriteľ mohol svoje právo uplatniť na súde najneskôr už 31. 12.
2010 z nasledovných dôvodov: podľa bodu 17 bod 17.1 Všeobecných obchodných podmienok pôvodnýveriteľ mohol kedykoľvek, aj bez uvedenia dôvodu vypovedať predmetnú úverovú zmluvu a podľa bodu
17.2 písm. b/ Všeobecných obchodných podmienok mohol odstúpiť od zmluvy (keď žalovaná tým, že
nezaplatila splatnú splátku, podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy) a tým vytvoriť možnosť

žiadať od dlžníka celý dlh vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere. Zrejme tieto ustanovenia sa dostali
do VOP veriteľa práve za týmto účelom, aby veriteľ mohol bezodkladne vykonať úkony, ktorými návrat
nímposkytnutýchfinančnýchprostriedkovmoholčímskôrdosiahnuť.Akveriteľ,napriektakejtomožnosti
po dobu 1153 dní (čo je viac ako 3 roky) nevykoná žiaden možný úkon za tým účelom, aby mohol žiadať
svoje finančné prostriedky od svojho dlžníka, robí to zrejme za účelom predĺženia zákonnej premlčacej

doby a tým zabezpečiť si výhodu možnosti uplatnenia práva na súde aj po neprimerane dlhej dobe.
Takáto obchodná praktika však je v rozpore s ust. § 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon
práv vyplývajúcich z občiansko-právneho vzťahu nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Jednostranné
predĺženie zákonnej premlčacej doby nečinnosťou oprávneného subjektu súd považuje za obchodnú
praktiku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, a preto nemôže požívať zákonnú ochranu. Vzhľadom
na uvedené súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že veriteľ prvýkrát na súde mohol svoje sporné

právo uplatniť najneskôr 31. 12. 2010 a od 01. 01. 2011 mu začala plynúť 3-ročná premlčacia doba na
uplatnenie práva na zaplatenie sporného dlhu a táto uplynula dňa 01. 01. 2014. Návrh bol podaný na
súdedňa28.04.2014,tedapouplynutívšeobecnej3-ročnejpremlčacejlehoty.Vzhľadomnapremlčanie
sporného práva žalobkyni spornú sumu priznať nemohol, a preto návrh v celom rozsahu zamietol. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania,

pretože jej žiadne trovy v konaní nevznikli.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zmeny a vyhovenia žalobe, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie a nedostatočne zistený skutkový stav,

keď nesúhlasil s právnym posúdením v danej veci súdom a vyhodnotením otázky premlčania. Súd
prvej inštancie vychádzal z nepreukázaných údajov a to z počtu dní omeškania uvedených v prílohe
k zmluve o postúpení pohľadávok. Nemôže súhlasiť s takýmto posúdením, nakoľko predmetný údaj
nemožno stotožňovať s ukončením zmluvy, resp. s vyhlásením predčasnej splatnosti úveru. Má za to,
že súd posúdil ukončenie zmluvy nesprávne, vychádza z nepreukázaných tvrdení, resp. odvodzoval

počiatok plynutia premlčacej doby od skutočností, s ktorými nie je možné spájať ukončenie zmluvy,
príp. vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Má za to, že výkladom ustanovení Všeobecných obchodných
podmienok možno dospieť k záveru, že postupca, a následne postúpením pohľadávky žalobca, boli
oprávnení, nie však povinní predčasne ukončiť záväzkovo-právny vzťah. K ukončeniu zmluvy došlo
až ku dňu 31. 08. 2010 odstúpením od zmluvy zo strany postupcu pohľadávky. Žalobca si nemohol

nárok uplatniť skôr, nakoľko takto uplatnený nárok by bol posúdený ako predčasne podaný (uplatnený).
Rovnaký názor vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. 05. 2015 sp. zn.
16Co/7/2015, ako aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 07. 2008 sp. zn. 4Cdo 146/2008.
Vzhľadom na uvedené nemožno preto jeho nárok považovať za premlčaný, keďže pre posúdenie otázky
premlčania je nutné vychádzať z dátumu 31. 08. 2010, to znamená 4-ročná premlčacia doba ku dňu

28. 04. 2014 neuplynula. Ďalej zastáva názor, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah,
napriek tomu, že jednou zo strán je spotrebiteľ. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR
sp. zn. 7MCdo 9/2014 zo dňa 24. 03. 2015, 2MCdo 3/2011 zo dňa 28. 04. 2011, 6MCdo 4/2012 zo

dňa 27. 03. 2013, ako aj ďalšie rozhodnutia krajských súdov. Ďalej namietal, že súd na daný prípad
aplikoval ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Nemôže súhlasiť s tým, aby v danom prípade súd
postupoval v zmysle uvedeného ustanovenia, ktoré nadobudlo účinnosť 01. 05. 2014. Poukázal na
to, že platná právna úprava v Slovenskej republike do 30. 04. 2014 umožňovala spotrebiteľom brániť

sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Za
účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala Národná rada SR § 5b ZoOS, v ktorom prikázala orgánom
rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva
na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo inú prekážku bez
stanovenia jasných pravidiel. Aplikáciou ust. § 5b na prebiehajúce súdne konanie bez ohľadu na to, za

akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo
k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k zotretiu princípu právnej istoty ako jedného zo znakov
právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a
závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Záverom uviedol, že svoj nárok si žalobným návrhomuplatnil dňa 28. 04. 2014, pričom predmetné ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa nadobudlo svoju
účinnosť až dňa 01. 05. 2014, preto nemôže súhlasiť s rozhodnutím súdu a právnym posúdením veci. V
nadväznosti na to poukázal na uznesenie Okresného súdu v Košiciach II. zo dňa 17. 07. 2015 pod

sp. zn. 36C/117/2014, ktorým prerušil konanie až do právoplatného skončenia konania na Ústavnom
súde SR, nakoľko podal Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o určenie, že ust. § 5b zák. č.
250/2007Z.z.oochranespotrebiteľajenesúladnésčlánkom1ods.1ačl.46ods.1zák.č.460/1992Zb.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla rozhodnutie súdu

prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť. Mala za to, že súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu
vysporiadal so všetkými dôkazmi, tieto správne posúdil a vyhodnotil v súlade s platnou legislatívou
a rozhodnutiami súdov SR. Platobná karta, ktorá jej bola vydaná Slovenskou sporiteľňou, a. s. má
charakter spotrebiteľského úveru, a preto je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka,
a nie Obchodného zákonníka. Použitie Obchodného zákonníka je nekalou obchodnou praktikou, ktorá
nemôže požívať zákonnú ochranu.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd v zmysle § 34 zákona č. 1602015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm.
c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Podľa § 470 odsek 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 odsek 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

7. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu
vec aplikovať právnu úpravu zák. č. 160/2015 Z. z.

8. Podľa § 389 odsek 1 písmeno c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy a

nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9. Predmetom konania je nárok žalobcu uplatnený na súde prvej inštancie dňa 28. 04. 2014 na
zaplatenie sumy 525,05 eura spolu s úrokom z omeškania 6,58 eura a ročným úrokom z omeškania
8,5% zo sumy 525,05 eura od 13. 08. 2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobca svoj

nárok odvodzoval zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 27. 06. 2013 medzi postupcom
Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, Bratislava a žalobcom, ktorou postupca postúpil na žalobcu
pohľadávku voči žalovanej. Postupca a žalovaná uzatvorili dňa 25. 03. 2008 zmluvu č. 212648642 a
dňa 16. 10. 2009 dodatok, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky v znení ich dodatkov
(ďalejlen„VOP“).Nazákladeuvedenejzmluvypostupcaposkytolžalovanejpeňažnéprostriedky,pričom

podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných
povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo VOP. Zmluvu o úvere považuje žalobca za
absolútny obchod v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, a preto má za to, že
právne vzťahy aj v danej veci sa spravujú Obchodným zákonníkom, bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkového vzťahu. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 621,69 eura, ktorá

pozostáva z istiny 620,05 eura, riadneho úroku 0 eur, úroku z omeškania 1,64 eura a ostatného
príslušenstva 0 eur. Sumu 1,64 eura, ktorá predstavuje úrok z omeškania si žalobca neuplatňuje.
Žalobca k žalobe pripojil návrh na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte uzatvorený medzi pôvodným
veriteľom Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalovanou s výškou celkového úverového rámca 30.000 Sk a
oznámenie o postúpení pohľadávky. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE

zo dňa 27. 06. 2013 (č. l. 17) vyplýva, že výška úverového rámca predstavuje 995,82 eura, zostatok
pohľadávky 621,69 eura, istina 620,05 eura, úroky 1,64 eura, úrok z omeškania 1,64 eura a počet dní
omeškania 1153. Dátum poslednej úhrady je uvedený deň 07. 06. 2013 a výška poslednej úhrady 20 eur.
Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 17. 03. 2015 č. k. 6C/429/2014-41 nepripustil vstup do konaniazdruženiu - Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, keď žalovaná dňa 05. 03. 2013 vyjadrila nesúhlas so
vstupom tohto združenia do konania na jej strane. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol, keď daný právny vzťah posúdil ako spotrebiteľský vzťah, a využijúc ustanovenie § 5b zák. č.

250/2007 Z. z. dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je možné priznať, pretože bol uplatnený po uplynutí
všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby.

10. Podstatná časť odvolania žalobcu smerovala k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keď súd prvej
inštancie na daný prípad aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka a úverový vzťah posúdil ako

vzťah spotrebiteľský. Spornou teda, vzhľadom na dôvody podaného odvolania žalobcu zostala otázka,
či predmetná zmluva o úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 25. 03.
2009 v znení jej dodatku je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou, a či sa predmetný právny vzťah,
ako aj vzťahy z neho vyplývajúce posudzujú podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,
resp. zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch alebo príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka. Z obsahu spisu je nesporné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o kreditnej

karte vystupoval ako veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a
žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, t. j. osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Je pritom nesporné, že predmetná zmluva má podobu štandardnej
formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch, že spotrebiteľ spravidla
jej obsah nemení, pričom všeobecné obchodné podmienky sú priamo prílohou tejto uzatváranej zmluvy.

Spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromno-právna zmluva s uvedenými znakmi a to bez
ohľadu na to, či je upravená v Občianskom zákonníku, v Obchodnom zákonníku alebo v inom osobitnom
zákone. Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. S poukazom na uvedené je potrebné

predmetnú zmluvu o kreditnej karte považovať svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú. Aplikáciou
zásady lex specialis derogat les generalis, t. j. pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu
úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom, je špeciálnou úpravou v prejednávanej veci zákon č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce
problematiku spotrebiteľského práva, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je

v tomto prípade Obchodný zákonník, a preto je nevyhnutné posudzovať predmetný právny vzťah medzi
stranami sporu podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď medzi stranami bola uzatvorená
zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 zák. č. 258/2001 Z. z., a teda aj otázka premlčania nároku
žalobcu sa posudzuje podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. K uvedenému je ešte potrebné
uviesť, že aj napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvný typ upravený, ako to tvrdí žalobca podľa

Obchodného zákonníka, súčasne ide o zmluvu spadajúcu pod režim zákona o spotrebiteľských úveroch,
a preto bolo potrebné predmetnú zmluvu posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z. z., ako aj ustanovení
občianskeho práva. Je potrebné zdôrazniť, že hoci zmluva o spotrebiteľskom úvere má charakter
absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré
predstavujú širší pojem má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, pretože

aplikáciaObchodnéhozákonníkaprichádzadoúvahyažpouplatneníspotrebiteľskéhopráva.Zhľadiska
poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv, Obchodný zákonník celkom alebo sčasti musí
ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t. j. aplikácii Občianskeho
zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy,
ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v

Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Z týchto dôvodov námietka žalobcu
o nesprávnej aplikácii Občianskeho zákonníka nie je dôvodná.

11. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby súdom prvej
inštancie, v tejto časti podľa názoru odvolacieho súdu je jeho odvolanie dôvodné. Z obsahu spisu

je nesporné, že žalobca v priebehu konania nepreukázal, ani netvrdil, až v podanom odvolaní, že
k ukončeniu zmluvy došlo až ku dňu 31. 08. 2010 odstúpením od zmluvy zo strany
postupcu pohľadávky, a preto si svoj nárok nemohol uplatniť skôr. Z tejto rozhodnej skutočnosti, pokiaľ
by bola v konaní tvrdená a preukázaná a bola by v súlade s obchodnými podmienkami pre kreditné
karty, mal súd prvej inštancie vychádzať pri posudzovaní plynutia premlčacej doby. Pokiaľ súd prvej

inštancie vychádzal pri posudzovaní plynutia premlčacej doby z dátumu 31. 12. 2010 a mal za to, že
premlčacia doba začala plynúť od 01. 01. 2011, sa odvolací súd s takýmto názorom súdu prvej inštancie
nestotožňuje. Vychádzajúc zo samotnej Zmluvy o kreditnej karte a jej dodatku, uzatvorenej medzi
právnym predchodcom žalobcu (Slovenskou sporiteľňou, a. s.) a žalovanou, okrem iného vyplynulo, žepodmienky čerpania finančných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných
povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a v Obchodných podmienkach pre kreditné karty. V
zmysle uvedeného bolo potrebné oboznámiť sa s týmito listinnými dôkazmi a z nich potom posúdiť, kedy

začala plynúť premlčacia doba, a teda, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz, keď až splatnosťou
vzniká možnosť uplatnenia práva na súde.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danej veci
nesprávne určil počiatok plynutia premlčacej doby, a preto vec nesprávne právne posúdil a z tohto

dôvodu odvolací súd jeho rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).