Uznesenie Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/589/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708200042
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1708200042.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a.s., Michalská
18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený: Mgr. Miroslav Vilím, advokát, Michalská 9, Bratislava, proti
odporcovi: J. X., nar. XX.XX.XXXX, I.Č. XX, toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníkom Q. F.,
zamestnankyňou Okresného súdu Malacky, o zaplatenie 3.162,84 EUR s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 16. júla 2015, č.k. 4C 197/2010-94, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania z r u
š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 3.063,55
EUR so 7,5 % úrokom z omeškania ročne od 05.11.2007 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Uviedol, že navrhovateľ sa návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť istinu vo výške
95.283,78 Sk spolu s príslušenstvom titulom nesplatenia spotrebiteľského úveru. Súd prvého stupňa
svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke § 261 ods. 3 písm. d), § 273 ods. 1, § 365, § 497, §
502 ods. 1, § 503 ods. 2,3, § 506 Obchodného zákonníka, § 54 ods. 2, § 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný.
Mal za to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú medzi navrhovateľom a odporcom, a teda ide o

vzťah podliehajúci nielen zákonnej úprave podľa Obchodného zákonníka, ale aj podľa Občianskeho
zákonníka. Mal za preukázané, že navrhovateľ odporcovi poskytol úver vo výške 100.000,- Sk, ako to
vyplýva aj zo zmluvy a podľa interného výpisu pre číslo úverového účtu 4002891861, pričom odporca
tento úver aj čerpal, avšak tento úver nesplácal riadne a včas. Výška nesplatenej časti úveru so zmluvne
dojednanými úrokmi z úveru a omeškania predstavovala sumu 3.063,55 EUR (92.292,62,- Sk), pričom
v tejto časti považoval súd prvého stupňa návrh navrhovateľa za dôvodný. Ostatné navrhovateľom

návrhom uplatňované nároky na zaplatenie úrokov z úveru od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru
do zaplatenia, úrokov z omeškania z úrokov a úrokov z omeškania nad výšku stanovenú vykonávacím
predpisom zamietol súd prvého stupňa ako nedôvodné nemajúcu oporu v platných právnych predpisoch
ani aktuálnej rozhodovacej činnosti súdov, pričom poukázal na aktuálny rozsudok Krajského súdu v
Prešove zo dňa 30.06.2015, sp. zn. 6Co 190/2014. Takisto zamietol návrh navrhovateľa v časti návrhu
o zaplatenie sumy 22,61 EUR s príslušenstvom, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, na základe akého

právneho titulu mal tvrdený debetný zostatok na bežnom účte odporcu vzniknúť. O trovách konania
rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko každý z účastníkov mal v konaní úspech
len čiastočný, tak žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Proti predmetnému rozsudku v časti týkajúcej sa trov konania podal odvolanie navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhajúc sa jeho zmeny tak, že zaviaže odporcu na
náhradu trov konania vo výške 492,52 EUR, alternatívne že odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v

napadnutej časti zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci. Uviedol, že jeho celkový úspech v konaní predstavuje 93,72 % z dôvodu, že priznaná
suma vo výške 3.063,55 EUR predstavuje 96,86 % z celej dlžnej sumy, ktorú si uplatňoval, a teda bol
úspešný v tejto časti, zatiaľ čo odporca bol úspešný len v časti 3,14 %. Podľa jeho názoru mal súd

postupovať v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. a nie podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko mal neúspech iba
v pomerne nepatrnej časti. Mal za to, že súd prvého stupňa mu mohol priznať náhradu trov konania v
plnej výške resp. minimálne v tej časti, v ktorej uspel.
Opatrovníčka odporcu sa k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov právo.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviseloodznaleckéhoposudkualeboúvahysúdu;vtakomprípadesazákladnásadzbatarifnejodmeny

advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Kritérium pre priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak
u navrhovateľa, ako aj u odporcu. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k
žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Čím viac súd vyhovel žalobnému petitu,
tým je väčšia miera úspechu u navrhovateľa; naopak, čím je väčší rozsah, v ktorom súd návrh zamietol,

tým je väčšia miera úspechu u odporcu.
V predmetnej veci sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy 3.162,84 EUR s príslušenstvom.
Súd prvého stupňa zaviazal odporcu na povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.063,55 EUR so 7,5
% úrokom z omeškania ročne od 05.11.2007 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V zmysle vyššie uvedeného bol navrhovateľ úspešný v časti 96,86 % a odporca v časti 3,14 %, a teda

celkový úspech navrhovateľa predstavuje 93,72 %. Neúspech navrhovateľa v predmetnom konaní bol
teda naozaj nepatrný.
Odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že nie je povinnosťou súdu priznať plnú náhradu trov
konania, keď mal účastník vo veci neúspech iba v pomernej časti, ale jeho oprávnením, avšak súd
prvého stupňa mal odôvodniť prečo v danom prípade neaplikoval § 142 ods. 3 O.s.p.. Rozhodnutie súdu

prvého stupňa o trovách konania tak zostalo nedostatočne odôvodnené, nakoľko súd prvého stupňa iba
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konanie, keďže každý z účastníkov mal v
konaní úspech len čiastočný, a preto postupoval v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p.. Súd prvého stupňa sa
vôbec nezaoberal tým, že navrhovateľ mal neúspech iba v pomerne nepatrnej časti.
Odôvodnenie predmetného rozsudku v napadnutej časti obsahuje len citáciu právnej normy, bez

právne aplikačnej úvahy, ktorá ho viedla k rozhodnutiu, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania, robí právne posúdenie na ktorom súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie,
nepreskúmateľným. Nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia
predstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne konanie, keďže sa ním odníma účastníkom konania
možnosť skutkovo a právne reagovať na rozhodnutie súdu, proti ktorému chcú využiť možnosť

opravného prostriedku a je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm.
f/ O.s.p.
Odvolací súd preto z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov
konania ako vecne nesprávne podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa
v novom rozhodnutí o veci.
Toto uznesenie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.