Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716010424
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2716010424.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Jána
Mihala a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdeného F. A., nar. XX.XX.XXXX, v konaní o
povolenie obnovy konania, prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica
zo dňa 16.01.2017, sp. zn. 8Nt/2/2016, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30.03.2017 v Trnave,
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného F. A., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímokresnýsúdpodľa§399ods.2Trestnéhoporiadkuzamietolnávrhnapovolenie
obnovy konania odsúdeného F. A., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 20 spisu tým, že v danom prípade nevyšli najavo
žiadne nové skutočnosti v zmysle ustanovenia § 399 odsek 2 Trestného poriadku preto bol návrh na
povolenie obnovy konania zamietnutý.

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote (ihneď po vyhlásení uznesenia) podal sťažnosť
odsúdený.

Odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu v písomne podanej sťažnosti č. l. 25 spisu uviedol, že podľa
§ 334 ods. 4 Trestného poriadku je vylúčené odvolanie proti rozsudku a taktiež dovolanie, ale možnosť
obnovy konania nie je vylúčená. Keďže súd v konaní o dohode o vine a treste nevypočul odsúdeného,
poškodenúakoajďalšiehosvedka,takjezrejmé,žesútonovéokolnostivzmysle§394ods.1Trestného
poriadku na povolenie obnovy konania.

Krajský súd v Trnave, na podklade sťažnosti podanej odsúdeným, podľa § 192 odsek 1 písm. a/, písm.
b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým
sťažovateľ podal sťažnosť ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a tak
dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného F. A. nie je dôvodná.

Z obsahu spisového materiálu súdu I. stupňa sťažnostný súd zistil :

Rozsudkom Okresného súdu Skalica zo dňa 27.04.2015 sp.zn.4T/168/2014 bol F. A. odsúdený pre
zločin lúpeže podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a
podľa § 48 ods. 2 písmeno b) Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
so stredným stupňom stráženia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.04.2015.

Dňa 28.12.2016 podal odsúdený žiadosť o povolenie obnovy konania.Okresný súd vo veci určil termín verejného zasadnutia, kde oboznámil listinné dôkazy a vypočul
odsúdeného, prednesy obhajcu ako aj prokurátora.

Sťažnostný súd konštatuje, že súd I. stupňa postupoval v súlade so zákonom a správne keď na podklade
žiadosti odsúdeného o povolenie obnovy konania túto preskúmal, určil vo veci termín verejného
zasadnutia na 16.01.2017, vykonal komplexné ucelené dokazovanie smerujúce k meritórnemu
rozhodnutiu. V rámci postupu svojho konania vykonal výsluch odsúdeného v rozsahu č.l. 17-18 spisu,

oboznámil listinné dôkazy, pôvodný trestný spis a v konečnom dôsledku tieto dôkazy aj vecne správne
vyhodnotil. Po vykonaní procesne správneho dokazovania dôvodne dospel k tomu záveru, že nie sú
splnené zákonom predpokladané dôvody na povolenie obnovy napadnutého trestného konania v zmysle
ustanovenia § 399 odsek 2 Trestného poriadku, keď nie sú zistené podmienky obnovy konania podľa
§ 394 Trestného poriadku.

Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom,
alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli sami o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania, alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa, alebo
by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí

podmienky obnovy konania podľa § 394.

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je
dôvodná.

Sťažnostný súd konštatuje, že pre povolenie obnovy konania vo všeobecnosti musia byť kumulatívne
splnené dve podmienky. Musia nastať skutočnosti súdu skôr neznáme a zároveň musia byť spôsobilé
privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre páchateľa v tomto prípade vo výroku o vine.

Možnosť zasahovania do právoplatných rozhodnutí súdov je však v súlade so zásadou nemennosti

právoplatných rozhodnutí pre zaručenie právnej istoty striktne obmedzená určením procesných
zákonných kritérií uvedených v citovanom ustanovení § 394 odsek 1 Trestného poriadku.

Zo systematického zaradenia inštitútu obnovy konania medzi mimoriadne opravné prostriedky je zrejmé,
že v konaní o povolení obnovy konania nedochádza k opätovnému prehodnoteniu veci ale jedná sa len

o posúdenie, či nová skutočnosť ak je vôbec daná, spôsobuje takú zmenu dôkaznej situácie, že by bolo
potrebné obvineného spod obžaloby oslobodiť alebo uznať za vinného podľa miernejšieho ustanovenia
zákona.

Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého účelom je odstrániť nedostatky

skutkových zistení už právoplatných rozhodnutí a to v prípadoch, keď príčiny zistených nedostatkov vyšli
najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia.

Odsúdeným produkované dôkazy po vecnej stránke nie sú takého charakteru, aby zakladali a spĺňali
podmienky pre povolenie obnovy konania tak, ako to má na mysli ustanovenie § 394 Trestného poriadku.

Je správne konštatovanie prvostupňového súdu, že v konaní o dohode o vine a treste, kedy odsúdený
(v tom čase obvinený) odpovedal na všetky otázky „áno“ sa vzdal práva na verejný súdny proces. V
konaní o dohode o vine a treste sa odsúdený (v tom čase obvinený) dobrovoľne priznal a uznal vinu za
spáchaný skutok. Ním navrhované „nové dôkazy“ a to výsluchy svedkyne poškodenej, ako aj svedka V.
A. (brat odsúdeného), ktorí boli v prípravnom konaní vypočutí, nie sú skutočnosti súdu skôr neznámymi

a zároveň nie sú spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre odsúdeného v tomto prípade vo výroku
o vine.Pretože sťažnostný súd nezistil žiadne podmienky na zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť
odsúdeného F. A. podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.