Uznesenie – Ochrana osobnosti ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, August 31, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/795/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311215372
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1311215372.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: G. L., rod. V., nar. XX.X.XXXX, bytom O. Č..
X, R., zast. Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS, s.r.o. so sídlom Hlavná 6, Šaľa, v mene
ktorej koná JUDr. Fadi Fardous, advokát a konateľ, proti odporcovi: SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o., so
sídlom Panónska cesta č. 9, Bratislava, IČO: 31347291, o ochranu osobnosti a nemajetkovú ujmu, na
odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 6. mája 2014 č.k. 11C

77/2011-195 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti nemajetkovej ujmy zrušuje
a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť navrhovateľke sa písomne
ospravedlniť za nepravdivé tvrdenia publikované v denníku D. C. N. zo dňa 18.5.2011, obsiahnuté

v článku: „G. E. F. (XX) N. D. zverejneného na titulnej strane denníka a v článku: „C. L.: N. U.
D. zverejneného na str. 14-15 denníka a to formou článku o rozmeroch minimálne 10 x 15 cm,
umiestneného na titulnej strane denníka D. C. N. so zobrazením fotografie navrhovateľky, v ktorom
označí za nepravdivé tvrdenia, že navrhovateľka mala počas svojho pobytu v K. bývať v dome s E. N.
u K. L., kde mala využívať starostlivosť C. K. K. L. a že navrhovateľka dlhuje peniaze K. L. alebo C. L.
a to v lehote 15- tich dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 eur a to
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku sa návrh zamietol a odporcovi uložil povinnosť
nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 100%.

Súd prvého stupňa vychádzal z návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala uloženia odporcovi

povinnosti ospravedlniť sa jej za nepravdivé tvrdenia publikované v denníku Plus JEDEN DEŇ zo dňa
18.5.2011, obsiahnuté v článku: „G. E. F. (XX) N. D. zverejneného na titulnej strane denníka a v článku:
„C. L.: N. U. D. zverejneného na strane 14 - 15 denníka a to formou článku o rozmeroch minimálne 10
x 15 cm umiestneného na titulnej strane denníka D. C. N. so zobrazením fotografie navrhovateľky, v
ktorom odporca označí za nepravdivé tvrdenia, že:
- navrhovateľka mala počas svojho pobytu v K. bývať v dome v E. N. u K. L., kde mala využívať

starostlivosť C. K. K. L.,
- navrhovateľka dlhuje peniaze K. L. alebo C. L.. Navrhovateľka zároveň žiadala, aby súd zaviazal
odporcu zaplatiť jej z titulu náhrady nemajetkovej ujmy sumu 40.000 eur a nahradiť jej trovy konania.

Po oboznámení sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to obsahom predmetného článku,
žiadosťou o uverejnenie opravy zo dňa 14.6.2011, listom F. R. zo dňa 9.6.2011, výpisom z

účtu, potvrdením o členstve navrhovateľky v Slovenskom ochrannom zväze autorskom zistil, že
navrhovateľka, známa pod umeleckým menom F., je od 1.1.2006 členkou Slovenského ochrannéhozväzu autorského. Dňa 18. mája 2011 bola v denníku D. C. N., ktorého vydavateľom je odporca, na
titulnej strane uverejnená upútavka s názvom „N. D.“ na článok zverejnený na strane 14 a 15 denníka
s názvom „D. C. L.: N. U. D.!“. Dňa 9.6.2011 F. R. potvrdila, že dňa 3.11.2008 bola zablokovaná

navrhovateľkina kreditná karta VISA aj debetná platobná karta VISA, z dôvodu podozrenia zo zneužitia.
Dňa 6.11.2008 boli vyššie uvedené platobné karty odblokované po predchádzajúcom telefonickom
odsúhlasení prostredníctvom kontaktného centra Dialóg. Z výpisov z jej účtu týkajúce
sa obdobia od 25.10.2008 až 30.11.2008 mal za zrejmé, že dňa 25.10.2008 mala navrhovateľka na
svojom účte sumu 90.000 Sk a z pohybu na účte bolo zrejmé, že počas pobytu v Z. boli z účtu čerpané

finančné prostriedky.

Zistil tiež, že navrhovateľka požiadala o uverejnenie opravy, ospravedlnenia a žiadala poskytnutie
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 20 000 Eur s tým, že skutkové tvrdenia uvedené v
článku sú nepravdivé a nezodpovedajú skutočnosti. Počas pobytu v Z. v novembri roku
2008 nebola ubytovaná v dome u K. L., ale v hoteli, pričom ubytovacie náklady hradila svojou kreditnou

kartou. Dňa 3.11.2008, teda už počas pobytu v USA, banka zablokovala kreditnú i debetnú
platobnú kartu pre podozrenie z ich zneužitia tretími osobami, čo bol dôvod, pre ktorý sa nevedela dostať
k hotovosti a pre ktorý aj prijala ponuku K. L. na zaplatenie účtu za vypožičanie auta. Hneď ako sa jej
podarilo vyriešiť problém v banke, peniaze za vypožičanie auta L. v hotovosti vrátila a to ešte počas
pobytu v Z..

Z výpovede navrhovateľky zistil, že odcestovala do K., avšak nie je pravdou, že odcestovala bez peňazí
a že sa zdržiavala dva týždne v dome u K. L., pretože celý pobyt strávila v hoteli v E. N., pár hodín
pred odletom strávila u L. nejaký čas. Nesúhlasila s tým, že nemala na taxík, pretože disponovala či
už hotovosťou, alebo dostatočným množstvom finančných prostriedkov na účte. Potvrdila, že na tri dni

jej bol odňatý prístup k jej účtom, pretože jedna z platieb, ktorú uskutočnila v K., bola zo strany F. R.
považovaná za podozrivú transakciu, preto jej zablokovali prístup k účtom na tri dni, ani s tým, že by
dlhovala nejaké peniaze. Do K. odišla po komunikácii s C. L., ktorý sľúbil, že dokáže v K. zabezpečiť ľudí,
ktorí by mohli spolupracovať na albume, rozhodla sa, že spojí príjemné s užitočným a vyberie sa aj so
svojimvtedajšímpriateľomnadovolenku apopritomsastretnesľuďmi,ktorýchjejodporučilC.L.,

vyprodukujú niečo hudobného charakteru a zároveň bude mať niekoľkotýždňovú dovolenku. Celý pobyt,
asi dva týždne, si hradila sama spolu s priateľom. L. tam mal sestru, ktorá sa v Z.E. dlhodobo zdržiava, v
časejejpobytuvZ.tamL.nebol.Navrhovateľkaodmietlatvrdenie,žebyjuodporca vsúvislosti
s článkom kontaktoval. Okolnosti výpožičky auta popísala tak, že keď prileteli do E. N., vyzdvihla ich
K. L., s ktorou spoločne išli do autopožičovne, kde si chcela požičať auto, počas platby zistila, že jej

karty nefungujú, tak chceli použiť kartu jej priateľa, ten však nespĺňal požiadavky na zapožičanie auta,
lebo nespĺňal vekovú hranicu. K. L. im ponúkla pomoc a poskytla svoju alebo manželovu kreditnú kartu.
Uviedla, že jej požičané peniaze vrátila, bol pri tom prítomný jej priateľ, bolo to po odblokovaní kariet,
keď mala prístup ku svojim peniazom. Po odblokovaní kariet sú na výpisoch z účtu dva výbery v hodnote
12.235,90 Sk, niekedy v tom čase aj vrátila peniaze, išlo o čiastku okolo XXX USD. Ďalej uviedla, že

v čase keď vyšiel predmetný článok, bola súčasťou veľkého projektu s názvom E., umiestňovala sa na
vysokých pozíciách v hudobných anketách, verejnosť ju intenzívne vnímala, z jej pohľadu dosť pozitívne,
ako empatického človeka, celkovo ako veľmi pozitívneho človeka, preto článok ktorý uvádzal, že dlhuje
peniaze ju šokoval. V šoku bola aj jej rodina, množstvo ľudí sa začalo pýtať, čo je na tom pravdy, ako
je to možné a zasiahlo to aj do jej profesnej oblasti, konkrétne v čase, kedy vyšiel predmetný článok,

pripravovala album a mala dohodnutú pomoc, ktorá mala spočívať v tom, že jej kamarát dá peniaze
na veci potrebné na výrobu albumu, videoklipov, pričom jej dal 15.000 eur ešte pred vydaním článku
a keď vyšiel článok, bol mierne šokovaný, zaskočený a rozhodol sa nepokračovať v tejto podpore.
Navrhovateľka uviedla, že disponovala finančnými prostriedkami, za účinkovanie v E. E. dostala okolo
60.000 eur, za koncerty okolo 3.000 eur za vystúpenie. Vyčíslenú nemajetkovú ujmu (spočiatku vo výške

20.000 eur) považovala za primeranú, bolo to po porade s právnym zástupcom, pretože toto je prvý
spor, do ktorého sa v živote dostala. Začiatkom jej kariéry bol prelom rokov 2002-2003, spolupracovala
so skupinou R., ktorá sa postarala o prvý album, ktorý vyšiel v roku 2004, doposiaľ vydala 4 štúdiové
albumy, posledný v decembri roku 2011, s názvom E., vyšiel vo vydavateľstve Y. Č. A.. Moderovala dva
veľké československé projekty E. a Hlas Č.. Náklady na vydanie posledného albumu podľa nej

hradil vydavateľ (tlač a distribúciu), časťou prispel jej D. L. a veľkú časť si zaplatila sama.

Z výpovede svedkyne M. F., zamestnankyne denníka, ktorá pracovala na oddelení šoubiznisu, zistil,
že námet na článok dostala od pána L., s navrhovateľkou sa jej nepodarilo spojiť, preto jej vyjadrenienemali. Uviedla, že článok napísala na základe mailovej komunikácie, ktorú jej poslal pán L.. Vychádzala
z tejto komunikácie, ktorá bola o tom, že v roku 2008 navrhovateľka vycestovala do Z. s vtedajším
priateľom a ubytovanie im poskytla sestra pána L.. Tieto skutočnosti tvrdil pán L., mailovú komunikáciu

k dispozícii nemala. Podľa svedkyne v mailovej komunikácii bolo uvedené, že sestra pána L. poskytla
ubytovanie, taxi, neskôr zaplatila požičanie auta. Z tejto komunikácie bolo zjavné, že navrhovateľka
dlhuje peniaze. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, či bol aj L. prítomný počas pobytu v USA, tvrdenia z
mailu si u pani L. neoverovala, mala vyjadrenie od jej brata a preto nepovažovala za potrebné
osloviť pani L.. Aj fotografie a doklad o požičaní auta poskytol pán L..

Podľa výpovede svedka O. R. navrhovateľka je jeho bývalou priateľkou. Po zverejnení článku bol
kontaktovaný rodinou, známymi, pretože v článku sú popísané nepravdy a nezmysly. Nie je
pravdou, že bývali v dome L., pretože bývali v hoteli. Účet za požičanie auta bol vyrovnaný v hotovosti.
Svedok ďalej uviedol, že keď išli požičať auto zistili, že karta navrhovateľky bola blokovaná, on mal v
tom čase menej ako XX rokov a nemohol požičať auto, preto K. L. použila svoju kartu a túto požičanú

hotovosť jej v priebehu pobytu vrátili, bolo to u nej doma a bol pri tom prítomný. Počas pobytu mal vlastné
finančné prostriedky, ich výšku si presne nepamätal. Po uverejnení predmetného článku známy a rodina
sa pýtali, boli pohoršení článkom. Článok vnímal ako poškodzujúci navrhovateľku, ktorá v tom čase
moderovala, spievala a v článku je vykreslená ako nevďačná žena, človek, ktorý si neváži pohostinnosť.
Svedok potvrdil, že počas pobytu v Z., ktorý trval necelé 3 týždne absolvovali výlet do E. N., kde boli

ubytovaní v hoteli, čas trávili aj v hoteli v M. K., boli na návšteve aj u K. L., asi tri krát, raz na oslave jej
dcéry, navrhovateľka mala aj nejaké pracovné aktivity, pričom sa tam zdržala asi pol dňa. Svedok ďalej
potvrdil, že mal hotovosť približne 1.000 USD, ktorú aj minul. Požičané auto nechali pri dome pani L..

ZvýpovedesvedkaC.L.zistil,žesnavrhovateľkoumalkamarátskyvzťah,obajasapohybujúvhudobnej

brandži, on ponúkol navrhovateľke súkromno-pracovnú návštevu u jeho sestry v E. N., navrhovateľka
nakoniec súhlasila, že ju s priateľom navštívia. Sestra býva vo veľkom dome, je to komplex, kde
sú bazény aj basketbalové ihriská, poskytla navrhovateľke otvorené dvere, na základe toho, že on to
odkomunikoval a navrhol spoluprácu. Sestra ho informovala, že sa stretli ohľadom nejakej spolupráce,
riešili sa texty, hudobné podklady, ktoré navrhovateľka mala záujem zverejniť na svojom albume a

ktoré nakoniec nezverejnila. Podľa svedka navrhovateľku sestra vozila na svojom aute, ale nakoľko
má dcéru a nemohla sa im venovať, tak vybavila zapožičanie auta, ktoré vystavila na svoje meno,
zaplatila ho, s tým, že jej to navrhovateľka vyplatí v hotovosti, čo sa ale nestalo, tak mu to povedala
jeho sestra. Spočiatku to nebrala vážne, nakoľko plánovali rozsiahlu spoluprácu. Deň pred odletom
zapožičala navrhovateľke asi XX Z., sestra predpokladala, že sa na Slovensku stretnú, čo sa však

nestalo, preto uzatvorili, že zo spoločnej spolupráce nič nebude. Navrhovateľka na Slovensku nedávala
najavo kde bola a u koho, nedodržala slovo, ktoré dala, že sa stretnú a že jej vráti finančnú zálohu,
prípadne, že sa dohodnú na ďalšej spolupráci. Podklady, ktoré dostal odporca od neho boli podkladmi o
požičovne, že sestra zaplatila a vybavila zapožičania auta na jeden týždeň. Počas pobytu navrhovateľky
v USA prítomný nebol, ale dostával emailovú komunikáciu, podľa neho existujú videozáznamy, ktoré

monitorujú celý dom a celý komplex, kde sa dá vidieť, že to nebola len jedna návšteva a že sa
uskutočňovali stretnutia, ktoré on vybavil. Svedok ďalej uviedol, že informácie odporcovi poskytol, až
keď sa navrhovateľka verejne vyjadrila v máji roku 2011 ku kauze Rytmus, čím zosmiešnila jeho ochotu
a podporu počas jej pobytu v Z.. Svedok potvrdil, že kontaktoval všetky hlavné médiá za účelom
zverejnenia týchto informácií, ktoré mal od sestry.

Zo vedeckej výpovede Patrika Vrbovského zistil, že s navrhovateľkou spolupracuje, v
čase uverejnenia článku bola často v médiách, po uverejnení článku bola zničená, mala pocit, že chce
presvedčiť celé okolie aká je pravda, čo sa však nedá. Svedok uviedol, že keď v článku zbadal prefotený
doklad, že navrhovateľka niečo dlží, pýtal sa jej aká je pravda. Potvrdil, že uveril tvrdeniam uvedeným

v predmetnom článku o tom, že navrhovateľka zostala dlžná peniaze sestre pána L.Š., práve preto, že
tam bol uverejnený doklad. Uviedol, že predmetný článok bol predmetom diskusii s osobami, s ktorými
spolupracuje. Podľa jeho názoru L. chcel povedať na navrhovateľku niečo zlé, niečo čo by vykreslilo
negatívny obraz o nej na verejnosti. Potvrdil, že sa s C. L. nestretávajú, mali aj spor v roku XXXX na W..

Podľa výpovede svedka G. E. článok v kuloároch, medzi blízkymi riešili, boli v rozpakoch, vykoľajení
z toho, či je to pravda. Podľa jeho informácii bola navrhovateľka solventná. Svedok ďalej uviedol, že
predmetný článok naňho pôsobil rozporuplne, pretože v prvom momente nevedel, či
navrhovateľka naozaj dlží peniaze, alebo nie, a musel si situáciu overiť, aby si tým bol istý. Na otázkuči uveril tvrdeniam uverejneným v článku svedok uviedol, že to bolo rozporuplné, môže sa iba niečo
domnievať, avšak nevie posúdiť, či je to pravda.

Z výpovede svedka D. L. zistil, že približne v čase, keď bol uverejnený článok začal bližšie spolupracovať
s navrhovateľkou na albume, ktorý jej zafinancoval vo forme daru, vo výške 15.000 eur. Ďalej uviedol, že
sipamätá,ženaalbumespolupracovalasF.D.,ktorýbolproducentom.Malisnavrhovateľkoudohodnutú
širšiu spoluprácu, vo forme ďalšej finančnej podpory, ktorá mala súvisieť s promom, zaplatením
klipu a bilbordovej kampane, bolo to vo výške 50.000 eur. Po uverejnení predmetného článku sa u

navrhovateľky dotazoval, čo je na tom pravdy a vzhľadom na to, že vo firme bola na článok negatívna
odozva, tak od ďalšej finančnej spolupráce odstúpili. Dôvodom bolo, že článok navodzoval dojem, že
navrhovateľka je dlžná peniaze a ľudia z jeho okolia ho začali od toho odhovárať, vo firme vyhodnotili,
že táto stratégia by nebola pozitívna pre D. ich firmy. V tom čase mal do projektu navrhovateľky
dohodnutých aj ďalších potenciálnych investorov, ktorí boli ochotní prispieť finančnou čiastkou. Potvrdil,
že navrhovateľka vzhľadom k tomu, že odstúpil od spolupráce bola smutná, rátala s tým, že budú

naďalej spolupracovať. Pamätá si na negatívne ohlasy na článok, hlavne z toho pohľadu, že dovtedy
bola vykreslená ako milá osoba a toto jej imidž trochu zmenilo. Svedok uviedol, že od tej doby je ich
vzťah poškodený.

Z výpovede svedkyne K. D. mal preukázané, že pán L. im ponúkol spoluprácu, ktorá sa mala uskutočniť

v Z., kde navrhovateľka odletela na vlastné náklady, všetko, vrátane hotela si platila. Keď vyšiel
predmetný článok boli šokované, prekvapené, lebo to nebola pravda. Navrhovateľka po uverejnení
článku trpela psychicky, bola to nepríjemná záležitosť, malo to následky aj na práci, spolupracovali s
viacerými sponzormi, dovtedy mala dobré meno a následne po uverejnení tohto článku boli narušené
ich partnerské sponzorské vzťahy. Konkrétne uviedla, že mali jeden sponzorský vzťah (D. L.), ktorý bol

dlhodobým a následne po vydaní tohto článku sa sponzor rozhodol ich ďalej nepodporovať. Svedkyňa
ďalej uviedla, že spolupráca sa nerozvinula, turné k pripravovanému albumu sa nakoniec neuskutočnilo,
pretože neboli peniaze. Podľa svedkyne sa predmetný článok navrhovateľky veľmi dotkol, boli tam samé
nepravdy, nikto sa ju nesnažil kontaktovať, aby dostala priestor na vyjadrenie.

Po právnej stránke vychádzal súd prvého stupňa z článku 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 11,
§ 13 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“).

Konštatoval, že právo na ochranu osobnosti zakotvuje náš právny poriadok ako základné ľudské právo.
V rámci jednotného práva na ochranu osobnosti existujú jednotlivé dielčie práva, ktoré zabezpečujú

občianskoprávnu ochranu jednotlivých hodnôt osobnosti fyzickej osoby ako neoddeliteľných súčastí
jej celkovej fyzickej a psychickej integrity. Jedným z týchto dielčích práv je i právo na ochranu cti a
ľudskej dôstojnosti. Otázku, či skutkové tvrdenia, prípadne nepravdivé skutkové tvrdenia, sa dotýkajú
cti a dôstojnosti fyzickej osoby, musí súd skúmať z objektívneho hľadiska, nie iba
zo subjektívnych pocitov a vnímaní dotknutej osoby. Musí vychádzať z toho, či uverejnené tvrdenie

je za daných konkrétnych okolností objektívne spôsobilé dotknúť sa chránených práv fyzickej osoby.
Občiansky zákonník poskytuje ochranu len proti takému konaniu, ktoré je objektívne spôsobilé spôsobiť
ujmu na osobnosti subjektu práva tým, že znižuje jeho česť u iných ľudí a tým ohrozuje vážnosť
postavenia a uplatnenia v spoločnosti.

Súd prvého stupňa nemal za sporné, že už v upútavke na predmetný článok, ktorá bola uverejnená na
titulnejstranedenníka,bolouverejnenétvrdenie,ženavrhovateľkadlhujepeniaze.Vpredmetnomčlánku
pri obrázku, v ktorom bol na fotografii dom v E. N., sa uvádza, že dom mala F. využívať zadarmo a
mala v ňom bývať. V článku sa ďalej uvádza, že F. nemala na taxík, K. L. jej zaplatila účet za zapožičanie
auta, dodnes jej Tina peniaze nevrátila, malo ísť asi o XXX dolárov.

Pri skúmaní, či zverejnené informácie, ktoré navrhovateľka označila, že zasiahli do jej osobnostných
práv, mali povahu skutkových tvrdení alebo hodnotiacich úsudkov, dospel k záveru, že zverejnené
informácie neboli hodnotiacimi úsudkami, pri ktorých nemožno dokazovať ich pravdivosť, ale jednalo sa
o skutkové tvrdenia, ktorých pravdivosť je možné preukázať. Uviedol, že v prípade skutkových tvrdení

môže byť dôvodom vylučujúcim neoprávnenosť zásahu skutočnosť, že difamujúce tvrdenia sú pravdivé.
Pravdivosť však musí preukázať ten, kto do cti iného difamujúcim spôsobom zasiahol. Táto povinnosť
neležínanavrhovateľke,ktorásadomáhaochranysvojichpráv,navrhovateľkaniejepovinnádokazovať,
že predmetné tvrdenia sú nepravdivé. Povinnosť uniesť dôkaz pravdy leží na odporcovi.Vykonaným dokazovaním nemal za preukázané, že zverejnené informácie boli pravdivé. V konaní
nebolo preukázané, že navrhovateľka dlhuje peniaze K. alebo C. L., ani skutočnosť, že zadarmo bývala

v dome u K. L. H. E. N.. Poukázal na svedeckú výpoveď navrhovateľkinho priateľa, že počas pobytu
bývali v hoteli, pobyt si sami hradili. Potvrdil, že boli na návšteve u K. L. niekoľkokrát, nie je rozhodujúci
počet návštev, neboli však u nej ubytovaní. Tento svedok potvrdil aj skutočnosť, že navrhovateľka
peniaze, ktoré si od K. L. požičala, v priebehu pobytu v Z. K. L. aj vrátila. Z vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že navrhovateľka disponovala finančnými prostriedkami, mal za preukázanú aj

navrhovateľkou tvrdenú skutočnosť, že v určitom období nemohla čerpať finančné prostriedky uložené
na svojom účte a z výpisu navrhovateľkinho účtu bolo zjavné, že počas pobytu v USA čerpala
prostriedky uložené na účte. Odporca vykonaným dokazovaním nepreukázal skutkové tvrdenia uvedené
v predmetnom článku. Svedok C. L. síce uviedol, že zverejnené informácie má od svojej sestry, ktorá ich
môže potvrdiť, avšak v konaní nebola vypočutá a tvrdené skutočnosti on, ani jeho sestra ničím
nepreukázali. Skutočnosť, že tento svedok disponoval dokladom o zaplatení úhrady za vypožičanie auta

bola v konaní vysvetlená viacerými svedkami, napokon samotná navrhovateľka sama uviedla, že
K. L. práve z dôvodu nemožnosti použitia navrhovateľkinej platobnej karty, uhradila účet za vypožičanie
auta. Skutočnosť, že požičané peniaze navrhovateľka vrátila, bola preukázaná svedeckou výpoveďou.
Ak by aj odporca namietal, že išlo o svedeckú výpoveď bývalého priateľa navrhovateľky a nepriamym
dôkazom aj výpis z účtu navrhovateľky, ktorá v tom čase z účtu finančné prostriedky čerpala. Z

výpisu z účtu navrhovateľky, ktorý v konaní predložila, súd zistil, že počas pobytu v E. N. navrhovateľka
uskutočnila výberu spolu v hodnote 1 310 eur (08.11.2008 - 12 235,90 Sk, 10.11.2008 - 12
235,90 Sk, 13.11.2008 - 5 022,76 Sk, 16.11.2008- 4 956,66 Sk, 14.11.2008 - 5 019,49 Sk).
Predovšetkým však, odporca nepreukázal, že navrhovateľka dlhuje peniaze K. alebo C. L..

Pokiaľ odporca poukazoval na právo na slobodu prejavu zakotvené v Ústave Slovenskej republiky,
uviedol, že podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky aj odpoveďami na otázky
KTO, O KOM, ČO, KEDY a AKO hovorí, možno zistiť, či predmetný zásah bol proporcionálny (sloboda
prejavu - ochrana osobnosti). Mal za to, že na otázku kto je kritizovaný, je potrebné odpovedať, že je
to osoba verejne známa. Možno teda prisvedčiť odporcovi, že v prípade osôb verejne známych možno

pripustiť väčšiu mieru kritiky. Uviedol, že v danom prípade ide o denník, tému článku však nemožno
označiť za tému, týkajúcu sa verejného záujmu. Nejde o prípad, kedy novinári plnia úlohu „strážneho
psa demokracie“. Sporný zásah nezodpovedá pod čiastočne akceptovateľný tlak spoločenskej potreby.
Pri skúmaní objektu a formy uviedol,, že predmetný článok sa týkal súkromia navrhovateľky, jednalo sa
o informácie z jej dovolenky. V predmetnom prípade zverejnené informácie neboli otázkou verejného

záujmu. Miesto zverejnenia sporných výrokov je tiež kritériom posudzovania, pričom vo všeobecnosti
platí, že čím hromadnejšie sa distribuuje kritika, tým vyššia je ochrana osobnostných práv. Predmetný
článok mal upútavku na titulnej strane denníka, samotnej informácii odporca vyčlenil takmer dve strany
denníka.Témačlánkunebolaaktuálna,C.L.poskytolredaktorkedenníkainformácievroku2011,pričom
informácie sa týkali pobytu navrhovateľky USA v roku 2008. Uviedol tiež, že článok bol uverejnený s

jednoznačným nadpisom „N. D.“, ktorý nepripúšťa žiadnu polemiku o tom, či je informácia hodnotiacim
úsudkom, alebo tvrdenou skutočnosťou.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že zverejnením predmetného
článku, zverejnením nepravdivých informácii o navrhovateľke, odporca zasiahol do zákonom

chránených osobnostných práv navrhovateľky. S prihliadnutím na všetky súvislosti, formu článku,
na kontext článku, jeho účel, okolnosti za ktorých bol predmetný článok uverejnený, bol podľa neho
spôsobilý zasiahnuť a zasiahol do chránených práv navrhovateľky. Z týchto dôvodov vyhovel
návrhu navrhovateľky a zaviazal odporcu zverejniť navrhované ospravedlnenie.

Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, dospel k záveru, že v prejednávanom prípade, v
prípade nepravdivých informácií uverejnených v denníku s celoštátnou pôsobnosťou, nie je postačujúce
zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia, najmä preto, že dôstojnosť fyzickej osoby v prejednávanom
prípade bola znížená v značnej miere a preto má navrhovateľka právo domáhať sa aj náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Považoval za preukázané, že navrhovateľka zníženie dôstojnosti

preukázala najmä svedeckými výpoveďami vypočutých svedkov, ktorí potvrdili, že predmetný článok bol
predmetom diskusie, navrhovateľku negatívne zasiahol, aj vzhľadom k tom, že obsahoval fotokópiou
dokladu o zaplatení, vyvolával zdanie pravdivosti. Autorka článku nemala snahu získať vyjadrenienavrhovateľky k danej téme, vo výpovedi uviedla, že sa jej nepodarilo získať vyjadrenie navrhovateľky,
avšak ničím nepreukázala, že by navrhovateľku aspoň kontaktovala.

Výšku nemajetkovej ujmy určil s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých
k porušeniu práva došlo. Pri rozhodovaní o výške zadosťučinenia v peniazoch bral
zreteľ na prvoradú a to satisfakčnú funkciu priznanej peňažnej čiastky, ktorá vie zabezpečiť primerané
zmiernenie nemajetkovej ujmy. V danom prípade sa informácie o navrhovateľke
týkali udalostí, ktoré sa udiali pred troma rokmi pred vydaním článku, vykonaným dokazovaním nebolo

sporné, že C. L., ktorý informácie denníku poskytol, mal na navrhovateľku ťažké srdce, ich vzájomná
spolupráca a spolupráca s jeho sestrou sa neuskutočnila, nie je vylúčené, že poskytol informácie s
cieľom navrhovateľke poškodiť. Bolo preto povinnosťou autora článku si poskytnuté informácie overiť,
čo sa však nestalo. C. L. vo výpovedi uviedol, že informácie odporcovi poskytol až keď sa navrhovateľka
verejne vyjadrila v máji roku 2011 ku kauze A., čím zosmiešnila jeho ochotu a podporu počas jej
pobytu v Z.. Je preto minimálne otázne, prečo bez overenia poskytnutých informácii tieto odporca

publikoval. Na druhej strane, pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy zobral do úvahy aj skutočnosť,
že zákonodarca obetiam násilných trestných činov priznáva náhradu nemajetkovej ujmy v maximálnej
výške 3.520 eur, čiže považuje v prípade zásahu do práva na ochranu osobnosti násilným trestným
činomzaprimeranútútovýškunemajetkovejujmy vpeniazoch.AajjudikatúraEurópskehosúdu
preľudsképrávanáhradunemajetkovejujmyhodnotíprimeranosťouutrpenejujmynapovesti,pričompri

určovanívýškynáhradytrebavychádzaťzdôkazovpreukazujúcichvýškuujmy(napríkladW.H..G.,E.K.
G. H.. E. L.). Konštatoval, že o zníženie dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosv spoločnosti v
značnej miere ide vtedy, pokiaľ ujmu fyzická osoba, vzhľadom na povahu, intenzitu opakovanie, trvanie,
či šírku okruhu pôsobenia nepriaznivého následku pociťuje a prežíva ako závažnú. Mal za
preukázané, že navrhovateľka pociťovala spôsobenú ujmu ako závažnú, na druhej strane verejnosť ju

vnímala naďalej pozitívne, čoho dôkazom je, že sa stala držiteľkou ocenenia Zlatého slávika, držiteľkou
diváckeho ocenenia aj v roku 2011 aj v roku 2012. Aj preto za primeranú výšku nemajetkovej ujmy v
peniazoch ustálil sumu 5.000 eur, ktorú navrhovateľke priznal a vo zvyšku návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) podľa ktorého aj, keď mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech pomerne
nepatrnej časti alebo, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od
úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom
priznaného plnenia.

O náhrade trov konania rozhodol poukazom na ust. § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že namiesto určenia
výšky trov priznal účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú percentom s tým, že po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením. Úspešnej
navrhovateľke priznal náhradu trov konania vo výške 100 % a výška náhrady bude priznaná

samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa zamietnutia vo zvyšku návrhu na nemajetkovú ujmu podala
včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala rozsudok súdu
prvého stupňa v tejto napadnutej časti zmeniť a priznať jej nemajetkovú ujmu v celej ňou požadovanej

výške, považujúc priznanú jej nemajetkovú ujmu za neprimeranú. Poukázala na to, že v konaní odporca
nepreukázal pravdivosť skutkových tvrdení, ktoré pôsobili difamujúco na jej osobnosť, na základe čoho
dospel aj súd prvého stupňa k správnemu právnemu záveru, že zásah odporcu do jej osobnostnej
sféry bol neoprávnený a porušujúci jej právo na ochranu osobnosti a že skutkové tvrdenia, ktoré
odporca uvádzal, sa i napriek skutočnosti, že je verejne známa osoba, nedotýkali oblasti verejného

záujmu (išlo o informácie z dovolenky), v ktorej oblasti by bolo možné pripustiť vyššiu mieru tolerancie
kritiky médií. Stotožnila sa so záverom súdu prvého stupňa, že vzhľadom na závažnosť nepravdivých
tvrdení uvádzaných v článku, na spôsob, akým odporca tieto tvrdenia v článku prezentoval, ako i
laxný postup odporcu pri overovaní pravdivosti ním zverejňovaných informácií, sa v danom prípade
javilo ospravedlnenie ako nepostačujúce a preto bolo potrebné poskytnúť jej aj zadosťučinenie formou

náhrady nemajetkovej ujmy. Bola však toho názoru, že súd prvého stupňa neprihliadol dostatočne
pri určení výšky nemajetkovej ujmy na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a na závažnosť
vzniknutej jej ujmy. Mala tak za to, že je daný dôvod na priznanie jej náhrady nemajetkovej ujmy v
sume vyššej ako 5000 Eur a súd prvého stupňa podľa nej nepostupoval správne, keď svoje rozhodnutieodôvodnil aj tým, že je potrebné prihliadnuť aj na výšku nemajetkovej ujmy, ktorú zákon priznáva obetiam
násilných trestných činov a ktorá je najviac vo výške 3 520 Eur, pretože zákon č. 215/2006 Z.z., ktorý
túto problematiku upravuje, limituje iba výšku odškodnenia, ktoré poškodeným poskytuje Ministerstvo

spravodlivosti SR v osobitnom konaní podľa tohto zákona. avšak v žiadnom prípade tým nie je dotknuté
právo poškodených domáhať sa plného nároku na náhradu škody. Nestotožnila sa ani s názorom súdu
prvého stupňa, že keď v rokoch 2011 a 2012 vyhrala spevácku súťaž Q. E. v kategórii speváčka, ju
verejnosť naďalej vnímala pozitívne. Uviedla, že Q. E. je spevácka súťaž, v ktorej je určujúcim faktorom
kvalita hudobných diel produkovaných umelcom v určitom časovom období. V tomto období vydala

hudobný album s názvom E. a boli to práve skladby z tohto albumu, ktoré jej pomohli získať uvedené
ocenenie. Nemožno preto konštatovať, že ocenenia v tejto súťaži sú odrazom jej popularity u verejnosti,
ale skôr odrazom kvality jej umeleckej tvorby.

Odporca odvolanie ani vyjadrenie k odvolaniu nepodal.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.
Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu a jednak, že zásah bol objektívne spôsobilý na vznik ujmy na právach
chránených ustanovením § 11 Obč.zák., pričom obidva predpoklady musia byť splnené.

Občianskoprávna ochrana sa poskytuje len proti takým neoprávneným zásahom, ktoré sa dotýkajú
mravnej integrity osobnosti občana tým, že môžu znížiť jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska
jeho vzťahov k spoluobčanom a ohroziť jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Nie je pritom
rozhodujúce, akým spôsobom došlo k takémuto zásahu do integrity osobnosti občana; ustanovenie § 11
a nasl. Obč. zák. ho totiž chráni proti rozširovaniu nepravdivých alebo jeho dôstojnosť, česť a vážnosť

znižujúcich tvrdení. Neoprávneným zásahom je každé konanie, ktoré svojim obsahom, formou a cieľom
sa dotýka práv chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Obč. zák. a je objektívne spôsobilé tieto chránené
práva narušiť, prípadne ich ohroziť a môže byť uskutočnený ústne, písomne alebo tlačou, rozhlasom,
televíziou.

Záleží tiež na prostredí, v ktorom k zásahu došlo, na subjekte zásahu, objekte zásahu, na jeho obsahu,
pokiaľ spočíva v skutkových tvrdeniach a na ostatných okolnostiach, za ktorých bol uskutočnený. K
úspešnému uplatneniu práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý
narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Obč. zák. a k takému zisteniu dôjde súd po
posúdení všetkých okolností konkrétneho prípadu. Nevyžaduje sa vyvolanie následkov. U práva na

ochranu občianskej cti následok spočíva v znížení vážnosti u spoluobčanov a v ohrození postavenia. Ak
sa dostanú prednesené výroky na verejnosť alebo ak sa na verejnosť môžu dostať, je daná objektívna
spôsobilosť vyvolať následky týkajúce sa osobnosti občana. Vzhľadom k cieľom právnej úpravy ochrany
osobnosti, ktorého prvoradou požiadavkou je chrániť osobnosť občana pred zásahmi, ku ktorým nebol
pôvodcazásahuoprávnený,nevyžadujeObčianskyzákonníkkúspešnémuuplatneniuprávanaochranu

osobnosti zavinenie. Preto, kto sa zásahu dopustil, nemôže sa zbaviť zodpovednosti ani dôkazom, že
bol v omyle. Ak je konkrétna fyzická osoba spájaná s kritizovanou alebo odsudzovanou činnosťou, ide o
zásah do práva na česť a dôstojnosť takejto osoby. A ak dôjde k takémuto zásahu verejnou publikáciou,
ide o zásah objektívne spôsobilý znížiť dôstojnosť, resp. vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti v značnej
miere.

Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Obč. zák.).

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Obč. zák.).

Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy v

závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu
treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo,
intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však
nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto vdanom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná
fyzická osoba. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch súdom predpokladá kumulatívne splnenie
určitých zákonom kvalifikovaných podmienok - ak morálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade

nepostačujúcim, a tým aj neúčinným a že neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej
osobyčijejvážnostivspoločnostivznačnejmiere.Tútodruhúpodmienkumožnovyjadriťtak,žemusíísť
o takú nemajetkovú ujmu na osobnosti fyzickej osoby, ktorú táto osoba vzhľadom k intenzite a rozsahu
trvania nepriaznivého následku spočívajúceho v znížení jej ľudskej dôstojnosti či vážnosti v spoločnosti
pociťuje - posudzujúc objektívne - ako závažnú. Objektívne posudzované znamená, že by nemajetkovú

ujmu pociťoval ako závažnú každý, kto sa nachádza na mieste a v postavení postihnutej fyzickej osoby.
Nie sú teda rozhodujúce subjektívne pocity samotnej postihnutej osoby a nestačí ani len možnosť
zníženia dôstojnosti v značnej miere, ale musí byť zistené, že k tomuto zníženiu došlo. Povinnosť
tvrdenia a dôkazná povinnosť spočíva na žalobcovi. V praxi sú za takúto závažnú ujmu považované
predovšetkým ujmy vzniknuté prostredníctvom hromadných oznamovacích prostriedkov, ktoré majú
spravidla široký vplyv na verejnosť so značným ohlasom. Kedy o takto vymedzenú nemajetkovú ujmu

pôjde a kedy nie, bude vždy vecou voľnej úvahy súdu, ktorý pritom musí vychádzať z celkovej povahy
jednotlivých okolností konkrétneho prípadu.

Pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do práva na česť a dôstojnosť, má zásah závažné dôsledky
vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti. Aj

v prípade niektorého zásahu do práva na súkromie môže nastať ten istý dôsledok (zníženie dôstojnosti
alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere). Tento negatívny - difamačný následok ale nie je jediným
právne akceptovateľným prejavom závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na týchto chránených
právach. Cieľom je, aby pri určení konkrétnej výšky peňažného zadosťučinenia bolo možné v rámci
voľnej úvahy súdu, ktorá práve na tomto mieste dostáva veľký priestor, a v súlade s princípom

spravodlivosti pružne prihliadnuť na najrôznejšie momenty, za ktorých k neoprávnenému zásahu do
osobnosti fyzickej osoby došlo. Súd musí pritom však vychádzať vždy zo skutkového stavu a opierať
sa o preskúmateľné konkrétne hľadiská.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade nie je postačujúce

zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia, najmä preto, že dôstojnosť a česť navrhovateľky bola znížená
v značnej miere, a preto má navrhovateľka právo domáhať sa aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
v zmysle § 13 ods. 2 Obč. zák. Nemožno sa však stotožniť s jeho názorom, keď pri rozhodovaní o výške
nemajetkovej ujmy zobral do úvahy aj skutočnosť, že zákonodarca obetiam násilných trestných činov
priznáva náhradu nemajetkovej ujmy v maximálnej výške 3.520 eur, čiže považoval v prípade zásahu

do práva na ochranu osobnosti násilným trestným činom za primeranú túto výšku nemajetkovej ujmy v
peniazoch a na okolnosť, že mal za preukázané, že aj keď navrhovateľka pociťovala spôsobenú ujmu
ako závažnú, na druhej strane verejnosť ju vnímala naďalej pozitívne, čoho dôkazom je, že sa stala
držiteľkou ocenenia Zlatého slávika, držiteľkou diváckeho ocenenia aj v roku 2011 aj v roku 2012. Treba
prisvedčiť navrhovateľke, že Q. E. je spevácka súťaž, v ktorej je určujúcim faktorom kvalita hudobných

diel produkovaných umelcom v určitom časovom období, a nemožno z jej uvedeného ocenenia v
uvedených rokoch vyvodzovať, že nedošlo k zníženiu občianskej cti a vážnosti u verejnosti v dôsledku
uverejnenia predmetného článku. Taktiež nie je namieste porovnávať primeranosť výšky nemajetkovej
ujmy u navrhovateľky s odškodnením obetiam násilných trestných činov, nakoľko ide o limitovanie výšky
odškodnenia, ktoré poškodeným poskytuje Ministerstvo spravodlivosti SR v osobitnom konaní podľa

zákona č. 215/2006 Z.z., Takéto vyhodnotenie okolností nároku navrhovateľky na nemajetkovú
ujmu je preto nedostatočné, a nedostatočné, a tým aj nepreskúmateľné je aj odôvodnenie napadnutej
časti rozsudku súdu prvého stupňa v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Jedným z princípov predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri

rozhodovaní je totiž aj povinnosť súdov svoje rozsudky odôvodniť a to spôsobom zakotveným v
ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahamiprihodnotenídôkazovnajednejstraneaprávnymizáverminadruhejstrane.Vprípade,kedysú
právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej
možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba také rozhodnutie považovať

za stojace v rozpore so zásadami spravodlivého procesu. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie.Ztýchtodôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejzamietajúcejčastitýkajúcejsa
nemajetkovej ujmy podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/, ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 os. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.