Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/79/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1301899830
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1301899830.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: A.. P.. M. Ď. - K.-X.
U.D.,P.:XXXXXXX,K.K.N.D.,Z.X,Č.Q.,zastúpenýJUDr.JozefomHoličom,advokátomvBratislave,
Tranovského18-20,protižalovanému:A..A.C.,K.E.S.Ú.Ž.B.-T.,K..Q..X..,P.:XXXXXXXX,sosídlom
v Bratislave, Štefánikova 15, o určenie, že nehnuteľnosti patria do vlastníctva, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 7C/157/2001-1599 zo dňa 7. augusta 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalobcu proti výrokom, ktorým súd prvej inštancie nepripustil zmenu žalobného
petitu a rozšírenie žalobného petitu o d m i e t a .

Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Bratislava III (ďalej len súd prvej inštancie ) rozsudkom (v poradí druhým) nepripustil
zmenužalobnéhopetitupodanímzodňa15.06.2011apodanímzodňa07.07.2011;konanieonariadenie
neodkladného opatrenia voči BURDA PRINT CEE, s.r.o. - v likvidácii zastavil; nepripustil rozšírenie
žalobného petitu o eventuálny petit o uloženie povinnosti zaplatiť sumu 2.489.543,91 €; žalobu zamietol

a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 39.775,15 € do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že rozsudkom Mestského súdu
v Bratislave, č. k. 22Cb 21/96 zo dňa 22.04.1996 bolo určené, že Želstav A-Z, s.r.o. je vlastníkom
nehnuteľností, podrobne vyšpecifikovaných pod bodmi 1/ až 8/ (jedná sa i o sporné nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom tohto konania - t. j. konania 7C 157/2001) a hnuteľných vecí pod bodom 9, v
časti návrhu určenia vlastníctva k rekreačnému stredisku Stará Lesná (špecifikovanému vo výroku)
zamietol. NajvyššísúdSRrozsudkomč.k.2Obo170/96zodňa14.05.1997vrámciodvolaciehokonania

odmietol odvolanie Stavebno-obchodnej firmy A-Z Hodoním, súčasne určil, že A.. P.. M. Ď. - K.-X. U. B.-
T. C. zmenou spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992 o založení spoločnosti s ručením obmedzeným
ŽELSTAV A-Z vniesol majetok v rozsahu podľa čl. IV, bod 5 zmeny spoločenskej zmluvy. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť 09.07.1997. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.12.2002, č. k.
81Cb 80/97-859 bola zamietnutá žaloba A.. P.. M. Ď., K.-X. U. D. proti žalovanému A.. A. A., správca
konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV A-Z spol. s.r.o. o vylúčenie vecí uvedených v petite návrhu
z konkurznej podstaty úpadcu, ktorý rozsudok bol potvrdený Najvyšším súdom SR a to rozsudkom

zo dňa 24.09.2003, sp. zn. 6Obo 62/03, právoplatným 05.01.2004. Zo zmluvy o predaji podniku zo
dňa 30.04.1992, účinnej od 01.05.1992 súd prvej inštancie zistil, že Stavebno obchodná firma A-
Z Hodonín pod IČO-m: 105 792 81 ako kupujúci a Federálny fond národného majetku ČSFR ako
predávajúci, uzavreli zmluvu o predaji časti podniku, týkajúcu sa všetkých vecí, práv, majetkovýchhodnôt slúžiacich k prevádzkovaniu privatizovanej jednotky ŽS Bratislava, stredisko Bratislava, ktoré
boli začlenené do štátneho podniku Železničného staviteľstva Bratislava, kúpna cena bola stanovená
sumou 455.000.000,- Kčs. Zmenou spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992 žalobca v zmysle článku IV

ods. 5, ako spoločník Želstavu A-Z Bratislava (A.. P.. M. Ď. - K. X. U. B.-T. C.) vniesol do spoločnosti
s.r.o. Želstav A-Z v Bratislave ako nepeňažný vklad - časť podniku Železničného staviteľstva so sídlom
v Bratislave, v rozsahu, ktorý získal na základe zmluvy o predaji časti podniku z 30.04.1992 a jeho
príloh, ako i zápisu o odovzdaní a prevzatí vecí, podľa zákona č. 92/1991 Zb., v znení zákona č. 92/92
Zb., s výnimkou nehnuteľností a to rekreačného strediska K. F. v k .ú. K. F. B. F. N. E.. Ú.. K.. Z výpisu

z obchodného registra Obvodného súdu Bratislava I zo dňa 04.10.1995 mal súd prvej inštancie za
preukázaný vznik obchodnej spoločnosti dňa 23.07.1992 pod obchodným menom ŽELSTAV, A-Z, spol.
s r.o., spoločníkmi tejto obchodnej spoločnosti boli okrem iných i Z. R. s výškou vkladu 54.000,- Kčs a
A.. P.. M. Ď. - K. X. U. B.-T., s výškou vkladu 60.000,- Kčs, štatutárnymi orgánmi - konateľmi boli okrem
iných aj generálny riaditeľ A.. P.. M. Ď., zástupca generálneho riaditeľa bola Z. R., pričom za spoločnosť
konal každý z konateľov samostatne. Uznesením Mestského súdu v Bratislave č. k. 38K 111/95-59 z

01.02.1996 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Želstav A-Z, spol. s r.o., za správcu konkurznej
podstaty bol ustanovený A.. A. A., advokát. Mestský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 22.04.1996 pod
č. k. 22Cb 21/96 v právnej veci žalobcu Želstav A-Z s.r.o. Bratislava proti žalovanému 1/ A.. P.. M. Ď. - K.
X. U. B.-T. C. a žalovanému 2/ Stavebno obchodná firma A-Z Hodonín o určenie právneho vzťahu určil
okreminého,že ŽelstavA-Zs.r.o.Bratislavajevlastníkomnehnuteľnostívk.ú.Zvolen, vk.ú.C.-N.,vk.

ú. Č. H. R. a v k. ú. H. Z., v k. ú. D. K., v k. ú. N. Q., N. E.. Ú.. C. - N.hrady, ďalej majetok žalobcu hnuteľný
i nehnuteľný vnesený do spoločnosti Želstav A-Z s.r.o. na základe zmeny spoločenskej zmluvy zo dňa
23.11.1992 a zmeny spoločenskej zmluvy zo dňa 14.12.1992, ktorými bol žalovaným vnesený hnuteľný
a nehnuteľný majetok v rozsahu tak, ako ho A.. P.. M. Ď. získal na základe zmluvy o predaji časti podniku
z 30.04.1992 a jej príloh s výnimkou Lodenice, nachádzajúcej sa v k. ú. Senec, LV č. XXX, S.. Č.. XXXX

(výrok č. 8 rozsudku). A.. P.. M. Ď. - K. X. U. B.-T. C. vniesol nepeňažný vklad do spoločnosti žalovaného
v súlade s ust. §§ 59 a 109 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý majetok mohol vniesť, nakoľko ho
nadobudol zmluvou o predaji časti podniku z 30.04.1992, uzavretou medzi Stavebno obchodná firma
A-Z Hodonín a Fondom národného majetku ČSFR, pričom uznesením Mestského súdu v Bratislave, č.
k. 38K 111/95 z 01.02.1996 bol vyhlásený konkurz na majetok žalobcu, správca konkurznej podstaty

podal návrh na určenie vlastníctva k majetku žalobcu, nakoľko, A.. P.. M. Ď. - K. X. U. B.-T. C. uviedol,
že majetok nadobudnutý kúpnou zmluvou z 30.04.1992 do spoločnosti nevniesol. V rámci odvolacieho
konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 14.05.1997 pod č. k. 2Obo 170/76,
právoplatným dňa 09.07.1997 odmietol odvolanie Stavebno obchodná firmy A-Z Hodonín, súčasne
určil, že A.. P.. M. Ď. - K. X. U. B.-T. Bratislava zmenou spoločenskej zmluvy z 23.11.1992 o založení

spoločnosti s ručením obmedzeným Želstav A-Z vniesol majetok v rozsahu podľa č. l. IV bod 5 zmeny
spoločenskej zmluvy. Okresný súd v Hodoníne rozsudkom zo dňa 05.05.1997 pod č. k. 7C 669/96 určil
neplatnosť právneho úkonu, ktorým A.. P.. M. Ď. ako spoločník Želstavu A-Z s.r.o. Bratislava vnáša ako
nepeňažný vklad do tejto spoločnosti časť podniku Železničné staviteľstvo so sídlom v Bratislave a to
v rozsahu, ako ho získal na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 30.04.1992 a to formou dodatku

č. l o zmene spoločenskej zmluvy v článku IV, bod 5, rozsudok nadobudol právoplatnosť 07.05.1997.
Najvyšší súd SR ako súd odvolací svojím rozsudkom č. k. 2Obo 170/96 sa s rozhodnutím súdu Českej
republiky č. k. 7C 669/96 z 05.05.1997 vysporiadal tak, že uznanie tohto rozhodnutia by bolo v rozpore s
verejným poriadkom Slovenskej republiky, preto pripustil zmenu návrhu na určenie, že žalovaný zmenou
spoločenskej zmluvy z 23.11.1992 vniesol majetok v rozsahu zhorauvedenom. Mal za preukázané

zo spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti žalobcu, že okrem žalovaného 1/ - ako podnikateľom
bola zakladajúcou spoločníčkou aj jeho manželka Z. R., ktorá takisto podpísala aj zmenu spoločenskej
zmluvy, ktorou žalovaný 1/ vniesol ako nepeňažný vklad do spoločnosti časť sprivatizovaného podniku
uvedeného v čl. IV bod 5 zmeny spoločenskej zmluvy, a preto neobstojí tvrdenie, že zmluvu o založení
spoločnosti podpísala ako spoločníčka a nie ako manželka žalovaného 1/. Z výpisu z listu vlastníctva na

č. l. XXX mal tiež za preukázané, že nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k. ú. C. H. Z. B. S.. Č.. XXXXX/
X X. N. XX XXX Z. - T.. S., Č.. XXXXX/XX X. N. X XXX Z. - T.. S., Č.. XXXXX/XX X. N. XX Z. - T.. S., Č..
XXXXX/XX X. N. XXX Z. - T.. S., Č.. XXXXX/XX X. N. XXX Z. - T.. S., Č.. XXXXX/X X. N. X XXX Z. - X..
S., Č.. XXXXX/X X. N. X XXX Z. - R. R. S., Č.. XXXXX/X X. N. XXX Z. - T.Á., Č.. XXXXX/X X. N. X XXX
Z. - T.. S., Č.. XXXXX/X X. N. X XXX Z. - T.. S. B. Č.. XXXXX/X X. N. X XXX Z. - zast. plocha, ako aj

stavby, bližšie vyšpecifikované na uvedenom LV sú vo vlastníctve obchodnej spoločnosti ŽELSTAV A-Z,
spol. s r.o. so sídlom v Bratislave, Štefánikova 15. Kúpnou zmluvou, uzavretou dňa 18.05.1998 došlo k
prevodu vlastníckeho práva nehnuteľností v k. ú. Bratislava Nové Mesto , zapísaných na LV č. XXX B.
S.. Č.. XXXXX/X - T..S. X. N. XX XXX Z. - K..Č.. XXXX - administratívna budova, parc. č. XXXXX/XX -zast. plocha o výmere 5448 m2, S.. Č.. XXXXX/XX - T.. S. X. N. XX Z., S.. Č.. XXXXX/XX - T.. S. X. N.
XXX Z., S.. Č.. XXXXX/XX - T.. S. X. N. XXX Z., K. M. L., S.. Č.. XXXXX/X - X..S. X. N. XXXX Z., S.. Č..
XXXXX/X- R. R. S. X. N. XXXX Z., S.. Č.. XXXXX/X- T. X. N. XXX Z., S.. Č.. XXXXX/X - T.. S. X. N. XXXX

Z., S.. Č.. XXXXX/X - T.. S. X. N. XXXX Z., S.. Č.. XXXXX/X - zast. plocha o výmere 1828 m2, dohodnutá
kúpna cena bola vo výške 75.000.000,- Sk. V priebehu konania došlo k úmrtiu správcu konkurznej
podstaty žalovaného A.. A. A. a to dňa 11.07.2011. Súd uznesením zo dňa 31.08.2011 konanie vo veci
7C 157/2001 prerušil podľa § 107 ods. 1, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 03.09.2011. Následne súd
prvejinštanciezistil,žebolaustanovenádofunkciesprávcukonkurznejpodstatyžalovanéhoP..Z.K.S..,

H. A.. A. C.V., ktoré uznesenie zo dňa 02.12.2011 nadobudlo právoplatnosť 10.01.2012. Z oznámenia
NS SR zo dňa 19.05.2011 bolo zistené, že odvolacie konanie v súvislosti s konkurzom u žalovaného
vedené na NS SR pod sp. zn. 2Obo 18/2010 (38K 111/1995) bolo skončené dňa 20.07.2010 a spis
bol dňa 12.08.2010 vrátený Krajskému súdu v Bratislave, konkurz trvá i naďalej. Z obsahu uznesenia
Najvyššieho súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o zrušení konkurzu
na majetok úpadcu bolo konštatované, že odvolanie úpadcu a konkurzných veriteľov A.. P.. M. Ď. B.

Z. R. je čiastočne dôvodné, pretože pred vydaním napadnutého rozhodnutia neboli skončené spory s
konkurzom súvisiace a priamo sa dotýkajúce majetku tvoriaceho konkurznú podstatu a jeho speňaženia
a preto neboli dané predpoklady na vydanie napadnutého rozhodnutia. Po právoplatnom ustanovení
nového správcu konkurznej podstaty žalovaného sa súd prvej inštancie vysporiadaval s podaním pani
R.E. z 29.04.2011, ktorým vzala návrh späť a žiadala konanie zastaviť, o ktorom návrhu súd rozhodol

so súhlasom účastníkov konania uznesením zo dňa 24.10.2012, uznesenie nadobudlo právoplatnosť v
časti späťvzatia žaloby dňa 18.12.2012.

1.1. Súd prvej inštancie sa zaoberal ďalšími podaniami zo strany žalobcu a to návrhom na zmenu
žalobného petitu formou jeho rozšírenia o hnuteľné veci, ďalej o eventuálny petit v náväznosti na

návrh na vydanie predbežného opatrenia, ako aj návrh na vstup do konania ďalšieho žalovaného
ako žalovaného 2/ BURDA PRINT CEE, s.r.o. v likvidácii. Uznesením zo dňa 24.10.2012 nepripustil
zmenu žalobného petitu a nepripustil ani vstup ďalšieho účastníka do konania s poukazom na ust.
§§ 95 ods. 1, 2 a 92 ods. 1 O.s.p. majúc zato, že výsledky doterajšieho dokazovania nemôžu byť
podkladom pre konanie o zmenenom návrhu a pripustenie vstupu ďalšieho účastníka do konania (ktorý

mimochodom už v minulosti bol pribratý a na návrh žalobcov bolo konanie voči nemu zastavené) na
strane žalovaného a následne rozšírenie predmetu konania by si vyžiadalo rozsiahlejšie dokazovanie
vo vzťahu k preukázaniu opodstatnenosti žalobných nárokov a tým aj predĺženie súdneho konania, čo
by bolo rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Uznesenie v časti výroku o nepripustení zmeny
nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2012 a v časti druhého výroku o nepripustení vstupu ďalšieho

účastníka do konania nadobudlo právoplatnosť dňa 08.04.2013 v náväznosti na uznesenie Krajského
súdu v Bratislave č. k. 3Co 2/2013 - 1462 z 28.02.2013.

1.2. Po všetkých procesných úkonoch súd prvej inštancie ustálil, že predmetom sporu je určenie
vlastníctva k nehnuteľnostiam, na určení ktorom má žalobca naliehavý právny záujem. Hmotnoprávne

žalobu posúdil s poukazom na ust. § § 39; § 143a ods. 1 a § 126 Občianskeho zákonníka. Konštatoval,
že žalobca nadobudol sporný majetok počas manželstva ako podnikateľ a tento majetok sa stal
bezpodielovým spoluvlastníctvom jeho a jeho manželky Z. R.. Ku dňu 01.07.1996 bolo bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov právoplatne zrušené súdnym rozhodnutím, teda že už v čase podania
pôvodnéhonávrhuourčenie,ževecipatriadoBSM.Vpriebehukonaniavšakžalobcoviažiadaliozmenu

žalobného petitu, t. j. o učenie, že veci (v pozmenenej forme) patria do podielového spoluvlastníctva
žalobcov 1/ a 2/ každému v 1 k celku, ktorej zmene návrhu vyhovel, majúc za preukázané, že nedošlo k
dohode medzi žalobcami o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, takisto že žiaden zo žalobcov
nepodal návrh v súvislosti s § 151 Občianskeho zákonníka.

1.3. Súd prvej inštancie z vyššie uvedených rozsudkov jednotlivých súdov mal za to, že bolo právoplatne
rozhodnuté o vlastníctve sporných nehnuteľností, pričom podporne vychádzal i z odôvodnenia rozsudku
NS SR, ktorý neuznal rozsudok českého súdu o určení neplatnosti právneho úkonu, ktorým A.. P.. M. Ď.
vniesol sporný majetok do obchodnej spoločnosti, v neposlednom rade bolo rozhodnuté právoplatne i o
skutočnosti, že sporný majetok bol vnesený do obchodnej spoločnosti (žalovaného). Súd prvej inštancie

mal v konaní preukázané, že žalobca nadobudol sporné nehnuteľnosti ako fyzická osoba na základe
zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30.04.1992 (zák. č. 92/1991 Zb.) a to v pozícii kupujúceho
voči Federálnemu fondu národného majetku ČSFR Praha v pozícii predávajúceho, teda v zmysle tejto
zmluvynadobudolvšetkyveci,právaamajetkovéhodnotyslúžiacenaprevádzkuprivatizovanejjednotkyŽelezničného staviteľstva Bratislava - stredisko Bratislava, ktorá jednotka bola ku dňu uzavretia zmluvy
začlenená do štátneho podniku Železničné staviteľstvo Bratislava. Žalobca sprivatizoval časť podniku
Železničné staviteľstvo š.p. a to na základe úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou, a. s., kde

dlžníkom sa stal Želstav A-Z spol. s r.o. Bratislava - úpadca, ktorý úver neskôr prešiel na Konsolidačnú
banku, štátny peňažný ústav Bratislava. Dňom 01.07.1999 zaniklo bezpodielového spoluvlastníctvo
žalobcu a jeho manželky, toto netrvá a preto do neho nepatria žiadne veci. V zmysle ust. § 149
Občianskeho zákonníka (ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150), ak
dôjde vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako

sa vyporiadali. Pre prípad, že nedôjde k dohode, vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z manželov
súd. Ak do 3 rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, alebo ak BSM nebolo na
návrh podaný do 3 rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné
veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z BSM pre potrebu svoju, svojej
rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných
veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve, a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké, čo

takisto platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Súd prvej
inštanice sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že vnesením predmetných - sporných nehnuteľností do
spoločnosti ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o. neprešlo na túto spoločnosť vlastnícke právo k predmetnému
majetku, nakoľko opätovne zdôraznil, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.12.2002 č. k.
81Cb80/97,ktorýbolpotvrdenýrozsudkomNSSRsp.zn.6Obo62/03zodňa24.09.2003bolzamietnutý

návrh žalobcu na vylúčenie veci z konkurznej veci úpadcu ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o. Bratislava z
dôvodu, že aj Z. R. (pôvodne označená ako žalobkyňa 2/) bola jednou zo zakladajúcich spoločníkov,
ktorá podpísala aj zmenu spoločenskej zmluvy, ktorou žalobca vniesol do spoločnosti ako nepeňažný
vklad časť sprivatizovaného podniku. V tomto rozhodnutí bolo ďalej konštatované, že sporný hnuteľný
a nehnuteľný majetok úpadcu ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o. patrí do konkurznej podstaty, a správca

konkurznej podstaty tento majetok správne zaradil do konkurznej podstaty.

1.4. Súd prvej inštancie sa zaoberal i samotnou aktívnou legitimáciou žalobcov v danom spore
a prejudiciálne skúmal, či došlo vôbec k vzniku BSM k sporným nehnuteľnostiam a následne
k právnej fikcii vzniku podielového spoluvlastníctva k nim. Po zániku BSM v dôsledku súdneho

rozhodnutia českého súdu (zhorauvedeného), právoplatného 01.07.1996, preukázateľne nenasledovalo
vyporiadanie podľa § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka, nakoľko neexistovala dohoda manželov o
vyporiadaní BSM, ani rozhodnutie súdu, nastúpila teda fikcia vzniku podielového spoluvlastníctva dňom
01.07.1999. Podnikateľskou činnosťou je i činnosť podnikaná na základe živnostenského oprávnenia
(§ 2 Obchodného zákonníka). Predpoklad zrušenia BSM účastníkov podľa § 148a ods. 2 Občianskeho

zákonníka (získanie oprávnenia na podnikateľskú činnosť) zanikne až vtedy, keď dôjde k zániku
živnostenského oprávnenia. Žalobcovi 1/ nezaniklo živnostenské oprávnenie (má ho doposiaľ), pričom
žalobkyňa 2/ takéto oprávnenie nemala, na základe čoho i došlo k zrušeniu BSM súdnym rozhodnutím
dňom 01.07.1996. Súhlasom v zmysle zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní (§ 16 ods.
1), neskôr § 148a Občianskeho zákonníka, je potrebné rozumieť všeobecný, tzv. generálny, dopredu

daný súhlas manžela podnikateľa potom, čo tento zahájil podnikanie, a to pred prvým právnym úkonom,
pri ktorom mal byť v súvislosti s jeho podnikaním použitý majetok, alebo jeho časť, patriaci do BSM.
Muselo ísť o súhlas na použitie akéhokoľvek, bližšie neurčeného majetku v BSM za uvedeným účelom
a kedykoľvek neskôr. Takýto súhlas manžela mohol byť učinený i konkludentne, a to i v prípade použitia
nehnuteľností, patriacich do BSM. Žalobca 1/ vniesol ako osoba - živnostník sporný majetok a súčasne

ako generálny riaditeľ spoločnosti do ktorej majetok vložil, kde súčasne žalobkyňa 2/ vykonávala funkciu
zástupcu generálneho riaditeľa, a teda nesporne o tejto skutočnosti mala vedomosť a konkludentne s
uvedeným súhlasila. Zo žiadnych právnych ustanovení príslušných zákonov totižto nevyplýva, že súhlas
druhého manžela na použitie majetku v BSM pri začatí podnikania prvého manžela ako podnikateľa je
potrebný súhlas písomnou formou.

1.5. Súd prvej inštancie dňa 07.08.2013 nepripustil žalobcom navrhovaný dôkaz svedeckú výpoveď Ing.
Silvii Gašparovičovej, ktorá sa mala vyjadriť k svojej žiadosti o zápis zmeny zo dňa 20.05.1993, týkajúcej
sa prepisu vlastníka a k ďalším svojim úkonom, ani svedeckú výpoveď A.. D. D. bývalej štátnej notárky k
samotnej registrácii spoločenskej zmluvy, ktoré svedecké výpovede považoval za nadbytočné a právne

irelevantné pre danú vec, práve s poukazom na zhora uvedené právoplatné rozhodnutia súdov. Takisto
nepripustil ďalšie dokazovanie listinnými dôkazmi „ a to všetkými listinnými dôkazmi týkajúcimi sa LV
XXX od 23.07.1992 doposiaľ,“ z dôvodu nadbytočnosti a nehospodárnosti konania1.6. Súd prvej inštancie rozhodol o nepripustení zmeny žalobného petitu podaniami 15.06.2011 a
07.07.2011 a nasl. ktorými podaniami sa žalobca domáhal vstupu do konania ďalšieho účastníka na
strane žalovaného a to BURDA PRINT CEE, s.r.o. v likvidácii, súčasne žiadal o nariadenie predbežného

opatrenia voči tomuto budúcemu účastníkovi konania ktorému by súd zakázal speňažovať alebo iným
spôsobomnakladaťsnehnuteľnosťamivyšpecifikovanýmivnávrhu,ďalejžiadalzmenužalobnéhopetitu
tak že nehnuteľnosti vyšpecifikované v návrhu sú vo výlučnom vlastníctve A.. P.. M. Ď.X. - K. X. U.
D., ďalej žiadal o rozšírenie návrhu voči ním navrhovanému žalovanému BURDA PRINT CEE, s.r.o.
v likvidácii a to o uloženie povinností vydať tam vyšpecifikované nehnuteľnosti žalobcovi, domáhal sa

uloženia povinnosti žalovaného a súčasne BURDA PRINT CEE, s.r.o. v likvidácii zaplatiť spoločne a
nerozdielne žalobcovi sumu 2.489.543,91 € s poukazom na § 95 ods. 1, 3 O. s. p. , nakoľko uvedené
ďalšie podania zo strany žalobcu považoval za podania v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho
konania. Čo sa týka zastavenia konania o návrhu na vydanie predbežného opatrenia postupoval podľa
§ 103, § 104 a § 107 O. s. p., a prihliadajúc na podmienky konania mal za preukázané, že návrh na
nariadenie predbežného opatrenia bol podaný voči právnickej osobe, ktorá nebola účastníkom konania

a v danom prípade niet dôvod ani na postup podľa § 90 a nasl. O. s. p., ktoré súdne rozhodnutia sú
toho času právoplatné.

1.7. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a v konaní
úspešnému žalovanému priznal ich plnú náhradu, vyčíslenú podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v

platnom znení (§ 10 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 3, § 18 ods. 3).

2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote v celom rozsahu napadol žalobca, dôvodiac, že
súd by mohol zmenu návrhu nepripustiť iba vtedy, ak by doterajšie dokazovanie nemohlo byť podkladom
pre rozhodnutia o určení práva, čo však nie je daný prípad. Želstav A-Z, s.r.o. sa nestal vlastníkom

sprivatizovaného majetku, keďže nie je podpísaný delimitačný protokol, nie je vlastne v skutočnosti
vznesený všetok majetok do Želstavu A-Z a teda nie je možné tento ani deliť. Túto skutočnosť potvrdzujú
aj audítorské správy za rok 1992, 1993 a 1994. Ak by Želstav A-Z s.r.o. mal vo vlastníctve majetok
sprivatizovaný žalobcom, ohodnotený na hodnotu 919.000.000,- Kčs (a to len budovy a pozemky), tak by
úpadca nebol predlžený a nebol by konkurz vyhlásený. Nebolo nikdy sporným, že nehnuteľnosti, ktoré

zostalivpredmetežalobysúvovlastníctvemanželov,nikdynebolaspochybňovanáSpoločenskázmluva
zo dňa 23.11.1992, čo do obsahu, ale spochybňovaný bol článok IV bod 5 zmeny Spoločenskej zmluvy
zo dňa 23.11.1992 a bol právoplatne zrušený Dodatkom č. 3 zmeny Spoločenskej zmluvy právoplatnej
dňa 22.1.1993. Spoločníci a konatelia úpadcu podali dňa 4.1.1994 žalobu v spore spoločníkov medzi
sebou o obsah spoločenskej zmluvy, ktorá bola vedená na bývalom Mestskom súde v Bratislave pod sp.

zn. 21Cb 40/1994. Mestský súd v Bratislave v konaní 22Cb 21/96 rozhodol, že v tejto žalobe majetok
označený patrí do vlastníctva úpadcu. Rozsudok NS SR 2Obdo 170/96 vyhlásený v senátu JUDr. Šatku
je zmätočným a nulitným, pretože žaloba proti vlastníkovi bola vzatá späť a žalovaný 1/ s miestom
podnikania v Bratislave bol právoplatne vymazaný z obchodného registra dňa 29.5.1996, teda NS SR
v tomto konaní rozhodol proti neexistujúcim subjektom. Ani NS SR v tomto konaní neskúmal prejav

vôle, na ktorý sa vzťahuje ust. § 59 ods. 3, § 476 Obchodného zákonníka o zmluvu a predaji podniku.
Nepeňažný vklad do základného imania spoločnosti mohol byť vznesený až po rozhodnutí valného
zhromaždenia o navýšení základného imania po ocenení nehnuteľnosti, po podpise zmluvy o predaji
častipodniku.AžtýmtoúkonomvrátanepreberaciehoprotokolubysamoholstaťvlastníkomŽelstavA-Z,
s.r.o.. Súd neskúmal na liste vlastníctva uvedené listiny, ktoré mali byť podkladom na zmenu vlastníctva,

či boli listinami spôsobilými na prevod vlastníctva v prospech Želstav A-Z, s.r.o.. To že Krajský súd v
Bratislave 9.12.2002 v konaní sp. zn. 81Cd/80/97 zamietol návrh žalobcu a vlastníka nehnuteľnosti o
vyňatí veci z konkurznej podstaty a NS SR rozsudok potvrdil (sp, zn. 6Obo/62/03 zo dňa 24.9. 2003) je
v spore o určenie vlastníctva absolútne bezvýznamné. Žalobca je nemajetný dôchodca, napriek tomu
ho súd zaviazal na trovy konania vo výške 39.735,15 €. Zastáva názor, že sú splnené podmienky podľa

§ 150 ods. 1 O.s.p.. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca majetok, ktorý získal v
zmluve o predaji časti podniku zo dňa 30.4.1992 od Federálneho fondu národného majetku ČSFR

platne a účinne vzniesol ako nepeňažný vklad do spoločnosti Želstav A-Z spol. s. r.o.. Na právnom
úkone tejto zmeny spoločenskej zmluvy sa vedome podieľali všetci vtedajší spoločníci vrátane žalobcu
a uzatvorili dňa 23.11.1992 Dodatok č. 1 k zmene Spoločenskej zmluvy. Žalobca podal dňa 13.12.
1992 na vtedajšom Štátnom notárstve Bratislava I návrh na registráciu zmeny Spoločenskej zmluvyna ŠN Bratislava I, ktoré túto zmenu Spoločenskej zmluvy registrovalo dňom 28. 12. 1992 pod č.
R1/587/92. Uvedeným dňom zmena spoločenskej zmluvy nadobudla právoplatnosť a stala sa právne
účinnou, vkladu schopnou listinou, keďže bola splnená zákonná požiadavka v zmysle § 133 ods. 3

Občianskeho zákonníka. Vlastníctvo k celému vnesenému majetku, hnuteľnému ako aj nehnuteľnému
prešlo na úpadcu dňom registrácie zmeny Spoločenskej zmluvy, čo potvrdzujú rozsudky NS SR sp.
zn. 2Obo/170/1996 a sp. zn. 6Obo/62/03, v dôsledku čoho žalobca stratil vlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam. Správca konkurznej podstaty úpadcu Želstav A-Z- s.r.o. do súpisu podstaty zapísal
aj sporné nehnuteľnosti, žalobca podal na KS v Bratislave na vylúčenie veci z konkurznej podstaty, o

čom rozhodol KS v Bratislave sp. zn. 81Cb/80/97.859 zo dňa 09. 12.2002 v spojení z rozsudkom NS
SR 26Obo/62/2003 zo dňa 24.09.2003 tak, že návrh žalobcu na vylúčenie nehnuteľnosti z konkurznej
podstaty úpadcu Želstav A-Z bol zamietnutý.

4. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 21.03.2017 oznámil súdu, že je nevyhnutné termín vyhlásenia
rozsudku zrušiť, keďže nemôže prísť k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu nezákonnosti

a nespravodlivosti.

5. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 ( ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle
§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom
verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí o žalobe na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v
žalobe bližšie špecifikovaných správne vychádzal zo záverov ktoré prijal Najvyšší súd SR v rozsudku zo
14. 5. 1997 sp. zn. 2 Obo 170/96, ako aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9. 12. 2002 č. k.
81Cb80/97-859vspojenísrozsudkomNajvyššiehosúdu SRzodňa24.9.2003č.k.6Obo62/03,ktorý

uvedený rozsudok Krajského súdu potvrdil o zamietnutí žaloby žalobcu o vylúčenie vecí z konkurznej
podstaty ( išlo o veci ním vnesené do spoločnosti Želstav A-Z, spol. s r. o. zmenou spoločenskej zmluvy
z 23. 11. 1992 ). V odôvodnení tohto rozsudku najvyšší súd okrem iného uviedol: "..Vnesenie hnuteľného
aj nehnuteľného majetku žalobcom do vlastníctva úpadcu sa realizovalo v súlade s ust. § 59 ods. 3, §
109 ods. 3 a za primeraného použitia § 476 a nasl. Obchodného zákonníka.. Štátne notárstvo Bratislava

I zmenu spoločenskej zmluvy zaregistrovalo dňom 28. 12. 1992 pod RI 587/92. Uvedeným dňom zmena
spoločenskej zmluvy nadobudla právoplatnosť a stala sa právne účinnou, vkladu schopnou listinou,
nakoľko registráciou zmeny spoločenskej zmluvy štátnym notárstvom bola splnená zákonná požiadavka
v zmysle § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení z roku 1992. Najvyšší súd Slovenskej
republiky v tomto rozhodnutí poukázal aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Obo

170/96 zo dňa 14.05.1997, z ktorých vyplýva, že správca konkurznej podstaty žalovaného tohto konania
po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu (žalovaný) rozhodnutím Mestského súdu v Bratislave zo
dňa 01. 02. 1996, sp. zn. 38K 111/95 pojal do konkurznej podstaty všetok majetok, ktorý nadobudol na
základe zmeny spoločenskej zmluvy Dodatkom č. 1 zo dňa 23.11.1992 s tým, že správca konkurznej
podstaty žalovaného postupoval pri pojatí všetkého majetku patriaceho žalobcovi v čase vyhlásenia

konkurzu do konkurznej podstaty správne podľa § 6 ods. 2, § 18 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní,
a majetok, o ktorom Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 14. 05. 1997, sp. zn. 2Obo 170/96 určil, že
bol vnesený do spoločnosti ŽELSTAV A-Z, spol. s r.o., Bratislava, je totožný (totožnosť predmetu veci)
s majetkom, ktorý si žalobca v konaní vedenom pod sp. zn. 81Cb 80/97 uplatnil v zmysle návrhu na
vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV A-Z, spol. s r.o.“.

8. V predmetnom konaní o vylučovacej žalobe, bola otázka vlastníckeho práva, ktorého určenia sa
domáha žalobca v tomto konaní vyriešená ako otázka predbežná. Ak teda otázka hmotnoprávneho
vzťahu strán sporu t.j. otázka vlastníckeho práva žalobcu bola v týchto konaniach právoplatne vyriešená,
jesúdvtomtokonaní,viazanýskoršímriešením,pretožesúdnesmievychádzaťz inéhozáveruohľadom

existencie, resp. neexistencie práva medzi tými istými účastníkmi, než ako o tomto ich právnom vzťahu
už bolo právoplatne rozhodnuté ( R 40/2013). V konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty a v
konaní o určení, že žalobca zmenou spoločenskej zmluvy z 23. 11. 1992 o založení spoločnosti
Želstav A-Z, spol. s.r.o. vniesol majetok v rozsahu podľa č. IV. bod 5 zmeny spoločenskej zmluvy došloprávoplatným súdnym rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa aj tento nárok
(neidentický s predmetom skončeného konania) odvodzuje. Súd v tomto konaní je skorším vyriešením
viazaný (ustanovenie § 159 ods. 2 O.s.p. predstavuje totiž vo vzťahu k ustanoveniu § 135 ods. 2 druhá

veta O.s.p. osobitnú procesnú úpravu).

8.1. Otázkou prejudiciálneho účinku právoplatného rozhodnutia sa zaoberala nielen judikatúra
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (porovnaj najmä uznesenie z 29. apríla 2010 sp. zn. 1 Cdo
133/2009), ale aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky

v náleze č. k. II. ÚS 349/09-36 z 20. januára 2010 rozhodol o porušení základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej „ústava“) a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
„dohovor“), zdôrazniac, že vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z ustanovenia § 135 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj na zásadu viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami
vydanými v inom konaní podľa § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konajúci všeobecný súd

nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní,
ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu.

8.2. Keďže - ako už bolo opakovane uvedené - súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to,
o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov, nie je vonkoncom rozhodujúce

(podstatné), či súd v právoplatne skončenom konaní vec správne alebo nesprávne právne posúdil. So
zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia
je akékoľvek „nové“ právne posudzovanie právoplatného súdneho rozhodnutia v inom konaní tých
istých účastníkov vylúčené. Iné riešenie by znamenalo, že súd môže porušiť viazanosť uloženú
mu zákonodarcom v citovanom ustanovení § 159 ods. 2 O.s.p. V prípadoch, kde súd spomenutý

prejudiciálny účinok (vplyv právoplatného rozhodnutia vydaného v občianskom súdnom konaní založený
na záväznosti tohto rozhodnutia aj v ďalšom občianskom súdnom konaní tých istých účastníkov)
ignoruje, t. j. ak nevezme za základ pre svoje rozhodnutie prejudikovaný hmotnoprávny vzťah (rozhodne
v rozpore s prejudikovaným hmotnoprávnym vzťahom), dochádza k nerešpektovaniu záväzného
súdneho rozhodnutia, čo je v rozpore aj so základným zákonom štátu (uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskejrepublikyzodňa31.januára2012sp.zb.1Cdo44/2010).Podľačl.2ods.2ústavytotiž„štátne
orgánymôžukonaťibanazákladeústavy,vjejmedziachavrozsahuaspôsobom,ktorýustanovízákon“.
Podľa čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ktorá je uvedená ústavným zákonom č. 23/1991
Zb., ďalej „listina“, „štátnu moc možno uplatňovať iba v prípadoch a v medziach ustanovených zákonom,
a to spôsobom ktorý ustanoví zákon“. Všeobecný súd nerešpektujúci predchádzajúce právoplatné

súdne rozhodnutie vo veci, ktoré predstavuje predbežnú otázku v nasledujúcom občianskom súdnom
konaní, vybočuje z medzí vytýčených čl. 2 ods. 2 ústavy a čl. 2 ods. 2 listiny a porušuje tým právo
na spravodlivý proces a právo na súdnu ochranu (čl. 6 ods. 1 dohovoru, čl. 46 ods. 1 ústavy, čl.
36 ods. 1 listiny). Popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia znamená
zásah do stability práva a právnych vzťahov ako aj do riadneho výkonu spravodlivosti; zásada právnej

istoty je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Aj Európsky súd pre ľudské práva vo
svojej judikatúre venuje ochrane stavu právnej istoty ako základnému aspektu právneho štátu náležitú
pozornosť [porovnaj najmä rozsudok Brumărescu proti Rumunsku z 28. októbra 1999, sťažnosť č.
28342/95, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-VII, v ktorom európsky súd potvrdzuje, že právna istota
požaduje, aby „konečné riešenie každého sporu vydané súdmi už nebolo možné viac spochybniť“ (bod

61); tiež rozsudok Ryabykh proti Rusku z 24. júla 2003, sťažnosť č. 52854/99, Zbierka rozsudkov a
rozhodnutí 2003-IX, bod 51].

9. Z rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že v obdobných veciach založených na
identickom právnom základe, za účasti tých istých strán sporu boli vydané viaceré rozhodnutia

(rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. júna 2015, sp. zn. 2 Co 545/2014 v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. marca 2017 sp.zn. 1 Cdo 117/2016; 1 Cdo 118/2016, rozsudok KS v
Bratislave č.k. 6 Co 298/09 - 845 zo dňa 30. júna 2011;) kde boli žaloby žalobcu smerujúce k určeniu
vlastníckehoprávaakonedôvodnézamietnuté,ztotožnýchdôvodovakobolorozhodnutévtomtokonaní
a preto nie je dôvod odklonu od rozhodovacej praxe s poukazom na ustanovenie § 393 ods. 3 Cs.p..

10. Zhora uvedenými právoplatnými rozsudkami najvyššieho súdu bolo ustálené, že majetok
nadobudnutý žalobcom na základe Zmluvy o predaji časti podniku a jej príloh zo dňa 30. 04. 1992 bol
platnevnesenýdomajetkužalovaného,čímžalobcastratilvlastníckeprávokcelémumajetku.Vzhľadomna tento záver najvyššieho súdu žalobca nemôže mať v súdenej veci úspech so žalobou o určenie,
že nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve, keďže tieto platne vniesol do majetku spoločnosti
ŽELSTAV A-Z, spol. s r.o.. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď pri rozhodovaní o žalobe žalobcu

o určenie vlastníctva k špecifikovaným nehnuteľnostiam vychádzal zo záverov uvedených rozhodnutí,
v ktorých otázka vlastníckeho práva bola právoplatne vyriešená, skorším vyriešením ktorým je viazaný
aj konajúci súd. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti ktorou žalobu
zamietol s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. potvrdil.

11. Žalobca odvolaním napadol aj výrok ktorým súd prvej inštancie nepripustil zmenu žalobného
petitu podaním zo dňa 15.06.2011 a 07.07.2011 a nepripustil rozšírenie žalobného petitu o eventuálny
petit o uloženie povinnosti zaplatiť sumu 2.489.543,91 €, avšak tieto rozhodnutia sú svojou povahou
uznesením, ktoré v zmysle § 95 O.s.p. patria medzi uznesenie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné
podľa § 202 ods. 3 písm. f) O.s.p., z dôvodu ktorého odvolací súd odvolanie žalobcu v tejto časti bez
meritórneho prejednania musel podľa citovaného zákonného ustanovenia § 386 písm. c) C.s.p. ( §

218 ods. písm. c) O.s.p.) odmietnuť.

12. Odvolaním je napadnutý aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie ktorým konanie o nariadenie
neodkladného opatrenia voči BURDA PRINT CEE, s.r.o. - v likvidácii zastavil.
13. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, kedykoľvek počas konania prihliada

súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť.
14. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.

15. Podľa § 64 C.s.p. ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd

rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

16. Podľa § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť napráva a povinnosti, inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

17. Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby ( § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka ),
ktorými sú o.i. združenia fyzických alebo právnických osôb ( § 18 ods. 2 písm. a/ Občianskeho
zákonníka .), medzi ktoré patria aj spoločnosti s ručením obmedzeným ( § 105 a nasl. Obchodného
zákonníka).

18. Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká
dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak ( § 20a ods. 2 Občianskeho
zákonníka ).

19. Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.

20. Ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I došlo dňom 27.1. 2016 k
dobrovoľnémuvýmazuspoločnostinazákladerozhodnutiaspoločníkovozrušeníobchodnejspoločnosti
podľa § 68 ods. 3 písm. b) Obch. zák., v dôsledku čoho BURDA PRINT CEE, s.r.o. - v likvidácii s

poukazom na ust. § 20a Občianskeho zákonníka , výmazom z obchodného registra zanikol, čím stratil
spôsobilosť mať práva a povinnosti ( právnu subjektivitu ) v zmysle § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania ( § 61 C.s.p.). Strata spôsobilosti byť účastníkom konania,
ktorá predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, nastala v odvolacom konaní a keďže
BURDA PRINT CEE, s.r.o. - v likvidácii nemá právneho nástupcu, odvolaciemu súdu nezostalo iné

riešenie tejto prekážky v postupe konania, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ktorým konanie
zastavil potvrdiť podľa § 387 ods. 1 C.s.p., aj keď z iných právnych dôvodov.

21. Námietka žalobcu uvedená v odvolaní, aby odvolací súd na rozhodnutie o trovách konania
aplikoval ustanovenie § 150 O.s.p. nie je dôvodná. Ustanovenie § 150 O.s.p. je výnimkou zo zásady

zodpovednosti za výsledok a umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných
osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom
alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnúpovahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa je potrebné
prihliadať jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania,
ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju účastníkov v priebehu konania a pod.,

pretože iba tieto kritéria sú určujúce pri aplikácií postupu v zmysle § 150 O.s.p. V posudzovanej veci
odvolací súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, keď podľa ustálenej rozhodovacej činnosti
nie je možné za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. považovať len zlé majetkové
pomery jedného účastníka resp. dokonca skutočnosť, žeby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov v zmysle § 138 O.s.p..

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255
ods.1a§262ods.1C.s.p..Nakoľkoodvolacísúdodvolaniužalobcunevyhovelanapadnutérozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).