Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 7, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 7C/157/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1301899830
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Lamprechtová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1301899830.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou, v právnej

veci navrhovateľa: JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič - Stavebno-obchodná firma Hodonín, IČO: 10 579 28, so
sídlom v Hodoníne, Mešťanská 9, Česká republika, zastúpený JUDr. Jozefom Holičom, advokátom v
Bratislave,Tranovského18-20,protiodporcovi:JUDr.JánBenčura,správcakonkurznejpodstatyúpadcu
Želstav A-Z, s.r.o., IČO : 31 328 750, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 15, o určenie, že nehnuteľnosti
patria do vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd nepripúšťa zmenu žalobného petitu podaním zo dňa 15.06.2011 a podaním zo dňa 07.07.2011.
Súd konanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia voči BURDA PRINT CEE, s.r.o. - v likvidácii

zastavuje.
Súd nepripúšťa rozšírenie žalobného petitu o eventuálny petit o uloženie povinnosti zaplatiť sumu
2.489.543,91 €.
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 39.775,15 € do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku pod následkom exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodným návrhom, podaným na súd ešte dňa 18.09.1997 sa domáhali pôvodne navrhovateľ a jeho
manželka B.. Z.. B. K.. Z. R., narodená XX.XX.XXXX voči odporcovi určenia, že hnuteľný i nehnuteľný

majetok - podrobne vyšpecifikovaný v návrhu na č. str. 2 až 27, zapísaný v súpise konkurznej podstaty
Krajského súdu v Bratislave, č. k. 38K 111/1996 zo dňa 01.02.1996 patrí do ich bezpodielového
spoluvlastníctva ako manželov. Svoj návrh odôvodnili skutočnosťou, že napriek vyhláseniu konkurzu na
odporcu, vymenovaný správca konkurznej podstaty zahrnul do tejto podstaty aj majetok, ktorý nepatril
dlžníkovi - odporcovi, tento majetok dobrovoľne nevylúčil, ale naopak s ním robil rôzne prípravy na
realizáciu v rámci konkurzného konania.
Odporca s návrhom nesúhlasil, mal za to, že o veci bolo právoplatne rozhodnuté.

Súdvykonalrozsiahledokazovaniearozsudkomsp.zn.7C157/2001-1099zodňa28.05.2008návrhna
určenie, že nehnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva navrhovateľov v 1. a v 2. rade zamietol,
súčasne nepripustil rozšírenie návrhu o alternatívny petit a rozhodol o povinnosti navrhovateľov v 1.
a v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku pod následkom exekúcie. Súd mal za preukázané, že navrhovateľ v 1. rade nadobudol sporný
majetok počas manželstva ako podnikateľ a tento majetok sa stal bezpodielovým spoluvlastníctvom jeho

a jeho manželky - navrhovateľky 2, takisto mal preukázané, že dňom 01.07.1996 došlo k právoplatnému
zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM), teda už v čase podania pôvodného
návrhu o určenie, že veci patria do masy BSM bol návrh nedôvodný. Súd vychádzal aj z rozsudkov
jednotlivých súdov, ktorými bolo právoplatne rozhodnuté o vlastníctve sporných nehnuteľností. Súdsúčasnenepripustilzmenužalobnéhopetituouloženiepovinnostivyplatiťkúpnucenuasúčasnezastavil
konanie voči odporcom v 2. a v 3. rade.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací tento rozsudok súdu prvého stupňa zrušil uznesením zo dňa
10.10.2010, sp. zn 3Co 217/2009 - 1221 a vrátil na ďalšie konanie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti.
Odvolací súd poukázal, že predmetom konania je určenie podielového spoluvlastníctva žalobcov 1, 2
k nehnuteľnostiam, ktoré žalovaný zahrnul do konkurznej podstaty ohľadom ktorých žalobcovia viedli
incidenčný spor, ktorý bol právoplatne ukončený prospech správcu konkurznej podstaty na základe

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 09.12.2012, sp. zn. 81Cb 80/97 v spojení s rozsudkom NS
SR z 24.09.2003 sp. zn. 6Obo 62/03, pričom rozhodnutie o excindačnej žalobe v zmysle § 19 ods. 2
zákona o konkurze a vyrovnaní ešte ale neznamená, že žalobcovia nemôžu byť ich vlastníkmi. Žaloba
o určenie vlastníckeho práva k veci a žaloba o vylúčenie veci zo súpisu podstaty majú totiž svoje
opodstatnenie dané predmetom konania, ktorý bol nimi určený a keďže predmety týchto žalôb sa líšia,
možnosť uplatnenia jednej z nich nevylučuje prípadné úspešné uplatnenie druhej. To znamená, že zo

skutočnosti, že je vedené konanie o návrhu na vylúčenie veci zo súpisu podstaty, nemožno vyvodzovať
nedostatok naliehavého právneho záujmu, že je ich vlastníkom.

Vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu súd prvého stupňa dáva do pozornosti, že
vo svojom zamietajúcom rozhodnutí absolútne sa nevyjadril k skutočnosti, že by absentoval naliehavý

právny záujem na určovacej žalobe, ako vidno z obsahu tohto prvostupňového rozhodnutia, súd
považoval za jednoznačné, že naliehavý právny záujem je daný, inak by nerozoberal skutkový stav čo
do merita.

Odvolací súd ďalej vo svojom zrušujúcom rozhodnutí sa neuspokojil s odôvodnením, kde súd

prvého stupňa konštatoval, „že o vlastníctve sporných nehnuteľností už bolo rozhodnuté a na druhej
strane, že po vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov v dôsledku rozhodnutia českého
súdu preukázateľne nenasledovalo vyporiadanie podľa § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka,
ani rozhodnutie súdu, teda nastúpila fikcia vzniku podielového spoluvlastníctva dňom 01.07.1999,
ďalej že žalobca 1 vniesol ako osoba - živnostník sporný majetok do spoločnosti, kde žalobkyňa

2 vykonávala funkciu generálnej riaditeľky, teda nesporne o tejto skutočnosti mala vedomosť a
konkludentne s uvedeným súhlasila.“ Podľa názoru odvolacieho súdu takéto zdôvodnenie nedáva
jednoznačnú odpoveď vo veci vlastníctva nehnuteľnosti konkretizovanom bližšie v odôvodnení, či už
vzniku bezpodielového spoluvlastníctva na základe Zmluvy o predaji časti podniku z 30.04.1992, ktorej
prílohou bol privatizačný projekt obsahujúci okrem iného označené nehnuteľnosti, ktorou žalobca 1

ako osoba oprávnená podnikať pod obchodným menom Stavebno - obchodná firma A-Z Hodonín ako
kupujúci nadobudol privatizáciou časti štátneho podniku Železničné staviteľstvo Bratislava, resp. vzniku
podielového spoluvlastníctva žalobcov 1 a 2 po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva rozsudkom
Okresného súdu Hodonín z 24.06.1996 sp. zn. 4C 784/96 alebo či vlastníctvo zmenou spoločenskej
zmluvy z 23.11.1992 prešlo na spoločnosť Želstav A-Z, spol. s r.o., teda či sa tento stal ich vlastníkom

zákonným spôsobom v čase pred vyhlásením konkurzu, pričom bez významu nie je ani skutočnosť,
že žalovaný v rámci speňažovania majetku úpadcu tento následne predal. Odvolací súd mal takisto
výhrady k alternatívnemu petitu v súvislosti s odôvodnením súdu prvého stupňa.
Odvolací súd súčasne uznesením zo dňa 10.08.2010 (právoplatným 08.12.2010) nepripustil späťvzatie
žaloby zo strany žalobkyne v 2. rade podané na Krajský súd v čase odvolacieho konania, z ktorého

podania vyplýva, že žalobkyňa 2 nemá záujem na tom, aby bolo rozhodované o určení, že nehnuteľnosti
sú v podielovom spoluvlastníctve. Odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie, že nebol daný súhlas
všetkých účastníkov na strane žalovaného, pričom súd prvého stupňa dáva do pozornosti, že v čase
rozhodovania (t. j. k 10.08.2010) bolo právoplatne a účinne konanie voči odporcom 2 a 3 zastavené,
preto nebol potrebný ich súhlas, pričom zostávajúci odporca 1 so späťvzatím súhlasil.

Odvolací súd ďalším uznesením zo dňa 10.08.2010 zrušil uznesenie 7C 157/2001 - 1044 zo dňa
16.04.2008 v súvislosti s rozhodnutím o náhrade trov konania voči bývalým odporcom v 2. a v 3. rade
a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Ďalším uznesením zo dňa 10.08.2010, právoplatným 24.01.2011 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa
sp. zn. 7C 157/2001 - 1188 zo dňa 01.04.2009, ktorým súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi 1

a 2 oslobodenie od súdnych poplatkov.

Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu č. k. 7C 157/2001 vrátane
všetkých listinných dôkazov v ňom založených, vrátane obsahu spisu tunajšieho súdu č. k. 6Nc 63/2001,č. k. 9C 35/2001, č. k. 12C 34/2001, 19Cb 146/99, obsahom spisu Okresného súdu Martin č. k. 10C
441/01, Okresného súdu Trebišov č. k. 6Cb 13/05, obsahom spisu Okresného súdu Bratislava II č.
k. 23Cb 220/01, výsluchmi účastníkov konania, ďalej doplnil dokazovanie v intenciách odôvodnenia

odvolacieho súdu a zistil nasledujúci skutkový stav.

Zchronológieceléhospisujezrejmé,žepôvodneoznačenínavrhovateliadávaliviaceropodanídospisu,
s ktorými sa súd musel procesne vysporiadať.

Podaním, došlým na súd ešte 18.09.1997 a neskôr doplneným na základe výzvy súdu dňa 21.10.1997
sa domáhali pôvodne označení navrhovatelia ako v 1. a v 2. rade vydania predbežného opatrenia,
týkajúceho sa nehnuteľných i hnuteľných vecí, podrobne vyšpecifikovaných, ktoré veci nadobudol
navrhovateľ pôvodne označený ako v 1. rade ako podnikateľ, zapísaný v obchodnom registri Brno -
venkov pod sp. zn. 3383 - obchodné meno Stavebno obchodná firma A-Z Hodonín, a to na základe
zmluvy uzavretej s Federálnym fondom národného majetku ČSFR zo dňa 30.04.1992 podľa zákona

č. 92/1991 Zb. a to v čase, keď medzi navrhovateľmi trvalo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Predbežným opatrením sa domáhali voči odporcovi zákazu scudzovať, prenajímať, zriaďovať záložného
práva alebo inak disponovať s nehnuteľným majetkom, zapísaným na LV č. XXX v k. ú. C. - H. Z.,
zapísaným v súpise konkurznej podstaty Krajského súdu v Bratislave č. 38 K 111/95-89, podrobne
vyšpecifikovaným, ako aj zákazu odporcovi scudzovať, prenajímať a inak disponovať s hnuteľným

majetkom, podrobne vyšpecifikovaným, takisto zapísaným v súpise konkurznej podstaty a to až do doby
rozhodnutia súdu vo veci samej. Na základe výzvy súdu navrhovatelia postupne doplnili neúplný návrh
na vydanie predbežného opatrenia, súd prípisom zo dňa 17.11.1997 postúpil kompletný spis Krajskému
súdu v Bratislave z dôvodu vecnej nepríslušnosti.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 02.01.1998 pod č. k. 81Cb 168/97-186 návrh na vydanie

predbežného opatrenia zamietol z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali, že sú vlastníkmi nehnuteľností
na LV č. XXX, ani v návrhu uvedených hnuteľných vecí a nepreukázali, akým konkrétnym konaním aké
ich právo je ohrozené, a preto súd nezistil žiadne dôvody na vydanie predbežného opatrenia tak, ako to
predpokladá ustanovenie § 102, 74 a nasl. O. s. p., uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.1998.
Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 20.05.1998 uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 02.01.1998

potvrdil, vychádzajúc zo zistenia, že navrhovateľ 1 vniesol sporný hnuteľný i nehnuteľný majetok do
Želstav A-Z, s.r.o., a že nehnuteľný majetok je zapísaný na LV ako majetok tejto spoločnosti, nariadením
predbežného opatrenia by súd znemožnil správcovi konkurznej podstaty jeho činnosť, pričom aj v
priebehu konkurzu je možné uspokojiť nároky na vylúčenie veci z podstaty, a navrhovateľ 1 podal v
lehote stanovenej súdom žalobu v zmysle § 19 ZKV dňa 28.08.1997, je teda daný predpoklad skorého

vyriešenia veci, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.1998.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 15.04.1999 spojil na spoločné konanie veci sp. zn. 81Cb
168/97, sp. zn. 76Cb 110/98, sp. zn. 76Cb 111/98 a 76Cb 124/98, ktoré veci sú ďalej vedené pod sp.
zn. 81Cb 168/97, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28.04.1999.
Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 28.09.2001, právoplatným dňa 18.10.2001 pod č. k. Ndob 515/01

rozhodol, že na konanie vo veci sp. zn. 81Cb 168/97 je príslušný Okresný súd Bratislava III - jeho sp.
zn. je 7C 236/97, ďalej vo veci sp. zn. 76Cb 110/99 je príslušný Okresný súd v Poprade pod jeho sp.
zn. 13C 775/97, na konanie vo veci 76Cb 111/98 je príslušný Okresný súd v Martine pod jeho sp. zn.
1Nc 364/97, a na konanie vo veci sp. zn. 76 Cb 124/98 je príslušný Okresný súd v Novom Meste nad
Váhom pod jeho sp. zn. 4C 568/97.

Súd oboznámil s Rozsudkom Okresného súdu v Hodoníne, Česká republika zo dňa 05.05.1997,
právoplatným dňa 07.05.1997. Týmto rozsudkom súd určil neplatnosť právneho úkonu, ktorým JUDr.
Ing. Dušan Ďurďovič ako spoločník Želstvu A-Z s.r.o. vnáša ako nepeňažný vklad do tejto spoločnosti
časť podniku Železničné staviteľstvo, a to v rozsahu ako ho získal na základe zmluvy o predaji podniku

z 30.04.1992 a to formou dodatku č. 1 o zmene spoločenskej zmluvy v článku IV, bod 5.
Súd mal ďalej preukázané, že rozsudkom Mestského súdu v Bratislave, č. k. 22Cb 21/96 zo
dňa 22.04.1996 súd určil, že navrhovateľ v uvedenom konaní (Želstav A-Z, s.r.o.) je vlastníkom
nehnuteľností, podrobne vyšpecifikovaných pod bodmi 1/ až 8/ (jedná sa i o sporné nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom tohto konania - t. j. konania 7C 157/2001) a hnuteľných vecí pod bodom 9, v časti návrhu

určenia vlastníctva k rekreačnému stredisku Stará Lesná (špecifikovanému vo výroku) zamietol.
Z ďalšieho listinného dôkazu mal súd preukázané, že Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. 2Obo 170/96
zo dňa 14.05.1997 v rámci odvolacieho konania odmietol odvolanie Stavebno-obchodnej firmy A-Z
Hodoním (ako odporcu 2), súčasne určil, že odporca 1 v uvedenom konaní (JUDr. Ing. Dušan Ďurdovič- stavebno-obchodná firma A-Z Bratislava) zmenou spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992 o založení
spoločnosti s ručením obmedzeným ŽELSTAV A-Z vniesol majetok v rozsahu podľa čl. IV, bod 5 zmeny
spoločenskej zmluvy, rozsudok nadobudol právoplatnosť 09.07.1997.

Ďalším rozsudkom a to rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.12.2002, č. k. 81Cb 80/97-859
súd zamietol návrh navrhovateľa (JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič, Stavebno-obchodná firma Hodonín
proti odporcovi JUDr. Ján Javorčík, správca konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV A-Z spol. s r.o.) o
vylúčenie vecí uvedených v petite návrhu z konkurznej podstaty úpadcu, ktorý rozsudok bol potvrdený
NajvyššímsúdomSRatorozsudkomzodňa 24.09.2003,sp.zn.6Obo62/03,právoplatným05.01.2004.

V priebehu konania pôvodne označení navrhovatelia sa domáhali rôznych procesných modifikácií,
konkrétne podaním došlým na súd 28.10.2004 žiadali o pripustenie ďalšieho účastníka dokonania
a to 1/ Slovenskú Grafiu, a.s. a 2/ BURDU S.G. s.r.o., nakoľko došlo k odpredaju hnuteľného i
nehnuteľného majetku. Následne sa domáhali zmeny žalobného petitu a to na určenie absolútnej
neplatnosti kúpnej zmluvy, uzavretej medzi pôvodne označeným odporcom a navrhovaným odporcom
2, pričom sa domáhali „zrušenia“ kúpy pod V-2732/98 zo dňa 14.08.1998, ďalej sa domáhali určenia,

že „nadobudnutie vlastníctva predmetných nehnuteľností, vedených na LV č. XXXX z 09.08.2004 -
vyhlásením je neplatné“ a vklad pod č. V-3657 zo dňa 07.12.1999 „sa zrušuje“, domáhali sa určenia,
že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, k. ú. H.
Z., bližšie špecifikované na č. l. 317.
Následne dňa 22.11.2004 pôvodne označení navrhovatelia uviedli, že nežiadajú o vstup do konania nimi

uvedených ďalších účastníkov, oproti pôvodnému žalobnému petitu, zúžili tento len na nehnuteľnosti
vedené na LV č. XXXX k. ú. H. Z. a vo zvyšku návrh vzali späť, takisto nežiadali o rozšírenie žalobného
petitu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z 19.08.1998, ani „zrušenia kúpy“ pod V 2732/98 zo
14.08.1998, ani určenia neplatnosti „vyhlásenia“ zo dňa 09.08.2004, ani zrušenia vkladu vlastníckeho
práva zo 07.12.1999. Uvedené čiastočné späťvzatie urobili i písomne podaním, došlým na súd

16.12.2004. Súd reagujúc na tieto zmeny uznesením zo dňa 18.04.2005 pripustil zmenu žalobného
petitu o určenie, že nehnuteľnosti, vyšpecifikované v podaní navrhovateľov patria do BSM, súčasne
konanie o návrhu na vstup do konania ďalších účastníkov, ako aj o návrhu na jeho rozšírenie (určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, vyhlásenia) a vo zvyšku konanie zastavil (§ 95 ods. 1 O. s. p., § 96 ods. 1,
3 O. s. p.), uznesenie nadobudlo právoplatnosť totožný deň.

Ďalším z nespočetných podaní navrhovatelia po otvorení pojednávania vo veci samej podaním, došlým
na súd 15.02.2006 sa opätovne domáhali pribrať do konania ďalších účastníkov a to opätovne ako
odporcu v 2. rade - Slovenskú Grafiu a.s., a odporcu v 3. rade - BURDU S.G. s.r.o., žiadali o vyriešenie
prejudiciálnej otázky nadobudnutia vlastníctva odporcom v 1. rade, ďalej o úpravu žalobného petitu,
o ktorom návrhu súd rozhodol uznesením priamo na pojednávaní dňa 03.05.2006 a pripustil vstup

do konania na strane odporcu ďalších účastníkov podľa § 92 ods. 1 O. s. p., uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 06.10.2006 v náväznosti na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 9Co 568/06 zo
dňa 31.10.2007, ktorým bolo odvolanie voči uvedenému uzneseniu odmietnuté.
Ďalším podaním po otvorení pojednávania, došlým na súd 05.02.2008 sa domáhali navrhovatelia
opätovne zmeny žalobného petitu a to v znení, že nehnuteľnosti vyšpecifikované na č. l. 942 - 943

sú v podielovom vlastníctve navrhovateľa v 1. rade v 1 k celku a navrhovateľky v 2. rade v 1 k celku.
Svoj návrhu odôvodnili skutočnosťou, že navrhovatelia v rámci 3 - ročnej zákonnej lehoty nemohli
svojebezpodielovéspoluvlastníctvovysporiadať,nakoľkoodporca1nezákonnýmspôsobompredmetnú
nehnuteľnosť zapísal do konkurznej podstaty, pričom vlastníctvo nadobudol navrhovateľ 1 za doby
trvania manželstva s navrhovateľkou 2, a teda tento majetok patril do BSM navrhovateľov podľa § 143

O. z., pričom rozsudkom Okresného súdu v Hodoníne sp. zn. 4C 784/96 zo dňa 24.06.1996 bolo
bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľov zrušené. Naliehavý právny záujem doplnili s poukazom
na to, že navrhovateľ v 1. rade predmetné vlastníctvo nadobudol do vlastníctva počas manželstva
s navrhovateľkou v 2. rade, a teda tento majetok patrí do ich BSM, ktoré bolo zrušené rozsudkom
Okresného súdu v Hodoníne č. k. 4C 784/96 zo dňa 24.06.1996, toto nebolo vysporiadané v zákonnej

3 - ročnej lehote, nakoľko bolo nezákonným spôsobom zahrnuté do konkurznej podstaty, a teda
nemožnosť vysporiadať podielové vlastníctvo je dostatočným dôvodom naliehavého právneho záujmu .
Súd uznesením zo dňa 11.02.2008 pripustil zmenu žalobného petitu podľa § 95 ods. 1 O. s. p., uznesenie
nadobudlo právoplatnosť totožný deň .

Súd mal preukázané, že A.., P.. M. Ď. a pôvodne označená ako navrhovateľka v 2. rade B.. Z.. B. K.. Z.
R. uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, trvajúce doposiaľ. Takisto mal preukázané, že bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu v Hodoníne zo dňa 24.06.1996
pod č. k. 4C 784/96, rozsudok nadobudol právoplatnosť 01.07.1996.Z listinných dôkazov bola preukázaná existencia obchodnej firmy navrhovateľa (výpis z obchodného
registra Obvodního soudu Brno - venkov, vl. č. 3383), obchodné meno podnikateľa JUDr. Ing. Dušana
Ďurďoviča Hodonín, Gorkého 9 - Stavebno obchodná firma A-Z, Hodonín, Gorkého 9, živnostenský

list podľa jeho vyjadrenia doposiaľ nevrátil.
Z výpisu obchodného registra Obvodného súdu Bratislava I z 03.11.1992 súd konštatoval dňa
02.11.1992 vznik firmy s obchodným názvom JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič - stavebno obchodná
firma A-Z Hodonín, Gorkého 9. Súd mal ďalej preukázané, že navrhovateľovi 1 rozhodnutím zo dňa
24.04.1996 pod sp. č.: ŽO 96/09326/002/RA bolo zrušené živnostenské oprávnenie na obchodné meno

„Dušan Ďurďovič Stavebno-obchodná firma A-Z, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 24.04.1996.
Uznesením Obvodného súdu Bratislava I sp. zn.: Firm.3244/B, zo dňa 09.05.1996 bola vymazaná
firma - zhorauvedená, IČO: 10 579 281, zapísaná v odd. Firm. vo vložke č. 3244/B v celom rozsahu,
právoplatnosť 29.05.1996.
Ďalej mal súd preukázané a to z výpisu z obchodného registra Obvodného súdu Bratislava I zo dňa
30.08.1995 vznik obchodnej spoločnosti Železničné staviteľstvo Bratislava, spol. s r.o. dňa 24.10.1994.

Zo zmluvy o predaji podniku zo dňa 30.04.1992, účinnej od 01.05.1992 súd zistil, že navrhovateľ
v 1. rade ako osoba oprávnená podnikať podľa zákona č. 105/1990 Zb. pod názvom firmy Stavebno
obchodná firma A-Z Hodonín pod IČO-m: 105 792 81 ako kupujúci a Federálny fond národného
majetku ČSFR ako predávajúci, uzavreli zmluvu o predaji časti podniku, týkajúcu sa všetkých vecí, práv,
majetkových hodnôt slúžiacich k prevádzkovaniu privatizovanej jednotky veľkej ŽS Bratislava, stredisko

Bratislava, ktoré boli začlenené do štátneho podniku Železničného staviteľstva Bratislava, kúpna cena
bola stanovená sumou 455.000.000,- Kčs.
Zmenou spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992 navrhovateľ v 1. rade v zmysle článku IV ods. 5,
ako spoločník Želstavu A-Z Bratislava (JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič - Stavebno obchodná firma A-Z
Bratislava) vniesol do spoločnosti s.r.o. Želstav A-Z v Bratislave ako nepeňažný vklad - časť podniku

Železničného staviteľstva so sídlom v Bratislave, v rozsahu, ktorý získal na základe zmluvy o predaji
časti podniku z 30.04.1992 a jeho príloh, ako i zápisu o odovzdaní a prevzatí vecí, podľa zákona č.
92/1991 Zb., v znení zákona č. 92/92 Zb., s výnimkou nehnuteľností a to rekreačného strediska Stará
Lesná v k .ú. K. F. a Lodenice v k. ú. K..
Z výpisu z obchodného registra Obvodného súdu Bratislava I zo dňa 04.10.1995 mal súd preukázaný

vznik obchodnej spoločnosti dňa 23.07.1992 pod obchodným menom ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o.,
spoločníkmi tejto obchodnej spoločnosti boli okrem iných i Z. R. s výškou vkladu 54.000,- Kčs (pôvodne
označená ako navrhovateľka v 2. rade) a JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič - Stavebno obchodná firma A-Z,
s výškou vkladu 60.000,- Kčs, štatutárnymi orgánmi - konateľmi boli okrem iných aj generálny riaditeľ
JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič , zástupca generálneho riaditeľa bola Z. R., pričom za spoločnosť konal

každý z konateľov samostatne.
Z ďalšieho výpisu zo obchodného registra zo dňa 15.11.2004 mal súd preukázané ďalšie právne
skutočnosti a to, že uznesením Mestského súdu v Bratislave č. k. 38K 111/95-59 z 01.02.1996 bol
vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Želstav A-Z, spol. s r.o., za správcu konkurznej podstaty bol
ustanovený JUDr. Ján Javorčík, advokát. Ďalšia právna skutočnosť súvisela s uznesením Okresného

súdu Bratislava I z 13.10.2004, ktorým súd začal konať ex offo o výmaz spoločníka JUDr. Ing. Dušan
Ďurďovič Stavebno obchodná firma A-Z a zápis JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič, r. č. 420418/123 a s tým
súvisiace zmeny v časti výšky vkladu každého spoločníka na základe podnetu z 10.04.2002 v znení
stanoviska z 13.10.2004 s poukazom na uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. ZF 64/96, Firm
3244/B-8 z 09.05.1996, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.1996, ktorým bola z obchodného

registra vymazaná firma JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič Stavebno obchodná firma A-Z. Výmaz spoločníka
JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič Stavebno obchodná firma A-Z a zápis spoločníka JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič,
r. č. 420418/123 bol účinný dňom 09.05.1996.

Navrhovateľ pôvodne označená ako navrhovateľ v 1. rade sa podaním, došlým na Krajský súd dňa

28.08.1997 domáhal voči správcovi konkurznej podstaty Želstav A-Z s.r.o. uloženia povinnosti vylúčiť z
konkurznej podstaty úpadcu všetky veci zapísané v konkurznej podstate na str. č. 744 až 955 a pozemky
uvedené v tabuľke 2/1 z 29.05.1996 Krajského súdu v Bratislave.
MestskýsúdvBratislaverozsudkomzodňa22.04.1996podč.k.22Cb21/96vprávnejvecinavrhovateľa
Želstav A-Z s.r.o. Bratislava proti odporcovi v 1. rade JUDr. Ing. Dušanovi Ďurďovičovi - Stavebno

obchodná firma A-Z Bratislava a odporcovi v 2. rade Stavebno obchodná firma A-Z Hodonín o určenie
právneho vzťahu určil okrem iného, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností v k. ú. T., v k. ú. C. - N.,
v k. ú. Č. H. R. a v k. ú. H. Z., v k. ú. D. K., v k. ú. N. Q., v k. ú. C. - N., ďalej majetok navrhovateľa hnuteľný
i nehnuteľný vnesený odporcom do spoločnosti Želstav A-Z s.r.o. na základe zmeny spoločenskejzmluvy zo dňa 23.11.1992 a zmeny spoločenskej zmluvy zo dňa 14.12.1992, ktorými bol žalovaným
vnesený hnuteľný a nehnuteľný majetok v rozsahu tak, ako ho odporca získal na základe zmluvy o
predaji časti podniku z 30.04.1992 a jej príloh s výnimkou Lodenice, nachádzajúcej sa v k. ú. K., LV č.

XXX, parc. č. 2443 (výrok č. 8 rozsudku). Zhora uvedený súd mal za preukázané, že odporca 1 vniesol
nepeňažnývkladdospoločnostiodporcuvsúladesust.§§59a109ods.3Obchodnéhozákonníka,ktorý
majetok mohol vniesť, nakoľko ho nadobudol zmluvou o predaji časti podniku z 30.04.1992, uzavretou
medzi odporcom v 2. rade a fondom národného majetku ČSFR, pričom uznesením Mestského súdu
v Bratislave, č. k. 38K 111/95 z 01.02.1996 bol vyhlásený konkurz na majetok navrhovateľa, správca

konkurznej podstaty podal návrh na určenie vlastníctva k majetku navrhovateľa, nakoľko odporca 1
uviedol, že majetok nadobudnutý kúpnou zmluvou z 30.04.1992 do spoločnosti nevniesol. Súd mal ďalej
za to, že žalobca listinnými dôkazmi preukázal vlastníctvo k majetku uvedenému pod bodom 1 až 9 a
preto návrhu vyhovel.
V rámci odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 14.05.1997 pod č.
k. 2Obo 170/76, právoplatným dňa 09.07.1997 odmietol odvolanie odporcu v 2. rade, súčasne určil, že

odporca 1 zmenou spoločenskej zmluvy z 23.11.1992 o založení spoločnosti s ručením obmedzeným
Želstav A-Z vniesol majetok v rozsahu podľa č. l. IV bod 5 zmeny spoločenskej zmluvy. Z odôvodnenia
rozsudkuodvolaciehosúdubolozrejmé,ženavrhovateľpodanímzodňa12.09.1996zmenilpetitažiadal
o určenie, že odporca zmenou spoločenskej zmluvy z 23.11.1992 o založení Želstav A-Z s.r.o. vniesol
majetok v rozsahu ako ho nadobudol zmluvou o predaji časti podniku z 30.04.1992 v znení jej dodatkov

do vlastníctva žalobcu, súčasne odporcovia 1, 2 podaním došlým na odvolací súd 09.05.1997 predložili
rozsudok Okresného súdu v Hodoníne z 05.05.1997 sp. zn. 7C 669/96, ktorým súd určil, že právny
úkon JUDr. Ing. Ďurďoviča ako spoločníka Želstavu A-Z s.r.o. Bratislava v rozsahu, ako ho získal na
základe zmluvy o predaji podniku z 30.04.1992 a to formou dodatku č. l o zmene spoločenskej zmluvy
v čl. IV bod. 5 je neplatný.

Okresný súd v Hodoníne rozsudkom zo dňa 05.05.1997 pod č. k. 7C 669/96 v právnej veci navrhovateľky
Z. R. proti JUDr. Ing. Dušanovi Ďurďovičovi o neplatnosť právneho úkonu rozhodol tak, že určil
neplatnosť právneho úkonu, ktorým odporca ako spoločník Želstavu A-Z s.r.o. Bratislava vnáša ako
nepeňažný vklad do tejto spoločnosti časť podniku Železničné staviteľstvo so sídlom v Bratislave a to v
rozsahu, ako ho získal na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 30.04.1992 a to formou dodatku č.

l o zmene spoločenskej zmluvy v článku IV, bod 5, rozsudok nadobudol právoplatnosť 07.05.1997.
Najvyšší súd SR ako súd odvolací svojím rozsudkom č. k. 2Obo 170/96 (hore citovaným) sa s
rozhodnutím súdu Českej republiky č. k. 7C 669/96 z 05.05.1997 vysporiadal tak, že uznanie tohto
rozhodnutia by bolo v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, preto pripustil zmenu
návrhu na určenie, že odporca zmenou spoločenskej zmluvy z 23.11.1992 vniesol majetok v rozsahu

(zhorauvedenom). Mal za preukázané zo spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti žalobcu, že okrem
žalovaného 1 - ako podnikateľom bola zakladajúcou spoločníčkou aj jeho manželka Z. R., ktorá takisto
podpísala aj zmenu spoločenskej zmluvy, ktorou žalovaný 1 vniesol ako nepeňažný vklad do spoločnosti
časť sprivatizovaného podniku uvedeného v čl. IV bod 5 zmeny spoločenskej zmluvy, a preto neobstojí
tvrdenie, že zmluvu o založení spoločnosti podpísala ako spoločníčka a nie ako manželka žalovaného

1. Odvolací súd mal za to, že by bolo v rozpore s verejným poriadkom uznať rozhodnutie súdu
Českej republiky, vychádzajúce zo zistenia, že vnesenie nepeňažného vkladu do spoločnosti žalobcu
je neplatným právnym úkonom, pretože manželka žalovaného 1 nedala k takémuto právnemu úkonu
súhlas, keďže tento súhlas manželovi dala pri uzavretí spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti
žalobcu, pokiaľ ho nedal už skôr. Vzhľadom na uvedené odvolací súd určil, že žalovaný 1 vniesol

majetok v uvedenom rozsahu s výnimkou tam uvedených nehnuteľností, z obsahu spisu vyplynulo, že
žalovaný 1 ako konateľ spoločnosti žalobcu podpisoval návrhy na zápis vkladov vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam na žalobcu na základe čoho došlo k prevodom vlastníckeho práva na žalobcu, pričom
je mimo predmetu určovacej žaloby, či žalobca je právne vlastníkom konkrétnych vecí, ktoré žalovaný 1
ako nepeňažný vklad vložil do spoločnosti žalobcu, pretože na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz.

V prípade námietky, že vec zahrnutá do konkurznej podstaty do nej nepatrí, uloží súd namietajúcemu,
aby podal tzv. iniciačnú žalobu, ak rozhodnutiu o takejto žalobe je vždy príslušný súd, rozhodujúci o
vlastnom konkurze.
Súd ďalej mal za preukázané z výpisu z listu vlastníctva na č. l. XXX nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v
k. ú. C. H. Z. ako parc. č. 17093/3 o výmere 45 956 m2 - zast. plocha, č. 17093/28 o výmere 5 448 m2 -

zast. plocha, č. 17093/29 o výmere 47 m2 - zast. plocha, č. 17093/35 o výmere 727 m2 - zast. plocha,
č. 17093/39 o výmere 254 m2 - zast. plocha, č. 23068/2 o výmere 1 656 m2 - ost. plocha, č. 23069/1 o
výmere 1 627 m2 - trvalý trávnatý porast, č. 23084/1 o výmere 880 m2 - záhrada, č. 23084/2 o výmere
2 153 m2 - zast. plocha, č. 23086/2 o výmere 1 600 m2 - zast. plocha a č. 23087/1 o výmere 1 828m2 - zast. plocha, ako aj stavby, bližšie vyšpecifikované na uvedenom LV sú vo vlastníctve obchodnej
spoločnosti ŽELSTAV A-Z, spol. s r.o. so sídlom v Bratislave, Štefánikova 15.
Kúpnou zmluvou, uzavretou dňa 18.05.1998 medzi odporcom ako predávajúcim a SLOVENSKOU

GRAFIOU a.s. ako kupujúcim došlo k prevodu vlastníckeho práva nehnuteľností v k. ú. C. H. Z. ,
zapísaných na LV č. XXX ako parc. č. 17093/3 - zast.plocha o výmere 45 956 m2 - súp.č. 1248 -
administratívna budova, parc. č. 17093/28 - zast. plocha o výmere 5448 m2, parc. č. 17093/29 - zast.
plocha o výmere 47 m2, parc. č. 17093/35 - zast. plocha o výmere 727 m2, parc. č. 17093/39 - zast.
plocha o výmere 254 m2, stavba diagnostického centra, parc. č. 23068/2 - ost.plocha o výmere 1656

m2, parc. č. 23069/1- trvalý trávnatý porast o výmere 1627 m2, parc. č. 23084/1- záhrada o výmere 880
m2, parc. č. 23084/2 - zast. plocha o výmere 2153 m2, parc. č. 23086/2 - zast. plocha o výmere 1600 m2,
parc. č. 23087/1 - zast. plocha o výmere 1828 m2, dohodnutá kúpna cena bola vo výške 75.000.000,- Sk.
V priebehu konania došlo k úmrtiu správcu konkurznej podstaty odporcu JUDr. Jána Javorčíka a to dňa
11.07.2011. Súd uznesením zo dňa 31.08.2011 konanie vo veci 7C 157/2001 prerušil podľa § 107 ods.
1, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 03.09.2011. Následne súd zistil, že bola ustanovená do funkcie

správcu konkurznej podstaty odporcu Ing. Martina Strýčková PhD., následne JUDr. Ján Benčura, ktoré
uznesenie zo dňa 02.12.2011 nadobudlo právoplatnosť 10.01.2012.
Z oznámenia NS SR zo dňa 19.05.2011 bolo zistené, že odvolacie konanie v súvislosti s konkurzom u
odporcu vedené na NS SR pod sp. zn. 2Obo 18/2010 (38K 111/1995) bolo skončená dňa 20.07.2010
a spis bol dňa 12.08.2010 vrátený Krajskému súdu v Bratislave, konkurz trvá i naďalej. Z obsahu

uznesenia Najvyššieho súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o zrušení
konkurzu na majetok úpadcu bolo konštatované, že odvolanie úpadcu a konkurzných veriteľov JUDr.
Ing. Dušana Ďurďoviča a Z. R. je čiastočne dôvodné, pričom tvrdeniami odvolateľov smerujúcimi k
správnosti rozhodnutia o vyhlásení konkurzu sa nezaoberal - toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
- nemožno ho zvrátiť. NS SR sa však stotožnil, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia, preto je predčasné, pričom predmetným uznesením rozhodol súd prvého stupňa
o zrušení konkurzu a zbavení správcu konkurznej podstaty jeho funkcie po splnení rozvrhového
uznesenia. Nepochybne napadnuté uznesenie je v konkurze rozhodnutím konečným a preto súd k
jeho vydaniu môže pristúpiť až po tom, keď sú k tomuto postupu splnené všetky podmienky, t. j. stav,
kedy sú všetky peňažné prostriedky určené podľa rozvrhu k uspokojeniu veriteľov správcom veriteľom

reálne vydané. NS SR poukázal, že za takúto situáciu je však možné považovať reálne iba taký
stav, keď všetky spory vyvolané konkurzom, resp. spory s konkurzom súvisiace, ktoré sa priamo a
bezprostredne dotýkajú konkurznej podstaty a jej speňaženia, sú skončené. Odvolací súd poukázal,
že pre vydaním napadnutého rozhodnutia neboli skončené spory s konkurzom súvisiace a priamo sa
dotýkajúce majetku tvoriaceho konkurznú podstatu a jeho speňaženia a preto neboli dané predpoklady

na vydanie napadnutého rozhodnutia - toto rozhodnutie bolo predčasné.
Po právoplatnom ustanovení nového správcu konkurznej podstaty odporcu sa súd vysporiadaval s
podaním odporkyne v 2. rade pani R. z 29.04.2011, ktorým vzala návrh späť a žiadala konanie zastaviť
z dôvodov, ktoré v podstate uviedla aj v rámci svojej prvej žiadosti počas odvolacieho konania, o
ktorom návrhu súd rozhodol so súhlasom účastníkov konania uznesením zo dňa 24.10.2012, uznesenie

nadobudlo právoplatnosť v časti späťvzatia návrhu dňa 18.12.2012, v časti náhrady trov konania vec
nie je právoplatne skončená.
Súd sa ďalej zaoberal ďalšími podaniami zo strany navrhovateľa a to návrhom na zmenu žalobného
petitu formou jeho rozšírenia o hnuteľné veci - v podaní podrobne vyšpecifikované, ďalej o eventuálny
petit v náväznosti na návrh na vydanie predbežného opatrenia ako aj návrh na vstup do konania ďalšieho

žalovaného ako žalovaného v 2. rade BURDA PRINT CEE, s.r.o. v likvidácii. Súd uznesením zo dňa
24.10.2012 nepripustil zmenu žalobného petitu a nepripustil ani vstup ďalšieho účastníka do konania
s poukazom na ust. §§ 95 ods. 1, 2 a 92 ods. 1 majúc zato, že výsledky doterajšieho dokazovania
nemôžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu a pripustenie vstupu ďalšieho účastníka do
konania (ktorý mimochodom už v minulosti bol pribratý a na návrh navrhovateľov bolo konanie voči nemu

zastavené) na strane odporcu a následne rozšírenie predmetu konania by si vyžiadalo rozsiahlejšie
dokazovanie vo vzťahu k preukázaniu opodstatnenosti žalobných nárokov a tým aj predĺženie súdneho
konania, čo by bolo rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Uznesenie v časti výroku o nepripustení
zmenynadobudloprávoplatnosťdňa19.11.2012avčastidruhéhovýrokuonepripustenívstupuďalšieho
účastníka do konania nadobudlo právoplatnosť dňa 08.04.2013 v náväznosti na uznesenie Krajského

súdu v Bratislave č. k. 3Co 2/2013 - 1462 z 28.02.2013.

Po všetkých procesných úkonov súd opätovne vypočul navrhovateľa aktualizoval status odporcu
aktuálnym výpisom z obchodného registra.Predmetom sporu je určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam.

Je nesporné, že vlastnícke právo sa nadobúda na základe skutočností, ustanovených zákonom (§132
až §135c O. z.), pri odvodenom nadobúdaní vlastníctva konkrétne k pozemkom ( na základe zmluvy )
sa tento úkon delí na a/-titul nadobudnutia (zmluva), ktorý má len záväzkové účinky a b/-právny spôsob,
ktorý má vecnoprávne účinky, teda prevodné. Pri nehnuteľných veciach, čo je tento prípad nastanú
účinky vkladom do katastra nehnuteľností (§ 133 O. z.). S ohľadom na všeobecnosť zápisu vlastníctva k

pozemkom do katastra nehnuteľností je vhodné rozoznávať jeho nadobúdanie vkladom a mimo vkladu,
t. j. tzv. záznamom. V danom prípade ide o prevod nehnuteľnosti na základe zmluvy, teda nadobúda sa
vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností, nadobúdanie vlastníctva priamo zo zákona, bez ďalšej
právnej skutočnosti je výnimočné, použité v reštitučných predpisoch a pri vymedzení majetku obcí.

Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby

sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.
V tejto súvislosti je nutné uviesť, že naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez
tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by bez tohto určenia jeho právne postavenie
sa stalo neistým (R 17/1972 a iné), preto sa pri určovacích žalobách zdôrazňuje ich preventívny

charakter a význam. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej
právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia
a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla.
Základnou procesnou podmienkou úspechu žaloby o určenie podľa § 80, písm. c/ O. s. p. je teda
skúmanie existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení. Súd mal

za to, že naliehavý právny záujem navrhovateľa na určovacej žalobe bol daný, tento ešte v čase keď
bola účastníčkou konania aj jeho manželka - poukázali na nevysporiadané BSM, a následne podielové
spoluvlastníctvo, majúc za to, že jeho súčasťou sú i sporné nehnuteľnosti, pričom žiadali podporne
prejudiciálne preskúmať ďalšie právne skutočnosti.

Podľa § 34 Občianskeho súdneho poriadku, právny úkon je prejavy vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu, ktorou sa súd musí zaoberať ex - officio v každom štádiu konania
a je bez časového obmedzenia (teda nepremlčuje sa a nezaniká) je zakotvená v §§ 37 až 39 O. z.
Podľa § 39 Občianskeho súdneho poriadku, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny úkon ktorým navrhovateľ ako vydražiteľ
vložil sporné nehnuteľnosti do obchodnej spoločnosti - odporcu je právne perfektný, tomuto úkonu niet
čo vyčítať.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka, manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom
určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného
majetku.
Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľ nadobudol sporný majetok počas manželstva ako

podnikateľ a tento majetok sa stal bezpodielovým spoluvlastníctvom jeho a jeho manželky Z. R.. Takisto
bolo nesporné, že ku dňu 01.07.1996 bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov právoplatne zrušené
súdnym rozhodnutím, teda súd opätovne dáva do pozornosti, že už v čase podania pôvodného návrhu
o určenie, že veci patria do BSM, bol tento nedôvodný, súd však nemal vedomosť, že došlo k zrušeniu
BSM počas manželstva. V priebehu konania však navrhovatelia žiadali o zmenu žalobného petitu, t.

j. o učenie, že veci (v pozmenenej forme) patria do podielového spoluvlastníctva navrhovateľov 1, 2,
každému v 1 k celku, ktorej zmene návrhu súd vyhovel, majúc za preukázané, že nedošlo k dohode
medzi navrhovateľmi o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, takisto že žiaden z navrhovateľov
nepodal návrh v súvislosti s § 151 Občianskeho zákonníka.Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na

právach a povinnostiach, vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Súd vychádzajúc zo zhorauvedených rozsudkov jednotlivých súdov mal za to, že bolo právoplatne
rozhodnuté o vlastníctve sporných nehnuteľností, pričom podporne vychádzal i z odôvodnenia rozsudku
NS SR, ktorý neuznal rozsudok českého súdu o určení neplatnosti právneho úkonu, ktorým JUDr. Ing.

Dušan Ďurďovič vniesol sporný majetok do obchodnej spoločnosti (zhoracitované), v neposlednom rade
bolo rozhodnuté právoplatne i o skutočnosti, že sporný majetok bol vnesený do obchodnej spoločnosti
(odporcu).
Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľ nadobudol sporné nehnuteľnosti ako fyzická osoba na
základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30.04.1992 (zák. č. 92/1991 Zb.) a to v pozícii kupujúceho

voči Federálnemu fondu národného majetku ČSFR Praha v pozícii predávajúceho, teda v zmysle tejto
zmluvynadobudolvšetkyveci,právaamajetkovéhodnotyslúžiacenaprevádzkuprivatizovanejjednotky
Železničného staviteľstva Bratislava - stredisko Bratislava, ktorá jednotka bola ku dňu uzavretia zmluvy
začlenená do štátneho podniku Železničné staviteľstvo Bratislava. Navrhovateľ teda sprivatizoval časť
podniku Železničné staviteľstvo šp. a to na základe úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou, a.

s., kde dlžníkom sa stal Želstav A-Z spol. s r.o. Bratislava - úpadca, ktorý úver neskôr prešiel na
Konsolidačnú banku, štátny peňažný ústav Bratislava. Súd dáva do pozornosti, že dňom 01.07.1999
zaniklo bezpodielového spoluvlastníctvo navrhovateľa a jeho manželky, toto netrvá a preto do neho
nepatria žiadne veci. V zmysle ust. § 149 Občianskeho zákonníka (ak zanikne BSM, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150), ak dôjde vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní

vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Pre prípad, že nedôjde k dohode,
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z manželov súd. Ak do 3 rokov od zániku BSM nedošlo k jeho
vyporiadaniu dohodou, alebo ak BSM nebolo na návrh podaný do 3 rokov od jeho zániku vyporiadané
rozhodnutímsúdu,platí,pokiaľideohnuteľnéveci,žesamanželiavyporiadalipodľastavu,vakomkaždý
z nich veci z BSM pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných

hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve, a že podiely
oboch spoluvlastníkov sú rovnaké, čo takisto platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré
sú pre manželov spoločné. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že vnesením predmetných -
sporných nehnuteľností do spoločnosti ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o. neprešlo na túto spoločnosť vlastnícke
právo k predmetnému majetku, nakoľko súd opätovne zdôrazňuje, že rozsudkom Krajského súdu v

Bratislave zo dňa 09.12.2002 č. k. 81Cb 80/97, ktorý bol potvrdený rozsudkom NS SR sp. zn. 6Obo
62/03 zo dňa 24.09.2003 bol zamietnutý návrh navrhovateľa na vylúčenie veci z konkurznej veci úpadcu
ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o. Bratislava z dôvodu, že aj Z. R. (pôvodne označená ako navrhovateľka
v 2. rade) bola jednou zo zakladajúcich spoločníkov, ktorá podpísala aj zmenu spoločenskej zmluvy,
ktorou navrhovateľ vniesol do spoločnosti ako nepeňažný vklad časť sprivatizovaného podniku. V tomto

rozhodnutí bolo ďalej konštatované, že sporný hnuteľný a nehnuteľný majetok úpadcu ŽELSTAV, A-Z,
spol. s r.o. patrí do konkurznej podstaty, a správca konkurznej podstaty tento majetok správne zaradil
do konkurznej podstaty. Je potrebné zdôrazniť taktiež, že správca konkurznej podstaty dostal súhlas
konkurzného súdu na speňažovanie majetku úpadcu.

Vzhľadom na všetko zhora uvedené nezostalo súdu inak len opätovne rozhodnúť tak, že návrh v celosti
zamietol.

Súd dáva opätovne do pozornosti, že sa zaoberal i samotnou aktívnou legitimáciou navrhovateľov
v danom spore a prejudiciálne skúmal, či došlo vôbec k vzniku BSM k sporným nehnuteľnostiam a

následne k právnej fikcii vzniku podielového spoluvlastníctva k nim. Po zániku BSM v dôsledku súdneho
rozhodnutia českého súdu (zhorauvedeného), právoplatného 01.07.1996, preukázateľne nenasledovalo
vyporiadanie podľa § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka, nakoľko neexistovala dohoda manželov o
vyporiadaní BSM, ani rozhodnutie súdu, nastúpila teda fikcia vzniku podielového spoluvlastníctva dňom01.07.1999. Podnikateľskou činnosťou je i činnosť podnikaná na základe živnostenského oprávnenia
(§ 2 Obchodného zákonníka). Predpoklad zrušenia BSM účastníkov podľa § 148a ods. 2 Občianskeho
zákonníka (získanie oprávnenia na podnikateľskú činnosť) zanikne až vtedy, keď dôjde k zániku

živnostenského oprávnenia. Súd mal preukázané, že navrhovateľovi v 1. rade nezaniklo živnostenské
oprávnenie (má ho doposiaľ), pričom navrhovateľka v 2. rade takéto oprávnenie nemala, na základe
čoho i došlo k zrušeniu BSM súdnym rozhodnutím dňom 01.07.1996. Súhlasom v zmysle zákona
č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní (§ 16 ods. 1), neskôr § 148a Občianskeho zákonníka, je
potrebné rozumieť všeobecný, tzv. generálny, dopredu daný súhlas manžela podnikateľa potom, čo

tento zahájil podnikanie, a to pred prvým právnym úkonom, pri ktorom mal byť v súvislosti s jeho
podnikaním použitý majetok, alebo jeho časť, patriaci do BSM. Muselo ísť o súhlas na použitie
akéhokoľvek, bližšie neurčeného majetku v BSM za uvedeným účelom a kedykoľvek neskôr. Takýto
súhlas manžela mohol byť učinený i konkludentne, a to i v prípade použitia nehnuteľností, patriacich
do BSM. Súd mal preukázané, že navrhovateľ v 1. rade vniesol ako osoba - živnostník sporný majetok
a súčasne ako generálny riaditeľ spoločnosti do ktorej majetok vložil, kde súčasne navrhovateľka v

2. rade vykonávala funkciu zástupcu generálneho riaditeľa, a teda nesporne o tejto skutočnosti mala
vedomosť a konkludentne s uvedeným súhlasila. Zo žiadnych právnych ustanovení príslušných zákonov
totižto nevyplýva, že súhlas druhého manžela na použitie majetku v BSM pri začatí podnikania prvého
manžela ako podnikateľa je potrebný súhlas písomnou formou. V neposlednom rade je potrebné uviesť
i to, že síce nehnuteľnosti, ktoré jeden z manželov nadobudol pri podnikaní za trvania manželstva a s

ktorými ďalej sám podnikal, spravidla nie sú vecami slúžiacimi výkonu jeho povolania, avšak konanie
o vyporiadanie BSM úpadcu je zvláštnym druhom sporu vyvolaného konkurzom, ktorým sa vymedzuje
rozsah majetku konkurznej podstaty, a ktorý nahradzuje spor o vylúčení veci z konkurznej podstaty,
pričom správca konkurznej podstaty môže speňažiť len veci, ktoré už nemôžu byť z tejto podstaty
vylúčené a o ktorých definitívnej príslušnosti k podstate nemá pochybnosti. Speňaženie veci je spravidla

možné po márnom uplynutí lehoty, stanovenej konkurzným súdom tomu, kto uplatňuje, že vec nemala
byť do súpisu zaradená, , na podanie žaloby voči správcovi, alebo po zamietnutí takejto žaloby, čo je
tento prípad.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie citované zákonné ustanovenia súd teda návrh.

Súd takisto dňa 07.08.2013 na hlavnom pojednávaní nepripustil navrhovateľom navrhovaný dôkaz
svedeckou výpoveďou P.. K. O., ktorá sa mala vyjadriť k svojej žiadosti o zápis zmeny zo dňa
20.05.1993, týkajúcej sa prepisu vlastníka a k ďalším svojim úkonom, ani svedeckú výpoveď A.. D.
D. bývalej štátnej notárky k samotnej registrácii spoločenskej zmluvy, ktoré svedecké výpovede súd
považoval za nadbytočné a právne irelevantné pre danú vec, práve s poukazom na zhora uvedené

právoplatné rozhodnutia súdov. Takisto súd nepripustil ďalšie dokazovanie listinnými dôkazmi „ a to
všetkými listinnými dôkazmi týkajúcimi sa LV XXX od 23.07.1992 doposiaľ,“ ktoré mal súd na žiadosť
navrhovateľa vyžiadať z katastra nehnuteľností - uvedené nepripustil takisto z dôvodu nadbytočnosti a
nehospodárnosti konania

V neposlednom rade súd rozhodol o nepripustení zmeny žalobného petitu podaniami 15.06.2011 a
07.07.2011 a nasl. ktorými podaniami sa navrhovateľ domáhal vstupu do konania ďalšieho účastníka na
strane odporcu a to BURDA PRINT CEE, s.r.o. v likvidácii, súčasne žiadal o nariadenie predbežného
opatrenia voči tomuto budúcemu účastníkovi konania ktorému by súd zakázal speňažovať alebo iným
spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami vyšpecifikovanými v návrhu, ďalej žiadal zmenu žalobného

petitu tak že nehnuteľnosti vyšpecifikované v návrhu sú vo výlučnom vlastníctve JUDr. Ing. Dušana
Ďurďoviča - Stavebno obchodná firma Hodonín, ďalej žiadal o rozšírenie návrhu voči ním navrhovanému
odporcovi BURDA PRINT CEE, s.r.o. v likvidácii a to o uloženie povinností vydať tam vyšpecifikované
nehnuteľnosti navrhovateľovi, domáhal sa uloženia povinnosti odporcu a súčasne BURDA PRINT CEE,
s.r.o. v likvidácii zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi sumu 2.489.543,91 €. Podľa § 95 ods.

1, 3 O. s. p. , nakoľko uvedené ďalšie podania zo strany navrhovateľa považoval súd za podania v
rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania, čo sa týka zastavenia konania o návrhu na vydanie
predbežného opatrenia súd postupoval podľa § 103, § 104 a § 107 O. s. p., a prihliadajúc na podmienky
konania mal za preukázané, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol podaný voči právnickej
osobe, ktorá nebola účastníkom konania a v danom prípade niet dôvod ani na postup podľa § 90 a nasl.

O. s. p., ktoré súdne rozhodnutia sú toho času právoplatné.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a v konaní
úspešnému odporcovi priznal ich plnú náhradu, vyčíslenú podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v
platnom znení (§ 10 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 3, § 18 ods. 3).

Trovy konania odporcu spočívajú v právnom zastúpení JUDr. Mariánom Alušicom vo výške 39.755,15
€ podľa hodnoty veci 75.000.000,- Sk pri výške odmeny 162.650 SK nasledovne:

Rok 2005
1/ prevzatie a príprava 162.650 SK

2/ účasť na pojednávaní 18.04.2005 162.650 SK
3/ účasť na pojednávaní 05.12.2005 (1 úkonu) 40.662 SK
Rok 2006
4/ účasť na pojednávaní 03.05.2006 162.650 SK
Rok 2008
5/ účasť na pojednávaní 11.02.2008 162.650 SK

6/ účasť na pojednávaní 10.03.2008 (1 úkonu) 40.662 SK
7/ účasť na pojednávaní 16.04.2008 162.650 SK
8/ účasť na pojednávaní 28.05.2008 162.650 SK

- režijný paušál rok 2005 - 3 x á 150 SK 450 SK

- režijný paušál rok 2006 - 1 x á 164 SK 164 SK
- režijný paušál rok 2008 - 4 x á 190 SK 760 SK

19 % DPH zo sumy 731.924 SK 139.065,60 SK
Spolu: 1.197.663,60 SK v prepočte 39.775,15 €

I keď odporca uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia žiadal v polovici voči „navrhovateľovi 2“,
súd dáva do pozornosti, že uznesením zo dňa 24.10.2012 konanie voči odporkyni v 2. rade zastavil
a súčasne rozhodol i o náhrade trov konania, uznesenie nadobudlo právoplatnosť v časti späťvzatia
návrhu dňa 18.12.2012, a v časti náhrady trov konania vec nie je doposiaľ právoplatne skončená.

Poučenie:

1/ Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch
rovnopisoch na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť vrátane príloh v
takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s.
p.; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia
veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

2/ Voči prvému výroku o nepripustení zmeny žalobného petitu a voči tretiemu výroku o nepripustení
rozšírenia žalobného petitu o eventuálny petit odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. f/ O. s. p.)