Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/670/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309203593
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1309203593.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: Mestská časť
Bratislava - Staré Mesto, so sídlom Vajanského nábrežie č. 3, Bratislava, IČO: 603 147, zastúpený
LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Ľubinská č. 18, Bratislava, IČO: 36 677 175, proti žalovanému :
Z.. O. H., bytom P. W. č. XX, G., zastúpený AK JUDr. Radoslav Olijáš, so sídlom Gr?sslingova 58,
Bratislava, IČO: 30 795 508, o zaplatenie 89,62 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 27. 06. 2013, č.k. 16C/136/2009-137 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 27. 06. 2013, č.k.

16C/136/2009-137 p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému
domáhal zaplatenie sumy 89,62 eur s prísl., z titulu vynaložených nákladov súvisiacich s nútením
odtiahnutím osobnému motorového vozidla. Súd prvej inštancie konštatoval, že vozidlo žalovaného (S.,
evidenčné číslo D.: K. XX-XX, bolo odstránené z komunikácie dňa 12. 05. 2006 na A. v G.. Dôvodom
na odstránenie bol zákaz státia na W.. Vozidlo bolo vydané S. H. dňa 12. 05. 2006 o 20.10 hod,

ktorá prevzatie vozidla potvrdila a zároveň uviedla, že sa jedná o neoprávnený odťah. Žalovaný žiadal
žalobcu zamietnuť, uviedol, že pohľadávka správcu cesty na náhradu nákladov má najbližšie k režimu
bezdôvodného obohatenia, pričom táto pohľadávka sa preto premlčuje v dvojročnej subjektívnej a
trojročnej objektívnej dobe. Žalovaný namietol premlčanie, keďže pohľadávka žalobcu bola splatná 1.
dňa po tom, čo plnenie žalobca požiadal, t.j. dňa 13. 05. 2006 a posledným dňom dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby bol deň 13. 05. 2008; posledný deň trojročnej objektívnej premlčacej doby bol deň
12. 05. 2009. Ak žaloba bola podaná 14. 05. 2009, bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Žalobca

namietal, že vzhľadom na ustanovenie § 40 Zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných
komunikáciách, v znení neskorších predpisov vyplýva správcovi komunikácia právo na úhradu nákladov
na odťah motorového vozidla, preto nejde o bezdôvodné obohatenie, ani o nárok na náhradu škody, ale
o verejnoprávny vzťah, vyplývajúci priamo z ust. zákona, ktorý podlieha všeobecnej premlčacej lehote
troch rokov, a preto sa žalobca nestotožnil s námietkou premlčania, pretože pri prevzatí vozidla bol
oprávnenej osobe odovzdaný doklad na úhradu so splatnosťou dňa 19. 05. 2006. Žalovaný sa dostal do
omeškania dňa 20. 05. 2006 a preto všeobecná premlčacia lehota uplynula dňa 20. 05. 2009. K výške

nákladov uviedol, že tieto boli určené v súlade so skutočnými nákladmi. K odťahu uviedol, že v zmysle
nariadenia Hlavného mesta G. je starosta Mestskej časti oprávnenej poveriť príslušníka mestskej polície
vykonávaním určitých úloh, a teda aj rozhodnutím o samotnom odťahu motorového vozidla. Povereniesprávcu komunikácie o zabezpečovaní odstraňovania vozidiel je platné a mestský policajt postupoval
zákonne.

2. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 40 Zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných
komunikáciách, ako aj ust. § 3 d) Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný
zákon) a § 3 d) ods. 3 a ods. 5 písm. d) citovaného zákona. Zároveň sa zaoberal vznesenou
námietkou premlčania, dospel k záveru, že táto je odôvodnená. Mal za to, že v danom prípade nejde o
bezdôvodné obohatenie, ale o nárok žalobcu, ktorý vyplýva priamo z ust. § 40 Zákona č. 315/1996 Z.z.

(Zákon o premávke na pozemných komunikáciách), pričom ide o verejnoprávny vzťah medzi správcom
komunikácie a prevádzkovateľom motorového vozidla, a priamo z ust. tohto zákona vyplýva žalovanému
povinnosť uhradiť náklady odťahu motorového vozidla správcovi komunikácie. Preto s poukazom na
ust. § 100 ods. 1, § 101 OZ vychádzal z toho, že možnosť uplatniť nárok na súde nastáva splatnosťou
dlhu, však v prípade ak splatnosť nebola dohodnutá, ani inak určená, začína premlčacia doba bežať
dňom nasledujúcim po tom, čo dlh vznikol. Veriteľ totiž môže už nasledujúci deň po vzniku dlhu vyvolať

jeho splatnosť, preto rozhodným dňom pre začiatok plynutia premlčacej doby je deň, ktorý nasleduje
po vzniku takéhoto právneho vzťahu a nie deň, kedy nastala splatnosť dlhu (R XX/XXXX). Keďže
žalobca si mohol svoju pohľadávku voči žalovanému uplatniť už dňa 13. 05. 2006 a je právne relevantné
akú splatnosť si žalobca stanovil vo výzve, splatnosť nebola dohodnutá a ani inak určená a keďže
žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby dňa 14. 05. 2009, žalobu súd prvej inštancie z dôvodu

premlčania zamietol. O trovách prvostupňového konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov prvostupňového konania celkom v sume 134,34 eur.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, prostredníctvom
svojho právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za nesprávny, pričom
poukázal na ust. § 40 ods. 4 písm. a) Zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách
v zmysle ktorého ustanovenia správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste
vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo
státie zakázané. Toto ustanovenie priamo zakladá verejnoprávny vzťah medzi správcom komunikácie,

z ktorej bolo motorové vozidlo odstránené, a prevádzkovateľom odstráneného motorového vozidla a
preto žalovanému priamo vyplýva povinnosť uhradiť náklady odťahu motorového vozidla správcovi
komunikácie. Nejde o bezdôvodné obohatenie, ani o nárok na náhradu škody, ale o verejnoprávny
vzťah, ktorý vyplýva priamo z ust. zákona o premávke na pozemných komunikáciách, ktorý podlieha
všeobecnej premlčacej lehote troch rokov. Začiatok plynutia premlčacej doby podľa § 101 OZ vychádza

z toho, že možnosť uplatniť nárok na súde nastáva splatnosťou dlhu. Splatnosť pohľadávky môže byť
dohodnutá v zmluve, určená právnym predpisom, prípadne rozhodnutím súdu. Ak čas splnenia nebol
dohodnutý a nebol daný ani na voľbu dlžníka, veriteľ môže kedykoľvek, hoci aj na druhý deň potom,
čo dlh vznikol vyzvať dlžníka, aby plnil. Dlžník je povinný predmet záväzku splniť v nasledujúci deň
po obdržaní výzvy (upomienky). V tom prípade platí na splnenie čas, ktorý určil veriteľ vo svoje výzve

dlžníkovi. Zároveň žalobca zdôraznil, že pri prevzatí vozidla bol oprávnenej osobe odovzdaný doklad na
úhradu ceny za odťah motorového vozidla žalovaného, so splatnosťou 19. 05. 2006. Nakoľko žalovaný
sa dostal do omeškania dňa 20. 05. 2006, všeobecná premlčacia lehota uplynula dňa 20. 05. 2009.
Žaloba bola podaná dňa 14. 05. 2009, t.j. v rámci premlčacej lehoty a preto nárok žalobcu nie je v
žiadnom prípade premlčaný. Žalobca si zároveň uplatnil i trovy právneho zastúpenia vo výške 29,29 eur.

4. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 29,29 eur. Žalovaný
poukázal na ust. § 563 OZ a uviedol, že i žalobca na pojednávaní dňa 07. 05. 2013 sa vyjadril v tom
zmysle, že k dohode so žalovaným o splatnosti žalovanej pohľadávky nedošlo a čas splatnosti tejto

pohľadávky nebola určená žiadnym predpisom ani rozhodnutím, a preto s poukazom na § 563 OZ
žalovaná pohľadávka sa stala splatnou prvého dňa po tom, čo o jej zaplatenie žalobca požiadal, t.j.
dňa 13. 05. 2006. Zároveň zdôraznil, že časť splatnosti dlhu jasne ustanovuje § 563 OZ a žalobca
nie je oprávnený podľa vlastnej ľubovôle určovať inú splatnosť dlhu, napr. dátumom na faktúre a tým
ani nie oprávnený určovať začiatok behu premlčacej doby. Žaloba bola podaná až dňa 14. 05. 2009,

teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá skutočnosť vylučuje dôvodnosť žaloby. Zároveň
žalovaný poukázal na judikatúru rozsudky KS v G. a KS v Y., v zmysle ktorých veriteľom pohľadávky
na náhradu nákladov za odťah vozidla je výlučne správca cesty a spoločnosť, ktorá fakticky výkon
odťahupresprávcucestyvykonala,niejeaktívnelegitimovanánavymáhanienákladovzaodťahvozidla.V tejto veci žalobcu pôvodne podal Aster, s.r.o., ktorá však aktívne legitimovaná nikdy nemohla byť.
Prvým (originálnym) veriteľom pohľadávky môže byť síce súčasný žalobca avšak tento nemohol takú
pohľadávku nadobudnúť postúpením pohľadávky od spoločnosti Aster, s.r.o.. Žalobca ako teoreticky

aktívne legitimovaný subjekt podal žalobu na svoje pristúpenie do konania až dňa 10. 02. 2010, teda
dávno po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania, dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 CSP z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby,

výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP) a na jej základe
dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil
(§ 220 ods. 2 CSP).

8.Správnesúdprvejinštanciepoukázalnaust.§40Zákonač.315/1996Z.z.oprevádzkenapozemných

komunikáciách, v spojení s ust. § 3 d) ods. 3 a ods. 5 Zákona č. 135/1961 Zbierky o pozemných
komunikáciách, tzv. Cestný zákon. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že k odtiahnutiu osobného
motorovéhovozidladošlodňa12.05.2006naA.vG..Podľarozhodnutiasprávcukomunikáciemotorové
vozidlo stálo v zákaze státia na W. v G., čím podľa žalobcu došlo k porušeniu ust. § 40 Zákona
č. 315/1996 Z.z. a následne odťah osobného motorového vozidla bol vykonaný odťahovou službou

spoločnosťou Aster, s.r.o.. Z protokolu o výdaji vozidla uloženého po nútenom odťahu zo dňa 12. 05.
2006vyplýva,ževýkonodťahupriprevzatívozidlaneboluhradený,preberajúci(S.H.)potvrdilaprevzatie
faktúrynaúhraduvovýške2700,-Sk,atiežpriprevzatívozidlavprotokoleuviedla,žeideoneoprávnený
odťah motorového vozidla.

9. Zároveň bola preberajúcej odovzdaná i faktúra zo dňa 12. 05. 2006 na sumu 2 700,- Sk s dátumom
splatnosti 19. 05. 2006. Nakoľko žalovaný okrem námietky paušálnej sumy nákladov vzniesol i námietku
premlčania, správne sa súd prvej inštancie v prvom rade zaoberal vznesenou námietkou premlčania.
Správne súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade nejde o bezdôvodné obohatenie, ale
o nárok žalobcu, ktorý vyplýva zo Zákonu č. 315/1996 Z.z.. (ust. § 40 citovaného zákona) v zmysle

ktorého vyplýva žalovanému povinnosť uhradiť náklady odťahu motorového vozidla priamo správcovi
komunikácie (ustanovenie § 40 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách
v znení neskorších predpisov stanovuje povinnosť tomu, kto spôsobil prekážku cestnej premávky, ju
bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, odstráni ju na jeho náklady správca cesty. Správca cesty môže
odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak

je ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané. Ak vozidlo tvorí prekážku cestnej
premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt.
Také vozidlo správca cesty odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa), tým, že osobné motorové vozidlo
stálo v zákaze státia na W. v G. došlo k porušeniu ust. § 40 citovaného zákona a k povinnosti samotného
žalovaného odstrániť predmetné motorové vozidlo, či už na svoje náklady, alebo na náklady správcu

cesty. Tieto náklady bol žalovaný povinný uhradiť výlučne správcovi cesty, v danom prípade súd prvej
inštanciesprávneuzavrel,žeideoprávonaplnenienákladov,spojenýchsodťahommotorovéhovozidla,
ktorý nárok vyplýva žalobcovi priamo z ust. § 40 ods. 1 Zákona č. 315/1996 Z.z.. Teda správne i samotný
žalobca v odvolaní konštatoval, že sa nejedná o bezdôvodné obohatenie a ani nárok na náhradu
škody, ale o verejnoprávny vzťah, vyplývajúci priamo z ustanovení Zákona o premávke na pozemných

komunikáciách, ktorý podlieha všeobecnej premlčacej lehote 3 rokov. Nesprávne však žalobca poukázal
na začiatok plynutia premlčacej doby podľa ust. § 101 OZ s tým, že možnosť uplatniť nárok na súde
nastáva splatnosťou dlhu, a v konkrétnom prípade podľa žalobcu platí na splnenie čas, ktorý určil veriteľ
vo svojej výzve dlžníkovi. Opätovne poukázal na prevzatie vozidla pri ktorom bol oprávnenej osobe
odovzdaný doklad na úhradu ceny za odťah motorového vozidla žalovaného so splatnosťou 19. 05.

2006.

10. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčiť, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach
uvedené inak, premlčacia doba je trojročná, plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

11. Vzhľadom na odvolacie dôvody žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že súd nesprávne právne vec posúdil, odvolací
súd má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec aj správne právne posúdil a aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu.
Vzhľadom na obsah odvolania žalobcu bolo potrebné v prvom rade ustáliť začiatok plynutia premlčacej

doby.

12. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať
účinky premlčania podľa § 100 OZ. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom,
ktorý má určený začiatok plynutia. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Za tento deň

sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohol byť
dôvodne podaný návrh na začatie konania na súd. Ide v podstate o objektívnu možnosť vykonať právo
bez zreteľa na to, či oprávnená osoba by mohla právo subjektívne vykonať, alebo nie, t.j. či oprávnený
subjektívne vedel alebo nevedel o svojom práve. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok
plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia

záväzku. Je to časový moment, keď sa subjektívne právo transformuje do nároku oprávneného. Pokiaľ
subjektívne právo nedospelo do štádia nároku, nemôže začať plynúť ani premlčacia doba. Právo mohlo
byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t.j. keď možno podať návrh na začatie súdneho
konania.Vprípadezáväzkovéhoprávnehovzťahu,obsahomktoréhojezáväzokniečodať(dare),začína
premlčacia doba plynúť s platnosťou záväzku. Prvým dňom kedy sa právo mohlo vykonať, je spravidla

deň splatnosti pohľadávky. Splatnosť dlhu začína spravidla dňom, keď mal dlžník začať s plnením dlhu.
Tu premlčacia doba plynie odo dňa, ktorý nasleduje po dni splatnosti dlhu. Avšak v prípade, že splatnosť
dlhu nebola dohodnutá a ani inak určená, začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcom po tom,
keď dlh vznikol. Inak povedané, pre počiatok plynutia premlčacej doby je v tomto prípade rozhodujúci
deň bezprostredne nasledujúci po dni, kedy došlo k vzniku dlhu, t.j. nie až deň, kedy došlo k splatnosti

dlhu. Vyplýva to z toho, že veriteľ môže už nasledujúci deň po vzniku dlhu vyvolať splatnosť dlhu,
a teda svoje právo aj vykonať. Viď P. X OZ X Veľký komentár G., prípadne judikatúra súdov napr.
rozhodnutie najvyššieho súdu ČSR sp. zn. XCz/XX/XXXX, zo dňa 30. 11. 1981, uverejnené v Zbierke
rozhodnutí a stanovísk pod č. R XX/XXXX (podľa ktorého ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani
inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu), ku ktorému sa

prihlásila aj aktuálna judikatúra NS SR napr. v rozsudku sp. zn. 1Cdo/25/2003 z 24. 06. 2003 (R XX/
XXXX), napr. rozsudok sp.zn. 33Cdo/2874/2007 zo dňa 26. 05. 2010, 33Cdo/3986/2010, zo dňa 30.
08. 2012 a iné.

13. Možno dať za pravdu žalovanému, že z obsahu spisu súdu prvej inštancie nevyplýva žiadna dohoda

o splatnosti žalovanej pohľadávky. Takouto výzvou nie je doklad na úhradu ceny za odťah motorového
vozidla so splatnosťou 19. 05. 2006. Navyše ako vyplýva z obsahu spisu, tak ako na to správne poukázal
i žalovaný pôvodne žalobu podala spoločnosť ASTER, spol. s.r.o., ktorá nie je správcom komunikácie,
ide o subjekt, ktorý vykonal a realizoval len odťah osobného motorového vozidla. Správne žalovaný
uviedol, že veriteľom pohľadávky na prípadnú náhradu nákladov za odťah vozidla je výlučne správca

cesty, a spoločnosť ktorá fakticky výkon odťahu pre správcu cesty vykonala, t.j. ASTER, s.r.o., nie je a
ani nebola aktívne legitimovaná na vymáhanie nákladov za odťah vozidla. Z obsahu spisu vyplýva, že
súd prvej inštancie o zmene žalobcu rozhodol uznesením zo dňa 25. 03. 2010, ktorým pripustil zmenu
strany sporu z konania tak, že pôvodného žalobcu ASTER, spol. s.r.o. z konania vystúpil a na jeho
miesto pripustil nového žalobcu Mestská časť G. - N. S. so sídlom I. J., G.. Na odvolanie žalovaného

proti tomuto uzneseniu, Krajský súd v G. uznesením zo dňa 30. 05. 2012 pod č.k. 7Co/189/2010-101
odvolanie žalovaného odmietol z dôvodu, že žalovaný je osobou, ktorá na podaní odvolania voči tomuto
uzneseniu nie je oprávnená.

14. Súd prvej inštancie preto správne prihliadol na vznesenú námietku premlčania, zo strany žalovaného

a žalobu žalobcu dôvodne zamietol. Z hľadiska hospodárnosti konania nebolo preto podľa odvolacieho
súdu potrebné bližšie sa zaoberať ďalšími procesnými a skutkovými okolnosťami (viď napr. rozsudok
NS SR sp. zn. S. X/XXXX, zo dňa 27. 08. 2008).15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1,2 CSP potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP a to tak, že žalovanému ktorý bol úspešný v odvolacom konaní priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Podľa § 239 ods. 1
CSPprotiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,jeprípustná

sťažnosť o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 CSP).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
Zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha -

dovolací návrh (§ 428 CSP).