Rozhodnutie – Darovacia zmluva ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 11C/346/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314226702
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1314226702.2

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou, v právnej
veci navrhovateľa : X.. U. N., bytom A. č.XX, D., zastúpený JUDr. Jurajom Šimunym, advokátom, so
sídlom Námestie M.R. Štefánika č. 33, Topoľčany, proti odporcovi : Bc. C. N., bytom A. ulica č. XX,
D., zastúpený advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova č. 6, Bratislava, IČO :
36727334, o vrátenie daru takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 359,04 eur, k rukám
právneho zástupcu navrhovateľa a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 10.12.2014, sa navrhovateľ domáhal, aby súd

určil, že je podielovým spoluvlastníkom vo výške 1 na nehnuteľnostiach a to rodinnom dome na A. ulici
v D., súpisné číslo XXXX, postavený na parcele číslo XXX/X, katastrálne územie W., obec D., mestská
časť W., zapísaných na LV číslo XXX, parcely číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 323
m2 a parcely číslo XXX/X, záhrady o výmere XXX m2, katastrálne územie W., zapísané na LV číslo XXX.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 25.07.2014 uzatvoril ako darca s K. N. a C. N., ako obdarovanými,
darovaciu zmluvu, ktorej predmetom boli vyššie uvedené nehnuteľnosti. Jeho spoluvlastnícky podiel

na predmetných nehnuteľnostiach predstavoval 1, a darovacou zmluvou ho bezodplatne daroval
obdarovaným, ktorý ho s vďakou prijali. V zmysle článku VII. darovacej zmluvy si navrhovateľ vyhradil
právo doživotného užívania jedného bytu na prízemí v rozlohe cca 45 m2, že pri akýchkoľvek
stavebných úpravách, opravách, alebo zmenách vykonávaných na darovaných nehnuteľnostiach mu
nebude obmedzované alebo znemožňované jeho užívacie právo k uvedenému bytu a predmet daru
nebudú obdarovaný predávať počas života darcu. Obdarovaní súhlasili s týmito výhradami a boli povinní

strpieť práva zodpovedajúce vecnému bremenu. Dňa 01.08.2014 zaslal navrhovateľ odporcovi list
so žiadosťou o vrátenie daru, nakoľko boli zo strany obdarovaného hrubo porušené dobré mravy a
bolo mu zamedzené vo vstupe a užívaní predmetnej časti nehnuteľnosti. Boli mu odobraté kľúče od
nehnuteľnosti, čím mu bol zamedzený vstup do izby na prízemí, kde má osobné veci. Do dnešného
dňa mu nebol umožnený vstup do nehnuteľnosti. Podľa názoru navrhovateľa sa odporca k nemu správa
tak, že svojím správaním hrubo porušuje dobré mravy a preto navrhuje aby súd určil, že je vlastníkom

spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 k predmetným nehnuteľnostiam.

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril a žiadal návrh zamietnuť. Ďalej uviedol, že
podľa jeho názoru navrhovateľ žiadnym spôsobom neodôvodnil na základe akej konkrétnej skutočnosti
sa mal dopustiť hrubého porušenia dobrých mravov voči navrhovateľovi alebo členom jeho rodiny.
Odporca uviedol, že navrhovateľovi vo vstupe do rodinného domu nikdy nebránil, vzťah medzi ním

a navrhovateľom, ako jeho otcom, považuje za dobrý, nie nepriateľský. Dojednanie v darovacej
zmluve považuje za neplatné, nakoľko súhlas so zriadením práva zodpovedajúceho vecnému bremenuneprejavila matka, ktorá bola v tom čase podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti o
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2. Keďže navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa
odporca dopustil konania v rozpore s dobrými mravmi, právo na vrátenie daru mu nevzniklo. Ďalej

odporca uviedol, že navrhovateľ inicioval na tunajšom súde konanie vedené pod spisovou značkou
19C/271/2014 proti bratovi Marekovi, ktorého predmetom bolo tiež vrátenie daru, konajúci súd návrh
zamietol.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to LV číslo

XXX,darovacouzmluvouzodňa25.07.2014,listomzodňa02.10.2014adresovanýmodporcovi,vykonal
dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav.

Dňa 25.07.2014 bola uzatvorená darovacia zmluva medzi navrhovateľom, K. N. a C. N.,
ako obdarovanými, ktorej predmetom bolo darovanie podielu vo výške X na nehnuteľnostiach
špecifikovaných v zmluve. Súčasťou zmluvy bol aj článok VII, v ktorom si darca vyhradil právo

doživotného užívania jedného bytu na prízemí o rozlohe 45 m2, ktorý pozostáva z izby, obývacej
kuchyne, predsiene, sociálneho zariadenia, schodiska, spoločnej lodžie, že pri akýchkoľvek stavebných
úpravách, opravách, alebo zmenách vykonávaných na darovaných nehnuteľnostiach, nebude darcovi
obmedzované, alebo znemožňované jeho užívacie právo k uvedenému bytu a predmet daru obdarovaný
nebudú predávať počas života darcu. Obdarovaný vyhlásili, že s týmito výhradami darcu súhlasia a sú

povinní strpieť uvedené práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu.

V návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti C. a K. N. navrhovali povoliť vklad vlastníckeho práva,
zároveň uviedli, že ustanovenia článku VII darovacej zmluvy zo dňa 25.07.2014 sú podľa ich
názoru bezpredmetné, respektíve neplatné, nakoľko účastníkom darovacej zmluvy nebol podielový

spoluvlastník, O. N. a preto navrhujú ponechať časť ťarchy bez zápisu.

Z listu vlastníctva č.XXX súd zistil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností sú odporca a K. N., každý
v podiele 1/2. Vlastníctvo nadobudli darovacou zmluvou zo dňa 17.09.2014 a darovacou zmluvou zo
dňa 20.11.2014. Na predmetných nehnuteľnostiach viaznu ťarchy, vecné bremeno v prospech O. N.,

spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľnosti, zo dňa 20.11.2011.

Listom zo dňa 01.08.2014 sa navrhovateľ obrátil na obdarovaných so žiadosťou o vrátenie daru z
dôvodu, že boli hrubo porušené dobré mravy.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že obom synom v dobrej viere daroval svoj majetok s tým, že
sa chcel poistiť zriadením vecného bremena. Teraz mu nie je umožnený vstup do nehnuteľnosti, kde
má osobné veci, čo považuje za porušenie morálnych pravidiel spoločnosti a tým aj porušenie dobrých
mravov. Odporca nereaguje na jeho výzvy. Jeho predstava bola taká, že ku nehnuteľnosti bude zriadené
vecné bremeno v jeho prospech a bude tam môcť bývať. Darovaciu zmluvu pripravoval starší syn, má

podozrenie, že bol uvedený do omylu, neočakával, že by vecné bremeno nebolo zriadené. Za iných
podmienok by zmluvu nebol podpísal. Momentálne nemá prácu, musel si zháňať bývanie, v dome má
osobné veci, s odporcom nie je v kontakte, na jeho písomné výzvy odporca nereaguje.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol že v dome nebýva, v nehnuteľnosti sa zdržuje brat a matka, necítil

povinnosť navrhovateľovi umožniť vstup vzhľadom k tomu, že otec bol v kontakte s bratom, po osobné
veci si chodil, nebol si vedomý toho, že navrhovateľovi nebol umožnený vstup do domu na to, aby si
mohol odniesť svoje osobné veci. Za účelom vyriešiť napätú situáciu, ktorá nastala rozvodovým konaním
jeho rodičov sa angažoval brat, ktorý sa ju snažil vyriešiť tak, aby všetky strany boli spokojné, snažil
sa zabezpečiť otcovi prácu. Vzniknutá situácia je dôsledok otcovho správania, vyhrocovaním situácie

voči nemu a bratovi. Nemá záujem sa vo veci angažovať, je si však vedomý existenčnej situácia otca
a svojich povinnosti ako obdarovaný.

Podľa § 630 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“) sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo

členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Napriek tomu, že Občiansky zákonník ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy, možno nimi
rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istúnemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti
a majú povahu noriem základných. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri
ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru je veľký nevďak zo strany
obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie
dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušenie sústavné, ktoré však v dôsledku
svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého

porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napríklad fyzické
násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci a podobne. Nie je to akékoľvek nevhodné
správanie obdarovaného alebo iba nevďačnosť, čiže nie každé chovanie, ktoré nie je v súlade so
spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, ale
také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé
porušenie dobrých mravov. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti

obdarovanéhovočidarcovi,aniprimenejvýznamnomporušenídobrýchmravovzostranyobdarovaného
(R 31/1999). Ide o také porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním sa obdarovaného, ktorého
stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií. Pri posudzovaní konkrétneho správania
sa treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušovanie
sústavné, ktoré svojim trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia.

Toto negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne, nestačí iba subjektívny pocit a úsudok darcu
(R61/1997). Zákon nestanovuje, že nevhodné chovanie musí dosiahnuť intenzitu trestného činu, alebo
priestupku. Otázka či správaním obdarovaného boli hrubo poručené dobré mravy, je predovšetkým
otázkou skutkovou. Je nevyhnutné, aby také správanie sa bolo darcom nielen tvrdené, ale aj v konaní
preukázané.

Navrhovateľ za porušenie dobrých mravov považuje zamedzenie vstupu a užívania predmetnej časti
nehnuteľnosti zo strany odporcu. Je pravdou, že účastníci konania uzatvorili darovaciu zmluvu, ktorej
súčasťou bolo dojednanie, že navrhovateľ môže doživotne užívať byt na prízemí. Zároveň však treba
uviesť, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu zo zmluvy nevzniklo, bol to dôvod prečo kataster

nehnuteľností nepremietol predmetné ustanovenie do listu vlastníctva v časti tiarch. Dôkazné bremeno
v tomto konaní zaťažovalo navrhovateľa, ktorého úlohou bolo preukázať také správanie odporcu, ktoré
by mohlo byť jednoznačne označená za správanie v rozpore s dobrými mravmi. Iba v takom prípade by
súd mohol návrhu navrhovateľa vyhovieť.
Odporca v konaní uviedol, že v predmetnom dome sa nezdržuje, nikdy navrhovateľovi nebránil v

jeho užívaní. Navrhovateľ tvrdil, že na jeho výzvy odporca nereaguje, čo však nie je konanie v
rozpore s dobrými mravmi,. Zvlášť za predpokladu, že odporca oznámil spôsob vzájomného kontaktu.
Navrhovateľom tvrdené skutočnosti nie sú dôvodom na to, aby sa mohol úspešne domáhať vrátenia
daru. Aj v judikatúre sa ustálil názor, že k naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje len
také správanie sa obdarovaného voči darcovi, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje

žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. V konaní nebol preukázaný prejav odporcu, ktorý by
súd mohol hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva
darovacou zmluvou zakladajú právny stav, ktorý má právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že
záväznosť z toho vyplývajúcu zmluvné strany na seba zobrali samy a dobrovoľne. K narušeniu tohto
stavu už nemôže dôjsť iba zo svojvôle darcu, iba preto, že navrhovateľ si to rozmyslel a zmenil svoj

názor. Keďže v tomto konaní neboli preukázané zákonné predpoklady na vrátenie daru, v konaní nebolo
preukázané, že odporca sa k navrhovateľovi správa tak, že svojim správaním hrubo porušuje dobré
mravy, súd dospel k názoru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a preto ho zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v

znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorého súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci
úspech náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal. Trovy konania prestavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené ako tarifná
odmena v zmysle ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

za tieto úkony právnej pomoci :
1. prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 01.04.2015, á 64,53 eur, režijný paušál 8,39 eur,
2. písomné vyjadrenie vo veci samej, vyjadrenie ku návrhu na začatie konania zo dňa 08.04.2015, á
64,53 eur, režijný paušál 8,39 eur,3. účasť na pojednávaní dňa 21.05.2014, bez prejednania veci, á 16,13 eur, režijný paušál 8,39 eur,
4. účasť na pojednávaní dňa 22.09.2015, á 64,53 eur, režijný paušál 8,39 eur.

Trovy právneho zastúpenia boli zvýšené o daň z pridanej hodnoty a predstavujú čiastku
359,04 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Bratislave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v
takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.