Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 24, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413209041
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8413209041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou: JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom Pribinova 25, P.O.BOX 41, 810 11 Bratislava, IČO:
47 233 516, proti žalovanému: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX V., občan SR, za
účasti OZ právna pomoc spotrebiteľom so sídlom Sofijská 13, 040 13 Košice, IČO: 422 472 68, právne
zastúpeného: JUDr. Ladislav Mikluš, advokát so sídlom Stará Baštová 2, 040 01 Košice, s adresou pre
doručovanie: Budapeštianska 8, 040 13 Košice, o zaplatenie 2.663,32 eur s prísl., o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 8C/356/2013-76 zo dňa 30.01.2015 takto

r o z h o d o l :

1. Potvrdzuje sa rozsudok vo výrokoch II., III. a IV.

II. Žalovaný a združenie spotrebiteľov - OZ Právna pomoc spotrebiteľom majú nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil povinnosť
žalovanému zaplatiť žalobcovi 99,61 eur v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi

uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 238,50
eur v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 44 ods. 1 a 2, § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
Z vykonaného dokazovania mal zistené, že účastníci uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č.
8300031271 20.10.2010 na základe ktorej sa žalovaný v právnom postavení dlžníka zaviazal splatiť
žalobcovi v právnom postavení veriteľa 1.500 Eur pri ročnej percentuálnej miere nákladov v rozsahu

70,01 % v mesačných splátkach vrátane úroku vo výške 80,37 eur. Súd prvej inštancie poukázal na
právnu argumentáciu vedľajšieho účastníka z 08.10.2014, s ktorou sa plne stotožnil. Vedľajší účastník
vo svojej argumentácii uviedol, že číselné hodnoty uvedené žalobcom pri RPMN úveru (65,55 %) sa líšia
od údajov, ktoré uviedol žalovaný v návrhu na uzavretie revolvingovej zmluvy, pokiaľ ide o RPMN úveru
(70,01 %), a preto je v zmysle ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prejav vôle žalobcu z 20.10.2010
odmietnutím návrhu žalovaného novým návrhom na uzavretie revolvingovej úverovej zmluvy. V tejto
súvislosti vedľajší účastník poukázal na § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch. Žalovaný zmenu návrhu žalobcu z 20.10.2010 preukázateľne písomne neakceptoval, preto
dohoda o výške RPMN úveru platne nevznikla a z uvedeného dôvodu je poskytnutý úver bezúročný a
bez poplatkov. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný zaplatil žalobcovi podľa karty klienta 712,22
eur oproti reálne vyplatenej sume 811,83 eur, a preto vzniklo žalobcovi právo voči žalovanému domáhaťsa zaplatenia zostatku vo výške 99,61 eur. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že
žalobe v prevyšujúcej časti nemožno za daných okolností vyhovieť.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30.06.2016. Žalovanému právo na ich náhradu nepriznal, keďže mu žiadne trovy
nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane úspešného žalovaného priznal právo na
náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 238,50 eur.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že napáda nesprávnosť
posúdenia otázky vzniku dohody o RPMN, a súčasne aj nesprávnosť posúdenia otázky, akú sumu má
žalovaný uhradiť. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nebol prijatý návrh
na uzavretie zmluvy. Uviedol, že RPMN sa určuje na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy v
zmysle zákonnej úpravy § 9 ods. 2 písm. k zákona č. 129/2010 Z.z. a nie je výsledok dohody zmluvných
strán pri uzatváraní zmluvy. Rozdiel medzi predpokladanou hodnotou RPMN a RPMN schváleného

úveru vyplýva výhradné z toho, že RPMN schváleného úveru je možné určiť až po jeho schválení.
Pri podaní žiadosti o úver udaj o dátume vyplatenia úveru známym nie. Ten sa stane známym až
pri schválení úveru. Z toho dôvodu sa udaj RPMN môže odchyľovať. To však nie je zmenou návrhu,
napokon žiadateľ o úver nenavrhuje žiadny konkrétny dátum, kedy ma byt uver vyplatený. Rozdiel
v údaji RPMN v žiadnom prípade nie je okolnosťou, pre ktorú by bolo opodstatnené hovoriť o tom,

že nedošlo k nejakej dohode. Udaj o RPMN nie je osobitne dojednávaný, ale je výsledkom prepočtu
tých náležitosti zmluvy, ktoré boli medzi zmluvnými stranami dohodnuté. Vzhľadom k uvedenému
závery súdu tykajúce sa údaju RPMN nie sú dôvodné a zákonné. Ak by súd dospel k záveru, že
úver je bezúročný, potom mal pri posúdení rozsahu záväzkov žalovaného vychádzať z istiny úveru.
Vyplatená suma v tomto prípade predstavovala len časť istiny úveru poskytnutého na základe zmluvy

o revolvingovom úvere č. 8300031271. Dôsledok bez zročnosti sa pritom prejavuje v práve povinnosti
vrátiť len istinu úveru. Záväzok vyplatiť istinu úveru však bol splnený jednak vyplatením peňažných
prostriedkov, ale aj započítaním so záväzkami žalovaného, ktoré mal voči žalobcovi z iného zmluvného
vzťahu. Žalobca namietal aj rozhodnutie súdu o priznanie náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi podľa §
142 Občianskeho súdneho poriadku a považoval ho za nedôvodné a nezákonné. Navrhol, aby odvolací

súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil sudu prvého stupňa na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrilo združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom, ktoré považovalo
odvolanie žalobcu za nedôvodné a navrhlo potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p“) v zmysle pravidiel uvedených v § 470 ods.
1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu

Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec
správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie súdu prvej inštancie a na potvrdenie

správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa (§ 387 ods.2 C.s.p.).

8. K odvolacím dôvodom týkajúcim sa podmienok uzavretia zmluvy, zmluvnej voľnosti odvolací súd
uvádza, že predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh zmluvy
musí byť prejavom vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy, musí byť adresovaný, určitý. Pritom včasné

vyhlásenie osobou, ktorej bol návrh určený, a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Ide
o jednostranný adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v jeho celom
rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy. Forma tohto včasného vyhlásenia nie
je predpísaná, okrem prípadov, keď ju určuje zákon alebo dohoda účastníkov. Platným prijatím návrhu
na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné

podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh
adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty).
Uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán.9. Vzhľadom na uvedené a poukazujúc na v napadnutom rozsudku citované ust. § 44 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že žalobcom
bol predostretý nový návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru a to bez toho, aby žalovaným

došlo k prijatiu tohto nového návrhu. Ak žalobca mal v úmysle poskytnúť žalovanému úver na základe
podmienok iných ako boli uvedené v žiadosti žalovaneho o poskytnutie revolvingového úveru, mal
uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou
vyplnenia údajov čl. 6 zmluvy označeného ako „údaje o schválenom revolvingovom úvere“, resp. formou
„oznámenia veriteľ o schválení úveru“. Je zrejmé, že žalovaný v čase podpisu žiadosti o poskytnutie

úveru (04.10.2010) nemal vedomosť o výške RPMN, ktorú žalobca uviedol v čl. 6 zmluvy a v „oznámení
veriteľa o schválení úveru“, keďže k tomuto došlo až dňa 20.10.2010.

10. Ak teda žalobca v časti zmluvy „údaje o schválenom úvere“ a v „oznámení veriteľa o schválení
úveru“ uvádzal iné údaje ako údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, išlo o nový
návrh, ktorý mal žalovaný prijať. Žalobca nebol oprávnený sám jednostranne meniť akýkoľvek podstatný

údaj. V žiadosti žalovaného bol údaj týkajúci sa RPMN vo výške 70,01 %, pričom v časti zmluvy ,,údaje o
schválenom revolvingovom úvere“ a v oznámení veriteľa o schválení úveru RPMN predstavovala výšku
65,55 %.

11. Na veci nič nemení odvolacia námietka, že rozdiel medzi predpokladanou hodnotou RPMN a RPMN

schváleného úveru vyplýva výhradne z toho, že pri RPMN schváleného úveru je možné určiť až pri
jeho schválení. Rozhodnou v predmetnej veci je tá skutočnosť, že návrh žalobcu na uzavretie zmluvy o
revolvingovom úvere so zmenou údaja o RPMN nebol akceptovaný zo strany žalovaného. Na základe
uvedeného je preto správny záver, že strany sporu sa nedohodli na jednej z obligatórnych náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. 20.10.2010).

12. Zákon č. 129/2010 Z. z. a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak,
aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom
informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej

zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré
ustanovené náležitosti, a to práve tie uvedené v § 11 zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa
preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa
vystavuje nerovnému postaveniu.

13. Účelom právnej úpravy (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. 20.10.2010) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru, poplatkoch, hodnote
RPMN. Žalobca ako dodávateľ, pokiaľ žalovanému navrhovanú hodnotu RPMN zmenil, jeho prejav je

novým návrhom na uzavretie zmluvy a je nepochybné, že spotrebiteľ s uvedeným nebolo oboznámený.
Akceptácia žalovaného ohľadom dohody o hodnote RPMN zmenenej prejavom vôle žalobcu nie je
preukázaná a ani tvrdená.

14. Žalovaný ako spotrebiteľ za absencie dohody o hodnote RPMN nepoznal rozsah svojho záväzku,

preto súd prvej inštancie správne s absenciou dohody o hodnote RPMN spojil zákonnú sankciu
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§11 ods. 1 písm b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. 20.10.2010).

15. Odvolací súd považoval za nedôvodnú odvolaciu námietke žalobcu, že súd prvej inštancie mal

vychádzať pri posúdení rozsahu záväzkov zo sumy istiny úveru. Z karty klienta (čl. 16) vyplýva, že
síce bola žalobcom poskytnutá žalovanému suma 1500 Eur, ale k dátumu 20.10.2010 bola vyplatená
len čiastka vo výške 811,93 Eur. K dátumu 13.08.2013 predstavovala splatená čiastka žalovaným sumu
712,22 Eur. Preto správne súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z časti istiny a nie z celej istiny,
keď ta nebola vyplatená v celom rozsahu.

16. Podľa ustanovenia § 93 ods. 2, 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31.12.2014 (ďalej
len ,,O.s.p“), ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konaniavstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu.
O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník
rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom

účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

17. Podľa § 138 O.s.p. účinného do 30.06.2016 trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a
ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada

výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

18. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016 účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu voči rozsudku rozhoduje po
01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na §§ 470 ods. 1, 473, 474 C.s.p už v režime
C.s.p. Pokiaľ však ide posúdenie otázky náhrady trov prvoinštančného konania vedľajšieho účastníka a
samotné posúdenie postavenia vedľajšieho účastníka v konaní po 01.07.2016 (keďže C.s.p s takýmto

subjektom neráta), tu je potrebné brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do 30.06.2016, t.j.
Občiansky súdny poriadok, keďže v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p právne účinky úkonov, ku ktorým
došlo pred nadobudnutím účinnosti C.s.p. (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú zachované. S ohľadom na
potrebu rešpektovania zásady právnej istoty teda zostáva zachované procesné postavenie vedľajšieho
účastníka, ktorý do konania vstúpil pred 01.07.2016 zákonným spôsobom upraveným v ust. § 93 ods. 2

a 3 O.s.p. a rovnako preto zostáva zachované okrem iného aj jeho právo na náhradu trov konania.

20. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému
účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo
vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich

nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

21. Je potrebné vziať na zreteľ, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania.
Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie, či bránenie práv účastníka konania. Súdu
prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť.

22. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju
opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.

23. Z obsahu spisu odvolací sud zistil, že vedľajší účastník na strane žalovaného vstúpil do konania

podaním zo dňa 08.11.2013 (čl.23). Z obsahu spisu naďalej nepochybne vyplýva, že podaním zo
dňa 08.10.2014 (čl.62) namietal bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru a žiadal priznať
žalobcovi len nárok na zaplatenie sumy 99,61 Eur a vo zvyšku žalobu zamietnuť. Zároveň si uplatnil
trovy odvolacieho konania.

24. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR z 29.09.2015, sp. zn. 4
MCdo/16/2014, v ktorom NS SR uviedol: „Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku
pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr.
opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom
atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného

termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska
právnehozastúpeniamalaodlišnépostavenie,atakjejdefactoprávonazastúpenieadvokátomvkonaní
upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým,
že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol
v konaní brániť sám.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho

účastníka“.

25. V prejednávanej veci vedľajší účastník na strane žalovaného sa k veci vyjadril a súd prvej
inštancie, rovnako i odvolací súd v intenciách ust. § 93 ods. 4 O.s.p. posúdil a dospel po zváženívšetkých okolností prípadu k záveru, že úkony vedľajšieho účastníka sú v záujme žalovaného. Námietka
vznesená vedľajším účastníkom sa v konečnom dôsledku ukázala ako opodstatnená, keďže sud prvej
inštancie zamietol žalobu žalobcu v časti prevyšujúcej sumu 99,61 Eur, keď sa plne stotožnil s názorom

vedľajšieho účastníka o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, teda išlo o úkon, ktorý
nepochybne bol spôsobilý privodiť pre žalovaného priaznivé rozhodnutie vo veci. Činnosť vedľajšieho
účastníka bola účelná, pretože viedla k sledovanému cieľu za použitia primeraných prostriedkov.
Realizované úkony vedľajšieho účastníka, za ktoré súd prvej inštancie priznal odmenu, je preto potrebné
považovať za úkony účelne vynaložené.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd aj s osvojením si dôvodov napadnutého rozhodnutia
rozsudok vo výroku II. III. a IV. postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.

1 a 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný a OZ právna pomoc spotrebiteľom boli v odvolacom konaní plne
úspešní, odvolací súd im preto priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške voči žalovanému,
kvantifikáciu ktorej rozhodnutím zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.