Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/973/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106219118
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7106219118.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcu Mesto Košice, Košice, Trieda SNP
48/A, IČO: 00 691 135, proti žalovanému OM SERVIS, s.r.o., Košice, Hroncova 3, IČO: 36 187 691,
zastúpenému JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, Košice, Fejova 4, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 24C/30/2006-375 z 28.4.2014 Okresného súdu
Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom určil, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku
parc.č.2621/21 o výmere 245 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č.XXXXX k. ú. L.

Y., obec Košice - Sever, okres Košice, žalobu v časti o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom
pozemkov parc.č.2621/20 o výmere 2 224 m2 - zastavané plochy a nádvoria, č.2639 o výmere 526
m2 - zastavané plochy a nádvoria a č.2640 o výmere 505 m2 - zastavané plochy a nádvoria zamietol
a prevyšujúcej časti o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc.č.2643 o výmere 1
122 m2 - zastavané plochy a nádvoria, žalobu vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o
náhrade trov celého konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca žalobou doručenou mu 13.7.2006 domáhal, akými

skutočnosťami ju odôvodnil a čím argumentoval, resp. na čo poukázal, prečo žalovaný považoval žalobu
za nedôvodnú, na čo poukázal a čo zdôrazňoval, resp. čo uviedol. Vymenoval dôkazné prostriedky, na
základe zistil skutkový stav veci, konkrétne, čo zistil z výpisu z LV č.XXXXX V.. Ú.. L. Y., obec Košice
I, okres Košice I z 5.4.2002, z výpisu z LV č.XXXXX z 1.4.2003, z výpisu z evidencie nehnuteľností
(ďalej len EN), vyhotoveného Krajskou správou geodézie a kartografie v Košiciach 6.1.1992 z LV č.X,
k. ú. V. - L., z výpisu z pozemkovej knihy PKV č.6866 z 25.7.1967 (č.l.121), z hospodárskej zmluvy
(ďalej len HZ) o prevode správy národného majetku č.Fin-7283/1967-Št. (č.l.115) uzavretej 1.7.1967

podľa § 347 Hosp. zák. medzi odovzdávajúcou organizáciou Mestský národný výbor (ďalej len MsNV
Košice) a preberajúcou organizáciou Hutné stavby, n. p. Košice [poznamenal, že uvedenú HZ evidoval
v archíve a predložil mu - okrem žalovaného - aj Obvodný úrad Košice, organizačný odbor, vrátane
geometrického polohopisného plánu (ďalej len GPP) č.B-2-25/423-920-59 zo 16.2.1959 a výkazu plôch
vyhotoveného Oblastným ústavom geodézie a kartografie v Prešove, Okresným meračským strediskom
v Košiciach], z cit. výkazu plôch ku GPP (č.l.119), z informácie (č.l.65) z katastra nehnuteľností (ďalej
len KN), z listiny označenej ako Vyrozumenie o urobení zápisu v EN (č.l.127), z výpisu z LV č.XXX

(č.l.76), z listu MsNV v Košiciach, finančného odboru č.50/1973 z 5.12.1973 (č.l.113), označeného
ako Majetkoprávne vysporiadanie pozemkov v rámci sídliska Solovjevova, adresovaného n. p. Hutné
stavby, podnikové riaditeľstvo Košice, z Protokolu o prechode vlastníctva majetku, majetkových práv a
záväzkov (č.l.5) podľa zák.č.138/91 Zb. o majetku obcí, uzatvoreného medzi odovzdávajúcim Okresnýmúradom (ďalej len OÚ) Košice a preberajúcim žalobcom (bez uvedenia dátumu), z listiny označenej
ako Záznam z rokovania o posúdení podkladov a protokolu o prechode vlastníctva, majetkových práv
a záväzkov, konaného 3.12.1992 (č.l.6), z informácie Katastrálneho úradu v Košiciach (č.l.65), z LV

č.XXXXX V.. Ú.. L.É. Y., obec Košice (č.l.68), z notárskej zápisnice (ďalej len NZ) č.N/37/99,Nz/37/99
z 21.1.1999 spísanej v notárskej kancelárii JUDr. Stanislava Furdu, na základe ktorej bola vykonaná
uvedená zmena na LV č.XXXXX (pod pol. 440/99), z geometrického plánu (ďalej len GP) na odčlenenie
parc.č.2621/20 a č.2621/21, vyhotoveného Geodéziou Prešov, a.s. 8.12.1998, overeného 14.1.1999 OÚ
Košice I, katastrálnym odborom a k nemu prislúchajúceho výkazu výmer, ktorý bol súčasťou NZ, zo

žiadosti o zápis do KN (č.l.98), doručenej katastru 5.2.1999, z listiny predloženej žalovaným - Grafickej
identifikácie parc.č.2510/2 o výmere 11 375 m2 zapísanej v PKV č.6866, vyhotovenej 2.11.2009 K..
R. S., autorizovaným geodetom a kartografom, z privatizačného projektu Hutné stavby, š.p. Košice a
z prehlásenia riaditeľa podniku zo 4.2.1992. Poukázal na to, že žalobca namietal, že aj v prípade, ak
by bolo v konaní preukázané, že parc., ku ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva, sú identické
s tou parc., ktorá bola predmetom prevodu správy podľa HZ, nie je splnená podmienka pre vydržanie

v prospech žalovaného a to dobromyseľnosť jeho právneho predchodcu, pretože je zrejmé, že HZ
o prevode správy národného majetku nemohla založiť dobrú vieru žalovaného, resp. jeho právneho
predchodcu v tom, že sa stal vlastníkom predmetného pozemku. Podotkol, že účastníci konania
navrhli, aby nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom geodetom za účelom stotožnenia pôvodnej
parc.č.2510/2, ktorá bola predmetom prevodu správy národného majetku podľa HZ a parc., ktoré sú

predmetom tohto konania, preto nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru geodézie a
kartografie, odvetvia geodézie, pričom úlohou znalca bolo vyhotoviť identifikáciu parc.č.2510/2, pôvodne
vedenejvpzkn.vl.č.6866ovýmere11375m2,vytvorenejGPPOblastnéhoústavugeodézieakartografie
Prešov, Okresného meračského strediska Košice č.B-2-25/423-920-59 zo 16.2.1959 a to porovnaním
zápisu a zákresu tejto nehnuteľnosti s aktuálnym terajším zápisom a zákresom tejto nehnuteľnosti v

súbore popisných informácií a v súbore geodetických informácií katastra a odpovedať na otázku, či
uvedená nehnuteľnosť zodpovedá, resp. je totožná s nehnuteľnosťami v súčasnosti zapísanými na LV
č.13286, ku ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva žalobca. Uviedol, čo zistil zo znaleckého
posudku (ďalej len ZP) K.. U. H. č.3/2013 z 11.6.2013, ďalej že žalovaný namietal, že žalobca nikdy
predmetné nehnuteľnosti neužíval, nikdy ich nemal v držbe, ide totiž o parc., na ktorých sú postavené

budovy Hutných stavieb, ktoré nepretržite po celý čas až doposiaľ užíva, resp. jeho právny predchodca,
že aj čo sa týka parc.č.2621/21, fakticky sa jedná o zelený pás trávy pred budovou mu patriacou, ktorá
bola nepretržite v jeho držbe a preto sa oprávnene domnieva, že aj tento pozemok mu patrí, že o
vzťahu k tejto parc. teoreticky uznal, že táto nebola predmetom prevodu správy v zmysle HZ na základe
záverov ZP, avšak mal za to, že je možné uvažovať o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním,

že štatutárny zástupca žalovaného, ktorý pracoval vo funkcii generálneho riaditeľa Hutné stavby, a.s.
6 rokov a 4 roky vo funkcii prezidenta Hutné stavby Holding, a.s. uviedol, že k faktickému užívaniu
nehnuteľnosti zo strany žalobcu nikdy nedošlo, pozemky sa totiž nachádzajú vo vnútri areálu žalovaného
a,žežalobcavkonanínetvrdil,žebybolreálnefyzickyužívalniektorýzospornýchpozemkovalebožeby
sa niekedy domáhal voči žalovanému alebo právnym predchodcom vysporiadania vzájomných vzťahov

k predmetným nehnuteľnostiam. Napokon uviedol, čo zistil z rozhodnutia Ministerstva pre správu a
privatizáciu národného majetku SR č.79/92 z 18.3.1992, z informácie Ministerstva hospodárstva SR,
z informácie Fondu národného majetku (ďalej len FNM) SR (č.l.345), ktorý požiadal o zaslanie tej
časti privatizačného projektu, z ktorého by bolo zrejmé, aký majetok nadobudli privatizáciou založené
Hutné stavby, a.s., konkrétne, či predmetom privatizácie bola aj nehnuteľnosť - parc.č.2510/2 zapísaná

v pzkn.vl.č.6866 o výmere 11 375 m2, získaná prevodom na základe HZ č.Fin-7283/1967-Št., z
fotokópie časti privatizačného projektu - špecifikácie nehnuteľností vkladaných do majetku a. s. (č.l.347),
predloženej FNM SR, z výpisu z LV č.487, vyhotoveného Strediskom geodézie Košice - mesto z
19.9.1991 (č.l.348), predloženého FNM S R a z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice
I. Vychádzajúc z § 2 ods.1,7,§ 14 ods.1,2 zák.č.138/91 Zb., účinného do 24.6.1992,§ 2 ods.4,§ 3

ods.2,3,§ 13 ods.1 vyhl.č.104/66 Zb. o správe národného majetku,§ 1 ods.1,§ 2,§ 5,§ 6 ods.1,§ 10
ods.1,§ 11 ods.1,3 a § 15 ods.1 zák.č.92/91 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby,
účinného do 27.2.1992 (ich znenie citoval) konštatoval, že v predmetnej veci sa žalobca domáhal
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a uzavrel, že vykonaným dokazovaním bolo nesporne
preukázané, že v čase podania žaloby, ako aj v čase rozhodovania, bol ako vlastník nehnuteľností, ktoré

žalobca učinil predmetom žaloby, evidovaný v KN na LV č.XXXXX, V.. Ú.. L. Y., obec Košice - Sever
žalovaný, že predmetná žaloba je svojim charakterom určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) O. s. p.,
preto sa primárne zaoberal danosťou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení,
že naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podľa ustálenej súdnejjudikatúry daný vždy, ak žalobca hodlá dosiahnuť zmenu zápisu v KN vo svoj prospech, že v danom
prípade sa domáha žalobca určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, pri ktorých je v KN vedený ako
vlastník žalovaný, preto má vo vzťahu k nemu nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom

určení, že s prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v KN a k jeho právnym účinkom je
odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného
určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené a pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny v zápise v KN, je žaloba o určenie vlastníckeho
právaspôsobilýmprávnymprostriedkomnaodstránenieneistotyvskutočnýchprávnychvzťahochmedzi

účastníkmi, že žalobca splnil aj podmienku, že žaloba na určenie vlastníckeho práva musí smerovať
proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľnosti zapísaní v KN, že rozhodnutie o určení vlastníckeho
práva, ktoré sa opiera o § 80 písm. c) O. s. p. je rozhodnutím deklaratórnym a preto je možné žalobe
vyhovieť len v prípade, že žalobca je v dobe rozhodovania vlastníkom nehnuteľnosti, podľa cit. ust. teda
môže byť určená len existencia takého práva alebo povinnosti, príp. právneho vzťahu, ktorý existuje ku
dňu vyhlásenia rozsudku, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá sa zapisuje do KN, síce nemožno

vykonať bez vkladu do katastra, avšak existencia tohto práva nie je na údajoch katastra závislá, že
samotný katastrálny zák. predpokladá, že môže existovať rozdiel medzi skutočným právnym stavom a
jeho zápisom v KN, že v prípade rozporu medzi právnym stavom evidovaným v KN a stavom skutočným,
musí vychádzať zo skutočného stavu, pritom je oprávnený posudzovať ako predbežné otázky platnosť
nadobúdacích titulov a prihliadať na skutočnosti, ktoré majú za následok nesúlad medzi stavom katastra

a skutočným stavom, z uvedených dôvodov bol žalobca tým subjektom, ktorý musel preukázať tvrdenie,
že skutočný stav je taký, že je vlastníkom nehnuteľností a, že v spore, v ktorom sa žalobca domáha
kladného určenia svojho tvrdeného vlastníctva, ho teda zaťažuje dôkazné bremeno, t.j. povinnosť
tvrdenia, akým titulom svoje tvrdené vlastníctvo nadobudol. Podotkol, že v predmetnej veci žalobca
vyvodzoval svoje vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam zo zák.č.138/91 Zb. a tvrdil, že v

súlade s cit. § 2 ods.1 tohto zák. do jeho vlastníctva prešli z majetku štátu dané nehnuteľnosti z dôvodu,
že ku dňu účinnosti zák. o obecnom zriadení patrilo právo hospodárenia k týmto nehnuteľnostiam
národnému výboru (ďalej len NV) a, že vlastníctvo mal nadobudnúť ku dňu účinnosti zák. o majetku
obcí, t.j. k 1.5.1991, v súlade s cit. § 2 ods.7, preto skúmal existenciu podmienok pre nadobudnutie
vlastníckeho práva žalobcom podľa tohto zák. dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním (správa

katastra, výpis z LV) bolo preukázané, že vlastnícke právo k parc.: - č.2621/1 dvor o výmere 4.393 m2,-
č.2639 zastavané plochy o výmere 526 m2,- č.2640 zastavané plochy o výmere 505 m2 a - č.2643
zastavané plochy o výmere 1.122 m2, bolo zapísané v prospech žalobcu na LV č.XXXXX v r.1993 na
základe protokolu o prechode vlastníctva majetku, majetkových práv a záväzkov, spísaného podľa cit.
§ 14 ods.1 zák.č.138/91 Zb. medzi odovzdávajúcim OÚ Košice a preberajúcim žalobcom, že následne,

pod položkou výkazu zmien č.440/99 bola na LV č.XXXXX zaevidovaná zmena: - pri parc.č.2621/1
nová výmera 1924 m2 (t.j. došlo k zmenšeniu o 2469 m2),- pri parc.č.2639 zánik vlastníctva v celom
rozsahu,- pri parc.č.2640 zánik vlastníctva v celom rozsahu a - pri parc.č.2643 zánik vlastníctva v celom
rozsahu, že uvedená zmena bola vykonaná na základe NZ č.N/37/99,Nz/37/99 z 21.1.1999 - osvedčenia
o vydržaní v spojení s GP č.322-755-98 Geodézie Prešov, a.s. z 8.12.1998, overeným 11.12.1998,

na základe ktorých bolo na LV č.XXXXX zapísané vlastnícke právo žalovaného k parc.č.2639,č.2640
a č.2643 v celom rozsahu a vo vzťahu k parc.č.2621/1 došlo k odčleneniu jej časti o výmere spolu
2 469 m2 v prospech nových parc.č.2621/20 o výmere 2 224 m2 a č.2621/21 o výmere 245 m2.
Čo sa týka toho, že žalovaný argumentoval tvrdením, že predmetný majetok štátu nemohol prejsť do
vlastníctva žalobcu, pretože ku dňu účinnosti zák. o obecnom zriadení (24.11.1990) NV nepatrilo právo

hospodárenia s týmto majetkom a, že právo hospodárenia k uvedenému majetku v danom čase totiž
patrilo jeho právnemu predchodcovi - š. p. Hutné stavby Košice a z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k
prechodu vlastníctva na obec, uviedol, že uvedená skutočnosť bola v konaní nesporne preukázaná.
Ako totiž vyplynulo z HZ č.Fin-7283/1967-Št. uzavretej 1.7.1967 podľa § 347 Hosp. zák., MsNV Košice
previedolsprávunárodnéhomajetku-stavebnejplochyvKošiciach,Švermova43,parc.č.2510/2,č.PKV

6866, o výmere 11375 m2, v k. ú. mesta Košice, vytvorenej podľa GP Oblastného meračského strediska
Košice č.B-2-25/423-920-59 zo 16.2.1959, za sumu 45 000 Kčs na Hutné stavby, n. p. Košice, že - ako
to vyplýva z uvedeného GP a výkazu plôch - predmetná novovzniknutá parc.č.2510/2 o výmere 11375
m2, ku ktorej bola prevedená správa národného majetku, vznikla z parc.č.2506 (749 m2), parc.č.2507
(656 m2), parc.č.2509 (656 m2), parc.č.2510 (4333 m2) a parc.č.2501/2 (411 m2), že prevod správy

bol vykonaný podľa § 347 Hosp. zák. a vykonávacieho predpisu, účinného v čase uzavretia zmluvy,
vyhl.č.104/66 Zb., že podľa bodu 4 HZ, dôvodom prevodu správy bolo, že na pozemku je postavená
administratívna budova Hutných stavieb, n. p. a budova Stavbárskych domovov, že uvedený dôvod
prevodu správy korešponduje s účelom správy národného majetku, tak ako je vymedzený v § 3 ods.2vyhl.č.104/66 Zb., že podľa § 3 ods.3 cit. vyhl., ak má organizácia v správe národný majetok (v danom
prípade prevádzajúci MsNV Košice), ktorý užíva celkom alebo prevažne iná organizácia (v danom
prípade nadobúdajúce Hutné stavby, n. p. Košice), sú obe organizácie povinné bez meškania zariadiť,

aby sa taký majetok previedol do správy tej organizácie, ktorá národný majetok celkom alebo prevažne
užíva (Hutné stavby, n. p. Košice) a, že - ako to vyplynulo z Vyrozumenia Ústavu geodézie a kartografie,
strediska geodézie v Košiciach z 5.9.1967 a LV č.XXX, na základe predmetnej HZ a GP bol urobený
zápis v EN na LV č.XXX a v súlade s cit. § 2 ods.4 vyhl.č.104/66 Zb. bol ako vlastník prevádzaného
nehnuteľného národného majetku zapísaný v EN československý štát s vyznačením organizácie, ktorá

majetok spravuje (Hutné stavby, n. p.). V tejto súvislosti považoval za potrebné dodať, že samotný MsNV
v Košiciach mal vedomosť o tom a bol uzrozumený s tým, že došlo k prevodu správy národného majetku
na n. p. Hutné stavby, že uvedená skutočnosť nepochybne vyplýva z listu MsNV v Košiciach z 5.12.1973,
označeného ako Majetkoprávne vysporiadanie pozemkov v rámci sídliska Solovjevova, adresovaného
n. p. Hutné stavby, v ktorom sám MsNV v Košiciach uvádza, že zmena správy vo vzťahu k parc.č.2510/2
vo výmere 11.375 m2, zapísanej pôvodne v pozemkovej knihe vo vl.č.6866, do ktorej sú pojaté aj plochy

stavbárskych domovov podniku, bola na základe tejto HZ a návrhu Hutných stavieb z 15.8.1967 v EN
vykonaná na LV č.487 v prospech n. p. Hutné stavby, že podľa informácie KN a ZP K.. H., v r.1977 došlo
k prečíslovaniu parc. na základe THM strediska geodézie, že vzhľadom na tieto zmeny účastníci konania
navrhli, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie súdnym znalcom geodetom za účelom stotožnenia
pôvodnej parc.č.2510/2, ktorá bola predmetom prevodu správy národného majetku podľa HZ a parc.,

ktoré sú predmetom tohto konania, že úlohou znalca bolo vyhotoviť identifikáciu parc.č.2510/2, pôvodne
vedenej v pzkn.vl.č.6866 o výmere 11375 m2, vytvorenej GPP Oblastného ústavu geodézie a kartografie
Prešov, Okresného meračského strediska Košice č.B-2-25/423-920-59 zo 16.2.1959 porovnaním zápisu
a zákresu tejto nehnuteľnosti s aktuálnym terajším zápisom a zákresom tejto nehnuteľnosti v súbore
popisných informácii a v súbore geodetických informácií katastra, že zo záverov ZP K.. H. č.3/2013

z 11.6.2013 vyplynulo, že 3 parc., ku ktorým sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva a to
parc.č.2621/20 zastavané plochy o výmere 2224 m2, parc.č.2639 zastavané plochy o výmere 526 m2
a parc.č.2640 zastavané plochy o výmere 505 m2, v plnom rozsahu zodpovedajú parc.č.2510/2, ktorá
bola predmetom prevodu správy podľa HZ, že čo sa týka ďalších 2 parciel, parc.č.2643 zastavané
plochy o výmere 1122 m2 zodpovedá parc.č.2510/2 asi na 93 % a parc.č.2621/21 zastavané plochy

o výmere 245 m2 tejto parc. nezodpovedá, že závery ZP účastníci konania nenamietali, že zároveň v
konaní nebolo zistené a žalobca ani netvrdil, že by odo dňa platnosti HZ, ktorou došlo k prevodu správy
národného majetku na Hutné stavby, n. p. Košice, do dňa účinnosti zák. o obecnom zriadení č.369/90
Zb., t.j. do 24.11.1990, došlo k zmene subjektu, oprávneného na správu predmetného majetku a, že
transformáciou n. p. Hutné stavby Košice na š. p., ktorý vznikol 1.7.1989 (a zanikol 30.4 1992), k zániku

práv vyplývajúcich z HZ nedošlo, že uvedený deň - 24.11.1990 - je rozhodujúci vzhľadom na znenie § 2
ods.1 zák.č.138/91 Zb., pretože do vlastníctva obcí mohli prejsť z majetku Slovenskej republiky len veci,
ku ktorým patrilo právo hospodárenia NV ku dňu účinnosti zák.č.369/90 Zb. Zhrnúc uvedené závery
konštatoval, že žalobca nepreukázal, že k nehnuteľnostiam parc.č.2621/20 zastavané plochy o výmere
2224 m2, parc.č.2639 zastavané plochy o výmere 526 m2 a parc.č.2640 zastavané plochy o výmere

505 m2 (t.j. parc., ktoré zodpovedajú na 100 % parc., ktorá bola predmetom prevodu správy podľa HZ)
patrilo právo hospodárenia NV, na území ktorého sa tieto nehnuteľnosti nachádzali a teda nepreukázal,
že by boli splnené podmienky pre nadobudnutie jeho vlastníctva, uvedené v cit. § 2 ods.1 zák.č.138/91
Zb., že žalobca podporne tvrdil, že ak by aj súd vychádzal z toho, že NV v rozhodnom čase nemali
právo hospodárenia k predmetným nehnuteľnostiam, potom je daný iný právny titul nadobudnutia jeho

vlastníckeho práva a to vydržaním, oprávnenosť držby pritom odvodzoval zo zák.č.138/91 Zb. v spojení
s delimitačným protokolom, na základe ktorého došlo k zapísaniu jeho vlastníckeho práva v KN, pričom
bol oprávneným držiteľom nehnuteľností a mal ich v nerušenej držbe celú 10 ročnú vydržaciu lehotu a
až v r.2002 zistil, že predmetné nehnuteľnosti už nie sú vedené na LV v jeho prospech. Citujúc znenie
§ 132 ods.1,§ 134 ods.1,§ 129 ods.1 a § 130 ods.1 konštatoval, že vydržanie je osobitný originálny

(správne originárny; poznámka odvolacieho súdu) spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zák.
(ex lege) pri splnení nasledovných zák. požadovaných predpokladov: a) musí ísť o spôsobilý predmet
vydržania, ktorým môže byť každá vec v právnom zmysle, ktorá môže byť predmetom vlastníctva, s
výnimkou veci vylúčených zák., b) držba musí byť oprávnená (§ 130 ods.1 O. z.) a c) držba musí
byť nepretržitá počas celej zák. ustanovenej doby (v prípade nehnuteľností 10 rokov), že subjektom

vydržania môže byť fyzická, ako aj právnická osoba, príp., štát, že výsledkom splnenia všetkých zák.
požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržiteľom a to
okamihom uplynutia vydržacej doby, že v danom prípade mohlo dôjsť k naplňovaniu uvedených zák.
stanovených predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním až po účinnosti novely O. z.,učinenej zák.č.509/91 Zb. s účinnosťou od 1.1.1992, že iné netvrdil ani žalobca, ktorý oprávnenosť svojej
držby a moment vstupu do nej odvodzoval od zápisu jeho vlastníckeho práva do KN na LV č.XXXXX
na základe delimitačného protokolu, že ako to vyplynulo z dokazovania, protokol o prechode vlastníctva

majetku, majetkových práv a záväzkov bol medzi odovzdávajúcim OÚ Košice a preberajúcim žalobcom
spísaný po jeho prerokovaní delimitačnou komisiou Magistrátu mesta Košice 3.12.1992, v uvedený deň
teda žalobca mohol prvý krát nadobudnúť vedomosť o majetku, ktorým mal byť predmetom prechodu do
jeho vlastníctva, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcu vydržaním by mohlo dôjsť, ak by boli v
dobe po nadobudnutí účinnosti cit. novely O. z. splnené všetky predpoklady stanovené v hypotéze § 134

ods.1 O. z., že podľa § 129 ods.1 a 130 ods.1 O. z. za držiteľa sa považuje osoba, ktorá fakticky ovláda
vec a nakladá s ňou ako s vlastnou, že oprávnená držba pritom predpokladá splnenie nasledovných
náležitostí: a) faktické ovládanie veci, b) vôľa nakladať s vecou ako so svojou, tzn. správať sa k nej
tak, akoby držiteľovi vlastnícky patrila a c) dobrá viera, že mu vec patrí, že podľa ustálenej súdnej
judikatúry a súdnej praxe skutočnosť, či držiteľ veci je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a
nielen zo subjektívneho hľadiska, teda z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci, že

dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav totiž nemožno priamo dokázať, možno o nej len usudzovať
z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje, že základným rozlišujúcim kritériom je,
čidržiteľveciprinormálnejopatrnosti,ktorúmožnosozreteľomnaokolnostidanéhoprípadurozumneod
neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, patrí,
že okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ

veci (medzi takéto okolnosti patrí, napr. nadobúdací titul, od ktorého držiteľ odvodzuje svoje právo), že je
síce pravdou, držba veci, ktorá zahŕňa faktické ovládanie veci (corpus possessionis) nemusí spočívať vo
fyzickom ovládaní veci, avšak musia tu existovať určité skutočnosti, svedčiace o nadobudnutí faktickej
vlády nad vecou, že z právnej teórie vyplýva, že corpus possessionis má ten, kto vstupuje ohľadne
veci do takých spoločenských vzťahov, ktoré sú vo všeobecnosti považované za prejav právnej moci

nad vecou, teda za nakladanie s vecou, že z povahy nehnuteľností ako takých je zrejmé, že tieto
nemožno držať fyzicky tak, ako hnuteľné veci, držiteľ teda nemusí na pozemok vstúpiť po dlhý čas,
môže ho nechať ladom a napriek tomu zostáva jeho držiteľom, to však len do doby, pokiaľ sa držby
nechopí niekto iný, že zo zák. i z povahy veci vyplýva, že držba musí byť nepretržitá po celú vydržaciu
dobu, držiteľ nesmie držbu stratiť, že - ako už bolo uvedené - to samozrejme neznamená, že držiteľ

musí celú dobu vec fyzicky držať, ide o to, aby v priebehu vydržacej doby nenadobudol držbu veci
niekto iný, vydržanie sa teda pretrhuje prerušením držby, pokiaľ vec prešla do cudzej pokojnej držby,
že z textu zák. vyplýva, že oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa
mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť, že je potrebné zdôrazniť, že ide o opatrnosť normálnu, obvyklú,
posudzovanú zásadne z objektívneho hľadiska, že pri posudzovaní dobrej viery je potrebné klásť na

každého držiteľa rovnaké minimálne nároky bez ohľadu na jeho duševnú vyspelosť, na vzdelanie,
životné skúsenosti a p., že z uvedeného je zrejmé, že o dobrej viere je možné hovoriť tam, kde držiteľ
vec drží alebo vykonáva právo v omyle, že mu vec alebo právo patrí a ide pritom o ospravedlniteľný
omyl, že ospravedlniteľný je omyl vtedy, ak k nemu došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s
obvyklou mierou opatrnosti, ktorú je možné so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať

od každého, že je vždy treba brať do úvahy, či držiteľ nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu
dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí a, že dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k
okolnostiam, za ktorých vzniklo vecné právo a teda, k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať
za následok vznik práva, dobrá viera teda musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, na základe
ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Konštatoval, že v danom prípade

je potrebné súhlasiť so žalobcom, že tento mohol byť v dobrej viere o existencii takého právneho titulu,
ktorý podľa platného práva má za následok nadobudnutie jeho vlastníctva, že týmto právnym titulom
bol zák.č.138/91 Zb. a podľa neho spísaný delimitačný protokol, ktorý vymedzoval majetok, ktorý mal
naňho zo zák. prejsť a ktorý bol podkladom pre zápis jeho vlastníckeho práva a, že predmetný protokol
a jeho prílohy - t.j. zoznam parc., ktoré mali spĺňať predpoklady stanovené zák. pre prechod majetku

štátu na obec (a teda, mali k nim mať právo hospodárenia NV), bol vypracovaný a žalobcovi predložený
odovzdávajúcou organizáciou - OÚ Košice. Dospel však k záveru, že v danom prípade nebola splnená
tá podmienka držby, ktorou je faktické ovládanie veci. Citoval znenie § 7 ods.1,2 zák.č.138/91 Zb.
a zdôraznil, že je nesporné a ani sám žalobca netvrdil, že by niekedy od r.1992 do podania žaloby
o určenie vlastníckeho práva (13.7.2006), teda po dobu 14 rokov, učinil akýkoľvek prejav faktickej a

právnej moci nad predmetnými pozemkami. V tejto súvislosti považoval v prvom rade za potrebné
uviesť, že žalobca sa nikdy nechopil fyzického užívania pozemkov, v konaní bolo naopak nesporné a
ani žalobca túto skutočnosť nespochybňoval a iné netvrdil a teda, že predmetné nehnuteľnosti fyzicky
užívali iné subjekty, do 30.4.1992 Hutné stavby š.p., od 1.5.1992 (od svojho vzniku) do r.1998 Hutnéstavbya.s.aod30.11.1998(odsvojhovzniku)žalovaný,idetotižoareál,naktoromsúpostavenébudovy
pôvodne patriace Hutným stavbám š.p., resp. a.s., v súčasnosti budovy žalovaného; ako to vyplýva z LV
č.XXXXX, ide o 3 priemyselné nebytové budovy so súp. č. Čo sa týka právneho dôvodu (titulu) užívania

predmetných nehnuteľností - ako už uviedol -, š. p. Hutné stavby ich užíval na základe HZ z r.1967,
ktorou došlo k prevodu správy z NV a od 1.5.1992 ich užívali Hutné stavby a.s. titulom vlastníckeho
práva. Vykonaným dokazovaním (správou FNM, rozhodnutiami ministerstva, privatizačným projektom,
výpismi z obchodného registra) mal za preukázané, že predmetný majetok vo vlastníctve štátu (národný
majetok), ku ktorému mal právo hospodárenia š. p. Hutné stavby, nadobudli do vlastníctva v rámci

privatizácie podľa zák.č.92/91 Zb. Hutné stavby a.s., Košice (cit. zák. stanovil zásady a podmienky
prevodu majetku štátu na iné osoby (konkrétne, čo sa považuje za majetok štátu podliehajúci prevodu,
ako sa môže prevod majetku štátu vykonať, čo sa stane s podnikom po vydaní rozhodnutia o privatizácii,
na koho prechádza dňom zrušenia majetok privatizovaného podniku a na čo môže FNM takto získaný
majetok použiť a čo prechádza predajom privatizovaného majetku na nového vlastníka privatizovaného
majetku ku dňu účinnosti zmluvy o predaji), že nový vlastník privatizovaného majetku sa stáva právnym

nástupcomprivatizovanéhosubjektuavstupujeuniverzálnyexlegedojehoprávazáväzkov,ževdanom
prípade,rozhodnutímMinisterstvapresprávuaprivatizáciunárodnéhomajetkuSRč.79/92zo18.3.1992
bol schválený privatizačný projekt š. p. Hutné stavby Košice, v súlade s cit. § 10 zák.č.92/91 Zb., že
predmetom privatizácie š. p. bola aj nehnuteľnosť - parc.č.2510/2 zapísaná v pzkn.vl.č.6866 o výmere
11375 m2, ktorú nadobudol do správy (získal právo hospodárenia) na základe HZ č.Fin-7283/1967-

Št zo 4.8.1967, že v rámci privatizačného procesu boli predložené doklady preukazujúce splnenie
podmienok stanovených zák.č.92/91 Zb. a teda, že nehnuteľný majetok navrhovaný do privatizácie,
je vo vlastníctve štátu a, že privatizovaný subjekt má k tomuto majetku právo správy (hospodárenia),
že rozhodnutím Ministerstva výstavby a stavebníctva z 8.4.1992 bol zrušený š. p. Hutné stavby bez
likvidácie k 30.4.1992, zakladateľ zrušeného š.p. previedol majetok na FNM SR, ktorý ho následne vložil

do ním založenej a. s. Hutné stavby, Košice, Letná 45, IČO: 00 154 041, ktorá vznikla 1.5.1992 a, že
Hutné stavby a.s. Košice sa 1.5.1992 stali vlastníkom privatizovaného majetku, vrátane toho, ktorý bol
predmetom HZ o prevode správy národného majetku. Čo sa týka prejavu faktickej a právnej moci nad
predmetnými pozemkami považoval ďalej za potrebné uviesť, že napriek povinnostiam pri hospodárení
s majetkom vo vlastníctve obce (mesta), ustanoveným v zák. (cit. § 7 ods.1 a 2 zák.č.138/91 Zb.), sa

žalobca o tieto pozemky - spolu vo výmere 4622 m2 - nezaujímal a nestaral, nezisťoval, v akom sú
stave, či ich neužíva neoprávnený subjekt, či ich niekto nepoškodzuje, či niekomu nevzniká bezdôvodné
obohatenie, akým spôsobom sa vlastne tento majetok využíva, že z LV, založeného v jeho prospech
(č.11620), musel tento nadobudnúť vedomosť aj o tom, že čo sa týka druhu pozemkov, jedná sa o
zastavané plochy, na ktorých sú postavené budovy (stavby), ktoré nie sú v jeho vlastníctve, že napriek

tvrdeniu, že sa pokladal za vlastníka pozemkov, nepodnikol žiadne právne ani faktické kroky na ochranu
vlastníckeho práva, nepodal žalobu na vypratanie, na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, návrh
na uzavretie nájomnej zmluvy, na vysporiadanie rozdielneho vlastníckeho stavu vlastníka pozemku a
vlastníka stavby stojacej na pozemku a p., za takejto situácie, t.j. počas dlhodobej 14 rokov trvajúcej
pokojnej držbe iného subjektu, nie je možné hovoriť o jeho nepretržitej držbe. Argumentácia žalobcu,

poukázavšieho na rozsah nadobudnutého majetku podľa zák.č.138/91 Zb. (1555 parciel), v dôsledku
čoho nemohol nadobudnúť konkrétne informácie o tom, že niektoré nehnuteľnosti sú v užívaní tretích
osôb a teda, že nemohol vyvinúť v tomto smere účinné kroky a že z tohto dôvodu mu nemožno vyčítať
nedbanlivosť, že sa nestaral o predmet svojho vlastníctva, označil - vzhľadom na časové rozpätie 14
rokov - za neakceptovateľnú, lebo uvedená doba bola dostatočne dlhá na to, aby podnikol kroky na

získanie informácií, potrebných na riadne spravovanie a hospodárenie s majetkom vo vlastníctve obce
(mesta)akebytakbolpostupoval,moholsadozvedieťužskôrodôvode,resp.právnomtitule,odktorého
odvodzoval svoje právo k predmetným pozemkom subjekt, tieto pozemky fakticky užívajúci, za takejto
situácie nie je možné hovoriť o ospravedlniteľnom omyle, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa
postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú je možné so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu

požadovať od každého. Zhrnúc uvedené závery konštatoval, že k vydržaniu predmetných nehnuteľností
v prospech žalobcu nedošlo. Vo vzťahu k tomu, že žalobca namietal právny titul, na základe ktorého
je ako posledný vlastník sporných nehnuteľností v katastri zapísaný žalovaný, uviedol, že v KN (na LV
č.XXXXX) figuruje ako právny titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaného NZ, ktorou bolo
osvedčené vydržanie, že žalobca tiež tvrdil, že žalovaný nepreukázal, že je právnym nástupcom a. s.

Hutné stavby, vzniknutej v procese privatizácie, preto si nemôže započítať ani dobu predchádzajúcej
držby tejto a. s., že žalovaný tvrdil, že v skutočnosti vlastnícke právo nadobudol prevodom časti majetku
a. s. Hutné stavby, ktorá sa v r.1997 zmenila na holding (došlo aj k zmene obchodného názvu na
Hutné stavby Holding a.s.), ktorá vytvorila niekoľko dcérskych a vnučkovských spoločností, ktoré sivysporiadali majetkové vzťahy vzájomným odstúpením časti majetkov, zámennými zmluvami a p.,
najprv (15.4.1998) vznikla dcérska CITY SERVIS a.s., Košice, Letná 45, IČO:31 690 107 spojením
s HOTEL BANKOV a.s. Košice a táto dcérska spoločnosť bola zakladateľom žalovaného, pričom

došlo aj k prevodu majetku, vrátane toho, ktorý je predmetom konania, na žalovaného. Konštatoval,
že posúdenie platnosti titulu, na základe ktorého mohol nadobudnúť vlastnícke právo žalovaný, resp.
posúdenie toho, či skutočne je alebo nie je vlastníkom, je pre rozhodnutie v predmetnej veci irelevantné
a nemá naň vplyv. Z tohto dôvodu nepovažoval za potrebné vykonať v tomto smere ani osobitné
dokazovanie zamerané na zisťovanie, na základe akého titulu mohol žalovaný nadobudnúť daný

majetok, pôvodne vo vlastníctve a. s. Hutné stavby, totiž aj za predpokladu, že by bolo preukázané, že
žalovaný vlastníctvo platne nenadobudol, tejto žalobe by vyhovieť nemohol a teda, nemohol by určiť, že
žalobca je vlastníkom sporných nehnuteľností, vyplýva to z jeho uvedených záverov, vlastnícke právo
žalobcu, ktoré musí existovať aj v čase jeho rozhodovania o určovacej žalobe, v konaní preukázané
nebolo, aktívna legitimácia na podanie žaloby na určenie vlastníckeho práva proti žalovanému, za
predpokladu, že toto v katastri zapísané právo žalovaného namieta a zároveň je schopný preukázať

svoje vlastnícke právo, svedčí inému subjektu, ako žalobcovi. Zhrnúc uvedené závery, vo vzťahu k
parc.č.2621/20 zastavané plochy a nádvoria o výmere 2224 m2, č.2639 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 526 m2 a č.2640 zastavané plochy a nádvoria o výmere 505 m2, zapísaným na LV č.XXXXX,
V.. Ú.. L. Y., obec Košice - Sever, žalobu pre nepreukázanie vlastníckeho práva žalobcu zamietol.
Vo vzťahu k parc.č.2621/21 zastavané plochy a nádvoria (trávnatá plocha pri budove súp.č.13) o

výmere 245 m2, ktorá podľa záverov ZP nezodpovedala, resp. nepochádzala z pôvodnej parc., ktorá
bola predmetom prevodu správy národného majetku podľa HZ, žalobe vyhovel a určil, že žalobca je
vlastníkom tejto parc. Žalovaný uviedol, že síce je toho názoru, že aj túto parc. nadobudol vydržaním,
avšak bude rešpektovať závery znaleckého dokazovania a počas súdneho konania nárok žalobcu v
tejto časti uznal. Konštatoval, že vo vzťahu k tejto parc., ktorá vznikla na základe GP č.322-755-98

Geodézie Prešov, a.s. z 8.12.1998, overeného 11.12.1998 (tvoriaceho súčasť NZ o osvedčení vydržania
v prospech žalovaného) odčlenením z parc.č.2621/1, žalobca preukázal nadobudnutie vlastnícke práva.
Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že uvedená parc.č.2621/1, pôvodne vo výmere 4047
m2, bola podľa LV č.X vo vlastníctve štátu a v správe NV mesta Košice aj ku dňu účinnosti zák. o
obecnom zriadení (24.11.1990); v súlade so zák.č.138/91 Zb. a delimitačným protokolom preto prešla z

majetku štátu na žalobcu. Vlastnícke právo žalobca nadobudol ku dňu účinnosti zák. o majetku obcí, t.j. k
1.5.1991; bolo zapísané na LV č.XXXXX. Čo sa týka parc.č.2643 zastavané plochy a nádvoria o výmere
1122 m2, na ktorej je postavená budova súp.č.13 vo vlastníctve žalovaného, zo záverov ZP vyplynulo,
že táto zodpovedá parc., ktorá bola predmetom prevodu správy podľa HZ takmer v celom rozsahu (93
%), nezodpovedá jej len v rozsahu 7 %, je teda zrejmé, že v rozsahu 93 % vo vzťahu k tejto parc. platí

rovnaký záver, ako vo vzťahu k parc.č.2621/20,č.2639 a č.2640, kde žalobca svoje vlastnícke právo
nepreukázal. Vo vzťahu k zvyšnému rozsahu 7 % je teda daná pravdepodobnosť, že žalobca by mohol
preukázaťsvojevlastníckeprávo,žalovanývšakuviedol,ževzhľadomnaokolnostiprípadujepripravený
preukázať,žetútočasťnadobudoltitulomvydržania,zatakejtosituácie,kedyniejeanizrejmé,ktoráčasť
uvedenej parc. v rozsahu 93 % zodpovedá HZ a ktorá nie, je daná potreba vyhotovenia GP, ktorým bude

uvedený rozsah vymedzený, čo predpokladá vykonanie ďalšieho dokazovania, preto žalobu o určenie
vlastníckeho práva vo vzťahu k uvedenej parc. vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o
náhrade trov celého konania. Mestu Košice ako navrhovateľovi bol dňa 4. 8. 2014 doručený rozsudok
č. k. 24C/30/2006-375 zo dňa 28. 4. 2014 v právnej veci navrhovateľa Mesta Košice proti odporcovi OM
SERVIS, s.r.o. v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Žalobca z dôvodov podľa § 205 ods.2 písm. d) a f) O. s. p. podal voči uvedenému rozsudku v časti II.
výroku (ktorým bol zamietnutý žalobný návrh v časti o určenie, že je výlučným vlastníkom pozemkov
parc.č.2621/20ovýmere2224zastavanéplochyanádvoria,č.2639ovýmere526m2-zastavanéplochy
a nádvoria a č.2640 o výmere 505 m2 - zastavané plochy a nádvoria; ďalej len dotknuté nehnuteľnosti;
poznámka žalobcu) v zákonnej lehote odvolanie: I. Súd zamietol žalobu v dotknutej časti ž dôvodu, že

- nepreukázal, že k dotknutým nehnuteľnostiam patrilo právo hospodárenia NV, na území ktorého sa
tieto nehnuteľnosti nachádzali, a teda nepreukázal, že by boli splnené podmienky pre nadobudnutie
vlastníctva uvedené v § 2 ods.1 zák.č.138/91 Zb. [ďalej len prvý dôvod, Záver prvého dôvodu je
zhrnutý na str.17 rozsudku (tretí odsek)]; poznámky žalobcu); - podľa názoru súdu nedošlo k vydržaniu
dotknutých nehnuteľností (ďalej len druhý dôvod, Pozri str.17-22 rozsudku; poznámky žalobcu); - podľa

názorusúduposúdenieplatnostititulu,nazákladektoréhomoholnadobudnúťvlastníckeprávožalovaný,
resp. posúdenie toho, či skutočne je alebo nie je vlastníkom, je pre rozhodnutie v predmetnej veci
irelevantnéanemánaňvplyv,nakoľkojehovlastníckeprávo,ktorémusíexistovaťajvčaserozhodovania
súdu o určovacej žalobe, v konaní preukázané nebolo (ďalej len tretí dôvod, Pozri str.22 rozsudku;poznámky žalobcu). Z povahy dôvodov, na základe ktorých súd zamietol príslušnú časť žalobného
návrhu, je zrejmé, že mu (žalobcovi) postačí, aby aspoň 1 dôvod bol vyhodnotený ako nesprávny,
na základe čoho by mal byť úspešný v súdnom konaní. Týmto odvolaním namieta predovšetkým

nesprávnosť právneho posúdenia veci zo strany súdu, ktoré viedlo súd k druhému a tretiemu dôvodu
zamietnutia žaloby. II. Prevažne sa stotožňuje s príslušnou úvodnou časťou odôvodnenia rozsudku
týkajúcej sa vydržania, najmä, že držba veci, ktorá zahŕňa faktické ovládanie veci (corpus possesionis)
nemusí spočívať vo fyzickom ovládaní veci (...) držiteľ teda nemusí na pozemok vstúpiť po dlhší čas,
môže ho nechať ladom a napriek tomu zostáva jeho držiteľom. Následne súd pokračuje, že takáto

držba môže trvať len do doby, pokiaľ sa držby nechopí niekto iný (...). Ide o to, aby v priebehu vydržacej
doby nenadobudol držbu veci niekto iný. Vydržanie sa teda pretrhuje prerušením držby, pokiaľ vec
prešla do cudzej pokojnej držby [Pozri str.19 rozsudku (druhy odsek); poznámka žalobcu]. Z tejto ako
aj nasledujúcej časti odôvodnenia možno vyvodiť, že súd mu jednak dáva za vinu, že nevykonával
žiadne reálne úkony vo vzťahu k dotknutým pozemkom a jednak, že jeho držba bola prerušená
(prinajmenšom) držbou žalovaného. S takýmto konštatovaním však nemôže súhlasiť. V prvom rade

opätovne poukazuje na všetky skutočnosti uvedené v časti II. svojho komplexného vyjadrenia k veci z
2.1.2014 - keďže žalovaný nemohol objektívne splniť podmienky pre osvedčenie vydržania vlastníckeho
práva (najmä nie možnosť započítať si držbu svojho právneho predchodcu, keďže - podľa jeho názoru
- nemožno žalovaného považovať za právneho nástupcu a. s. HUTNÉ STAVBY, IČO: 00 154 041,
ktorá vznikla v rámci privatizácie bývalého š. p. Hutné stavby Košice). Nakoľko tieto fakty museli byť

žalovanému zrejmé, tak ani po osvedčení vydržania vlastníckeho práva notárom principiálne nemohol
vstúpiť do oprávnenej držby - totiž ako uvádza aj samotný súd, dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať
k okolnostiam, za ktorých vzniklo vecné právo a teda, k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať
za následok vznik práva. Dobrá viera teda musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, na základe
ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je oprávnené. Zatiaľ čo podmienku dobrej viery

(dobromyseľnosti) spĺňa (so zreteľom na tieto okolnosti: prechod vlastníctva zo zák.č.138/91 Zb. k
dotknutým nehnuteľnostiam, u ktorých bol ako vlastník evidovaný Československý štát, v správe NV
mesta Košíc, protokolárne odovzdanie nehnuteľností), u žalovaného tieto okolnosti dobromyseľnosti
chýbali. Preto jeho oprávnená držba nemohla byť prerušená a trvala naďalej, až kým sa nedozvedel
o tom, že už v KN nie je vedený ako vlastník. Preto súd pochybil, ak na základe vykonaných dôkazov

dospel k takým skutkovým zisteniam, ktoré - podľa jeho názoru - uňho preukazujú nesplnenie podmienok
pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Tým je daný odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.
d) a f) O. s. p. (súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). III. Zásadne nesúhlasí s „tretí“
dôvodom pre zamietnutie príslušnej časti žalobného návrhu. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že

jeho vlastnícke právo, ktoré musí existovať aj v čase rozhodovania súdu o určovacej žalobe, v konaní
preukázanénebolo[Pozristr.22rozsudku(vposlednomodstavci);poznámkažalobcu].Súdsaabsolútne
nestotožnil s jeho právnou argumentáciou, ktorá bola uvedená v jeho komplexnom vyjadrení k veci z
2.1.2014 (v III. časti). Keďže vyhlásenia žalovaného uskutočnené pred notárom s poukázaním na II. časť
komplexného vyjadrenia z 2.1.2014 zjavne nie sú pravdivé a správne, má naliehavý právny záujem na

tom, aby bol obnovený predchádzajúci právny stav, t. j. aby bol opäť zapísaný ako vlastník predmetných
nehnuteľností. Takýto zápis možno v rámci súdneho konania dosiahnuť predovšetkým žalobou o určenie
vlastníckeho práva. Povedané inými slovami, celé vykonané dokazovanie ohľadom okolností prechodu
vlastníctva z Československého štátu naňho v r.1991 bolo nadbytočné a nepotrebné; predmetom
súdneho konania malo byť výlučne skúmanie oprávnenosti nadobudnutia vlastníctva žalovaným. Pritom

v celom rozsahu poukázal na svoju právne posúdenie veci so zreteľom na zistený skutkový stav
tak, ako to uviedol vo svojom komplexnom vyjadrení. {I keď v celom rozsahu poukazuje na svoju
argumentáciu predložené (najmä) vo svojich písomných podaniach, je vhodné zopakovať teoreticky
príklad: Ak by sa ktorejkoľvek tretej (nezainteresovanej) osobe „podarilo“ (úvodzovky žalobcu) v r.1999
vzápätípozápisežalovanéhoakovlastníkavKNnazákladeakéhokoľvekdôvoduosvedčiťjejvyhlásenie

o vydržaní (hoci na základe nepravdivých skutočností), v dôsledku čoho by táto tretia osoba bola
zapísaná ako vlastník, žalovaný [a ani on ako „pred-predchádzajúci“ (úvodzovky žalobcu) vlastník]
by nebol schopný obnoviť predošlý evidenčný stav a paradoxne by ako vlastník ostala (nesprávne)
zapísaná tretia osoba, na ktorú by sa v zmysle cit. ust. katastrálneho zák. hľadelo ako na oprávneného
vlastníka (keďže by predchádzajúci vlastník nemal naliehavý právny záujem na preukázaní opaku) -

takúto interpretačnú konštrukciu však považuje za absurdný záver, ktorý bezdôvodné prakticky chráni
neskoršieho neoprávneného vlastníka}. Tým je daný odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p.
(rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). IV. V súlade s § 221 ods.1 O. s.
p. navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vrátiť vec na nové konanie.Žalovaný podal toto vyjadrenie k podanému odvolaniu žalobcu: Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok
súdu v napadnutom rozsahu, ktorým bola žaloba zamietnutá a zaviazať žalobcu na náhradu trov
odvolacieho konania. Súd po rozsiahlom dokazovaní dostatočne zistil skutkový stav, ďalšie dôkazy

nenavrhoval a ani v odvolaní žalobca nenavrhuje, správne zákonným spôsobom v zmysle § 132 O. s. p.
vyhodnotilvšetkydôkazypodstatnénazistenieskutkovéhopotrebnéhonarozhodnutia.Zistenýskutkový
stav súd úplne správne právne posúdil, vecne správny a zákonný je odvolaním napadnutý rozsudok. Až
veľmi podrobné, ale úplne správne je aj odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré reaguje aj na úplne
všetky argumenty žalobcu vznášané v konaní, v plnom rozsahu dáva zrozumiteľnú, logickú, právnu

odpoveď na dôvody podaného odvolania, ktoré obsahujú len časť argumentácie žalobcu v konaní.
Nedôvodné, nesprávne a úplne len tendenčné je podané odvolanie žalobcu. Na námietky v odvolaní je
už daná odpoveď už v napadnutom rozsudku. Nevedno, k akým nesprávnym skutkovým záverom mal
- podľa názoru žalobcu - dospieť súd a v čom žalobca nesprávne právne posúdenie. Predovšetkým je
nutné uviesť, že pri žalobe na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je v plnom rozsahu dôkazné
bremeno na žalobcovi, aby preukázal, kedy, na základe akej nespornej právnej skutočnosti a právneho

titulu vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol a že takéto vlastnícke právo trvá aj
ku dňu rozhodovania súdu. Takéto dôkazné bremeno jednoznačne neuniesol. Napriek výzvam súdu a
jeho výzvam na predloženie relevantných dôkazov pre preukázanie majetkového vzťahu k uvedeným
pozemkom, zo strany žalobcu neboli predložené žiadne dôkazy. Námietky v odvolaní sú formulované
vo všeobecnej rovine a v žiadnom prípade nenapĺňajú ani len nespochybňujú správnosť skutkový a

právnych záverov v rozhodnutí súdu. Správne právne posúdenie bolo z jeho strany, o. i., preukázané
týmitonespornýmilistinnýmidôkazmi:1.HZFin.7283/1967-št.z1.7.1967medziMsNVKošiceaHutnými
stavbami n. p. Košice o prevode správy sporného pozemku. 2. List z MsNV v Košiciach - finančného
odboru,ktorýpotvrdzujeprevodz1.7.1967,vktoromupozorňuje,žeHutnéstavbyn.p.prevzalipozemok
vykázaný v Pozemkovej knihe vo vl.č.6866 a pôvodne označený ako stavebná plocha parc.č.2510/2 vo

výmere 11375 m, do ktorej sú pojaté aj plochy Stavbárskych domovov. 3. Kópia vyrozumenia o urobení
zápisu v EN podľa listiny č.1607/67 Košice, parc.č.2510/2 (administratívna budova Stavbársky domov)
zo 7.9.1967. 4. ZP o stotožnení pozemkov znalca K.. S. a následne potvrdené aj súdnym znalcom K..
H. z 11.6.2013. 5. Potvrdenie FNM o privatizácii a prevedení privatizovaných pozemkov zapísaných na
LV č.487. 6. Zápis č.8 z mimoriadneho rokovania predstavenstva Hutné stavby Holding a.s. 30.12.1997

o rozdelení pôvodnej spoločnosti Hutné stavby a.s. Košice na dcérske a vnučkovské spoločnosti.
V rámci holdingovej spoločnosti bolo riešené aj právne nástupníctvo všetkých spoločností vrátane
vysporiadania majetkov, t.j. aj žalovaného Hutné stavby s.r.o. Z týchto listinných dôkazov je takisto
zrejmé, že na rozdiel od neho, žalobca k predmetnej veci nepredložil žiadny relevantný dokument ako
dôkazné bremeno. Naopak on (žalovaný) úplne jasne deklaroval, že žalobca na predmetné pozemky,

okrem pozemku parc.č.2621/21 o výmere 245 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV
č.13286, nemá žiadny právny nárok. Správne súd vyhodnotil všetky nesporné listinné a bolo nesporne
a nespochybniteľne preukázané, že ku dňu účinnosti zák.č.138/91 Zb., t.j. k 1.5.1991 neexistovalo
právo hospodárenia k týmto parc. NV, takéto právo patrilo od HZ z 1.7.1967 Hutným stavbám š.p., v
zmysle § 2 ods.1,7 cit. zák. Žalobca takýmto prechodom zo zák. vlastnícke právo nadobudnúť nemohli.

Nesprávne a omylom vyhotovený delimitačný protokol nie je a nikdy nemôže byť titulom nadobudnutia
vlastníckeho práva k predmetným parc., dokonca nemal byť ohľadne sporných parc. zapísaný ani v KN
(pretože ním sa mal len deklarovať prechod vlastníckeho práva podľa § 2 ods.1,7 cit. zák. k parc., ktoré
neboli od r.1967 v správe a hospodárení NV, ale Hutných stavieb š.p. a správa v prospech Hutných
stavieb š.p. bola aj zapísaná v EN). Preto došlo aj k privatizácii š. p. Hutné stavby Košice rozhodnutím

Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č.79/92 z 18.3.1992 podľa zák.č.92/91
Zb., kde predmetom privatizácie boli aj tieto parc. vtedy označené ako parc.č.2510/2 z vl.č.6866 o
výmere 11375m2, ktorú nadobudol do správy (získal právo hospodárenia) Hutné stavby n. p. Košice na
základe HZ č.Fin-7283/1967-Št z 4.8.1967. Rovnako správne súd zistil skutkový stav a vyhodnotil aj tú
skutočnosť, že žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným parc. vydržaním. Poukázal

aj na to, že od samého začiatku išlo o pozemok pod stavbami Hutných stavieb n. p., resp. neskôr š.p.,
ktoré celý tento čas mal v držbe a nakladal s nimi tento š.p., po privatizácii Hutné stavby a.s. od 1.5.1992.
Žalobca nikdy nebol držiteľom týchto parc., tieto nikdy neužíval, nenakladal ani nedisponoval s nimi
ako vlastnými, dokonca pri vedomosti že ide o pozemky pod budovami Hutných stavieb š.p., následne
ktoré boli privatizované cez FNM na Hutné stavby a.s., čo je verejne známa, zistiteľná skutočnosť aj

zo zverejneného privatizačného projektu, tieto skutočnosti musel vedieť aj štátny orgán OÚ Košice,
toto absolútne vylučuje tiež akúkoľvek dobromyseľnosť naviac k nepreukázanej držbe žalobcu. Aj keď
preukázal postupný prechod k predmetným parc. od Hutných stavieb a.s. až na seba, nebolo potrebné
ďalej tieto skutočnosti preukazovať ani zohľadňovať evidovaný titul zápisu vlastníckeho práva, pretožetieto skutočnosti, ako správne odôvodnil súd, nemôžu mať žiadny vplyv na zistenie a rozhodnutie, že
žalobca nenadobudol ani nadobudnúť nemohol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Vecne
aktívne legitimovaný domáhať sa vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a namietať jeho

vlastnícke právo by bol len niektorý z právnych nástupcov Hutných stavieb a.s. Poukázal na úplne
správne a zákonné rozhodnutie súdu a jeho úplne dostatočné, presvedčivé a zrozumiteľné dôvody
rozsudku v napadnutej časti, ktoré dávajú odpoveď na odvolacie dôvody žalobcu. Uplatnil náhradu trov
odvolacieho z právneho zast. za toto vyjadrenie s tým, že pre prípad potreby výšku trov vyčísli, no
„vhodnej“ sa zdá, ak by o náhrade trov celého konania rozhodol spoločne súd vo vylúčenom konaní,

keď bude rozhodovať o celom predmete konania.
Rozsudok vo výroku o určení, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc.č.2621/21 o výmere 245
m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č.XXXXX V.. Ú.. L. Y., obec Košice - Sever, okres
Košice a vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku
parc.č.2643 o výmere 1 122 m2 - zastavané plochy a nádvoria, bola žaloba vylúčená na samostatné
konanie,vktoromsarozhodneajonáhradetrovceléhokonania,nebolodvolanímnapadnutý,nadobudol

právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom preskúmavaný.
Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok vo výroku, ktorým žaloba v časti o určenie,
že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov parc.č.2621/20 o výmere 2 224 m2 - zastavané plochy

a nádvoria, č.2639 o výmere 526 m2 - zastavané plochy a nádvoria a č.2640 o výmere 505 m2
- zastavané plochy a nádvoria bola zamietnutá, ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods.1,2
O. s. p., lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v
zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody
rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré
je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a
chybamiprávnehoposúdeniajeúzkavzájomnásúvislosť,keďžepríčinounesprávnych(nedostatočných)

skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.
zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď
vzaldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovaleboprednesovúčastníkovnevyplynuli,aniinak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zistenéhoskutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.

zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť, že čo sa týka námietok žalobcu
ohľadne záveru súdu, že žalovaný nemohol objektívne splniť podmienky pre osvedčenie vydržania
vlastníckeho práva (najmä nie možnosť započítať si držbu svojho právneho predchodcu, keďže - podľa

jeho názoru - nemožno žalovaného považovať za právneho nástupcu a. s. HUTNÉ STAVBY, IČO: 00
154 041, ktorá vznikla v rámci privatizácie bývalého š. p. Hutné stavby, Košice), že súd sa uvedenou
skutočnosťou v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne zaoberal a svoje závery aj riadne a
presvedčivo odôvodnil. Treba zdôrazniť, že žalobca toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal, opakovane
uvádzal len dôkaz, týkajúci sa vzniku žalovaného, pričom samotná skutočnosť založenia žalovaného
neznamená, že sa nemohol stať právnym nástupcom pôvodného vlastníka (Hutných stavieb a. s.)

sporných nehnuteľností, na základe iných právnych skutočností. Aj napriek uvedenému, sa určením
platnosti, resp. neplatnosti osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva na postavení žalobcu nič nezmení,
ako to správne vyhodnotil súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, a teda žalobca nemá na takom
určení naliehavý právny záujem, lebo na základe takého určenia by nebol zapísaný ako ich vlastník.
Rovnako správne súd uviedol predpoklady vzniku držby. V tejto súvislosti treba podotknúť, že žalobca

sa skutočne ani nikdy nemusel chopiť fyzického užívania pozemkov a stačilo by, ak by akýmkoľvek
spôsobom dal najavo, že predmetné pozemky mu vlastnícky patria, avšak vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že predmetné pozemky užívali iné subjekty a žalobca svoje vlastníctvo k nim nijako
neprejavil. Okrem súdom zistenej skutočnosti, že žalobca sa nikdy fyzicky nechopil držby, je potrebné
vziať do úvahy aj to, že vkladom vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti na žalovaného by došlo

k prerušeniu jeho faktického ovládania veci a strate jeho tzv. právneho panstva nad vecou, preto
záver súdu, že žalobca nenadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam ich vydržaním
je správny.
Podľa § 224 ods.4 O. s. p. ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým
nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods.3, o trovách odvolacieho

konania rozhodne súd prvého stupňa.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.