Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 21, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Tos/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116011348
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4116011348.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov
JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci odsúdeného P. V., pre
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák. a iné, o sťažnosti odsúdeného
P. V., proti uzneseniu Okresného súdu Levice sp. zn. 4Pp/71/2016 zo dňa 10.02.2017, na neverejnom
zasadnutí konanom v Nitre dňa 21.04.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného P. V. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 66
ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného P. V. (ďalej len odsúdený) o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 9 rokov a 6 mesiacov so zaradením do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom
Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/89/2007 zo dňa 12.06.2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v
Nitre sp. zn. 2To/68/2014 zo dňa 22.07.2015.

V odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že odsúdený si v súčasnosti vykonáva trest odňatia
slobody vo výmere 9 rokov a 6 mesiacov, ktorý mu bol uložený po povolení obnovy konania rozsudkom

Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/89/2007 zo dňa 12.06.2014. Poukázal na to, že už pôvodne uložený
trest odňatia slobody rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/89/2007 zo dňa 08.04.2009 vo výmere
12 rokov 6 mesiacov si vykonával v ÚVTOS Želiezovce a to od 14.12.2010 do 23.04.2014. Do výkonu
väzby bol dodaný dňa 09.12.2008.
Ďalej uviedol, že už počas väzby správanie a vystupovanie odsúdeného nebolo vždy na požadovanej
úrovni, opakovane porušoval ústavný poriadok, nedodržiaval zásady slušného správania sa, vyhrážal

sa vyhlásením hladovky. Dňa 20.10.2009 bol premiestnený do ÚVTOS a ÚVV Leopoldov za účelom
výkonu trestu, kde bol umiestnený do diferenciačnej skupiny „C“. Ani tu správanie a vystupovanie
odsúdeného nebolo na požadovanej úrovni, porušoval zásady slušného správania sa, prechovával a
prenášal nepovolené veci, úmyselne sa poškodil na zdraví, zanedbával starostlivosť o svoj zovňajšok,
správal sa arogantne a príkazy príslušníkov plnil len pod priamym dohľadom. V dňoch 03.03.2010,
06.05.2010 a 24.06.2010 bol trikrát disciplinárne potrestaný. Disciplinárne odmenený nebol.

Dňa 14.12.2010 bol premiestnený do ÚVTOS Z. na vlastnú žiadosť za účelom ďalšieho výkonu trestu.
Bol umiestnený do diferenciačnej skupiny „C“. Jeho správanie a vystupovanie nebolo na požadovanej
úrovni. Disciplinárne potrestaný nebol. Disciplinárne odmenený bol trikrát za vzorné plnenie pracovných
povinností.
Dňa 16.05.2011 bol opätovne premiestnený do ÚVTOS a ÚVV I. za účelom ďalšieho výkonu trestu a
vo vnútornej diferenciácii bol umiestnený do diferenciačnej skupiny „C“. Ani tu nebolo jeho správanie a

vystupovanie na požadovanej úrovni. Pracovne nebol zaradený pre nedostatok vhodných pracovných
príležitostí. Disciplinárne potrestaný bol dvakrát. Disciplinárne odmenený nebol.Do ÚVTOS Z. bol znova premiestnený dňa 26.03.2013 na vlastnú žiadosť a bol umiestnený do
diferenciačnej skupiny „B“. Disciplinárne potrestaný bol v jednom prípade, disciplinárne odmenený
nebol. Po stabilizácii psychického stavu bolo zrušené jeho umiestnenie v oddiele špecializovaného

zaobchádzania a bol umiestnený do diferenciačnej skupiny „B“, správanie a vystupovanie odsúdeného
bolo na požadovanej úrovni, pracovne nebol zaradený pre nedostatok vhodných pracovných príležitostí,
disciplinárne potrestaný nebol a disciplinárne odmenený bol jedenkrát.
Dňa 23.04.2014 bol odsúdený premiestnený do ÚVV a ÚVTOS B. za účelom účasti na verejnom
zasadnutí na Okresnom súde Nitra, kde bola uznesením sp. zn. 33Nt/2/2013 zo dňa 23.04.2014

povolená obnova konania a odsúdený bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody.
Po povolení obnovy konania bol odsúdenému rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/89/2007 zo
dňa 12.06.2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/68/2014 zo dňa 22.07.2015,
uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia a bol opätovne dodaný do výkonu trestu do ÚVV a ÚVTOS B., kde
bol predvedený príslušníkmi Policajného zboru dňa 02.11.2016. Správanie a vystupovanie odsúdeného

bolo na požadovanej úrovni, disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol.
Odsúdený sa opakovane dopúšťal páchania trestnej činnosti, čo nepoukazuje na kritický postoj k
jej páchaniu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam s poukazom na opakované páchanie trestnej
činnosti, nevyhovujúce ekonomické podmienky pred výkonom trestu je riziko sociálneho zlyhania
stredné a aktuálna resocializačná prognóza menej priaznivá. Riaditeľ v závere hodnotenia konštatoval,

že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
a jeho podmienečné prepustenie neodporučil.

Súd I. stupňa tiež zistil, že odsúdený bol 11-krát súdne trestaný, pričom v štyroch prípadoch sa na neho
hľadí akoby nebol odsúdený.

Ďalej uviedol, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody uvedenú v § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., keď vykonal dve tretiny uloženého
nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Nesplnil však ani jednu z materiálnych podmienok, keď plnením svojich povinností a správaním sa počas
celého doterajšieho výkonu trestu nepreukázal polepšenie, pretože bol 6-krát disciplinárne potrestaný

za opakované porušenie ústavného poriadku, neplnenie príkazov a nariadení, vyvolávaním konfliktných
situácií s inými spoluodsúdenými, aj keď sa odsúdený uvedených previnení dopustil predtým, ako bol
prepustený z výkonu trestu v súvislosti s povolením obnovy konania a po opätovnom nástupe do výkonu
trestu neboli zaznamenané porušenia ústavného poriadku, súd prihliadol na jeho správanie sa počas
celého výkonu trestu.

Odsúdený nesplnil ani druhú materiálnu podmienku, že v budúcnosti je možné od neho očakávať, že
povedie riadny život, keď tento sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti násilného charakteru a boli mu
ukladané podmienečné ako aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré zrejme nesplnili svoj účel.
V minulosti už bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, pričom mu bol nariadený
zvyšok trestu vykonať, keďže v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia sa dopustil ďalšej trestnej

činnosti.
Keďže riziko sociálneho zlyhania u odsúdeného je stredné a nebolo doporučené jeho podmienečné
prepustenie z výkonu trestu, ako aj na základe toho, že nemožno od neho dôvodne očakávať, že povedie
riadny život, súd I. stupňa jeho návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
zamietol.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, odsúdený podal sťažnosť, ktorú odôvodnil sám ako
aj prostredníctvom svojho obhajcu.
Obhajca v písomne zdôvodnenej sťažnosti uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu I. stupňa
z dôvodu, že pri hodnotení podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

neboli vzaté do úvahy časové obdobia, v ktorých došlo k udeleniu disciplinárnych potrestaní. K všetkým
dochádzalo krátko po nastúpení do výkonu trestu. Neskôr, po adaptácii sa odsúdeného vo výkone trestu,
mu boli udeľované iba disciplinárne odmeny. Z uvedeného je zrejmé, že disciplinárne tresty mali na
odsúdeného nápravný účinok a v náprave odsúdený vykazoval značný progres.
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, kde súd konštatoval, že po povolení obnovy konania

potom, čo bol obžalovanému prerušený výkon trestu, vyplýva, že spočiatku bol viackrát disciplinárne
potrestaný, avšak od roku 2011 a aj v roku 2014 mu boli udelené disciplinárne odmeny. Namietal preto
tvrdenie súdu I. stupňa, že u odsúdeného nedošlo k náprave a poukázal na to, že v období, keď sa
nachádzal na slobode po povolení obnovy konania, t.j. od 24.04.2014 do 02.11.2016, viedol riadny život,nespáchal žiaden priestupok ani trestný čin, našiel si životnú partnerku T. X., s ktorou zdieľal spoločnú
domácnosť a s ktorou v súčasnosti aj udržuje kontakt.
S poukazom na tieto skutočnosti mal za to, že odsúdený preukázal svoju nápravu a možno preto od neho

v budúcnosti očakávať, že povedie riadny život. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie
súdu I. stupňa a odsúdeného podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody.

Odsúdený v písomne podanej sťažnosti poukázal na to, že súd I. stupňa nesprávne rozhodol,
výrok napadnutého uznesenia je v rozpore s jeho odôvodnením a boli porušené ustanovenia, ktoré

napadnutému uzneseniu predchádzalo, čo spôsobilo nesprávnosť výroku napadnutého uznesenia.
Okrem toho poukázal na to, že boli porušené jeho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, ods.
2 Ústavy SR a neboli rešpektované rozhodnutia ústavného súdu, čo do dôvodnosti predpokladu viesť
riadny život.
Namietal, že verejné zasadnutie súdu I. stupňa nebolo vykonané v súlade so zákonom, pretože bolo
chaotické a neobjektívne, zo strany sudkyne nepripravené, pretože nevedela, že v jeho veci bola

povolená obnova konania ani to, že po jej povolení bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a že
po opätovnom odsúdení dobrovoľne nastúpil do výkonu trestu.
Namietal, že súd I. stupňa z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Z. prečítal poslednú vetu a záver, čo považuje
za neúplné a nespravodlivé. Odignoroval listiny, ktoré predkladal na tomto verejnom zasadnutí a na
tieto ani nereagoval. V danom prípade súd I. stupňa porušil jeho právo na súdnu ochranu a spravodlivý

proces, keď riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie. Vzhľadom na rozhodnutie súdu I. stupňa, ktoré podľa
neho nie je presvedčivé, bolo porušené aj jeho právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru.
Rozhodnutie považoval za svojvoľné a nespravodlivé, keď zo žiadneho z vykonaných dôkazov nebolo
preukázané, že do výkonu trestu bol dodaný príslušníkmi policajného zboru i napriek tomu, že tam
nastúpil sám.

Namietal tiež, že priebeh verejného zasadnutia nebol zaznamenávaný na zvukovom zázname najmä
v časti, kde sa vykonávalo dokazovanie. Podľa jeho názoru, tento nezákonný postup je možné
konvalidovať iba tak, že súd II. stupňa ho podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody.
Žiadal, aby bol podmienečne prepustený z výkonu trestu, príp. aby mu bol uložený aj probačný dohľad,
pretože chce viesť riadny a usporiadaný život, chce sa zamestnať, čo preukázal po dobu dvoch rokov

po zrušení pôvodného rozsudku a po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
Poukázal aj na rozhodnutia pri iných odsúdených, ktorí i napriek tomu, že nemali disciplinárne odmeny,
nepracovali, boli podmienečne prepustený z výkonu trestu. V konečnom dôsledku navrhol, aby bol
podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody v kombinácii s probačným dohľadom.

Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou
podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por, preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,
proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru,
že sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo
výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu

odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Po preskúmaní spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdený splnil iba formálnu podmienku
vykonaním dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody.

SprávnesúdI.stupňakonštatoval,vzhľadomnaceléhodnoteniezÚVTOSZ.,tentopočasceléhovýkonu
trestu odňatia slobody plnením svojich povinností a správaním sa nepreukázal dostatočné polepšenie
sa. Je pravdou, že potom, čo odsúdený bol vo väzbe a následne vo výkone trestu odňatia slobody,
spočiatku sa správal neprimerane, porušoval povinnosti a nariadenia v ústave na výkon trestu odňatiaslobody, správal sa hrubo, vyhrážal sa vyhlásením hladovky, dokonca sa úmyselne poškodil na zdraví,
pokúsil sa o samovraždu a až potom, čo sa v júli 2013 jeho psychický stav stabilizoval, začal sa správať
v súlade s ústavným poriadkom a v tomto období bol aj disciplinárne odmenený a to v jednom prípade.

Následne bol dňa 23.04.2014 prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, v rámci konania o povolení
obnovy konania. Do výkonu trestu nastúpil 02.11.2016, t.j. viac ako dva roky bol na slobode, kedy si
našiel družku, s ktorou žil a potom, čo sa vrátil už do výkonu trestu, sa správal disciplinovane. Naposledy
bol disciplinárne odmenený, ako vyplýva z hodnotenia, vo februári 2014.
Aj podľa názoru nadriadeného súdu je treba skúmať správanie sa odsúdeného vo výkone trestu počas

celej doby. Je nepochybné, že po znížení trestu a po opätovnom vrátení sa odsúdeného do výkonu
trestu v novembri 2016, tento sa začal správať v súlade s ústavným poriadkom. Avšak túto skutočnosť
nie je možné konštatovať aj na predchádzajúci pobyt vo výkone trestu odňatia slobody, kde bol viackrát
disciplinárne potrestaný. Nie je preto možné konštatovať, že svojím správaním sa a plnením svojich
povinností preukázal polepšenie. To znamená, že nebola splnená jedna zo základných materiálnych
podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Odsúdený bol v minulosti viackrát súdne trestaný celkovo 11-krát, z toho v troch prípadoch sa na neho
hľadí akoby nebol odsúdený.
Dňa 12.12.2005 bol naposledy podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, avšak
zvyšok trestu mu bol nariadený vykonať dňa 05.04.2011, pretože sa v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia neosvedčil. Už v tejto skúšobnej dobe podmienečného prepustenia sa dopustil ďalšej

závažnej trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený. Z uvedeného vyplýva, že ani doposiaľ uložené tresty
odňatia slobody a ani skutočnosť, že mal možnosť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia viesť
riadny život, mu nezabránili v páchaní ďalšej trestnej činnosti a preto v tomto prípade nebola splnená
ani druhá materiálna podmienka, že v budúcnosti možno od neho dôvodne očakávať, že povedie riadny
život. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že počas dvoch rokov, čo bol po povolení obnovy konania

prepustený na slobodu, sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti, čo bolo pochopiteľné, keďže očakával,
aký trest mu bude v obnovenom konaní uložený.

U odsúdeného nebolo teda preukázané ani splnenie druhej z materiálnych podmienok a to, že sa
môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život v súlade s právnymi, morálnymi a

etickými normami spoločnosti, kde súd posudzoval všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného,
jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, celý doterajší život,
povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu.

Pokiaľ obžalovaný namietal správnosť postupu konania, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo,

je nutné konštatovať, že toto bolo vykonané v súlade s Trestným poriadkom, keď okrem toho, že
bola zápisnica diktovaná, kde mal odsúdený možnosť riadne vypovedať, vyjadroval sa aj ku všetkým
prečítaným listinným dôkazom, ku ktorým nemal pripomienky, až na rozsudok Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 2To/68/2014, ktorá pripomienka bola zaznamenaná v zápisnici.
Nie je pravdivá ani námietka odsúdeného, že verejné zasadnutie nebolo nahrávané a tým bolo porušené

ustanovenie § 61a Tr. por., pretože celé verejné zasadnutie bolo zaznamenané aj s využitím technického
zariadenia, určeného na zaznamenávanie zvuku, ktorý zvukový záznam sa nachádza v elektronickom
súdnom spise.
Neobstojí ani námietka odsúdeného, že rozhodnutie súdu I. stupňa nebolo riadne odôvodnené, pretože
súdI.stupňasavysporiadalsovšetkýmirelevantnýmiskutočnosťamiarozhodnutieajsprávneodôvodnil

a rovnako sa v ňom vyrovnal aj s námietkami odsúdeného.

Na podklade hore uvedených skutočností a s odkazom na zákonné správne dôvody napadnutého
uznesenia, bola sťažnosť odsúdeného ako nedôvodná zamietnutá, keďže neboli zistené ani žiadne
nesprávnosti v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzali.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.