Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 21, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/193/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115228722
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115228722.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., sídlo:
Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpený: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka
so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnej: O. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXX/
XX, D., o vymoženie sumy 1.381,12 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Nitra zo dňa 29. februára 2015 č.k. 11Er/1087/2015-24, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, §2 písm. a), b), d), § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5, rozsudkami Súdneho dvora
ES, rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a vykonaným dokazovaním, na základe
ktorého zistil, že medzi zmluvnými stranami išlo o spotrebiteľský právny vzťah. Uviedol, že oprávnený

sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnej vykonania exekúcie na peňažné plnenie,
keď poukazoval na rozhodcovský rozsudok sp.zn. IX-C/0112/0090, ktorý vydal dňa 10. 09. 2013 Stály
rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., ktorého vydaniu
predchádzala zmluva o úvere zo dňa 23. 07. 2008. Preskúmaním zmluvy o úvere zistil, že podľa článku
3 ods.7 sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov
o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku

10, II. časti všeobecných obchodných podmienok. Podľa bodu 10.2.2 VOP sa zmluvné strany zmluvy o
úvere dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú
z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní
Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom
znení: a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné

a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient,
je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa
jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania
alebo všeobecnému súdu. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu
rozhodcom, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Takto formulovaná rozhodcovská
doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo vo všeobecných obchodných

podmienkach resp. obchodných podmienkach pre úver, inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola
spotrebiteľkou individuálne dojedná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľky, aby spory s dodávateľom riešilavýlučne v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. Nakoľko rozhodcovská doložka je súčasťou všeobecných obchodných podmienok,
nemožno považovať takúto rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú. V čase uzavretia zmluvy

o úvere v spojení so všeobecnými obchodnými podmienkami ešte medzi účastníkmi neexistoval
z uzavretej zmluvy žiadny spor. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru o neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľky, tým že znemožňuje spotrebiteľke zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak

síce spotrebiteľka podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak
by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľka by bola
nútená podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcela zabrániť
rozhodcovskémukonaniu.Svojnázoroneprimeranejpovaherozhodcovskejdoložkyoprelajojudikatúru
Európskeho súdneho dvora (C-240/98, C-168/2005, C-243-2008), pričom taktiež dal do pozornosti
rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina

Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená otázka, ktorá sa týkala smernice 93/13/EHS zo dňa 05.
04. 1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Na základe uvedeného žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa
§ 205 ods. 2 písm. a), d), e) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) a
§ 221 ods. 1 písm. d), f) a h) OSP, namietajúc prekročenie zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o
vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Bol toho názoru, že ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie,
kasačnýsúdalebosúdkonajúcioopravnomprostriedku,aleprávealenakotzv.exekučnýsúd.Zpovahy
veci teda nebolo možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti.
Uvedené podľa neho potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 16. 06. 2009
sp.zn. 4Cdo 159/2009. V ďalšej časti odvolania namietal prekročenie zákonných limitov pre skúmanie

exekučného titulu podľa § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní a prekážku rozsúdenej
veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. S poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o
rozhodcovskom konaní mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok
ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje
rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. V

tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS 2/2000. Okrem toho
namietal, že oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s. bol povinný postupovať v súlade s
ustanoveniami rozhodcovského zákona. Dal pritom do pozornosti, že v zmysle ustanovenia II. časti
bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a.s., postupovala v súlade s § 93b
zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým,

že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Mal za to,
že exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, a že OSP, ani Exekučný
poriadok, ani zákon o rozhodcovskom konaní neposkytujú absolútne žiadnu oporu pre záver, že by
exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci
samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo rozsudok zrušiť, či zmeniť jeho

výrok. Ohľadom aplikácie sekundárneho práva Európskej únie uviedol, že smernica je záväzná pre
každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa
voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú
doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nebolo možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky
oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS. Taktiež judikatúra ESD vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky

všeobecne alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom - a teda
ani voči stranám sporu - bezprostredne záväzná. V neposlednom rade vytkol porušenie právnej istoty
a legitímnych očakávaní, pričom poukázal na rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach, ako aj
namietal neprimerané zvýhodňovanie povinnej pred exekučným súdom na základe jej postavenia,
pričom poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 23/2013-8. Dospel k záveru,

že exekučný súd svojím postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého
účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Záverom poukázal na skutočnosť,
že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., zriaďovateľ súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom
záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s., zapísaného v zozname stálych rozhodcovskýchsúdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské
spory s číslom SRS 001 v súlade s § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
a preto navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby príslušný
súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

4. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Nitra. Sudkyňa súdu prvej inštancie
predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel

k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha, so sídlom Exekútorského
úradu v Nitre, Piaristická 2, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená súdu prvej

inštancie dňa 24. 09. 2015. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného zo dňa 15. 03. 2015,
ktorým sa domáha od povinnej vymoženia sumy 1.381,12 eura s príslušenstvom a exekučný titul,
ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a
MEDIAČNÁ, a.s. zo dňa 10. 09. 2013 sp.zn. IX-C/0112/0090, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 11.
2013 a vykonateľnosť dňa 03. 12. 2013. Súčasťou spisu je i zmluva o úvere č. 8382975408 uzatvorená

právnym predchodcom oprávneného - Poštovou bankou, a.s. a povinnou dňa 23. 07. 2008, obchodné
podmienky pre úver [verzia 1/2008] účinné od 01. 01. 2008 a všeobecné obchodné podmienky účinné
od 01. 01. 2008.

7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

9.Podľa§387ods.1,2CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vec po právnej stránke správne posúdil a
svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil, nakoľko bola jeho argumentácia
vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky ako aj nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie §
387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

12. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo
postihuje majetok.13. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

14. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

15. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu

nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.
01. 2012 sp.zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe

uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

16. Odvolací súd k námietkam oprávneného o prekročení zákonných limitov súdu prvej inštancie
skúmaním exekučného titulu, prekážky rozsúdenej veci a konštruovaniu nového skutkového stavu
bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu
uvádza, že zo spisu nevyplýva, že by v exekučnom konaní bolo už rozhodnuté. Exekučný súd
nerozhodoval o rovnakej žiadosti toho istého súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie

identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov. K tvrdeniu oprávneného, že mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom odvolací súd dodáva, že v štádiu, pri ktorom súd skúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul (§
44 Exekučného poriadku), v tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie, postačuje totiž, aby boli
rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho

založených listín. Vzhľadom na uvedené, oboznamovanie sa s obsahom listín, ktoré je zamerané na
posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora
o poverenie na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní. Ak je na zistenie dôvodov
potrebné vykonať dokazovanie, exekučný súd je povinný nariadiť za tým účelom pojednávanie. Ak
je však možné rozhodnúť iba na základe právneho posúdenia veci bez vykonávania dokazovania,

pojednávanie nie je potrebné. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský,
a teda mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na ktoré povinnú zaväzuje rozhodcovský rozsudok
nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba,
ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí
byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na
dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené

a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere uzavretá
právnym predchodcom oprávneného a povinnou túto charakteristiku spĺňa. Znenie tejto zmluvy povinná
ovplyvniť nemohla, nakoľko bola pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto
skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské
zmluvy. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 10.2.2

všeobecných obchodných podmienok účinných od 01. 01. 2008, na ktorú odkazuje zmluva o úvere v
bode 3.7 bola správne posúdená ako neprijateľná, pretože táto nebola individuálne dojednaná. Súd prvej
inštancie tiež správne posúdil rozhodcovskú doložku v dojednaniach zmluvy o úvere za neprijateľnú
podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Povinná osoba mohla zmluvu prijať lenako celok alebo ako celok ju odmietnuť, pričom toto ustanovenie spôsobilo značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby. Pretože neprijateľné zmluvné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žiadosti

o udelenia poverenia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a tiež posúdil predmetnú
rozhodcovskú doložku ako nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Možno povedať, že dojednaná
rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber, či spor
bude riešiť rozhodcovský súd alebo súd SR, je výlučne na žalujúcej strane, teda dodávateľovi, a tak
spotrebiteľka nemá možnosť ovplyvniť jeho výber a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto

vzťahu mohla zmluvu, ktorá bola vopred pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť. V prípade,
že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom
na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok
nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

17. Odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere nezbavovalo oprávneného (resp. jeho právneho predchodcu)
povinnosti predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho
bolo dostatočne zrejmé, že povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie
prípadnýchsporovvýlučnevrozhodcovskomkonaní,aabyboloznehotiežzrejmé,žejejboliposkytnuté

aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).