Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 17, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3Er/37/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8210200297
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcel Kirnág
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8210200297.2

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: ALIANCIA ADVOKÁTOV a.s., so sídlom
Podtatranského 1, Bratislava, IČO: 35744715, právne zastúpeného alianciaadvokátov ak, s.r.o., so
sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO: 36679771, proti povinnému: neb. C. L., X.. XX.XX.XXXX, X. L. J.
X, o vymoženie 71,36 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Matejovi Kršiakovi trovy exekúcie vo
výške 41,51 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

V hore uvedenej exekučnej veci doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie,
pretože povinný zomrel a jeho majetok nestačí ani na úradu trov exekúcie.

Podľa zistenia súdu povinný zomrel v priebehu exekučného konania, a to dňa XX.XX.XXXX a dedičské
konanie bolo uznesením č.k. 5D/33/2014 zo dňa 26.01.2016 zastavené.
Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, prechádzajú na dedičov,
ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať
uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ
nezanechal žiaden majetok a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť poručiteľa,

preto prípadní dedičia nemohli vstúpiť do žiadnych povinností povinného.
V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel,
pretože smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie (§27 ods. 2 EP), ale preto,
že nie je tu majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie (NS SR 6M Cdo 11/2011).
Súd má za to, že prvotným dôvodom na zastavenie exekúcie v danom prípade je dôvod v zmysle
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda nemajetnosť povinného, s prihliadnutím na to, že

nemajetnosť povinného súd konštatoval až po jeho smrti.
Kolíziou dôvodov zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a podľa §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v prípade úmrtia povinného sa zaoberal Najvyšší súd SR.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k. 6M Cdo 8/2011 zo dňa 29.02.2012 nie je sporné, že
ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu
trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/

Exekučného poriadku. Podľa súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, že absencia
majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti zomrelého povinného; z
hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu
na to, či povinný žije alebo už zomrel. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný súd ju vyhlási za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať, preto neprichádza do úvahy. V
prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť

povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie, a nie je dôvodom zastavenia exekúcie),
ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. K ustanoveniu§57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku súd tiež poznamenáva, že inými dôvodmi, pre ktoré exekúciu
nemožno vykonať, a pre ktoré exekučný súd vyhlási exekúciu za neprípustnú a zastaví ju, sú dôvody
neuvedené v predchádzajúcich ustanoveniach § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.

Vzhľadom na zistenia súdu, že došlo k zastaveniu konania o dedičstve, nakoľko poručiteľ zanechal len
majetok nepatrnej hodnoty, exekučný súd zastavil exekučné konanie z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku) a nie preto, že je tu
iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku). V takom
prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku). Tunajší súd má

za to, že ide o obdobný prípad, o akom už rozhodoval Najvyšší súd SR, s ktorého názorom sa tunajší
súd stotožňuje, a zároveň tunajší súd považuje za preukázané, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku sú v danom prípade splnené.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne

povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy
v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou
výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek sa v tomto konaní uplatní v poradí

druhá uvedená, teda že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto súd náhradou
trov exekúcie zaviazal práve oprávneného.
O trovách konania teda súd rozhodol v súlade s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a §§ 14, 15 a 22
vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „ vyhláška “) tak,
že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,51 EUR a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil

exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky
v uplatnenej minimálnej výške 33,19 EUR.
Súdnemu exekútorovi bola priznaná aj náhrada hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky spočívajúca
v poštovnom spolu v sume 1,40 EUR za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnej. V

prevyšujúcom rozsahu súd exekútorovi náhradu poštovného nepriznal, nakoľko reálne vynaloženie
výdavkov ani ich výška v takomto rozsahu nevyplývala z predloženého spisu súdneho exekútora. Súdny
exekútor rovnako nepreukázal výšku uplatnených výdavkov špecifikovaných ako žiadosť o súčinnosť.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ním uplatnené hotové výdavky, ktoré mu vzniknú v budúcnosti. V
danom prípade ide o výdavky, ktoré vzniknú súdnemu exekútorovi v budúcnosti, pričom pri vykonávaní

úkonov, pri ktorých tieto hotové výdavky vzniknú. Súd je toho názoru, že súdny exekútor má nárok na
náhradu hotových výdavkov, ktoré už vynaložil v súvislosti s vykonávaním exekúcie, t. j. ktoré reálne
už vznikli a nie ktoré len vzniknú v budúcnosti, čo je aj v súlade so zásadou, že pre rozhodnutie je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Nakoľko tieto hotové výdavky súd preukázané nemal, nemohol
ich súdnemu exekútorovi v čase rozhodovania súdu ani priznať.

Súd exekútorovi nepriznal cestovné náhrady ani náhradu za stratu času v súvislosti s pracovnou cestou,
ktoré si uplatnil, pretože nie je zrejmé, ako bola určená jeho výška. Súdny exekútor nepredložil súdu
listiny /napr. technický preukaz a doklad o čerpaní pohonných hmôt/ a z toho dôvodu súd nemôže priznať
exekútorovi náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času s nimi spojenú.
Celková suma priznanej náhrady trov je zvýšená o 20 % daň z pridanej hodnoty, keďže súdny exekútor

je registrovaným platcom DPH, t. j. zvýšenie o sumu 6,92 EUR. Spolu priznané trovy exekúcie súdneho
exekútora vrátane DPH predstavujú teda sumu 41,51 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Bardejov.

Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.