Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Eva Feťková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/493/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814206778
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814206778.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.

Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne J. D.P., Q.. XX.XX.XXXX, U. T. N., J.
XX, zastúpenej JUDr. Františkom Hadušovským, advokátom, so sídlom v Rožňave, Akademika Hronca
3, proti žalovanému: J.. G. M., Q.. XX.XX.XXXX, U. T. X., Q. Y. XX, zastúpenému JUDr. Matejom
Okálym, advokátom Advokátskej kancelárie, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 7, v spore
o zaplatenie 2.500,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves č.k. 13C/192/2014-63 zo dňa 14.04.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1.928,81 eur

a vo výroku o trovách konania.

P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.928,81 eur a nahradiť jej trovy konania pozostávajúce
zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 507,12 eura,
a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. Vykonaným dokazovaním a zisteným skutkovým stavom mal súd preukázané, že žaloba žalobkyne
je dôvodná, nakoľko z predloženej zmluvy o pôžičke nepochybne zistil, že medzi účastníkmi konania
vznikol záväzkový vzťah titulom zmluvy o pôžičke peňazí, pričom žalobkyňa žalovanému požičala sumu
3.000,- eur a žalovaný jej doposiaľ vrátil len časť peňazí. Pri hodnotení dôkazov vychádzal súd z
obsahu uzavretej zmluvy o pôžičke, ktorej uzavretie nebolo účastníkmi spochybňované a v zmysle ktorej
žalobkyňa požičala žalovanému sumu 3.000,- eur. Námietky žalovaného, že žalobkyňa ho uviedla do
omylu pri určení výšky pôžičky vyhodnotil súd prvej inštancie za účelové z dôvodu, že žalovaný nepoprel,

že mu žalobkyňa predložila súpis súm, ktoré za neho platila a ktoré mali tvoriť sumu poskytnutej pôžičky,
ale len uviedol, že si riadne neprečítal, aké sú tam sumy. Taktiež súd poukázal na rozporné tvrdenia
žalovaného, keď na jednej strane vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že celú dlžnú sumu zaplatil
a zmluvu roztrhal na znak toho, že vec považoval za vybavenú a na strane druhej tvrdí, že nesúhlasí
s výškou dlžnej sumy. Výpisom z účtu žalovaného mal súd preukázané, že aj napriek mzde vo výške
2.715,38 eur bol žalovaný v debete - 2.362,47 eur , preto jeho tvrdenia o tom, že má dostatok finančných
prostriedkov nevyznievajú vierohodne. Žalobkyňa tvrdila, že žalovanému okrem uvedenej sumy 3.000,-

eur požičala ešte v hotovosti sumu 400,- eur, čo mali preukazovať výbery z jej účtu vykonané 23.5.2014
dvakrát po 150,- eur a hotovosť 100,- eur. Toto tvrdenie žalobkyne nemal súd nijako preukázané,
nakoľkopredmetnévýberymohlarobiťzarôznymúčelomataktiežnijakonepreukázala,žemalaprisebe
hotovosť 100,- eur, ktorú žalovanému požičala. Výpisom z účtu aj zhodnými výpoveďami účastníkommal rovnako preukázané, že žalovaný z dlžnej sumy uhradil doposiaľ sumu 1.071,19 eur. Úhrady zvyšku
dlžnej sumy žalovaný nijako nepreukázal, nakoľko na účet žalobkyne zvyšok dlžnej sumy neplatil, tvrdil,
že ju uhradil v hotovosti k rukám žalobkyne, avšak písomné potvrdenie o úhrade dlhu od žalobkyne

nežiadal. Žalobkyňa popiera prevzatie sumy v hotovosti a žalovaný nepredložil žiaden relevantný dôkaz
o tom, že skutočne v hotovosti k rukám žalobkyne plnil. Súd mal za to, že nepochybnými dôkazmi v
tomto konaní boli uzavretá zmluva o pôžičke na sumu 3.000,- eur a doklad o zaplatení časti dlžnej sumy
1.071,19 eur. Podľa názoru súdu žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa požičania sumy
400,- eur v hotovosti a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa splnenia dlhu v hotovosti.

Vzhľadom na uvedené vychádzal súd z toho, že žalobkyňa požičala žalovanému sumu 3.000,- eur z
ktorej žalovaný doposiaľ uhradil sumu 1.071,19 eur a teda rozdiel týchto súm vo výške 1.928,81 eur
( 3.000,- eur - 1.071,19 eur ) zaviazal súd žalovaného zaplatiť a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 488, § 491 ods. 1, § 509 ods. 1, 2, §
567 ods. 2, § 569 ods. 1 a § 657 Občianskeho zákonníka.

4. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vychádzajúc z uplatňovaného nároku na
zaplatenie sumy 2.328,- eur a vyhovenia žaloby čo do sumy 1.928,81 eur. Žalobkyňa bola neúspešná
čo do sumy 399,19 eur a tak úspech žalobkyne predstavuje 83% a neúspech 17,15% , po zaokrúhlení
17% a vychádzajúc z čistého procesného úspechu 66% (83% - 17%) priznal súd žalobkyni aj náhradu

uplatnených trov, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 150,- eur, z čoho 66 % činí 99,- eur, trov
právneho zastúpenia vo výške 768,36 eur vrátane DPH (za 4 úkony právnej služby príprava + prevzatie
podania na súd, účasť na pojednávaniach 18.12.2014 a dňa 14.04.2015, 4 x 101,25 eur + režijný paušál,
3 x 8,04 eur + 1 x 8,39 eur + náhrada cestovných výdavkov za použitie cestného motorového vozidla na
trase Rožňava a Spišská Nová Ves dňa 18.12.2014 v sume 34,13 eur a dňa 14.04.2015 v sume 31,76

eur + náhrada za stratu času na pojednávanie vo výške 67,- eur a 69,90 eur, z čoho 66% predstavuje
sumu 507,12 eur. Úhradu uvedených trov konania zaviazal súd zaplatiť žalovaného, ktorý bol v konaní
prevažne neúspešný.

5.Protitomutorozsudkuvovýrokuktorýmžalobebolovyhovenéavýrokuotrováchpodalvčasodvolanie

žalovaný.Uplatnilodvolaciedôvodypodľaust.§205ods.1písm.d)af)O.s.p.Prirozhodovanívychádzal
súd prvej inštancie podľa odvolateľa z toho, že žalobkyňa poskytla žalovanému pôžičku v sume 3.000,-
eur, z čoho odpočítal sumu 1.072,19 eur, ktorá bola preukazovaná výpisom z účtu žalovaného a vyčíslil
rozdiel v sume 1.928,81 eur. Žalovaný považuje zmluvu o pôžičke predloženú žalobkyňou za neplatný
právny úkon , keďže zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, pri ktorom sa vyžaduje vždy odovzdanie

predmetu finančných prostriedkov a v danom prípade aj obsah zmluvy zo dňa 05.05.2014 poukazuje
na tú skutočnosť, že už pred podpisom zmluvy mala byť odovzdaná suma 3.000,- eur v hotovosti.
Táto skutočnosť nezodpovedá pravde, čo je preukázané nielen žalobkyňou predloženým výpisom z
účtu, ale aj z obsahu jej účastníckej výpovede zo dňa 18.12.2014, kde uviedla na otázku právneho
zástupcu žalovaného, či v hotovosti poskytla žalovanému sumu 3.000,- eur, odpovedala že nie. Keď

žalovaný priniesol šeky na preplatenie a keď videla, že je viacej súm, sa jej to zdalo bezpečnejšie, že
to bude platiť ona zo svojho účtu. Nesprávnosť postupu súdu pri vyhodnocovaní uplatneného nároku
preukazuje podľa žalovaného aj tá skutočnosť, že žalobkyňa v žalobe doručenej súdu 01.07.2014
uvádza, že postupne požičala žalovanému sumu 3.000,- eur, pričom už žaluje len sumu 2.500,- eur,
ktorá predstavuje podlžnosti v sume 2.350,- eur a kolok v sume 150,- eur. Následné tvrdenia žalobkyne

a jej právneho zástupcu, že dodatočne požičala sumu 400,- eur je podľa žalovaného spôsob účelový
a nedôvodný. Rozdiel medzi sumami 650,- eur a sumou 1.071,19 eur je značný a k takejto zámene
nemohlo dôjsť. Preto navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
prípadne zmeniť rozsudok a žalobe v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov
právneho zastúpenia.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Uplatnila trovy odvolacieho konania. Zmluvu o pôžičke považuje za platnú, keďže výška poskytnutých
plnení bola nesporne preukázaná. Žalovaná suma v súdnom konaní bola ustálená na sumu 1.928,81
eura.

7. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného bolo zaslané súdom prvej inštancie právnemu
zástupcovi žalobcu dňa 12.08.2015.8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016 ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou, proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.

1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanému nie je možné
vyhovieť.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16.11.2016 o 09.05 hodine v
pojednávacej miestnosti č.dv. 215/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 08.11.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

10. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie ešte za účinnosti Občianskeho

súdneho poriadku.

11. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 01.07.2016).

12. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Žalovaný v podanom odvolaní uvádza odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.
teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP
účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f)
a h) CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Odvolací súd dospel k záveru, odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. uplatnené
v čase podania odvolania toho času § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP nie sú naplnené. Súdu prvej
inštancienemožnovytknúť,abyvzaldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovaleboprednesov
sporových strán nevyplynuli, alebo aby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, ani aby výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133

a § 135 O.s.p., prípadne aby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

15. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo

také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

16. Žalobkyňa uniesla v konaní dôkazné bremeno na preukázanie ňou uplatneného nároku, avšak
žalovaný hodnovernými dôkazmi nevedel preukázať, že celú dlžnú zapožičanú sumu vrátil okrem
uhradenej čiastky 1.071,19 eur.

17. Odvolací súd preto rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku v zmysle § 387 ods. 1 CSP vrátane
výroku o trovách konania potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.

1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná a preto má nárok na plnú
náhradu trov odvolacieho konania.

19. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.