Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 7, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 26Cb/250/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214229401
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Prutkay

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1214229401.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu:

TREVORGROUP,s.r.o.,Rovinka596,Rovinka,IČO:36365009,protižalovanému:DRUDOP,stavebné
a opravárenské družstvo, Bajkalská cesta 31, Bratislava, IČO: 00 168 017, zastúpený: FELŠŐCI &
Partners, s.r.o., Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 47254203, o zaplatenie 132.780,- Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa15.12.2014domáhalvydaniarozhodnutia,ktorým

by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 132.780 Eur s príslušenstvom a na náhradu trov
konania.

2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že strany sporu uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol
prevod vlastníckeho práva nehnuteľností v prospech žalobcu a to stavby súpisné číslo XXXX , pozemku
parc. č. XXXX/X o výmere 3m2, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
pozemku parc. č. XXXX/X, o výmere 486 m2, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a

nádvoria, pozemku parc. č. XXXX/X, o výmere 372 m2, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria nachádzajúcich sa v katastrálnom území N., obec R. N., Okres R. B., zapísaných na
liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie N..

3.Podľažalobcubolanazákladekúpnejzmluvyzaplatenázálohanakúpnucenunehnuteľnostívovýške
132.780,- Eur. Následne došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalobcu a
súčasne sa stala splatnou kúpna cena. Táto však bola uhradená v celku t.j. v plnej výške, bez toho, aby

došlo k započítaniu skôr uhradenej zálohy. Žalovaný prevyšujúcu časť zálohy nevrátil a to ani napriek
opakovaným žiadostiam žalobcu.

4. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že má nárok na vrátenie preplatku kúpnej ceny vo výške
zálohy.

5. Žalovaný so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že ako predávajúci skutočne uzatvoril so žalobcom
ako kupujúcim predmetnú kúpnu zmluvu, ktorá je zároveň jediným dokumentom preukazujúcim právny
vzťah medzi žalobcom a žalovaným. V tejto kúpnej zmluve bola v článku III. Dohodnutá kúpna cena vovýške 664.000,- Eur bez DPH, t.j. 790.160,- Eur s DPH. Kúpna cena bola dohodnutá ako jednorazová
suma splatná do 24.01.2011. Medzi účastníkmi zmluvy nebola dojednaná žiadna záloha, nakoľko o nej
nie je žiadna zmienka v kúpnej zmluve a žalobca nepredložil žiaden iný dôkaz o jej existencii. Žalobca

navyše podľa žalovaného neuviedol ďalšie iné okolnosti, napr. okolnosti o tom ako, kedy a kde sa mal
so žalovaným dohodnúť na údajnej zálohe a to práve v ním uvádzanej netradičnej výške.

7. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že z výšky údajnej zálohy 132.780,- Eur nie je zrejmé či ide o sumu
s DPH alebo bez DPH, pričom táto ako taká nekorešponduje so samotnou kúpnou cenou.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ďalej uviedol, že žalobca mu kúpnu cenu uhradil v celosti dňa
20.01.2011 bankovým prevodom. Ak by bolo tvrdenie žalobcu pravdivé, nebol by uhrádzal kúpnu cenu
v celosti, ale zníženú o sumu zálohy, čo však neurobil.

9. K žalobcom predloženému príjmovému dokladu súd uviedol, že tento nepotvrdzuje prijatie peňazí od

žalobcu, ale od pani Ľ. L.. Žalobca žiadnym spôsobom nevysvetlil ani nepreukázal, ako tento príjmový
doklad od tretej osoby súvisí s kúpnou zmluvou, prečo by mal potvrdzovať prijatie údajnej zálohy práve
nanehnuteľnosť,ktorábolapredmetomkúpnejzmluvyaanito,ktojetátotretiaosoba.Podľažalovaného
je výslovne pochybné, aby zálohu na kúpnu cenu uhrádzala za žalobcu tretia osoba bez preukázania
akéhokoľvek splnomocnenia, poverenia alebo oprávnenia a bez zmienky v kúpnej zmluve a to naviac

v hotovosti.

10. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného
nároku. Podľa žalovaného sa právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným spravuje výlučne
ustanoveniami Občianskeho zákonníka a preto aj žalobcom uplatnená pohľadávka je premlčaná,

nakoľko nebola uplatnená vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom predsedníčky predstavenstva žalovaného K. Š.,
výsluchom svedkyne Ľ. L., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: kúpnej zmluvy zo
dňa 20.12.2010, príjmového pokladničného dokladu zo dňa 16.12.2010, príkazu na úhradu zo dňa

19.01.2011, listu žalobcu zo dňa 29.03.2011, listu žalovaného zo dňa 31.12.2011, listu žalobcu
zo dňa 02.05.2012, predžalobnej výzvy, výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 16.12.2010,
splnomocnenia, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie N., súvahy žalobcu za rok
2011, výkazu ziskov a strát žalobcu za rok 2011, zápisnice z valného zhromaždenia žalobcu zo dňa
29.03.2012, súvahy žalobcu za rok 2013 a zistil nasledovný skutkový stav:

12. Z výsluchu predsedníčky predstavenstva žalovaného K. Š. súd zistil, že táto sa s pani L. pozná
osobne už od osemdesiatych rokov. Pani L. vykonávala pre žalovaného, ktorý vlastnil nehnuteľnosti
na D., realitnú činnosť, napr. mu prenajímala kancelárie. Nehnuteľnosti na D. pozostávali z dielní a z
administratívnej budovy. Tieto nehnuteľnosti boli v prenájme spoločnosti MaH, spol. s r.o., ktorá prejavila

záujem o ich kúpu. Kúpa mala prebiehať na etapy. Najprv mala spoločnosť MaH, spol. s r.o. záujem o
kúpu dielní, následne administratívnej budovy a nakoniec pozemkov. Druhá etapa predaja prebiehala
s problémami, nakoľko spoločnosť MaH, spol. s r.o. mala problémy s financovaním. Tretia etapa, v
ktorej malo dôjsť k prevodu administratívnej budovy stroskotala, nakoľko spoločnosť MaH, , spol. s
r.o. na kúpu tejto budovy nedostala úver. Banka podmienila kúpu budovu odkúpením pozemkov pod

budovami a až následne budov samotných. Z tohto dôvodu sa do zmluvy zakotvilo vecné bremeno
inžinierskych sietí. Štvrtá etapa mala prebehnúť k 30.10.2010, kedy však banka definitívne odmietla
spoločnostiMaH,spol.sr.o.prefinancovaťkúpuadministratívnejbudovy.Pretožalovanýzačaloslovovať
realitné kancelárie za účelom predaja tejto budovy. Samozrejme bola oslovená aj pani L., nakoľko
sídlila v budove žalovaného. Pani L.Á. zložila žalovanému zálohu, ktorá mala slúžiť na to, aby jej bola

nehnuteľnosť rezervovaná. V prípade, ak by nedošlo k predaju nehnuteľnosti do určitého času, táto
záloha mala byť vrátená. Záloha bola uložená v trezore žalovaného. Účtovný doklad, ktorý bol pri zložení
zálohy vydaný nespĺňal také náležitosti, aby mohol byť zaradený do účtovníctva žalovaného. Pani L.
v rámci svojej sprostredkovateľskej činnosti zaobstarala ako záujemcu pána L.. Tento sa zaujímal o
ekonomické aspekty budovy a návratnosť investície, nakoľko celá budova bola v čase jej prevodu

prenajatá. Dohodli sa na kúpnej cene 664.000,- € + DPH. Viackrát už pána L. nevidela. Následne došlo
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným.13. Z výsluchu svedkyne Ľ. L. súd zistil, že svedkyňa prevádzkovala realitnú kanceláriu a bola
žalovaným oslovená s ponukou predaja nehnuteľnosti na D.. Podarilo sa jej zabezpečiť ako kupujúceho
žalobcu. Žalobca prejavil záujem o kúpu tejto nehnuteľnosti a svedkyňa ako sprostredkovateľka predaja

poskytla žalovanému zálohu. Zálohu svedkyňa skladala v budove žalovaného na 2. poschodí. Pri
prijímaní zálohy bola prítomná p. Š. aj ďalšie dve účtovníčky žalovaného. Išlo o peňažné prostriedky
žalobcu, ktoré som mala svedkyňa zložiť ako zálohu. Pri odovzdávaní týchto peňažných prostriedkov
jej bol vystavený príjmový pokladničný doklad. K splnomocneniu, ktoré bolo vystavené svedkyni na
zastupovanie žalobcu uviedla, že toto plnomocenstvo podpísala a pri odovzdávaní peňazí konala

na jeho základe. V splnomocnení sa riešili vecné bremená, rozdelenia parciel, inžinierske siete a
podobne, pričom splnomocnenie na zastupovanie žalobcu pri zložení zálohy v nej uvedené nebolo.
K samotnému podpisu plnomocenstva došlo v decembri roku 2010. Svedkyňa vo svojej výpovedi
ďalej uviedla, že v sídle žalovaného mala kanceláriu 10 rokov, priamo oproti pani Š.. Okrem
sprostredkovania predaja predmetných nehnuteľnosti so žalovaným žiadne obchody neuzatvorila,
žiadne obchody nesprostredkovávala a nezložila mu ani žiadnu inú zálohu. Podľa svedkyne nemohli

existovať pochybnosti o tom, že záloha bola zložená za nehnuteľnosti na D.. Svedkyňa taktiež uviedla,
že v súčasnosti so žalobcom neobchoduje a realitnej činnosti sa veľmi nevenuje. V období od roku 2010
do súčasnosti nejaké ďalšie obchody so žalobcom nemala a nebola ani zamestnankyňou žalobcu. Po
kúpe nehnuteľností žalobcom boli tieto prevedené na spoločnosť Z & K group s.r.o., pre ktorú vykonávala
inžiniersku činnosť na základe plnomocenstva. Vykonávať túto činnosť sa zaviazala ešte pre žalobcu.

Jej úlohou bolo vybaviť súpisné čísla pre stavby, ktoré neboli zapísané v katastri nehnuteľností ako aj
ďalšie veci týkajúce sa inžinierskych sietí. Už pôvodne chcela predmetné nehnuteľnosti kúpiť spoločnosť
Z & K group, s.r.o. avšak v tom čase ešte nebola riadne založená a žalovaný chcel uskutočniť predaj
do konca roka 2010. Svedkyňa uviedla, že nevie ako sa žalobca a žalovaný medzi sebou dohodli. Jej
úlohou bolo iba odovzdať zálohu. Neriešila ani samotnú kúpnu zmluvu, túto si riešili jej účastníci sami.

Po odovzdaní hotovosti si dala svedkyňa vystaviť účtovný doklad, tento jej vypísali a vydali pracovníčky
žalovaného, pri odovzdávaní peňazí žiadne doklady žalovanému, resp. jeho pracovníkom neodovzdala.
V neskoršej dobe odovzdala pani Š. výzvu na zaplatenie pozemku pod garážami na D.. Žiadne iné
doklady už žalovanému neodovzdala.

14. Z kúpnej zmluvy zo dňa 20.12.2010 súd zistil, že žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci
uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným
na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie N., obec R. - mestská časť N., okres R. B. a to
stavby súpisné číslo XXXX, administratívna budova postavenej na parcele č. XXXX/X s príslušenstvom
a pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 664.000,- Eur

bez DPH. Celková cena vrátane DPH bola dohodnutá vo výške 790.160 Eur. Podľa čl. III bol žalobca
povinný uhradiť žalovanému kúpnu cenu v dohodnutej výške najneskôr do 24.01.2011.

15. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 16.12.2010 súd zistil, že podľa tohto pokladničného
dokladu vystaveného žalovaným, žalovaný prijal dňa 16.12.2010 sumu 132.780,- Eur od Ľ. L..

16. Z príkazu na úhradu zo dňa 19.01.2011 súd zistil, že dňa 19.01.2011 žalobca dal vo Všeobecnej
úverovej banke, a.s. príkaz na úhradu sumy 790.160 ,- Eur v prospech účtu žalovaného.

17. Zo splnomocnenia vystaveného žalobcom súd zistil, že žalobca mal týmto splnomocnením

splnomocniť Ľ.Z. L. na zastupovanie vo veci kúpy nehnuteľností, ktoré neskôr tvorili predmet kúpnej
zmluvy zo dňa 20.12.2010. Ľ. L. mala byť ďalej splnomocnená na zápis nebytového priestoru č. 1 -
garáže so súpisným číslom XXXX postavenej na parc. č. XXXX/XX v katastrálnom území N., ako aj
na jednanie o zriadení vecného bremena a o prevádzke inžinierskych sietí tak, aby boli zabezpečené
prevádzkové podmienky pre objekt administratívnej budovy.

18. Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 16.12.2010 súd zistil, že podľa tohto dokladu žalobca
poskytol Ľ. L. sumu 132.780,- Eur a to za účelom vyplatenia zálohy pre žalovaného na kúpu.

19. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.20. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

22. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi

podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1
a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona , a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto
zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

24. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany

nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

25. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

26. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 20.12.2010 bola medzi nimi uzatvorená kúpna zmluva,
na základe ktorej sa žalovaný zaviazal previesť na žalobcu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - stavbe
súpisné číslo XXXX , pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 3m2, parcela registra „C“, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, pozemku parc. č. XXXX/X, o výmere 486 m2, parcela registra „C“, druh

pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku parc. č. XXXX/X, o výmere 372 m2, parcela registra
„C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria nachádzajúcich sa v katastrálnom území N., obec
R. N., Okres R. B., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie N.. Žalobca sa ako
kupujúci zaviazal uhradiť žalovanému kúpnu cenu vo výške 790.160,- Eur.

27. Za nesporné súd považuje aj skutkové tvrdenie, podľa ktorého žalobca kúpnu cenu v celosti uhradil
prevodom na účet žalovaného. Rovnako nesporným je aj skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný
prijal od pani Ľ. L. sumu 132.780,- Eur. Sporným zostalo skutkové tvrdenie žalobcu, že táto suma mala
predstavovať zálohu na kúpnu cenu nehnuteľností prevádzaných na základe kúpnej zmluvy zo dňa
20.12.2010.

28. Žalujúca strana považovala toto plnenie za zálohu, resp. preddavok na kúpnu cenu prevádzaných
nehnuteľností, čo však žalovaný popieral tvrdiac, že finančné prostriedky síce prijal, ale tieto prijal od
pani Ľ. L. a nie od žalobcu a preto sa žalobca ani nemôže domáhať ich vrátenia.

29.Žalovanývzniesolnámietkupremlčaniavočinárokomžalobcuargumentujúctvrdením,podľaktorého
vzhľadomnaskutočnosť,žeprávnyvzťahmedzižalobcomažalovanýmspravujevýlučneustanoveniami
Občianskeho zákonníka a preto aj žalobcom uplatnená pohľadávka je premlčaná, nakoľko nebola
uplatnená vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote stanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

30. Súd sa nestotožnil s uvedenou argumentáciou žalovanej strany, nakoľko skutočnosť, že Obchodný
zákonník neobsahuje vlastnú úpravu bezdôvodného obohatenia neznamená, že záväzkový vzťah
vzniknutý medzi tým, kto sa obohatil a tým, na koho úkor sa obohatil, nemôže byť vzťahom
obchodným. Kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, napriek tomu, že sa sama
spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka, nakoľko jej predmetom bol prevod vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti, založila medzi stranami sporu obchodný záväzkový vzťah, keďže z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplýva, že tento bol uzatvorený medzi podnikateľmi a týkal sa ich
podnikateľskej činnosti. V zmysle § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka sa aj takáto zmluva, ktorú
je možné označiť ako tzv. „absolútny neobchod“, spravuje ustanoveniami kúpnej zmluvy tak, ako ichvymedzuje Občiansky zákonník, s tým, že ostatné vzťahy zmluvných strán (pokiaľ napĺňajú podmienky
tzv. relatívnych obchodov), ktoré sa týkajú premlčania, náhrady škody, zmluvnej pokuty a pod. sa
spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka a to konkrétne jeho § 397.

31. V prípade, ak by žalobca preukázal všetky ním uvedené skutkové tvrdenia, nemohlo by dôjsť k
začatiu plynutia premlčacej doby skôr, ako dňom kedy bola žalovanému uhradená celá kúpna cena
bez zohľadnenia platby poskytnutej Ľ. L.. Premlčacia lehota tak nemohla začať plynúť skôr ako dňa
19.01.2011. V súlade s ustanovením § 397 Obchodného zákonníka tak mohla uplynúť najskôr dňa
19.01.2015. Z uvedeného je zrejmé, že námietka premlčania žalobcom uplatneného nároku bola

žalovaným vznesená nedôvodne.
32. Samotné posúdenie, či medzi stranami sporu išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od
naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy bezdôvodného obohatenia vymedzenej
v § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku
konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor
koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451
ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa
vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že

obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa
nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech
vrátiť.
33. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku

nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol.
34. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká len za splnenia zákonom stanovených
predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby, protiprávnosť
získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma na strane žalobcu postihujúca inú určitú osobu
a príčinná súvislosti medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a

majetkovou ujmou na strane inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto
tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

35. Po dôslednom preskúmaní jednotlivých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti súd dospel
k záveru, že žalobca existenciu jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému

nepreukázal.

36. Žalobca nepreukázal, že bezdôvodné obohatenie bolo získané práve na jeho úkor. Žalobca
predovšetkým nepreukázal, že by medzi stranami sporu došlo pred uzatvorením samotnej kúpnej
zmluvy k vzniku akéhokoľvek iného právneho vzťahu, z ktorého by žalobcovi vznikla povinnosť uhradiť

žalovanému preddavok na zaplatenie kúpnej ceny a zároveň právo započítať tento preddavok po
uzatvorení samotnej kúpnej zmluvy na kúpnu cenu nehnuteľností. Z obsahu kúpnej zmluvy, konkrétne
z ustanovenia jej čl. II bod 1 a 2, jednoznačne vyplýva, že žalobca ako kupujúci bol povinný uhradiť
cenu prevádzaných nehnuteľností v sume 790.160,- Eur v celosti na účet žalovaného a to najneskôr
do 24.01.2011. Zo zmluvy nevyplýva, že by žalobca zložil žalovanému akúkoľvek zálohu na kúpnu

cenu, ktorú by bolo možné započítať ako splátku tejto kúpnej ceny. Z ostatných žalobcom predložených
listinných dôkazov možno dovodiť iba skutočnosť, že odovzdal Ľ. L. peňažné prostriedky v celkovej
sume 132.780,- Eur, čím mohlo dôjsť k vzniku právneho vzťahu medzi týmito dvoma osobami, nie k
vzniku akéhokoľvek vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

37. Žalobca v konaní zároveň nepreukázal, že by od neho žalovaný prijal platbu v sume 132.780,- Eur,
resp. že by pani Ľ. L. pri skladaní tejto sumy vystupovala ako zástupca žalobcu a konala v jeho mene
a na jeho účet.

38. Žalobca ako právnická osoba môže v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení okrem svojho

priameho konania vykonávaného prostredníctvom štatutárneho orgánu konať aj na základe zastúpenia,
ktoré môže byť buď zmluvné alebo zákonné. Zákonné zastúpenie podnikateľa podľa § 15 Obchodného
zákonníka treba odlišovať od zastúpenia zmluvného, ktoré je založené napríklad mandátnou zmluvou
alebo zmluvou o obchodnom zastúpení, pri ktorých oprávnenie mandatára či obchodného zástupcuvzniká na základe splnomocnenia a nie v dôsledku poverenia určitou činnosťou. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že pani Ľ. L. nebola zamestnancom žalobcu a tak jej nemohlo vzniknúť poverenie
podľa § 15 Obchodného zákonníka. Z dokazovania a to najmú z výsluchu svedkyne Ľ. L. navyše

vyplynulo, že táto nemala oprávnenie žalobcu zastupovať vo veciach kúpy nehnuteľnosti, teda nebolo
splnomocnená konať v mene žalobcu ani na základe dohody. Žalovanému zároveň neuviedla, že koná
v mene žalobcu a nepredložila mu ani žiadne plnomocenstvo a ani jej žiadne plnomocenstvo, ktoré by
ju oprávňovalo uzatvoriť v mene žalobcu dohodu o tom, že zložená záloha bude započítaná na kúpnu
cenu.KonanieĽ.L.bolojejvlastnýmkonaním,nakoľkonebolisplnenépodmienkynato,abytotokonanie

mohlo byť považované za konanie žalobcu.

39. Keďže to bola práve Ľ. L., kto žalovanému zložil sumu 132.780,- Eur v podstate bez právneho
dôvodu, je táto zároveň jedinou osobou aktívne legitimovanou na podanie žaloby o vydanie
bezdôvodného obohatenia a to bez ohľadu na to, či odovzdané peniaze pochádzali od žalobcu alebo
išlo o jej vlastné prostriedky.

40. Žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaný dosiahol na jeho úkor akékoľvek bezdôvodné
obohatenie a preto súd nemohol jeho žalobe vyhovieť. Na základe uvedených skutočností, ako aj
citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nemá oporu v
zákone a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní
plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.

42. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciumožnovykonaťnanávrhtoho,ktojeoprávnenýpožadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulu
preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z.z.).