Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 22, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoE/42/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414201711
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8414201711.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému L. T., bytom U. U. P., Y. XXX/XX, okres W., o vymoženie
778,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k.
6Er 167/2014-14 zo dňa 24.11.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e sa uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že sa vymáha plnenie zo
zmenky sledujúc cieľ obísť právne predpisy chrániace spotrebiteľa.

Oprávnený v odvolaní navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu prekročenia

právomoci exekučného súdu. Rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Uviedol, že je spísaná na samostatnej listine ako rozhodcovská zmluva.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k
záveru, že uznesenie je správne.

V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie námietky zo strany oprávneného nereflektujú
na odôvodnenie súdu prvého stupňa. Uvedené indikuje formulárové odvolávanie sa oprávneného.
Odvolateľ v podstatnej časti svojho odvolania vytýka prvostupňovému súdu, že rozhodcovská zmluva
je individuálne dojednaná na samostatnej listine. V tomto smere sa zdá, že ide buď o nedorozumenie,
nepochopenie alebo sa do odvolania dostali časti, ktoré oprávnený používa vo svojich ako keby

formulárových podaniach. Odvolací súd však napriek tomu na potvrdenie správnosti záveru súdu prvého
stupňa uvádza:
Otázka platnosti rozhodcovskej doložky a jej súdneho prieskumu bola riešená nielen Najvyšším súdom
Slovenskej republiky, ale i v rámci prieskumu ústavnosti zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3Cdo 146/2011, 6Cdo 143/2011, 2Cdo
245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011

a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011). Odvolací súd preto
nemal dôvod na odklon od nastolenej judikatúry.

Nad rámec odvolacích námietok v súvislosti s rozhodcovskou doložkou odvolací súd poznamenáva, že
nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia
Krajského súdu v Prešove z 27.9.2010 ani právneho názoru, ktorý by mal byť oprávnenému známy

z uznesení odvolacieho súdu sp. zn. 6CoE 73/2012, 6CoE 74/2012, 6CoE 95/2012, 6CoE 16/2012,
6CoE 12/2011, 6CoE 173/2011, 6CoE 1/2012, 6CoE 93/2013, 20CoE 40/2012, 20CoE 70/2012, 20CoE73/2012, 20CoE 132/2012, 20CoE 200/2012, 20CoE 210/2012, 20Co 60/2013 (porov. uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci I. ÚS 610/2012). Rozhodcovský rozsudok bol založený na
rozhodcovskej zmluve. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky

obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Cdo 1/2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci 6CoE 66/2012, 6CoE 256/2012).

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom (oprávnený v podanom odvolaní uvedenú skutočnosť
ani nespochybňuje), ak má byť právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť

výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 9/2012). Oprávnený si v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú
zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich
obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj na za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený
v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je
na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby
prípadnésporyriešilrozhodca(vdanejvecipredformulovanýnatlačivedodávateľa).Inakby ajnapríklad
záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou

individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná
bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa
predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy odvolací súd vidí rovnako ako prvostupňový súd tiež v

geografickom faktore v zmysle judikatúry. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania
je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len
samotná vzdialenosť cca 400 km na rozhodcovské konanie je odradzujúca. (rozsudok Súdneho dvora
EÚ C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial)

Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v
záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom
konaní nenamietal rozhodcovskú zmluvu s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania

(Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Océano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom).

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími
námietkami.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.