Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 22Cb/395/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216218009
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Števík
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216218009.4

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: ARTENON s. r. o., IČO: 46574697, Pri Vinohradoch
6422/12, 831 06 Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., IČO:
36 837 857, Piaristická 46, 911 40 Trenčín, proti žalovanému: HURBAG s.r.o., IČO: 35905531, Ružová
dolina 25, 821 09 Bratislava, o zaplatenie 7.125,- eur s prísl. a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.11.2016 domáha voči žalovanému zaplatenia peňažnej
pohľadávky vo výške 7.125,- eur s prísl. titulom nezaplatenia faktúr za vykonané práce v súvislosti s
realizáciou stavieb.

2. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 24.05.2017 navrhol, aby súd zriadil na presne špecifikované
nehnuteľnostinachádzajúcesavkatastrálnomúzemíD.(zapísanénaLVč.XXXX),ktorésúvovýlučnom
vlastníctve žalovaného, záložné právo za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 7.125,-
eur s prísl. formou zabezpečovacieho opatrenia. Návrh odôvodnil obavou, že exekúcia jeho pohľadávky
bude ohrozená, keďže žalovaný na základe kúpnej zmluvy S.-XXXX/XXXX zo dňa 24.03.2017 previedol
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX (pozemok a byt č. XX) do vlastníctva konateľa žalovaného a jeho

manželky a má obavu, že tak žalovaný učiní aj v prípade ďalších nehnuteľností, voči ktorým sa žalobca
domáha zriadenia záložného práva na zabezpečenie jeho pohľadávky. Táto jeho obava vyplýva najmä z
toho, že došlo k zrušeniu záložného práva v prospech banky na rozostavaný byt č. XX podľa S.-XXXX/
XX zo dňa 18.02.2008 (LV č. XXXX).

3. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") zabezpečovacím opatrením

môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

4. Z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno
zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka nazabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže
rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri
rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ

neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku
predpokladomprenariadeniezabezpečovaciehoopatrenia.Idenajmäoosvedčeniedôvodnostiatrvania
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude
ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

5. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ
nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru
predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny

postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i
osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie
sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ
osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený,

pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte
sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len
skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka
môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri
výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

(z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod
č. R 20/1998)

6. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená.

Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním
alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že žalovaný na základe kúpnej zmluvy S.-XXXX/
XXXX zo dňa 24.03.2017 previedol nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX (pozemok a byt č. XX) do
vlastníctvakonateľažalovanéhoajehomanželky,niejedôkazom,žesazbavujesvojhomajetkuscieľom
ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, nakoľko žalobca súdu neosvedčil, že kúpnou zmluvou

zo dňa 24.03.2017 došlo k predaju nehnuteľností za nízku cenu. Taktiež nie je relevantným dôvodom
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia samotná skutočnosť, že došlo k zrušeniu záložného práva
v prospech banky na rozostavaný byt č. XX podľa S.-XXXX/XX zo dňa 18.02.2008 (LV č. XXXX).
Z tohto kroku žalovaného nevyplýva, že má v úmysle zbaviť sa predmetnej nehnuteľnosti predajom
za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Žalobca sa teda len domnieva, že

výkon exekúcie bude ohrozený, keď tvrdí, že žalovaný sa účelovo zbavuje svojho majetku. Žalobca
svoje tvrdenia a domnienky relevantným spôsobom neosvedčil, preto tieto ani nemôžu byť dôvodom
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ak žalovaný zamýšľa realizovať svoje práva vlastniť a
scudzovať majetok, neznamená to nevyhnutne, že to chce urobiť s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na
majetok spoločnosti.

7. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v
danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde,
písomne, dvojmo (§ 357 písm. d/ CSP).