Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 16, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415200521
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6415200521.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:

Quantum Credit a. s., so sídlom Ružová Dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, v konaní právne
zastúpený PERSPECTA Legal, s. r. o., so sídlom Ružová Dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 745,
proti žalovanej: C. R., U.. XX.XX.XXXX, bytom T. X, Ž. U. T., v konaní o zaplatenie 248,95 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.01.2015 žiadal žalobca od žalovanej zaplatenie sumy

248,95 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 26.01.2012 do zaplatenia. Žalobu zdôvodnil tým, že
žalovaná sa v dodatku k zmluve o pripojení so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. zaviazala zaplatiť
zmluvnú pokutu v prípade, že si nebude dobíjať zmluvne dohodnutý kredit. Túto povinnosť porušila,
pričom nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty mu bol postúpený zmluvou zo dňa 20.11.2013.

2. Žalovaná prevzala žalobu dňa 16.02.2017, k veci sa nevyjadrila.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného
sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.

4. V konaní potom nebolo sporným, že spoločnosť Slovak Telekom, a. s. ako podnik a žalovaná ako
účastník uzavreli dňa 11.08.2011 zmluvu o pripojení Fix, ku ktorej toho istého dňa uzavreli aj dodatok.

Predmetom dodatku bolo poskytovanie programu telekomunikačných služieb Fix 12. V bode 1 písm.
d) dodatku sa žalovaná zaviazala, že bude riadne a včas realizovať zmluvné dobíjanie podľa bodu 3.1
osobitných podmienok (pravidelné zmluvné dobíjanie). Podľa bodu 3 dodatku bolo dohodnuté, že v
prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c), v bode 2 dodatku alebo v čl. 3
bod 3.6 všeobecných obchodných podmienok alebo v článku 5. bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných
podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty z prevádzky, je žalovaná povinná
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur. V tom istom bode žalovaná zobrala na vedomie, že

porušenie povinnosti realizovať pravidelné zmluvné dobíjanie môže viesť k dočasnému prerušeniu
alebo k obmedzeniu v poskytovaní služieb, resp. poskytovateľa služieb oprávňuje odstúpiť od zmluvy
o pripojení.5. Spoločnosť Slovak Telekom, a. s. následne vyfakturovala k úhrade žalovanej zmluvnú pokutu 248,95
Eur faktúrou splatnou dňa 25.01.2012 a potom menovaná spoločnosť oznámila žalovanej oznámením
zo dňa 29.11.2013, že svoju pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur s príslušenstvom

postúpila žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013.

6. Na základe uvedeného mal súd za preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovanou a v nadväznosti na zmluvné postúpenie pohľadávky
(dokázanéoznámenímopostúpení)ajaktívnulegitimáciužalobcuvpredmetnomsporepodľa§524ods.

1 a 2 Občianskeho zákonníka. Právny základ zmluvy o pripojení vychádza z ust. § 43 ods. 1 zákona č.
610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého sa zmluvou o pripojení, ktorej súčasťou sú
všeobecné podmienky a tarifa, podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej
sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby (vzhľadom na prechodné ustanovenie § 78
ods. 9 v súčasnosti účinného zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách).

7. Žalobca však v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
pravidelného dobíjania kreditu bola so žalovanou dojednaná povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorej
právna úprava je obsiahnutá v ust. § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a ktorá hovorí, že ak strany
dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť
poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne

škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia.

8. Súd nemal preukázané predloženými listinnými dôkazmi, že by žalovaná v dôsledku toho, že si
nedobíjala kredit porušila zmluvnú povinnosť, na ktorej porušenie by bolo viazané zaplatenie zmluvnej

pokutyakotovyplývazbodu3dodatku.Porušeniepovinnostibolosankcionovanézmluvnoupokutoulen
v iných prípadoch, nie v prípade nedobíjania, keďže v bode 1 písm. c) dodatku je uvedená len povinnosť
účastníka, teda žalovanej riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu, čo
nebol tento prípad, keďže táto si mala dobíjať svoj kredit. Neplnenie zmluvnej povinnosti týkajúcej
sa pravidelného mesačného zmluvného dobíjania bolo sankcionované dočasným prerušením alebo

obmedzením v poskytovaní dojednaných služieb, resp. pre takýto prípad porušenia bola dojednaná
možnosť odstúpenia od zmluvy o pripojení. Inými slovami, podľa bodu 3 dodatku k zmluve o pripojení sa
povinnosťou zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 248,95 Eur nesankcionovalo to, že žalovaná pravidelne
nerealizovala zmluvné dobíjanie, ale porušenie iných povinností. Teda bod 3 dodatku neviaže povinnosť
zaplatenia zmluvnej pokuty na porušenie povinnosti podľa bodu 1 písm. d) dodatku, od čoho svoj nárok

odvodzoval žalobca. Súd preto žalobu zamietol. Len záverom treba dodať, že žalobca nepreukázal kedy
mala žalovaná porušiť svoju povinnosť, čo súd uvádza vzhľadom na skutočnosť, že by potom vzhľadom
na spotrebiteľský charakter zmluvy o pripojení bolo potrebné zaoberať sa prípadne aj premlčaním
žalovaného nároku v súlade s ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko bola
žalovaná v konaní plne úspešná, no žiadne trovy jej nevznikli, súd vyslovil, že jej náhradu trov konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.