Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3P/62/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415202294
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8415202294.5

Rozhodnutie

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci navrhovateľky
L. P., P.. C., G.. XX.X.XXXX, bytom I. X, A. K., občianky SR proti odporcovi O. P., G.. XX.X.XXXX, E. K.
V. XXX, A., Č. P., občanovi SR, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na
čas po rozvode k maloletým deťom: Z. P., G.. X.XX.XXXX, A. P., G.. XX.X.XXXX Q. L. P., G.. XX.X.XXXX,
bytom u matky, zastúpenými kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd r o z v á d z a manželstvo navrhovateľky LucT. P., P.. C. a odporcu O. P. uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v kostole v A. Z..

II. Súd z v e r u j e maloleté deti Z. P., G.. X.XX.XXXX, A. P., G.. XX.X.XXXX Q. L. P., G.. XX.X.XXXX na
čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať
ich majetok.

III. Súd z a v ä z u j e otca maloletých detí O. P., G.. XX.X.XXXX prispievať na výživu maloletých detí
počnúc prvým dňom mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva výživným,
a to na maloletú Z. P. vo výške 45,- eur M., G. M. A. P. vo výške 45,- eur mesačne a na maloletú L. P. vo
výške 45,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

IV. Súd u p r a v u j e styk otca s maloletými deťmi v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku
Okresného súdu Kežmarok č. k. 3P/80/2015-52 z 11.5.2016.

V. Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.4.2015 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia,

ktorým by súd rozviedol jej manželstvo s odporcom a upravil výkon rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom na čas po rozvode.

Navrhovateľka v návrhu uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa 16.11.2002 v kostole v A. Z.. U
obochišlooprvémanželstvo,obajasúštátniobčaniaSlovenskejrepubliky.Zmanželstvasaimnarodilitri
maloleté deti, Z., A. Q. L.. Spočiatku bolo manželstvo harmonické. Keď maloletý Samuel dovŕšil tretí rok,

manželia odišli i s deťmi do Českej republiky kvôli práci odporcu. Po určitom čase začali medzi manželmi
nezhody, odporca kontroloval navrhovateľku, fyzicky ju napádal, hľadal si cez internet iné známosti,
nesprával sa dobre ani k deťom. 6. januára 2015 sa navrhovateľka i s deťmi vrátila na Slovensko k svojim
rodičom. Obnovenie manželského spolunažívania navrhovateľka vylučuje. Navrhovateľka je toho času
na materskej dovolenke. K návrhu pripojila kópiu sobášneho listu, kópie rodných listov detí, potvrdenie o
pobyte navrhovateľky a oznámenie o poberaní rodičovského príspevku na maloletú L. vo výške 4.360,-

Kč.Uznesením č. k. 3P/62/2015-14 z 12.5.2015 súd ustanovil maloletým deťom na zastupovanie v konaní
kolízneho opatrovníka, a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.

Súdom ustanovený opatrovník detí prešetril rodinné prostredie, v ktorom žijú maloleté deti a podal súdu
o prešetrení správu, z ktorej vyplýva, že deti spolu s matkou žijú u starej matky detí v murovanom
dome v mestskom nájomnom byte. Celý byt je kompletne zariadený potrebným nábytkom, udržiavaný
v poriadku. Maloleté deti majú vlastné lôžko, priestor na prípravu do školy i na hranie. Matka prispieva
na náklady domácnosti sumou 50,- eur mesačne. Maloletá Z. a maloletý A. navštevujú základnú školu,

stravujú sa doma. Maloletá L. je v celodennej starostlivosti matky. Deti sú zdravé, prekonávajú bežné
detské ochorenia. O deti je náležite postarané. Príjem matky predstavuje rodičovský príspevok, ktorý
poberá z Českej republiky a prídavky na maloleté deti, spolu v sume 332,- eur mesačne, iný príjem
nemá. Podľa udania matky otec na výživu detí neprispieva, nekontaktuje ich.

Podľa § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov

(ďalej len ,,O.s.p.“) súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník
nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v
neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Na pojednávanie konané dňa 30.6.2016 sa odporca nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný.

Doručenie predvolania mal súd vykázané poštovou doručenkou s dátumom prevzatia písomnosti
23.6.2016 (č. l. 82 spisu). Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. konal v neprítomnosti odporcu.

Na pojednávaní konanom dňa 30.6.2016 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi i výsluchom
prítomných účastníkov konania.

Súd sa oboznámil s obsahom celého spisu, najmä s návrhom navrhovateľky, sobášnym listom
účastníkov konania, s rodnými listami detí a so správou opatrovníka o prešetrení rodinných pomerov,
v ktorých žijú maloleté deti. Súd sa rovnako oboznámil i so spisovým materiálom tunajšieho súdu sp.
zn. 3P/80/2015.

Na pojednávaní konanom dňa 30.6.2016 navrhovateľka vypovedala, že trvá na podanom návrhu na
rozvod a ako hlavný dôvod uviedla to, že podľa nej odporca nie je psychicky v poriadku. Chce zdôrazniť,
že predtým sa takto nesprával. K zmene v jeho správaní došlo pred narodením tretej dcéry, začal sa
čudne správať, zamykal navrhovateľku doma a podobne. Žili spolu v Českej republike. Navrhovateľka

správanie odporcu nevydržala a odišla aj s deťmi 6.1.2015 na Slovensko. Odporca neplatí výživné pre
deti,zadeťminechodí,lenpíšenavrhovateľkee-maily,ktorýmonanerozumieadokoncajepresvedčená,
že odporca píše v jej mene e-maily samému sebe. Navrhovateľka trvá na tom, že manželstvo je vážne
a dlhodobo rozvrátené. Navrhovateľka necíti voči odporcovi nič, nie sú žiadne citové väzby. Chce
zdôrazniť, že odporca navrhovateľke v minulosti zásadným spôsobom aj fyzicky ubližoval, bolo to najmä

v Českej republike, keď ako už povedala napr. ju zamykal, aby nemohla nikde odísť. Stalo sa, že ju
aj udrel, nie vždy, ale udrel ju. V spoločnej domácnosti nežijú od 6.1.2015, odkedy navrhovateľka s
deťmi odišla z Českej republiky. Navrhovateľka sa k odporcovi nechce vrátiť. Na poslednom pojednávaní
konanom na tunajšom súde v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom do rozvodu sp. zn. 3P/80/2015, na ktorom bol prítomný i odporca, bol upravený styk odporcu s

deťmi, no on nejaví záujem o styk s deťmi. Navrhovateľka ďalej zdôraznila, že tak, ako je to uvedené aj
v návrhu, odporca ju psychicky týral a znásilňoval ju, čo aj oznámila vo svojej výpovedi na kriminálnej
polícii. Naviac pripomenula, že odporca neustále menil zamestnanie, často bol bez práce, potom si
našiel prácu a neustále to takto pokračovalo. Navrhovateľka trvá na tom, že vzťahy medzi manželmi sú
definitívne ukončené a manželstvo neplní spoločenský účel a ani nemôže už plniť, pretože manželstvo

navrhovateľka neobnoví. Pre prípad rozvodu navrhovateľka chce, aby bolo rozhodnuté v súlade s
rozsudkom tak, ako bol vydaný v konaní sp. zn. 3P/80/2015, t.j. aby deti boli zverené navrhovateľke
do osobnej starostlivosti na čas po rozvode s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok,
otec aby bol zaviazaný platiť výživné tak, ako je to v predmetnom rozsudku, úprava styku tak, ako je
to z rozsudku zrejmé. Pripomenula, že rozsudok v konaní sp. zn. 3P/80/2015 bol vydaný po tom, čo sa

odporca osobne zúčastnil na pojednávaní, po tom, čo súhlasil so zverením deti navrhovateľke, súhlasil s
výškouvýživného,súhlasilsúpravoustykuanaviacsúhlasilajstým,žepoprávoplatnostitohtorozsudku
sabuderiešiťavyporiadavaťirozvodnaúzemíSlovenskejrepubliky.Tohočasuvýživnéodporcaneplatí.
Rozsudok je právoplatný začiatkom mesiaca jún, výživné neplatí od mesiaca máj 2016.Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu manželstva vzhľadom na to, že počas vykonaného šetrenia v
domácnosti matky bolo zistené, že sa o deti riadne a zodpovedne stará, navrhol maloleté deti zveriť do

osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať platením výživného. Kolízny opatrovník má k dispozícii aj
správy od detskej lekárky, zo školy a z mestského úradu, v ktorých je uvedené, že matka zabezpečuje
riadnu starostlivosť o maloleté deti.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka s odporcom uzavreli manželstvo v A. Z. dňa 16.11.2002. Z manželstva sa im narodili tri
maloleté deti. Od januára 2015 manželia nevedú spoločnú domácnosť. Navrhovateľka žije i s maloletým
deťmi na území Slovenskej republiky, odporca žije v Českej republike, kde do 6.1.2015 žili spolu.
Navrhovateľka podala návrh na rozvod z dôvodu, že odporca ju psychicky i fyzicky týral, odporca sa zle
správal i k deťom. Navrhovateľka nepripúšťa možnosť obnovy manželského spolunažívania. Odporca

po tom, čo mu bol doručený návrh na rozvod dňa 27.8.2015 (doručenka č. l. 19 spisu) začal na súd
písať mailové správy, v ktorých okrem iného uráža účastníkov konania, opatrovníka detí i súd. Maloleté
deti spolu s matkou žijú u starej matky detí v A. K. v murovanom dome v mestskom nájomnom byte.
Celý byt je kompletne zariadený potrebným nábytkom, udržiavaný v poriadku. Maloleté deti majú vlastné
lôžko, priestor na prípravu do školy i na hranie. Matka prispieva na náklady domácnosti sumou 50,-

eur mesačne. Maloletá Z. a maloletý A. navštevujú základnú školu, stravujú sa doma. Maloletá L. je v
celodennej starostlivosti matky. Deti sú zdravé, prekonávajú bežné detské ochorenia. O deti je náležite
postarané. Príjem matky predstavuje rodičovský príspevok, ktorý poberá z Českej republiky a prídavky
na maloleté deti, spolu v sume 332,- eur mesačne, iný príjem nemá. Otec na výživu detí neprispieva
a nekontaktuje sa s deťmi, a to napriek právoplatnému a vykonateľnému rozsudku Okresného súdu

Kežmarok č. k. 3P/80/2015-52 z 11.5.2016. Dňa 11.5.2016 sa odporca osobne zúčastnil pojednávania
nariadeného v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vedenom
na tunajšom súde pod sp. zn. 3P/80/2015 a medzi rodičmi došlo k uzatvoreniu rodičovskej dohody.
Tunajší súd rozsudkom č. k. 3P/80/2015-52 z 11.5.2016 schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej boli
maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu každého

dieťaťa sumou 45,- eur mesačne a bol upravený styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený
stýkať sa s maloletými deťmi počas letných prázdnin po dobu 1 týždňa tak, že si ich zoberie do Českej
republiky a počas vianočných sviatkov každý druhý rok tak, že si ich zoberie do Českej republiky, v roku
2016 sa uskutoční styk otca s deťmi počas vianočných sviatkov tak, že si otec prevezme deti na území
Slovenskej republiky v byte matky a zabezpečí ich návrat na územie Slovenskej republiky po vianočných

sviatkoch, nasledujúci rok v r. 2017 je otec maloletých detí oprávnený stretnúť sa s deťmi počas letných
prázdnin po dobu 1 týždňa tak, že si deti prevezme v mesiaci júl v byte matky a po týždni ich vráti späť do
bytu matky v A. K., matka je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť, výnimka môže byť vo vzťahu
k maloletej L.. Rozsudok č. k. 3P/80/2015-52 z 11.5.2016 je právoplatný a vykonateľný od 7.6.2016.

Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len
v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak

sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí.

Podľa 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Manželstvo plní svoj účel, pokiaľ spočíva na pevných citových vzťahoch manželov a tvorí harmonické
spoločenstvo, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode a citovom zblížení, poskytujú
si vzájomne podporu a pomoc. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že
podmienky pre rozvod manželstva sú splnené. Z vykonaného dokazovania súdu vyplýva, že manželstvo

navrhovateľky a odporcu svoje základné funkcie neplní, fakticky už zaniklo. Vzťahy medzi manželmi
sú vážne a dlhodobo rozvrátené. Manželia spolu nevedú spoločnú domácnosť od 6.1.2015. Za príčinu
rozvratu manželstva súd považuje nezhody medzi manželmi, rozdielnosť ich pováh a citové odcudzenie
sa minimálne na strane navrhovateľky. Nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že od manželov
nemožno reálne očakávať obnovenie manželského spolužitia a rozvod manželstva nebude v rozpore so
záujmami maloletých detí, súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo rozviedol.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd zveril maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, nakoľko mal v konaní
preukázané, že matka sa o deti náležite stará, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a

v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3P/80/2015 rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, v
zmysle ktorej boli maloleté deti zverené na čas do rozvodu práve do osobnej starostlivosti matky, v
starostlivosti ktorej sú deti fakticky už od 6.1.2015.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie,
ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, náklady
za zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti
mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to
všetko primerané veku.

Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi,
ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným
zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom
vyživovacích povinností.

Výšku výživného súd ustálil na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku č. k. 3P/80/2015-52 z
11.5.2016, ktorý bol vydaný po tom, čo sa dňa 11.5.2016 otec zúčastnil osobne pojednávania a rodičia
uzatvorili pred súdom rodičovskú dohodu. Súd dodáva, že ak sa zmenia pomery, rozhodnutie o výživnom
možno zmeniť.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Styk otca s deťmi súd upravil poukazujúc na právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu

Kežmarokč.k.3P/80/2015-52z11.5.2016,podľaktoréhojeotecoprávnenýstýkaťsasmaloletýmideťmi
počas letných prázdnin po dobu 1 týždňa tak, že si ich zoberie do Českej republiky a počas vianočných
sviatkov každý druhý rok tak, že si deti zoberie do Českej republiky, pričom v roku 2016 sa uskutoční styk
otca s deťmi počas vianočných sviatkov tak, že si otec prevezme deti na území Slovenskej republiky v
byte matky a zabezpečí ich návrat na územie Slovenskej republiky po vianočných sviatkoch, nasledujúci

rok v r. 2017 je otec maloletých detí oprávnený stretnúť sa s deťmi počas letných prázdnin po dobu 1
týždňa tak, že si deti prevezme v mesiaci júl v byte matky a po týždni ich vráti späť do bytu matky v A.
K., matka je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť, výnimka môže byť vo vzťahu k maloletej L..

Podľa § 144 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť

manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. tak, že náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z
účastníkov, nakoľko v priebehu konania nezistil také okolnosti prípadu či pomery účastníkov, ktoré by

odôvodňovali priznať náhradu trov konania.

Podľa článku 3 bod 1 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej
právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a
povinností,ktorýmsazrušujenariadenie(ES)č.1347/2000(ďalejlen,,nariadenieBruselIIb“),voveciach

rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi
príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia
"domicil".

Podľa § 88 ods. 1 písm. a) O.s.p. namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd,

v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak ide o rozvod,
neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu
aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd, je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký
súd, všeobecný súd navrhovateľa.

Podľa § 85 ods. 1 O.s.p. všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak
nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje.K námietke miestnej nepríslušnosti vo veci rozvodu manželstva vznesenej odporcom súd uvádza, že
Okresný súd Kežmarok je miestne príslušným súdom na toto rozvodové konanie, a preto vo veci konal
a rozhodol. Súd skúmal miestnu príslušnosť už z úradnej povinnosti, no pred vlastným skúmaním

podmienok miestnej príslušnosti skúmal, či je daná právomoc slovenských súdov vo veci rozvodu konať
a rozhodovať. Keďže obaja manželia sú štátni príslušníci Slovenskej republiky, bola v zmysle článku 3
bod 1 písm. b) nariadenia Brusel IIb daná právomoc slovenských súdov vo veci rozvodu manželstva.
Miestna príslušnosť sa určuje podľa pravidiel upravených vnútroštátnym procesným právom konajúceho
súdu, t. j. v tomto prípade podľa § 88 ods. 1 písm. a) O.s.p. Posledné spoločné bydlisko v Slovenskej

republike mali manželia, ako vyplýva z návrhu na začatie konania, v R. (miestne príslušný Okresný súd
Trnava), avšak žiaden z manželov nebýva v obvode Okresného súdu Trnava, preto súd nemohol určiť
miestnu príslušnosť podľa kritéria posledného spoločného bydliska manželov v Slovenskej republike.
Odporca býva v Českej republike, preto súd nemohol určiť miestnu príslušnosť ani podľa kritéria pobytu
odporcu, keďže súd príslušný podľa tohto kritéria nie je na území Slovenskej republiky. Súd tak musel
určiť miestnu príslušnosť podľa tretieho kritéria, a to podľa bydliska navrhovateľky, ktorá býva v A. K., t. j.

v obvode Okresného súdu Kežmarok. Súd skúmal z úradnej povinnosti aj právomoc slovenských súdov
a miestnu príslušnosť vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na
čas po rozvode z úradnej povinnosti, tieto však odporca nenamietal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove, písomne, trojmo.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p.,
§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.