Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 20, 2016

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 1P/54/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615206062
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Třešková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2016:2615206062.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Janou Třeškovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U.

Š., D.. XX.X.XXXX, bydlisko u matky, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: O. N., D.. XX.X.XXXX, N. Z. XX, V. A. Š., D.. XX.X.XXXX, N. Z., C.
XXX/XX, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd upravuje styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým U.
každý pondelok a stredu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu sobotu v čase od 11.00
hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom
riadne pripraviť a otcovi v určenom čase riadne odovzdať v mieste bydliska maloletého dieťaťa, a otec je

povinný maloleté dieťa matke riadne a včas vrátiť v určenom čase v mieste bydliska maloletého dieťaťa,
s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

MatkasasvojímnávrhompodanýmnaOkresnomsúdeSenicadňa30.6.2015domáhala,abysúdupravil
výkon rodičovských práv a povinností rodičov k mal. U., D.. XX.X.XXXX.

Rozsudkomtunajšiehosúduč.k.XP/XX/XXXX-XXzodňa12.8.2015súdzverilmaloletéhoU.doosobnej

starostlivosti matky, otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 80,- € mesačne s
účinnosťou od 30.6.2015, a zároveň uložil otcovi povinnosť zaplatiť matke nedoplatok na zročnom
výživnom za mesiac júl 2015 v sume 80,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd tiež určil styk otca
s maloletým dieťaťom a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. U. každú stredu a sobotu v čase
od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť, dieťa odovzdať
otcovi riadne a včas v mieste bydliska dieťaťa a otec je povinný dieťa vrátiť matke riadne a včas v mieste
bydliska dieťaťa, pričom matka má právo byť prítomná pri realizácii styku otca s maloletým dieťaťom.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa a to v časti
určenia výživného a v časti úpravy styku s maloletým dieťaťom, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd
v Trnave rozsudkom č. k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa 17.2.2016 tak, že rozsudok prvostupňového
súdu v napadnutej časti určenia výživného zmenil a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého U.
sumou 60,- € mesačne s účinnosťou od 30.6.2015, s povinnosťou otca zaplatiť matke nedoplatok na
zročnom výživnom za čas od 30.6.2015 do 31.12.2015 v sume 40,- € do 30 dní od právoplatnosti

rozsudku, a v napadnutej časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým dieťaťom,
v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd poukázal na to, že spôsob, akým bol styk otca s dieťaťom
upravený prvostupňovým súdom, nie je v záujme maloletého, ktorý počas realizácie styku síce trávi časso svojím otcom, no iba tak, že spí v kočíku, pričom vzhľadom k tomu, že maloletý medzičasom vyrástol,
je potrebné preveriť denný režim dieťaťa i podmienky otca na realizáciu stretnutí s dieťaťom tak, aby
tieto vyhovovali otcovi dieťaťa i maloletému dieťaťu, a aby maloletý mal šancu svojho otca spoznať.

Súd vykonal dokazovanie správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici zo dňa 15.4.2016,
výsluchom matky a výsluchom otca maloletého dieťaťa, a zistil tento stav veci:

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici zo dňa 15.4.2016 súd zistil, že maloletý U. žije

spolu so svojou matkou u matkiných rodičov v rodinnom dome v Z., kde má matka zariadenú samostatnú
domácnosť. Okrem maloletého U. matka vychováva aj dve ďalšie maloleté deti z jej predchádzajúceho
manželstva, a to mal. Z. N., D.. XX.XX.XXXX V. O.. F. N., D.. XX.X.XXXX. V súčasnosti je matka na
materskej dovolenke a celodenne zabezpečuje starostlivosť o maloletého U.. Do začiatku marca 2016
otec údajne navštevoval mal. U. približne jedenkrát týždenne, kedy ho spolu s matkou kočíkoval po
obci. Keďže však medzi rodičmi neustále dochádzalo k nedorozumeniam, matka sa stretnutí otca s

dieťaťom prestala zúčastňovať. V marci otec navštívil svojho syna iba raz, vždy mal údajne iný program,
no v apríli sa komunikácia medzi rodičmi opäť zlepšila a matka raz dokonca sama z vlastnej iniciatívy
priviezla syna otcovi. Napriek tomu má však matka obavy, že otec synovi nedokáže zabezpečiť vhodnú
stravu a starostlivosť. Pokiaľ ide o otca, tento býva u svojich rodičov v dvojizbovom byte, kde má k
dispozícii vlastnú izbu, do ktorej chcel synovi zakúpiť detskú postieľku. Okrem maloletého U. má ešte

jednu vyživovaciu povinnosť a to k mal. A. Š., D.. XX.X.XXXX, žiakovi 5. ročníka ZŠ, ktorého má v
striedavej starostlivosti. Otec je od 3.12.2015 nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie,
pričom predchádzajúci pracovný pomer ukončil zo zdravotných dôvodov. O svojho syna sa zaujíma,
výživné na neho platí a stretáva sa s ním po dohode s matkou. Chcel by s ním tráviť viac času a to
aj cez víkend a bez prítomnosti matky, lebo ich komunikácia s matkou je konfliktná, syna mu odmieta

dávať a preberanie dieťaťa prebieha iba na chodníku. Otec považuje styk s dieťaťom dvakrát do týždňa
za nedostatočný, lebo dieťa len kočíkuje, keď spí, a vôbec si ho neužije. Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny v Senici navrhol po prešetrení pomerov v rodine upraviť styk otca s maloletým dieťaťom tak, že
otec bude oprávnený sa s ním stretávať každý pondelok a stredu v roku v čase od 16.00 hod. do 18.00
hod. a každú nepárnu sobotu v roku v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. s právom matky zúčastňovať

sa realizácie styku.

Z výsluchu matky dieťaťa súd zistil, že denný režim dieťaťa je približne taký, že dieťa medzi 6.00 -
6.30 hod. vstáva, pije mlieko, potom ho matka prezlieka a dieťa sa hrá. Medzi 7.30 - 8.00 hod. dieťa
raňajkuje a ide si ľahnúť, zaspí asi na hodinku od 9.00 hod. do 10.00 hod. Keď vstane, desiatuje, a potom

sa buď hrá alebo sú vonku, podľa počasia. Medzi 12.00 hod. - 12.30 hod. dieťa obeduje, okolo 13.00
hod. ide spinkať a spí tak dve hodiny, ako kedy. Potom sa naolovrantuje a hrajú sa, prípadne idú podľa
počasia vonku. Okolo 18.00 hod. - 18.30 hod. sa dieťa kúpe, dá si mliečko a ide spať, niekedy zaspí až
o 19.30 hod. Ďalej matka uviedla, že sa o komunikáciu s otcom snažila, oslovila ho cez sociálnu sieť a
komunikovali spolu, dokonca mu syna dvakrát priviezla a boli sa prejsť, pričom sa otec vyjadril, že by bol

najradšej, keby na prechádzky chodila s nimi. Všetko fungovalo až do predchádzajúceho dňa, kedy jej
otec začal na sociálnej sieti vyčítať, že je falošná a klame ho. Matka sa snažila o komunikáciu s otcom,
aby sa to medzi nimi začalo zlepšovať, lebo má záujem s ním ohľadom dieťaťa komunikovať. Otec sa so
synom naposledy stretol minulý týždeň v stredu, stretnutie prebehlo úplne normálne, išli na prechádzku
a všetko bolo v pohode. Syn už v kočíku nespí, je hore, je dosť na ňu naviazaný a keď ju nevidí, tak

plače. Syn je zdravý, má 10 mesiacov, nekojí ho, nosí plienky, sám ešte nechodí. Svojho otca pozná, aj
keď ho ešte neoslovuje, keďže nerozpráva. Ich spoločné stretnutia prebiehali vždy jednu hodinu, otec
čakal na ulici za bránkou, kým so synom nepríde. Matka navrhla upraviť styk otca s maloletým na každú
stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú druhú sobotu od 11.00 hod. do 17.00 hod., lebo keby to
bolo už od 10.00 hod., musela by ho rýchlo kŕmiť.

Z výsluchu otca dieťaťa súd zistil, že tento býva S. Z. V. W. Z. za synom sa prepravuje väčšinou
autobusom, lebo auto nevlastní, prípadne by ho mohol ešte autom doviezť jeho otec, jedná sa o
vzdialenosť asi 8 až 9 kilometrov. V súčasnosti je od 4.12.2015 nezamestnaný, poberateľ dávky v
nezamestnanosti v sume okolo 400,- € mesačne, ale má vo výhľade nejaké zamestnanie v Z., hoci nevie,

či ho zoberú, lebo má zdravotné obmedzenie - problémy s pravou rukou, ktorú mal raz zlomenú a teraz
ju nemôže dobre zaťažiť. Malo by sa jednať o prácu výrobného pracovníka na štyri zmeny, s prácou aj
cez víkendy. Býva v byte s rodičmi a so synovcom, obaja rodičia sú už starobní dôchodcovia. Keď ho
syn vidí, tak sa smeje a hrajú sa. Keď bol syn menší, býval v kočíku, ale teraz je už väčší. Za poslednúdobu ho videl len málo, naposledy minulý týždeň na ihrisku počas jednej hodiny, a predtým u nich doma
asi počas jednej hodiny, kedy k nim matka prišla aj so synom a komunikovali spolu, syn bol vtedy hore.
Otec sa o svojho syna vie postarať, vedel by ho aj prebaliť, lebo už jedno dieťa má. Ak by sa so synom

stretával od 10.00 hod. do 17.00 hod., brával by si ho do Senice, hrali by sa, keby bolo pekne, boli by
vonku, a aj jeho rodičia chcú vnuka vidieť. Posledné dva týždne už s matkou komunikujú a ak to bude v
dobrom úmysle, môže sa matka stretnutí zúčastňovať a môže s nimi chodiť i do Z.. Otec uviedol, že by
chcel mať syna cez týždeň v pondelok aj v stredu aspoň po tie dve hodiny a potom každú sobotu.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Zvykonanéhodokazovaniaazozistenéhostavuvecisúdvyvodiltenprávnyzáver,žejedôvodnéupraviť

styk otca s maloletým U. Š., D.. XX.X.XXXX, nakoľko rodičia dieťaťa spolu nežijú, rozsudkom tunajšieho
súdu č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 12.8.2015 bol maloletý U. R.verený do osobnej starostlivosti matky, a
rodičia sa na úprave styku otca s maloletým dieťaťom navzájom nedohodli. Otec v konaní žiadal, aby mal
styk s dieťaťom upravený čo možno najširšie a to dvakrát do týždňa po dve hodiny, plus každú sobotu
od 10.00 hod. do 17.00 hod., na druhej strane matka maloletého dieťaťa chcela styk otca s dieťaťom

upraviť len na jeden deň v týždni po dve hodiny, plus nie každú, ale každú druhú sobotu v mesiaci, a to
až od 11.00 hod. do 17.00 hod., aby nemusela dieťa narýchlo kŕmiť. Keďže maloleté dieťa má v zmysle
citovaných ustanovení Zákona o rodine právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a
tiež má právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi
rodičmi, rozhodoval súd o tom, akým spôsobom je vhodné a žiaduce upraviť styk otca s maloletým

dieťaťom tak, aby bol zohľadnený jednak vek maloletého dieťaťa, jeho potreby i denný režim, a jednak
tiež osobné a pracovné pomery na strane otca, majúce vplyv na jeho stretávanie sa so synom.

Súd zistil, že maloletý má toho času takmer 10 mesiacov a je v celodennej osobnej starostlivosti matky.
Kojený nie je a zatiaľ ešte nechodí, nosí plienky. Vstáva približne o 6.00 - 6.30 hod. a spať chodí večer

okolo 18.30 hod., počas dňa spí medzi 9.00 hod. - 10.00 hod. a medzi 13.00 hod. - 15.00 hod. Vzhľadom
na takto zistený denný režim dieťaťa súd uzavrel, že styk otca s dieťaťom v čase, ako ho navrhuje otec
dieťaťa, t. j. v pracovný deň od 16.00 hod. do 18.00 hod. a počas víkendu od 10.00 hod. do 17.00
hod., je možný a režim dieťaťa nijako nenarúša, avšak s prihliadnutím na námietku matky ohľadom
začiatku styku otca s dieťaťom cez víkend, ktorý čas vzhľadom na kŕmenie dieťaťa žiadala posunúť

o jednu hodinu na 11.00 hod. Pokiaľ ide o frekvenciu styku otca s dieťaťom, súd mal preukázané,
že otec sa o dieťa zaujíma, chce sa s ním stretávať a chce sa aktívne podieľať na jeho výchove.
Vzhľadom na to, že bydlisko otca je od bydliska dieťaťa vzdialené len cca 8 až 9 kilometrov, pričom otec
momentálne nie je zamestnaný a absentujú u neho počas dňa pracovné povinnosti, je pochopiteľnájeho požiadavka na stretávanie sa so synom až trikrát do týždňa, a to v pondelok a v stredu po dve
hodiny a v sobotu približne na pol dňa. Súd však poukazuje na to, že otec si prácu hľadá, pričom na
pojednávaní uviedol, že má vo výhľade zamestnanie na poste výrobného pracovníka pracujúceho na

štyri zmeny s prácou aj cez víkendy. Súd preto považoval požiadavku otca na uvedenú frekvenciu styku
s dieťaťom za minimálne predčasnú, keďže je reálny predpoklad, že sa otec v blízkej dobe zamestná
a zatiaľ nevie, akým spôsobom mu jeho pracovné povinnosti obmedzia možnosti realizácie styku s
maloletým dieťaťom. Zároveň súd uvádza, že dieťa je ešte pomerne malé a citovo silne naviazané na
svoju matku, takže príliš časté a dlhé odlúčenie od nej nemusí na maloleté dieťa vplývať pozitívne. Súd

preto rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa synom každý pondelok a stredu v čase od 16.00 hod.
do 18.00 hod. a každú párnu sobotu v čase od 11.00 hod. do 17.00 hod., pričom uvedený rozsah styku,
najmä pokiaľ ide o jeho frekvenciu, súd považoval za dostatočný na vytvorenie si pozitívneho citového
vzťahu dieťaťa s otcom, a to aj s ohľadom na nízky vek dieťaťa. Súd zároveň poukazuje na to, že obaja
rodičia počas pojednávania zhodne uviedli, že sa snažia o vzájomnú komunikáciu, majú záujem a sú
ochotní sa dohodnúť ohľadom stretávania sa otca s dieťaťom (čo sa napokon už aj udialo, keď dokonca

matka sama priniesla dieťa na stretnutie s otcom), a teda súd mal za to, že rodičia sú schopní v prípade
záujmu sa dohodnúť na stretnutí aj mimo súdom určeného styku. Pokiaľ potom ide o obavy matky o
náležitú starostlivosť o syna zo strany otca, súd tieto obavy nepokladal za dôvodné, keďže otec už jedno
dieťa v striedavej starostlivosti má a nič nenasvedčuje tomu, že by nebol schopný sa o syna v uvedenom
čase a rozsahu postarať, preto súd umožnil otcovi stretávať sa s dieťaťom aj bez prítomnosti matky.

Na základe všetkých uvedených skutočností súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z

účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i
bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, t. j. cestou Okresného súdu Senica, Nám. oslobodenia 1, 905

30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.