Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 6, 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/162/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715202986
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8715202986.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: Accentus s.r.o., so sídlom

Nové Záhrady I 13/A, Bratislava, IČO: 44 731 744, právne zast. JUDr. Katarína Dvorská, advokátka, AK
so sídlom Vietnamská 48, Bratislava, proti žalovanému: D. P., M.. XX.X.XXXX, A. Q. A. XXXX/XX, U.,
v konaní o zaplatenie 591,98 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 591,98 eur spolu s úrokom vo výške 18,90 %
ročne zo sumy 230,- eur od 5.11.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
230,- eur od 5.11.2014 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v avoči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne
vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 25.3.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 591,98 eur spolu s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania. Predmetný návrh odôvodnil
tým, že ako postupník uzatvoril dňa 4.11.2014 Zmluvu o postúpení pohľadávok s postupcom -
Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, na základe ktorej nadobudol
pohľadávku čo žalovanému postupca oznámil postúpenie žalovanému listom zo dňa 3.12.2014.
Postupca ako veriteľ uzatvoril dňa 20.1.2011 so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o povolenom

prečerpaní č. XXXXXXXXXR. Uvedená skutočnosť bola žalovanému oznámená na základe Oznámenia
o povolenom prečerpaní k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR zo dňa 20.1.2011 (ďalej len „Zmluva“). Na
základe predmetnej Zmluvy bol žalovanému vytvorený úverový limit do výšky 350,- eur s možnosťou
povoleného prečerpania na bežnom účte žalovaného. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do
omeškania so splácaním úveru poskytnutého na podklade Zmluvy, postupca vyzval žalovaného na
úhradu dlžnej sumy, a keďže nedošlo k dobrovoľnej úhrade, preto postupca pristúpil k zosplatneniu
úveru ku dňu 30.4.2012, a to oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 2.5.2012. Celková pohľadávka

žalobcu ku dňu 4.11.2014 predstavovala sumu 591,98 eur, konkrétne - istina 230,- eur, úrok z úveru
145,05 eur, úrok z omeškania 101,93 eur a poplatky 115,- eur. V zmysle čl. III bod 4 Podmienok pre
povolené prečerpanie bežného účtu je výška úrokovej sadzby pohyblivá a banka je oprávnená meniť
výšku úrokovej sadzby. Aktuálna výška úrokovej miery pltnej od 1.10.2014 je vo výške 18,90 % p. a..
Podľa čl. III bod 3 Podmienok čiastky, s ktorými je dlžník v omeškaní, sa úročia aktuálnou úrokovou
sadzbou a súčasne je banka oprávnená uplatňovať aj úrok z omeškania.

2. Nakoľko sa súdu nepodarilo v priebehu konania doručiť žalovanému písomnosti na adresu uvedenú v
žalobnom návrhu a rovnako sa nepodarilo mu doručiť zásielky na adresu prechodného bydliska zistenú
lustráciou v Registri obyvateľov, súd uznesením č. k. 21C/162/2015-23 zo dňa 17.8.2015 ustanovil
žalovanému opatrovníka pre toto konanie, a to JUDr. Andreu Berníkovú - zamestnanca Okresného súduPoprad, ktorá však s účinnosťou od 1.7.2016 v zmysle novej právnej úpravy už žalovaného nezastupuje
v konaní.

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 3.9.2015, kedy konštatoval, že žalobe z dôvodu premlčania
nároku žalobcu nemožno vyhovieť, a to s poukazom na ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa. Právne
svoje rozhodnutie súd odôvodnil ust. § 261 ods. 1 a 3 písm. d), § 269 ods. 1 a § 497 Obchodného
zákonníka ako aj ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k
20.1.2011.

4. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo v
celomrozsahuvyhovenéauložiťžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovináhradutrovkonanianasúde
prvej inštancie i trovy odvolacieho konania. Namietal, že mu postupom súdu prvej inštancie bola odňatá
možnosť konať pred súdom a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca vyčítal súdu prvej inštancie, že vôbec neodôvodnil prečo priradil skutkový

stav pod hypotézu príslušnej právnej normy, týkajúcej sa bezdôvodného obohatenia pri posudzovaní
premlčania nároku žalobcu. Žalobca sa domnieva, že súd prvej inštancie správne identifikoval
skutkový stav, no pri rozhodovaní nerešpektoval legitímnu požiadavku na dodržiavanie zásad právnej
argumentácie, a preto vychádzal pri rozhodnutí z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej žalobca
citoval ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 457 a § 101 Občianskeho zákonníka,

pričom konštatoval, že o bezdôvodné obohatenie ide len ak je naplnená niektorá zo skutkových podstát
bezdôvodného obohatenia podľa ust. 451 a § 457 Občianskeho zákonníka. Žalobca zastáva právny
názor, že žiadne bezdôvodné obohatenie v tomto prípade nenastalo. Konajúci súd aplikoval na dotknutý
právny vzťah ustanovenia o 2-ročnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktoré sa vzťahujú len k bezdôvodnému obohateniu. V tomto konkrétnom prípade však žalobca v súlade

so zmluvou vyhlásil predčasnú splatnosť záväzku žalovaného ku dňu 30.4.2012, a to na podklade
svojho Oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 2.5.2012. Vzhľadom na uvedené, začala žalobcovi plynúť
všeobecná 3-ročná premlčacia doba v súlade s ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula dňa
30.04.2015. Vzhľadom na to, že žalobca si svoj nárok voči žalovanému uplatnil žalobou podanou dňa
25.03.2015, jeho nárok bol uplatnený včas, v rámci 3-ročnej premlčacej doby, a preto nárok žalobcu

nebol premlčaný.
5. Krajský súd rozhodnutím z 24.11.2016 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie
rozhodnutie. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 6.2.2017. Úlohou súdu prvej
inštancie má byť riadne podradiť daný vzťah, pod hypotézu právnej normy, ktorá sa daného právneho
vzťahu týka, nevynímajúc ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských sporov a

ďalšie zákony týkajúce sa spotrebiteľov, zaoberať sa aktívnou legitimáciou vo veci i všetkými námietkami
žalobcu, ktoré vyslovil v odvolaní a znova vo veci rozhodnúť.

6. Na výzvu súdu právna zástupkyňa žalobcu doručila súdu dňa 13.3.2017 vyjadrenie, v ktorom
uvádzala, že Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2014 zaslal žalovanému pôvodný veriteľ

Československá obchodná banka, a.s.. Žalovaný oznámenie neprevzal v odbernej lehote. Vzhľadom
na ust. § 526 ods. 1 a 2 OZ žalobca nie je povinný predkladať Zmluvu o postúpení pohľadávok, keďže
postúpenie pohľadávky oznamoval dlžníkovi postupca. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutie NS
ČR zo dňa 22.12.2009 vo veci sp. zn. 29Cdo 1277/2007. Napriek tomu žalobca predložil konajúcemu
súdu Zmluvu o postúpení portfólia pohľadávok spolu s preberacím protokolom z 3.12.2014.

7. Na pojednávanie, ktoré súd vytýčil na deň 6.4.2017 sa nedostavil žalobca ani jeho právna zástupkyňa,
ktorá svoju neúčasť ospravedlnila písomným podaním doručeným súdu 4.4.2017 a súhlasila, aby súd
prejednal a rozhodol vec v ich neprítomnosti. Žalovaný predvolanie na súdne pojednávanie neprevzal,
kedy sa súdu vrátila zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Súd v súlade s § 111 ods. 3 CSP predvolanie

pre žalovaného považoval za doručené.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a to: žalobným
návrhom, Zmluvou o postúpení portfólia pohľadávok spolu s prílohou medzi ČSOB, a.s. a spoločnosťou
žalobcu, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 3.12.2014, Oznámením o poskytnutí povoleného

prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR, Obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie
bežného účtu, Oznámením o zosplatnení úveru, Vyčíslením pohľadávky zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXR ku dňu 4.11.2014, rozpisom úrokových sadzieb ČSOB banky, a.s., na základe čoho zistil
nasledovný skutkový stav:9. Žalovaný s právnym predchodcom žalobcu t. j. so Československou obchodnou bankou, a.s. uzatvoril
Zmluvu o bežnom účte a následne dňa 20.1.2011 na základe žiadosti žalovaného bola uzatvorená

Zmluva o povolenom prečerpaní na bežnom účte žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX do výšky
úverového limitu 350,- eur s čerpaním úveru odo dňa 20.1.2011. Zároveň sa zmluvné strany dohodli
na výške úrokovej sadzby, a to 16,9 % p. a. a sadzby úroku z omeškania vo výške 9 % p. a.. Zmluva
bola uzatvorená na dobu neurčitú a jej neoddeliteľnou súčasťou sú Obchodné podmienky pre povolené
prečerpanie bežného účtu a Všeobecné obchodné podmienky, kedy dlžník, teda žalovaný podpisom

zmluvy potvrdil, že predmetné dokumenty prevzal.
Oznámenie o zosplatnení úveru bolo žalovanému zasielané dňa 2.5.2012, v zmysle ktorého, z dôvodu,
že žalovaný nevyrovnal dlh, na ktorý bol márne vyzývaný a z bežného účtu žalovaného nebolo možné
čerpať prostriedky k úhrade jeho záväzku, žalobca celý záväzok vrátane príslušenstva v súlade s
podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu, zosplatnil ku dňu 30.4.2012. Žalovaný bol
vyzvaný k úhrade dlhu vrátane príslušenstva vo výške 498,69 eur, a to najneskôr do dňa 13.5.2012.

Oznámenie o zosplatnení úveru žalovaný neprevzal v odbernej lehote.
ZvyčísleniapohľadávkyzoZmluvyoúvereč.XXXXXXXXXRkudňu14.11.2014malsúdpreukázané,že
právny predchodca žalobcu má pohľadávku voči žalovanému vo výške 591,98 eur, a to pozostávajúcu z
istiny 230,- eur, úroku z úveru 145,05 eur, úroku z omeškania 101,93 eur a poplatkov vo výške 115,- eur.
Zo Zmluvy o postúpení portfólia pohľadávok uzavretej dňa 3.12.2014 medzi ČSOB, a. s. a žalobcom

mal súd preukázané, že predmetom zmluvy bolo odplatné postúpenie portfólia pohľadávok zo zmlúv
o úvere (medzi inými aj povolené prečerpanie) s príslušenstvom po termíne splatnosti. Súčasťou
zmluvy o postúpení bola aj príloha postúpených úverov, medzi inými bola aj Zmluva o povolenom
prečerpaní uzatvorená so žalovaným, č. zmluvy XXXXXXXXXX. Uvedená zmluva bola predložená
právnou zástupkyňou žalobcu na výzvu súdu, i keď je nutné konštatovať, že relevantné oznámenie

postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na
vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu
otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o úvere. V tomto smere súd odkazuje aj na ust. § 526 ods.
2 OZ. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetnom spore súd má za to, že žalobca je aktívne
vecne legitimovaným subjektom.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytnev jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné

prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej

doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka Banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú
znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve

vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka
je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie
uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom
ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.Podľa § 710 Obchodného zákonníka Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán

pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. ).

10. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom,
to znamená, že sa vždy spravuje Obchodným zákonníkom bez ohľadu na to, kto je subjektom týchto

vzťahov (podnikateľ alebo iná osoba). Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už
dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových
prostriedkov. Podstatou zmluvy o úvere je záväzok veriteľa poskytnúť peniaze do určitej sumy (limitu) v
prospech dlžníka a na jeho požiadanie. Záväzku veriteľa zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Z uvedenej podstaty zmluvy o úvere sa vyvodzuje, že tento vzťah
predstavuje kombináciu zmluvy o budúcej zmluve a zmluvy o pôžičke.

11. Podstatné časti úverovej zmluvy sú: a) určenie zmluvných strán, b) určenie sumy (limitu), do ktorej
budú peňažné prostriedky poskytnuté, c) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky,
d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky.
Dohoda o uvedených podstatných častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva (§

269 ods. 1). Ak nedôjde k dohode hoci len o jednej z uvedených podstatných častí, nemožno hovoriť
o vzniku úverovej zmluvy.
Ad a): Ako zmluvné strany úverovej zmluvy vystupujú veriteľ (osoba poskytujúca úver) a dlžník (osoba,
ktorej je úver poskytnutý). Veriteľom je spravidla banka. Okrem nej môže byť veriteľom aj iná právnická
osoba alebo fyzická osoba. Banka si v zmysle § 499 môže dojednať odplatu za rezerváciu prostriedkov

pre dlžníka, lebo banka má poskytovanie úveru ako predmet podnikania. Odmenu za rezervovanie
peňazí môže teda dojednať len banka alebo subjekt, ktorého predmetom podnikania je poskytovanie
úveru (§ 499). Dlžníkom môže byť tak právnická osoba, ako aj fyzická osoba.
Ad b): Určenie sumy, do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, je ďalšou podstatnou časťou
úverovej zmluvy. Určenie sumy úveru môže byť urobené tak, že sa určí limit (rámcový limit, úverový

rámec), do výšky ktorého môže byť úver čerpaný, alebo sa určí pevná suma reprezentujúca úver. Stačí,
ak je určená suma úveru. Netreba určiť napríklad pravidlá pre čerpanie úveru, časový rozvrh jeho
čerpania a pod.
Ad c): Záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky patrí medzi podstatné časti
úverovejzmluvy.Tentozáväzokveriteľasaspravidlačasovonekryjesuzavretímúverovejzmluvy.Veriteľ

je povinný ho splniť na požiadanie dlžníka. Konkrétne podmienky požiadania dlžníka, ako aj poskytnutia
peňažných podmienok si strany dojednajú v zmluve.
Ad d): Napokon zmluva musí obsahovať záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky.
Aby bola táto náležitosť naplnená, v zmluve netreba výslovne dohodnúť výšku úrokov (ak nedôjde k
dohode, platí § 502), prípadne dobu splatnosti úverovej sumy. Zákon vyžaduje, aby zmluva obsahovala

aspoň záväzok dlžníka vrátiť úverovú sumu a zaplatiť úrok.

12. V danom prípade súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo
k platnému uzavretiu Zmluvy o povolenom prečerpaní k bežnému účtu, na základe ktorej došlo zo strany
žalovaného k povolenému prečerpaniu finančných prostriedkov na bežnom účte žalovaného. Na výzvy

na zaplatenie záväzku žalovaný nereagoval, preto právny predchodca žalobcu úver zosplatnil.

13. Banka (právny predchodca žalobcu) v danom prípade poskytla žalovanému po splnení stanovených
podmienok úver vo forme povoleného prečerpania na jeho bežnom účte, a to do výške jeho úverového
limitu, ktorý bol 350,- eur a predstavuje maximálnu čiastku, ktorú je klient oprávnený podľa zmluvy

čerpať, pokiaľ boli splnené a sú dodržiavané podmienky uvedené v zmluve. Čerpanie úveru a jeho
splácanie sa uskutočňovalo tak, že okamihom prevodu peňažných prostriedkov z bežného účtu klienta
v čiastke prevyšujúcej kreditný zostatok na tomto účte, dochádza k čerpaniu úveru klientom a okamihom
prevodu peňažných prostriedkov na jeho bežný účet je najskôr splácaný vyčerpaný úver alebo jeho
časť. Klient v zmysle Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu mal povinnosť

zabezpečiť na svojom bežnom účte, ku ktorému je poskytnuté povolené prečerpanie, k poslednému
dňu kalendárneho mesiaca dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich pre úhradu mesačných
splátok, úrokov vrátane úrokov z omeškania. Čerpané peňažné prostriedky až do výšky úverového
limitu boli úročené úrokovou sadzbou určenou pre povolené prečerpanie účtu, ktoré sú zverejňovanév prevádzkových priestoroch v pobočkách banky a na webových stránkach banky. V zmysle článku
III. bod 2 Obchodných podmienok bolo dohodnuté, že úverový limit nie je dovolané prečerpať a ak sa
tak stane, tak táto čiastka bude úročená debetnou úrokovou sadzbou uplatňovanou pre bežné účty. V

zmysle Obchodných podmienok bola banka oprávnená vyhlásiť, že všetky pohľadávky z poskytnutého
povoleného prečerpania sú splatné ku dňu uvedenému v písomnom oznámení banky, pokiaľ klient bude
v omeškaní so splatením akejkoľvek peňažnej čiastky voči banke, prípadne klient bude v omeškaní s
úhradou svojich záväzkov voči subjektom, ktoré sú uvedené v článku V. bod 2 Obchodných podmienok.
Z dôvodu, že žalovaný nevyrovnal dlh na bežnom účte a nebolo možné čerpať prostriedky k úhrade jeho

záväzku, celý záväzok vrátane príslušenstva sa stal splatný dňom 30.4.2012 v súlade s podmienkami
pre povolené prečerpanie bežného účtu. Vzhľadom na uvedené začala žalobcovi plynúť všeobecná
trojročná premlčacia doba, v ktorej si mohol uplatniť pohľadávku na súdu, a to v súlade s § 101 OZ, kedy
táto doba uplynula dňa 30.4.2015. Žalobca si svoj nárok uplatnil žalobou podanou ešte pred uplynutím
trojročnej lehoty, a to dňa 25.3.2015 a jeho nárok tak bol uplatnený včas a nebol premlčaný.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 20.1.2011, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného k 20.1.2011, ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 20.1.2011,

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 20.1.2011, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

14. Súd mal preukázané, že bola platne uzatvorená Zmluva o bežnom účte, kedy na základe
žiadosti žalovaného došlo k poskytnutie povoleného prečerpania bežného účtu, teda bol poskytnutý
žalovanému úver vo výške úverového limitu 350,- eur. Žalovaný sa zaviazal takto dohodnutý úver
splácať a neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodného podmienky a Všeobecné obchodné

podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu, z ktorých okrem iného vyplývala povinnosť pre
žalovaného zabezpečiť na svojom bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich pre
úhradu mesačných splátok, úrokov ako aj úrokov z omeškania. Túto svoju povinnosť žalovaný nesplnil,
nedodržal zmluvné podmienky, preto právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru
k 30.4.2012. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie nezaplatenej istiny úveru 230,- eur spolu s

dohodnutým úrokom z úveru vo výške 145,05 eur, úrokom z omeškania 101,93 eur a poplatkami vo
výške 115,- eur, spolu teda sumu 591,98 eur.

15. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na plnenie je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo, keď
vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom, v ktorom žalovaný je spotrebiteľom. Aj na zmluvy

o spotrebiteľských úveroch sa v zásade aplikujú ustanovenia § 497 a nasl. ObZ s výnimkou takých
zmluvných podmienok aké má na mysli ust. § 54 ods. 1 OZ. Pri aplikácii Obchodného zákonníka
na záväzkové vzťahy, ktorých predmet záväzkov je určený Obchodným zákonníkom, v dôsledku
kogentného ust. § 261 ods. 6 písm. d) - absolútne obchody, sa práva a povinnosti spravujú Obchodným
zákonníkom. Ak je účastný týchto vzťahov spotrebiteľ, na takéto úvery sa aplikuje aj zák. č. 129/2010

Z. z., avšak režim Obchodného zákonníka v otázkach, ktoré Obchodný zákonník rieši, bude aplikovaný
aj pri spotrebiteľskom úvere. Z ustanovenia § 497 a ustanovenia § 502 ObZ vyplýva, že zmluva o
úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná, pričom záväzok zaplatiť úroky patrí k pojmovým znakom
zmluvy o úvere, je jeho podstatnou náležitosťou. Obdobne aj z ust. § 1 ods. 3 písm. i) zák. č. 129/2010Z. z. vyplýva, že spotrebiteľským úverom nie je úver bez úroku a bez ďalších poplatkov. Podstatnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj ročná úroková sadzba. V zmysle ust. § 121 ods. 3
OZ sú úroky a úroky z omeškania príslušenstvom pohľadávky. Úroky sú v zásade splatné v dohodnutej

dobe, inak spolu so záväzkom vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. V ust. § 506 ObZ je upravený
právny režim, podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej
splátky po dobu dlhšiu než tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú čiastku s úrokmi. Veriteľ má tak možnosť uplatniť proti dlžníkovi, ktorý si neplní svoj
záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky v dohodnutých splátkach a

je v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu než tri mesiace,
právny prostriedok, že môže požadovať spolu s odstúpením od zmluvy o úvere vrátenie dlžnej sumy
s úrokmi. Toto ustanovenie upravuje účinky odstúpenia od zmluvy o úvere odlišným spôsobom než je
tomu v ust. § 351 ObZ alebo v ust. § 48 ods. 2 OZ. V danom prípade ide o špeciálnu právnu úpravu.
Povinnosť vrátiť veriteľovi dlžnú čiastku s úrokmi aj po odstúpení od zmluvy o úvere nepredstavuje
sekundárny záväzok ale záväzok pôvodný, ktorý sa odstúpením od zmluvy „modifikoval“ vo svojej

splatnosti. Povinnosť dlžníka pri aplikácii ust. § 506 ObZ zaplatiť úroky a dlžnú sumu nezaniká. Pri
aplikáciiust.§506ObZjepretodôvodnépriznaťveriteľoviúrokyzúveruajzačaspo„zosplatneníúveru“,
teda po využití oprávnenia veriteľa odstúpiť od zmluvy pre porušenie povinností dlžníka. Obdobne
Zákon k spotrebiteľských úveroch výslovne upravuje povinnosť zaplatiť úrok až do dňa splatenia istiny
v prípade, že k odstúpeniu od zmluvy došlo úkonom spotrebiteľa.

16. Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku vo výške 18,95 %
ročne zo sumy istiny 230,- eur od 5.11.2014 do zaplatenia. V tomto smere produkoval žalobca listinný
dôkaz, a to Sadzobník úrokových sadzieb platných od 1.10.2014 platných pre povolené prečerpanie
účtu pre fyzické osoby (viď č.l. 10 spisu).

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v platnom znení pred 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania.

Podľa § 10c Nar. vl. č. 87/1995 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013 výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013.

17. Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nemu nárok
na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Súd

priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 5.11.2014 do zaplatenia (po zosplatení
úveru žiadal právny predchodca žalobcu uhradiť dlžnú sumu najneskôr do 13.5.2012 - od nasledujúceho
dňa sa žalovaný dostal do omeškania, žalobca však žiadal priznať úroky z omeškania ako aj úrok odo
dňa nasledujúceho po dni postúpenia pohľadávky na základe uzavretej Zmluvy o postúpení portfólia
pohľadávok).

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. V konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným
ustanovením.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.