Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2013

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/152/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712206995
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ilgová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5712206995.2

Uznesenie

Okresný súd Martin v právnej veci navrhovateľa: H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. R. XXXX/XX, N.
N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Važecká 16, Prešov, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2
007,13 € istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom na tunajší súd dňa 17.05.2012 domáhal zaplatenia sumy 2 007,13 €
s príslušenstvom ako vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mal získať odporca na základe zmluvy

č. XXXXXXX zo dňa 22.02.2007 z dôvodu, že samotná úverová zmluva má neprijateľné a nekalé
podmienky, ktoré svojím obsahom ako aj účelom odporujú zákonu a zákon obchádzajú a ako celok sa
prieči dobrým mravom. Žiadal teda o vydanie bezdôvodného obohatenia pre porušenie zákona, pretože
poskytnutý úver mal byť bezúročný a bez poplatkov, hoci tieto mu navrhovateľ zaplatil.

Okresný súd Martin vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 1Ro/998/2012 zo dňa 24.05.2013, ktorým bolo

návrhu navrhovateľa vyhovené a odporca bol zaviazaný zaplatiť žalovanú istinu a zároveň súd rozhodol
aj o trovách konania. Po doručení platobného rozkazu spolu s návrhom odporcovi dňa 31.05.2013
v zákonnej lehote podal odporca odpor voči platobnému rozkazu, v ktorom okrem iného poukázal
na spor vedený medzi navrhovateľom a odporcom na základe zmluvy o úvere, ktorý je právoplatne
rozsúdená, a to rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 01.08.2007, sp. zn. SR 5015/07 (ďalej
len rozhodcovský rozsudok), ktorý sa z hľadiska prisúdenia plnenia zaoberal zmluvou o úvere, ktorej

neplatnosti sa navrhovateľ v tomto konaní domáha. Poukázal na to, že ide o prekážku právoplatne
rozsúdenej veci, na ktorú je súd povinný v rámci tohto konania prihliadnuť. Podľa jeho názoru ide o
totožný návrh, aj pokiaľ ide o postavenie účastníkov tohto konania a právoplatne vec rozsúdená je vždy
prekážkou pre konanie o žalobe na určenie existencie či neexistencie určitého právneho vzťahu alebo
práva.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods.1, prvá veta O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa pojednávať znova.Podľa § 35 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu.

Podľa § 37 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania
sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti
niektorého z nich preskúmať iný rozhodca (rozhodcovia). Na ustanovenie tohto rozhodcu (rozhodcov)
primerane platia ustanovenia § 6 až 11, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli, v

rozhodcovskej zmluve na preskúmaní rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom
(rozhodcami) vylúčené, ak tento zákon neustanovuje inak

Podľa § 37 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania
má právo podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku do 15 dní od jeho doručenia tomuto
účastníkovi rozhodcovského konania.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Preskúmaním listinných dôkazov súd zistil, že rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 5015/07
zo dňa 01.08.2007 bol navrhovateľ (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení odporcu)
zaviazaný voči odporcovi (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení navrhovateľa) na zaplatenie
plnenia poskytnutého zmluvou o úvere spolu s úrokom z omeškania a nahradenia trov konania z
titulu zmluvy o úvere pod č. XXXXXXX zo dňa 22.02.2007. V predmetnom konaní sa navrhovateľ

domáha vydania bezdôvodného obohatenia na základe zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 22.02.2007, ktorá
bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom, pretože ide o zmluvný vzťah bezúročný a bez
poplatkov a navyše poukazuje, že zmluvné podmienky vo Všeobecných obchodných podmienkach
úverovej zmluvy sú neprijateľné. Ide teda o totožný predmet konania, ako aj nároky uplatňované z
tej istej úverovej zmluvy, nakoľko predmetná úverová zmluva bola uzatvorená dňa 22.02.2007 medzi

odporcom v postavení veriteľa a navrhovateľom v postavení dlžníka. Aj keď súd mal preukázané
zo spisu Okresného súdu Martin, sp. zn. 22Er/55/2009, v rámci ktorého bolo vydané uznesenie, že
exekúcia vedená na Úrade súdneho exekútora F.. R. Z. pod sp. zn. Ex 12594/8 sa vyhlasuje za
neprípustnúanáslednesúdexekúciuvykonávanúsúdnymexekútoromzastavil,aktorérozhodnutiebolo
potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7CoE 6/2012 zo dňa 17.01.2012, nedošlo týmito

rozhodnutiami k zrušeniu právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku. Tento rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu tvorí res judicatu, ktorá je jednou zo základných zásad akéhokoľvek
procesného práva v celoeurópskom meradle. Preto súd rešpektujúc túto procesnú zásadu zastavil
predmetné konanie s poukazom už aj na vyššie citované zákonné ustanovenia.

Rozsudok o žalobe na plnenie vytvára tak z hľadiska identity predmetu konania a účastníkov konania
prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je
alebo nie je. Predmetný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, ktorým bolo rozhodnuté o plnení
z úverovej zmluvy, vytvára prekážku rozhodnutej veci pre konanie o ochrane spotrebiteľa a vydaní
bezdôvodnéhoobohatenia,vktoromsanavrhovateľdomáhaurčenianeprijateľnýchpodmienok,určenia,

že úver poskytnutý na základe tej istej zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov a vydania
bezdôvodného obohatenia z predmetnej úverovej zmluvy, pretože jednotlivé nároky vychádzajú z
rovnakého skutkového základu, t. j. rovnakej úverovej zmluvy. Je tomu tak preto, že v konaní o žalobe naplnenie z úverovej zmluvy má súd prejudiciálne skúmať (ne)prijateľnosť podmienok v spotrebiteľských
zmluvách.

Podľa § 33 ods. Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ukladá rozhodcovskému súdu
priamopovinnosťskúmaťneprijateľnépodmienkyvspotrebiteľskýchzmluvách,nakoľkonemôžeprisúdiť
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzne právnych
predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Rozhodcovský rozsudok možno preskúmať len postupom podľa § 37, 40 a 45 Zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní, ale nemožno znovu v konaní pred súdom riešiť to, čím sa mal prejudiciálne
zaoberať rozhodcovský súd.

Podľa§103O.s.p.cezustanovenie§104ods.1O.s.p.vzhľadomnaexistenciuprekážkyvecirozsúdenej
pre toto konanie súd konanie zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. podľa ktorého ak
niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Zavinenie
účastníka sa v tomto prípade posudzuje z procesného hľadiska. Odporcovi však žiadne trovy nevznikli,
preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.