Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 5, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10Csp/72/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716212475
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716212475.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Tatra credit

a.s.,sosídlomNámestieslobody10/1718,92101Piešťany,IČO:44975775,zastúpenýL.I.B.legals.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47237546, proti žalovanému W. F., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom T..F. XX, XXX XX K., štátny občan SR, o zaplatenie 4.808,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.900,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 2.900,- € od 14.6.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 20 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 14.10.2016 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 12.10.2016, ktorou sa žalobca
domáhal toho, aby súd formou platobného rozkazu zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 4.808,- €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo žalovanej sumy od 14.6.2016 do zaplatenia, a
zároveň žiadal, aby bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi aj náhradu trov konania.
Žalobu žalobcu zdôvodnil tým, že žalovaný ako dlžník uzatvoril dňa 19.7.2012 so žalobcom úverovú
zmluvu č.XXX/XX, v zmysle ktorej mu bol dňa 19.7.2012 poskytnutý úver vo výške 4.800,- €, ktorý

žalovaný čerpal v hotovosti ešte dňa 19.7.2012. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa
18.1.2013, 10.7.2013, 19.3.2014 a 9.9.2014 dodatky č.1 až 4 k predmetnej úverovej zmluve, ktorými sa
dohodli na predĺžení splatnosti úveru vždy o 6 mesiacov tak, že konečná splatnosť poskytnutého úveru
bola dohodnutá na 19.3.2015 a dodatkom č.3 sa súčasne dohodli na navýšení úveru o sumu 2.900,-
€, ktorá bola ešte dňa 19.3.2014 vložená na bankový účet žalovaného. Žalovaný ako dlžník prevzal
od žalobcu titulom uzatvorenej úverovej zmluvy č.XXX/XX zo dňa 19.7.2012 v znení neskôr prijatých
dodatkov spolu istinu vo výške 7.700,- €. Žalovaný počas trvania úverovej zmluvy uhradil žalobcovi

ako svojmu veriteľovi spolu sumu 2.892,- € v splátkach, na základe čoho žalobca ku dňu spísania
podanej žaloby evidoval voči žalovaného pohľadávku vo výške 4.808,- € (7.700,- € - 2.892,- €), ktorá
predstavuje neuhradený zostatok istiny poskytnutej na základe predmetnej úverovej zmluvy. Okresný
súd Zvolen rozsudkom zo dňa 13.6.2016 sp.zn.9C/151/2015-172 určil, že úverová zmluva č.154/12
uzatvorená medzi žalovaným ako dlžníkom a žalobcom ako veriteľom dňa 19.7.2012 je neplatná a
zároveň určil, že neplatné sú tiež všetky dodatky, t.j. dodatok č.1 až 4 k úverovej zmluve č.XXX/XX.
S poukazom na ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka žalobca uviedol, že má voči žalovanému

peňažnúpohľadávkuvovýške4.808,-€titulombezdôvodnéhoobohatenia,oktoromsadozvedelnajskôr
dňom vyhlásenia predmetnej úverovej zmluvy a prijatých dodatkov za neplatné citovaným rozsudkom
tunajšieho súdu zo dňa 13.6.2016 sp.zn.9C/151/2015-172.2. Dňa 1.12.2016 bola žalovanému doručená žaloba spolu s prílohami, ako aj poučenie o možnosti
zastúpenia spotrebiteľa a o jeho procesných právach a povinnostiach, a tiež uznesenie tunajšieho
súdu zo dňa 25.11.2016 sp.zn.10Csp/72/2016-58, ktorým bol žalovaný vyzvaný, aby v lehote 15 dní od

doručenia tohto uznesenia sa písomne vyjadril k žalobe, doručenej súdu dňa 14.10.2016, uviedol vo
vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Žalovaný na túto
výzvu súdu nereagoval.

3. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 5.4.2017, na ktoré sa nedostavil žalobca, dostavil
sa právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a
včas. Nedostavil sa žalovaný, ktorý mal tiež doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne
a včas. Svoju neúčasť žalobca, ani žalovaný neospravedlnili, ani nežiadali pojednávanie odročiť. Súd
postupoval podľa § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu
a žalovaného.

4. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca do spisu
v priebehu konania, a to : Úverovú zmluvu č.XXX/XX z č.l.4-10, výdavkový pokladničný doklad z
č.l.11, dodatok č.1 z č.l.12-14, dodatok č.2 z č.l.15-17, dodatok č.3 z č.l.18-21, potvrdenie o vklade v
hotovosti na účet z č.l.22, čestné vyhlásenie z č.l.23 vrátane osvedčenia o pravosti podpisu z č.l.24,

dodatok č.4 z č.l.25-28, zoznam platieb z č.l.29, oboznámil sa s rozsudkom Okresného súdu Zvolen
sp.zn.9C/151/2015-172zč.l.30-50,atiežsaoboznámilsprednesomprávnehozástupcužalobcu,pričom
zistil tento skutkový stav.
Z Úverovej zmluvy č.XXX/XX súd okrem iného zistil, že ako veriteľ je tu uvedený žalobca, ako dlžník
je uvedený žalovaný, s tým, že na základe tejto zmluvy sa veriteľ zaviazal dlžníkovi poskytnúť úver

vo výške 4.800,- € za podmienok dohodnutých v tejto zmluve a dlžník sa zaviazal poskytnutý úver
vrátane príslušenstva splatiť, platiť úroky, úroky z omeškania, náklady, poplatky a plniť ďalšie podmienky
dohodnuté v úverovej zmluve. V zmluve je uvedené, že dlžník svojim vlastnoručným podpisom na
tejto úverovej zmluve zároveň potvrdil, že pri jej podpise si prepočítal a prevzal v hotovosti peňažné
prostriedky vo výške 4.800,- €. Na predloženej fotokópii Úverovej zmluvy č.XXX/XX absentujú podpisy

zmluvných strán. K zmluve je však pripojené osvedčenie o pravosti podpisu zo dňa 19.7.2012,
vystavenej Jozefom Brázdilom, pracovníkom povereným notárom JUDr. Darinou Hornáčekovou, so
sídlom vo Zvolene, podľa ktorého žalovaný listinu pred ním vlastnoručne podpísal.
Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 19.7.2012 súd zistil, že podľa tohto dokladu žalobca
vyplatil žalovanému sumu 4.800,- €, pričom ako účel je uvedená Úverová zmluva č.XXX/XX.

Z dodatkov č.1, č.2, č.3 a č.4 uzavretých dňa 18.1.2013, 10.7.2013, 19.3.2014 a 9.9.2014 súd okrem
iného zistil, že sa jedná o dodatky k zmluve o úvere č.XXX/XX, uzatvorenej dňa 19.7.2012, pri všetkých
dodatkoch sa nachádza osvedčovacia doložka ohľadne podpisu žalovaného, pričom všetkými štyrmi
dodatkami došlo k predĺženiu splatnosti predmetného úveru vždy o 6 mesiacov, čím došlo aj k navŕšeniu
sumy úveru vo vzťahu k úroku a navyše dodatkom č.3 došlo aj k zvýšeniu sumy istiny úveru o čiastku

2.900,- €, čím sa výška úveru zvýšila na 7.700,- €, pričom podľa obsahu tejto zmluvy sa zmluvné
strany dohodli, že toto navýšenie úveru bude uhradené bezhotovostne na tam uvedený bankový účet
žalovaného. Z potvrdenia o vklade v hotovosti na účet zo dňa 19.3.2014 súd zistil, že na účet, ktorý
je zhodný s účtom uvedeným v dodatku č.3 k predmetnej úverovej zmluve ako účet žalovaného bola
pripísaná suma 2.900,- €. Taktiež z čestného prehlásenia zo dňa 19.3.2014 spísaného žalovaným

vyplýva, že tento požiadal a zároveň čestne vyhlásil, aby finančné prostriedky vo výške 2.900,- €, podľa
dodatku č.3 k Úverovej zmluve č.154/12, ktorý uzatvorili dňa 19.3.2014 so žalobcom boli pripísané na
predmetný bankový účet, ktorý je v jeho vlastníctve. K čestnému vyhláseniu je pripojené osvedčenie o
pravosti podpisu žalovaného zo dňa 19.3.2014.
Zo zoznamu platieb zo dňa 27.5.2016 súd zistil, že sa týka žalovaného ako dlžníka č.zmluvy XXX/XX,

s tým, že sú tu uvedené dátumy jednotlivých platieb od 19.7.2012 do 14.5.2014 spolu v celkovej výške
2.892,- €.
Z rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 13.6.2016 sp.zn. 9C/151/2015-172 súd okrem iného
zistil, že stranami sporu v tomto konaní boli tie isté strany sporu ako v súdenej veci, ale v opačnom
procesnom postavení, pričom súd týmto rozsudkom určil, že Úverová zmluva č.XXX/XX zo dňa

19.7.2012 uzatvorená medzi stranami sporu je neplatná a rovnako súd určil, že dodatok č.1, dodatok
č.2, dodatok č.3 a dodatok č.4 k predmetnej úverovej zmluve sú neplatné a taktiež určil, že Zmluva
o záložnom práve č.XXX/XX zo dňa 19.7.2012 uzatvorená medzi stranami sporu je neplatná, a
zároveň určil, že záložné právo žalovaného na tam špecifikovaných nehnuteľnostiach vo výlučnomvlastníctve žalobcu neexistuje. Okrem toho žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 500,- €. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania malo byť
rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z odôvodnenia tohto rozsudku súd zistil, že

v ňom súd konštatoval, že z tam uvedených dôvodov, s poukazom na § 41 OZ v spojení s § 39 OZ
je predmetná úverová zmluva neplatná v celom rozsahu, pretože jednotlivé ustanovenia zmluvy, ktoré
súd považoval s poukazom na vyššie uvedené dôvody za neplatné, nemožno oddeliť od ostatného
obsahu samotnej zmluvy, keďže jej obsah tvorí nedeliteľný celok vo vzťahu k ujednaniu o celkovej sume
navýšenia daného úveru. Zmluvu preto nebolo možné deliť tak, ako to má na mysli § 41 Občianskeho

zákonníka, čo viedlo k tomu, že súd vyhlásil predmetnú úverovú zmluvu za neplatnú v celom rozsahu.
Pokiaľ ide o predmetné dodatky k úverovej zmluve a to dodatok č.1 až dodatok č.4, pretože je neplatná
samotná Úverová zmluva č.XXX/XX zo dňa 19.7.2012, nemohol byť ani platne uzatvorený žiadny jej
dodatok, keďže absolútne neplatný právny úkon nevyvoláva žiadne právne účinky, vznik, zmenu, ani
zánik povinnosti. Z prednesu právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní súd okrem iného zistil, že
konanie, na ktoré odkazovali v podanej žalobe, predmetný rozsudok zatiaľ nie je právoplatný, s tým, že

podali voči nemu odvolanie. V reakcii na vyslovený predbežný právny názor súdu v zmysle § 181 ods.
2 C.s.p. ešte uviedla, že je podľa nej potrebné v tomto prípade aplikovať ustanovenie § 107 ods. 3 OZ,
keď podľa ich názoru tu stojí proti sebe právo, ktoré sa premlčuje a to je právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia a právo, ktoré sa nepremlčuje, t.j. právo na domáhanie sa určenia absolútnej
neplatnosti zmluvy v konaní vedenom na tomto súde pod sp.zn. 9C/151/2015. Táto žaloba bola podaná

v podstate tesne po uplynutí objektívnej premlčacej doby, keď v tomto konaní sa žalovaný ako žalobca
domáhal určenia neplatnosti predmetnej zmluvy vrátane jej dodatkov a dovtedy žalovaný aj keď iba
čiastočne plnil z predmetnej zmluvy, a preto žalobca nemohol mať ani vedomosť o tom, že žalovaný sa
bude domáhať určenia neplatnosti takejto zmluvy. Aj keď je žalovaný spotrebiteľ mala za to, že takéto
konanie by nemalo požívať právnu ochranu. Inak zotrvala na ich dovtedajších vyjadreniach uvedených

v podanej žalobe.

5. Podľa § 52 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom do
31.5.2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 451 ods. 1 a ods. 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 107 ods. 3 OZ, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť
všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník

mohol premlčanie namietať.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.6. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba je čiastočne dôvodná.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v právnom vzťahu, ktorý vznikol medzi stranami

sporu mal žalovaný postavenie spotrebiteľa a žalobca postavenie dodávateľa, a z tohto uhla pohľadu
súd právny vzťah medzi stranami sporu, ako i nároky z neho uplatnené aj posudzoval. Vzhľadom k
uvedenému súd bol povinný aj napriek absencii akejkoľvek obrany zo strany žalovaného v konaní ex offo
posúdiť otázku prípadného premlčania nároku uplatneného žalobcom v tomto konaní, pričom dospel k
záveru, že táto pohľadávka žalobcu je v časti premlčaná.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená Úverová
zmluva č.XXX/XX v znení jej štyroch dodatkov, na základe ktorej žalobca postupne poskytol žalovanému
celkovú sumu vo výške 7.700,- € a to konkrétne dňa 19.7.2012 sumu 4.800,- € a dňa 19.3.2014 sumu
2.900,- €. Súd pritom vychádzal tak z tvrdení žalobcu, ako i z dôkazov ním predložených, keď nemal
nijakým spôsobom preukázané, že by tieto skutočnosti žalovaný rozporoval, a to či už ide o výšku
súm poskytnutých žalobcom žalovanému pôvodne z titulu predmetného úveru a tiež pokiaľ ide o sumu,

ktorá mala byť zo strany žalovaného uhradená v prospech žalobcu vo výške 2.892,- €. Následne v
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.9C/151/2015-172 bolo rozsudkom zo dňa 13.6.2016
rozhodnuté, že predmetná Úverová zmluva č.XXX/XX zo dňa 19.7.2012 vrátane dodatkov č.1 až 4
je absolútne neplatná. Na základe tejto skutočnosti si žalobca uplatnil v súdenej veci svoj nárok na
zaplatenie sumy 4.808,- €, ktorá mala predstavovať plnenie, ktoré je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi

z titulu, že predmetná zmluva bola vyhlásená za neplatnú, čiže si žalobca uplatnil voči žalovanému
tento nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, keď táto konkrétna suma predstavuje rozdiel medzi
sumou 7.700,- €, ktorá bola žalovanému poskytnutá žalobcom a sumou 2.892,- €, ktorá bola už zo
strany žalovaného vrátená žalobcovi. Vzhľadom k vyššie uvedenému, s poukazom na ustanovenie §
107 ods. 2 Občianskeho zákonníka mal súd za to, že v čase podania žaloby na súd (podľa došlej

pečiatky tunajšieho súdu dňa 14.10.2016) už uplynula trojročná objektívna premlčacia doba na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia, pokiaľ ide o čiastku 4.800,- €, keď podľa názoru súdu k tomuto
bezdôvodnému obohateniu došlo momentom kedy sa uskutočnilo toto plnenie, t.j. 19.7.2012, keďže sa
plnilo na absolútne neplatný právny úkon a vtedy začala bežať aj objektívna premlčacia doba, ktorá
v dôsledku toho uplynula dňa 20.7.2015. Následne už bolo bezpredmetné, aby súd skúmal plynutie

subjektívnej premlčacej doby, nakoľko vzájomný vzťah týchto dvoch premlčacích dôb je taký, že pokiaľ
skončí plynutie aspoň jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na to, že by oprávnenému ešte bežala
druhá premlčacia doba.
Pokiaľ ide o obranu žalobcu v tom zmysle, že sa na premlčanie nemalo prihliadnuť s odkazom na
ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd sa s týmto právnym názorom nestotožnil, pretože

toto zákonné ustanovenie je možné aplikovať, a to aj podľa ustálenej judikatúry, len v prípade, kedy na
jednej strane stojí právo vlastnícke oproti inému právu.
Vzhľadom k vyššie uvedenému súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi len sumu 2.900,- €, ktorá
bola žalovanému žalobcom poskytnutá dňa 19.3.2014, čiže tento nárok žalobcu premlčaný nebol, keď
súd vychádzal z toho, že čiastka, ktorá bola plnená žalovaným, mala byť započítaná na najskôr splatný

záväzok žalovaného voči žalobcovi, a v prevyšujúcej časti istiny žalobu zamietol.
Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, tento súd priznal od 14.6.2016, t.j. odo dňa nasledujúceho po
vyhlásení rozsudku v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen sp.zn.9C/151/2015, keď podľa názoru
súdu je žalovaný od tohto dňa v omeškaní s vrátením sumy, ktorú súd prisúdil žalobcovi v súdenej veci.
Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, súd tento priznal vo výške 5 % ročne, pričom sa jednalo o zákonný

úrok z omeškania, keď základná úroková sadzba ECB bola od 16.3.2016 vo výške 0 %, a pretože si
žalobca uplatnil úrok z omeškania v podanej žalobe vo výške 5,05 % ročne, súd žalobu zamietol aj v
prevyšujúcej časti úroku z omeškania.

7. Na okraj súd uvádza, že pokiaľ právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na skutočnosť,

že rozsudok Okresného súdu Zvolen v konaní 9C/151/2015 ešte nie je právoplatný, keďže voči nemu
podali odvolanie, súd považoval tento fakt v súdenej veci za právne irelevantný, keďže samotný žalobca
sa v konaní domáhal plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia, odkazujúc na tam popísané skutkové
tvrdenia, a na základe toho žiadal, aby súd v súdenej veci rozhodol.

8. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného

sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalobca len v časti úspešný v tomto konaní, súd vyhodnotil
pomer úspechu strán konania v prospech žalobcu, na základe čoho mu bol priznaný nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 20 %, keď súd vychádzal z toho, že predmetom konania bola
suma 4.808,- €, žalovaný bol zaviazaný na sumu 2.900,- €, teda úspech žalobcu bol 60 % a úspech
žalovaného40%,čižerozdielpredstavuje20%vprospechžalobcustým,žeokonkrétnejvýškenáhrady

trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom

konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.