Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/463/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213723
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8715213723.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci navrhovateľa: X. P., K..

XX.X.XXXX, O. T.. Q.A. XXXX/X, V., štátne občianstvo Slovenská republika, práv. zast. V., W. &. V.
W..Y..R..,S.XX,XXXXXS.,protiodporcovi:V.D.W.,W..Y..R..,W.W.V.XX,XXXXXO.,H.:XXXXXXXX,
práv. zast. U. S. X.. U. D., W..Y..R.., S. XX, XXX XX O., v konaní o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach
zo mzdy s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.9.2014 uzavretá medzi
Jozefom P., K.. XX.X.XXXX, O. T.. Q. XXXX/X, XXX XX V. a spoločnosťou V. D. W., W..Y..R.. W. W. V.
XX, O., W., H.: XX XXX XXX, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel: Sro,

vložka č. 22160/B j e n e p l a t n á.

Odporca j e p o v i n n ý navrhovateľovi uhradiť trovy konania predstavujúce odmenu právneho
zástupcu vo výške 608,02,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Odporca j e p o v i n n ý uhradiť z titulu súdneho poplatku na účet Okresného súdu Poprad sumu
99,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 2.12.2015 domáhal, aby určil, že Dohoda o zrážkach zo

mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.9.2014 uzavretá medzi účastníkmi je neplatná. Svoj návrh odôvodnil
tým, že dňa 15.9.2014 požiadal odporcu o poskytnutie revolvingového úveru a na základe tejto žiadosti
s odporcom uzavrel spotrebiteľskú úverovú zmluvu, na základe ktorej mu mal odporca poskytnúť
spotrebiteľský úver vo výške 1500,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 18,08 %. Poskytnuté plnenie mal
splácať v mesačných splátkach po 47,43,- eur. Spolu s úverovou zmluvou bola podpísaná aj Dohoda o
zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX. Tieto zmluvy sú spotrebiteľskými formulárovými zmluvami, ktorých
obsah ovplyvniť nemohol a zároveň podpis Dohody o zrážkach zo mzdy bol povinnou podmienkou k

možnosti poskytnutia spotrebiteľského úveru odporcu. Dohoda o zrážkach musí obsahovať označenie
pohľadávky, uspokojenie ktorej sa má dohodu vykonať a výšku dohodnutých zrážok. Dohoda o zrážkach
zo mzdy neobsahuje výšku zabezpečenej pohľadávky, len možné dôvody jej vzniku, nakoľko sa jedná o
revolvingový úver, ktorý sa postupne môže v prípade riadneho splácania navyšovať. V čase uzatvárania
dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná,
inak by dlžník nemohol platne prejaviť svoju vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto
zabezpečovacieho inštitútu. Navyše, dohoda je neurčitá, a teda v rozpore s ust. § 37 ods. 1 OZ. Pri

uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy dlžník - spotrebiteľ musí vedieť, pohľadávku akého druhu a v
akej výške zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy. Aj výška mesačnej zrážky v čl. V dohody v sume
81,99,- eur je určená neurčito a predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany
veriteľa. Pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, a to bezohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu mesačnej
zrážky. Takéto dojednanie je neurčité, a je neplatné podľa ust. § 37 ods. 1. Z dlhodobej praxe odporcu
a zo spôsobu uzavretia Zmluvy o úvere je zrejmé, že navrhovateľ zasielal svoju vyplnenú žiadosť o

úver priamo odporcovi spoločne s predpripravenými formulárovými prílohami, pričom jednou z nich
bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah formulárových
dojednaní. Navyše, nebol poučený o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy zo strany
odporcu. Preto je takáto dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút neprípustná. Na
podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo

dňa 27.1.2015, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 1.10.2014, Krajského súdu v
Nitre sp. zn. XXCopr/X/XXXX zo dňa 11.2.2015, Najvyššieho súdu SR sp. zn. XMCdo XX/XXXX zo dňa
21.4.2015, rozhodnutie A. B. B. D.-XXX/XX W. a na stanovisko Komisie pre posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík pôsobiacej pri Ministerstve spravodlivosti SR
zo dňa 21.1.2011. Naliehavý právny záujem na podaní návrhu odôvodnil tým, že odporca žiadosťou zo
dňa 11.12.2014 vyzval jeho zamestnávateľa spoločnosť Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad na vykonávanie

zrážok zo mzdy vo výške 81,99,- eur mesačne. Na základe toho zamestnávateľ vykonáva zrážky zo
mzdy, čím pretrváva stav zásahu do majetkovej sféry z neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy. Tento
stav nemožno odstrániť inak, než rozhodnutím súdu, čím je splnená podmienka naliehavého právneho
záujmu v prípade určovacej žaloby, čo bolo vyslovené aj v rozsudku Krajského súdu v Nitre pod sp. zn.
XXCopr/X/XXXX a Krajského súdu v Prešove sp. zn. XX D. XXX/XXXX, zo dňa 3.8. 2015.

Spolu s návrhom navrhovateľ podal návrh na predbežné opatrenie, o ktorom súd rozhodol uznesením
č.k. XXC XXX/XXXX-XX zo dňa 14.12.2015, právoplatným k 17.3.2016 tak, že uložil navrhovateľovi
povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľa až do právoplatnosti skončenia konania vo veci
samej v prospech odporcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy, neplatnosť ktorej je predmetom

tohto konania.

Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že v roku 2014 požiadal odporcu o poskytnutie úveru vo výške
cca 1500,- eur. Navštívil pobočku odporcu, kde mu bolo predložených viacero papierov na podpis s
tým, že do niekoľkých dní mu budú peniaze poukázané. Prvá splátka mu bola strhnutá rovno z úveru.

Splátky platil viac ako 5 mesiacov. Potom nastali u neho finančné problémy. Neskôr mu zamestnávateľ
na základe dokladu odporcu začal vykonávať zrážky zo mzdy. Nie je si istý, či v súčasnej dobe už úver
nie je preplatený.

Prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní poukázal najmä na neurčitosť dohody o zrážkach

zo mzdy a neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže dohoda nebola navrhovateľom individuálne
dojednaná a zároveň navrhovateľ nebol poučený o dôsledkoch uzavretia tejto dohody a nemal ani
možnosť ju odmietnuť. Dohoda neobsahuje podstatné náležitosti ako označenie zabezpečovanej
pohľadávky ani výšku vykonávaných zrážok.

Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že medzi účastníkmi bola dňa 19.9.2014 uzavretá zmluva o
revolvingovom úvere. Pri jej uzavretí bol navrhovateľovi predložený aj návrh dohody o zrážkach zo
mzdy s rovnakým číslom, pričom podľa článkov I. a II. bol navrhovateľ poučený o tom, že dohodu
o zrážkach zo mzdy nie je povinný uzavrieť, že nejde o podmienku pre poskytnutie úveru alebo
samotné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň bol v článku III. poučený aj o dôsledkoch

uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Okrem toho v úvodných ustanoveniach dohody o zrážkach zo
mzdy nachádza text :“Text dohody si pred jej podpísaním pozorne prečítajte.“, ktoré ustanovenia sú
zároveň graficky zvýraznené z dôvodu zvýraznenia dôležitosti prečítania si textu a obsahu poučenia o
dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Navyše, dohoda o zrážkach zo mzdy je uzavretá
na samostatnom liste. Preto spĺňa všetky podmienky v zmysle ust. § 5a ods. 1, písm. a/ zákona č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom od 1.5.2014. Napadnutá dohoda o zrážkach zo
mzdy vymedzuje, aký právny vzťah je dôvodom vzniku pohľadávky a tiež, na základe čoho konkrétne
pohľadávka vznikne (úver, revolving). Preto je z hľadiska určitosti právneho úkonu nesporné, čo
pohľadávka znamená. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. XCo XXX/XXXX, rozsudok
Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. XC/XXX/XXXX a rozhodnutie NS SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX.

Tvrdenie navrhovateľa o tom, že zabezpečovaná pohľadávka nie je v dohode o zrážkach zo mzdy
presne a úplne konkretizovaná, je v rozpore s ustanoveniami noriem, ktoré slúžia na výklad obsahu
právneho úkonu v zmysle § 35 ods. 2 OZ a v tomto poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. XCdo XXX/XXXX. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom, čiže vymedzeniezabezpečenej pohľadávky bude prirodzene odkazovať, resp. spájať sa s hlavným vzťahom, z ktorého
táto pohľadávka vznikla. Exaktné uvedenie výšky pohľadávky nie je ani v zmysle nejakej právnej normy,
ani všeobecných požiadaviek na určitosť právneho úkonu, potrebné. Rovnako, ako pri iných spôsoboch

zabezpečenia, kedy vyčíslenie zabezpečenej pohľadávky nie je podmienkou ich platnosti (napr. uznanie
dlhuzáväzkuspôsobom,kedyuznávajúciodkáženaprávnydôvoduznanejpovinnosti,prevzatieručenia
za uspokojenie nárokov z určeného zmluvného vzťahu), ani v prípade dohody o zrážkach zo mzdy nie
je uvedenie sumy pohľadávky podmienkou platnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach
zo mzdy pritom môže zabezpečiť aj budúcu pohľadávku s tým, že všetky pohľadávky sú kauzálne

spojené práve vymedzením právneho titulu ich vzniku na zmluvu o revolvingovom úvere. Výška zrážky
zo mzdy je regulovaná právnymi predpismi, teda ani dohodou zmluvných strán nie je možné prekročiť
zákonné obmedzenie. Dojednanie o možnosti vykonania zrážky zo mzdy nad sumu uvedenú v dohode,
neodporuje zákonu, pretože zrážka zo mzdy nemôže byť nikdy vyššia, ako pripúšťa zákon. Preto
poukázal na to, že ustanovenie o možnosti zvýšenia zrážky zo mzdy nad dohodnutý rozsah nie je
podmienkou, či esenciálnou súčasťou dohody, a teda na platnosť dohody ako celku nemá žiadny vplyv.

Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky a pre jej uplatnenie sa
žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nepredpokladá a ani nevyžaduje. Neprijateľnou podmienkou
nie je dohoda, ktorá preberá obsah zákonnej úpravy, preto názor orgánu sui generis (Komisia pre
posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík pri Ministerstve
spravodlivosti SR) nie je nad zákonom. Rozhodnutie vo veci W., na ktoré poukazuje navrhovateľ,

sa týka po vecnej stránke otázky poplatkov za dovoz mäsa a súladu poplatkov s unijným právom.
Odporca poukázal tiež na to, že tvrdenia navrhovateľa odporujú aj poslednej novele zákona č. 129/2010
Z.z., pokiaľ ide o prípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy ako formy zabezpečenia. Uvedený zákon
o spotrebiteľských úveroch bol naposledy novelizovaný zákonom č. 438/2015 Z.z. s účinnosťou od
23.12.2015 s tým, že ust. § 9 ods. 13 umožňuje zabezpečiť záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy

len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Rovnako aj po novele uvedeného
zákona s účinnosťou od 1.5.2014 zákonom č. 102/2014 Z.z. vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy
je považovaná za platný spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľ pritom v
zmysle žiadneho zákona nemá právo na poskytnutie úveru, resp. úveru bez akéhokoľvek zabezpečenia.

Súd na základe vykonaného dokazovania vypočutím navrhovateľa, oboznámením listinných dôkazov,
a to Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
uzavretej medzi účastníkmi dňa 19.9.2014, Dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
XXXXXXXXXX uzavretou medzi účastníkmi dňa 19.9.2014 a žiadosťou navrhovateľa o vykonávanie
zrážok zo mzdy zo dňa 12.12.2014 zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ ako dlžník požiadal odporcu dňa 15.9.2014 o poskytnutie spotrebiteľského úveru na
predtlačenom formulári vo výške 1500,- eur (č.l. 5) s tým, že celková čiastka, ktorú musí navrhovateľ
ako dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru)
bola uvedená vo výške 2142,06,- eur, a to v 42-tich mesačných splátkach po 47,43,- eur. Následne

po schválení úveru odporcom bola dňom 19.9.2014 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere (ďalej
„Zmluva“), na základe ktorej bol navrhovateľovi poskytnutý úver v žiadanom rozsahu. Údaje o
schválenom spotrebiteľskom úvere (ktoré pri vypĺňaní žiadosti o poskytnutie úveru nemali byť vypĺňané)
sú do Zmluvy vpísané rukou.

Rovnako dňa 19.9.2014 bola medzi účastníkmi uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy (ďalej len
„Dohoda“) podľa § 551 OZ ako formulárová dohoda s vopred predtlačeným textom. Zo strany odporcu
bola podpísaná dňa 19.9.2014 a zo strany navrhovateľa dňa 15.9.2014. Z úvodných ustanovení čl. I.
a II. Dohody vyplýva že uzavretie Dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia Zmluvy alebo
poskytnutiaúveru(revolvingu)stým,ženavrhovateľakodlžníkmámožnosťodmietnuťuzavretieDohody

tým, že ju nepodpíše. Zároveň čl. III. Dohody obsahuje všeobecné poučenie o dôsledkoch uzavretia
dohody o zrážkach zo mzdy s tým, že v poslednej vete je uvedené, že navrhovateľ ako dlžník nemá
oprávnenie Dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo ju iným spôsobom
jednostranneukončiť.Vzmyslečl.IV.Dohodymáodporcavočinavrhovateľoviakodlžníkovipohľadávku,
ktorá vznikne tým, že odporca poskytne navrhovateľovi na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č.

XXXXXXXXXX (ďalej „Zmluva“) sumu vo výške 1500,- eur. Z uvedeného možno vyvodiť, že Dohoda bola
uzavretánazabezpečeniepohľadávkyodporcuvočinavrhovateľovizoZmluvy.Vzmysletretejvetyčl.IV.
Dohody pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi zabezpečované Dohodou sú tvorené úverom, vrátane
všetkých prípadných revolvingov poskytnutých navrhovateľovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov),nákladmi, ktoré odporcovi preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok
voči navrhovateľovi ako dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami odporcu voči navrhovateľovi,
ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadnými dodatkami (ďalej

„Pohľadávky“). Na zabezpečenie takto špecifikovanej Pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi bola v
zmysle čl. V. Dohody dojednaná dohoda o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, ktorú navrhovateľ
poberá od svojho zamestnávateľa s tým, že výška mesačnej zrážky bola stanovená na sumu 81,99,-
eur. Strany súhlasili s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v
dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), alebo bude vykonaná vo výške menšej, bude za

účelom riadneho vyrovnania príslušných Pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom
nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu, a to na najvyššiu prípustnú sumu
podľa predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok
v omeškaní. Sumy 1500,- eur a 81,99,- eur boli do Dohody dopísané rukou. Odporca dňa 12.12.2014
požiadal zamestnávateľa navrhovateľa W. W. W..Y..R.., V. o vykonávanie zrážok zo mzdy v sume 81,99
eur, keďže navrhovateľ je ku dňu 11.12.2014 v omeškaní so sumou 3361,93,- eur.

Podľa § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, vrátane zmien, neprípustné je
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy: a) dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť

ju odmietnuť, alebo b) zmenkou alebo šekom.

Podľa § 2 O.z.
(1) Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon
vznik týchto vzťahov spája.

(2) V občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

(3) Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou
odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že

sa od neho nemožno odchýliť.
Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 551 ods. 1 a 2 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa

platiteľovi dohoda predložila.

Podľa § 80, písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané,
že návrh navrhovateľa je dôvodný. Odporca svojimi argumentmi a rozhodnutiami, na ktoré poukazoval,

vecne nevyvrátil tvrdenia navrhovateľa v tomto konaní. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru,
že Dohoda je neplatným právnym úkonom z viacerých dôvodov.

Na zabezpečenie pohľadávok odporcu zo Zmluvy, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy, uzavreli
účastníci dňa 19.9.2014 samostatnú dohodu o zrážkach zo mzdy. Dohoda síce obsahuje v zmysle § 5a

ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. možnosť odmietnutia uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a poučenie o
jej dôsledkoch, t.j. v texte Dohody sú síce formálne uvedené zákonné náležitosti Dohody, ktoré evokujú
splnenie zákonných požiadaviek zo strany odporcu kladených zákonom pre platnosť dohody o zrážkach
zo mzdy, avšak v konaní bolo výsluchom navrhovateľa preukázané, že pracovník odporcu navrhovateľa
nijakým spôsobom bližšie navrhovateľa neinformoval o možnosti odmietnutia dohody o zrážkach zo
mzdy. Vopred predtlačené znenie Dohody bolo predložené navrhovateľovi na podpis v ten istý deň,

ako požiadal o poskytnutie úveru. Keďže po podpise žiadosti o schválenie úveru nasledoval proces
schválenia úveru zo strany odporcu, a teda koncipovanie konečných zmluvných podmienok do Zmluvy
(vpísané v čl. 6 Zmluvy rukou), v čase podpisu Dohody zo strany navrhovateľa nemohli byť ani suma
úveru, ani výška zrážky zo mzdy navrhovateľovi známe. Preto tieto sumy ani nemohli byť napísané
v Dohode dňa 31.7.2014. Uvedené je zrejmé tiež z toho, že obe sumy (výška úveru a výška zrážky

zo mzdy) boli do Dohody dopísané ručne. Výkon práva odporcu na zrážky zo mzdy z takto uzavretej
Dohody súd považuje za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a preto je Dohoda v zmysle § 39
OZ absolútne neplatná.

Ďalší dôvod neplatnosti Dohody súd vidí v neurčitosti tohto právneho úkonu. Dohoda okrem označenia

veriteľa a dlžníka musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku
dohodnutých zrážok. V danom prípade však z obsahu Dohody nie je zrejmé, na uspokojenie akej
konkrétnej pohľadávky odporcu majú byť zrážky zo mzdy vykonávané. Koncipovanie Dohody v tom
zmysle, že pohľadávka odporcu zabezpečená Dohodou je tvorená úverom, vrátane všetkých prípadných
revolvingov poskytnutých navrhovateľovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov), nákladmi, ktoré

odporcovi preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči navrhovateľovi
ako dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami odporcu voči navrhovateľovi, ktoré vyplynú/vzniknú
na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadnými dodatkami, súd považuje za neurčité, a teda
v zmysle § 37 OZ za neplatné.

Náležitosti právneho úkonu čo do určitosti nespĺňa ani uvedenie výšky zrážky zo mzdy, keďže podľa
Dohody v prípade, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške,
bez ohľadu na dôvod má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu.
Navyše, takéto ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie odporcu ako veriteľa a
navyšovaniezrážokzomzdynaddohodnutúvýšku.Zvyjadrenianavrhovateľavyplýva,žetentonepoprel

vedomosť o uzavretí Dohody, avšak len v prípade neuhradenia prvej splátky za účelom úhrady úveru.
Súd podotýka, že v danom prípade je navrhovateľ v postavení spotrebiteľa, teda ako slabšej strany
zmluvného vzťahu. V prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že v pochybnostiach platí výklad v prospech
spotrebiteľa. Súd preto nemohol opomenúť ani túto skutočnosť a spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi
konania. Aj z toho dôvodu má súd za to, že pri uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy musí byť dohoda

jasne upravená, nemôžu byť žiadne pochybnosti o obsahu dohody, ani o výklade jej ustanovení. Súd
dodáva, že v čase podpisu Dohody navrhovateľom ani výška zrážky zo mzdy, ani výška úveru v Dohode
nebola vyplnená, z ktorého dôvodu súd, ako je uvedené vyššie, vyhodnotil Dohodu ako neplatný právny
úkon.

Skutočnosť, že ide o nejasne a neurčito koncipované vymedzenie pohľadávky odporcu, ktorá má byť
zabezpečená Dohodou, potvrdzuje tiež to, že už 3 mesiace po uzavretí Dohody odporca požiadal
zamestnávateľa navrhovateľa o vykonanie zrážok zo mzdy na sumu 3361,93,- eur ku dňu 11.12.2014,
hoci navrhovateľovi bol poskytnutý úver len vo výške 1500,- eur s tým, že celková čiastka, ktorú
mal navrhovateľ zaplatiť podľa Zmluvy, bola 2142,06,- eur (čl. 5, tretí riadok Zmluvy). Pokiaľ teda

dňa 12.12.2014 odporca zamestnávateľovi navrhovateľa oznámil dlh vo výške 3361,59,- eur, už táto
skutočnosť sama o sebe potvrdzuje, že nie je možné z Dohody jednoznačne určiť, aká výška dlhu má
byť celkovo zrazená, navyše, ak sa účastníci v Zmluve dohodli na celkovej sume, ktorú má navrhovateľ
zaplatiť, vo výške 2142,06,- eur (splátky po 47,43 eur x 42 mesiacov, resp. 42 splátok po 81,99,- eur.Navrhovateľ osvedčil naliehavý právny záujem na podaní tohto návrhu, keďže bolo preukázané,
že navrhovateľovi boli vykonané zrážky zo mzdy na základe Dohody predloženej zamestnávateľovi

navrhovateľa. Navyše, k ukončeniu vykonávania zrážok mohlo dôjsť len na základe rozhodnutia súdu,
pretože Dohoda nemohla byť zo strany navrhovateľa nijako ukončená, či už odstúpením, vypovedaním,
ani iným jednostranným spôsobom.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle cit. právnej úpravy podľa zásady úspechu vo veci
tak, že plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 609,11,- eur. Súd priznal
navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1, písm. a/, § 13a § 15, § 16
ods. 3, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb, vrátane zmien. Odmenu súd priznal za 2 úkony právnej služby po 64,53
eur v roku 2015 a za 3 úkony právnej služby po 66,- eur za rok 2016 (prevzatie a príprava zastúpenia,
podanie návrhu na súd dňa, vyjadrenie k odvolaniu proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia,
vyjadrenie vo veci samej a účasť na meritórnom pojednávaní súdu); k odmene patrí režijný paušál 2-
krát po 8,39 eur za úkony v roku 2015 a 3-krát po 8,58 eur za úkony v roku 2016. Ďalej súd priznal

navrhovateľovi náhradu hotových výdavkov za cestovné v sume 51,31 eur (s použitím motorového
vozidla zn. O. XXXd L. za cestu na pojednávanie súdu dňa 30.6.2016 z S. P. V. a späť v počte spolu
225 km, pri cene PHM vo výške 1,09 eur/1 liter, priemernej spotrebe PHM 4,5 litra/100 km a základnej
sadbe 0,183 eur/1 km). Priznaná náhrada za stratu času činí za 6 začatých polhodín po 14,30 eur za
každú polhodinu, čo je 85,80 eur. Spolu odmena a náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času

s pripočítaním 20 % DPH činí sumu 608,02,- eur.

Pretože navrhovateľ bol v tomto konaní osobne oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2,
písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. a súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel, súd 3. výrokom tohto
rozsudku zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v sume 99,50 eur podľa položky

1 a/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému
súdu v Prešove v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.