Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 26, 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817010141
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7817010141.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného T. S., na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 26. mája 2017 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Obžalovaný T. S., D.. XX.XX.XXXX S. O. Z., H. N.
G., A. N. C. A.,
W. XXX, zamestnaný ako údržbár vo firme
U. H. Z. s. r. o. Spišská Nová Ves,

j e v i n n ý,

že dňa 17.02.2017 o 20.35 h riadil nákladné motorové vozidlo zn. IVECO, EČV: SN-XXXCO, z
obce Mlynky, okres Spišská Nová Ves, do obce Dedinky, okres Rožňava, kde pri hoteli Priehrada
bol kontrolovaný hliadkou polície, pričom vozidlo riadil napriek tomu, že rozhodnutím OR PZ SR,
Okresného dopravného inšpektorátu Hlohovec, sp.zn. ORPZ-TT-ODI4-213/2016-P zo dňa 21.11.2016,
právoplatným toho istého dňa, mu bol za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 10 (desať) mesiacov,

t e d a

maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje
rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,

č í m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona č. 300/2005
Z. z. v znení zákona č. 125/2016 Z. z. a súd ho

o d s u d z u j e :

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1,2, § 38 ods. 2 Trestného zákona
s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) Trestného zákona a

priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. m) Trestného zákona na peňažný trest vo výmere
400,- eur (štyristo eur).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd pre prípad, že by výkon tohto peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1,2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na

poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) Trestného zákona a na priťažujúcu okolnosťuvedenúvustanovení§37písm.m)Trestnéhozákonasúdobžalovanémuukladáajtrestzákazučinnosti
viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Zároveň v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného
poriadku kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol

poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu
obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného
činu, že bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za prečin, ktorý je mu kladený za
vinu a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Na základe uvedených prehlásení,
súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenia a

zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa
menovaný priznal k spáchaniu skutku sa nevykoná, a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste
a náhrade škody.

Vina obžalovaného nepochybne vyplýva z jeho samotnej výpovede z prípravného konania, počas ktorej

sa k spáchaniu skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, v podstate priznal a jeho spáchanie popísal tak,
ako je to vyššie popísané. Svoj čin oľutoval.

Priznanie sa obžalovaného je v súlade aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu. Na základe
týchto dôkazov je možné vyvodiť záver, že obžalovaný maril výkon rozhodnutia Okresného riaditeľstva

PZ, Okresného dopravného inšpektorátu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie
tohtoorgánuozákazečinnosti.Týmnaplnilvšetkyzákonomstanovenéznakyskutkovejpodstatyprečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že svojim konaním narušil záujmy spoločnosti

na nerušenom chode a činnosti orgánov verejnej moci.

Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne, priestupkov sa v mieste bydliska
nedopúšťa. V súčasnej dobe je zamestnaný ako pomocný údržbár. Doposiaľ bol 2-krát súdne trestaný,
naposledy rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 26.09.2014, ktorým mu bol pre trestný čin

týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a) ods. 2 písm. c), d) Trestného zákona
účinného do 31.12.2005 uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladov jeho
výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov. Skúšobná doba uplynie 14.10.2018.

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34 a § 38 ods.

2 Trestného zákona s tým, že bolo prihliadnuté na jednu poľahčujúcu okolnosť, ktorou je priznanie sa a
prejavenie ľútosti (§ 36 písm. l Trestného zákona) a jednu priťažujúcu okolnosť - obžalovaný bol už za
trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného zákona).

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Pozornosti súdu neušla skutočnosť, že obžalovaný spáchal teraz posudzovanú trestnú činnosť v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, navyše pre skutok, ktorý je podľa teraz platnej právnej
úpravy zločinom. Súd však prihliadol na dobu, ktorá uplynula od poslednej trestnej činnosti (trestnú

činnosť dokonal dňa 05.12.2005), na okolnosti teraz posudzovaného prípadu, osobu obžalovaného a
najmä na skutočnosť, že v súčasnej dobe riadne pracuje a nie sú známe iné negatívne charakteristiky.
Preto súd dospel k záveru, že aplikácia ustanovenia § 49 ods. 2 Trestného zákona by v danom prípade
bola neprimerane prísna a preto obžalovanému uložil peňažný trest v primeranej výške a zároveň
ustanovil náhradný trest odňatia slobody pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byťúmyselne zmarený. Zároveň bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov na dobu 24 mesiacov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.