Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoPr/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412223045
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4412223045.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: P. U., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko
Z. XX, Z. I., zastúpeného: JUDr. Ema Zacharová, advokát, s.r.o., so sídlom Forgáchova bašta 7, Nové
Zámky, IČO: 47 237 023, proti žalovanému: P. G., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko Z. XXXX/XX, Z. I.,
zastúpený: JUDr. Ernest Botka, advokát so sídlom Björnsonova 2, Nové Zámky, o zaplatenie 4.621,78
eura príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 10.
decembra 2015 č.k. 9Cpr/3/2012-404, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

II. V ostatnej časti týkajúcej náhrady trov štátu a náhrady trov konania napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.621,78
eura a 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 433,89 eura od 01.07.2011 do zaplatenia, 9,50 % ročný
úrok z omeškania zo sumy 416,94 eura od 01.08.2011 do zaplatenia, 9,50 % ročný úrok z omeškania

zo sumy 362,14 eura od 01.11.2011 do zaplatenia, 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 522,13
eura od 01.12.2011 do zaplatenia, 9,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 758,98 eura od 01.01.2012
do zaplatenia, a 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.127,70 eura od 09.10.2012 do zaplatenia.
Zároveňuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťnaúčetsúdutrovyštátu, znaleckéhodokazovania,vsume
1.772,03 eura, a povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 3.852,58 eura na účet jeho
právnej zástupkyne. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 118 odsek 1, § 129 odsek 1,
§ 145 odsek 1, § 152 odsek 2, 3 Zákonníka práce, § 4 odsek 1, § 5 odsek 1, § 13 odsek 1, § 14 zákona

č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka. Výsluchom žalobcu
a svedkyne A. mal preukázané, že žalovaný nevyplácal žalobcovi riadne mzdu a vôbec nevyplácal
stravné a cestovné náhrady. Vychádzal z výpovede žalovaného, ktorý potvrdil, že žalobcovi vyplácal
mzdu v hotovosti. Žalobca neobdržal pri prevzatí hotovosti výplatnú pásku a ani nepodpisoval žiadny
listinný doklad o prevzatí mzdy. Námietku žalovaného, že ani žalobca nevie preukázať vyplatenie mzdy
a za 3 roky trvania pracovného pomeru žalobca nenamietal, že by mu nebola vyplatená mzda, stravné
a cestovné náhrady pri tuzemských a zahraničných pracovných cestách, vyhodnotil ako nedôvodnú.

PoukázalnavýsledkykontrolyInšpektorátupráceZ.vykonalužalovaného,zktorejvyplynulo,žežalobca
nepredložil požadované doklady o vyplatení mzdy za kontrolované obdobie apríl 2009 - november 2011
a požadované doklady o poskytnutí stravovania, doklady o vyúčtovaní cestovných náhrad, doklady o
vyplatení cestovných náhrad. Vyhodnotil, že dôkazné bremeno k vyplateniu nárokov žalobcu za rok 2011je na žalovanom. Keďže žalovaný nepredložil listiny, aby si presne žalobca vedel vyčísliť svoje nároky
na stravné a cestovné, nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znaleckú organizáciu EXPERTA,
s.r.o., so sídlom v Žiline. Na základe znaleckým posudkom č. 87/2014 vyčíslených nárokov pripustil

zmenu žaloby a konanie v časti o zaplatenie sumy 1.807,73 eura zastavil. Zo znaleckého posudku č.
87/2014 mal preukázané, že celkový rozdiel mzdových nárokov, ktoré žalovaný žalobcovi nevyplatil
pri dohodnutom týždennom pracovnom čase v trvaní 40 hodín podľa pracovnej zmluvy za obdobie od
09.10.2009 do 18.11.2011 bolo 2.198,72 eura pri forme skončenia pracovného pomeru dohodou (§ 60
Zákonníka práce). Z dostupných dokladov znalec vyčíslil stravné žalobcu za obdobie od 09.10.2009

do 18.11.2011 v celkovej sume 2.127,70 eura, a to tak, že stravné pri zahraničných služobných cestách
predstavovalo sumu 1.240,50 eura, pozostávajúcu zo stravného v roku 2009 v sume 19,50 eura, v roku
2010 v sume 744,75 eura a v roku 2011 v sume 476,25 eura. Stravné v tuzemsku pri služobných
cestách za sporné obdobie predstavovalo celkom sumu 887,20 eura, pozostávajúcu zo stravného v
roku 2009 v sume 148,90 eura, v roku 2010 v sume 398,20 eura a v roku 2011 v sume 340,10 eura.
Náhradu nevyplatenej mzdy s poukazom na znalecký posudok a na skutočnosť, že žalovaný vyplatil

žalobcovi z výplaty za máj 2011 sumu 100 eur a z výplaty za september 2011 sumu 160 eur, ustálil
na sumu 433,89 eura za máj 2011, sumu 416,94 eura za jún 2011, sumu 362,14 eura za september
2011, sumu 522,13 eura za október 2011 a sumu 758,98 eura za november 2011, spolu v sume
2.494,08 eura. Náhrada nevyplateného stravného pri tuzemských a zahraničných služobných cestách v
sume 2.127,70 eura. Spolu zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 4.621,78 eura. Žalobcovi priznal

zákonný úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, keď žalovaný sa
dostal do omeškania so zaplatením jednotlivých mesačných náhrad mzdy od splatnosti, a so stravným
pri tuzemských a zahraničných služobných cestách vo výške 2.127,20 eura. Podľa ustanovenia § 148
odsek 1 OSP v spojitosti s ustanovením § 142 odsek 1 OSP, zaviazal žalovaného zaplatiť na účet
súdu trovy štátu - znaleckého dokazovania v sume 1.772,03 eura, ktoré vyplatil znaleckej organizácii z

rozpočtových prostriedkov súdu. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP a
priznal ich žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech trovy konania v celkovej výške 3.852,58 eura. Trovy
pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 106 eur, z preddavku na znalecké
dokazovanie v sume 250 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 3.496,58 eura. Trovy právneho
zastúpenia priznal podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o náhradách a odmenách advokátov za 17 úkonov

právnej pomoci z toho 15 úkonov po 161,01 eura (30.09.2012 prevzatie veci a prvá porada § 13a odsek 1
písmenoa),02.10.2012podaniežaloby§13aodsek1písmenoc),03.12.2012ďalšiaporadasklientomk
podaniu žalovaného z 14.11.2012 trvajúca od 16.00 hod. do 17.45 hod., 09.02.2012 písomné vyjadrenie
k vyjadreniu žalovaného k žalobe a k návrhu na prerušenie konania, 11.09.2013 účasť na pojednávaní
§ 14 odsek 1 písmeno c), 04.11.2013 písomné stanovisko na základe výzvy súdu, 11.12.2013 účasť na

pojednávaní, 08.04.2014 písomné vyjadrenie k dokladom založeným žalovaným, 12.05.2014 účasť na
pojednávaní, 07.03.2015 ďalšia porada s klientom - prerokovanie ZP 87/2014 od 13.00 hod. do 14.10
hod., 10.03.2015 písomné vyjadrenie k ZP 87/2014, 25.03.2015, 15.6.2015, 12.10.2015, 10.12.2015
účasť na pojednávaniach), 1 úkon po 40,25 eura (06.02.2013 účasť na pojednávaní bez prejednania veci
1 úkonu), 1 úkon po 322,02 eura (25.01.2014 ďalšia porada s klientom k listinám založeným žalovaným

do súdneho spisu a prevzatým dňa 20.01.2014 trvajúca od 13.00 hod. do 15.30 hod.), náhradu režijných
nákladov a výdavkov v celkovej sume 136,40 eura, za rok 2012 3x7,63 eura, za rok 2013 5x7,81 eura,
za rok 2014 3x8,04 eura, za rok 2015 6x8,39 eur a 20% DPH z úkonov a náhrady režijných paušálov
spolu v sume 582,76 eura, ktoré trovy konania uložil žalovanému zaplatiť podľa § 149 odsek 1 OSP na
účet právnej zástupkyni žalobcu.

2. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil, že so žalobcom boli dobrí známi a žalobca počas
trvania pracovného pomeru nikdy nenamietal, že mu spôsob vyplácania mzdy v hotovosti nevyhovuje.
Tvrdil, že žalobcovi vyplácal mzdu, ktorú si žalobca riadne prevzal, a zároveň mu vyplácal ostatné

finančné náležitosti ako stravné a náhrady cestovných výloh. Poukázal na to, že žalobca počas celého
trvania pracovného pomeru až do 18.11.2011 nemal voči nemu žiadne finančné nároky. Dňa 18.11.2011
s ním uzavrel dohodu o skončení pracovného pomeru a dohodli sa na tom, že voči sebe nemajú z
tohto titulu žiadne záväzky alebo pohľadávky. Až niekoľko týždňov po tom začal tvrdiť a postupne
stupňovať svoje požiadavky. Poukázal na to, že vzťahy so žalobcom sa zhoršili v mesiaci október, kedy

žalobca začal porušovať pracovnú disciplínu, pridelenú prácu nevykonal, svojvoľne opustil pracovisko a
počnúc dňom 02.11. začal pracovať u konkurencie. Namietal, že súd vychádzal zo znaleckého posudku
v trestnom konaní, ako aj v tomto konaní. Tvrdil, že znalkyňa vychádzala formálne z toho, že jej
nepredložildokladovyplatenímzdy,atedazhľadiskaadministratívnehoaúčtovnéhomzdužalobcovianinevyplatil. Cestovným náhradám namietal, že tento nárok musí byť uplatnený zo strany vodiča, čo však
žalobcavôbecnerobil.Napriektomumunáhradyzajednotlivécestypriebežnevyplácal.Pretopovažoval
za nesprávny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa svojvoľne rozhodol žalobcovi stravné a

cestovné náhrady neposkytovať. Ďalej uviedol, že okrem nariadeného znaleckého dokazovania,
žiadnazostránneprodukovaladôkazy,ktorébypotvrdiliskutočnosti,ktorétvrdila.Vobdobíodvynesenia
rozsudkunašieldvepísomnépotvrdenia,naktorýchžalobcavlastnoručnýmpodpisompotvrdzujeprijatie
mzdy a ďalších mzdových náležitostí za mesiac jún 2011 v sume 503,31 eura a za mesiac júl 2011
v sume 426,90 eura. Tým je vyvrátené tvrdenie žalobcu, že nedostal finančné prostriedky. V závere

namietal voči povinnosti platiť trovy štátu. Nariadenie znaleckého dokazovania považoval za zbytočné.
Súd mal zaviazať na zaplatenie týchto trov žalobcu. Namietal voči trovám právneho zastúpenia, ktoré
boli vyčíslené z priznanej sumy, hoci táto suma bola upravená až po znaleckom dokazovaní. Ďalej
namietal voči počtu vykonaných právnych úkonov, najmä ďalších porád s klientom, ktoré neboli žiadnym
spôsobom preukázané, zrozumiteľne vysvetlené a účelné.

3. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril písomne. Namietal voči všetkým tvrdeniam žalovaného uvedeným v
odvolaní, ktoré sú podľa neho nepravdivé. Nepravdivé je, že sa v minulosti nedomáhal vyplatenia mzdy,
že postupne zvyšoval svoje požiadavky. Rovnako za nepravdivé považoval tvrdenie žalovaného, že ich
vzťahy sa zhoršili v októbri 2011. K tomu poukázal na vykonané dokazovanie výsluchom žalovaného
a jeho účtovníčky, svoju výpoveď, a vykonané znalecké dokazovanie. Namietal voči použitiu listín

predložených k odvolaniu v odvolacom konaní. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané
stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení,

že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie proti vyhovujúcej v časti rozsudku nie je dôvodné, preto ho v tejto časti
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. V ostatnej napadnutej časti týkajúcej sa náhrady

trov štátu a náhrady trov konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

7.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.11.1. V predmetnej veci sa žalobca, ako zamestnanec, domáhal od žalovaného, ako zamestnávateľa,
doplatenia mzdy za mesiac máj 2011, vyplatenia náhrady na nemoc za prvých 10 dní práceneschopnosti

v mesiaci jún 2011, doplatenia mzdy za mesiac september 2011, vyplatenia mzdy za mesiac október
2011 a vyplatenia mzdy a dovolenky za mesiac november 2011. Ďalej sa domáhal vyplatenia cestovných
náhrad a stravného, ktoré mu žalovaný vôbec nevyplácal. Celkom žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 1.771,82 eura titulom mzdy, nárok na cestovné a stravné vyčísliť nevedel, nakoľko
nemal k dispozícii denné výkazy o vedení vozidla.

11.2. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.11.2013 uplatnený nárok rozšíril tak, že žiadal,
aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2.082,31 eura titulom nevyplatenej mzdy. Nárok na
stravné počas zahraničných ciest vyčíslil na sumu 3,041 eur, za cesty do F. v roku 2009, do J., J., G.,
Z. a F. v roku 2010 a do G., K. a F. v roku 2011. V tuzemsku vyčíslil nárok na stravné na sumu 1.306,20
eura. Stravné spolu žiadal priznať v sume 4.347,20 eura. Spolu žiadal priznať sumu 6.429,51 eura spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 365,53 eura od 01.07.2011 do zaplatenia, vo

výške 9,50 % ročne zo sumy 101,60 eura od 01.08.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy
362,12 eura od 01.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 522,12 eura od 01.12.2011
do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 730,93 eura od 01.01.2012 do zaplatenia, vo výške 9,00
% ročne zo sumy 243 eur od 01.02.2010 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2.660 eur od
01.02.2011 do zaplatenia, a vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.444 eur od 01.02.2012 do zaplatenia.

Súd prvej inštancie uznesením vyhlásenom na pojednávaní dňa 11.12.2013 zmenu návrhu pripustil.
11.3. Podaním doručeným súdu prvej inštancie žalobca navrhol, aby súd ustanovil znalca na posúdenie
mzdových nárokov žalobcu za obdobie od 09.10.2009 do 18.11.2011, nárokov žalobcu na cestovné
náhrady - stravné počas tuzemských a zahraničných ciest alebo počas práce v mieste podnikania
žalovaného za obdobie od 09.10.2009 do 18.11.2011 a posúdenie ďalších nárokov žalobcu z titulu

pracovného pomeru u žalovaného.
11.4. Vzhľadom na obsah znaleckého posudku žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
10.03.2015 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 1.807,73 eura a žiadal, aby súd pripustil zmenu
návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.621,78 eura spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 433,89 eura od 01.07.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne

zo sumy 416,94 eura od 01.08.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 362,12 eura od
01.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 522,13 eura od 01.12.2011 do zaplatenia, vo
výške 9,00 % ročne zo sumy 758,98 eura od 01.01.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy
2.127,70 eura od 09.10.2012 do zaplatenia. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13. marca 2015 č.k.
9Cpr/3/2012-335 konanie v časti o zaplatenie sumy 1.807,73 eura zastavil a pripustil zmenu návrhu.

O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, ktorá
bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol zamestnancom žalovaného v pracovnom pomere založenom
pracovnou zmluvou uzavretou dňa 04.10.2008 na dobu určitú do 31.12.2009, na druh práce - vodič

nákladného auta, s miestom výkonu práce - Z. okolie, na území EU, s dňom nástupu do práce
06.10.2008. Mzda žalobcu bola dohodnutá vo výške 20.000,- Sk v hrubom. Dohodou o zmene pracovnej
zmluvy uzavretou dňa 22.12.2010 sa účastníci dohodli, že obsah pracovnej zmluvy sa od 01.01.2010
mení tak, že pracovná zmluva sa uzatvára na dobu určitú od 01.01.2011 do 31.12.2011 a mzdový nárok
žalobcu je 663,88 eura. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného bol ukončený dohodou bez uvedenia

dôvodu dňa 18.11.2011. Podľa záznamov o prevádzke nákladného motorového vozidla predložených
žalovaným vykonával žalobca počas trvania pracovného pomeru prepravy v tuzemsku a v zahraničí. Zo
znaleckého posudku znaleckej organizácie EXPERTA, s.r.o. č. 87/2014 vyplýva, že žalovaný predložil
znalcovi záznamy o prevádzke nákladného motorového vozidla, v ktorých nie je uvedený čas jazdy, len
počet ubehnutých kilometrov. Tachografové krúžky neboli k dispozícii. Na základe znaleckého posudku

bol mzdový nárok žalobcu za obdobie od máj, jún, september, október a november 2011 (uplatnené
obdobie) v sume 3.524,41 eura, v čistom 2.754,08 eura a po odpočítaní vyplatenej sumy (260 eur), v
sume 2.494,08 eura. Nárok žalobcu na stravné pri zahraničných cestách bol 1.240,50 eura a v tuzemsku
887,20 eura.

13. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu.14. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

15. Podľa § 145 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za podmienok
ustanovených osobitným predpisom cestovné náhrady, náhrady sťahovacích výdavkov a iných
výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení pracovných povinností.

16. Odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu predchádzalo,
a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny
záver. Preto pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ako zamestnanec má nárok na
odmenu za vykonanú prácu, ako i na ďalšie nároky vyplývajúce zo Zákonníka práce, pričom žalovaný
tieto nároky žalobcu riadne neuspokojoval, je jeho záver správny. Súd prvej inštancie na základe

vykonaného znaleckého dokazovania podľa podkladov predložených žalovaným ustálil výšku nárokov
žalobcu. Potom bolo na žalovanom, aby preukázal, že nároky žalobcu v plnej výške uspokojil. Keďže
žalovaný uspokojenie nárokov žalobcu súdu prvej inštancie nepreukázal, správne žalovaného zaviazal
na zaplatenie žalovanej sumy spolu s úrokmi z omeškania. Odvolací súd sa s rozhodnutím prvej
inštancie v plnom rozsahu stotožnil a preto napadnutý rozsudok, ako vecne správny, potvrdil. Zároveň

odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok aj v dostatočnej miere a správne
tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil
a preto na správnosť týchto dôvodov podľa § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že okruh rozhodujúcich

skutočností, ktorých sa týka povinnosť strany sporu tvrdiť a tvrdenie preukázať, je daný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer. Táto norma zásadne určuje rozsah
dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena.
V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú)
povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno

tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu,
ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. V prejednávanej veci to potom
znamená, že žalobca mal povinnosť preukázať existenciu pracovného pomeru a výkon práce. Za
skutkových okolností vyplývajúcich zo spisu, podľa ktorých existencia pracovného pomeru nebola
sporná a výkon práce žalobcu vyplýval z podkladov predložených žalovaným, bolo na žalovanom, aby

preukázal,ženárokyžalobcuriadne,toznamenávplnejvýškeavčas,uspokojil.Pokiaľžalovanýnevedel
preukázaťriadnevyplatenievšetkýchmzdovýchnárokovžalobcovi,anivyplatenienárokovvyplývajúcich
zo zákona o cestovných náhradách, dostal sa do dôkaznej núdze, ktorej procesným následkom je jeho
neúspech v súdnom konaní.

18.1. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP pri posudzovaní danej veci zaoberal námietkami
žalovaného uvedenými v odvolaní.
18.2. K tvrdeniu žalovaného, že žalobcovi vyplácal mzdu v hotovosti, ktorú si žalobca riadne prevzal, a
zároveň mu vyplácal aj ostatné finančné náležitosti ako stravné a náhradu cestovných výloh, odvolací
súd opätovne uvádza, že občianskom súdnom konaní má každá strana sporu nielen povinnosť tvrdenia,

ale povinnosť svoje tvrdenia preukázať. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že nároky žalobcu uspokojil, bol povinný
bez všetkých pochybností súdu preukázať, že svoje záväzky z pracovnej zmluvy voči žalobcovi splnil.
Na dôkazy predložené žalovaným v odvolacom konaní odvolací súd neprihliadal. Strany sporu boli
súdom prvej inštancie poučené podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný
v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Žalovaný bol teda povinný všetky dôkazy predložiť alebo

označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa skončilo dokazovanie. Uvedené uznesenie
bolo súdom prvej inštancie vyhlásené na pojednávaní dňa 10.12.2015. Pred jeho vyhlásením právny
zástupcažalovanéhouviedol,ženemáďalšienávrhynadoplneniedokazovania.Nakoľkonebolisplnené
podmienky, ktoré uvádza ustanovenie § 205a OSP, odvolací súd na dôkazy predložené spolu s
odvolaním neprihliadal.

18.3. Žalovaným namietané porušovanie disciplíny zo strany žalobcu opätovne v konaní nebolo
preukázané, nakoľko žalovaný na jeho preukázanie neprodukoval žiadne dôkazy, ani neuvádzal, ktorý
konkrétny nárok žalobcu nebol v dôsledku porušovania disciplíny uspokojený.18.4. Ani námietku žalovaného voči znaleckému dokazovaniu odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.
Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku v trestnom konaní, ktorý
považoval za dôkaz listinou. Naproti tomu znalecký posudok, bol vypracovaný v konaní ustanoveným

znalcom, na základe návrhu žalobcu, ktorý tieto otázky nevedel súdu preukázať iným spôsobom.
Znalecká organizácia vychádzala z podkladov predložených žalovaným.
18.5. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca si cestovné náhrady neuplatnil, napriek tomu mu ich
priebežne vyplácal. Uvedenú námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko vyplácanie
cestovných náhrad žalovaný v konaní nepreukázal.

18.6. Na druhej strane treba prisvedčiť žalovanému, že nariadenie znaleckého dokazovania v takom
rozsahu, v akom to navrhol žalobca, bolo v danej veci nadbytočné. Zo spisu vyplýva, že žalobca žiadal,
abysúdustanovilznalcanaposúdeniejehomzdovýchnárokovzaobdobieod09.10.2009do18.11.2011,
nárokov na cestovné náhrady - stravné počas tuzemských a zahraničných ciest alebo počas práce v
mieste podnikania žalovaného za obdobie od 09.10.2009 do 18.11.2011 a posúdenie ďalších nárokov
z titulu pracovného pomeru u žalovaného. Znalecké dokazovanie žiadal napriek tomu, že predmetom

konania bol jeho mzdový nárok žalobcu za mesiac máj 2011, vyplatenie náhrady na nemoc za prvých
10 dní práceneschopnosti v mesiaci jún 2011, doplatenie mzdy za mesiac september 2011, vyplatenie
mzdy za mesiac október 2011 a vyplatenie mzdy a dovolenky za mesiac november 2011. Žalobca svoj
návrh síce rozšíril o stravné počas zahraničných ciest za cesty do F. v roku 2009, do J. J. G. Z. a F. v
roku 2010 a dH. roku 2011. Mzdy za obdobie roku 2009, 2010 a začiatok roku 2011 sa však rozšírenie

nároku netýkalo, preto nebolo dôvodné robiť k danému obdobiu znalecké dokazovanie. Odvolací súd sa
stotožnil s námietkou voči trovám právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené z priznanej sumy za všetky
úkony právnej služby od podania žaloby a voči počtu vykonaných právnych úkonov, najmä ďalších porád
s klientom, ktoré neboli žiadnym spôsobom preukázané, zrozumiteľne vysvetlené a účelné.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej
časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. V ostatnej časti týkajúcej náhrady trov
štátu a náhrady trov konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, v ktorom posúdi, či trovy konania, ktoré platil štát, nevznikli čiastočne zavinením žalobcu.
Posúdi správnosť uplatnených trov právneho zastúpenia a účelnosť jednotlivých úkonov právnej služby

vyúčtovaných v rámci trov právneho zastúpenia žalobcu, a opätovne rozhodne.

20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 396
ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
z dôvodu, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).