Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 13, 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/58/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708210867
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6708210867.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

D. J., nar. XX.XX.XXXX, G..L. XXX/XX, XXX XX U., zast. advokátom JUDr. Jánom Krnáčom, Nám. SNP
70/36 960 01 Zvolen proti odporcovi Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58
Bratislava, IČO: 36 062 235 zast. Allianz-Slovenská poisťovňa a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava,
IČO: 00 151 700, korešpondenčná adresa Nám. SNP 98/2, Zvolen o zaplatenie mimoriadneho zvýšenia
náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady straty na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi mimoriadne zvýšenie náhrady za bolestné vo výške

l.262,20 €,
mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 5.228,04 €,
náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za rok 2003 vo výške 2.923,32 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške l2% ročne zo sumy l.749,25 € od 1.1.2004 do zaplatenia,
náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za rok 2004 vo výške 4.543,72 €,
náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za rok 2005 vo výške 5.056,76 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 5.056,76 € od 01.01.2006 do zaplatenia,

náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za rok 2006 vo výške 5.362,48 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 5.362,48 € od 1.1.2007 do zaplatenia,
náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za rok 2007 vo výške 5.639,7l € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 5.639,71 € od 1.1.2008 do zaplatenia,
náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za rok 2008 vo výške 5.895,24 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške l0,5% ročne, zo sumy 5.895,24 € od 1.1.2009 do zaplatenia,
náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za rok 2009 vo výške 6.324,64 €,
náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie január až august 2010 vo

výške 4.308,84 €.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa 05.12.2002 na tunajšom súde návrh na začatie konania proti odporcovi
Slovenská poisťovňa a.s., IČO: 00 151 700, Dostojevského rad 4, Bratislava, 815 74, za Odštepný závod

Zvolen, Nám. SNP 98/2, 960 47 Zvolen, označený ako o zaplatení náhrady za stratu príjmu, ktorým
sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 315.320 Sk plus úroky z omeškania, a tiež uhradenia trov
konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a ďalšie platby vykonávať podľa Zákonníka práce.Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.04.2003, označeným ako „ doplnenie a zmena žalobného
návrhu“, navrhovateľ ako odporcu označil Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235,
zastúpená Allianz-Slovenská poisťovňa a.s. Bratislava, IČO: 00 151 700 za Odštepný závod Zvolen,

Nám SNP č.98/2, 960 47 Zvolen.
Na základe výzvy tunajšieho súdu zo dňa 18.6.2004, aby navrhovateľ oznámil, či svojim písomným
podaním zo dňa 31.3.2003 označeným ako „ doplnenie a zmena žalobného návrhu“ navrhuje zámenu
účastníkov na strane odporcu ( § 92 ods.4 O.s.p.) resp., ak takýmto podaním návrhu je iný procesný
úkon, aby oznámil o aký procesný úkon ide, reagoval navrhovateľ podaním doručeným tunajšiemu súdu

dňa 6.7.2004, v ktorom uviedol, že v prvom rade žaluje Allianz-Slovenskú poisťovňu a.s., IČO: 00 151
700, a v druhom rade Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, IČO: 36 062 235.
Uznesením tunajšieho súdu 9C 247/03-77 zo dňa 24.9.2004 súd pripustil, aby do konania ako ďalší
účastník na strane odporcu pristúpila Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235 so sídlom
v Bratislave, Trnavská cesta č.82.
Podaním zo dňa 11.1.2005, doručeným tunajšiemu súdu v ten istý deň, navrhovateľ prostredníctvom

svojho právneho zástupcu zobral v celom rozsahu späť žalobný návrh voči odporcovi I, teda voči
Allianz-Slovenská poisťovňa a.s., IČO: 00 151 700 s tým, že v ďalšom konaní má súd ako s odporcom
pokračovať iba s odporcom II, teda Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235 s tým, že tohto
bude zo zákona zastupovať doterajší odporca I Allianz-Slovenská poisťovňa a.s., Bratislava, IČO: 00
151 700.

Uznesením tunajšieho súdu 9C/247/03-102 zo dňa 1.7.2005 súd konanie o návrhu navrhovateľa voči
odporcovi I, teda Allianz-Slovenská poisťovňa a.s., IČO: 00 151 700 zastavil.
Podaním zo dňa 31.3.2003, doručené tunajšiemu súdu dňa 4.4.2003, označeným ako „ doplnenie
a zmena žalobného návrhu“ sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi sumu 368. 018 Sk titulom náhrady za stratu príjmu a úrok z omeškania vo výške l4,5%

ročne zo sumy 368.0l8 Sk od 1.10.2001 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške l4,5% ročne zo
sumy l25.610 Sk za 228 dní omeškania, a tiež uhradiť navrhovateľovi trovy konania.
Podaním zo dňa 11.1.2005, doručeným tunajšiemu súdu v ten istý deň žiadal navrhovateľ pripustiť
zmenu ( rozšírenie) návrhu, pričom sa domáhal toho, aby mu bol odporca povinný zaplatiť titulom
náhrady straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti sumu 368.018 Sk za obdobie od

18.7.1999 do 3l.3.2003, úrok z omeškania vo výške 14,5% ročne zo sumy 368.018 Sk od 1.10.2001
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške l4,5% ročne zo sumy l25.610 Sk za 228 dní omeškania a
náhradu straty na zárobku vo výške l7,566 Sk mesačne od l.4.2003, a tiež zaplatiť navrhovateľovi titulom
zvýšenia náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 359.337,50 Sk, ako aj uhradiť
navrhovateľovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia.

Uznesením tunajšieho súdu 9C 247/03-104 zo dňa 1.7.2005 súd pripustil zmenu návrhu tak, že
navrhovateľ sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 368.018 Sk z titulu náhrady straty na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti za obdobie od 18.7.1999 do 3l.3.2003, úroku z omeškania vo výške
l4,5% ročne zo sumy 368.018 Sk od 1.10.2001 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške l4,5%
ročne zo sumy 125.610 Sk za 228 dní omeškania sumy 17.566 Sk mesačne od l.4.2003 z titulu náhrady

straty na zárobku, sumy 359.337,50 Sk z titulu mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia a náhrady trov konania.
Podaním navrhovateľa zo dňa 7.1.2009, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.1.2009 žiadal, aby súd
pripustil zmenu (rozšírenie) návrhu s tým, že o tomto procesnom návrhu bolo rozhodnuté uznesením
tunajšieho súdu 7C/58/2008-255 zo dňa 11.2.2009, ktorým súd pripustil zmenu návrhu tak, že nový petit

má znieť: Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi zvýšenie náhrady za bolestné sumu 3.5l6,48 €,
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 9.335,79 €, úrok z omeškania vo výške
14,5% ročne za obdobie od 1.1.2001 do l7.8.2001 zo sumy 4.l69,49 €, náhradu za stratu na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti za rok 1999 vo výške l.048,86 € s úrokom z omeškania vo výške
l4,5% zo sumy l.048,86 € od 1.1.2000 do zaplatenia, náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej

neschopnosti za rok 2000 vo výške 260,71 € spolu s úrokom z omeškania vo výške l4,5% ročne zo sumy
260,71 € od 1.1.2001 do zaplatenia, náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za
rok 2001 vo výške 2.345,75 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,5% ročne zo sumy 2.345,75
€ od 1.1.2002 do zaplatenia, náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za rok
2002 vo výške 6.811,39 € spolu s úrokom z omeškania vo výške l4,5% ročne zo sumy 6.811,39 €

od 1.1.2003 do zaplatenia, náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za rok
2003 vo výške 6.997,01 € spolu s úrokom z omeškania vo výške l4,5% ročne zo sumy 1.749,25
€ od l.l.2004 do zaplatenia, náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za rok
2004 vo výške 6.997,01 €, náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za rok2005 vo výške 9.888,80 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 9.888,80 € od
1.1.2006 do zaplatenia, náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za rok 2006
vo výške l0.792,67 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 10.792,67 € od

l.1.2007 do zaplatenia, náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za rok 2007
vo výške 11.451,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 11.451,50 € od
1.1.2008 do zaplatenia, náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za rok 2008 vo
výške l2.093,41 € spolu s úrokom z omeškania vo výške l0,5% ročne zo sumy 12.093,41 € od l.l.2009
do zaplatenia a náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vo výške l.104,13 €

mesačne od 1.1.2009 ako i nahradiť trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia navrhovateľovi.
Podaním zo dňa 5.10.2010, doručeným tunajšiemu súdu v ten istý deň navrhovateľ žiadal pripustiť
zmenu (rozšírenie) návrhu ohľadom nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia. O tomto procesnom
návrhu navrhovateľa bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu 7C 58/2008-710 zo dňa 16.8.2011,
ktorým súd pripustil zmenu návrhu tak, že znie: Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi zvýšenie
náhrady za bolestné sumu 3.5l6,48 €, zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu

l4.937,26 €, úrok z omeškania vo výške l4,5% ročne za obdobie od 1.1.2001 do l7.8.2001 zo sumy
4.169,49 €, náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za rok 1999 vo výške
l.048,86 € s úrokom z omeškania vo výške l4,5% ročne zo sumy 1.048,86 € od 1.1.2010 do zaplatenia,
náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za rok 2000 vo výške 260,71 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške l4,5% ročne zo sumy 260,71 € od 1.1.2001 do zaplatenia, náhradu

straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za rok 2001 vo výške 2.345,75 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške l4,5% ročne zo sumy 2.345,75 € od 1.1.2002 do zaplatenia, náhradu straty
na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za rok 2002 vo výške 6.811,39 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 14,5% ročne zo sumy 6.811,39 € od 1.1.2003 do zaplatenia, náhradu straty
na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za rok 2003 vo výške 6.997,01 € spolu s úrokom

z omeškania vo výške l4,5% ročne zo sumy l.749,25 € od 1.1.2004 do zaplatenia, náhradu straty
na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za rok 2004 vo výške 6.997,01 €, náhradu straty
na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za rok 2005 vo výške 9.888,80 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 9.888,80 € od 1.1.2006 do zaplatenia, náhradu straty na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti za rok 2006 vo výške l0.792,67 € spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9,5 % ročne zo sumy l0.792,67 € od 1.1.2007 do zaplatenia, náhradu straty na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti za rok 2007 vo výške 11.451,50 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,5% zo sumy 11.451,50 € od 1.1.2008 do zaplatenia, náhradu straty na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti za rok 2008 vo výške l2.093,41 € spolu s úrokom z omeškania vo výške l0,5%
ročne zo sumy l2.093,41 € od 1.1.2009 do zaplatenia, náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej

neschopnosti vo výške l.104,13 € mesačne od l.l.2009 a vyčíslené trovy konania vrátane trov právneho
zastúpenia.

ZvýpisuzObchodnéhoregistraOkresnéhosúduBratislavaInaspoločnosťAllianz-Slovenskápoisťovňa
a.s., IČO: 00 151 700 z časti Ďalšie právne skutočnosti súd zistil, že zmena obchodného mena

( pôvodné Slovenská poisťovňa a.s.) a zmena stanov spoločnosti bola schválená na mimoriadnom
valnom zhromaždení, priebeh ktorého osvedčuje notárska zápisnica N 745/02, Nz 721/02 zo dňa
13.12.2002 s tým, že táto skutočnosť bola do registra zapísaná od l8.l2.2002. Túto skutočnosť týkajúcu
sa zmeny obchodného mena odporcu zobral súd na vedomie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedka D.. M. L., oboznámením sa s
prednesmi a písomnými vyjadreniami právneho zástupcu navrhovateľa a povereného zamestnanca
odporcu, vykonal znalecké dokazovanie - znalecký posudok č.8/2010 znalca MUDr. Richarda Resutíka
zo dňa 7.6.2010 na čl.473-527, znalecké dokazovanie - znalecký posudok č.1/2011 znalca Ing. Dariny
Huťkovej zo dňa 10.3.2011 na čl. 606-668 vrátane doplnku č.1 k znaleckému posudku č.1/2011 Ing.

Dariny Huťkovej zo dňa 22.6.2012 na čl. 747-802, a tiež vykonal listinné dôkazy, ktoré doložili do spisu
účastníci a to: faxové ponuky z čl.16-18, rozhodnutie o zrušení živnostenského oprávnenia z čl. 21,
lekársku správu z čl. 22, potvrdenie o príjme invalidného dôchodku z čl. 23, živnostenský list z čl.
24, korešpondenciu Slovenskej poisťovne z čl. 25-34, posudok o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia D.. O. P. z čl. 95, posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia z čl. 96,

rozhodnutia Sociálnej poisťovne z čl. 225-244, znalecký posudok MUDr. Miroslava Vaňu z čl. 25l -254,
výňatok z odbornej literatúry z čl. 268-270, lekárska správa MUDr. Viliama Višňovského z čl. 358, správ
Sociálnej poisťovne zo dňa l3.5.2009 z čl. 360-361 vrátane zápisnice o rokovaní zo dňa 2.6.2009 z
čl. 362, správu ÚPSVaR Banská Štiavnica zo dňa 14.7.2009 vrátane príloh z čl. 378-382, žiadosť omožnosť úveru zo dňa 21.10.2003 z čl. 392-394, fotky z prílohovej obálky z čl. 395 a oboznámil sa s
obsahom pripojených spisov Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 1T 3/1998 a 7C 162/99 a zistil tento
skutkový stav:

V prvotnom návrhu navrhovateľ uviedol, že žalobu podáva s poukazom na trestný rozsudok Okresného
súdu v Dolnom Kubíne sp.zn.lT 3/98 z 11.3.1998, v ktorom bol on ako poškodený postupom podľa § 229
ods.1 Tr.por. so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych
s tým, že týmto rozsudkom bol Mgr. Štefan Kružliak uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví
podľa § 224 ods.1 Tr.zák., nakoľko tento zavinil, ako vodič vykonávajúci v uvedenom čase pracovné

povinnosti pre svojho zamestnávateľa spoločnosť Compact Slovakia s.r.o., so sídlom v Námestove,
dopravnú nehodu, ktorej účastníkom bol aj navrhovateľ. Svoj nárok navrhovateľ rozdelil na niekoľko
častí. V prvom rade sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania zo sumy l25.610 Sk za 228 dní omeškania
z dôvodu, že mu Slovenská poisťovňa a.s., Odštepný závod Zvolen, ktorá mu vyplácala náhradu
straty na zárobku túto doplatila za obdobie od 1.4.2000 do 3l.12.2000 sumu l25.610Sk až l7.8.2001
s odôvodnením, že navrhovateľ namietal skutočnosť, že mu Slovenská poisťovňa a.s. uplatnila na

vyplácanú náhradu straty na zárobku redukciu podľa § 195 ods.2 Zákonníka práce, a preto Slovenská
poisťovňa a.s., od marca 2000 zastavila platby pre navrhovateľa úplne s odôvodnením, že problém
predložila súdnej znalkyni, pričom nerešpektovala ani žiadosť navrhovateľa, aby mu bola vyplácaná
zatiaľ aspoň redukovaná čiastka náhrady straty na zárobku. Ako ďalší problém navrhovateľ uviedol, že
pri vyplatení dňa l7.8.2001 z titulu náhrady za straty na zárobku za obdobie od 1.4.2000 do 30.9.2001 mu

dovyplatenejsumy235.512Sknebolazapočítanávalorizáciapriemernéhozárobkuvrozhodnomobdobí
v zmysle nariadenia vlády č.227/2000 Z.z,, ktorá mu prináležala od 1.10.2000. Podľa neho z uvedeného
výpočtu by teda za obdobie od 1.4.2000 do 30.9.2001 mala byť vyplatená suma 266.928 Sk, ale bolo
mu vyplatené za toto obdobie len 235.5l2Sk, teda žiada doplatiť rozdiel 3l.4l6Sk. Taktiež navrhovateľ
namietal, že od l.10.2000, keď už nepoberal podporu v nezamestnanosti mu bol vykonávaný odpočet vo

výške 75% z minimálnej mzdy od valorizovaného priemerného redukovaného zárobku. Žiadal, aby tento
odpočet nebol aplikovaný pri výpočte náhrady straty na zárobku. Ako posledný problém navrhovateľ
uviedol, že od l3.2.2001 nie je evidovaný na Národnom úrade práce, a z tohto dôvodu mu odvtedy
Slovenská poisťovňa a.s. zastavila ďalšie platby náhrady straty na zárobku. Navrhovateľ tvrdil, že počas
registrácie od 21.9.1999 na Úrade práce mu nebola ponúknutá, resp. zabezpečená žiadna práca s tým,

že evidencia na úrade práce zo zákona nie je povinná a pri poberaní akéhokoľvek dôchodku nemusí
byť zaevidovaný na Národnom úrade práce z dôvodu odvodu do fondov, čo mu potvrdila i Sociálna
poisťovňa. Navrhovateľ uviedol, že pred úrazom podnikal ako živnostník s tým, že má záujem vrátiť
sa k podnikaniu i keď vzhľadom na jeho zdravotný stav v inej oblasti, v akej podnikal dovtedy. Z tohto
dôvodu žiadal, aby mu bola doplatená suma 252.306 Sk pozostávajúca zo sumy 94.212 Sk, ktorá

predstavuje náhradu straty na zárobku za obdobie od 1.10.2001 do 31.3.2002 a suma l58.094 Sk z
titulu náhrady straty na zárobku za obdobie od 1.4.2002 do 3l.12.2002. Z toho istého dôvodu žiada
doplatiť aj náhradu straty zo zárobku, ktorá nebola vyplatená za obdobie od 18.7.1999 do 20.9.1999
vo výške 3l.598 Sk. Teda celkovo žiadal doplatiť sumu 315.320 Sk pozostávajúcu z čiastky 31.598 Sk
za obdobie od 18.7.1999 do 20.9.1999, zo sumy 3l.4l6 Sk za obdobie od 1.4.2000 do 30.9.2001 a zo

sumy 252.306 Sk od 1.10.2001 do 3l.12.2002 plus úrok z omeškania zo sumy l25.610 Sk za 228 dní
omeškania, plus úrok z omeškania zo sumy 315.320 Sk od l.10.2001 do zaplatenia s tým, že výšku úroku
má stanoviť súd. Pasívnu legitimáciu odporcu zdôvodnil navrhovateľ tým, že odporca je ako vykonávateľ
zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a tento mu
písomne odmietol poskytnúť náhradu za stratu na zárobku v nim uplatňovanej výške.

Na základe výzvy súdu adresovanú navrhovateľovi, aby tento opravil, resp. doplnil svoje podanie zo
dňa 3.l2.2002, doručené tunajšiemu súdu dňa 5.12.2002 ohľadne špecifikácie čoho sa domáha a ako
chce aby súd vo veci rozhodol, teda aby uviedol petit rozsudku s uvedením výšky vymáhanej istiny
a špecifikáciu žalovaného príslušenstva - úrokov z omeškania, navrhovateľ reagoval podaním zo dňa
3l.3.2003 doručený tunajšiemu súdu 4.4.2003, v ktorom už žiadal, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť

mu sumu 368.018 Sk titulom náhrady za stratu príjmu a úrok z omeškania vo výške l4,5% ročne zo sumy
368.018 Sk od 1.10.2001 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške l4,5% ročne zo sumy l25.610 Sk
za 228 dní omeškania, keď oproti pôvodnému návrhu špecifikoval výšku úroku z omeškania, ktorého sa
domáha ako i dátum odkedy žiada tento úrok priznať a zároveň rozšíril návrh za obdobie od l.l.2003
do 31.3.2003 o sumu 52.698 Sk ( l7.566 Sk x 3 ). V tomto podaní navrhovateľ okrem iného uviedol, že

spresňuje svoj žalobný návrh tak, že v procesnom postavení odporcu označuje Slovenskú kanceláriu
poisťovateľov, IČO: 36 062 235, zast. Allianz -Slovenská poisťovňa a.s ,IČO: 00 151 700 s odkazom
na ustanovenie § 28 ods. 2 a3 zákona č.381/2001 Z.z.o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a tiež s odkazom na ustanovenie § 9 ods.2 vyhláškyč.423/1991 Zb. Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že od podania žaloby došlo k zmene obchodného
mena Slovenskej poisťovne a.s. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania právne zdôvodnil svoj nárok
odkazom na ustanovenie § 517 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z.z. Vo zvyšku zotrval na svojom pôvodnom návrhu.
Podaním zo dňa 11.1.2005 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal pripustiť
rozšírenie návrhu o čiastku l7.566 Sk mesačne od l.4.2003 z titulu náhrady straty na zárobku, a tiež
aby bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi titulom zvýšenia náhrady za bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia sumu 359.337,50 Sk. Pokiaľ ide o nárok na zvýšenie náhrady za bolesť

a sťaženie spoločenského uplatnenia poukázal navrhovateľ na konanie vedené na Okresnom súde
v Dolnom Kubíne sp.zn.7C/162/99, v rámci ktorého si navrhovateľ uplatňoval voči prevádzkovateľovi
nehodu spôsobiaceho vozidla - spoločnosti Compact Slovakia s.r.o., IČO: 31 639 437 zvýšenie náhrady
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia s tým, že I.stupňový súd zaviazal odporcu k náhrade
škody navrhovateľovi vo výške 359.837,50 Sk, avšak na základe odvolania vedľajšieho účastníka na
strane odporcu Krajský súd v Žiline ako odvolací súd uznesením zo dňa 27.7.2004 sp.zn.8Co/249/03

rozsudok Okresného súdu zrušil a konanie zastavil s odôvodnením, že odporca bol dňom 8.3.2004
vymazaný z Obchodného registra na základe návrhu likvidátora. V tejto súvislosti odkázal navrhovateľ
na ustanovenie § 3 ods.4 vyhlášky č.423/1991 Zb. Zároveň navrhovateľ uviedol, že rozhodnutím
Sociálnej poisťovne -pobočka Žiar nad Hronom z l8.6.1998 podľa § 29 ods.2 písm.a) zákona č.100/1988
Zb. bol uznaný za invalidného dôchodcu. Navrhovateľ tiež poukázal na lekársky posudok MUDr.

Libora Nečasa, v ktorom bolo základné bolestné ustálené na 141,25 bodu, teda keď l bod = 30Sk ,
základné bolestné predstavuje 4.237,50 Sk a tiež na posudok MUDr. Ivana Hromeca, ktorý ohodnotil
sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa na 375 bodov predstavujúcich 11.250 Sk. Vzhľadom
na komplikovaný spôsob a priebeh liečby spolu s bolesťou utrpenou navrhovateľom priamo pri úraze
a s bolesťou doprevádzajúcou navrhovateľa počas ďalšieho života prakticky až do konca života, podľa

názoru navrhovateľa tieto skutočnosti opodstatňujú zvýšenie náhrady bolestného podľa § 7 ods.3
vyhlášky č.32/1965Zb. zo základnej výmery l41,25 bodu na 25 násobok, ktorý predstavuje l05.937,50
Sk. Poškodenie zdravia navrhovateľa v podobe trvalých následkov má výrazne nepriaznivé dôsledky
na uspokojovanie životných pracovných a spoločenských potrieb. Schôdzu zvláda iba za pomoci
francúzskej barly s tým, že problémy s chôdzou sa u neho vyskytujú tak po rovnom i nerovnom teréne,

najmä pri chôdzi po schodoch. Pri sedení musí hľadať uľavujúcu polohu. Okrem toho sa u navrhovateľa
majú prejavovať ťažkosti s pravým lakťom, so sluchom, bolesti chrbtice vyžadujúce si pravidelnú
masáž a tendencia sťahovania svalov a šliach postihnutej dolnej končatiny si vyžaduje pravidelné
cvičenia, pre tieto následky bol nútený navrhovateľ zanechať živnostenské podnikanie. V čase pred
úrazom sa rekreačne venoval rôznym športom ako hokej, futbal, volejbal, turistika ako organizátor

aj pretekár sa zúčastňoval pretekov v klasickom lyžovaní pod názvom Biela stopa SNP. Navrhovateľ
je otcom dvoch dcér študujúcich na strednej a vysokej škole. Ohľadne zvýšeného odškodnenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia poukázal navrhovateľ na § 7 ods.3 vyhlášky č.32/1965 Zb. Pod
sťažením spoločenského uplatnenia sa má rozumieť vylúčenie alebo obmedzenie účasti poškodeného
na plnohodnotnom osobnom, pracovnom, politickom, kultúrnom a športovom živote s porovnaním

z možnosťami uplatnenia postihnutého v čase pred vzniknutou ujmou na zdraví, pritom sťaženie
spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy ak má škoda, ujma na zdraví preukázateľne trvalé a
výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného a na uspokojovanie jeho životných
pracovných spoločenských a športových potrieb a úloh. Navrhovateľ trvá na tom, že vyhláška č.32/1965
Zb. v platnom znení, ktorá sa má vzťahovať na posudzovaný prípad je obsolentná, prekonaná právna

norma neodrážajúca zmenené spoločensko-ekonomické potreby, cenové rasty, inflačné a devalvačné
pohyby. Súdy Slovenskej republiky poznajúc tento právny stav v rámci svojej rozhodovacej činnosti
okreminéhozohľadňujúpretovýškuuplatnenýchnáhradspostupompodľa§7ods.3vyhláškyč.32/1965
Zb ( napr. judikát Rc 53/97). Z tohto dôvodu žiadal navrhovateľ priznať zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia na 25 násobok základnej výmery predstavujúci sumu 28l.250 Sk. Z tohto

dôvodu si teda navrhovateľ uplatňuje zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo
výške 359.337,50 Sk (5l6,25 bodov po 30 Sk x 25-27.850 Sk), nakoľko navrhovateľovi bolo doteraz
titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia poskytnuté plnenie vo výške 27.850 Sk.
Podaním zo dňa 7.1.2009, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.1.2009, navrhovateľ žiadal pripustiť
rozšírenie návrhu, keď okrem dovtedy uplatnených nárokov v pôvodnej výške z titulu mimoriadneho

zvýšeniabolestnéhoaSSÚnáhradystratynazárobkuazajednotlivérokyaždokoncaroku2004,siďalej
uplatnilnáhraduvyčíslenúzajednotlivéroky2005,2006,2007,2008vtamuvedenejvýškespolusúrokom
z omeškania ako i nárok na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vo výške
l.104,13 € mesačne od 1.1.2009. V tomto podaní navrhovateľ reagoval aj na skutočnosť, že odporcavzniesol námietku premlčania voči nárokom uplatnených z titulu zvýšenej náhrady za bolesť a sťaženie
spoločenskéhouplatnenia,keďnavrhovateľpoukázalnafakt,žeonmoholpristúpiťkuplatneniuprávana
plnenie z titulu náhrady škody za zvýšené bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia voči odporcovi

prvý krát až potom ako nastala právna skutočnosť v podobe zániku pôvodne zodpovedného subjektu,
ktorým bola spoločnosť Compact Slovakia s.r.o., IČO: 3l 639 437 (zamestnávateľ odsúdeného vodiča
akoprevádzkovateľškodovéhovozidla).Pokiaľideonárokztituluúrokuzomeškaniasúhradounáhrady
straty na zárobku za obdobie od 1.4.2000 do 3l.12.2000 vo výške l25.610 Sk, ktorá bola odporcom
uhradená až dňa 17.8.2001 navrhovateľ trval na tom, že obrana odporcu v tom zmysle, že bol nútený

vyčkať na vyjadrenie M.. J..H. je účelová a tendenčná, nakoľko otázka, ktorá bola tam riešená bola
riešiteľná bežným likvidátorom, či právnikom poisťovne s tým, že sa jednalo nakoniec o vypracovanie
dvojstranového dokumentu, ktorého príprava a vypracovanie môže podľa názoru navrhovateľa trvať
rádovo jednu až dve hodiny. Obrana odporcu ohľadne omeškania s úhradou tohto nároku navrhovateľa
je teda podľa neho právne neobhájiteľná. Pokiaľ ide o výpočet náhrady straty na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti podľa § 447 Občianskeho zákonníka, navrhovateľ uviedol, že vychádzal zo

základu pre výpočet z brutto neredukovaného zárobku navrhovateľa v rozhodnom období t.j. za rok
l997 vo výške 20.700 Sk, ako deň vzniku nároku považuje l8.6.1998. Pri výpočte vychádzal navrhovateľ
vzhľadom na ustanovenie § 447 Občianskeho zákonníka z neredukovaného (nekráteného) zárobku
navrhovateľa, keďže ku škode navrhovateľa došlo hrubým porušením predpisov o cestnej premávke
iným účastníkom cestnej premávky. Pri výpočte náhrady straty na zárobku vychádzali zo základnej

výmery invalidného dôchodku s poukazom na ustanovenie § 195 Zákonníka práce, účinného a platného
do 31.3.2002, keď sa podľa ich názoru nemá prihliadať na zvýšenie invalidného dôchodku. Ďalej pri
výpočte zohľadňovali 55% minimálnej mzdy ako fiktívny zárobok navrhovateľa po jeho preradení na
čiastočný invalidný dôchodok s poukazom na percentuálny pokles schopnosti navrhovateľa pracovať
rovnajúci sa 45 %. Podľa názoru navrhovateľa nemá byť pri výpočte brané do úvahy, či a koľko

poberal navrhovateľ z titulu podpory v nezamestnanosti. Taktiež sa podľa názoru navrhovateľa od
1.7.1999 má prihliadať na úpravu invalidného dôchodku o pevnú sumu, avšak nie na jeho zvýšenie.
Navrhovateľ žiadal zohľadniť aj valorizáciu podľa nariadenia vlády SR č. 220/1999 Z.z., v zmysle
ktorého má dôjsť k úprave straty na zárobku od 1.10.1999 o 9,6% za rok 1998 a odvtedy žiadali
zohľadniť aj všetky ďalšie valorizácie. Zároveň poukázal navrhovateľ, že s účinnosťou od 1.4.2002 došlo

k zmene Zákonníku práce s tým, že podľa ustanovenia § 201 sa pri výpočte náhrady za stratu na
zárobku prihliada na výšku skutočne poberaného invalidného dôchodku. Zároveň navrhovateľ poukázal
nato, že s účinnosťou od 1.8.2004 podľa zákona č. 404/2004 Z.z. došlo k zmene ustanovenia §
447 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako

suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení t.j. zákona č.461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení s poukazom na ustanovenie § 272 ods.3 zákona č. 461/2003 Z.z. teda nárok
náhrady straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti sa považuje od l.l.2004 za úrazovú
rentu a to v sume v akej patrili do 31.12.2003. Podľa ustálenej súdnej praxe pre účely náhrady straty
na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti podľa občianskoprávnych predpisov sa úrazová renta

ustáli po l. auguste 2004 vo výške ako patrila oprávnenej osobe k 31.7.2004. Za ďalšie obdobia si uplatnil
navrhovateľ valorizáciu podľa predpisov o sociálnom poistení, keď sa valorizuje vyplácaná úrazová renta
a nie základ pre výpočet. Žiadali priznať valorizáciu od 1.1.2005 7,54 % v zmysle zákona č.721/2004
Z.z. (ustanovenie § 293b), od 1.7.2005-8,85% v zmysle opatrenia MPSVR č.167/2005 Z.z., od 1.7.2006-
5,95% v zmysle opatrenia MPSVR č.229/2006 Z.z., od 1.7.2007-6,25% v zmysle opatrenia MPSVR

č.197/2007 Z.z., od 1.7.2008-5% v zmysle opatrenia MPSVR č.136/2008 Z.z., od 1.1.2009-6,95% v
zmysle opatrenia MPSVR č.450/2008 Z.z.
Podaním zo dňa 5.10.2010, doručený tunajšiemu súdu v ten istý deň, navrhovateľ žiadal pripustiť
rozšírenie návrhu v časti týkajúcej sa zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na sumu
l4.937,26€čozdôvodniltým,ževznaleckomposudkuč.8/2010zodňa7.6.2010vypracovanýmznalcom

MUDr. Richardom Resutíkom tento ustálil sťaženie spoločenského uplatnenia na 600 bodov, čo pri
hodnote bodu 30 Sk predstavuje sumu 18.000 Sk a pri zvýšení na 25 násobok uvedenej sumy to
zodpovedá čiastke 450.000 Sk ( l4.937,26 €). Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu
akceptoval námietku odporcu pokiaľ bol uplatnený nárok na bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia , keď v podaní zo dňa 7.1.2009 došlo k počítacej chybe v tom zmysle, že nezohľadnil pri

bolestnom sumu 4.350Sk a pri sťažení spoločenského uplatnenia sumu 22.500 Sk s tým, že tieto boli
uhradené navrhovateľovi a tieto skutočnosti nepopierajú. Taktiež navrhovateľ zotrval na názore, že
nemôžu akceptovať názor protistrany, že v čase, keď navrhovateľ nebol evidovaný na úrade práce
ako uchádzač o zamestnanie, tak za toto obdobie mu nevzniká nárok na náhradu straty na zárobku,keďže žiadna právna úprava nespája vznik, zmenu alebo zánik tohto nároku s evidenciou na úrade
práce. Pokiaľ by tomu tak bolo majú zato, že by bol porušený ústavný princíp, konkrétne článok 2
ods.3 a článok l3 ods.1 Ústavy SR v tom zmysle, že platí, že povinnosti možno ukladať len na

základe zákona. Dôvodom pre zvýšenie odškodnenia za bolesť, navrhovateľ prostredníctvom právneho
zástupcu uviedol, citujúc JUDr. Milana Holuba a spol., že odškodnenie za bolesť rovnako ako aj
za sťaženie spoločenského uplatnenia je náhradou tzv. nemateriálnej škody a slúži k tomu, aby si
poškodený mohol zadovážiť pôžitky k vyrovnaniu prežitých, či prežívaných utrpení a strastí v živote.
Poskytuje a určuje sa za bolesť spôsobenú škodou na zdraví, jej liečením alebo odstraňovaním jej

následkov. Bolesti môžu vzniknúť pri samotnom zranení, jeho liečení alebo odstraňovaní následkov.
Liečením sa rozumie nielen doba vlastného vykonávania liečebných zákrokov ale aj doba medzi nimi,
či bolesť pri rehabilitačnom cvičení. Zohľadňuje sa predovšetkým rozsah, miera a intenzita prežitej
bolesti. Navrhovateľ uviedol, že v rámci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa odškodňuje aj bolesť budúca a následne. Pokiaľ navrhovateľ pri výpočte náhrady za stratu na
zárobku vychádzal z neredukovaného zárobku, tento postup zdôvodnili tým, že ustanovenie § 447 ods.2

druhá veta OZ v znení platnom ku dňu úrazu navrhovateľa oprávňoval súd aby z dôvodov hodných
osobitného zreteľa určil vyššiu sumu náhrady ak bola škoda spôsobená hrubou nedbalosťou, pričom
tento pojem Občiansky zákonník ani iný právny predpis priamo nevymedzoval, ale z dôvodovej správy
k zákonu č.131/1982 Zb. (ktorý zaviedol príslušnú novelizáciu ustanovenia § 447 OZ) vyplývalo, že
za hrubú nedbalosť možno považovať vedomú nedbalosť i závažné prípady nevedomej nedbalosti.

Myslelo sa tým zanedbanie nutnej opatrnosti, pozornosti a obozretnosti, ktoré mohli tvoriť podklad pre
vytvorenie záveru, že šlo o konanie spáchané z hrubej nedbalosti. V tomto smere odkazujú na dôkazy
zadovážené v trestnom konaní vo veci vedenej Okresným súdom Dolný Kubín pod sp.zn.1T 3/1998
( výpoveď obvineného Š..U. z 11.11.1997 a závery znaleckého posudku znalca z odboru cestná doprava
Ing. Benka č.74/1997), pričom navrhovateľ vyhodnotil nehodový dej pri dopravnej nehode ako hrubú

nedbanlivosť. Pokiaľ sa jedná o dôvody hodné osobitného zreteľa vo vzťahu k neuplatneniu redukcie
zárobku, tieto vzhľadúva navrhovateľ analogicky ako pri ustanovení 7 ods.3 vyhlášky č.32/1965 Zb.
a to hlavne v tom, že navrhovateľ bol v čase nehody zdravý, nachádzal sa v produktívnom veku 47
rokov, bol živnostníkom, zaoberal sa pracovnou činnosťou, ktorá ho uspokojovala, bol zručný majster
- remeselník v oblasti výroby i montáže atypických kováčskych a zváračských výrobkov, mal množstvo

koníčkov, jeho dve dcéry študovali. Dopravný úraz a jeho následky ho na dlhú dobu vyradili z akejkoľvek
pracovnej činnosti a následne je až doposiaľ v dôsledku čiastočnej invalidity výrazne obmedzený v
pracovnej a zárobkovej oblasti, keď jeho zárobkové možnosti a potenciál sa rapídne zúžili. Pokiaľ
odporca poukazoval na výsledok skúšky na prítomnosť alkoholu v krvi, podľa ktorej mal mať poškodený
v krvi nepatrné množstvo alkoholu žiada sa uviesť, že navrhovateľ bol a je abstinent, pričom v rozhodnej

dobe užíval na regeneráciu organizmu prípravok na spôsob švédskych kvapiek a na pracovných cestách
konzumoval vineu, čomu pripisuje zmienený výsledok krvného vyšetrenia. Podľa jeho názoru treba
pripomenúť, že uvedenému vyšetreniu sa podrobil na vlastnú žiadosť, pričom podľa ošetrujúceho lekára
nemal javiť žiadne známky požitia alkoholu. Zároveň trval na tom, že tieto skutočnosti nemali vplyv
na nehodový dej, a tiež poukázal na to, že trestné konanie v predmetnej veci bolo právoplatne

skončené a je záväzné aj pre toto konanie, pričom v tomto trestnom konaní nebola zistená ani
konštatovaná žiadna spoluvina navrhovateľa na danej dopravnej nehode. Navrhovateľ zotrval na
názore, že je potrebné aplikovať valorizáciu od 1.10.1999 v zmysle zákona č. 220/1999 Z.z, nakoľko
rozhodným obdobím pre výpočet základu nároku navrhovateľa na náhradu za stratu na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti je neredukovaný zárobok za rok 1997. Ak by mali prijať argument

odporcu, že k prvej valorizácii má dôjsť až k l.10.2000 znamenalo by to, že navrhovateľov zárobok by
sa nevalorizoval za dobu 2 rokov a 9 mesiacov, čo by sa priečilo zmyslu a filozofii inštitútu valorizácie,
ktorá vo svojej podstate znamená náhradu za nemožnosť zvýšiť, resp. zvyšovať si zárobok postihnutým
osobám. V danej veci je rozhodným obdobím rok 1997, konkrétne od 1.1.1997 do 19.7.1997, nárok
navrhovateľa vznikol ku dňu l8.6.1998 a k prvej valorizácii by malo dôjsť až k l.10.1999, pričom podľa

názoru navrhovateľa sa takýto postup neprieči ani ustanoveniu §1 ods.1 posledná veta zákona č.
320/1993 Z.z., na ktorý analogicky poukazuje odporca. Pokiaľ ide o mesačný príjem navrhovateľa v
rozhodnom období, navrhovateľ žiadal, aby sa vychádzalo zo sumy 20.700 Sk tak, ako to pôvodne
potvrdil i odporca a z tejto sumy vychádzal pri plnení dovtedy poskytnutom navrhovateľovi. Navrhovateľ
predložil k znaleckému posudku č.1/2011 zo dňa 10.3.2011 vypracovaného znalkyňou Ing. Darinou

Huťkovou svoje výhrady a pripomienky, jednak že pri príjme z podnikania vychádzala znalkyňa z
rozdielneho údaju pokiaľ ide o rozdiel príjmov a výdavkov oproti daňovému priznaniu (56.580,67 Sk
oproti 58.201 Sk); ďalej do príjmu z podnikania mali byť podľa názoru navrhovateľa zahrnuté dva
príjmy za podnikateľskú činnosť vykonanú v rozhodnom období a to: treba za zeleninu vo výškel7.358,50 Sk zúčtovaná dňa 20.7.1997 a príjem z výroby atypických výrobkov vo výške 13.000 Sk
zúčtovaný dňa 26.9.1997, vzhľadom na čas vykonanie podnikateľských aktivít, z ktorých označené 2
príjmy plynuli. Taktiež namietali, že východiskom pre stanovenie náhrady straty na zárobku po skončení

pracovnej neschopnosti navrhovateľa má byť stanovenie korektného objektívneho priemerného zárobku
navrhovateľa zo všetkých príjmov v rozhodnom období, t.j. z podnikateľskej činnosti a zo závislej činnosti
(z pracovného pomeru), pričom znalkyňa vychádzala z tzv. hrubého príjmu zo závislej činnosti, s čím
navrhovateľ súhlasí a z tzv. čistého rozdielu medzi príjmami a výdavkami z podnikania navrhovateľa, s
čím nesúhlasí navrhovateľ, pretože podľa jeho názoru právna úprava v rozhodnom období pri otázke

priemerného zárobku nerozlišovala medzi zamestnancom a živnostníkom, teda aj pri živnostníkovi by
mal priemerný zárobok analogicky vychádzať z tzv. hrubého príjmu zahrňujúceho aj tzv. odvodové
položky. Navrhovateľ sa zo závermi znaleckého dokazovania nestotožnil aj z toho dôvodu, že ďalej
trvá na tom, že nemalo dôjsť k redukovaniu priemerného zárobku navrhovateľa, pri výpočte náhrady
malo byť uvažované pri tzv. fiktívnom zárobku navrhovateľa len z 50% minimálnej mzdy s poukazom
na 50% pokles schopnosti navrhovateľa pracovať a nie 75% minimálnej mzdy. Taktiež znalkyňa podľa

názoru navrhovateľa plne nerešpektovala príslušné nariadenia vlády o úprave náhrady za stratu na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite za jednotlivé roky, keď podľa názoru
navrhovateľa sa pri úprave náhrady za stratu na zárobku nemalo prihliadať na zvýšenie invalidného
dôchodku, resp. čiastočného invalidného dôchodku podľa všeobecne záväzných právnych predpisov o
sociálnom zabezpečení. Taktiež namietali, že bola v znaleckom posudku nesprávne použitá valorizácia

podľa opatrenia MPSVR č.167/2005 Z.z., keď posudok uvádza údaj 7,5 % hoci podľa § 1 tohto opatrenia
sa dôchodkové dávky v roku 2005 zvyšovali o 8,85%. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu
sa vyjadril k doplnku č.1 zo dňa 22.6.2012 vypracovanému znalkyňou Ing. Huťkovou k znaleckému
posudku č.1/2011 zo dňa l0.3.2011 v tom zmysle, že i keď majú zato, že by súd mal vychádzať
zo základu pre výpočet renty v sume 20.700Sk, navrhovateľ uviedol orientačný výpočet uplatneného

nároku, pričom vychádzal zo základu pre výpočet úrazovej renty v sume l3.701 Sk, z neredukovaného
základu; z výšky zohľadneného invalidného dôchodku totožného so znalkyňou, z 50% minimálnej
mzdy, z valorizácii podľa príslušných valorizačných predpisov s účinnosťou od 1.10. toho ktorého
príslušného roka, prvý krát valorizované podľa nariadenia vlády SR č.220/1999 Z.z. od l.10.1999.
Náhradu straty na zárobku vyčíslil samostatne pre jednotlivé roky, resp. mesiace počnúc mesiacom

jún 1998 až do októbra 30.10.2012 a od 1.10.2012 do budúcna mesačne vo výške 711,50 € až do
zmeny pomerov s tým, že v absolútnom vyčíslení za obdobie od roku 1998 do 30.10.2012 by podľa
navrhovateľa mal mať nárok na náhradu za stratu na zárobku vo výške 2.628.442 Sk ( 87.248,29 €)
s tým, že doteraz bola vyplatená poisťovňou čiastka 525.731 Sk, teda rozdiel predstavuje 2.102.711
Sk ( 69.797,22 €) o 3,4% zvýšenie. Navrhovateľ si od 1.12.2004 navyše uplatnil valorizáciu podľa

opatrenia MPSVaR SR č.466/2004 Z.z. zvýšenie o 3,4% a následne valorizáciu od 1.1.2005 zvýšenie o
7,54% v zmysle zákona č.721/2004 Z.z. (ustanovenie § 293b), od 1.7.2005 v zmysle opatrenia MPSVaR
č.167/2005 Z.z. zvýšenie o 8,85%, od 1.7.2006 v zmysle opatrenia MPSVR č.229/2006 Z.z. zvýšenie
o 5,95% od 1.7.2007 v zmysle opatrenia MPSVR č.197/2007 Z.z. zvýšenie o 6,25%, od l.7.2008 v
zmysle opatreniaMPSVRč.136/2008zvýšenieo 5%,od1.1.2009v zmysle opatrenia MPSVRč.450/2008

Z.z.,zvýšenie o 6,95% od 1.1.2010 v zmysle opatrenia MPSVR č.413/2009 Z.z. zvýšenie o 3,05%, od
1.1.2011 v zmysle opatrenia MPSVR č.404/2010 Z.z. zvýšenie o 1,80%, od 1.1.2012 v zmysle opatrenia
MPSVR č.344/2011 Z.z. zvýšenie o 3,30%. Navrhovateľ trval na tom, že v čase ustálenia čiastočnej
invalidity v roku l999 bolo u neho zistené a konštatované zníženie pracovného potenciálu a kapacity
na polovicu, teda 50% a preto pri výpočte náhrady mal byť zohľadnený percentuálny pokles schopnosti

navrhovateľa pracovať rovnajúci sa 50%, keď sa majú zohľadniť špecifiká a osobitosti tohto prípadu,
nakoľko navrhovateľ pred nehodou bol podnikateľ nie zamestnanec a žiadna právna úprava neriešila
mechanizmus výpočtu straty na zárobku po skončení práceneschopnosti u podnikateľov a úvaha s tzv.
fiktívnym zárobkom je len určitou analógiou. Preto pri výpočte náhrady malo byť uvažované pri tzv.
fiktívnom zárobku navrhovateľa len s 50% minimálnej mzdy a nie 75% z minimálnej mzdy ako to žiadal

odporca a ako to pri svojich výpočtoch uvádzala aj znalkyňa, keďže to by zodpovedalo iba 25% poklesu
zárobkovej schopnosti navrhovateľa, čo nekorešponduje so skutočnosťou.
U navrhovateľa jednoznačne došlo k poklesu aktívnej kapacity, resp. pracovného potenciálu, pričom
vychádzali tiež z rozhodnutia Sociálnej poisťovne z roku 2005, ktorým bola miera zárobkovej schopnosti
navrhovateľa znížená na 45% a preto ako fiktívny zárobok odpočítavali 55% z minimálnej mzdy.

Navrhovateľ tiež uviedol, že znalkyňa v mnohých častiach doplnku k znaleckému posudku postupovala
duplicitne, neprehľadne s opakovaním rovnakých chýb ako pri pôvodnom posudku, tiež previedla
výpočty aj podľa pracovnoprávnych predpisov, hoci v prejednávanej veci je na mieste postup podľa
občianskoprávnych predpisov vrátane otázky valorizácie renty, čím výpočet valorizácie bol prevedenýk nesprávnym časovým obdobiam. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcu z trov
právneho zastúpenia v celkovej výške 21.406,48 €.
Z výsluchu navrhovateľa Mariana Vaňa na pojednávaní súd okrem iného zistil, že absolvoval dve

operácie, jednu hneď deň po havárii keď mu zafixovali ten stav, načo použili 3 drôty a druhá operácia
sa uskutočnila asi po vyše roku, keď mu tie drôty vyberali. Nebolo to nič príjemné, najprv je človek rád,
že vôbec s nim niečo robia, že sa to snažia riešiť, následne by sa už človek najradšej nedal operovať.
V nemocnici strávil prvý krát asi 2 alebo 3 týždne, druhý krát to bolo asi týždeň. Absolvoval aj nejaké
liečenia. V súčasnosti mu predpisujú masáže, vodnú rehabilitáciu, dobre mu robí plávanie, čo je však

finančne náročné a tiež robí cvičenia, ktoré mu ukázal doktor. Navrhli mu riešiť situáciu výmenou kĺbu
za umelý, čo je však finančne náročné, priplácať by si musel 30 až l00.000Sk v závislosti od kvality toho
kĺbu, pričom sú s tým spojené riziká, jednak potreba po čase ten kĺb vymeniť, rizikom je aj samotná
operácia a je otázne, či by ani potom nemal žiadne problémy, keďže mu to sľubovali aj po prvej operácii.
V súčasnosti užíva lieky proti bolesti Milurit a Condrosulf a Voltaren, tie užíva len keď je to nevyhnutné,
pretože vie, že majú vedľajšie účinky, najmä poškodzovanie pečene. Berie ich asi tak 3 krát do mesiaca.

Stáva sa mu, že pri chôdzi ostane v predklone, čo mu lekár vysvetlil, že sa môže stať ako keby ten kĺb
preskočil. Naučil sa s tými problémami žiť ako aj s tou bolesťou, ale niekedy mal také bolesti „ že by sa
škriabal po stene“. Uviedol, že mu bola odporučená ortopedická pomôcka, konkrétne ortopedické vložky
do topánok kvôli vyrovnaniu skrátenej nohy, ktorú aj používa. Pravidelne asi l krát mesačne chodí k
ortopédovi, keďže potrebuje si dávať predpisovať lieky. Mal aj problémy so srdcom ohľadne zrýchleného

tepu, užíval liek na srdce Vasocardin s tým, že mu bolo povedené, že príčinou môže byť stres z havárie.
Pred nehodou nemal žiadne zdravotné problémy, v súčasnosti má problém používať aj auto, keďže si
musel stále hľadať nejakú vhodnú polohu. Pokiaľ ide o vykonávanie samoobslužných činností ako je
príprava stravy, hygiena a podob. navrhovateľ sa snaží byť samostatný v prípade, že potrebuje nejakú
pomoc obracia sa na manželku a dcéry. Uviedol, že kým bol ešte evidovaný na úrade práce prihlásil sa

na počítačový rekvalifikačný kurz, ktorý kvôli chorobe, mal nejaký zápal, nedokončil. Ráno podstupuje
uvoľňovaciu rozcvičku s tým, že sa striedajú obdobia, keď sú bolesti intenzívnejšie a keď je to lepšie.
Trpí aj dnou, má ľadvinové kolíky. Pred úrazom mal živnosť všetko si robil sám, nemal zamestnancov,
podstatnú časť živnosti tvorila výroba atypických kováčskych výrobkov, neskôr sa k tomu pridružil aj
rozvoz zeleniny. Pracoval denne s výnimkou soboty, keď sa stretával s partiou kamarátov a hrávali futbal,

volejbal alebo nohejbal, zvykol manželke pomáhať aj s prácou v záhrade. V zimnom období rekreačne
bežkoval, pred rokom l989 3 krát absolvoval preteky Biela stopa SNP v dĺžke 50 km. Po úraze zrušil
živnosť, konkrétne po druhej operácii keď bolo zrejmé, že bude mať trvalé následky a takú náročnú
prácu už nebude môcť vykonávať, pričom živnosť už neobnovil, aj keď sa snažil začať podnikať v nejakej
oblasti, napr. export zeleniny do severských krajín, oblasť malých vodných elektrární, výroba plastových

dopravnýchznačiekapodobne.Zamestnanýodvtedynebol,prácusihľadalajprostredníctvominternetu,
sledoval ponuky na burze práce, avšak uprednostnil by živnosť, keďže pred úrazom bol živnostníkom
a vyhovovala mu tá voľnosť a sloboda, ktorá s tým súvisela. Zaujímal sa o pracovnú pozíciu na Úrade
normalizácie v Bratislave, avšak musel by sa presťahovať do Bratislavy, čo sa mu nepodarilo z dôvodu
finančne náročného bývania v okolí Bratislavy. Jeho vzdelanie je úplné stredoškolské elektrotechnické

a pomaturitné v odbore technická normalizácia.
Zo svedeckej výpovede MUDr. Ivana Hromeca súd okrem iného zistil, že podľa jeho vyjadrenia
navrhovateľ utrpel v roku l997 úraz pri dopravnej nehode, jednalo sa o zlomeninu horného konca
stehennej kosti vpravo s posunom fragmentov zlomeniny. Z prepúšťacej správy mu je známe, že dňa
20.7.1997 a následne l6.4.1998 sa navrhovateľ podrobil operáciám na pracovisku v Dolnom Kubíne,

ktoré prebehli v celkovej narkóze s tým, že pri prvej operácii sa vykonala repozícia fragmentov zlomeniny
s následnou suturou zväzkov enderových prútov a pri druhej operácii sa vykonalo odstránenie tohto
cudzieho elementu z tela navrhovateľa. V zmysle zdravotnej dokumentácie malo byť doliečovanie
a bezprostredný priebeh po operácii bez komplikácii s tým, že nasledovali pravidelné kontroly. On
sám prvý krát vyšetril osobne navrhovateľa ambulantne v roku 1998, zdravotný stav navrhovateľa

zhodnocoval naposledy v máji 2008 v posudku. Navrhovateľ k nemu chodí asi jeden až 2 krát ročne na
kontroly podľa potreby za účelom zhodnotenia zdravotného stavu a tiež za účelom predpísania liekov,
resp. doporučenia ich ďalšieho užívania, keďže navrhovateľ užíval lieky z radu chontroprotektív na
regeneráciu kĺbovej chrupky, ktorých cieľom je spomaľovanie deformačno-progresívnych zmien kĺbov. V
roku 2009 bol navrhovateľ u svedka na kontrole dňa l9.3.2009 a následne 21.5.2009. Svedok uviedol, že

existujúdvamožnéspôsobyliečbynavrhovateľa,prvájekonzervatívna-neoperačná,jednásavpodstate
o liečenie symptómov, používajú sa na to lieky, ortopedické pomôcky, rehabilitácie atď. s tým, že pokiaľ
by problémy navrhovateľa boli trvalé, jednalo sa by sa o nočné bolesti a obmedzovanie bežného života
navrhovateľa, vtedy prichádza do úvahy liečba prostredníctvom rekonštrukčných operácii typu náhradykĺbu, ktorý typ liečby uprednostní navrhovateľ je na jeho zvážení s prihliadnutím na perspektívy jeho
pracovného i rodinného života, pričom podotkol, že výmena kĺbu je síce v súčasnosti považovaná za
bežnú operáciu, nie však jednoduchú. Podľa vyjadrenia svedka by pre navrhovateľa vzhľadom na jeho

typ ochorenia bolo vhodné zamestnanie, pri ktorom by nedochádzalo k preťažovaniu váhonostných
kĺbov a osového aparátu, teda chrbtice s tým, že by nebola vhodná práca v prostredí vlhka a chladu.
Pokiaľ ide o možnosť viesť motorové vozidlo svedok uviedol, že to je možné s určitým obmedzením,
teda len pokiaľ sa jedná o osobné auto a nie dlhé cesty, keď dlhú cestu charakterizoval ako cestu nad
dve hodiny. Svedok ešte uviedol, že následkom úrazu došlo u navrhovateľa k dislokácii krčka stehnovej

kosti pravého bedrového kĺbu do vnútra, čo má za následok nesúmernosť styčných kĺbových plošiek
kĺbu, pričom poloha hlavy stehennej kosti v kĺbovej jamke- panvy nie je ideálna, následkom čoho sú
deformačné zmeny. Jedná sa konkrétne o osteoartrózu s tým, že vo všeobecne uznávanej stupnici od
0 do 5 stupňov sa u navrhovateľa na pravej strane jedná o 3. a 4. stupeň. Tiež sa zistilo, že tým, že
došlo k trvalým zmenám na pravej dolnej končatine v dôsledku jej skrátenia a nepriaznivého postavenia
končatiny malo to za následok aj ovplyvnenie stavu chrbtice najmä jej driekovej časti a ľavého bedrového

kĺbustým,žepo3až5rokochdošlokzvýrazneniutýchtoťažkostíčovyústilodobolestivéhoartrotického
syndrómu u navrhovateľa.
Z písomných vyjadrení odporcu v priebehu konania, resp. ako i z prednesov povereného zamestnanca
odporcu na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že odporca vzniesol námietku premlčania ohľadom
nároku z titulu mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v celom

rozsahu, a žiadal v tejto časti návrh zamietnuť s poukazom nato, že ohľadom toho istého nároku bolo
vedené súdne konanie na Okresnom súde v Dolnom Kubíne sp.zn. 7C/162/99, ktoré bolo ukončené
právoplatným uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/249/03 zo dňa 27.7.2004 tak, že Krajský súd
rozsudok Okresného súdu v Dolnom Kubíne zrušil a konanie zastavil. Pri posudzovaní veci z hľadiska
ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka je potom podľa názoru odporcu treba dospieť k záveru, že v

konaní nebolo riadne pokračované a nedošlo k spočívaniu premlčania a hoci účastník môže uplatniť to
isté právo na súde znova, avšak premlčacia doba plynie od svojho začiatku teda aj zo započítaním doby,
počas ktorej prebiehalo skoršie zastavené súdne konanie. Poukázali pritom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 30.3.2006 sp.zn.3
Cdo/219/04 „ v prípade zániku právnickej osoby v zmysle ustanovenia § 3 ods.4 vyhlášky 423/1991

Zb. poškodený môže uplatniť na príslušnom súde priamy nárok na osobitné plnenie voči poisťovni. Toto
jeho právo proti poisťovni nie je právom na náhradu škody, ale ide o originálne právo založené priamo
právnym predpisom, ide o výplatu poistného plnenia zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, teda v prípade zániku právnickej osoby ( poistený škodca)
nedochádza k prechodu nároku poškodeného na poisťovňu, ale vzniká mu samostatný priamy nárok

voči poisťovni podmienený naplnením skutočnosti uvedených v § 3ods.4 vyhlášky“. V nadväznosti na
uvedené poukázali na ustanovenie § 104 OZ, v zmysle ktorého pri právach na plnenie z poistenia začína
plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti, a keďže k poistnej udalosti došlo dňa l9.7.1997,
t.j. 3-ročná všeobecná premlčacia doba začala plynúť rok odo dňa l9.7.1997, t.j. l9.7.1998 a uplynula
dňa l9.7.2001, a keďže navrhovateľ si nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia uplatnil až podaním zo dňa 11.1.2005 trvajú na tom, že nárok je premlčaný.
Každopádne žiadali zohľadniť nimi zaplatené odškodnenie z titulu bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 26.850 Sk, ktoré bolo uhradené za bolestné vo výške 4.350 Sk ( 130 bodov x 30
Sk = 3900Sk a l5 bodov x 30 Sk t.j. 450 Sk ) a za SSÚ v celkovej výške 22.500 Sk ( 375 bodov x 30 Sk
= 11.250 Sk + zvýšenie o l00% - § 6 ods.2 vyhlášky č.32/1965 Zb.= 11.250Sk).

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy l25.610 Sk za 228 dní
omeškania vo výške l4,5% ročne, ktorá mala byť vyplatená za obdobie od l.4.2000 do 3l.12.2000 a
bola mu vyplatená až dňa l7.8.2001 ako súčasť sumy 235.5l2 Sk odporca poukázal na ustanovenie
§ 9 ods.1 vyhlášky č.423/91 Zb., podľa ktorého je poisťovňa povinná plniť do l5 dní po skončení
šetrenia nevyhnutného na zistenie jej povinnosti plniť alebo po obdŕžaní právoplatného rozhodnutia o

výške náhrady škody. Vyšetrenie je skončené, len čo so súhlasom poisťovne alebo s jej dodatočným
schválením bola dohodnutá s poškodeným výška náhrady škody. Poukázali nato, že posúdenie M..
H. im bolo doručené 9.8.2001 a platba realizovaná l7.8.2001,čiže l5-dňová lehota bola dodržaná, a
preto navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania nevznikol. Odporca uviedol, že trvá na tom, že sa
má uskutočňovať odpočítavanie fiktívneho zárobku ako pravdepodobného zárobku od priemerného

valorizovaného redukovaného zárobku navrhovateľa s poukazom na rozhodnutie NS ČR sp.zn.
2lCdo/252/2003 zo dňa 2.7.2003, z ktorého jednoznačne má vyplývať, že poškodený, ktorý pre následky
choroby z povolania nemôže konať doterajšiu prácu, nemôže nastúpiť po zistení choroby z povolania na
iné zamestnanie zodpovedajúce obmedzeniu choroby z povolania, zníženej pracovnej spôsobilosti lenpre nedostatok pracovných príležitostí nie je spôsobená následkami choroby z povolania, ale situáciou
na trhu práce. Z hľadiska odškodnenia je však podstatné, že situácia na trhu práce postihuje všetkých
zamestnancov bez ohľadu nato, či je ich pracovná schopnosť znížená v dôsledku choroby z povolania

alebo z iných príčin. Ak má poškodený zamestnanec záujem využiť chorobou z povolania zníženú
pracovnúspôsobilosť,avšaknemámožnosťuskutočniťvýlučneprenedostatokpracovnýchpríležitostí,v
takom prípade je nevyhnutné odpočítať tzv. pravdepodobný zárobok dosahovaný v zamestnaní, ktoré by
navrhovateľ s prihliadnutím, iba k pracovnému obmedzeniu spôsobenému chorobou z povolania - mohol
vykonávať. Odporca odkázal na občianske publikované judikáty č.29/2004 a č.4/2005, ktoré zároveň

zaslal súdu. Odporca poukázal nato, že navrhovateľ bol od l8.6.1998 uznaný za plne invalidného, za
ktorého sa považoval občan, ktorý pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať
akékoľvek sústavné zamestnanie, avšak od l8.7.1999 mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok,
pričom za čiastočne invalidného sa považoval občan ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je
schopný vykonávať doterajšie alebo iné rovnako kvalifikované zamestnanie len za zvlášť uľahčených
podmienok s poukazom na ustanovenie § 29 ods.2 písm.a), resp. § 37 ods.2 písm.a) zákona č.100/88

Zb., teda navrhovateľ ako čiastočne invalidný môže vykonávať prácu v obmedzenej miere, a ak by
nebol zohľadnený pravdepodobný zárobok bol by navrhovateľ daný na roveň plne invalidného občana.
Zároveň odporca trval na tom, že nárok navrhovateľa na náhradu za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti od 13.2.2001 kedy sa stal nezamestnaným a nie je evidovaným na úrade práce
je neopodstatnený a žiadajú ho zamietnuť z toho dôvodu, že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi

nezamestnaním sa navrhovateľa a poškodením zdravia v dôsledku dopravnej nehody zo dňa l9.7.1997
a nezaregistrovanie navrhovateľa ako uchádzača o zamestnanie preukazuje jeho nezáujem zapojiť sa
do pracovného procesu a deklaruje jeho dobrovoľnú nezamestnanosť.
Odporca tiež namietal, že požadované 25 násobné zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia je neprimerané a nepreukázané. Jedná sa pritom o dva samostatné nároky, ktoré síce spolu

súvisia, avšak u každého tohto nároku musia byť samostatne dané dôvody hodné osobitného zreteľa
pre zvýšenie náhrad odškodnenia. Pokiaľ ide o bolestné toto zvýšenie musí byť osobitne odôvodnené a
môže byť priznané podľa názoru odporcu iba v prípade ak preukázateľne pri poškodení zdravia znášal
poškodený zvlášť mučivé útrapy a bolesť mu spôsobovala zvlášť mučivé stavy. Na podporu svojho
stanoviska uviedli, že základné bodové hodnotenie bolestného bolo stanovené na l41,25 bodov, pričom

lekár vydávajúci posudok v roku l998 ani znalec MUDr. Váňa v rámci konania pred Okresným súdom v
Dolnom Kubíne nenavrhli zvýšiť bolestné ani o polovicu ani na 2-násobok ako im to umožňuje odsek 6
a 7 časť A. Zásady pre hodnotenie I, Odškodnenie za bolesť vyhlášky č. 32/65 Zb. Pokiaľ ide o zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia tam podľa názoru odporcu aplikácia ustanovenia §
7 ods.3 vyhlášky č.32/65 Zb. závisí od stupňa a rozsahu obmedzenia alebo straty predpokladov pre

uplatnenie poškodeného v živote a spoločnosti, pričom stupeň, rozsah a intenzita obmedzených alebo
stratenýchpredpokladovvcelkomvýnimočnýchprípadochhodnýchmimoriadnehozreteľamápodstatne
prevyšovať stupeň rozsah a intenzitu predpokladanú v ustanovení § 6 ods.2 tejto vyhlášky. Na podporu
ich stanoviska, že sa u navrhovateľa nejedná o tento prípad poukazujú nato, že podľa listu Sociálnej
poisťovne zo dňa 11.10.2005 u navrhovateľa bol pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od

7.6.2005 len 45%, t.j. tesne presahuje hranicu priznania invalidity, keďže podľa § 7l ods.1 zákona
č. 461/2003 o sociálnom poistení je poistený invalidný ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Pri svojom spôsobe výpočtu nároku na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti odporca vychádzal z toho, že je odôvodnené uplatňovať redukciu priemerného zárobku

od l9.6.1999 v zmysle ustanovenia § 447 ods.2 OZ platného v čase vzniku nároku. Problém redukcie
zárobku, ohľadne ktorého existuje rozpor s navrhovateľom sa dotýka obdobia do l.4.2012 kedy novelou
Zákonníka práce došlo k zmene vo výpočte tým, že redukcia zárobku bola zo zákona vypustená. Tiež
odporca žiadal pri výpočte zohľadniť vyplácanú podporu v nezamestnanosti ako zárobok navrhovateľa.
Ďalší rozpor s navrhovateľom bol ohľadne skutočnosti odkedy je možné aplikovať valorizáciu, keď

navrhovateľ žiadal aby bola uplatnená valorizácia v zmysle nariadenia vlády č.220/1999 Zb.z. od
1.10.1999 a naopak odporca tvrdil, že je možné navrhovateľovi priznať prvú valorizáciu až nariadením
vlády č. 277/2000 Z.z., teda od l.10.2000, pričom poukázal na ustanovenie § 1 ods.1 písm.a) nariadenia
vlády č.128/1992 Zb. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo
pri invalidite, z ktorého má vyplývať, že valorizácia sa začína počítať za každý kalendárny rok nasledujúci

po vzniku nároku, a keďže navrhovateľovi nárok vznikol až l8.6.1998 má sa valorizácia počítať až za
rok l999. K otázke prvej valorizácie odporca uviedol, že tiež pripodobňujú túto situáciu k valorizácii
pracovnoprávnych nárokov, ktoré upravuje zákon č.320/1993 Z.z., konkrétne § 1 posledná veta.Taktiež odporca trval na tom, že je potrebné aplikovať po ukončení vyplácania podpory v
nezamestnanosti u navrhovateľa fiktívny zárobok vo výške 75% minimálnej mzdy v zmysle ustanovenia
§ 2 ods.1 písm.c) zákona č. 90/1996 Z.z. o minimálnej mzde. Pokiaľ ide o valorizáciu úrazovej renty,

za ktorú sa po l.8.2004 považuje aj náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
alebo pri invalidite, odporca tvrdil, že k valorizácii má dôjsť len v zmysle zákona č. 721/2004 Z.z. od
l.l.2005 vo výške 7,54% a namietali tiež nárok navrhovateľana valorizáciu od l.7.2005 v zmysle opatrenia
MPSVR č.167/2005 Z.z. o 8,85% s tým, že podľa ich názoru by mal mať navrhovateľ nárok iba na
valorizáciu v zmysle § 293e zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, konkrétne odsek 2 písm.e),

keď by zvýšenie malo byť od l.7.2005 o 7,5% . Pokiaľ sa odporca vyjadroval k výške straty na zárobku
po pracovnej neschopnosti, resp. úrazovej rente za obdobie od l3.2.2001 považovali tento svoj výpočet
len za teoretický, keďže trvali na tom, že nakoľko navrhovateľ nebol evidovaný na úrade práce, nárok
mu za toto obdobie nevznikol.
K znaleckému posudku č.8/2010 vypracovaným znalcom MUDr. Richardom Resutíkom odporca
uviedol, že zo záverov tohto znaleckého posudku podľa neho vyplýva, že najvhodnejším riešením u

navrhovateľa by bola implantácia totálnej endoprotézy bedra, dnes pomerne štandardnej operácie,
ktorá by pravdepodobne výrazne pozitívne ovplyvnila výsledný stav navrhovateľa. Navrhovateľ sa preto
podľa nich sám dobrovoľne vystavuje pociťovaným bolestiam a nepriaznivému zdravotnému stavu,
keď l3 rokov od dopravnej nehody nie je ochotný podrobiť sa tomuto operačnému zákroku a lieči sa
len konzervatívnou formou. Pokiaľ ide o bodové hodnotenie bolestného, znalec ohodnotil toto totožne

s MUDr. Nečasom, MUDr. Hromecom, resp. znalcom MUDr. Váňom na l4l,25 boda ( položka č.162
je hodnotená l5 bodmi, z čoho 3-iny v zmysle odseku 8, časť A Zásady pre hodnotenie I vyhlášky
č.32/1965 Zb. predstavuje 11,25 bodu a nie l2 bodov). Poukázali nato, že ani tento znalec nenavrhol
zvýšenie o polovicu, resp. na 2-násobok základnej sadzby. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského
uplatnenia, znalec ustálil bodové hodnotenie na základný počet bodov 400 s tým, že položka 391b

bola rovnako hodnotená aj v znaleckom posudku MUDr. Váňu zo dňa l2.5.2001, z čoho má vyplývať,
že u navrhovateľa nedošlo k výraznej zmene zdravotného stavu od roku 2001. Tiež poukázali nato,
že znalec mal skonštatovať, že hodnotené poškodenia boli ustálené v čase zhojenia zlomeniny v
zlom postavení ( l998 -l999). Pokiaľ znalec navrhol zvýšiť SSÚ v zmysle ustanovenia § 6 vyhlášky
č.32/65 Zb. na l,5 násobok t.j. na 600 bodov, mal znalec postupovať v rozpore s ustanovením odseku

l4, časť III Postup pri vydávaní posudkov tejto vyhlášky a preto žiadali, aby súd na toto vyjadrenie
znalca neprihliadal. Taktiež namietali, že znalec sa vyjadroval k právnej otázke(konštatovanie znalca
o raste cenovej úrovne, zastaralosti vyhlášky a podob., resp. hodnotenie znalca, či sa jedná o prípad
hodný osobitného zreteľa). K znaleckému posudku č.1/2011 vypracovanému znalkyňou Ing. Darinou
Huťkovou odporca uviedol, že poukazuje na nesprávnosť matematického výpočtu na strane l4, pokiaľ

ide o výpočet priemerného mesačného zárobku, ktorý má byť správne po zaokrúhlení vo výške l3.701
Sk. Namietali, že znalkyňa na výpočet aplikovala aj valorizáciu v zmysle nariadenia vlády SR č.220/1999
Zb.z., ktorej aplikáciu už namietali predtým. Opätovne namietali aj to, že znalkyňa vyčísľovala stratu
na zárobku za obdobie kedy navrhovateľ nebol evidovaný na úrade práce hoci uviedli, že sa jedná o
právnu otázku. K námietkam navrhovateľa k znaleckému posudku Ing. Huťkovej, odporca uviedol, že

majú výhrady pokiaľ navrhovateľ žiada zahrnúť do príjmov z podnikania aj ďalšie dva príjmy zúčtované
po predmetnej dopravnej nehode, pretože podľa ich názoru z ekonomického hľadiska nie je podstatné
z akého obdobia boli príjmy, ale kedy boli zúčtované. V opačnom prípade by potom žiadali, aby súd
vychádzal aj z výdavkov zúčtovaných po dopravnej nehode. Uviedli, že podľa ich názoru priemerný
zárobok v rozhodnom období je správne stanovený za obdobie od l.l.1997 do l8.7.1997, teda do dňa

dopravnej nehody, ak by mal však navrhovateľ voči tomu výhrady (hoci to bolo stanovené výslovne na
základe jeho žiadosti), navrhli stanoviť priemerný zárobok za rozhodné obdobie, za celé zdaňovacie
obdobie teda za celý rok 1997. Tiež odporca uviedol, že znalkyňa nevychádzala z rozdielneho údaju
v rozdiele príjmov a výdavkov v porovnaní s daňovým priznaním ako to tvrdí navrhovateľ, pretože
znalkyňa vychádzala z rozdielu príjmov a výdavkov za posudzované obdobie od l.l.1997 do l8.7.1997

a daňové priznanie je za celý rok l997. K skutočnosti, že znalkyňa vychádzala z tzv. hrubého príjmu
zo závislej činnosti a z čistého rozdielu medzi príjmami a výdavkami z podnikania odporca trval na
tom, že takto stanovený priemerný zárobok u podnikateľa je obvyklý a štandardný a u podnikateľa nie
je možné zistiť priemerný zárobok iným spôsobom. Odporca vzniesol námietku premlčania nad sumu
vo výške 359.337,50 Sk ( 11.927,82 €), v časti bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia s

poukazom na judikát NS SR R 68/2003, podľa ktorého za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho
považovať deň ukončenia PN poškodeného ani deň vyhotovenia posudkov o bolestnom, ale okamih
ustálenia zdravotného stavu poškodeného, a keďže ustálený zdravotný stav bol podľa vyjadrenia znalca
v rozmedzí rokov l998-1999, v priebehu týchto rokov mal navrhovateľ vedieť o výške škody, a pretonamietli premlčanie, pokiaľ bola pripustená zmena návrhu navrhovateľa ohľadne zvýšenia nároku na
sťaženie spoločenského uplatnenia.
K doplnku č.1 k znaleckému posudku č.1/2011 vypracovaného znalkyňou Ing. Huťkovou odporca

uviedol, že z možných variant, ktoré vypracovala znalkyňa v tomto posudku je pre nich vzhľadom na ich
názory k sporným otázkam akceptovateľná varianta výpočtu renty uvedená v bode A1, resp. A3. Tiež
opakovane poukázali na matematickú chybu vo výpočte priemerného zárobku v rozhodnom období,
ktorý má predstavovať sumu l3.701 Sk a nie l3.716Sk. Žiadali tiež vo výpočte zohľadniť občianskoprávnu
valorizáciu a nie pracovnoprávnu valorizáciu, ktorá je od l.10. príslušného kalendárneho roka s tým,

že trvali na tom, že prvá valorizácia prichádza do úvahy až od 1.10.2000, podľa nariadenia vlády
č.277/2000 Z.z. vo výške 7,20%. Trval na tom, že navrhovateľovi neprislúcha nárok na valorizáciu v
zmysle nariadenia vlády č.220/1999 Zb.z. aj z toho dôvodu, že od l8.6.1998, keď bol navrhovateľ uznaný
zaplneinvalidnéhoabolmupriznanýinvalidnýdôchodokaždol8.6.1999bolnavrhovateľodškodňovaný
sumou do plného zárobku bez redukcie, a preto aj týmto spôsobom došlo k zabezpečeniu, resp. k
náhradezavalorizáciu,tedažekompenzáciatejvalorizáciebolauskutočnenátýmtovyplácanímzárobku

do plnej výšky. Odporca poprel tvrdenia práv. zástupcu navrhovateľa, že by uznal sumu 20.700 Sk
ako sumu priemerného zárobku navrhovateľa, z ktorej by mal byť vypočítavaný nárok navrhovateľa na
náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti.
Odporca tiež namietal, aby bol priznaný navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu od 1.9.2010 s poukazom
na fakt, že od tohto dátumu vznikol navrhovateľovi nárok na predčasný starobný dôchodok a v tejto

súvislosti odkázal na ustanovenie § 89a zákona o sociálnom poistení. S poukazom na vyjadrenie
navrhovateľa zo dňa 30.l0.2012 vzniesol odporca námietku premlčania nad všetky sumy uplatnené
pôvodne v podaní zo dňa 7.l.2009, keď podľa názoru odporcu si v tomto ostatnom podaní navrhovateľ
uplatnil za jednotlivé roky nároky vo vyššej výške ako tomu bolo dovtedy. K otázke redukcie zárobku
uviedli, že podľa ich názoru sa nejedná o prípad hrubej nedbanlivosti, nebolo to konštatované ani v

rozsudkuOkresnéhosúduDolnýKubín lT3/98,keďtujekonštatovanélen,žesajednáonedbanlivostný
trestný čin. Tiež poukázali nato, že naopak u navrhovateľa bol zistený alkohol a jeho tvrdenia, že
predtým pil vineu, resp. požil švédske kvapky považoval za účelové. Zotrvali na názore, že od l3.2.2001
odkedy už navrhovateľ nebol evidovaný na úrade práce nevznikol mu nárok na rentu, pričom poukázali
na rozhodnutie NS SR č.29/2004 č.4/2005 a 71/2006, keď tieto rozhodnutia majú byť publikované,

mienkotvorné a teda smerodajné, keďže sa na nich uznieslo občianskoprávne kolégium NS a majú
mať vyššiu právnu silu ako rozhodnutia NS predložené navrhovateľom. Odporca si uplatnil náhradu trov
konania vo výške uhradeného preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške l50 €.
Zo znaleckého posudku MUDr. Richarda Resutíka, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie
chirurgia a traumatológia č.8/2010 zo dňa 7.6.2010 súd okrem iného zistil, že toto znalecké dokazovanie

bolo nariadené uznesením tunajšieho súdu zo dňa 13.10.2009, sp.zn.7C 58/2008-420, pričom úloha
znalca bolo odpovedať na tam uvedené otázky, ako podklady na vypracovanie znaleckého posudku je
uvádzaný spisový materiál 7C 58/2008, kompletná zdravotná dokumentácia navrhovateľa, vyšetrenie
navrhovateľa znalcom a pohovor s ním a zhodnotenie RTG snímok. Zo záverov znaleckého posudku
vyplýva, že u navrhovateľa neboli pred dopravnou nehodou prítomné anatomické ani funkčné zmeny,

ktoré by ho v tom čase negatívne ovplyvňovali v bežnom životnom uplatnení a v uspokojovaní jeho
spoločenských potrieb. Znalec sa nestotožnil s názorom znalca MUDr. Miroslava Vaňa CSc. uvedenom
v znaleckom posudku č.31/2001, podľa ktorého „ chronické artrotické zmeny na ľavom bedrovom zhybe,
zhyboch kolenných a driekovej chrbtici sa objavili pomerne krátko po poranení a sú dokázateľne na
všetkých zhyboch, preto nie je možné ich vznik spojovať s prekonaným úrazom, t.j. ako dôsledok

úrazu, ale ide o degeratívne prejavy starnutia kĺbnych plôch teda procesu, ktorého vývoj trvá roky“.
Podľa MUDr. Resutíka zhojenie zlomeniny horného konca stehnovej kosti v tak výraznej varozite
a s takým podstatným skrátením jednoznačne môže mať za dôsledok rozvoj poúrazovej koxatrózy
vpravo a následne vyšikmenie panvy s rozvojom degeneratívnych zmien chrbtice a kompenzačnej
koxatrózy vľavo už po pomerne krátkom čase ( l rok) a nemusí ísť o ochorenie, ktorého vývoj

trvá roky. Vôbec nemusí ísť a s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote ani nejde o genetické
( dedičné ) degeratívne ochorenie, ale o prosté opotrebovanie zle postavených kĺbov následkom úrazu
a kompenzačných zmien organizmu ako reakcie na toto postavenie patriacich pod pojem „ poúrazová
artróza“. Znalec má zato, že uvedené postihnutia sú v priamej príčinnej súvislosti s následkami zle
zhojenej zlomeniny. Pokiaľ mal znalec uviesť všetky poranenia, ktoré navrhovateľ utrpel pri dopravnej

nehode dňa l9.7.1997, tento uviedol, že podľa zdravotnej dokumentácie utrpel zlomeninu horného
konca stehnovej kosti vpravo cez chochoľový masív s posunom. Znalec konštatoval, že navrhovateľ
utrpel nasledujúce následky poranenia: skrátenie pravej dolnej končatiny o 4 cm, následkom zle
zhojenej zlomeniny horného konca stehnovej kosti vo varozite l00 stupňov a následkom kontraktúrysvalov prebiehajúcich v okolí bedrového kĺbu, poúrazovú koxatrózu pravého bedrového kĺbu IIIc
stupňa so stredne ťažkým obmedzením pohyblivosti bedrového kĺbu,kompenzačnú skoliózu driekovej
chrbtice s vyšikmením panvy doprava s kompenzačnou koxatrózou ľavého bedrového kĺbu I-II stupňa,

neurocirkulačnú asténiu pri celkovej chronickej stresovej situácii. Znalec uviedol, že nezistil prítomnosť
degeratívnych prejavov starnutia kĺbnych plôch ale len prejavu poúrazových degeneratívnych zmien.
Ostatné ochorenia navrhovateľa (DNA, obličkové koliky) nijako nesúvisia s predmetnými ťažkosťami
navrhovateľa. Navrhovateľ absolvoval rehabilitačný protokol doliečovania po úraze a od l8.11.1999 do
l8.l2.1999 absolvoval liečebný pobyt v kúpeľoch Rajecké Teplice s tým, že tieto rehabilitácie pozitívne

ovplyvnili stav navrhovateľa v zmysle zlepšenia hybnosti kĺbov a funkcie svalového aparátu, avšak na
rozvoj poúrazovej artrózy mali minimálny vplyv. Pokiaľ ide o možnosť zmiernenia následkov zdravotných
problémov navrhovateľa ohľadne pravého bedrového kĺbu, najmä s poukazom na endoprotézu znalec
uviedol, že navrhovateľ je liečený konzervatívnou formou, liekmi zo skupiny chondroprotektív ( liekov
„ chrániacich chrupku“). Do úvahy pripadajú aj korekčné operácie kosti, ale tieto sú málo používané,
náročné a pomerne rizikové a používajú sa v skorších štádiách riešenia poúrazových deformít.

Najvhodnejším riešením by bola implantácia totálnej endroprotézy bedra, ktorá je dnes pomerne
štandardná. Existujú však pri nej aj riziká, ktoré môžu pacienta poškodiť a preto je nutné, keďže nejde
o ochorenie ohrozujúce priamo pacienta na živote musí si pacient zvážiť sám predpokladaný benefit aj
riziká operácie. V prípade úspešnej implantácie endoprotézy bedra by naopak mohla operácia výrazne
pozitívne ovplyvniť výsledný stav navrhovateľa a veľmi pravdepodobne by sa zastavil rozvoj progresie

artrotických zmien na ostatných kĺboch ( chrbtice, ľavé bedro), rozsah súčasných zmien týchto kĺbov
by sa však nezlepšil lebo ide o nezvratné zmeny. Rozsah pohybov kĺbu nahradeného endoprotézou by
sa veľmi pravdepodobne zlepšil). Pokiaľ ide o dôsledky, ktoré zanechá úraz na zdraví navrhovateľa
a aké obmedzenia v spoločenskom živote z toho pre neho plynú znalec uviedol, že zlomenina
horného konca stehnovej kosti s následným zlým zhojením vyústila do trvalých následkov s rozvojom

postraumatickej koxatrózy IIIc st. so stredne ťažkým obmedzením pohyblivosti bedrového kĺbu vpravo
s narušením stereotypu chôdze a krívaním pacienta s nutnosťou používania kompenzačnej pomôcky
(palice) a poruchy stato dynamiky osového aparátu so skoliózou driekovej chrbtice a vyšikmením panvy
a kompenzačnou koxatrózou vľavo. Závažné je aj skrátenie pravej dolnej končatiny o 5 cm s nutnosťou
používania kompenzačnej pomôcky (vložky do topánok, vyšší opätok...). Je predpoklad progresie

chronických poúrazových zmien na osovom aparáte so zhoršovaním jeho funkcie, rovnako stav pravej
dolnej končatiny a osového aparátu sa s pravdepodobnosťou blížiacou istote bude spieť „ad peius“.
Tieto poúrazové zmeny majú nepriamo za následok obmedzenie pacienta, resp. jeho úplné vyradenie
z niektorých bežných životných činností ( šport, náročnejšia fyzická práca, niektoré záľuby - aktivity v
prírodenanerovnomteréne),atiežobmedzeniemožnostinájsťsiprimeranézamestnanie,čopotvrdzuje

aj jeho uznanie navrhovateľa invalidným dôchodcom. Stav navrhovateľa vyžaduje pravidelné kontroly
u ortopéda a správne načasovanie eventuálnej implantácie endoprotézy, v prípade, že navrhovateľ
bude vysporiadaný s hroziacimi rizikami. Kontroly sú nutné aspoň 2 krát ročne. Do úvahy pripadá
medziodborová spolupráca v odboroch rehabilitácia, vnútorného lekárstva, reumatológia a urológia. V
čase relatívnej stabilizácie stavu nie je navrhovateľ odkázaný na sústavnú opateru inou osobou, táto

prichádza do úvahy pri pridružených bežných akútnych ochoreniach, napr. chrípka. Znalec vykonal aj
bodové ohodnotenie bolestného podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., ktoré stanovil na l42 bodov, konkrétne
položka 187c, zlomenina petrochanterická liečená operáciou, počet bodov l30 a položka 162 analogicky
extrakcia osteosyntetického materiálu-3/4-iny, počet bodov l2.Hodnotené poškodenia boli ustálené v
časezhojeniazlomeninyvzlompostavení(l998-l999).Znalecvykonaltiežbodovéohodnoteniesťaženia

spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom ho stanovil na 400 bodov a podľa §
6 ods.2 navrhol priame zvýšenie na l,5 násobok t.j. 600 bodov. Ohodnocoval položku 388, varotizácia
horného konca pravej stehnovej kosti zo l30 na l00 stupňov t.j.o 30 stupňov ( 50 bodov za každých
5 stupňov t.j. 6 x50), nemožno súčasne zarátať skrátenie končatiny-počet bodov 300, položka 391b
obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu vpravo stredne ťažkého stupňa- l/2-ica- l00 bodov. Znalec

uviedol, že deformita stehnovej kosti v zmysle varozity je zo zdravotného hľadiska oveľa závažnejšie
poškodenie ako samotné skrátenie končatiny, preto má zato, že už v pôvodnom posudku mala byť
hodnotená táto položka a nie položka skrátenie dolnej končatiny ( 387). Na záver znalec uviedol, že
vzhľadom na všetky zistené skutočnosti má zato, že by súd mohol stav hodnotiť ako hodný osobitného
zreteľa, pričom súd môže odškodnenie zvýšiť podľa § 7 ods.3 vyhlášky č.32/1965 Zb.

Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Darinou Huťkovou, znalkyňou z odboru ekonómie
a management, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika, kontroling zo dňa 10.3.2011 súd
okrem iného zistil, že toto znalecké dokazovanie bolo nariadené uznesením tunajšieho súdu zo dňa
5.10.2010, sp.zn. 7C 58/2008-151 s tým, že úlohou znalca bolo odpovedať na tam uvedené otázky,resp. vykonať tam uvedené výpočty, teda v zásade stanoviť priemerný zárobok navrhovateľa v období
od l.1.1997 do l8.7.1997 zo všetkých príjmov navrhovateľa (z pracovného pomeru - závislej činnosti
i podnikania) a vyčísliť stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti s prihliadnutím na

príslušné valorizačné predpisy za obdobie od l8.6.1998 až do vypracovania znaleckého posudku a
následne do budúcnosti stanoviť výšku mesačnej náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti navrhovateľa. Znalec zistil, že navrhovateľ mal v kalendárnom roku 1997, t.j. v období od
l.l. do 31.12.1997 príjmy z podnikateľskej činnosti t.j. príjmy podľa § 7 ods.1 písm.b) zákona č. 286/1992
Z.z. a príjmy zo závislej činnosti t.j. príjmy podľa § 6 ods.1 písm.a) zákona o daniach z príjmov. Priemerný

mesačný príjem z podnikateľskej činnosti po zaokrúhlení stanovila znalkyňa na 8.573 Sk. Pokiaľ ide o
príjmy zo závislej činnosti tam stanovila pravdepodobný mesačný zárobok za 2.štvrťrok l997 na sumu
l0.000 Sk. Pri výpočte priemerného zárobku navrhovateľa zo všetkých príjmov znalkyňa uviedla, že
príjmy spolu sú 90.423,67 Sk , počet pracovných dní od 1.1. do l8.7.1997 l43 dni. Prepočet dni na
mesiace l43 : 2l,74 ( priemerný počet pracovných dní v kalendárnom mesiaci) = 6,6, výpočet 90.523,67 :
6,6 = l3.7l5,70 Sk , teda priemerný mesačný príjem zo závislej činnosti a podnikania zaokrúhlený je

l3.7l6 Sk za obdobie od l.l. do l8.7.1997. Znalec uviedol, že navrhovateľ je od l.9.2010 poberateľom
predčasného starobného dôchodku, znalec vyčíslil náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti do 3l.8.2010. Tiež znalec uviedol, že nakoľko otázka redukcie v zmysle § 447 ods.2
OZ je otázkou právnou, vypočítal náhradu za stratu na zárobku alternatívne s obmedzením výšky
náhrady vo variante A a bez obmedzenia výšky náhrady vo variante B. Znalec tiež v znaleckom posudku

vykonal výpočet variantne podľa mzdových predpisov aj podľa Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o
valorizáciu priemerného zárobku navrhovateľa podľa Občianskeho zákonníka, počítal s valorizáciou už
podľa nariadenia vlády SR č. 220/1999 vo výške 9,6 % s tým, že ako platnosť tohto je uvádzaná od
l.9.1999 do 30.9.2009. Následne valorizácie, ktoré znalkyňa zapracovala do výpočtov sú už od l.10 toho
ktorého kalendárneho roka. Pri vyčíslení náhrady straty na zárobku za obdobie od augusta 2004 do

augusta 20l0 znalec vychádzal z náhrady k 3l.7.2004, ktorú valorizoval podľa všeobecných predpisov o
sociálnom poistení s poukazom na znenie § 447 v znení účinnom od l.8.2004. Zo znaleckého posudku
tiež vyplýva, že znalec zohľadňoval pri výpočte tzv. fiktívny zárobok a to : podporu v nezamestnanosti,
pokiaľ bola navrhovateľovi vyplácaná a v ostatnom období vychádzal z čiastky 75% z minimálnej mzdy.
Náhrada za obdobie od l8.6.1998 do 3l.8.2010 vo variante A ( použitá redukcia) potom predstavovala

podľa výpočtu znalkyne čiastku l.76l.939 Sk.( 58.485,66 €).
Z doplnku č.1 k znaleckému posudku č.1/2011 Ing. Dariny Huťkovej, označený ako znalecký úkon
č.2/2012 zo dňa 22.6.2012 súd okrem iného zistil, že znalec k pripomienkam navrhovateľa a odporcu
uviedol, že pokiaľ navrhovateľ namietal, že do príjmov neboli zahrnuté ďalšie dva príjmy, ktoré uvádzal
navrhovateľ, podľa názoru znalca je potrebné si uvedomiť, že znalec rešpektoval časový interval

skúmania príjmov určený zadávateľom t.j. od l.l. do l9.7.1997, a tiež skutočnosť, že navrhovateľ
účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, keď príjmy a výdavky, ktoré sú predmetom dane sú
vyčíslené na základe pohybov peňažných prostriedkov na bankovom účte a v pokladnici podnikateľa,
teda príjmy a výdavky v jednoduchom účtovníctve nie sú totožné so vznikom nákladov a výnosov
ako je to v podvojnom účtovníctve. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že v časti príjmov navrhovateľa

zo závislej činnosti vychádzal znalec z brutto príjmu t.j. príjmu, z ktorého je zamestnávateľ povinný
zraziť povinné poistné a tiež daň z príjmu a na druhej strane pri určení príjmu z podnikateľskej
činnosti z netto príjmu, z ktorého odpočítal odvodové povinnosti znalec uviedol, že spôsob výpočtu
priemerného zárobku upravoval v rozhodnom období zákon č. 65/1965 Z.z. v § 275, podľa ktorého
priemerným zárobkom zamestnanca na pracovnoprávne účely sa rozumie priemerný hrubý zárobok,

pokiaľ pracovnoprávne predpisy neustanovujú inak. Spôsob výpočtu priemerného zárobku určoval § l7
zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku. Priemerný
zárobok navrhovateľa z podnikateľskej činnosti za obdobie od l.l.1997 do l8.7.1997 znalec vypočítal z
rozdielu zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov z podnikateľskej činnosti, pričom takto vyčíslený
príjem podlieha dani z príjmu fyzických osôb, z čoho jednoznačne vyplýva, že vypočítaný príjem nie

je netto príjem. Súčasťou daňových výdavkov sú aj zaplatené výdavky na zdravotné a nemocenské a
dôchodkové poistenie. Znalec tiež uviedol, že náhrada za stratu na zárobku, resp. plnenie z úrazovej
renty vyplácanej daňovníkovi fyzickej osobe komerčnou poisťovňou nie je oslobodené od dane. Príjem
podlieha zdaneniu a daňová povinnosť tohto druhu príjmu sa vysporiada prostredníctvom podania
daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typ B, pričom tento príjem sa považuje za ostatný

príjem podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Prijatá náhrada podľa § 447 OZ ale nepodlieha
odvodom do Sociálnej poisťovne, prijatá náhrada sa zúčtuje v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia.
Pokiaľ navrhovateľ žiadal, aby znalec zdôvodnil, prečo pri výpočte zohľadňoval zvýšenie invalidného
dôchodku, resp. čiastočného invalidného dôchodku, znalec uviedol, že základným predpisom, ktorý vdanom prípade upravuje spôsob zohľadnenia výšky plného, resp. čiastočného invalidného dôchodku
pri výpočte náhrady za stratu na zárobku po skončení PN je ustanovenie § 195 Zákonníka práce a §
447 Občianskeho zákonníka. Preto znalec pri výpočte náhrady za stratu na zárobku uplatňoval sumu

priznaného plného invalidného dôchodku -PID 3.736 Sk (neprihliadol na zvýšenie PID od l.7.1998 podľa
§ l75c zákona č. 100/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení), keď podľa predložených výmerov o priznanom
invalidnom a čiastočnom invalidnom dôchodku bol od l8.6.1998 navrhovateľovi priznaný PID 3.736 Sk ,
ktorý bol od júla l998 zvýšený o 299 Sk t.j. na 4.035 Sk. Pokiaľ navrhovateľ namietal valorizáciu úrazovej
renty za obdobie od l.7.2005 do 3l.12.2005 vo výške 7,5 % namiesto valorizácie podľa opatrenia MPSVR

č.167/2005 Z.z. o 8,85 % znalec uviedol, že vychádzal zo zákona č. 244/2005 a zotrval na správnosti
svojho výpočtu. Znalec potom opätovne v znaleckom posudku vypracoval variantné riešenia výpočtu
náhrady podľa pripomienok navrhovateľa a odporcu. Vo variante A1 kde sa pracovalo s priemerným
zárobkom za obdobie od l.l.1997, s fiktívnym zárobkom 75% z minimálnej mzdy a valorizáciou úrazovej
renty od l.7.2005 vo výške 7,5 % bola vypočítaná výška náhrady l.239.883 Sk t.j. 4l.156,58 €.
Zo živnostenského listu zo dňa l8.9.1992 súd okrem iného zistil, že bol vydaný Obvodným úradom Žiar

nadHronom,živnostenskéoddelenieprepodnikateľaMariánVaňo,trvalebytomJ.Horvátha903/36,967
01 Kremnica, IČO: 10 933 565 s obchodným názvom Marián Vaňo- výroba, montáž atypických výrobkov
na vykonávanie ohlasovanej živnosti, výroba, montáž a predaj atypických zámočníckych výrobkov s
dátumom začatia podnikania od 26.7.1990.
Z rozhodnutia o zrušení živnostenského oprávnenia zo dňa l9.10.1998 súd okrem iného zistil, že bolo

vydané Okresným úradom v Žiari nad Hronom, odbor živnostenský a ochrany spotrebiteľa, pričom týmto
rozhodnutím bolo zrušené živnostenské oprávnenie na podnikateľa Marián Vaňo, IČO: 10 933 565
obchodné meno Marián Vaňo- výroba, montáž atypických výrobkov, na vykonávanie živností: výroba,
montáž a predaj atypických zámočníckych výrobkov, maloobchod, veľkoobchod-nákup a predaj tovaru v
rozsahu voľnej živnosti, sprostredkovateľská činnosť, poradenská činnosť v rozsahu voľnej živnosti. Na

ukončenie podnikania sa stanovila lehota do l9.10.1998. Živnostenské oprávnenie v uvedenom rozsahu
sa ruší dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
19.10.1998.
Z faxových ponúk z č. 16-l8 súd zistil, že tieto sú v anglickom, resp. v nemeckom jazyku. Ako odosielateľ
je tu uvedený navrhovateľ, resp. s pečiatkou MVP združenie Marián Vaňo, IČO: 10 933 565.

Zo žiadosti o možnosť úveru zo dňa 2l.10.2003 súd zistil, že tento adresoval navrhovateľ Slovenskej
záručnej a rozvojovej banke so sídlom v Bratislave a vyplýva z neho, že týmto navrhovateľ žiada
o možnosť úveru, resp. podporu podnikania formou poskytnutia záruk, pričom v prílohe má zasielať
podnikateľský zámer zameraný na oblasť cestovného ruchu. Konkrétne sa má jednať o podnikateľský
zámer „ Penzión“ s tým, že nadviazal kontakt s firmou Castor a Polux so sídlom v Bratislave, ktorá

sa zaoberá vypracovávaním projektov so zameraním na konkrétnu grantovú žiadosť finančnej pomoci
poskytovanej EÚ, ktorí však požadujú vyplatenie l/3-iny hodnoty ako zálohy pri vypracovaní projektu.
Z fotiek poskytnutých navrhovateľom nachádzajúcich sa v prílohovej obálke súd zistil, že sa jedná o
čiernobiele fotografie, na ktorých má byť zachytený navrhovateľ pri pretekoch na bežkách, pri nohejbale
2 ks a fotografia športového družstva s loptou, pričom súd konštatuje, že na zadnej strane fotografie pri

pretekoch na lyžiach je vzadu rukou písaný údaj l978.
Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici zo dňa l4.7.2009 súd okrem iného
zistil, že navrhovateľ bol v ich evidencii uchádzačov o zamestnanie od 20.9.1999 do l2.2.2001. Z
evidencie bol vyradený pre nespoluprácu na dobu 6 mesiacov. Novú žiadosť o zaradenie do evidencie
uchádzačov o zamestnanie si podal dňa l.7.2002, následne dňa 2.7.2002 požiadal o vyradenie z

evidencie uchádzačov o zamestnanie na vlastnú žiadosť bez udania dôvodu. Ohľadne situácie na trhu
práce boli priložené štatistické výsledky o vývoji zamestnanosti za pracovisko Kremnica za roky l991 do
roku 2008, z ktorých vyplynulo, že vývoj evidovanej miery nezamestnanosti za pracovisko Kremnica v
rokoch l99l-2008 (stav k 3l.l2.) a stav k 30.6.2009 bol nasledovný: rok l998 l2,87 %, rok 1999 l8,90%,
rok 2000 l8,2l%, rok 2001 l8,88% , rok 2002 l6,l4%, rok 2003 l5,28%, rok 2004 l3,50%, rok 2005 ll,89%,

rok 2006 9,20%, rok 2007 7,7l%, rok 2008 8,5%, rok 2009 ll,l9%.
K rovnakým dátumom bol počet uchádzačov o zamestnanie 9l4, 846, 765, 686, 6l0, 459, 395, 4l6, 57l.
Pokiaľ ide o celkový počet voľných pracovných miest, tento údaj je uvádzaný prvý krát k 3l.12.2005, v
predchádzajúcom období sa tento štatistický údaj za pracovisko Kremnica nesledoval, pričom priemerné
mesačné počty v príslušných rokoch od roku 2005 do 30.6.2009 ku koncu kalendárneho roka sú

26,66,62,85,32.
Zo zápisniceorokovaníposudkovejkomisieSociálnejpoisťovne, pobočkaŽiarnadHronomtýkajúcejsa
navrhovateľa vyplýva záver, že menovaný je invalidný podľa § 29 ods.2 písm.a) zákona č. 100/1988 Zb.s tým, že invalidita je následkom úrazu zo dňa l9.7.1997 lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je
neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Dátum vzniku invalidity je uvedený l8.6.1998.
ZrozhodnutiaSociálnejpoisťovnezodňa25.8.1998súdzistil,žeodl8.6.1998jenavrhovateľovipriznaný

podľa ustanovenia § 29 ods.1 písm.a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení invalidný
dôchodok vo výške 3.736 Sk, od júla l998 zvýšenie k invalidnému dôchodku je 299 Sk teda úhrnom
mu patrí 4.035 Sk mesačne keď v uvedenej sume je zahrnutá úprava podľa zákona č. 357/1997 Z.z. a
zvýšenie podľa zákona č.132/1998 Z.z.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa l7.6.1999 vyplýva, že podľa ustanovenia § 37 ods.1 písm.a)

zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení je navrhovateľovi od l8.7.1999 priznaný čiastočný
invalidný dôchodok vo výške 2.546 Sk, pričom v uvedenej sume je zahrnutá úprava podľa zákona č.
l32/1998 Z.z. v znení zákona č. 107/1999 Z.z. a zvýšenie podľa zákona č.107/1999 Z.z.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 25.6.1999 súd zistil, že navrhovateľovi bol podľa ustanovenia
§ 29 a § 96 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení odňatý od l8.7.1999 invalidný dôchodok,
keďže podľa posudku sociálnej poisťovne, pobočky Žiar nad Hronom už nie je invalidný podľa

ustanovenia § 29 ods.2 zákona č. 100/1988 Zb., ale je čiastočne invalidný podľa ustanovenia § 37 ods.2
písm.a) zákona č. l00/1998 Zb.
Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 11.10.2005 adresované navrhovateľovi vyplýva, že mu
oznamujú, že jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 7.6.2005 je 45%.
Zo zápisnice o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia, sociálnej poisťovne- Žiar nad

Hronom týkajúce sa navrhovateľa súd zistil, že posudková komisia posúdila, že podľa prešetrenia
zdravotného stavu a zdravotnej dokumentácie od posledného prejednania, ktoré bolo l8.6.1998 došlo k
zlepšeniu zdravotného stavu, následkom výrazne zlepšenej funkcie v oblasti pravého bedrového zhybu.
Pracovný potenciál menovaného je znížený na polovicu. Môže vykonávať práce s možnosťou striedania
sedenia a pochôdzky v práci bez nadmerného zaťaženia PDK. Vhodné sú práce THP pracovníka,

ktoré môže vykonávať bez čas. úľav, pri dosiahnutom stredoškolskom technickom vzdelaní. Nie je už
invalidný podľa § 29 ods.2 zákona č. 100/1998 Zb., ale je čiastočne invalidný podľa § 37 ods.2 písm.a)
zákona č.100/1988 Zb, pričom čiastočná invalidita je následkom úrazu zo dňa l9.7.1997. Pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopnosti u
zdravých občanov na výkon sústavného zamestnania. Dátum vzniku čiastočnej invalidity je od 2.6.1999.

Zo správy Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa l3.5.2009 vyžiadanej súdom okrem iného súd zistil, že
navrhovateľ je schopný len ľahkých pracovných činností bez nosenia a prenášania ťažkých bremien,
bez dlhej chôdze, v klimaticky vyváženom prostredí. Vhodná by bola práca vrátnika v denných zmenách,
prípadne práca informátora. Vzhľadom nato, že mal postihnuté oba bedrové kĺby, koxatrózu v III.štádiu
poškodenia, vykonávať mohol len práce fyzicky nenáročné bez dvíhania a prenášania bremien so

striedaním polôh, ľahké remeselné práce. Vzhľadom na vzdelanie v odbore elektrotechnik by mohol
zastavať prácu vo svojom odbore. Menovaný bol naposledy posudzovaný dňa 8.7.2008 s tým, že tento
bol naďalej uznaný za čiastočne invalidného, pričom pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
poberateľa čiastočného invalidného dôchodku je 50%. s poukazom na ustanovenie § 263a ods.12
zákona č. 461/2003 Z.z.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 29.9.2010 súd zistil, že toto rozhodnutie sa týkalo
navrhovateľa s tým, že podľa § 263 ods.10 a § ll2 ods.2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení mu
od l.9.2010 vyplácajú predčasný starobný dôchodok v sume 347,l0 € mesačne a súčasne od 18.11.2010
mu odnímajú invalidný dôchodok.
Z lekárskej správy MUDr. Viliama Višňovského, praktického lekára pre dospelých zo dňa 27.3.2003

súd okrem iného zistil, že dňa l9.7.1997 utrpel navrhovateľ úraz pri autohavárii - petrochanterická
zlomenina krčka stehennej kosti. Pre túto zlomeninu bola realizovaná rekonštrukčná operácia
podľa Endera -hojenie komplikované nevytvorením sa kostného kalusu v mieste zlomeniny a
nepriaznivým postavením. V roku l998 v apríli bol odstránený osteosyntetický materiál. Podľa
posledného ortopedického nálezu je vytvorená posttraumatická koxatróza III. stupňa vpravo so

skrátením postihnutej končatiny o 4 cm. Podľa posúdenia ortopéda pacient nie je schopný vykonávať
sústavnú eventuálne systematickú prácu pre predpoklad progresie ťažkostí. Od februára 2000 pacient
navštevuje reumatológa pre dnavú artritídu s postihnutím DK, s pravidelným opakovaním sa dnavých
záchvatov. Od októbra 2000 pacient v sledovaní internistu a kardiológa kvôli opresiám na hrudníku
a búšeniu srdca - stav uzavretý ako neurovegetatívna dystonia -prechodne pacient bral sedatíva a

betablokátory.
Z posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. Libora Nečasa súd zistil, že nie
je uvedený dátum kedy bol tento vyhotovený s tým, že sa týka navrhovateľa, bol vypracovaný podľa
vyhlášky č.32/1965 Zb. na základe zdravotnej dokumentácie zo všetkých zdravotníckych zariadení, vktorých sa zranený liečil pre úraz zo dňa l9.7.1996. V ústavnom ošetrení bol od l9.7.1996 do l.8.1997,
pracovná neschopnosť od l9.7.1996. V rámci bolestného bola hodnotená položka 187c bolestné v
bodoch plné l30 bodov.

Z posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 14.8.1998 súd zistil, že nie je
čitateľná pečiatka lekára, ktorý tento vyhotovoval. Posudok sa týka navrhovateľa, bol vypracovaný
podľa vyhlášky č.32/1965 Zb., na základe zdravotnej dokumentácie zo všetkých zariadení, v ktorých sa
zranený liečil pre úraz z júla 1997. V ústavnom ošetrení bol od l4.4.1998 do 22.4.1998, hodnotené bolo
bolestné pod položkou l62, diagnóza extrakcia ostesyntetického materiálu ( enderové prúty l6.4.1998),

bolestnévbodoch plnél5bodov.Hodnotenéboloajsťaženiespoločenskéhouplatnenia,bolahodnotená
položka 391c obmedzenie pohyblivosti pravého bedrového kĺbu ťažkého stupňa- hodnotenie v bodoch
300 bodov a položka 387 skrátenie PDK nad 4 cm- hodnotenie v bodoch polovica 75 bodov spolu 375
bodov.
Zo znaleckého posudku č.3l/2001 zo dňa l2.5.2001 vypracovaného znalcom MUDr. Miroslavom Váňom
CSc, znalcom z odboru zdravotníctvo-chirurgia v konaní vedenom na Okresnom súde v Dolnom Kubíne

č.k. 7C 162/99, súd okrem iného zistil, že znalec uviedol, že do budúcnosti je predpoklad, že obtiaže
poškodeného,tedanavrhovateľaakoajobjektívnezistiteľnénálezysabudúpostupnevpriebehuďalších
rokov stupňovať a aby sa tento proces spomalil alebo prakticky zastavil, bolo by vhodné u poškodeného
uskutočniť endoprotézu bedrového zhybu vpravo a tým aj obmedziť nepriaznivý vplyv skrátenej a
pohybovo obmedzenej pravej dolnej končatiny a fyziologické funkcie ďalších zhybov. Zlomenina krčku

stehennej kosti je ťažkou ujmou na zdraví, ktorá sa môže vyhojiť bez výraznejších trvalých následkov,
ale môže mať pre postihnutého aj dôsledky invalidizujúce.
Zo správy MUDr. Viliama Višňovského, všeobecného lekára pre dospelých zo dňa 7.5.2009 súd zistil,
že táto správa sa týka navrhovateľa, ktorého lekár podávajúci správu prevzal do zdravotnej starostlivosti
l.l.2000. Podľa dostupnej dokumentácie pred dopravnou nehodou v roku l997 netrpel závažnými

ochoreniami. V roku 2009 bol pacient u neho na ambulancii 4 krát, z toho 2 krát s bolesťami chrbta,
l krát s chrípkou a l krát si bol predpísať lieky na dnu. Aj v predchádzajúcich rokoch ho navštevoval s
bolesťami chrbtice a dnavými záchvatmi, pričom mu predpisuje lieky na dnu a utlmenie bolesti chrbtice.
Po autonehode a následnom operačnom riešení zlomeniny pravého femuru došlo postupne k skráteniu
PDK o cca 3 cm, čo viedlo postupne k vývinu degeneratívnych zmien v pravom a následne aj v ľavom

bedernom zhybe, zmenou sklonu chrbtice a vývinu degeneratívnych zmien chrbtice, čo bolo v príčinnej
súvislosti s autonehodou. Dna, ktorou trpí nie je v príčinnej súvislosti s autonehodou z roku l997. K
otázke, či by sa jeho zdravotný stav zlepšil keby absolvoval výmenu bederného zhybu by sa mal vyjadriť
fundovaný ortopéd.
Z výňatku odbornej literatúry, konkrétne z článku G.. D. Y. N. M.. T. U. z Ministerstva práce sociálnych

vecí a rodiny SR uverejnenú v časopise Práce a mzda 2/94 nazvaného Úpravy stratu na zárobku po
skončení PN vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, súd zistil, že je v ňom okrem
iného uvedené, že dňa l6.l2.1993 bol NR SR schválený zákon č. 320/1993 Z.z. o úprave náhrady za
stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z
povolenia, ktorý nadobudol účinnosť dňom l.l.1994 s tým, že tento článok rozoberá ako sa má úprava

vykonať, ktorých zamestnancov sa týka, resp. sa vyjadruje k výpočtovému obdobiu, pričom je tam
uvedené, že pre odstránenie nejednotnosti aplikácie § 1 zákona č. 297/1991 Zb. sa v § 1 ods.1 zákona
č. 320/1993 Z.z. ustanovuje, že ak nárok na náhradu za stratu na zárobku vznikol po 3l.12.1988 úprava
sa uskutoční až za najbližšie časové obdobie uvedené pod písm.b)-g) nasledujúce po období, v ktorom
nárok vznikol t.j., ak nárok na náhradu vznikol v roku l989 rozhodným obdobím pre výpočet priemerného

zárobkurozhodnéhoprevýpočetnáhradyjerokl988aúpravasauskutočnípočnúcrokoml990.Aknárok
na náhradu vznikol napr. vo 4.štvrťroku l992 rozhodným obdobím pre výpočet priemerného zárobku je
3.štvrťrok l992 a úprava sa uskutoční počnúc l.štvrťrokom 1993.
Z korešpondencie medzi Slovenskou poisťovňou a.s. a navrhovateľom súd okrem iného zistil, že
navrhovateľovi bola vyplatená strata na zárobku po skončení PN za obdobie od 18.6.1998 do 30.9.2001

v celkovej výške 525.731 Sk nasledovne:dňa 6.11.1998 renta za obdobie od l9.7.1998 do 3l.12.1998
vo výške 99.l62 Sk, dňa l2.2.1999 renta za obdobie od 1.1.1999 do 3l.3.1999 vo výške 56.187 Sk ,
dňa 7.6.1999 renta za obdobie od l.4.1999 do 3l.6.1999 vo výške 54.583 Sk , dňa 5.11.1999 renta za
obdobie od 1.7.1999 do 3l.l2.1999 vo výške 25.683 Sk, dňa 5.11.1999 renta za obdobie od 1.7.1999
do 3l.12.1999 vo výške 25.232 Sk, dňa l5.3.2000 renta za obdobie od 1.1.2000 do 3l.3.2000 vo výške

29.372 Sk a dňa 17.8.2001 renta za obdobie od 1.4.2000 do 30.9.2001 vo výške 235.5l2 Sk .
Z pripojeného spisu 7C/162/1999 vedeného na Okresnom súde v Dolnom Kubíne súd okrem iného
zistil, že v tomto konaní bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 24.4.2003, pričom účastníkmi konania
bol ako navrhovateľ Marian Vaňo, nar. 18.8.1949 a odporcom firma Compact Slovakia s.r.o., IČO:31 369 437 za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Slovenská kancelária poisťovateľov
IČO: 36 062 235 ,zast. Allianz-Slovenská poisťovňa a.s., IČO: 00 151 700, s tým, že sa jednalo o
konanie o mimoriadnom zvýšení náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. V tomto

konaní bolo rozhodnuté, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 359.837,50 Sk do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a tiež je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 32.452 Sk.
Z uznesenia Okresného súdu v Žiline sp.zn.Sro/296/L zo dňa 8.3.2004 súd zistil, že v obchodnom registri
bolo pri obchodnom mene firmy Compact Slovakia s.r.o. „ v likvidácii“, IČO: 3l 639 437 povolené vykonať
tento zápis: „ Na základe ukončenia likvidácie, schválenej záverečnej správy o priebehu likvidácie s

návrhom na rozdelenie likvidačného zostatku, účtovnej závierky a predloženého súhlasu správcu dane
s výmazom sa spoločnosť z Obchodného registra dňom 8.3.2004 vymazáva“.
ZuzneseniaKrajskéhosúduvŽilinezodňa27.7.2004sp.zn.8Co/249/03súdzistil,žetýmtorozhodnutím
bol rozsudok Okresného súdu v Dolnom Kubíne z 24.4.2003, č.k. 7C 162/1999-171 zrušený a konanie
bolo zastavené, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom l8.10.2004,
pričom z odôvodnenia tohto rozhodnutia v zásade vyplýva, že nakoľko odporca zanikol výmazom z

Obchodného registra a teda nemá právnu subjektivitu táto skutočnosť je takým nedostatkom podmienky
konania ( § 103 O.s.p.), ktorý nemožno odstrániť, a pretože odporca nemá žiadneho právneho nástupcu,
Krajský súd vo veci ďalej nemohol konať, preto v súlade s ust. § 211 a § 107 ods.4 O.s.p., rozsudok
Okresného súdu zrušil a konanie zastavil.
Z pripojeného spisu Okresného súdu v Dolnom Kubíne sp.zn. 1T 3/1998 súd okrem iného zistil, že v

tomto konaní bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 11.3.1998 podľa ktorého bol obžalovaný Mgr. Štefan
Kružliak programátor firmy Compact Slovakia uznaný za vinného, že dňa l9.7.1997 o l7.45 hod. viedol
po ceste v Dolnom Kubíne osobné motorové vozidlo Škoda Felícia a na rovnom úseku cesty v dôsledku
nevenovania pozornosti vedeniu motorového vozidla prešiel do protismeru, čím vytvoril náhlu prekážku
pre vodiča oproti idúceho vozidla zn. Renolt Trafic, ktoré viedol vodič Marian Vaňo, nar. 18.8.1949,

ktorý v snahe zabrániť dopravnej nehode prešiel s vozidlom do ľavého jazdného pruhu, v tom obvinený,
keď zistil, že je v nesprávnom jazdnom pruhu riešil túto situáciu tým, že sa chcel vrátiť späť do svojho
jazdného pruhu a vtedy došlo k čelnému stretu vozidiel, pričom Marián Vaňo utrpel zlomeninu krčku
stehennej kosti vpravo s posunom úlomkov, pričom práceneschopnosť doposiaľ trvá, teda inému z
nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224

ods.1 Tr.zák., začo bol odsúdený na peňažný trest vo výmere 10.000 Sk s tým, že poškodený Marián
Vaňo bol so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na občianskoprávne konanie. Rozsudok
neobsahoval odôvodnenie, pretože obžalovaný a prokurátor sa po vyhlásení rozsudku odvolania vzdali.
V spise sa nachádza protokol o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi tak na Mgr. Štefana
Kružliaka ako i pre Mariana Vaňa s tým, že pokiaľ ide o Mgr. Štefana Kružliaka vyplýva z toho, že krv

odobratá ku skúške na alkohol dňa l9.7.1997 bola vyšetrená na alkohol dňa 24.7.1997, pričom alkohol
v krvi nebol zistený. Pokiaľ ide o Mariana Vaňu je tu uvedené, že vyšetrenie sa začalo dňa l9.7.1997,
vyšetrenie sa konalo na žiadosť menovaného. Menovaný uviedol, že nepožil žiadny alkohol, nie je
uvedené, že by požil nejaké ovocie, ovocné šťavy a podľa vyjadrenia lekára nejaví známky požívania
alkoholu. Krv bola vyšetrená na alkohol dňa 24.7.1997, pričom Widmarkovou skúškou na alkohol v krvi

bolo zistené priemerne 0,32 promile alkoholu ( g/kg).

Podľa § 28 ods.2 prechodné ust. zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 3l.12.2001 sa spravujú podľa
doterajších predpisov.
Podľa § 28 ods.3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla práva a povinností Slovenskej poisťovne a.s. vzniknuté zo
zákonného poistenia prechádzajú l.1.2002 na kanceláriu. Tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva

v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa a.s. Túto činnosť účtuje Slovenská poisťovňa a.s.
oddelene od ostatnej činnosti
Podľa § 3 ods.4 vyhlášky MF SR č.423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky
zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v prípade
smrti poisteného alebo zániku právnickej osoby má poškodený priamo voči poisťovni právo, aby mu

škodu nahradila v tom istom rozsahu, v akom by mu ju bola povinná nahradiť za poisteného, keby ostal
na žive alebo keby právnická osoba nezanikla.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ“), pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je 3 ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa § 104 OZ pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej
udalosti.
Podľa § 106 ods.1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie

o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods.2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak
ide o škodu na zdraví.
Podľa § 420 ods.1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods.2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú.Ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.
Podľa § 427 ods.1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods.2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla,
ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 444 OZ , pri škode na zdraví sa jednorázove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
spoločenského uplatnenia.
Podľa § 445 OZ strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným

dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením
dosahoval.
Podľa § 447 ods.1 OZ v znení účinnom do 3l.7.2004 náhrada za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite je rozdiel medzi priemerným zárobkom pred poškodením
a zárobkom dosahovaným po poškodení s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku alebo

čiastočného invalidného dôchodku.
Podľa § 447 ods.2 OZ v znení účinnom do 3l.7.2004 náhrada za stratu na zárobku spolu so zárobkom
poškodeného a s prípadným invalidným dôchodkom alebo čiastočným invalidným dôchodkom nesmie
presahovať sumu určenú predpismi pracovného práva pre náhradu škody pri pracovných úrazoch a
chorobách z povolania. Toto obmedzenie neplatí, ak škoda bola spôsobená úmyselne; z dôvodov

hodných osobitného zreteľa môže súd určiť vyššiu sumu náhrady aj vtedy, ak škoda bola spôsobená
hrubou nedbanlivosťou.
Podľa § 447 OZ v znení účinnom od l.8.2004 náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma
úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Podľa § 879h OZ- prechodné ustanovenie k úpravám účinným od l.8.2004, náhrada za stratu na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite priznaná pred l.8.2004, ktorá sa
vyplácala k 3l.7.2004 a nárok na jej výplatu trvá, sa zvýši podľa všeobecných predpisov o sociálnom
poistení. V roku 2004 sa táto náhrada zvýši od l.10.2004.
Podľa § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského

uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona a ak ide o chorobu z povolania z takejto choroby, ktorá bola zistená pred týmto
dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy, pričom tento zákon nadobudol účinnosť l.8.2004.
Podľa § 2 o ds.1 vyhlášky č.32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
( ďalej len „ citovaná vyhláška“), odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením

na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených
v prílohe tejto prihlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a
priebehu liečenia.
Podľa § 4 ods.1 citovanej vyhlášky, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie
na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie

jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh ( ďalej len
„ následky“). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov
a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť
sa v živote a spoločnosti.
Podľa § 6 ods.1citovanej vyhlášky pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza

zo základného poštu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.
Podľa § 6 ods.2 citovanej vyhlášky suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom
sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol
poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti, a ktoré sú v dôsledku poškodeniaobmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom,
politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolenia a ďalšieho sebavzdelávania; pritom
sa prihliada nato, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie

lekára podľa § 10.
Podľa § 7 ods.1 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 3l.3.1999, výška odškodnenia za bolesť a za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 30 Sk za 1 bod.
Podľa§7ods.2citovanejvyhláškyvzneníúčinnomdo31.3.1999celkovávýškaodškodneniazabolesťa
za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu l20.000

Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 36.000 Sk.
Podľa § 7 ods.3 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 3l.3.1999, v prípadoch hodných osobitného
zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a
to i nad sumu ustanovenú v odsekoch l a 2.
Podľa ods.6,7 a 8 Prílohy citovanej vyhlášky bod A Zásady pre hodnotenie časť I Odškodnenie za bolesť,
hodnotenie poškodenia na zdraví vykonané podľa ods.2 a 4 sa zvýši až o polovicu ak :

a)došlo k infekcii rany (s výnimkou tetanu), ohodnotenie možno zvýšiť len za to zranenie, ktorého doba
liečenia sa infekciou predĺžila,
b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby, ako sú opätovné transfúzie a infúzie
alebo pri liečbe nastali komplikácie ako sú zápal žíl, preležaniny, zápal pľúc a podob.
c) povaha zranenia si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažujú injekcie,

punkcie kĺbu, hrudníka, a abscesov, infúzie a transfúzie; toto zvýšenie sa však nevykoná, ak operačný
výkon je už uvedený a hodnotený v základnej sadzbe pre príslušné poškodenie.
Podľa odseku 7 pri súbehu dôvodov pre zvýšenie uvedených v ods.6 možno odškodnenie za bolesť
zvýšiť najviac na 2-násobok základnej sadzby. Taký posudok možno však vydať iba vtedy, ak ho potvrdil
prednosta príslušného odborného oddelenia alebo jeho zástupca.

Podľa ods.8 veta prvá a druhá, ak poškodený utrpel viac poškodení t.j. poškodenia, pri ktorých každé
postihuje iný orgán, prípadne viac chorôb z povolania a iných poškodení na zdraví, ohodnotí lekár každé
zranenie osobitne. Plnou sadzbou počíta však iba poškodenie najzávažnejšie ohodnotené najvyšším
počtom bodov (vrátane zvýšenie), zatiaľ čo ohodnotenie ostatných poškodení sa pripočíta 3-inami,
pokiaľ by sa pritom dve alebo viaceré súčasne vzniknuté poškodenia hodnotili rovnakým počtom bodov,

počíta sa plne len jedno z nich.
Podľa ods.14 Prílohy A citovanej vyhlášky, časť III Postup pri vydávaní posudkov, súčasťou lekárskeho
posúdenianiejeurčovaniezvýšeniaodškodneniazasťaženiespoločenskéhouplatneniapodľa§6ods.2
vyhlášky.
Podľa § 205b ods.3 zákona č.65/1965 Zb. Zákonníka práce, (ďalej len „ vyššie citovaného Zákonníka

práce“), náhradu za stratu na zárobku vypláca zamestnávateľ pravidelne raz mesačne.
Podľa § 195 ods.1 vyššie citovaného Zákonníka práce, náhrada za stratu na zárobku po skončení
práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo pri čiastočnej invalidite sa po dobu l2 po sebe
nasledujúcich mesiacov od vzniku nároku poskytne zamestnancovi v takej výške, aby spolu s jeho
zárobkom po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania s pripočítaním prípadného

invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu sa rovnalo
jehopriemernémuzárobkupredvznikomškody.Pritomsaneprihliadanazvýšenieinvalidnéhodôchodku
pre bezvládnosť, na zníženie tohto dôchodku podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, na
zvýšenie priznaných dôchodkov podľa týchto predpisov ani na zárobok zamestnanca, ktorý dosiahol
zvýšeným pracovným úsilím.

Podľa § 195 ods.2 vyššie citovaného Zákonníka práce, po uplynutí doby uvedenej v predchádzajúcom
odseku, náhrada za stratu na zárobku spolu so zárobkom postihnutého zamestnanca s prípadným
dôchodkom uvedeným v predchádzajúcom odseku nesmie presiahnuť sumu 5.700 Sk mesačne; pritom
sa neprihliada na zárobok zamestnanca, ktorý dosiahol zvýšeným pracovným úsilím. U zamestnancov,
ktorých priemerný zárobok pred vznikom škody bol vyšší ako 5.700 Sk, sa táto suma zvyšuje o 75%

rozdielu medzi týmto zárobkom a sumou 5.700 Sk. Toto obmedzenie neplatí, ak škoda bola spôsobená
úmyselne alebo výhradne porušením právnych alebo ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci, pokiaľ ich neporušil postihnutý zamestnanec. Z dôvodov hodných osobitného
zreteľa môže súd rozhodnúť, že toto obmedzenie neplatí tiež vtedy, ak škoda bola spôsobená hrubou
nedbanlivosťou, pokiaľ sa jej nedopustil postihnutý zamestnanec.

Podľa § l95 ods.4 vyššie citovaného Zákonníka práce, zamestnancovi, ktorý bez vážnych dôvodov
odmietne nastúpiť prácu, ktorá mu bola zabezpečená, prislúcha náhrada za stratu na zárobku podľa
predchádzajúcich odsekov iba vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom pred vznikom škody
spôsobenej zamestnancovi úrazom alebo chorobou z povolania a priemerným zárobkom, ktorý moholdosiahnuť pri práci, ktorá mu bola zabezpečená. Zamestnávateľ zamestnancovi neuhradí škodu do
výšky sumy, ktorú si bez vážnych dôvodov opomenul zarobiť.
Podľa § 201 ods.1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce ( ďalej len „ nového Zákonníka práce“) v

znení účinnom k 31.12.2003 náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo
pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity sa poskytne zamestnancovi v takej sume, aby spolu s
jeho zárobkom po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania s pripočítaním prípadného
invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu sa
rovnala jeho priemernému zárobku pred vznikom škody. Pritom sa neprihliada na zárobok zamestnanca,

ktorý dosiahol zvýšeným pracovným úsilím.
Podľa § 201 ods.5 nového Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2003, zamestnancovi, ktorý
bez vážnych dôvodov odmietne ponúkanú prácu alebo vhodné zamestnanie, patrí náhrada za stratu
na zárobku podľa ods.1a 4 iba vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom pred vznikom škody
spôsobenú zamestnancovi pracovným úrazom alebo chorobou u povolania a priemerným zárobkom,
ktorý by mohol dosiahnuť pri práci, ktorá mu bola ponúknutá. Zamestnancovi sa neuhradí škoda do

sumy, ktorú si bez vážnych dôvodov nezarobil.
§ 201 nového Zákonníka práce bol od 1.1.2004 zrušený.
Podľa § 251 ods.1 nového Zákonníka práce ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne
vzťahy, ktoré vznikli pred l.4.2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli a právne
úkony urobené pred l.4.2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa§251ods.2novéhoZákonníkapráce,úpravanáhradyzastratunazárobkuposkončenípracovnej
neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a úprava náhrady nákladov na výživu
pozostalých sa uskutoční aj u zamestnancov a pozostalých, ktorým náhrada patrila do 3l.3.2002; to platí
aj pre náhrady, o ktorých bolo do 3l.3.2002 právoplatne rozhodnuté, alebo ktorých výška bola dohodnutá.
Podľa § 88 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú

rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40% pokles schopností
vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § l7 ods.2 ( ďalej len
„poklespracovnejschopnosti“)anedovŕšildôchodkovývekalebomunebolpriznanýpredčasnýstarobný
dôchodok.
Podľa§89azákonaosociálnompoistení,nároknaúrazovúrentuzanikádňomdovŕšeniadôchodkového

veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.
Podľa § 272 ods.3 zákona o sociálnom poistení, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnostialebopriuznaníinvalidityalebočiastočnejinvalidityanáhradazastratunadôchodku,ktoré
sa vyplácali k 31.12.2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni sa považujú od l.1.2004 za úrazovú
rentu, a to v sume v akej patrili do 31.12.2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.

Podľa§272ods.5zákonaosociálnompoistení,vkonaniachonáhradezastratunazárobkuposkončení
pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na
dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do 3l.l2.2003 sa po tomto dni rozhodne za obdobie do
3l.12.2003 podľa predpisov účinných do 3l.12.2003 a za obdobie po 3l.12.2003 ako o úrazovej rente
podľa tohto zákona. To platí aj na konanie o týchto náhradách, na ktoré vznikol nárok pred l.januárom

2004 a žiadosť o ich priznanie a vyplácanie bola podaná po 3l.12.2003.
Podľa § 293b zákona o sociálnom poistení, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta vyplácané
pred l.l.2005 sa zvyšuje od l.1.2005 o 7,54% sumy úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty
vyplácanej ku dňu zvýšenia.
Podľa ods.1 a 2 §293e zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k l2.6.2008,na zvyšovanie

dôchodkových dávok v roku 2005 sa nepoužije § 82 ods.1 a 2. Dôchodkové dávky vyplácané k l.7.2005
a dôchodkové dávky priznané od l.7.2005 do 3l.l2.2005, ktorých suma je:
a) do 3.906 Sk sa zvyšuje o l0,2%,
b) od 3.907Sk do 3.956 Sk sa zvyšujú na sumu 4.306 Sk,
c) od 3.957 Sk do l0.937 Sk sa zvyšujú o 8,85%,

d) od l0.938 Sk do ll.077 Sk sa zvyšujú na sumu 11.907 Sk,
e) od 11.078 Sk do l4.7l9 Sk sa zvyšujú o 7,5 %...
Podľa § 2 ods.1 písm.c) zákona č. 90/1996 Z.z. o minimálnej mzde výška minimálnej mzdy je 75% súm
uvedených v písm.a,b), ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku
a o mladistvého zamestnanca staršieho ako l6 rokov.

Podľa § l27 Občianskeho súdneho poriadku,( ďalej len „ O.s.p.“), ak závisí rozhodnutie od posúdenia
skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca
vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľkoznalcov, môžu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených
prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca.
Podľa § 135 ods.1 veta tretia O.s.p. , ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že

bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov,
a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise
základného imania;. súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že
návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa l9.7.1997 utrpel navrhovateľ úraz pri
autonehode, pričom pri tejto dopravnej nehode mu bola spôsobená ťažká ujma na zdraví s tým, že
zo spáchania tohto skutku bol uznaný za vinného Mgr. Štefan Kružliak ako vodič motorového vozidla,
ktorý vykonával v tom čase pracovné povinnosti v prospech svojho zamestnávateľa spoločnosť Compact

Slovakia s.r.o., IČO: 3l 639 437. V dôsledku toho vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu škody,
konkrétnenajednotlivénárokynanáhraduškodynazdraví.Jednalosaokreminéhoonároknabolestné,
na sťaženie spoločenského uplatnenia ako i nárok na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti. Keďže Slovenská poisťovňa a.s. plnila, pokiaľ ide o bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia navrhovateľovi v základnej výmere, uplatnil si navrhovateľ nárok na mimoriadne zvýšenie

náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia najprv voči primárne zodpovednému subjektu,
ktorým bola firma Compact Slovakia s.r.o., nakoľko však došlo k zániku tejto právnickej osoby a jej
následnému výmazu z Obchodného registra mal súd v zmysle vyššie citovaných právnych predpisov
preukázanú pasívnu legitimáciu odporcu s tým, že predmetom tohto konania bol aj nárok navrhovateľa
na náhradu straty na zárobku po skončení PN potom čo poisťovňa odmietla navrhovateľovi plniť

dobrovoľne.
Pokiaľ ide v tejto súvislosti o vznesenú námietku premlčania odporcu ohľadom nároku z titulu
mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v celom rozsahu, keď
odporca tvrdil tým, že rozsudok Okresného súdu v Dolnom Kubíne bol krajským súdom v dôsledku
výmazu spoločnosti Compact Slovakia s.r.o. zrušený a konanie zastavené, je treba dospieť k záveru,

že nebolo v konaní riadne pokračované a nedošlo k spočívaniu premlčania, a preto s poukazom na
ustanovenie § 104 OZ mala premlčacia doba uplynúť dňa l9.7.2001 a navrhovateľ si svoj nárok na
súde uplatnil až podaním zo dňa 11.1.2005. Súd však túto námietku nepovažoval za opodstatnenú a
to z toho dôvodu, že rozsudok Okresného súdu v Dolnom Kubíne, ktorým bola spoločnosť Compact
Slovakia s.r.o. zaviazaná plniť navrhovateľovi z tohto titulu bol vyhlásený dňa 24.4.2003. Firma Compact

Slovakia s.r.o. bola vymazaná z Obchodného registra dňa 8.3.2004, teda najskôr vtedy sa o tejto
skutočnosti mohol podľa názoru súdu dozvedieť i navrhovateľ, i keď z pripojeného spisu 7C 162/1999
Okresného súdu Dolný Kubín vyplýva, že o tejto skutočnosti sa odporca mal dozvedieť od JUDr. Ivana
Ilavského, advokáta, ktorý zastupoval firmu Compact Slovakia s.r.o., ktorý túto skutočnosť oznámil tak
navrhovateľovi ako i súdu, pričom súdu toto bolo oznámené dňa 2.7.2004 a následne navrhovateľ

podaním, ktoré došlo na tamojší súd dňa 2l.7.2004 žiadal o pripustenie zmeny na strane odporcu. Ak
by súd vychádzal z toho, že sa jedná o právo na náhradu škody, toto sa v súlade s § 106 ods.1 a 2
Občianskeho zákonníka premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá. Táto subjektívna premlčacia doba sa týka i náhrady škody na zdraví s tým, že na začatie jej
plynutia je potrebné rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného, ktorá sa týka jednak jeho vedomosti

o škode a zároveň aj jeho vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom
subjekte. Pri posudzovaní týchto skutočností je potrebné vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti
poškodeného o týchto prvkoch, teda v súlade s príslušnými komentármi k tomuto ustanoveniu nestačí
len možnosť dozvedieť sa o nich, a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia
doba. Ak by však súd aj vychádzal z názoru odporcu s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR zo dňa 30.3.2006 sp.zn.3Cdo/219/04,podľa ktorého v prípade zániku právnickej osoby v zmysle
§ 3 ods.4 vyhlášky č.423/1991 Zb., môže poškodený uplatniť na súde priamy nárok na plnenie voči
poisťovni s tým, že toto právo proti poisťovni nie je právom na náhradu škody, ale ide o originálne právo
založené právnym predpisom, teda ide o výplatu poistného plnenia zo zákonného poistenia. Súd tu v
tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 104 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri právach na

plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. V súlade s komentármi
k tomuto zákonnému ustanoveniu, poistnou udalosťou treba rozumieť skutočnosť, s ktorou je spojený
vznik povinnosti poistiteľa plniť, napr. pri úraze v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu zdravia nemožno
za deň, keď došlo k poistenej udalosti považovať deň úrazu, ale deň keď sa prejavili jeho následky. Vsúlade s tým má súd potom zato, že skutočnosťou, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť
môže byť až deň výmazu predmetnej právnickej osoby z Obchodného registra. Keďže si navrhovateľ
uplatnil svoje nároky na súde dňa 11.1.2005 súd nepovažoval tieto nároky na mimoriadne zvýšenie

náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia za premlčané.
Pokiaľ ide o samotnú výšku náhrady za bolestné, súd vychádzal zo základného bodového hodnotenia,
ktoré podal znalec MUDr. Resutík v znaleckom posudku v rámci tohto konania, nakoľko súd bol toho
názoru, že sa jedná o odbornú otázku s tým, že ak znalec stanovil bodové ohodnotenie bolestného
na l42 bodov súd akceptoval námietku odporcu, že ak znalec hodnotil položku č.162, táto v zmysle

predmetnej vyhlášky môže byť ohodnotená v rozmedzí l0-l5 bodov a v zmysle citovaných zásad pre
hodnotenie môže byť ohodnotená maximálne v 3-inách, teda maximálne do výšky 11,25 bodu. Bodové
ohodnotenie bolestného by tak malo byť vo výške l4l,25 bodu, čo pri sume 30 Sk za bod predstavuje
čiastku 4.237,50 SK. Súd priznal navrhovateľovi mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť v sume 42.375
Sk, čo po prepočítaní konverzným kurzom na menu euro predstavuje čiastku 1406,59 €, teda jedná
sa o l0 násobné zvýšenie, pričom súd zobral do úvahy čiastku 4.350 Sk, ktorá už z titulu bolestného

bola navrhovateľovi plnená a to zodpovedá sume 38.025 Sk, čo po prepočítaní konverzným kurzom
predstavuje čiastku 1.262,20 €, ktorú súd prisúdil navrhovateľovi z tohto titulu z nasledovných dôvodov.
Odporca namietal, že navrhovateľovi nemôže vzniknúť v zásade nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady
za bolesť, nakoľko samotný znalec podávajúci znalecký posudok nenavrhol v súlade s odsekom 6
Zásad pre hodnotenie časť I Odškodnenie za bolesť citovanej vyhlášky zvýšenie o polovicu, resp. až

na 2-násobok základnej sadzby. Súd sa však s takýmto názorom odporcu nestotožnil, pretože možné
zvýšenie na ktoré poukazoval odporca prichádza do úvahy v prípadoch, ktoré sú tam špecifikované
viac-menej taxatívne a neexistencia takýchto dôvodov nevylučuje možnosť, že sa jedná o prípad hodný
osobitného zreteľa, v dôsledku ktorého by súd mohol odškodnenie za bolesť zvýšiť. Tento prípad
osobitného zreteľa súd videl v tom, že navrhovateľ prekonal v dôsledku úrazu, ktorý utrpel pri dopravnej

nehode 2 operácie, ktoré samé o sebe sú bolestivé, rovnako aj následné hojenie je bolestivé, súd
však najmä prihliadol na fakt, že okrem základného poranenia, ktoré navrhovateľ utrpel pri dopravnej
nehode následkom tohto poranenia trpí navrhovateľ ďalšími pridruženými ochoreniami s tým, že znalec
sa vyjadril, že tieto sú v priamej príčinnej súvislosti s následkami zle zhojenej zlomeniny, ktorú utrpel
navrhovateľ pri úraze. Pritom podľa názoru súdu tieto pridružené zdravotné problémy spôsobujú,

prihliadnuc na vyjadrenie svedka MUDr. Hromeca, ktorý je ortopédom navrhovateľa, bolesti, ktoré ho
sprevádzajú až do súčasnosti, pričom je predpoklad zhoršovania chronických poúrazových zmien. Súd
teda vychádzajúc aj zo znenia vyhlášky č.32/1965 Zb., podľa ktorej odškodnenie za bolesť musí byť
primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia, súd za primerané zvýšenie považoval už
uvedené l0 násobné zvýšenie základnej výmery na rozdiel od pôvodne navrhovateľom požadovaného

25 násobného zvýšenia.
Pokiaľ ide o nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia tam súd,
pokiaľ ide o základné bodové ohodnotenie tiež vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Richarda
Resutíka, ktorý bol v tomto konaní vypracovaný, nakoľko sa jednalo o odbornú otázku, keď znalec
stanovil bodové ohodnotenie na 400 bodov, čo pri hodnote 30 Sk za l bod zodpovedá sume l2.000

Sk. Za primerané zvýšenie pritom súd považoval l5 násobok tejto sumy, teda čiastku l80.000 Sk, od
ktorej odpočítal už poskytnuté plnenie navrhovateľovi z titulu SSÚ vo výške 22.500 Sk, čo zodpovedá
sume 157.500 Sk po prepočítaní konverzným kurzom na menu euro je to 5.228,04€, ktorú súd prisúdil
navrhovateľovi z titulu mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Prípad
hodný osobitného zreteľa videl súd ohľadne veku navrhovateľa, v ktorom utrpel predmetný úraz,

konkrétne tento sa mu stal mesiac pred 48 narodeninami t.j. navrhovateľ bol ešte v produktívnom
veku života, avšak predsa len vstupoval do poslednej tretiny profesného života. Súd tiež prihliadol na
percentuálne vyjadrenie zníženia schopnosti navrhovateľa pracovať, ktorá bola pôvodne určená na 50
% , následne znížená na 45 %, čo sa tiež pohybuje v spodnej hranici percentuálneho vymedzenia
poklesu schopnosti vykonávať pracovnú činnosť tak, ako ich v súčasnosti chápe § 88 zákona o

sociálnom poistení, podľa ktorého má poškodený nárok na úrazovú rentu ak jeho pokles schopnosti
pracovať je viac ako 40%. Podľa odborných názorov získaných v tomto konaní by navrhovateľ s určitými
obmedzeniami mohol vykonávať niektoré druhy menej náročných prác, i keď zároveň jednoznačne bolo
preukázané, že v oblasti, v ktorej pred úrazom podnikal, teda ako umelecký kováč už prácu vykonávať
nemôže. Pokiaľ ide o obmedzenia, ktoré mu úraz priniesol v rodinnom živote, resp. pokiaľ ide o jeho

spoločenské a športové vyžitie v rámci mimopracovného času, tam súd vychádzal z toho, že navrhovateľ
je v zásade samoobslužný, na kratšie vzdialenosti ( do dvoch hodín) môže šoférovať aj osobné motorové
vozidlo. Na druhej strane sa už nemôže venovať svojim športovým záľubám, ktoré však podľa názoru
súdu v čase bezprostredne pred nehodou, s poukazom na priloženú fotodokumentáciu, navrhovateľvykonával len rekreačne. Z týchto dôvodov súd mal zato, že nárok na mimoriadne zvýšenie, náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia tu je, avšak nie v takej výške ( 25 násobok) ako to žiadal v návrhu
navrhovateľ.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok náhrady straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti súd
v zásade vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Dariny Huťkovej, nakoľko stanovenie priemerného
zárobku navrhovateľa, resp. i výpočet výšky náhrady súd považoval za odbornú otázku, avšak existovali
tu viaceré faktory, ktoré ovplyvňovali spôsob výpočtu a tým aj následnú výšku náhrady, pričom tieto
otázky považoval súd za otázky právne, s ktorými sa musel vysporiadať sám. Navyše pri výpočte

priemerného mesačného príjmu zo závislej činnosti i z podnikania v období od 1.1.1997 do l8.7.1997
došlo na začiatku znaleckého posudku k matematickej chybe, z tohto dôvodu má byť tento vo výške
l3.701 Sk a nie l3.716 Sk a tým došlo následne k nesprávnym sumám v celom znaleckom posudku. Súd
pretovykonalprepočetsám,keďtátomatematickáchybanebolaodstránenáanivdoplnkukznaleckému
posudku a súd zohľadnil jednotlivé-variantné spôsoby výpočtu, keď do svojho výpočtu zapracoval svoj
právny názor na jednotlivé sporné otázky, ktoré pretrvali medzi účastníkmi konania. Jednalo sa o tieto

sporné otázky:
Otázka redukcie, resp. neredukcie náhrady za stratu na zárobku v zmysle § 447 ods.2 Občianskeho
zákonníka s odkazom na § 195 ods.2 zákona č.65/1965 Zb. Zákonníka práce v zneniach účinnom
v rozhodnom čase. Tu súd zastáva názor, že redukcia bola oprávnená a nestotožnil sa s názorom
navrhovateľa, že tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe čoho by súd mohol určiť

vyššiu sumu náhrady, keď zároveň mala byť škoda spôsobená hrubou nedbanlivosťou. Pokiaľ ide
o preukázanie hrubej nedbanlivosti, ktorej sa mal dopustiť šofér motorového vozidla Mgr. Kružliak
spôsobením dopravnej nehody, tam súd vyhodnotil po preštudovaní pripojeného trestného spisu, že jeho
zavinenie by bolo možné hodnotiť ako vedomú nedbanlivosť(i keď samotný trestný rozsudok hovorí iba
o nedbanlivosti, keďže tento neobsahuje odôvodnenie) tak ako ju chápe Trestný zákon a teda bolo by

tu možné hovoriť o hrubej nedbanlivosti. Na druhej strane ale súd nedospel k záveru, že by tu existovali
dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy by mala byť priznaná vyššia suma náhrady, ktoré navrhovateľ
videl analogicky ako pri ustanovení § 7 ods.3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Naopak súd poukazuje na fakt,
že navrhovateľ preukázal svoju aktivitu pri hľadaní práce len prostredníctvom dvoch faxových ponúk v
cudzích jazykoch, navyše pokiaľ ide o ponuku v anglickom jazyku súdu z nej vyplynulo, že sa jedná o

ponuku na umelecké kováčske práce, ktoré po nehode už navrhovateľ ani nemohol vykonávať. Ďalším
dôkazom bola žiadosť o poskytnutie úveru na vypracovanie projektu financovaného v rámci EÚ ohľadne
podnikaniavcestovnomruchu.Ztohtodôvodusúdnevideldôvodynaposkytnutievyššejsumynáhradya
tedaneaplikácieustanovenítýkajúcichsaredukcie,tedasúdpostrádaldôvodyhodnéosobitnéhozreteľa
na takýto postup. Otázka redukcie bola aktuálna len do 1.4.2002, keď došlo k prijatiu nového Zákonníka

práce č. 311/2001 Z.z., pričom podľa názoru súdu je s poukazom na prechodné ustanovenia tohto
nového Zákonníka práce, konkrétne § 251 potrebné aplikovať aj na tento prípad už ďalej nový Zákonník
práce, keďže aj z komentára k týmto prechodným ustanoveniam vyplýva, že je možné postupovať
podľa tohto zákona pri náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti aj v prípade
osôb, ktorým tieto náhrady patrili do 3l.3.2002, pretože absencia takéhoto prechodného ustanovenia by

znamenala neodôvodnenú diskrimináciu osôb, ktoré utrpeli poškodenie zdravia skôr.
Ďalšou spornou otázkou bolo, či navrhovateľovi má byť priznaný nárok na náhradu za stratu na zárobku
aj v čase, keď ako poberateľ čiastočného invalidného dôchodku nebol evidovaný na úrade práce. V tejto
súvislosti sa súd stotožnil s názorom navrhovateľa, že žiadny zákonný predpis priamo nepodmieňuje
vznik, resp. existenciu nároku navrhovateľa na rentu takouto evidenciou. Analogicky súd prihliadol

k ustanoveniu § 195 ods.4 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb., resp. § 201 ods.5 Zákonníka práce
č.311/2001 Z.z., podľa ktorých platí, že v prípade, že zamestnanec bez vážnych dôvodov odmietne
nastúpiť do práce, ktorá mu bola zabezpečená patrí mu náhrada za stratu na zárobku vo výške rozdielu
medzi priemerným zárobkom pred vznikom škody a priemerným zárobkom, ktorý mohol dosiahnuť pri
práci, ktorá mu bola zabezpečená. Aj z týchto ustanovení vyplýva, že aj keď takáto osoba odmietne

vykonávať nejakú prácu nezaniká jej tým úplne nárok na náhradu za stratu na zárobku, pričom súd
prihliadol na fakt, že počas doby, v ktorej bol navrhovateľ evidovaný na úrade práce nebolo preukázané,
že by odmietol nejakú prácu, ktorá by mu bola ponúknutá, resp. že mu nejaká práca bola vôbec
ponúknutá. Súd sa oboznámil so stavom miery nezamestnanosti v rozhodnom období, keď vyhodnotil,
vzhľadomnapočetuchádzačovozamestnanieapočetvoľnýchpracovnýchmiest,ktorýbolvpríslušnom

regióne, pod ktorý navrhovateľ spadá, ako málo pravdepodobné, že by navrhovateľovi, ktorý má
navyše zníženú pracovnú schopnosť bolo umožnené sa zamestnať, predovšetkým však súd prihliadol
nato, že aj keby navrhovateľovi bola ponúknutá nejaká práca mohol by mu byť ponúknutý iba druh
práce, ktorý zodpovedá jeho zdravotnému obmedzeniu, pričom v priebehu konania bolo zistené, ženavrhovateľ by mohol pracovať napr. ako informátor, vrátnik, THP pracovník, čo podľa názoru súdu
by mohlo zodpovedať prvým dvom stupňom náročnosti pracovných miest tak ako ich vyhodnocuje
príloha č.1 k Zákonníku práce č.311/2001 Z.z.-Charakteristiky stupňov náročnosti pracovných miest,

ktoré sú väčšinou ohodnocované mzdou na úrovni minimálnej mzdy. Pokiaľ teda bolo pri výpočte nároku
navrhovateľa na náhradu straty na zárobku počítané s fiktívnym zárobkom vo výške 75% z minimálnej
mzdy považuje súd takýto postup za dostatočný a opačný postup v tom zmysle, že by navrhovateľovi
nemal vôbec vzniknúť nárok na náhradu za stratu na zárobku, za takéto obdobie by súd považoval za
neprimerane tvrdý.

Ďalšou spornou otázkou bolo, či pri výpočte nároku navrhovateľa sa má zohľadňovať 50% z minimálnej
mzdy ako to navrhoval navrhovateľ, resp. 75% minimálnej mzdy ako to navrhoval odporca ( a z tejto
výšky vychádzala aj znalkyňa v znaleckom posudku).V tejto otázke sa súd stotožnil s názorom odporcu
a to s poukazom na citované ustanovenie zákona o minimálnej mzde, ktoré výslovne v § 2 ods.1
písm.c) hovorí o tom, že výška minimálnej mzdy je 75% súm uvádzaných v písmenách a),b), ak ide
o zamestnanca, ktorý je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku t.j.,pokiaľ by sa navrhovateľ

zamestnal žiadny zamestnávateľ by mu nemohol vyplácať mzdu nižšiu ako uvedenú minimálnu mzdu,
ktorá zodpovedá výške 75% z minimálnej mzdy pre bežného zamestnanca. Argument navrhovateľa,
že on pred nehodou pôsobil ako súkromný podnikateľ a aj následne po nehode preferoval pokračovať
v podnikaní aj keď v inej oblasti ako dovtedy, keď podľa ich názoru žiadna právna úprava presne
neriešila spôsob a mechanizmus výpočtu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti u

podnikateľov a preto má byť prihliadnuté na špecifiká tohto prípadu a má byť zohľadnený percentuálny
pokles schopnosti navrhovateľa pracovať rovnajúci sa 50% a teda ten má kopírovať tzv. fiktívny zárobok
50% minimálnej mzdy, takýto argument považoval súd za irelevantný. Ako fiktívny zárobok teda súd
započítal podporu v nezamestnanosti , ktorá bola navrhovateľovi v tom ktorom období vyplácaná a
následne aktuálnu výšku minimálnej mzdy v rozsahu 75% z danej čiastky.

Ďalšou otázkou, v ktorej sa názory navrhovateľa a odporcu rozchádzali bolo, či má byť navrhovateľovi
priznaný nárok na stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti aj po 1.9.2010 odkedy mu
vznikol nárok na vyplácanie predčasného starobného dôchodku, keď odporca žiadal nepriznať nárok na
úrazovú rentu po tomto období na rozdiel od navrhovateľa, pričom taký názor aký odporca zastával a
v podanom znaleckom posudku aj znalkyňa Ing. Huťková. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie

§ 89a zákona o sociálnom poistení, z ktorého jednoznačne vyplýva, že nárok na úrazovú rentu zaniká
dňomdovŕšeniadôchodkovéhovekualebodňompriznaniapredčasnéhostarobnéhodôchodkustým,že
podľa § 272 ods.5 zákona o sociálnom poistení v konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti, ktoré neboli právoplatne skončené do 3l.12.2003 sa po tomto dni rozhodne za
obdobie po 31.12.2003 o tomto nároku ako o úrazovej rente podľa tohto zákona. Vzhľadom k tomu súd

priznal nárok navrhovateľa len do 31.8.2010.
V priebehu konania došlo k zhode medzi účastníkmi konania a zosúladil sa tým aj názor znalkyne v
znaleckom posudku, pokiaľ ide o výšku invalidného dôchodku, resp. čiastočného invalidného dôchodku,
ktorú treba započítavať pri výpočte náhrady straty na zárobku, a tiež navrhovateľ v priebehu konania
akceptoval započítavanie vyplácanej podpory v nezamestnanosti navrhovateľovi pokiaľ ide o výšku

vypočítavanej náhrady straty na zárobku.
Spornou tak ostala už len otázka valorizácie, teda odkedy má byť prvý krát priznaná navrhovateľovi, či
podľa nariadenia vlády č.220/1999 Z.z. od 1.10.1999 ako to tvrdil navrhovateľ alebo až podľa nariadenia
vlády č. 277/2000 Z.z. od l.10.2000 ako to tvrdil odporca. V tejto súvislosti súd poukazuje nato, že
rozhodným obdobím pre výpočet základu nároku navrhovateľa na náhradu za stratu na zárobku po

skončení pracovnej neschopnosti je obdobie od 1.1.1997 do l8.7.1997. Nárok navrhovateľa na náhradu
za stratu na zárobku po skončení PN vznikol k 18.6.1998 a preto má súd zato, že k prvej valorizácii
by malo dôjsť od 1.10.1999, keď takýto postup neodporuje podľa názoru súdu § 1 ods.1 posledná veta
zákona č.320/1993 Z.z. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, na ktorý analogicky poukázal odporca,

podľa ktorého platí, že sa takáto úprava uskutoční až za najbližšie časové obdobie nasledujúce po
období, v ktorom nárok vznikol, a tiež to neodporuje rozhodnutiam všeobecných súdov, na ktoré
odkazovalodporcanajmäspoukazomnavymedzenierozhodnéhoobdobia.Takakototvrdilnavrhovateľ
valorizácia má nahrádzať nemožnosť zvyšovať si zárobok z rôznych dôvodov a v prípade, že by malo
dôjsť k valorizácii prvý krát od 1.10.2000 znamenalo by to nezvýšenie zárobku navrhovateľa o viac ako

2 roky. Súd sa pritom nestotožnil s názorom odporcu uvedeného v záverečnej reči, že kompenzácia
za valorizáciu bola uskutočnená tým, že od l8.6.1998, keď bol navrhovateľ uznaný za plne invalidného
a bol mu priznaný plný invalidný dôchodok až do l8.6.1999 bol navrhovateľ odškodňovaný sumou do
plného zárobku bez redukcie.Medzi účastníkmi nebol sporný ten fakt, že od 1.8.2004 sa nárok na náhradu za stratu na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti v zásade považuje za úrazovú rentu a táto sa ustáli po1.8.2004
vo výške akej oprávnenej osobe patrila k 3l.7.2004. Rozpor medzi účastníkmi bol opäť len v otázke

valorizácií tejto úrazovej renty, konkrétne navrhovateľ žiadal aplikovať valorizáciu podľa opatrenia
MPSVR č.466/2004 Z.z. od l.l2.2004 o 3,4% , ďalej žiadal priznať úpravu valorizácie od 1.1.2005 o
7,54 % v zmysle ustanovenia § 293 b zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a následne od
1.7.2005 o 8,85 % v zmysle opatrenia MPSVR č.167/2005. Odporca žiadal valorizáciu od 1.12.2004
nepriznať vôbec a od l.7.2005 valorizovať len vo výške 7,5 % s odkazom na ustanovenie § 293e

zákona o sociálnom poistení. K tejto problematickej otázke zastáva súd ten názor, že podľa vyššie
citovaného ustanovenia § 879h Občianskeho zákonníka, keď sa jedná o prechodné ustanovenia k
úpravám účinným od 1.8.2004 sa náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
má ďalej zvyšovať podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Preto súd nepriznal nárok
na valorizáciu od 1.12.2004 podľa opatrenia MPSVaR č. 466/2004 Z.z. ani podľa opatrenia MSVaR
č.167/2005 Z.z., ktoré hovorili o tom, akým spôsobom sa zvyšujú dôchodkové dávky od 1.12.2004,

resp.od 1.7.2005, ale podľa názoru súdu má sa postupovať podľa špeciálneho predpisu, ktorým je zákon
o sociálnom poistení, ktorý otázku valorizácie od 1.1.2005, resp. od l.7.2005 upravuje v § 293b, resp. v
§ 293e zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

Na základe takto vyhodnotených právnych otázok súd vykonal nasledovný výpočet:

Vzhľadom k vyššie uvedenému súd vypočítal aká výška náhrady straty na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti, resp. renty mala byť za jednotlivé roky podľa výpočtu uskutočneného súdom

vyplatená s tým, že súd prihliadol k čiastke 525.73l Sk, ktorá už bola navrhovateľovi plnená a preto
prvý krát priznal súd navrhovateľovi nárok až za rok 2003, ktorý už nebol čiastočne pokrytý vyplatenou
sumou. Nároky uplatnené navrhovateľom za roky l998, l999,2000, 2001, 2002 a časť roku 2003 súd
zamietol v celom rozsahu, pokiaľ ide o ďalšie roky, súd uplatnený nárok navrhovateľa zamietol v časti,
ktorá prevyšovala sumu nároku navrhovateľa tak ako bol vypočítaný súdom. Súd taktiež zamietol návrh

navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal úroku z omeškania vo výške l4,5% ročne zo sumy 125.610
Sk, keď tento nárok mal vzniknúť tým, že za obdobie od l.4.2000 do 3l.l2.2000 bola navrhovateľovi
náhrada straty na zárobku uhradená až l7.8.2001, avšak z vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že už ku dňu l5.3.2000 bola navrhovateľovi vyplatená čiastka 290.2l9 Sk, hoci podľa vyššie uvedených
výpočtov súdu ku 3l.l2.2000 mala byť vyplatená čiastka za roky l998, l999 a 2000 vo výške 27l.721 Sk

t.j., že odporca nebol s úhradou žiadnej sumy k 31.12.2000 v omeškaní a teda navrhovateľovi nemohol
vzniknúť ani nárok na úrok z omeškania. Pokiaľ ide o úrok z omeškania uplatnený navrhovateľom vo
výške l4,5% ročne zo sumy l.749,25 € od l.l.2004 do zaplatenia z titulu náhrady straty na zárobku po
skončenípracovnejneschopnostizarok2003,súd priznalnavrhovateľovilenúrokzomeškaniavovýške
l2% ročne, nakoľko z údajov dostupných súdu bola výška základnej úrokovej sadzby NBS od 22.12.2003

do 28.3.2004 vo výške 6%, v prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd preto tiež návrh zamietol.

Prepočet peňažných súm zo slovenských korún na euro bol vykonaný v súlade s § 2 a § 9 zákona č.
659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopiss prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.)