Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, November 16, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20P/57/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711217276
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:1711217276.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého

Z. Z., narodeného XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka M. K., narodená X.X.XXXX, bytom Y., J. E. 13,.
zastúpená: JUDr. Milan Kuhajda, advokát, Piešťanská 92, Moravany nad Váhom, otec: G. Z., narodený
X.X.XXXX, bytom P., E. XXX, zastúpený: JUDr. Eva Klemová, advokátka, Pezinok, Ul. M.R. Štefánika 1
a, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý Z. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

II. Otec je povinný platiť výživné na maloletého Z. v sume 120 eur mesačne s účinnosťou od 04.04.2011
do 31.05.2014 a v sume 150 eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2014 vždy do 15. dňa každého
mesiaca vopred k rukám matky.

III. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 04.04.2011 do 30.11.2016 v sume 758,09
eura súd povoľuje zaplatiť otcovi v splátkach po 22 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám

matky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného uhradenia nedoplatku s tým, že v prípade
omeškania otca s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.

IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým Z. každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku od
18:00 hod. do nedele do 17:00 hod., každý kalendárny rok počas jesenných prázdnin od piatku od 9:00
hod. do 18:00 hod., každý kalendárny rok počas vianočných prázdnin v čase od 26.12. od 9:00 hod.
do 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod, každý kalendárny rok počas jarných prázdnin
od pondelka prázdninového týždňa od 9:00 hod. do stredy prázdninového týždňa do 18:00 hod., každý

kalendárny rok počas veľkonočných prázdnin od Veľkonočného pondelka od 9:00 hod. do posledného
dňa prázdnin do 18:00 hod., každý kalendárny rok počas letných prázdnin v 27. a 28. kalendárnom týždni
od pondelka 27. kalendárneho týždňa od 9:00 hod. do nedele v 28. kalendárnom týždni do 18.00 hod. a
v 31. kalendárnom týždni od pondelka od 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod., v 33. kalendárnom týždni
od pondelka od 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že matka je povinná maloletého Z. na styk s
otcom riadne pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste jej bydliska spolu s kartou poistenca
zdravotnej poisťovne. Otec je povinný maloletého v určenom čase na rovnakom mieste matke vrátiť.

V. Matka je povinná nahradiť otcovi styk s maloletým v náhradnom termíne v prípade, ak určený styk
otca s dieťaťom bude zmarený z dôvodov na strane matky, a to v rozsahu zmareného styku do 14 dní
odo dňa, kedy bol určený styk otca s maloletým zmarený.

VI. Matka je povinná otca pravidelne informovať e-mailom ku koncu každého kalendárneho mesiaca
o zdravotnom stave maloletého, jeho školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách, o nakladaní s

jeho majetkom, o osobitných potrebách maloletého, ako aj ďalších podstatných veciach týkajúcich sa
maloletého a bezodkladne o mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletého.VII. Súd konanie o návrhu otca na zverenie maloletého Z. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov
zastavuje.

VIII. Súd konanie o návrhu otca na zverenie maloletého Z. do jeho osobnej starostlivosti zastavuje.

IX. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

X. Štát nemá nárok na náhradu trov konania.

XI. Súd vracia otcovi zvyšok preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 40,64 eur zložený dňa
23.08.2016 a zaúčtovaný pod položkou reg. D14a 70 2016 po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletého sa návrhom zo dňa 21.3.2011 doručeným Okresnému súdu Pezinok dňa 23.3.2011

domáhal zverenia maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Otec svoj návrh odôvodnil
tým, že s matkou maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od 1.10.2010, kedy otec opustil spoločnú
domácnosť z dôvodu, že matka si našla inú známosť. Rodičia ohľadne starostlivosti o maloletého
uzavreli dohodu, že maloletý bude v osobnej starostlivosti matky, otec bude prispievať na výživu
maloletého sumou 100 eur mesačne a otec sa bude s maloletým stretávať každý druhý víkend od piatku

od 16.00 hod. do nedele do 17:00 hod., nasledujúci týždeň pondelok, utorok a stredu po skončení školy
do 19:00 hod. a ďalší týždeň štvrtok a piatok v rovnakom čase. Túto dohodu dodržiavali do februára
2011. Odovzdávanie maloletého cez pracovné dni sa dialo v časovom strese, preto otec navrhol matke
striedavú osobnú starostlivosť, keďže maloletý je na otca zvyknutý, má ho rád, obaja rodičia majú so
synom hlboké citové väzby a obaja majú vytvorené vhodné materiálne podmienky, čo matka odmietla

a dňa 3.3.2011 odmietla otcovi maloletého odovzdať. Správanie matky vzbudilo v otcovi obavu, že jej
cieľom je dosiahnuť odcudzenie medzi otcom a synom a narušiť ich dobré vzájomné vzťahy. Dôvodom
takéhoto konania je nepriamy nátlak na osobu otca pri riešení ich majetkovoprávnych záležitostí.

2. Matka maloletého vo vyjadrení doručenom súdu dňa 4.4.2011 uviedla, že s návrhom otca na zverenie

maloletéhodostriedavejosobnejstarostlivostinesúhlasíažiada,abybolmaloletýzverenýdojejosobnej
starostlivosti a otcovi uložená povinnosť platiť na výživu maloletého sumu 150 eur mesačne s tým, že
otec sa bude stretáva s maloletým každú párnu sobotu od 9:00 hod do 19:00 hod., na Veľkonočný
pondelok od 9:00 hod do 19:00 hod, 25.12 od 9:00 hod do 19:00 hod a v 27. a v 28. týždni kalendárneho
rokanepretržite. Matkasvojnávrhodôvodnilatým,žesotcommaloletéhosarozišli vroku2008,alekvôli

stavbe rodinného domu zostali bývať v spoločnej domácnosti do roku 2010, kedy sa spolužitie s otcom
stalo neznesiteľným a tento sa odsťahoval. Matka potvrdila, že s otcom sa najprv dohodli na úprave ich
rodičovských práv, ale na maloletého to nemalo dobrý vplyv, maloletý začal byť podráždený, nevedel sa
sústrediť. Podľa matky u otca nie je vhodné výchovné prostredie, nemajú zaužívané základné princípy
slušného správania a hygienické návyky. Dôvodom obmedzenia styku s otcom nebol nepriamy nátlak

na otca pri riešení ich majetkových záležitostí, ale dosiahnutie stabilného a pokojného prostredia pre
dieťa a istotu v nemeniacich sa pravidlách. Matka žiada o vypracovanie znaleckého posudku.

3. Otec vo svojom vyjadrení k návrhu matky doručenom súdu dňa 19.4.2011 uviedol, že sa mu nepáčilo,
že matka mu začala obmedzovať stretávanie cez víkend, ale v záujme maloletého na to pristúpil. Matka

mu nepriamo naznačila, že cez maloletého si bude riešiť majetkové vyrovnanie, vytýkala mu chorobný
citový vzťah k maloletému a že sním opustí tento kraj a otec maloletého už viac neuvidí. Na víkend v
12. týždni mu matka maloletého odmietla dať, nebola doma, neodpovedala na sms, vypla maloletému
telefón. V piatok 1.4.2011 matka odmietla dať maloletého otcovi s tým, že keď je maloletý u otca, má
to na neho zlý vplyv, na jeho pravidelný režim, chodí neskoro spať, je rozrušený. Matka navrhla otcovi

stretávanie s maloletým každú druhú sobotu od 9:00 hod. do 19:00 hod., s čím otec nesúhlasí. Matka
sa otcovi vyhrážala, že inak maloletého neuvidí do rozhodnutia súdu, čo môže trvať aj pol roka. Otec sa
obáva, že sa so synom do tej doby veľmi odcudzí, čo je aj zámer matky, ktorému nasvedčuje neustále
skracovanie doby, ktorú maloletý trávi s otcom.4. Okresný súd Pezinok uznesením č.k. 11P/64/2011-21 zo dňa 12.4.2011 zamietol návrh otca
na nariadenie predbežného opatrenia. Krajský súd v Bratislave na odvolanie otca uznesením č.k.
11CoP/171/2011-50 zo dňa 30.6.2011 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že súd upravuje styk

otca s maloletým každý párny týždeň od piatku od 17:00 hodiny do nedele do 17:00 hod., v nepárnom
týždni v utorok a štvrtok v čase od 16.00 hod do 18.00 hod. a počas letných prázdnin v 28. a 29. týždni
a v 32. a 33. týždni.

5. Otec v podaní doručenom súdu dňa 20.9.2011 uviedol, že jeho odôvodnené mesačné potreby

predstavujú 350 eur mesačne: SIPO 57,91 eur (173,64 eur:3 osoby), elektrina 26,06 eur (78,19 eur:3
osoby), vodné a stočné 7,89 eur (23,66 eur:3 osoby), internet 6 eur, mobil 20 eur, životná poistka 31,33
eur, cestovné do práce 40 eur, strava 100 eur, ošatenie, hyg. a čist. potr. 60 eur. Otec býva v spoločnej
domácnosti s rodičmi a prispieva sumou zodpovedajúcou 1/3 nákladov. Priemerný čistý mesačný príjem
otca je 473,78 eur, z ktorej sumy uhrádza svoje potreby vo výške 350 eur mesačne a výživné vo výške
100 eur mesačne, pričom z príjmu mu zostáva suma 27,78 eur mesačne.

6. Okresný súd Pezinok uznesením č.k. 11P/64/2011-105 zo dňa 2.12.2011 preniesol miestnu
príslušnosť na Okresný súd Trnava.
7. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 20P/57/2012-110 zo dňa 21.2.2012 zamietol návrh matky na
vydanie predbežného opatrenia. Krajský súd v Trnave na odvolanie matky uznesenie súdu prvého

stupňa zmenil tak, že maloletého predbežne ponechal v starostlivosti matky a vo zvyšnej časti návrh
matky zamietol.

8. Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.10.2012 domáhal zverenia maloletého do
svojej osobnej starostlivosti. Zmenu svojho návrhu odôvodnil tým, že matka mu bráni v stretávaní sa

s maloletým a opakovane mu tvrdí, že maloletý sa s ním nechce stretávať. Otec sa so synom od
12.6.2011 stretol prvý krát 11.3.2012 na 1,5 hodiny a dňa 23.3.2012 na 45 minút. Maloletý je vo výlučnej
starostlivosti matky po dobu viac ako 1,5 roka a výsledkom jej starostlivosti je bezdôvodné a zámerné
bránenie styku otca s maloletým, narušenie a umŕtvenie vzťahu maloletého k otcovi a jeho bezdôvodné
odmietanie jeho osoby, vznik úzkostných stavov u maloletého, stav maloletého, ktorý sa dostal do

situácie, keď vyjadrovanie kladného vzťahu k otcovi činí matku nešťastnou, resp. môže ju to nahnevať,
čo on nechce, maloletý ako sebaobranu zvoli odmietanie osoby otca, čo mu prináša ocenenie a priazeň
matky. Nakoľko matka nechce, resp. nedokáže zabezpečiť súdom určený ani žiadny iný styk otca s
maloletým, preto je otec toho názoru, že je nevyhnutná urýchlená zmena výchovnej sféry maloletého.

9. Matka k zmenenému návrhu otca uviedla, že syn začal otca odmietať po tom, čo ho po realizovaní
styku odmietol riadne odovzdať matke a syna doviezol až na druhý deň. Otec sám svojím správaním
spôsobil, že syn stratil k nemu dôveru. Ani po právnej stránke neobstojí návrh otca na zmenu
výchovného prostredia podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, k takejto zmene je možné pristúpiť len ako
ku krajnej možnosti a len pokiaľ by táto zmena bola v záujme maloletého. Vzhľadom na to, že maloletý

odmietastretávaniesotcom,jenereálneuvažovaťozverenímaloletéhodostriedavejstarostlivostialebo
osobnej starostlivosti otca.

10. Otec vo vyjadrení k znaleckému posudku uviedol, že závery znaleckého posudku rešpektuje, tieto
potvrdzujú, čo otec už 2,5 roka tvrdí, a to že maloletý nemá vo vzťahu k otcovi žiadny problém, ale

iba strach z toho, ako bude matka reagovať na jeho pozitívny záujem a prejavy citov k nemu a ich
vzájomná emočná väzba sa nemôže rozvíjať výlučne v dôsledku tlaku matky. Silnú emočnú väzbu si
matkanepriamovynútila.Otecsúhlasísozverenímmaloletéhodoosobnejstarostlivostimatky,navýživu
maloletého je ochotný prispievať sumou 100 eur mesačne a stretávanie s maloletým navrhuje upraviť
tak, že sa budú stretávať každý párny víkend od piatku od 13:00 hodiny do pondelka do 8:00 hod,.

každú stredu od 17:00 do 19:00 hod., 25.12. od 10:00 hod. do 18:00 hod., každý párny rok počas
veľkonočných prázdnin v roku 2014 od 9:00 hod. do 18.00 hod Veľkonočného pondelka, od roku 2016
od stredy predchádzajúcej zelenému štvrtku od 18:00 hod. do utorka do 18:00 hod., od 16.7. od 9:00
hod do 31.07. do 18:00 hod, od 16.08. od 9:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod., počas jesenných prázdnin
odo dňa predchádzajúcemu prvého dňa prázdnin od 18.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00

hod., počas vianočných prázdnin od 22.12 od 18.00 hod. do 24.12. do 16.00 hod., od 25.12. od 16.00
hod. do 27.12., každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin od piatku predchádzajúcemu
prázdninovému týždňu od 18.00 hod. do soboty prázdninového týždňa do 18.00 hod., počas vianočných
prázdnin od 24.12. od 16.00 hod. do 25.12. do 16.00 hod. od 27.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 18.00hod. , každý rok počas letných prázdniny od 1.7. od 9.00 hod. do 15. 7. do 18.00 hod. od 1.8. od 9.00 hod.
do 15.8. do 18.00 hod. V rozpise výdavkov zo dňa 4.12.2013 otec uviedol, že jeho mesačné výdavky sú:
150 eur na stravu, 20 eur na ošatenie a obuv, 20 eur na hyg. a čist. prostr., 100 eur výživné, 74,04 eur

náklady na bývanie, 8,33 eur poistka na dom, 20 eur mobil, 73,44 cestovné do práce, 43,20 eur cestovné
na styk s maloletým, 170 eur hypotéka, 31,33 eur život. poistka. Rodičia prispievajú otcovi mesačne
sumou 200 eur na splátku hypotéky a životnú poistku a sumou 43,20 eur na benzín za maloletým.

11. Matka vo vyjadrení k znaleckému posudku uviedla, že znalecký posudok považuje za nedostatočný,

znalkyňa sa nevysporiadala so všetkými skutočnosťami, ktoré jej vyplývali zo spisu. Niektoré ňou
uvádzanéúdajeniesúpravdivé.Niektorévyjadreniamatkyuviedlainak,čímzískaliinývýznam.Maloletý
matke uviedol, že znalkyňa mu dávala rôzne otázky a on na ne neodpovedal. Na otázku ako sa chce
stretávať s otcom uviedol, že sa s ním stretávať nechce. Znalecký posudok potvrdil len to, čo matka od
počiatku tvrdila. Za situácie, keď maloletý má problém sa s otcom vôbec stretávať, je otázka zverenia do
osobnej alebo striedavej starostlivosti len teoretická, nemajúca žiadny reálny základ, preto matku záver

znalkyne neprekvapil a potvrdil, že je v záujme maloletého, aby bol zverený do osobnej starostlivosti
matky. Vzhľadom na výhrady v časti úpravy styku matka navrhla vypočuť znalkyňu.

12. Otec vo vyjadrení zo dňa 14.8.2014 uviedol, že matka navrhla vykonanie dopytu na P., K.. G. a Y. G.
vo vzťahu k účtom otca od 1.1.2010 z dôvodu, že matka tvrdí, že otec si do týchto peňažných ústavov

ukladal peniaze, keď jeho zamestnávateľ mu dával časť peňazí na ruku. Matka týmto návrhom chce
zneužiť súd na získanie dôkazu v iných konaniach vedených medzi rodičmi v majetkových veciach.

13. Matka v návrhu zo dňa 12.11.2014 uviedla, že výdavky na maloletého sú: strava 157 eur, z toho 27
eur obedy v družine, brejk rajo 5 eur, krúžok aikido 15 eur, oblečenie 60 eur, škola 40 eur, hygienické

potreby 5 eur, internet 13 eur, telefón 10 eur, ostatné výdavky 30 eur, domáce zvieratko 30 eur. Ostatné
pravidelné výdavky matky sú nájomné 300 eur, životné poistenie 58 eur. Okrem toho matka minie 120
eur na stravu, drogériu 20 eur, oblečenie 20 eur, na ktoré výdavky jej prispieva mama, nakoľko tieto
výdavky nevie pokryť zo svojho príjmu. V roku 2013 jej matka požičala 3000 eur, z ktorej sumy uhrádzala
nájomné. V roku 2014 sa jej matka snaží pomôcť tým, že zaplatí nákup.

14. Otec v návrhu na doplnenie dokazovanie zo dňa 28.1.2016 uviedol, že účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX bol sporiaci účet K. "Z. šetrenie", ktorý bol zriadený ako podúčet k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX
za účelom sporenia mal. Z.. Na tento účet otec prispieval sumou 20 eur mesačne. Podúčet zrušil
a zostatok vo výške 697,34 eur dňa 7.11.2014 previedol na účet XXXXXXXXXX/XXXX. Od mesiaca

11/2014 otec začal sporenie pre syna realizovať na účte XXXXXXXXXX/XXXX. Na účte XXXXXXXXXX/
XXXX, zriadenom na meno mal Z. v K. banke boli k 31.12.2010 finančné prostriedky nasporené matkou
vo výške 715,67 eur. Na účte XXXXXXXXXX/XXXX zriadenom na meno mal. Z. v K. banke, a.s. boli k
31.12.2010 finančné prostriedky nasporené otcom vo výške 921,46 eur.

15. Otec vo vyjadrení zo dňa 22.04.2016 uviedol, že priateľka mu odmietla dať potvrdenie o príjme,
lebo ona ich spolužitie nepovažuje za žitie v spoločnej domácnosti, keďže sa v domácnosti jeho rodičov
nezdržiava trvale, ale do nej chodí iba na návštevy a svoje výdavky uhrádza výlučne sama tak vo vzťahu
k jej potrebám, ako aj vo vzťahu k jej bývaniu v jej byte v K., pričom sa nepodieľa ani na žiadnych
otcových výdavkoch.

16. Matka vo vyjadrení zo dňa 20.6.2016 uviedla, že na pojednávaní dňa 25.9.2015 uzatvorili s
otcom maloletého rodičovskú dohodu o stretávaní otca s maloletým, avšak sudkyňa požiadala kolíznu
opatrovníčku, aby zabezpečila vyjadrenie maloletého k dohode. Opatrovníčka uvedené nezabezpečila
a na nasledujúcom pojednávaní uviedla, že to nepovažovala za potrebné, nakoľko rodičia uzavreli

rodičovskú dohodu. Matka preto celú dohodu bez vyjadrenia maloletého považuje za neúplnú a týmto
ju odvoláva v celom rozsahu. Matka žiada, aby súd určil stretávanie otca s maloletým v takom rozsahu,
ako to odporučila znalkyňa, a to každý párny kalendárny týždeň od piatku do pondelka, kedy si otec
vyzdvihne maloletého zo školy a odovzdá ho v pondelok ráno do školy o 8:00 hod., každý rok od 26.12
od 10:00 hod do 18:00 hod., 30.12. od 10:00 hod. do 18:00 hod., každý Veľkonočný pondelok od 10:00

hod do 18:00 hod., počas letných prázdnin 28. a 32 týždeň od pondelka od 10:00 hod. do nedele 18:00
hod. Ohľadne výživného matka poukázala na to, že otec vlastní rodinný dom, v ktorom nebýva a je jeho
výlučným vlastníkom. Nie je pravdou, že by dom bol nepredajný, na nehnuteľnosti nie je žiadny zákaz
nakladania. Je tam ťarcha, nakoľko otec zaťažil dom hypotékou v roku 2011 a pozemok pod domomprepísal na svojho otca za 27.000 eur, ktorú sumu žiada matka zahrnúť do príjmov otca za rok 2011.
Matka poukázala na to, že otec na pojednávaní uviedol, že žiadne úspory nemá, ale na výpisoch z účtu,
ktoré predložil boli úspory vo výške 1.205,68 eur, 307,71 eur, 403,49 eur 621,38 eur. Otec raz tvrdí, že za

bývanie rodičom neplatí, potom tvrdí, že sa podieľa na úhrade nákladov, raz tvrdí, že platí hypotéku on,
potom že jeho otec, raz že žije s priateľkou, potom že s ňou nežuje. Matka nesúhlasí, aby pri stanovení
výživného spätne, súd odrátal čiastky, ktoré otec zatiaľ dobrovoľne posiela na účet matky, nakoľko otec
matke sľúbil pri odchode z domácnosti, že jej vráti prostriedky vo výške 6.366,91 eur za spotrebiče, ktoré
si zobral zo spoločnej domácnosti, za matkine úspory, materskú, príspevok pri narodení, rodičovskú,

prídavky na dieťa a za to, že viac ako šesť rokov nehradil žiadne výdavky súvisiace s maloletým. V
podnájme v K. matka platila nájomné vo výške 270 eur mesačne, k ostatným nákladom za obdobie,
kedy žili v K. sa matka nevie vyjadriť, ale sú približne rovnaké, ako v Y., okrem nájomného, ktoré sa
zvýšilo o 30 eur a aikido 15 eur.

17. Otec vo vyjadrení zo dňa 12.7.2016 uviedol, že styk otca s maloletým od 1.7.2016 do 15.7.2016 sa

nerealizoval. 28.6.2016 otec telefonoval s maloletým, plánovali si program a maloletý nenaznačil, že
by k otcovi nemal ísť. Dňa 30.6.2016 mu maloletý oznámil, že mu zabudol povedať, že k nemu nechce
ísť, resp. že sa mu to bál povedať. Napriek tomu si išiel otec maloletého 1.7 vyzdvihnúť, ale nikto nebol
doma. Otec sa ho pokúšal kontaktovať telefonicky, cez sms, ale neodpovedal. Matka zrušila už tretí krát
rodičovskú dohodu. Matka alibistickým spôsobom, poukazujúc na vôľu syna, zmarila styk otca s ním,

vedomá si toho, že dodržaním rodičovskej dohody stratí svoj bezprostredný vplyv na neho pred blížiacim
sa pojednávaním, na ktorom navrhla jeho výsluch. Do právoplatnosti vo veci samej je matka povinná
riadiť sa predbežným opatrením. Matka vôbec neberie ohľad na maloletého, lebo pri styku tak, ako to
navrhla matka, by maloletý musel mať v piatok a pondelok v škole pomôcky na dva vyučovacie dni a jeho
taška by mohla mať aj 10 kg. Otec pracuje v K. od 7:30 hod. do 16:00 hod a ani keby mal lietadlo, nebol

by schopný stihnúť začiatok a koniec styku navrhnutého matkou. Maloletý spáva s matkou v jedenej
posteli hoci má už XX rokov a v tomto veku už potrebuje svoje súkromie. Hypotéka mala byť vyčerpaná
a nehnuteľnosť mala byť skolaudovaná do 1/2011, čo sa však nestalo. Keďže bola zmluva porušená,
hrozila predčasná splatnosť úveru. Matka bola na situáciu upozornená, nemala záujem situáciu riešiť,
preto sa otec rozhodol vyplatiť úver prefinancovaním z iného úveru. Čo sa týka rodičovských príspevkov

na otcov účet, otec nerozumie, ako sa dá neprispievať na dieťa, keď spoločne platili nákupy aj dieťaťu,
iba otec platil nájomné za byt, chodil po syna do škôlky. Matka sa stala závažne práceneschopnou
od 1/2010, kedy s ňou bol ukončený pracovný pomer po sústavných porušeniach pracovnej disciplíny.
Správy S.. H. obsahujú iba to, čo jej povedala matka bez overenia pravdivosti tvrdení. Predmetné správy
boli účelovo vytvorené a zneužité aj v konaní o vrátení daru a sú staré viac ako 3 roky.

18. Otec vo vyjadrení zo dňa 5.9.2016 uviedol, že s maloletým strávil počas letných prázdnin len 2
dni a nemohol absolvovať ani dovolenku v U.. Matka naplánovala maloletému pobyt v tábore do 6.8 a
následne výlet v P. do 8.8 hoci vedela, že od 5.8 má byť maloletý s otcom a ísť na dovolenku do U.,
kam nakoniec otec odišiel bez maloletého. Ďalší styk s maloletým sa tiež nerealizoval, lebo maloletý

bol s matkou v G..

19. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, maloletého, znalkyne, opatrovníka, svedka Z. I.,
oboznámením s návrhom otca doručeným súdu dňa 23.3.2011, rodným listom maloletého, vyjadrením
matky doručeným súdu dňa 4.4.2011, správou ÚPSVaR Pezinok zo dňa 6.4.2011, stanoviskom otca

doručeným súdu dňa 19.4.2011, zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 15.8.2011, vyjadrením otca
doručeným súdu dňa 19.9.2011, potvrdením O. banky zo dňa 14.9.2011, platobným dokladom SIPO č.l.
77, poštovým poukazom č.l. 77, faktúrou zo dňa 21.6.2011, 1.9.2011, návrhom na uzavretie životného
poistenia zo dňa 27.10.1999, úradným záznamom ÚPSVaR Pezinok zo dňa 13.9.2011, zmluvou o
nájme bytu zo dňa 30.8.2011, potvrdením o návšteve školy zo dňa 29.9.2011, oznámením ÚPSVaR

Pezinok zo dňa 5.9.2011, zápisnicou o podaní trestného oznámenia zo dňa 23.9.2011, potvrdením M.
zo dňa 17.2.2012, s návrhom otca na nariadenie výkonu rozhodnutia zo dňa 15.2.2012, s potvrdením
Obvodného oddelenia PZ Trnava zo dňa 7.10.2011, 29.3.2012, 22.5.2012, potvrdením OO PZ Modra
zo dňa 31.8.2011, 9.7.2012, správou ÚPSVaR Pezinok zo dňa 11.4.2012, potvrdením K. Banky zo dňa
19.9.2012, návrhom na nariadenie výkonu rozhodnutia zo dňa 17.10.2011, doplneným návrhom zo dňa

28.11.2011, úradným záznamom ÚPSVaR Pezinok zo dňa 20.5.2011, 11.9.2012, odvolaním dohody zo
dňa 1.7.2011, úradným záznamom ÚPSVaR Pezinok zo dňa 11.7.2011, oznámením CPPPaP Trnava zo
dňa 29.10.2012, správou CPPPaP zo dňa 21.1.2013, vyjadrením ÚPSVaR Trnava zo dňa 21.12.2012,
23.1.2013, správou ÚPSVaR Trnava zo dňa 27.12.2012, 29.1.2013, zápisnicou ÚPSVaR Trnava zo dňa5.6.2013, 8.7.2013, znaleckým posudkom č. 46/2013, rozpisom výdavkov zo dňa 4.12.20163, rozpisom
platieb zo dňa 5.12.2013, potvrdením K. banky zo dňa 3.4.2012, 29.1.2013, 5.12.2013, mzdovým
listom za rok 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, faktúrou zo dňa 17.11.2013, poštovým poukazom č.l. 469,

platobným dokladom SIPO II č.l. 470, faktúrou zo dňa 4.11.2013, poštovým poukazom č.l. 472-474,
výpisom z účtu č.l. 475, priebežným vyjadrením ÚPSVaR Trnava zo dňa 28.2.2014, potvrdením o
príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2011, potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa
5.3.2012, potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa 14.2.2012, potvrdením ÚPSVaR Pezinok zo dňa
4.3.2014, daňovým priznaním matky za rok 2012,2013, rozhodnutím ZŠ s MŠ zo dňa 5.9.2013,

potvrdeniamiovkladevhotovostič.l.506,výpisomzúčtuč.l.508-509,prílohoukpoistnejzmluveč.l.510,
dodatkom k nájomnej zmluve zo dňa 7.8.2012, s rozpisom platieb výživného č.l. 517, pohybmi na účte zo
dňa 28.2.2014, rozpisom styku č.l. 522-529, rozpisom výdavkov č.l. 554, vyjadrením ÚPSVaR Trnava č.l.
557, rozpisom nákladov ZŠ zo dňa 7.7.2014, oznámením Základnej školy K. zo dňa 10.7.2014, podaním
otca zo dňa 13.8.2014, úradným bankovým potvrdením zo dňa 28.7.2014, potvrdením K. banky zo dňa
29.7.2014, 7.11.2014, 8.9.2015, potvrdením Y. banky zo dňa 1.8.2014, 30.7.2014, výpismi z účtu č.l.

580-604, vyjadrením otca zo dňa 14.8.2014, potvrdením Stavebniny G., s.r.o. zo dňa 14.8.2014, e-
mailovou komunikáciou č.l. 627-631, pokladničnými dokladmi č.l. 650-655, konečným návrhom matky
zo dňa 12.11.2014, rozpisom výdavkov č.l. 660, vyjadrením otca zo dňa 24.9.2015, pokladničnými
dokladmi č.l.681-684, odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 16.12.2015, potvrdením
K. G. zo dňa 28.12.2015, oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 28.12.2015, potvrdením o príjme

zo dňa 29.12.2015, dohody o pracovnej činnosti zo dňa 12.4.2012, oznámením ÚPSVaR Trnava zo
dňa 15.1.2016, podaním otca zo dňa 28.1.2016, výpismi z účtov z K. banky N.., potvrdením ÚPSVaR
Pezinok zo dňa 2.2.2016, výpismi z účtu č.l. 797-826, potvrdením ÚPSVaR Pezinok zo dňa 7.4.2016,
vyjadrením otca zo dňa 22.4.2016, daňovým priznaním za rok 2014, 2015, potvrdením o príjme otca zo
dňa 15.6.2016, vyjadrením matky zo dňa 20.6.2016, lekárskou správou zo dňa 7.11.2012, 21.5.2013,

vyjadrením otca zo dňa 12.7.2016, zápisnicou ÚPSVaR Trnava zo dňa 1.7.2016, vyjadrením otca zo dňa
5.9.2016, sms komunikáciou č.l. 895-901, odborným vyjadrením k znaleckému posudku, výpismi z účtu
v prílohovej obálke č.l. 935, odpoveďou Sociálnej poisťovne zo dňa 10.11.2016, potvrdením Okresného
úradu Pezinok zo dňa 8.7.2016, potvrdením ÚPSVaR Pezinok zo dňa 3.8.2016, rozhodnutím Sociálnej
poisťovne zo dňa 19.8.2016, dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 1.8.2016, mzdovým listom za august

2016,september2016,potvrdenímopríjmeotcazodňa15.11.2016,vyjadrenímotcazodňa15.11.2016,
ako aj ostatným obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

20. Matka na pojednávaní dňa 15.2.2013 uviedla, že žiada maloletého zveriť do svojej osobnej
starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť platiť na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne. Styk

maloletého s otcom žiada upraviť každú druhú nedeľu od 15:00 do 17:00 hod. Matka nemá problém
so stretávaním otca s maloletým, problém má maloletý od apríla 2011, kedy otec v určenú hodinu
odmietol maloletého vrátiť. Matka maloletého na stretnutia s otcom pripravuje, s maloletým navštevuje
aj odborníkov. Matka je živnostníčkou, pracuje vo firme A. a zarába 350 eur mesačne, pracuje tam aj na
dohodu 10 hodín týždenne za mzdu 68 eur. Matka nemá inú vyživovaciu povinnosť. S maloletým býva

v prenajatom jednoizbovom byte, nájomné uhrádza vo výške 300 eur mesačne. Matka uhrádza mobil
vo výške 30 eur, životné poistenie 58 eur mesačne, odvody do zdravotnej poisťovne 55 eur. Maloletý
má X rokov, navštevuje L. nemá žiadne vážne zdravotné problémy. Maloletý navštevuje krúžok M.,
mesačný poplatok je 15 eur, ďalšie náklady sú na stravu a družinu. Matka nevlastní žiadny hnuteľný
ani nehnuteľný majetku. Otec dobrovoľne prispieva na výživu maloletého vo výške 100 eur, posledné tri

mesiace maloletému kupuje nad rámec tejto sumy darčeky, či už hračky, alebo knižky.

21. Matka na pojednávaní dňa 7.3.2014 uviedla, že so zverením maloletého do svojej osobnej
starostlivosti súhlasí, pretože to bolo aj stanovisko matky. Matka žiada, aby otec platil na maloletého
výživné vo výške 150 eur od 23.3.2011. Matka navrhla, aby súd odporučil rodičov na referát por. psychol.

služieb ÚPSVaR Trnava a tam, aby sa rodičia pokúsili uzavrieť dohodu ohľadom stretávania sa otca
s maloletým, v opačnom prípade matka navrhuje, aby sa styk s mal. upravil otcovi čase od 1.4. do
30.6.2014 každý párny víkend, a to v sobotu od 10.00 do 14.00 hod. a nedeľu od 10.00 hod. do 14.00
hod., v čase od 1.7. 2014 do 30.9.2014 každý párny víkend v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod.
a nedeľu od 10.00 hod. do 14.00 hod., v čase od 1.10.2014 do 31.12.2014 každý párny víkend od

soboty od 10.00 hod. do nedele do 14.00 hod., počnúc 1.1.2015 každý párny víkend od piatka od
18.00 hod. do nedele 14.00 hod. , počínajúc 1.1. 2015 počas letných prázdnin vždy 28. týždeň od
pondelka 10.00 hod. do nedele 18.00 hod. a 32. týždeň od pondelka od 10.00 hod. do nedele 18.00
hod. , počas Vianoc každý rok dňa 26.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod. a 30.12. od 10.00 hod. do18.00 hod. a na veľkonočný pondelok od 10.00 hod. do 18.00 hod. Matka ohľadom spolupráce RPPS
uviedla, že na následky spolužitia s otcom sa liečila u psychiatra, má problém byť v jednej miestnosti
s ním a komunikovať. Matka je i naďalej pod dozorom MUDr. H. a berie pravidelne lieky. Matka na

pojednávaní dňa 16.5.2014 uviedla, že návrh otca na úpravu styku tak, ako ho navrhol otec, je zbytočne
komplikovaný a široký aj z toho dôvodu, že ide o prvú úpravu styku, keď styk mal. s otcom sa doteraz
nerealizoval a pokiaľ sa bude realizovať tak, ako sa aj od posledného pojednávania začal realizovať
a bude bezproblémový, ku ktorému musia prispieť obaja rodičia, potom nebude problém rozšíriť styk
otca s maloletým. Od ostatného pojednávania prišlo k zmene, otec sa stretáva s mal. každú párnu

sobotu od 10.00 hod. do 14.00 hod., otec si pre mal. slušne príde, nevyzváňa, neosočuje matku a medzi
rodičmi nevznikajú konflikty pričom prvé zo stretnutí sa realizovali v sobotu v mieste bydliska matky, otec
rešpektoval mal. v tom, že nechcel ísť k nemu a tri posledné stretnutia nastal pokrok v tom, že mal. išiel
s otcom do mieste jeho bydliska. Mesačné výdavky na maloletého sú: strava je 125 eur, obedy v družine
25 eur, družina 12 eur, krúžok aikido 15 eur, oblečenie 40 eur, kde je zahrnuté aj oblečenie na krúžok,
náklady v škole 30 eur vrátane školských potrieb, výlety, príspevok ZRPŠ, hygiena 5 eur, internet 13 eur,

telefón 10 eur a ostatné náklady ako sú lieky, plaváreň zubár 20 eur. Matka platí nájom vo výške 300 eur
mesačne, polročné poistenie 348,51 eur, na stravu minie mesačne 120 eur, drogéria a kozmetika 20 eur,
oblečenie 20 eur. Náklady na domácnosť jej pomáhajú hradiť jej rodičia, od matky si zapožičala 3000
eur na nájom, pretože jej príjem na toto nepostačuje. Matka nemá priateľa, v minulosti mala nejaké
úspory, ale minula ich na domácnosť a aj na úhradu právneho zástupcu. Matka na pojednávaní dňa

13.8.2014 uviedla, že s výškou 100 eur mesačne od 23.3.2011 až do 1.5.2014 nesúhlasí. Nie je možné
dovolávať sa dohody, ktorá bola medzi účastníkmi uzatvorená v roku 2011. Od podania návrhu uplynulo
viac ako tri roky a nesporne sa zvýšili náklady na maloletého už len s ohľadom na infláciu a už z tohto
pohľadu výživné za obdobie troch rokov vo výške 100 eur mesačne považuje matka za neprijateľné.
Matka sama podala návrh na úpravu výživného, niekoľkokrát aj tento návrh pozmenila, a preto nebolo

potrebné, aby odstupovala od dohody, ktorú rodičia uzavreli v roku 2011 a ktorá nie je ani vykonateľná.
Otca je potrebné zaviazať na platenie výživného súčinnosťou od 23.3.2011 vo výške 150 eur mesačne
a s účinnosťou od 1.8.2014 vo výške 200 eur mesačne a na doplatenie zročného výživného. Pokiaľ by
medzi účastníkmi došlo k dohode, že otec bude súhlasiť s výškou výživného od 23.3.2011 vo výške 150
eur mesačne, matka nebude požadovať zvýšenie výživného od 1.9.2014 na výšku 200 eur mesačne.

V auguste 2011 matka zmenila bydlisko z K. do Y. a podstatne vzrástli náklady na riešenie si bytovej
otázky, bola nútená si zakúpiť všetky domáce spotrebiče, nakoľko tieto si odniesol otec. Mal. od 1.9.2014
nastupuje na druhý stupeň ZŠ s čím vzrástli aj náklady na jeho starostlivosť a výchovu. Výživné 150 eur
mesačne skutočne zodpovedá zárobkovým možnostiam otca, ktorý od 1.5.2014 takúto sumu aj platí a
nesporne táto suma pokrýva nevyhnutné potreby maloletého, ktoré matka vyčíslila. Pokiaľ ide o úpravu

styku vzhľadom k tomu, že sa pokročilo v stretávaní sa otca s mal. matka navrhuje, aby súd upravil
styk tak, ako to navrhla znalkyňa s tým, že bude upravený styk mal. s otcom každý párny víkend od
piatku od 18.00 hod. do nedele, kde by sme dali 17.00 hod., počas letných prázdnin vždy 28. týždeň
od pondelka 10.00 ho. do nedele do 18.00 hod. a 32. týždeň od pondelka od 10.00 hod. do nedele do
18.00 hod, počas Vianoc každý rok 26.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod. a 30.12. od 10.00 hod. do 18.00

hod. a na Veľkonočný pondelok toho ktorého roka od 10.00 hod. do 18.00 hod. takáto úpravu styku
považujezadostatočnú,jasnúzrozumiteľnúaľahkovykonateľnúataktotonavrhlaajznalkyňa.Matkana
pojednávaní dňa 12.11.2014 uviedla, že požaduje výživné vo výške 100 eur od 23.3.2011 do 31.8.2011
a od 1.9.2011 do 31.8.2014 navrhuje platiť výživné 150 eur, a to z dôvodu, že dňom 1.9.2011 sa matka
presťahovali do Y., jej náklady na bývanie stúpili a od 1.9.2014 navrhuje, aby otec platil na výživu mal.

200 eur, a to z dôvodu, že mal. týmto dňom začal navštevovať 2. stupňa ZŠ čím sa náklady na mal.
zvýšili. Styk sa realizuje ako sa rodičia dohodli. Maloletý od otca prichádza v nedeľu večer nepripravený
do školy o čom svedčia aj poznámky v žiackej knižke. Je potrebné, aby otec vyvinul úsilie a v čase,
keď má mal. ho vrátil matke už pripraveného do školy. Pri stretnutiach otca s mal. je prítomná aj jeho
priateľka, ktorá nemá dobrý vplyv na maloletého, posmieva sa mu, keď sa mu niečo nepodarí, alebo

hucká na neho psa, hoci sa mal. psov bojí.

22. Matka na pojednávaní dňa 25.9.2015 uviedla, že žiada, aby bola uložená povinnosť otcovi platiť
výživnévsume150eurodmarca2011do31.8.2011,od1.9.2011výživnévovýške180eurdo31.8.2014
a od 1.9.2014 výživné vo výške 200 eur mesačne. Otec platil výživné za obdobie od podania návrhu

do mája 2014 vrátane vo výške 100 eur mesačne, od júna 2014 platí 150 eur mesačne. Pokiaľ ide o
úpravu styku matka je toho názoru, že návrh otca je zbytočne komplikovaný. Navrhuje, aby styk zostal
v takom rozsahu ako doteraz - každý párny víkend od piatka od 18,00 hod. do nedele do 17,00 hod., v
lete 28. a 32. týždeň v dobe od pondelka od 10,00 hod. do nedele do 18,00 hod., každý rok cez jarnéprázdniny od 18,00 hod. piatka predchádzajúceho prázdninám do stredy do 18,00 hod., počas Vianoc
každý párny rok v dobe od 23.12. od 18,00 hod. do 27.12. do 18,00 hod., v nepárnom roku by dieťa
počas vianočných sviatkov bolo u otca len v prípade párnych víkendov. Matka aj otec zhodne požiadali,

aby súd schválil rodičovskú dohodu o úprave rozsahu styku otca s dieťaťom v nasledovnom znení:
Otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým Z. každý párny kalendárny týždeň v dobe od piatka od
18,00 hod. do nedele do 17,00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin od piatka
predchádzajúceho týmto prázdninám v dobe od 18,00 hod. do soboty prázdninového týždňa do 18,00
hod., každý párny kalendárny rok počas veľkonočných prázdnin od stredy predchádzajúcej Zelenému

štvrtku v dobe od 18,00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 18,00 hod., každý
kalendárny rok počas letných prázdnin v dobe od 1.7. od 09,00 hod. do 15.7. do 18,00 hod. a od 1.8. od
09,00 hod. do 15.8. do 18,00 hod., počas vianočných prázdnin každý nepárny rok v dobe od 25.12. od
18,00 hod. do 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 18,00 hod., a každý párny rok v dobe od 22.12.
od 18,00 hod. do 25.12. do 18,00 hod. a od 1.1. nasledujúceho nepárneho kalendárneho roka v dobe
od 18,00 hod. do 6.1. tohto roka do 18,00 hod. s tým, že matka je povinná maloletého na styk riadne

pripraviť a v určenom čase odovzdať otcovi spolu s kartou poistenca zdravotnej poisťovne a s cestovným
pasom dieťaťa. Matka je povinná nahradiť otcovi styk s maloletým v náhradnom termíne v prípade, ak
určený styk otca s dieťaťom bude zmarený z dôvodov na strane matky, a to v rozsahu zmareného styku
do 7 dní odo dňa, kedy bol určený styk otca s maloletým zmarený.

23. Matka na pojednávaní dňa 23.3.2016 uviedla, že z účtov zriadených na meno maloletého vybrala
peňažné prostriedky a použila na výživu maloletého ako aj na úhradu trov právneho zastúpenia.
Otec vkladal peňažné prostriedky, ktoré dostal načierno od svojho zamestnávateľa na svoj účet, čoho
svedkom bola niekoľkokrát matka, preto žiada výpisy z tohto účtu od roku 2010 do roku 2011. So
započítaním dlžného výživného vo výške 921,46 eur nesúhlasí z dôvodu, že otec 6 rokov poberal

prídavky na dieťa, ktoré vkladal na tento účet a ktoré mali byť použité pre dieťa. Rodičovský príspevok
a materská chodili otcovi na účet a tento matke nikdy nedal. Matka nesúhlasí s tým, aby ňou nasporené
prostriedky na účte v sume 715,67 eur boli zarátané do jej príjmu, nakoľko boli nasporené z jej príjmu.
Matka žiada výživné od 23.3.2011 do 31.5.2014 vo výške 150 eur, od 1.9.2014 do 31.8.2014 vo výške
180 eur a od 1.9.2014 doposiaľ vo výške 200 eur. Otec u svojho zamestnávateľa dostával výplatu aj

na ruku, ktorá spolu s výplatou posielanou na účet mohla byť 650 až 700 eur mesačne. Otec vlastní
dom v Budmericiach, v ktorom nebýva, býva u svojich rodičov, ktorým za bývanie nič neplatí. Býva
tam aj spoločne so svojou priateľkou. K výpovedi, ktorú matka dostala zo zamestnania v K. uviedla, že
táto bola daná z dôvodov, že nechcela ukončiť pracovný pomer dohodou, zamestnávateľ ju šikanoval.
Žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou matka nepodala z dôvodu, že

bola na tom psychicky veľmi zle a v prekluzívnej lehote 2 mesiacov túto žalobu nestihla podať. Na PN z
dôvodu psychického zrútenia matka bola od 1.2.2011 do 31.8.2011, bolo to aj z dôvodu otca. Spotrebiče
jej museli kúpiť rodičia, pretože nemala na ne prostriedky. Matka uviedla, že kolízna opatrovníčka sa
mala porozprávať s mal. Z., no nestalo sa tak. Maloletý by sa rád k stretávaniu s otcom vyjadril. Keď
mal byť u otca na Silvestra, dlhší čas u otca nevydržal, volal jej, že chce ísť domov a otec ho nechce

priviezť. Matka je živnostníčka od júna 2012, daňové priznanie podáva. Jej priemerný mesačný príjem
je 400 eur v hrubom, po odrátaní odvodov a dane predstavuje okolo 300 eur v čistom a to za roky
2014 a 2015. Náklady na bývanie sú rovnaké, ako uviedla v predchádzajúcich vyjadreniach. Náklady
na bývanie za obdobie od 23.3.2011 do 31.8.2011 boli vo výške 270 eur mesačne, bývala v podnájme,
toto zahŕňalo nájomné aj energie. Otec mal. previedol pozemok, ktorý bol matkin, na svojho otca za

sumu asi 27.000 eur. Tento pozemok matka previedla na otca darovacou zmluvou a otec ho následne
previedol na svojho otca kúpnou zmluvou, ale reálne uzavreli darovaciu zmluvu. Aktuálne prebieha
konanie o vrátenie daru. V tom istom období v roku 2011 si otec vzal hypotekárny úver pre to, aby
mohol odťažiť ten pozemok, ktorým ručili a následne tak previesť ten pozemok na svojho otca. Neboli
tam porušené žiadne povinnosti, ale úver bol vyplatený výlučne na žiadosť otca. Matka na pojednávaní

dňa 20.06.2016 uviedla, že žiada, aby bolo stretávanie mal. s otcom určeného na základe znaleckého
posudku, a to počas párneho kalendárneho víkendu od piatku od 15.00 hod., prípadne podľa rozvrhu s
tým, že otec mal. vyzdvihne v školskom zariadení, do pondelka do 8.00 hod. s tým, že mal. odovzdá v
školskom zariadení. V súčasnosti funguje stretávanie od piatku od 18.00 hod. do nedele do 17.00 hod.,
otec si mal. preberá pred jej bydliskom. Matka žiada, aby súd zaviazal otca na úhradu polovice nákladov

súvisiacich so zubným strojčekom mal., čo bude vybavovať cez letné prázdniny. Po presťahovaní do Y.
začal mal. navštevovať krúžok, náklady vzrástli o 15 eur mesačne. Priemerný mesačný príjem matky
od 1.1.2016 je 400 eur v hrubom, je SZČO, predmetom jej činnosti je administratívna činnosť. Otec
na mal. platí výživným v sume 150 eur mesačne od 1.6.2014. Otec jej prisľúbil vrátiť sumu 6.366,91eur, ktorú si ponechal po odchode zo spoločnej domácnosti, ktorá bola na jeho účte, jej výplata chodila
na jeho účet. Matka žiada, aby súd odrátal od tejto sumy prostriedky, ktoré jej otec zasiela. Matkine
najvyššie dosiahnuté vzdelanie je obchodná akadémia s maturitou. Pracovala v bankovníctve asi 5

rokov, potom v logistickom priemysle ako vedúca administratívy alebo zástupkyňa, potom v stávkových
spoločnostiach ako vedúca a ako zástupkyňa, teraz je živnostníčka. Matka nevlastní žiadne hnuteľné
ani nehnuteľné veci.Matka požiadala, aby ju súd oslobodil od súdnych poplatkov. Matka uviedla, že
maloletému nezakázala ísť s otcom na dovolenku do U., on sám prišiel s tým, že by radšej na dovolenku
išielsmatkou.Matkasaomaloletéhobojí,otecšoférujezbrkloabojísaajvzhľadomnasúčasnúpolitickú

situáciu. Matka uviedla, že v byte majú rozťahovací gauč, dvojlôžko, tam s maloletým spávajú. Maloletý
má aj vlastnú posteľ, ale táto nie je roztiahnutá. Takto im to vyhovuje a maloletý sa proti tomu nebráni.
Maloletýmátelefón,ktorýmudalotecapoužívahovýlučnenakomunikáciusním.Otecsazačalpodieľať
na spoločných výdavkoch na maloletého len nedávno. Otec zavádza súd, že nemá finančné prostriedky
na účtoch, podľa doložených výpisov do spisu sa na účte nachádzali finančné prostriedky v Y. v sume
1.205,68eur,napodúčte307,70eur,naúčtochvPrimabanke403,49euranadruhom621,38eur.Matka

telefónne číslo odmieta otcovi dať vzhľadom na jej psychický stav. S otcom komunikuje cez telefón mal.
Z.. E-mail nemá, nemá k dispozícii počítač. Znalecký posudok z roku 2013 považuje za platný a žiada,
aby sa ho súd pridržiaval, odvtedy s maloletým nikto kompetentný o jeho predstavách nehovoril. Pokiaľ
súd schváli rodičovskú dohodu, matka žiada, aby mal maloletý možnosť sa k tejto skutočnosti vyjadriť.
Stretávanie je tak obšírne, že sa obáva vzniku problémov. Pokiaľ bude otec mal. preberať a odovzdávať

v školskom zariadení, bude ho matka informovať prostredníctvom emailu alebo prostredníctvom pošty.
V prípade, že ho bude odovzdávať a preberať pred bytom matky, bude ho informovať ústne. Matka
žiada, aby takáto povinnosť bola uložená aj otcovi. Matka na pojednávaní dňa 13.7.2016 uviedla, že ona
neplánuje maloletému cielene program na ten víkend, keď má tráviť čas s otcom. Keď by mal. chcel
tráviť čas cez víkend napr. na horolezeckej stene a on má tráviť víkend u otca, tak je potom sklamaný,

že to musia posunúť. Maloletý jej sám povedal, že nechce tráviť u otca dva týždne v kuse, že mu je to
dlho, preto k otcovi na začiatku prázdnin nešiel. Matka by maloletému dopriala aj vlastnú detskú izbu,
ale nemajú vyriešené majetkové pomery, ktoré otec naschvál zdržiava. Čo sa týka zostatkov na účtoch
otca, boli tam dostatočne veľké obnosy finančných prostriedkov. S otcom nikdy nemali spoločný účet,
preto matka nemohla nijakým spôsobom používať jeho prostriedky. Ona platila všetko, z jej výplaty žili a

jeho prostriedky sa mali šetriť na ich spoločné bývanie v budúcnosti. Všetko platila matka. Na nájomné
dávala 5.000 Sk a otec dával 2.500 Sk, ona platila aj spotrebný úver, z ktorého postavili základy na
stavbu. Finančne jej pomáhajú rodičia, ak by jej nepomáhali, musela by ostať s Z. na ulici. Matke nerobí
dobre žiadny kontakt s otcom, nakoľko je vedená v psychiatrickej ambulancii. Keď bude niečo dôležité,
povie to otcovi cez bytový zvonček. Ohľadne školy sa otec pravidelne v škole informuje a takisto aj u jeho

detskej lekárky. Keď maloletý povedal, že radšej chce ísť prvý prázdninový víkend do P. k rodine, matka
mu nechala slobodnú voľbu, nekarhala ho, netlačila ho do toho. Matka na pojednávaní dňa 16.11.2016
uviedla,žedošlokzmenepomerovnajejstrane,od1.8.2016pozastavilaživnosť,jezaradenávevidencii
ÚPSVAR a pracuje na dohodu z dôvodu, že firma, pre ktorú pracovala, už nepotrebovala jej služby v
takom rozsahu. Ponúkli jej prácu na dohodu len na pár hodín týždenne, preto bolo pre ňu neefektívne

ponechať si živnosť a platiť odvody v sume 60 eur, na ktoré by aj tak nemala. Pre matku bolo neefektívne
platiť dávky pre prípade nezamestnanosti, nakoľko v prípade nezamestnanosti by jej boli vyplatené len
dávky do výšky jej odvodov, preto dávky vopred neodvádzala. Konateľom a spoločníkom spoločnosti A.
T., s.r.o., v ktorej matka pracuje na dohodu a predtým tam pracovala ako živnostníčka je jej mama S. K..
Ohľadom skončenia pracovného pomeru v banke pred 6 rokmi matka uviedla, že tento príjem by nemal

byť uvádzaný ako jej terajší, sám otec vie, aké tam boli problémy, bola tam šikana a matka sa voči tomu
ohradila a jediným logickým dôvodom pre zamestnávateľa bolo zbaviť sa jej a aj ďalšej zamestnankyne,
ktorá jej dala za pravdu. Ohľadne informačnej povinnosti o maloletom otcovi matke bude vyhovovať
forma emailu. S nákladmi, ktoré matka nevládze splácať, jej pomáhajú jej rodičia. Podľa matky v záujme
maloletého je upraviť styk s otcom tak, ako to navrhla Mgr. H. v odbornom vyjadrení. Nie je dôvod,

aby jej návrh bol rozširovaný nad rámec tak, ako to podal otec dieťaťa na dnešnom pojednávaní vo
svojom návrhu. Otec svoj návrh rozšíril v časti jesenných prázdnin, keďže znalkyňa uviedla, že polovicu
prázdnin bude mal. u otca a polovicu u matky a ide len o jeden deň prázdnin. Matka by vedela pristúpiť k
tomu, aby bol maloletý od rána od 9.00 hod. do večera do 18.00 hod. s otcom. Matka súhlasí s tým, aby
bola zaviazaná nahradiť styk otcovi v prípade, že sa styk nezrealizuje, ak sa vypustí dôvod na strane

maloletého. Sporná ostáva výška vyživovacej povinnosti, matka trvá na tom, aby výživné od marca
2011 do 31.8.2011 bolo stanovené vo výške 150 eur, od 1.9.2011 do 31.8.2014 vo výške 180 eur, od
1.9.2014 naďalej vo výške 200 eur.24. Otec na pojednávaní dňa 15.2.2013 uviedol, že žiada maloletého zveriť do svojej osobnej
starostlivosti a matke uložiť povinnosť platiť na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne. S matkou
maloletého žili v spoločnej domácnosti do 1.10.2010, kedy otec opustil spoločnú domácnosť. Otec

sa s maloletým stretával každý párny týždeň od piatka do nedele a tri dni cez týždeň. Neskôr sa s
matkou dohodli, že otec sa bude s maloletým stretávať len jeden deň v týždni, kedy mu maloletý u
neho prespávať a párny víkend. Prespanie cez týždeň sa uskutočnilo iba raz a neskôr začala matka
obmedzovať aj stretávanie cez víkend s odôvodnením, že maloletý nemá záujem sa s otcom stretávať.
Pri stretnutiach otec nebadá, že by sa s ním maloletý nechcel stretávať. Otec dobrovoľne platí na výživu

maloletého sumou 100 eur mesačne. Otec sa domnieva, že dôvodom prečo mu matka bráni v styku s
maloletým sú ich majetkové spory. Otec zarába okolo 450 eur, okrem mal. Jakuba nemá inú vyživovaciu.
povinnosť. Otec býva spolu so svojimi rodičmi v obci Častá, je výlučný vlastník rodinného domu v obci G.,
platí hypotéku na dom v G. vo výške 170 eur mesačne, iný hnuteľný ani nehnuteľný majetok nevlastní.
Celkove náklady otca vrátane životnej poistky, telefónu a sporenia pre maloletého sú 420 eur mesačne
a keďže jeho príjem je 450 eur, finančne mu pomáhajú rodičia. Otec žije s priateľkou, ktorej zárobok

je od 700 do 800 eur.

25. Otec na pojednávaní dňa 7.3.2014 uviedol, že návrh na zverenie maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti berie späť a žiada konania v tejto časti zastaviť. Súhlasí s tým, aby maloletý bol zverený do
osobnej starostlivosti matky. Otec je schopný prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur. Pokiaľ ide

o úpravu styku otca s mal. navrhuje, aby sa otec mohol s mal. stretávať každý párny kalendárny týždeň
od piatku od skončenia vyučovania v tom ktorom školskom roku do nedele do 18.00 hod. , pričom si mal.
vyzdvihne v škole, ktorú mal. navštevuje a po skončení času určeného na styk mal. odovzdá v mieste
bydliska matky. Ďalej každý týždeň v stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod. pričom si mal. vyzdvihne a
po skončení času určeného na styk mal. odovzdá v mieste bydliska matky. Každý párny kalendárny rok

počas veľkonočných prázdnin v roku 2014 od 9.00 hod. do 18.00 hod. veľkonočného pondelka, počnúc
rokom 2016 od stredy predchádzajúcej zelenému štvrtku od 18.00 hod. do utorka nasl. po veľkonočnom
pondelku do 18.00 hod., počas jesenných prázdnin odo dňa predchádzajúcemu prvého dňa prázdnin od
18.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod., počas vianočných prázdnin od 22.12 od 18.00
hod. do 24.12. do 16.00 hod. , od 25.12. od 16.00 hod. do 27.12. do 10.00 hod., od 30.12. od 18.00

hod. do 6.1. nasledujúceho nepárneho kal. Roka do 18.00 hod. Ďalej každý nepárny kalendárny rok
počas jarných prázdnin od piatku predchádzajúcemu prázdninovému týždňu od 18.00 hod. do soboty
prázdninového týždňa do 18.00 hod., počas vianočných prázdnin od 24.12. od 16.00 hod. do 25.12. do
16.00 hod. od 27.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. , každý rok počas letných prázdniny od
1.7. od 9.00 hod. do 15. 7. do 18.00 hod. od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod., pričom si mal.

vyzdvihne a po skončení času určeného na styk maloletého odovzdá v mieste bydliska matky. Zároveň
otec navrhol, aby súd rozhodol aj o povinnostiach matky, ktorá bude povinná maloletého na styk riadne
pripraviť a umožniť otcov styk s mal. v náhradnom termíne v prípade ak styk otca s mal. určený týmto
rozhodnutím bude zmarený z dôvodov na strane matky a to v rozsahu zmareného styku do 7 dní odo
dňa, kedy bol týmto rozhodnutím určený styk otca s mal. zmarený. Matka je povinná písomne informovať

otca o všetkých záležitostiach maloletého a to raz mesačne vždy do posledného dňa toho ktorého
mesiaca. Rodičia sú povinní podrobiť sa psychologickému poradenstvu na referáte por. psychologických
služieb ÚPSVaR Trnava, a to v rozsahu 20 hodín individuálnej terapie a v rozsahu 10 hodín párovej
terapie za účelom zlepšenia schopnosti pochopiť význam a úlohu druhého rodiča a za účelom zlepšenia
vzájomnej komunikácii rodičov. Zárobok priateľky otca nemá vplyv na vyživovaciu povinnosť, pretože

nie sú manželmi a nemá to vplyv na výšku výživného. Otec na pojednávaní dňa 16.05.2014 uviedol, že
argument matky, že ním preložená dohoda o styku je veľmi rozsiahla, považuje za účelový, nakoľko
je evidentné, že počas troch rokov sa rodičia nedokázali dohodnúť vôbec na ničom, okrem styku za
posledné dva mesiaca a akúkoľvek voľnosť rodičov nie je možné v tejto chvíli realizovať, pretože vždy
bude zo strany matky existovať nejaký dôvod, pre ktorý mal. nechce ísť s otcom, pre ktorý mal. vyhovuje

len súčasný styk, a to napriek záverom ZP a obsahu jej výpovede v tomto konaní, keď znalkyňa uviedla,
že mal. kopíruje iba správanie matky, ktorá ho dôkladne na styk s otcom do času vypracovania ZP
nepripravovala. Spostupňovanie styku otec pripustil z dôvodu, že chcel preukázať snahu o uzatvorenie
dohody, a to aj napriek tomu, že znalkyňa v ZP žiadne spostupňovanie styku neodporúčala a vyjadrila sa
k tomu, že je možné, aby otec bol s mal. od piatku do pondelka. Čo sa týka spochybňovania zo stykom

v nepárne stredy s poukazom na prípravu mal. na vyučovanie, otec poukázal na to, že maloletý bude
v školskom klube iba do konca tohto školského roku, to znamená jeden a pol mesiaca, z ktorého sa
bude musieť pripravovať na vyučovanie už iba mesiac, nakoľko od budúceho školského roku družinu
nebude navštevovať. Aj počas tohto obdobia do konca školského roku je otcovi známe, že maloletýsa pripravuje v školskej družine. Preto argument týkajúci sa nepárnych stried je účelným a smerujúcim
k tomu, aby otec mal už aj tak oklieštené právo styku ešte viac minimalizované, keďže sa už s ním
nemôže stretávať utorky a štvrtky pre aikido a už ani v stredu. Znalkyňa konštatovala, že syn má k

otcovi vybudovaný vzťah, trpí tým, že sa rodičia nevedia dohodnúť, a preto otec považuje za potrebné,
aby možnosť stretnúť sa aj priebehu týždňa, keď nie je upravený víkendový styk. Otec uviedol, že okrem
priemerného mesačného zárobku 450 eur iný príjem nemá, nemá ani úspory. V roku 2010 u O. banky,
pobočka K. mal nejaké úspory asi 500 eur, z tejto sumy vyplatil 500 eur zástupúkyni, ktorá ho zastupuje
v tomto konaní a v konaní vo výkone rozhodnutia, takže už žiadne úspory nezostali. Ďalší účet má v Y.,

pobočka S.. Pokiaľ ide o zárobok L. N., tento nie je možné brať do úvahy pri určení výšky výživného,
pretože otec s touto netvorí spoločnú domácnosť a pokiaľ ide o výpisy z účtov ako aj zárobok otca pri
určovaní výživného na mal. treba vychádzať z dátumu september 2011, nanajvýš jeden rok spätne. Otec
doposiaľ vedie s matkou spor ohľadom majetkoprávneho vysporiadania a ohľadom vrátenia daru. Otec
na pojednávaní dňa 13.08.2014 uviedol, že navrhuje, aby bol zaviazaný do 30.4.2014 platiť na výživu
mal. 100 eur mesačne a od 1.5.2014 vo výške 150 eur mesačne. Pokiaľ ide o výživné vo výške 100 eur

túto sumu odôvodnil tým, že už sama matka na pojednávaní dňa 6.5.2014 uviedla, že otec od októbra
2010 na mal. platí výživné vo výške 100 eur mesačne tak, ako boli medzi nami dohodnuté. Otec je
toho názoru, že týmto vyjadrením matka deklarovala existenciu rodičovskej dohody, ktorá síce nebola v
písomnejforme,alebolazaznamenanáajvúradomzáznameÚPSVaRPezinokzodňa20.5.2011.Matka
odvolala dohodu svojim písomným podaním zo dňa 1.7.2011 iba v časti dohodnutej úpravy styku s mal.

Otec poskytuje od 1.5.2014 výživné vo výške 150 eur mesačne, táto suma je primeraná schopnostiam
a možnostiam otca, ako aj potrebám mal. dieťaťa. S úpravou styku navrhovanú matkou otec nesúhlasí,
tento styk je neprimeraný vzhľadom na fyzický vek mal., otec má právo s dieťaťom stretávať rovnako
dlhý čas ako žije s matkou pokiaľ ide o voľné dni a sviatky. Čo sa týka úpravy styku doterajší vývoj
preukázal, že nie je potrebné tento spostupňovať. Posledné tri mesiace bol mal. s otcom tak, ako bolo

medzi rodičmi dohodnuté a je jednoznačne pripravený na to, aby bol v roku 2014 upravený styk tak,
že otec sa bude s mal. stretávať každý párny kal. týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00
hod., každý nepárny kal. týždeň v stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod. dňa 25.12. 2014 od 10.00 hod. do
26.12. 2014 do 11.00 hod., 31.12. 2014 od 10.00 hod. do 4.1. 2015 do 18.00 hod. a od roku 2015 tak,
ako uviedol na pojednávaní 16.5. 2014. Otec na pojednávaní dňa 12.11.2014 uviedol, že bude potrebné

zistiť aký príjem matka mala rok predtým u zamestnávateľa, keď začalo konanie, či sa sama nevzdala
výhodnejšieho zamestnania a na koho popud bol rozviazaný pracovný pomer. Pri určení výživného je
treba započítať finančné prostriedky, ktoré mal. mal na svojom účte XXXXXXXXXX/XXXX K. banka, kde
k 31.12.2010 mal nasporené finančné prostriedky vo výške 921,46 eur z príspevkov otca. Pokiaľ ide o
navrhovaný styk zo strany znalkyne, táto ho navrhovala v čase, keď nebolo žiadne stretávanie otca s

mal. bolo to pred rokom. Za rok však došlo k posunu a otec sa s mal. stretáva a je im spolu dobre.

26. Otec na pojednávaní dňa 25.9.2015 uviedol, že od mája 2014 platí na mal. Z. výživné vo výške
150 eur mesačne, preto navrhuje, aby bolo určené výživné na dieťa v tejto výške. Pokiaľ ide o styk, v
súčasnej dobe sa stretáva s mal. Z. každý párny víkend od piatka od 18,00 hod. do nedele do 17,00

hod. Ohľadom úpravy styku otec navrhuje, aby súd rozhodol tak, že otec bude oprávnený sa stretávať
s mal. Z. každý párny kalendárny týždeň od piatka od 18,00 hod. do nedele do 17,00 hod. a navrhuje
rozšíriť styk otca s dieťaťom počas prázdnin, a to v nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin od
piatka predchádzajúceho týmto prázdninám od 18,00 hod. do soboty prázdninového týždňa do 18,00
hod., počas vianočných prázdnin v dobe od 24.12. od 16,00 hod. do 25.12. do 16,00 hod., od 27.12.

od 10,00 hod. do 30.12.do 18,00 hod., v párny kalendárny rok počas veľkonočných prázdnin od stredy
predchádzajúcej Zelenému štvrtku od 18,00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do
18,00 hod., počas jesenných prázdnin od 18,00 hod. dňa, ktorý predchádza prázdninám do posledného
dňa prázdnin do 18,00 hod., počas vianočných prázdnin od 22.12. od 18,00 hod. do 24.12. do 16,00
hod., od 25.12. od 16,00 hod. do 27.12. do 10,00 hod. a od 30.12. od 18,00 hod. do 6.1. do 18,00

hod., počas letných prázdnin každý rok od 1.7. od 09,00 hod. do 15.7. do 18,00 hod. a od 1.8. od
09,00 hod. do 15.8. do 18,00 hod. Otec aj matka zhodne požiadali, aby súd schválil rodičovskú dohodu
o úprave rozsahu styku otca s dieťaťom v nasledovnom znení: Otec bude oprávnený stretávať sa s
maloletým Z. každý párny kalendárny týždeň v dobe od piatka od 18,00 hod. do nedele do 17,00 hod.,
každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin od piatka predchádzajúceho týmto prázdninám v

dobe od 18,00 hod. do soboty prázdninového týždňa do 18,00 hod., každý párny kalendárny rok počas
veľkonočných prázdnin od stredy predchádzajúcej Zelenému štvrtku v dobe od 18,00 hod. do utorka
nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 18,00 hod., každý kalendárny rok počas letných prázdnin
v dobe od 1.7. od 09,00 hod. do 15.7. do 18,00 hod. a od 1.8. od 09,00 hod. do 15.8. do 18,00 hod.,počas vianočných prázdnin každý nepárny rok v dobe od 25.12. od 18,00 hod. do 1.1. nasledujúceho
kalendárneho roka do 18,00 hod., a každý párny rok v dobe od 22.12. od 18,00 hod. do 25.12. do
18,00 hod. a od 1.1. nasledujúceho nepárneho kalendárneho roka v dobe od 18,00 hod. do 6.1. tohto

roka do 18,00 hod. s tým, že matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a v určenom čase
odovzdať otcovi spolu s kartou poistenca zdravotnej poisťovne a s cestovným pasom dieťaťa. Matka je
povinná nahradiť otcovi styk s maloletým v náhradnom termíne v prípade, ak určený styk otca s dieťaťom
bude zmarený z dôvodov na strane matky, a to v rozsahu zmareného styku do 7 dní odo dňa, kedy
bol určený styk otca s maloletým zmarený. O tom, že otec nemá iný príjem od zamestnávateľa, čo

matka tvrdila, je v spise vyhlásenie zamestnávateľa, že mu mzdu poukazuje výlučne len na konkrétny
účet v K.. Skutočným dôvodom, pre ktorý chce matka získať výpisy z týchto účtov a zneužiť súd na
porušenie bankového tajomstva, sú majetkové spory rodičov a s konaním úpravy práv a povinností
rodičov nemajú nič spoločné. Tieto majetkové spory sú vedené na Okresnom súde Pezinok (vrátenie
daru na základe návrhu matky, o určenie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti na základe návrhu matky a
o zaplatenie pomernej časti úveru na základe návrhu otca). Ide o účty, ktoré boli účelové, súviseli s

hypotekárnym úverom poskytnutým účastníkom konania.

27. Otec na pojednávaní dňa 23.3.2016 uviedol, že sumu na účte nasporenú otcom žiada započítať do
zročného výživného, jedná sa o účet č. XXXXXXXXXX/XXXX., na ktorom bola k 31.12.2010 nasporená
suma 921,46 eur. Vo vzťahu k účtu maloletého č. XXXXXXXXXX/XXXX, kde bola suma 715,67 eur

nasporená matkou, túto sumu žiada prirátať k príjmu matky, keďže aj táto suma bola použitá pre potreby
maloletého. Finančné prostriedky, z ktorých boli nasporené peniaze pre Z. odchádzali z účtu otca
XXXXXXXXXX, kam prichádzala otcova mzda a žiadne prídavky. Čo sa týka zmeny zamestnávateľa u
otca, otec zamestnávateľa menil v roku 2007, t.z., že aj keby bola pravda, že sa vzdal výhodnejšieho
zamestnania, toto obdobie nie je rozhodným obdobím pre toto konanie. K zmene zamestnávateľa

došlo z toho dôvodu, že rodičia mal. začali stavať dom a otec išiel pracovať do stavebnín, aby mohli
mať materiál na výstavbu domu za výhodnejšie ceny. Čo sa týka psychického zrútenia matky v roku
2011, k tomu došlo po ukončení pracovného pomeru a potom ako otec vyslovil, že navrhuje striedavú
starostlivosť o maloletého, čiže jej psychický stav s nejakým správaním otca síce môže mať súvis,
avšak nebol dôsledkom nejakého psychického týrania. Matka si začiatkom roku 2010 našla priateľa a

to bol dôvod, pre ktorý otec spoločnú domácnosť opustil. Spotrebiče si vzal z toho dôvodu, že matka
už mala objednané nové. Otec je ochotný od 23.3.2011 do 31.5.2014 platiť výživné v sume 120 eur
mesačne a od 1.4.2014 v sume 150 eur mesačne s tým, aby mu súd povolil zročné výživné splácať
v splátkach. Otec mal od začiatku konania eminentný a skutočný záujem na to, aby sa podieľal na
starostlivosti o maloletého, bol ochotný odbremeniť matku uspokojovaním jeho potrieb v čase, keby bol

mal. u neho, avšak ako bolo aj znalkyňou povedané, samotná matka bola tou osobou, ktorá takémuto
záujmu otca bránila, v dôsledku čoho si otec myslí, že matka nemala záujem o to, aby sa otec podieľal
na výžive mal. vo forme nepeňažných plnení počas jeho styku s dieťaťom a táto skutočnosť nemôže
byť pripísaná na ťarchu otca. Otec návrh na zverenie maloletého berie starostlivosti otca vzal späť. Otec
stále žije u svojich rodičov spolu so svojou priateľkou, na nákladoch na bývanie sa podieľa iba on. Je

vlastníkom rodinného domu v G.. Čo sa týka darovacej zmluvy pozemku zo strany matky na neho, bolo
to z iného dôvodu ako matka uvádza. Hypotéka, ktorú si otec vzal, súvisela s tým, že musel vyplatiť
iný hypotekárny úver, nakoľko dom nebol skolaudovaný, dokončený a úver musel byť vyčerpaný do
určitého dátumu. Dom v G. je skolaudovaný, občas tam otec prespí, čaká na vyporiadanie vzťahov,
nakoľko matka trvá na tom, aby bola podielovou spoluvlastníčkou a aby jej otec vrátil pozemok, ktorý mu

darovalavroku2002.Otecžiadaodnejvyplatiťpolovicuhypotekárnehoúveruamázato,žežiadosťami,
ktoré tu predostiera, sa chce dostať k majetkovému vysporiadaniu. Dom v G. nie je vysporiadaný a
momentálne je nepredajný, nakoľko prebieha viacero konaní týkajúcich sa tejto nehnuteľnosti a matka
žiada, aby sa vlastnícke vzťahy vysporiadali. Dohodu o styku s mal. považuje otec za uzavretú, styk
funguje. Z. cez Vianoce bol u otca a chcel ísť k starým rodičom, nie k matke. Otec na pojednávaní dňa

20.6.2016 uviedol, že znalecký posudok bol vypracovaný v roku 2013 v čase, keď sa otec s mal. nevídal
takmer vôbec. Takže aj záver znalkyne vyplýval zo vzťahu v čase vypracovania posudku. Potom sa
pristúpilo k postupnému privykaniu mal. na otca a po roku a pol rodičia uzavreli rodičovskú dohodu.
Matka si bola vedomá toho, akým spôsobom sa vzťah mal. s otcom rozvinul a uvedomila si aj tú vec,
že mal. má právo na styk s otcom v rozsahu polovice voľného času, ktorý mal. má, teda polovica

prázdnin a každý druhý víkend. Od septembra 2015, kedy bola rodičovská dohoda riadne uzavretá
pred súdom za účasti kolízneho opatrovníka, neexistujú žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie
dohody alebo jej zmenu. Matka nevyšpecifikovala nič, čo by preukazovalo, že obsah dohody je v rozpore
so záujmom mal., dohoda je riadne platná a neexistujú dôvody na zmenu styku. Otec trvá na tom,aby súd schválil rodičovskú dohodu tak ako bola uzavretá. V prípade, ak ju súd schvaľovať nebude,
žiada, aby súd autoritatívne rozhodol v súlade s touto dohodou. Vo vzťahu k podlžnostiam otca voči
matke otec uviedol, že od začatia konania sa s platbami otca nakladalo ako s platbami výživného.

Zo strany matky nikdy nebola spochybnená platba, že by nemalo ísť o platbu výživného, až dnes
predniesla, že to bola vlastne splátka nejakého dlhu, ktorý mal byť zo strany otca voči matke, čo nie
je pravda, otec rozsah platby a výšku vždy špecifikoval ako výživné. Akékoľvek dlžoby medzi rodičmi
nie je možné v tomto konaní zohľadňovať. Zo sumy 27.000 eur, ktorú dostal otec za pozemok uviedol,
bol vyplatený spoločný úver rodičov mal. Túto sumu nie je možné zarátať iba k dobru otca, nakoľko z

nej bol uhradený aj dlh matky. Otec sa od začiatku chcel podieľať na starostlivosti a výchove mal. v
polovičnom rozsahu. Správaním matky bolo otcovi zabránené, aby sa nepeňažnými plneniami alebo
inak podieľal na starostlivosti o mal. Postoj matky je do dnešného dňa úplne protirečivý, ako vidno
aj na dohode rodičov. Znalecký posudok bol dôvodom späťvzatia návrhu v časti striedavej osobnej
starostlivosti ako aj pre späťvzatie o zverenie do výchovy otca. V konaniach o mal. sa späťvzatie návrhu
sa neposudzuje ako späťvzatie v sporových veciach, kde by malo byť sankcionované nahradiť trovy

konania v súvislosti s návrhom. Zmeny návrhov zo strany otca vychádzali vždy z aktuálnej situácie, keď
sa otec nemal možnosť stretnúť s mal. po dobu celého roka. Medzi ním a matkou sa vedie niekoľko
súdnychsporov-určeniepodielovéhospoluvlastníctvaknehnuteľnostidomu,ovráteniedaru-pozemku,
ktorý je pod domom a okolo domu, o vyplatenie polovice hypotekárneho úveru, ktorý otec vyplatil celý, o
vyplatenie polovice investícií do domu. Všetky tieto spory sa týkajú rodinného domu s pozemkami v G.,

nie sú právoplatne skončené. Otec nevlastní auto, používam matkine auto, ktorým chodí za maloletým.
Maloletý zdvihne telefón iba občas, na druhý telefón má otec od matky zakázané mu telefonovať z
dôvodu, že je to babkin telefón. Mailovú komunikáciu využíva otec minimálne, maloletý má zákaz chodiť
na počítač. Otec prispieva aj nad rámec bežného výživného, kupuje mu najmä veci na oblečenie. U
otca má maloletý osobitne kompletne prichystaný šatník, aby nezničil veci, ktoré má u matky, tie si v

piatok vyzlečie a oblečie si ich v nedeľu. Matka s otcom od roku 2010 nekomunikuje, nedala mu na
seba telefónne číslo, komunikuje prostredníctvom maloletého. Otec preto žiada, aby súd uložil matke
povinnosť informovať ho o maloletom e-mailom ku koncu každého kalendárneho mesiaca a v prípade
mimoriadnych vecí ihneď - ohľadne zdravotného stavu, školských výsledkov, mimoškolských aktivít
a iných mimoriadnych podstatných udalostiach. Matka vie, že otec pracuje v piatok do 16.00 hod. a

v pondelok začína pracovať o 7.00 hod., nemôže teda mal. odovzdávať ráno v škole a preberať po
skončení školy. Otec na pojednávaní dňa 13.7.2016 uviedol, že počuje prvýkrát, že šetrili na jeho účte.
Nie je pravdou, že matka platila všetky výdaje, platili ich spoločne raz ona a raz on. Otec platil nájomné
za byt v plnej výške. Matka by mohla žiť napr. so svojimi rodičmi vo veľkom X-izbovom dome. Ohľadne
informačnej povinnosti žiada, aby bola mailom, matku nechce stresovať cez domový zvonček. Otec

si síce zisťuje informácie v škole a u detskej lekárky, robí to z dôvodu, že matka otca neinformuje.
Ohľadne styku otec navrhujeme, aby súd autoritatívne rozhodol, ak je názoru, že rodičovská dohoda nie
je schválenia schopná. Z. vyjadrenie kopíruje správanie matky. Od 7.8. do 14.8. má mal. zabezpečený
pobyt v U. a otec verí, že matka vyvinie dostatočný vplyv na to, aby mal. mohol túto dovolenku s otcom
absolvovať. Otec na pojednávaní dňa 16.11.2016 k novej skutočnosti - strate príjmu matky uviedol,

že počas prevádzkovania živnosti mala matka právo platiť si poistenie pre prípad nezamestnanosti,
potom by sa nebolo stalo, že matka nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Matka živnosť pozastavila
bez toho, aby preukázala závažné dôvody pre tento krok, týmto ohrozila aj svoju vlastnú vyživovaciu
povinnosť k vlastnému dieťaťu. Otec predkladá návrh, ktorý plne korešponduje so závermi odborného
vyjadrenia a poukazuje je vyjadrenie - záver znalkyne, že chlapec stále vníma nevôľu matky realizovať

stretávanie.Niejepravdou,žedieťasanechcestretávaťsotcom,aledieťaprispôsobujesvojevyjadrenia
vôli matky. Výživné navrhuje otec vo výške 100 eur mesačne od 1.4. do 31.5.2014 a vo výške 150 eur
od 1.6.2014. Aj v minulosti prišla matka o svoj príjem v dôsledku výpovede danej bankou, jej príjem bol
vtedy asi 700-800 eur a je nevyhnutné vychádzať z tohto jej príjmu. Otec žiada rozhodnúť aj o povinnosti
matkynahradiťstykmal.sotcom,aksatentoneuskutočníainformačnúpovinnosť,keďžeajzodborného

vyjadrenia je zrejmé, že matka stále vníma negatívne existenciu otca a tohto je potrebné informovať.
Otec trvá na tom, že je potrebné upraviť náhradný styk otca s maloletým, ak by bol styk zmarený z
dôvodov matky, nie v prípade choroby maloletého, nakoľko celé letné prázdniny otec so synom netrávil,
strávil s ním len dva víkendy v lete a počas školského roku sa s ním stýkal len raz za mesiac. Výživné
za november otec uhradil vo výške 150 eur.

28. Maloletý Z. v konaní uviedol že s tatinom sa stretáva každý druhý víkend, niekedy sa na stretnutie
teší. Niekedy je s ním rád, niekedy sa s ním poháda za každú maličkosť. Tatino ho príde zobrať do
Y., potom sa niekedy idú najesť alebo idú rovno k nemu domov. Večer si posedia v záhrade alebo sizakopú futbal. Cez víkend sa zvyknú chodiť kúpať. V sobotu sa s ním väčšinou aj učí a robí si úlohy
a projekty. Keď potrebuje poradiť s nejakým projektom, tak mu tatino poradí. Tatino býva v rodinnom
dome so záhradou, maloletý tam má vlastnú izbu, posteľ, písací stôl, veci na prezlečenie. V nedeľu si

chodia buď zakopať futbal alebo sa idú niekam prejsť, nedeľu majú oddychový deň. Program vymýšľajú
obaja, návrhy na program dáva aj maloletý, napr. tenis, lebo vedľa domu má tatino tenisové kurty, je tam
reštaurácia, kde sa chodia po tenise napiť. Keď chce maloletý niečo robiť, tak mu to tatino splní. Robia
spolu aj to, čo má rád maloletý. Cez víkend nestihnú vždy absolvovať všetko, čo si naplánovali, niekedy
si toho naplánujú asi moc veľa a nedá sa to stihnúť. Maloletý sa už teší domov na maminu, na maminu

sa teší viacej ako k tatinovi. Tatino tam má niekedy frajerku, ktorá ho niekedy provokuje a niekedy si
ho doberá. Keď jej minule na to niečo povedal, tatino ho zahriakol. Už sa stalo, že chcel ísť skôr domov,
lebo sa na otca naštval, vtedy prišla pre neho v sobotu mamina. Potom si to vysvetlili s otcom a už sa
nehnevajú. Čas pobytu u otca dodržiavajú, je len výnimočne, že chce ísť domov skôr, napr. preto, že na
nedeľu večer mali s maminou nachystaný program - chceli ísť do kina. Maloletý by chcel tráviť s tatinom
iba jeden víkend v mesiaci, lebo zabúda na to, kedy sa s ním má stretnúť. Oni si s maminou naplánujú

nejaký program napr. idú na návštevu, k rodine, niekam sa pozrieť a zabudnú na to, že má ísť k nemu.
Aj on aj mamina niekedy zabúdajú na to, že sa má s otcom stretávať každý druhý víkend. Najlepšie by
bolo, keby sa mamina s tatinom vždy dohodli. Zatiaľ plán na zvyšok prázdnin nemá, s maminou zvažujú,
že pôjdu na dovolenku. Ocino mu navrhol, že by ho zobral na dovolenku do U., ale mamina ho nepustila,
lebo ocino šoféruje dosť zbesilo. Maloletý by išiel na dovolenku aj s jedným aj s druhým, ale radšej s

maminou. Teraz by asi chcel ísť na jeden týždeň k tatinovi a potom v auguste na jeden týždeň k tatinovi.
Dva týždne v kuse by mu bolo u neho dlho. Keby to bolo po týždni, musel by sa stále sťahovať. Posledné
Vianoce bol na Štedrý deň doma a zrejme 1. a 2. sviatok vianočný bol u otca, ale dobre si to nepamätá.
Mal u neho nachystané pod stromčekom darčeky. Asi aj tieto Vianoce by tak chcel tráviť. Tatino ho v
zime volal na týždeň do Tatier, ale keďže vtedy maloletý nemal byť u otca, tak ho mamina nepustila.

Lyžovať nevie, preto sa mu tam veľmi nechcelo ísť. Cez jarné prázdniny je väčšinou u babky, hráva tam
s kamošmi futbal, chodia na bicykloch, keď je s tatinom tiež sa bicyklujú. Jarné prázdniny by chcel jeden
dva dni tráviť u tatina. Niekedy sa bojí tatinových reakcií, keď mu niečo povie, lebo vie byť dosť výbušný.
Mamina tiež na neho niekedy skríkne. S tatinom sa rozprávajú o normálnych veciach, pomáha mu aj
pracovať v záhrade, podľa druhu práce ho to baví alebo nebaví.

29. Opatrovníčka maloletého v konaní uviedla, že maloletého doporučuje zveriť matke tak ako sa
rodičia dohodli. Výživné navrhujú určiť na základe schopností a možností otca a potrieb maloletého.
Vzhľadom na to, že na pojednávaní po prednese otca a matky opatrovníčka uviedla, že je možné,
aby a s mal. porozprávala, avšak následne rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, nebolo už možné

vstupovať do uzavretej rodičovskej dohody a ani sudkyňa nepovažovala za potrebné sa po uzavretí
rodičovskej dohody rozprávať sa o predstavách maloletým. Každý rodič uzavrie dohodu tak, aby bola v
záujme maloletého dieťaťa. Preto opatrovníčka necháva na úvahe súdu, či danú dohodu schváli alebo
vypočuje maloletého. Ohľadne informačnej povinnosti doporučuje, aby súd zaviazal rodičov informovať
sa vzájomne poštou alebo emailom, nie ústne, nakoľko medzi rodičmi budú vznikať naďalej problémy.

Vzhľadom na výpoveď maloletého a vykonané znalecké dokazovanie v októbri 2013 opatrovníčka
navrhla, aby bolo znalecké dokazovanie doplnené v časti úpravy styku, aby znalec z odboru psychológie
zaujal stanovisko ohľadne styku otca s mal. na základe výpovede mal. Mal. sám vo svojej výpovedi
uviedol, že by na dovolenku do U. chcel ísť aj s mamou aj s otcom a takéto dovolenky sú v jeho záujme.
Ohľadne styku navrhuje rozhodnúť v zmysle odborného vyjadrenia znalkyne, čo sa týka náhradného

styku, navrhuje tomuto vyhovieť.

30.ZnalkyňaS..D.H.napojednávaníuviedla,žerodičiaveľmiťažkokomunikujú,majúvzájomnúaverziu
voči sebe a obaja sa presadzujú. Nedokážu sa dohodnúť, a preto vznikajú spory pri kontakte s dieťaťom.
Maloletý je veľmi emočne naviazaný na matku, ale aj je ňou veľmi ovplyvňovaný. Dieťa neodmietalo otca

v kontakte pokiaľ bol v prítomnosti nej a otca, dokonca komunikácia medzi nimi bola veľmi otvorená bez
averzie, ale problém bol v tom, že dieťa pociťuje nesmierny tlak zo strany rodičov, a preto sa nechce
vyjadrovaťanivpsychologickýchtestochavynechalajvtestochotázky,ktorésatýkaliotca.Toznamená,
že pokiaľ by bola príprava zo strany matky pozitívna kontakt, s otcom by bol bezproblémový. Maloletý
uviedol, že má rád oboch rodičov rovnako. Spomínal pozitívne, kde všade boli s otcom a povedal, že

sa chce s otcom stretávať. Podotkol však, že i naďalej chce bývať so svojou matkou a od nej odísť
nechce. Vzhľadom na vek maloletého sa môže s otcom mal. kontaktovať bez toho, aby ho matka musela
odovzdávať otcovi. Môže sám prísť pred dom, alebo byť a ísť s otcom na stretnutie, avšak matka musí o
tom vedieť a pripraviť mal. pozitívne na toto stretnutie. To, že matka maloletého nedostatočne pripravujena stretnutie s otcom znalkyňa usudzuje z toho, že mal. plače, keď už ide na stretnutie s otcom, čo by
nemalo byť keby bolo riadne pripravené. Znalkyňa ďalej uviedla, že obaja rodičia pred dieťaťom riešia
svoje vzájomné problémy, o ktorých by mal. nemal vedieť a toto je dôsledok toho, ako sa mal. správa

a odmieta sa stretávať s otcom. Obaja by sa mali snažiť nezaťahovať maloletého do týchto sporov a
stretávanie by prebiehalo inak. Maloletý nie je zo strany matky pozitívne naladený na stretnutie s otcom,
niekedymatkaniečopoviepredmaloletým,alebovjehoprítomnosti,prípadnematkanemádobrúnáladu
avtedyajmaloletýzareagujetak,žesanechcestretnúťsotcom,čomuajosobnepovie.Nadruhejstrane
však znalkyňa zistila, že maloletý nemá problém sa stretnúť s otcom je voči nemu pozitívne naladený.

Je pravdou, že maloletý by si mal v prvom rade plniť školské povinnosti, teda keď ide k otcovi mal by
byť urobenú prípravu do školy na pondelok, ale ak tomu tak nie môže túto prípravu s mal. vykonať aj
otec. V prespávaní maloletého u otca znalkyňa žiaden problém nevidí. Styk otca s maloletým nie je treba
postupne upravovať, maloletý sa môže s otcom stretávať aj celý víkend, ale musí byť na stretnutie s
otcompozitívnenaladený.Maloletýnesmiemaťpocit,žematkaťažkoznášato,žeonjesotcom,pretože
maloletý jej sám povedal, že nechce, aby matka plakala, keď on je s otcom. Matka v prvom rade musí

dbať na to, aby maloletý bol pozitívne naladený a nie aby bol svedkom takýchto prejavov matky, alebo
aby sa o nich následne dozvedal. Znalkyňa doporučuje, aby maloletý bol zverený matke do osobnej
starostlivosti,nedoporučujestriedavústarostlivosť.Maloletýsanevyjadril, akosipredstavujestretávanie
s otcom, dokonca ani nechcel komunikovať na túto tému. Neskôr sa vyjadril, že nemá výhrady voči
komunikácii s otcom, ale z celého prejavu znalkyňa vycítila, že maloletý trpí napätím a tlakom zo strany

rodičov. Aj otec môže motivovať zle maloletého svojim správaním, ak na maloletého pôsobí násilne a
nevhodne sa vyjadruje, ale zatiaľ to z vyšetrenia nezistila, práve naopak. Obaja rodičia v negatívnom aj
v pozitívnom zmysle ovplyvňujú maloletého. A pokiaľ by sa otec pred maloletým správal negatívne voči
matke, je samozrejme, že toto negatívne ovplyvňuje mal. Maloletý je bystrý chlapec, ale je pod veľkým
tlakom, je napätý, uzatvorený do seba a cíti sa vinný, že on spôsobuje to, že je príčinou toho, ako sa

rodičia k sebe chovajú. Maloletý pri vyšetrení neudával, že by mu matka bránila v stretávaní s otcom.
Len slovná motivácia maloletého na stretnutie s otcom nestačí. Je potrebné napr. keď sa matka na otca
pri stretnutí usmeje, pohladí maloletého a takto ukáže, že nemá výhrady voči stretnutia s otcom. Úloha
otca je nenahraditeľná, hlavne u chlapcov v pubertálnom veku, hľadajú identifikačné znaky, čo im dá
do života, v čom sa na neho podobajú a pod.

31. Svedok Z. I. v konaní uviedol, že s matkou maloletého sa zoznámil pred 5 až 7 rokmi, od tejto doby sa
iba kamarátia a nič bližšie medzi nimi nie je. S matkou nikdy v spoločnej domácnosti nebýval, ani nebýva,
býva sám na vyššie uvedenej adrese. Priateľku nemá. Svedok nikdy s matkou spoločnú domácnosť
neviedol, ani jej žiadnou čiastkou neprispieval na domácnosť. Matke ani finančne nepomáha a ani ho o

to nežiadala. Posledného pol roka sa s matkou vôbec nestretáva a predtým sa stretávali raz za mesiac.
Matka sa mu nikdy konkrétne nezdôverovala, aké problémy má a keď to aj spomenula, tak len okrajovo
a on tomu nevenoval pozornosť. Svedok matke nikdy žiadne peniaze nedal na úhradu jej nákladov.

32. Zo znaleckého posudku znalkyne S.. D. H. č. 46/2013 vyplýva, že maloletý je na matku veľmi

intenzívne citovo naviazaný, má voči nej ochranársky postoj, bojí sa o jej zdravie, nakoľko matka je
emočne nevyrovnaná, býva aj depresívne ladená, čo u maloletého vyvoláva obavy o jej zdravie. Otec
dieťa miluje, chce sa podieľať na jeho výchove, no dieťa nemôže otcov vzťah opätovať nakoľko vie, že
by tým ranil matku, tak sa uzatvára do seba, snaží sa sám izolovať, aby matku chránil a nevyžaduje
komunikáciu s otcom, je veľmi prispôsobivý a podlieha tlakom zvlášť zo strany matky. Vzťah s otcom

je síce pozitívny, no ich emočná väzba nie je dostatočne pevná, málo rozvíjaná, no toho času pod
tlakom matky neopätovaná. Matka je starostlivá, snaží sa dať maloletému všetko, čo potrebuje, no
neuvedomuje si, že dieťa potrebuje citovú saturáciu aj zo strany otca, cítiť jeho emočné príklony, jeho
starostlivosť tak, aby sa mohol vyvíjať aj v citovej rovnováhe, v neposlednom rade aj otcovský vzor.
Otec cíti potrebu dať dieťaťu to, čo aj on prijímal od svojich rodičov, no pre prekážky, ktoré mu matka

kladie, nemôže dať dieťaťu to, čo cíti, preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby matka kontakt dieťaťa s
otcom rešpektovala. Maloletý je veľmi senzitíny na prežívanie svojej matky, preto s prispôsobuje jej
želaniam, náladám, prežívaniu, aj keď stráda citové príklony, komunikáciu s otcom, nedáva to najavo,
uzatvára sa do seba. Vzťah maloletého k otcovi je ovplyvňovaný matkou, jej vzťahom k nemu, matke
chýba empatia, uprednostňuje svoje záujmy a svoje pocity vo vzťahu k bývalému partnerovo, čo dieťa

ovplyvňuje vo vzťahu k otcovi tak, že maloletý v snahe chrániť matku nemôže dostatočne prejaviť svoj
citový vzťah k otcovi. Matka sa o dieťa vzorne stará, žijú sami v prenajatom byte. Maloletý sa s otcom
stretáva zriedka, u otca víkendy vôbec netrávi. Každé dieťa potrebuje rozvíjať svoj emočný vzťah k
obom rodičom, potrebuje aj mužský vzor, v predpubertálnom a pubertálnom období dokonca preferujeotca a je veľmi dôležité, aby sa ich spoločné citové vzťahy rozvíjali pozitívne a emočne vrelo. Rozvíjať
emočný vzťah dieťaťa s otcom je v prospech dieťaťa a jeho psychického vývinu. Rozvoj vzťahu otec -
dieťa je v každom prípade pozitívnym vplyvom na maloletého a ich prirodzená citová väzba, ktorá by

sa mohla spontánne rozvíjať, dieťa v každom prípade môže obohatiť a v optimálnej miere napĺňať jeho
pozitívny osobnostný vývin. Styk otca s maloletým by bolo najvhodnejšie upraviť každý druhý víkend
tak že otec prevezme dieťa zo školy o 14:00 hod. a odovzdá ho v pondelok ráno v škole o 8:00 hod.
Vianočné aj veľkonočné sviatky by mal maloletý aspoň jeden deň tráviť u otca. Počas letných prázdnin
je potrebné, aby maloletý trávil s otcom aspoň dva týždne spoločne. Striedavá osobná starostlivosť by

nebola vhodným riešením, maloletý je natoľko emočne naviazaný na matku, že tento spôsob by narušil
emočnúväzbu.Predieťajenesmiernoutraumou,pokiaľobajarodičiavyvíjajúnanehonátlakanedokážu
sa medzi sebou dohodnúť. Maloletý to prežíva ako jeho zodpovednosť za ich konflikty, má pocit viny
a tendenciu uzatvárať sa. Maloletý neprežíva žiadny objektívny strach z otca, prežíva jedine strach z
toho, ako matka prijme fakt, že maloletý sa s otcom stretne, že strávia spoločné chvíle a že dieťa to
podľa nej nejako ohrozí, matka má totiž neprimeraný strach, že dieťaťu bude ublížené. Toho času nie je

maloletý pripravený na zmenu prostredia od matky k otcovi, nedokáže sa zmieriť s odlúčením od matky,
ešte stále potrebuje matkine citové príklony, matku miluje a navyše má o jej zdravie strach, odlúčením
od nej by sa trápil a uzatváral viac do seba. Odlúčenie od matky by mohlo spôsobiť také citové strádanie
matky, ktoré by psychicky nemusel zvládnuť ani pri najoptimálnejšie otcovej starostlivosti.

33. V odbornom vyjadrení k znaleckému posudku č. 46/2013 S.. D. H. navrhuje, aby sa pri stretávaní
otca s maloletým dodržiavala pravidelnosť vždy prvý a tretí víkend v mesiaci od piatku od 18:00 hod. do
nedele do 17:00 hod. Počas všetkých školských prázdnin počas školského roka by mal maloletý tráviť
s otcom vždy prvú polovicu prázdnin (polročné, jarné, jesenné), počas vianočných sviatkov, druhý deň
sviatočný, t.j. 26.12 od 9:00 hod. do 1.1. do 18:00 hod. Vianočné sviatky sú sviatkami prežívania veľmi

silných emočných väzieb, preto považuje za optimálnejšiu takúto dohodu. Počas Veľkonočných sviatkov
vo Veľkonočný pondelok od 9:00 hod do konca prázdnin (Veľkonočný pondelok je slovenskou tradíciou
návštev príbuzných otcov so synmi). Veľké školské prázdniny je potrebné naplánovať dopredu, preto
navrhuje tráviť prvé dva týždne prázdnin s otcom od pondelka od 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a
prvý a tretí týždeň v mesiaci august od pondelka do nedele.

34. Z mzdového listu otca vystaveného zamestnávateľom N. G. N. vyplýva, že otcova čistá priemerná
mesačná mzda za rok 2010 bola 475,58 eur, za rok 2011 bola 477,72 eur, za rok 2012 bola 478,48 eur,
za rok 2013 bola 479,61 eur, za rok 2014 bola 507,42 eur, za 1/2015 až 11/2015 bola 543,62 eur. Z
potvrdenia o príjme otca vystaveného zamestnávateľom N. zo dňa 15.6.2015 vyplýva čistá priemerná

mesačná mzda otca za obdobie 12/2015 až 5/2016 bola 525,165 eur. Z potvrdenia o príjme otca
vystaveného zamestnávateľom N. zo dňa 15.11.2016 vyplýva, že čistá priemerná mesačná mzda otca
za obdobie 6/2016 až 10/2016 bola 538,02 eur.

35. Z potvrdenia N. zo dňa 14.8.2014 vyplýva, že mzda otca ako zamestnanca je vyplácaná od januára

2009 výhradne prevodným príkazom na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, pričom žiadna časť mzdy nie
je poskytovaná v hotovosti k jeho rukám.

36. Z potvrdenia o príjme L. N. zo dňa 13.05.2014 vyplýva, že jej priemerná čistá mesačná mzda v roku
2011 bola 572,58 eur, v roku 2012 bola 746,92 eur, v roku 2013 bola 689,90 eur.

37. Z potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2011 vyplýva, že úhrn zúčtovaných
a vyplatených príjmov matky bol 1.163,15 eur, čiastkový základ dane bol 1.070,49 eur.

38. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 5.3.2012 vyplýva, že matka v období od 1/2011 do 8/2011

poberala nemocenské spolu vo výške 3.208,80 eur.

39. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 14.2.2012 vyplýva, že matka v období od 1.9.2011 do
29.2.2012 poberala dávku v nezamestnanosti spolu vo výške 2.229,80 eur.

40. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 4.3.2014 vyplýva, že matka
poberala prídavok na dieťa v roku 2011 vo výške 22,01 eur mesačne, v roku 2012 vo výške 22,54 eur
mesačne, v roku 2013 vo výške 23,10 eur mesačne, v roku 2014 vo výške 23,52 eur mesačne.41. Z daňového priznania matky za rok 2012 vyplýva, že základ dane bol 1.921,81 eur. Z daňového
priznania matky za rok 2013 vyplýva, že základ dane bol 3.674,33 eur. Z daňového priznania matky za
rok 2014 vyplýva, že základ dane bol 3.691,55 eur. Z daňového priznania matky za rok 2015 vyplýva,

že základ dane bol 3.544,96 eur.

42. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni vyplýva, že matka bola zamestnaná v K. G.M., a.s. od
1.10.2008 do 31.3.2011, na dohodu u zamestnávateľa A. T. spol. s.r.o. bola zamestnaná od 12.4.2012
do 31.12.2012, od 1.1.2013 do 31.1.2014 a od 1.8.2016.

43. Z potvrdenia K. banky N., a.s. zo dňa 28.12.2015 o príjme matky za obdobie 2010/4-2011/3 vyplýva,
že čistý priemerný mesačný príjem matky za obdobie od 4/2010-3/2011 bol 650,95 eur. Pracovný
pomer s matkou skončil výpoveďou zo strany zamestnávateľa v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka
práce z dôvodu opakovaného menej závažného porušenia pracovnej disciplíny v posledných šiestich
mesiacoch.

44. Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 28.12.2015 vyplýva, že matka poberala dávku v
nezamestnanosti od 1.9.2011 do 29.2.2011 spolu vo výške 2.652,40 eur.

45. Z potvrdenia o príjme zo dňa 29.12.2015 vyplýva, že matka bola zamestnaná u zamestnávateľa

A. T., spol. s.r.o. na základe dohody o pracovnej činnosti na činnosť predavačky za občasnú výpomoc
podľa potreby zamestnávateľa. Za 4/2012-6/2012 bola matke vyplatená odmena 364 eur.

46. Z dohody o pracovnej činnosti zo dňa 12.4.2012 vyplýva, že matka uzavrela so zamestnávateľom A.
T., spol. s.r.o. dohodu o pracovnej činnosti, dohodnutý druh práce bol predavačka na občasnú výpomoc

podľa potreby, odmena maximálne 180 eur mesačne, pracovný čas 10 hodín týždenne.

47. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 15.1.2016 a zo dňa 2.2.2016
vyplýva, že matka nie je k uvedenému dňu evidovaná ako uchádzač o zamestnanie.

48. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 7.4.2016 vyplýva, že prídavky
na dieťa od narodenia (6.2004) až doposiaľ poberá matka na účet č. N

49. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 11.4.2016 vyplýva, že prídavok
na dieťa Jakuba poberá od jeho narodenia až doposiaľ matka na účet č. N Do 9/2010 bol prídavok

zasielaný na účet č. N

50. Z odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 10.11.2016 vyplýva, že matka nie evidovaná ako
poberateľdávkyvnezamestnanosti,nemocenskýchdávok,dôchodkovejdávky,úrazovýchdávok,dávok
garančného poistenia.

51. Z potvrdenia Okresného úradu Pezinok zo dňa 8.7.2016 vyplýva, že matka pozastavila
prevádzkovanie živnosti na dobu od 1.8.2016 do 31.7.2019.

52. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 3.8.2016 vyplýva, že matka bola

dňa 1.8.2016 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

53. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 19.8.2016 vyplýva, že matka nemá nárok na dávku v
nezamestnanosti.

54. Z dohody o pracovnej činnosti zo dňa 1.8.2016 vyplýva, že matka ako zamestnanec a A. T. s.r.o. ako
zamestnávateľ uzavreli dohodu podľa § 228a Zákonníka práce na druh pracovnej činnosti predavačka,
za hodinovú mzdu 2,5 eur, pracovný čas max. 20 hodín týždenne podľa potreby zamestnávateľa, na
jeden rok.

55. Z mzdového listu matky za august 2016 vyplýva, že jej čistá mzda bola 121,24 eur. Z mzdového listu
matky za september 2016 vyplýva, že jej čistá mzda bola 69,28 eur.56. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 30.8.2011 vyplýva, že S. J. ako prenajímateľ a matka ako nájomca
uzavreli zmluvu o nájme 1 izbového bytu na E. XX, Y. na dobu od 1.9.2011 do 31.8.2012 s možnosťou
predĺženia. Cena nájmu je 300 eur. Z dodatku k nájomnej zmluve zo dňa 7.8.2012 vyplýva, že doba

platnosti zmluvy sa predlžuje od 31.8.2014.

57. Z oznámenia Základnej školy Pezinok zo dňa 10.7.2014 vyplýva, že náklady na žiaka v školskom
roku 2010/2011 boli 127 eur.

58. Z rozhodnutia Základnej školy s materskou školou Y. zo dňa 5.9.2013 vyplýva, že príspevok na
čiastočnú úhradu nákladov na činnosti v ŠKD je 12 eur.

59.ZpotvrdeniaM.O.Y.zodňa17.2.2012vyplýva,žemaloletýsavškolskomroku2011/2012pravidelne
zúčastňuje na tréningoch v M. O.. Školné je hradené polročne vo výške 75 eur (5 mesiacov á 15 eur).

60. Z rozpisu nákladov Základnej školy s materskou školou Y. zo dňa 7.07.2014 vyplýva, že náklady na
žiaka v školskom roku 2011/2012 boli vo výške 305 eur, v školskom roku 2012/2013 boli vo výške 395
eur, v školskom roku 2013/2014 boli vo výške 325 eur.

61. Z rozpisu výdavkov č.l. 554 vyplýva, že výdavky na dieťa sú 270 eur: 125 eur strava (z toho 25 eur

obedy v družine), 12 eur družina, 15 eur aikido, 40 eur oblečenie, 30 eur škola, 5 eur hygienické potreby,
13 eur internet, 10 eur telefón, 20 eur ostatné výdavky. Ostatné pravidelné výdavky 358 eur: 300 eur
nájomné, 58 eur životné poistenie. Okrem toho matka minie na stravu 120 eur, drogériu, kozmetiku 20
eur, oblečenie 20 eur, na ktoré výdavky jej prispieva jej mama, nakoľko tieto výdavky nevie matka pokryť
zo svojho príjmu. V roku 2013 jej matka požičala 3000 eur, z ktorej sumy pravidelne uhrádzala nájomné.

62. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Z..

63. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len "Zákon o rodine"), rodičia maloletého
dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a

povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností,
najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a
26 sa použijú primerane.

64. Podľa § 24 ods. 1,4,5 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov

maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (1). Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje

právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho

osobného styku s obidvomi rodičmi (4). Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde (5).

65. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

66. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1).Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadana to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).

67. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

68. Podľa § 76 ods. 1,2 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu (1). Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných
pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné (2).

69. Podľa § 77 ods. 1,2 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať
len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu
troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (1). Práva
na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto

zákona sa premlčujú (2).

70. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

71. Podľa § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh
na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

72. Podľa § 49 ods. 1,2 Civilného mimosporového poriadku účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú

jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát (1). Súd môže uložiť účastníkovi, u
ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu,
ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme (2).

73. Podľa § 52 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

74. Podľa § 57 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde
o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

75. Podľa § 253 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd ustanoví znalca a strane nebolo
priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť
preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania.

76. Podľa § 259 Civilného sporového poriadku ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená

s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

77. Podľa čl. 3 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať
a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho
ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu

posudzovanej právnej veci (1). Ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec
podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít (2).

78. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ichsplatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

79. Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému súdom. Z vykonaného dokazovania mal
súd preukázané, že rodičia maloletého nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti od októbra
2010 a na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému sa nedohodli. Otec maloletého
sa svojím návrhom domáhal najprv zverenia maloletého do striedavej starostlivosti rodičov, neskôr

návrh zmenil a domáhal sa zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti. Matka maloletého sa
domáhala zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti a určenia povinnosti otcovi prispievať na
výživu maloletého sumou 150 eur od marca 2011 do 31.8.2011, od 1.9. 2011 do 31.8.2014 sumou 180
eur a od 1.9.2014 sumou 200 eur mesačne a úpravy styku maloletého s otcom.

80. Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že otec sa zo spoločnej domácnosti v K.

odsťahoval v októbri 2010, matka zostala bývať s maloletým Z. v prenajatom byte v K. do 31.8.2011 a
mesačne uhrádzala nájomné vo výške 270 eur. Od 1.9.2011 býva matka s maloletým v Y. v prenajatom
byte a mesačne uhrádza nájomné vo výške 300 eur. Matkine ďalšie výdavky sú 120 eur na stravu, 20
eur na drogériu, 20 eur na oblečenie, na ktoré výdavky jej prispieva mama, nakoľko tieto výdavky nevie
pokryť zo svojho príjmu. V roku 2013 jej matka požičala 3000 eur, z ktorej sumy uhrádzala nájomné.

Matka bola zamestnaná v K. banke N., a.s. od 1.10.2008 do 31.3.2011 a čistý priemerný mesačný príjem
matky za obdobie od 4/2010-3/2011 bol 650,95 eur. Pracovný pomer s matkou skončil výpoveďou zo
strany zamestnávateľa v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce z dôvodu opakovaného menej
závažného porušenia pracovnej disciplíny v posledných šiestich mesiacoch. Matka v období od 1/2011
do8/2011poberalanemocenskéspoluvovýške3.208,80eur. Od1.9.2011do29.2.2012matkapoberala

dávku v nezamestnanosti spolu vo výške 2.652,40 eur. Podľa potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo
závislej činnosti za rok 2011 vyplýva, že úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov matky bol 1.163,15
eur, čiastkový základ dane bol 1.070,49 eur. Matka bola zamestnaná na dohodu u zamestnávateľa A. T.
spol. s.r.o. od 12.4.2012 do 31.12.2012, od 1.1.2013 do 31.1.2014 a od 1.8.2016 doposiaľ. Dohodnutý
druh práce je predavačka na občasnú výpomoc podľa potreby a za obdobie 4/2012-6/2012 bola matke

vyplatená odmena 364 eur. Z daňového priznania matky za rok 2012 vyplýva, že základ dane bol
1.921,81 eur. Z daňového priznania matky za rok 2013 vyplýva, že základ dane bol 3.674,33 eur. Z
daňového priznania matky za rok 2014 vyplýva, že základ dane bol 3.691,55 eur. Z daňového priznania
matky za rok 2015 vyplýva, že základ dane bol 3.544,96 eur. Matka pozastavila prevádzkovanie živnosti
na dobu od 1.8.2016 do 31.7.2019, od 1.8.2016 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a

nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Podľa mzdového listu matky čistá mzda za august 2016 bola
121,24 eur, za september 2016 69,28 eur. Jej najvyššie dosiahnuté vzdelanie je obchodná akadémia
s maturitou, pracovala v bankovníctve 5 rokov, v logistickom priemysle ako vedúca administratívy a
zástupkyňa, v stávkových spoločnostiach ako vedúca a zástupkyňa a aj ako živnostníčka. Matka
poberala prídavok na dieťa v roku 2011 vo výške 22,01 eur mesačne, v roku 2012 vo výške 22,54

eur mesačne, v roku 2013 vo výške 23,10 eur mesačne, od roku 2014 doposiaľ vo výške 23,52
eur mesačne. Matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani osobné motorové vozidlo. Matka nemá inú
vyživovaciu povinnosť.

81. Maloletý Z. bol v čase podania návrhu žiakom X.. ročníka základnej školy v K., od 1.9.2011 bol

žiakom X. ročníka základnej školy v Y.. Priemerné mesačné výdavky na maloletého boli podľa vyjadrenia
matky na stravu vo výške 125 eur, obedy v družine 25 eur, družina 12 eur, od druhého ročníka ZŠ krúžok
aikido 15 eur, oblečenie 40 eur, náklady na školu v 1 ročníku 12,70 eur, od druhého ročníka priemerne
30 eur vrátane školských potrieb, výlety, príspevok ZRPŠ, hygiena 5 eur, internet 13 eur, telefón 10 eur
a ostatné náklady ako sú lieky, plaváreň zubár 20 eur. Od 1.9.2014 maloletý nastúpil na druhý stupeň

na základnej škole, výdavky na maloletého sú podľa matky na stravu 157 eur, z toho 27 eur obedy
v družine, brejk rajo 5 eur, oblečenie 60 eur, škola 40 eur, hygienické potreby 5 eur, internet 13 eur,
telefón 10 eur, ostatné výdavky 30 eur, domáce zvieratko 30 eur. Maloletý nemá zvýšené výdavky so
zdravotným problémy.

82. Otec býva spolu so svojimi rodičmi v rodinnom dome, ktorého vlastníkmi sú jeho rodičia a na bývanie
prispieva sumou zodpovedajúcou 1/3 nákladov: 57,91 eur na SIPO (173,64 eur:3 osoby), 26,06 eur na
elektrinu (78,19 eur:3 osoby), 7,89 eur na vodné a stočné (23,66 eur:3 osoby), otec ďalej platí internet
vo výške 6 eur, mobil vo výške 20 eur, životnú poistka vo výške 31,33 eur, cestovné do práce 40 eur,stravu 150 eur, ošatenie a obuv vo výške 20 eur, hygienické a čistiace potreby vo výške 20 eur, 170
eur hypotéka 8,33 eur poistka na dom, 43,20 eur cestovné na styk s maloletým. Otec je od 1.11.2007
zamestnaný u zamestnávateľa N. G. s.r.o., jeho čistá priemerná mesačná mzda za rok 2010 bola 475,58

eur, za rok 2011 bol 477,72 eur, za rok 2012 bola 478,48 eur, za rok 2013 bol 479,61 eur, za rok
2014 bola 507,42 eur, za 1/2015 až 11/2015 bola 543,62 eur, za 12/2015 až 5/2016 bola 525,165 eur,
za 6/2016 až 10/2016 bola 538,02 eur. Mzda otca ako zamestnanca je vyplácaná od januára 2009
výhradne prevodným príkazom na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, pričom žiadna časť mzdy nie je
poskytovaná v hotovosti k jeho rukám. Otec má priateľku, ktorá určitý čas trávi v domácnosti otca, avšak

spoločne nehospodária, nakoľko táto má vlastnú domácnosť. Otec nevlastní osobné motorové vozidlo.
Otec vlastní rodinný dom v obci G., ktorý začali stavať spolu s matkou. Matka podala na Okresný súd
Pezinok voči otcovi ako žalovanému žalobu o určenie podielového spoluvlastníctva k predmetnému
rodinnému a žalobu o vrátenie daru - pozemku pod predmetným domov, otec podal na Okresný súd
Pezinok voči matke žalobu o zaplatenie sumy 27.603,12 eur titulom vyplatenia polovice úveru, ktoré
konania nie sú právoplatne skončené. Otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. Otec uhrádzal výživné na

maloletého od podania návrhu do 31.5.2014 vo výške 100 eur mesačne a od 1.6.2014 vo výške 150 eur
mesačne vrátane mesiaca november 2016.

83. Súd v konaní vykonal znalecké dokazovanie a do konania ustanovil znalkyňu z odboru psychológia,
odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých S.. D. H.. Znalkyňa v znaleckom

posudku č. 46/2013 ako aj vo svojej výpovedi odporučila zveriť maloletého do osobnej starostlivosti
matky z dôvodu, že maloletý je na matku veľmi emočne naviazaný, toho času nie je pripravený na zmenu
prostredia od matky k otcovi, nedokáže sa zmieriť s odlúčením od matky, matku miluje a navyše má o jej
zdravie strach. Odlúčenie od matky by mohlo spôsobiť také citové strádanie matky, ktoré by psychicky
nemuselzvládnuťaniprinajoptimálnejšieotcovejstarostlivosti. Otecmaloletéhomiluje,chcesapodieľať

na jeho výchove, no maloletý nemôže otcov vzťah opätovať nakoľko vie, že by tým ranil matku a podlieha
tlakom zo strany matky. Vzťah s otcom je síce pozitívny, no pre prekážky, ktoré mu matka kladie, ich
emočná väzba nie je dostatočne pevná, je málo rozvíjaná a pod tlakom matky neopätovaná. Po vykonaní
znaleckého dokazovania obaja rodičia súhlasili so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky
s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky odporučila aj kolízna opatrovníčka. Vzhľadom na
závery znaleckého posudku ako aj súhlas oboch rodičov a kolíznej opatrovníčky dospel súd k záveru,
že v záujme maloletého bude jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky, preto súd rozhodol tak, že
maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a
spravovať jeho majetok v bežných veciach, pretože u žiadneho z nich nezistil dôvody, pre ktoré by bolo

potrebné jeho rodičovské práva v tomto smere obmedziť.

84. Otcovi, ktorému nebol maloletý zverený do osobnej starostlivosti, uložil súd povinnosť platiť výživné
namaloletéhoZ.vsume120eurmesačnesúčinnosťouododňapodanianávrhumatkou, t.j.od4.4.2011
do 31.5.2014 a s účinnosťou od 1.6.2014 v sume 150 eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca

vopred k rukám matky.

85. Maloletý Z. bol v čase začatia konania žiakom 1. ročníka základnej školy v K., od 1.9.2011 bol žiakom
X. ročníka základnej školy v Y.. Súd za odôvodnené priemerné mesačné výdavky maloletého považoval
výdavok na stravu vo výške 100 eur, z toho obedy v družine 25 eur z dôvodu, že každý druhý víkend

maloletého stavuje otec, poplatok za družinu 12 eur, od druhého ročníka ZŠ poplatok na krúžok aikido
15 eur, na oblečenie 30 eur, na školu v 1 ročníku 12,70 eur podľa potvrdenia školy, na školu od druhého
ročníka priemerne 30 eur podľa potvrdenia školy, na hygienu 5 eur, na telefón 10 eur, lieky, zubár, iné 10
eur, t.j. v 1 ročníku ZŠ boli odôvodnená výdavky na maloletého vo výške 179,70 eur, v 2. až 4 ročníku ZŠ
vo výške 212 eur. Od 1.9.2014 maloletý nastúpil na druhý stupeň na základnej škole, už nenavštevuje

družinu ani krúžok aikido, preto za odôvodnené priemerné mesačné výdavky maloletého súd považoval
výdavok na stravu vo výške 120 eur, z toho obedy v družine 27 eur a brejk 5 eur z dôvodu, že každý
druhý víkend maloletého stavuje otec, na oblečenie 30 eur, na školu 30 eur podľa potvrdenia školy, na
hygienu 5 eur, na telefón 10 eur, lieky, zubár, iné 10 eur, t.j. spolu 205 eur, keď ostatné matkou uvádzané
výdavky ako napr. oblečenie 60 eur, domáce zvieratko 30 eur považoval za neodôvodnené, prípadne

za výdavok matky - internet 13 eur.

86. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že priemerná čistá mesačná mzda otca v rokoch
2011 až 2013 bola 478 eur mesačne, z ktorej sumy podľa ustálenej súdnej praxe určil súd otcovi výživnévo výške 25 % z príjmu povinného rodiča, t.j. vo výške 120 eur, ktorá suma spolu s prídavkami na dieťa
vo výške 23 eur a výživným zo strany matky vo výške 69 eur, ktorá je tiež povinná prispievať na výživu
maloletého finančnou sumou, keďže vzhľadom na vek maloletého sa podiel jej osobnej starostlivosti

zmenšil, pokryje odôvodnené potreby maloletého vo výške 212 eur. V priebehu konania došlo dňa
1.9.2014 k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého, ktorý začal navštevovať 2. stupeň ZŠ,
pričom čistá priemerná mesačná mzda otca za rok 2014 sa mierne zvýšila na 507 eur, z ktorej sumy
bolo možné určiť výživné vo výške 127 eur ako 25 % z príjmu povinného rodiča, avšak otec maloletého
bol ochotný platiť a aj platil výživné na maloletého vo výške 150 eur a to už od 1.6.2014, preto súd zvýšil

výživné otca na maloletého už od 1.6.2014 zo sumy 120 eur na sumu 150 eur mesačne, ktorá suma
spolu s prídavkami na dieťa vo výške 23 eur a výživným zo strany matky vo výške 32 eur, ktorá ako už
bolo uvedené, je vzhľadom na menší podiel osobnej starostlivosti o maloletého tiež povinná prispievať
na výživu maloletého finančnou sumou, pokryje odôvodnené potreby maloletého vo výške 205 eur. V
roku 2015 sa mzda otca mierne zvýšila na 543,09 eur, z ktorej sumy by bolo možné určiť výživné
vo výške 136 eur ako 25 % príjmu povinného rodiča, v roku 2016 jeho mzda klesla na 529,46 eur, z

ktorej sumy by bolo možné určiť výživné vo výške 132,37 eur ako 25 % príjmu povinného rodiča, avšak
vzhľadom na to, že sa nejedná o podstatnú zmenu pomerov a zároveň otec od 1.6.2014 dobrovoľne platí
výživné vo vyššej výške, súd výšku výživného stanovenú od 1.6.2014 vo výške 150 eur nemenil. Súd
je toho názoru, že takto stanovená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého
a schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Matka v konaní tvrdila, že otec dostával

časť mzdy od zamestnávateľa N. G. s.r.o. na ruku a následne si ju vkladal na svoj účet. Z potvrdenia
zamestnávateľa N. G. s.r.o. mal súd preukázané, že mzda je otcovi vyplácaná od januára 2009 výhradne
prevodným príkazom na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, pričom žiadna časť mzdy nie je poskytovaná
v hotovosti k jeho rukám. Z výpisov z účtov otca súd taktiež nemal preukázané, že by si otec vkladal
časť mzdy v hotovosti na svoj účet, čoho dôkazom nie sú ani zistené zostatky na účtoch otca, preto súd

pri určovaní výživného vychádzal z potvrdení o mzde otca vystavených zamestnávateľom. Zostatky na
účtoch otca

87. Matka v konaní poukazovala na to, že otec vlastní rodinný dom v obci G., ktorý začali stavať
spolu s matkou počas ich spolužitia, dom je skolaudovaný, ale otec v ňom nebýva. Uvedené zhodne

potvrdili obaja rodičia a zároveň potvrdili, že predmetná nehnuteľnosť je predmetom niekoľkých súdnych
sporov medzi nimi. Matka podala na Okresný súd Pezinok voči otcovi ako žalovanému žalobu o určenie
podielového spoluvlastníctva k predmetnému rodinnému domu a žalobu o vrátenie daru - pozemku pod
rodinným domom, otec podal na Okresný súd Pezinok voči matke žalobu o zaplatenie sumy 27.603,12
eur titulom vyplatenia polovice úveru, ktoré konania nie sú právoplatne skončené, preto súd vzhľadom

na nevyporiadané majetkové pomery medzi rodičmi na tieto nehnuteľnosti nemohol prihliadnuť ako na
majetok umožňujúci stanoviť otcovi vyššie výživné.

88. Matka počas celého konania tvrdila, že jej čistý priemerný mesačný príjem je približne 350 eur
mesačne. Súd však vychádzal z príjmu matky, ktorý dosahovala u zamestnávateľa K. banka, a.s. vo

výške 651 eur mesačne, keď z potvrdenia zamestnávateľa mal súd preukázané, že pracovný pomer
s matkou skončil výpoveďou zo strany zamestnávateľa v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka
práce z dôvodu opakovaného menej závažného porušenia pracovnej disciplíny v posledných šiestich
mesiacoch. Matka síce tvrdila, že zamestnávateľ jej dal výpoveď z dôvodu, že sa ohradila voči šikane,
avšak žalobu o určenie neplatnosti výpovede nepodala a teda sa tohto výhodnejšieho zamestnania

vzdala bez dôležitého dôvodu. Súd preto dospel k záveru, že v schopnostiach matky je dosahovať
taký príjem, ako dosahovala v K. banke, a.s., t.j. vo výške 651 eur mesačne, keď navyše matkine
vzdelania - obchodná akadémia s maturitou a jej prax v mnohých zamestnaniach, (v bankovníctve, v
logistickom priemysle ako vedúca administratívy a zástupkyňa, v stávkových spoločnostiach ako vedúca
a zástupkyňa a aj ako živnostníčka) jej umožňujú široké uplatnenie na trhu práce a to, že sa matka

rozhodla zamestnať ako predavačka s nižším príjmom, nemôže ísť na úkor vyživovacej povinnosti.
Maloletý je žiakom základnej školy, preto matkin podiel na výživnom vo forme osobnej starostlivosti je
toho času už malý a aj ona je povinná prispievať na jeho výživu finančnou čiastkou, ktorá ako bolo
uvedené, spolu s výživným od otca a prídavkami na dieťa pokryje odôvodnené potreby maloletého.

89. Matka aj otec v konaní žiadali do zročného výživného započítať, resp. z neho odpočítať rôzne sumy,
ktoré matka aj otec nasporili na svojich účtoch a účtoch maloletého. K uvedeným požiadavkám rodičov
na započítanie požadovaných súm na výživné súd uvádza, že podľa § 76 ods. 2 veta druhá Zákona
o rodine započítanie nie je možné ak ide o výživné pre maloleté deti, preto súd uvedené požiadavkyrodičov považoval za nedôvodné. Matka v podaní predloženom súdu na pojednávaní dňa 20.6.2016
uviedla, že otec viac ako šesť rokov nehradil žiadne výdavky súvisiace s maloletým a pri odchode zo
spoločného podnájmu si zobral všetky spotrebiče, matkine úspory, materskú, príspevok pri narodení

dieťaťa, rodičovský príspevok, prídavky na dieťa, všetko v úhrnnej hodnote 6.366,91 eur, ktorú sumu
otec prisľúbil matke vrátiť. Preto matka nesúhlasí, aby súd odrátal z čiastky, ktorú súd stanoví ako dlžné
výživné, čiastky, ktoré otec matke posiela na jej účet ako výživné na maloletého. Súd mal z výpisov z
účtu otca a zhodných výpovedí matky a otca preukázané, že otec uhrádza výživné na maloletého Z. od
podania návrhu do 31.05.2015 vo výške 100 eur mesačne a od 1.6.2014 vo výške 150 eur mesačne a

to prevodom zo svojho účtu na matkin účet, pričom platby sú riadne identifikovateľné v informácii pre
príjemcu ako výživné. Výživné je pohľadávkou maloletého dieťaťa ako oprávneného voči otcovi ako
povinnému rodičovi a matka v tomto vzťahu je len platobným miestom pre túto pohľadávku, preto keďže
sú platby riadne identifikované ako výživné, nie je matka oprávnená výživné otca na maloletého Z. si
započítavať na svoje pohľadávky voči otcovi. Súd preto uvedený nesúhlas matky so započítaním otcom
uhradeného výživného na zročné výživné považoval za nedôvodný.

90. Určením výživného od podania návrhu vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie
od 04.04.2011 do 30.11.2016 v sume 758,09 eur. Otec mal za uvedené obdobie zaplatiť výživné pre
maloletého vo výške 9.048 eur (od 4.4.2011 do 30.4.2011 výživné v sume 108 eura, t. j. 120 eur : 30 dní
x 27 dni, od 1.5.2011 do 31.5.2014 výživné v sume 4.440 eur, t. j. 120 eur x 37 mesiacov, od 1.6.2014 do

30.11.2016 výživné v sume 4.500 eur, t. j. 150 eur x 30 mesiacov), od ktorej sumy súd odrátal výživne
zaplatené otcom v rozhodnom období vo výške 8.289,91 eur (od 4.4.2011 do 30.4.2011 výživné v sume
89,91 eura, t. j. 100 eur : 30 dní x 27 dni, od 1.5.2011 do 31.5.2014 výživné v sume 3.700 eur, t. j. 100 eur
x 37 mesiacov, od 1.6.2014 do 30.11.2016 výživné v sume 4.500 eur, t. j. 150 eur x 30 mesiacov). Otec
požiadal, aby mu súd nedoplatok na zročnom výživnom povolil zaplatiť v splátkach. Uvedený nedoplatok

na zročnom výživnom súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 22 eur mesačne spolu s bežným
výživným k rukám matky tak, aby tento bol splatený najneskôr do troch rokov, počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku až do úplného uhradenia nedoplatku s tým, že v prípade omeškania odporcu s plnením
čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.

91. O úprave stretávania otca s maloletým rodičia v konaní najprv uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú
však matka ešte pred schválením súdom odvolala a následne sa už rodičia na úprave stretávania
nedohodli. Matka žiadala, aby súd upravil stretávanie otca s maloletým tak, ako to navrhla znalkyňa
v znaleckom posudku, s čím otec nesúhlasil, lebo znalecký posudok bol vypracovaný v čase, keď
sa otec s maloletým takmer vôbec nestretával a už vôbec u neho cez víkendy neprespával. Súd v

konaní vypočul maloletého a následne si vyžiadal odborné stanovisko od odborne spôsobilej osoby
S.. D. H., ktorá v konaní vypracovávala aj znalecký posudok. V odbornom vyjadrení S.. D. H. navrhla,
aby sa dodržiavala pravidelnosť vždy prvý a tretí víkend v mesiaci od piatku od 18:00 hod. do nedele
do 17:00 hod. Počas všetkých školských prázdnin počas školského roka vždy prvú polovicu prázdnin
(polročné, jarné, jesenné), počas vianočných sviatkov, druhý deň sviatočný, t.j. 26.12 od 9:00 hod.

do 1.1. do 18:00 hod. Počas Veľkonočných sviatkov vo Veľkonočný pondelok od 9:00 hod do konca
prázdnin a počas Veľkých školských prázdnin prvé dva týždne prázdnin od pondelka od 9:00 hod. do
nedele do 18:00 hod. a prvý a tretí týždeň v mesiaci august od pondelka do nedele. Obaja rodičia s
úpravou stretávanie navrhnutou v odbornom vyjadrení súhlasili s tým, že matka navyše súhlasila, aby
sa počas jesenných prázdnin otec stretával s maloletým od piatku od 9:00 hod. do 18:00 hod. Súd

preto vychádzajúc z odborného vyjadrenia, výsluchu maloletého a súhlasu rodičov, dospel k záveru,
že v záujme maloletého bude stretávanie s otcom každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku od
18:00 hod. do nedele do 17:00 hod., každý kalendárny rok počas jesenných prázdnin od piatku od 9:00
hod. do 18:00 hod., každý kalendárny rok počas vianočných prázdnin v čase od 26.12. od 9:00 hod.
do 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod, každý kalendárny rok počas jarných prázdnin

od pondelka prázdninového týždňa od 9:00 hod. do stredy prázdninového týždňa do 18:00 hod., každý
kalendárny rok počas veľkonočných prázdnin od Veľkonočného pondelka od 9:00 hod. do posledného
dňa prázdnin do 18:00 hod., každý kalendárny rok počas letných prázdnin v 27. a 28. kalendárnom týždni
od pondelka 27. kalendárneho týždňa od 9:00 hod. do nedele v 28. kalendárnom týždni do 18.00 hod. a
v 31. kalendárnom týždni od pondelka od 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod., v 33. kalendárnom týždni

od pondelka od 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že matka je povinná maloletého Z. na styk s
otcom riadne pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste jej bydliska spolu s kartou poistenca
zdravotnej poisťovne a otec je povinný maloletého v určenom čase na rovnakom mieste matke vrátiť.
Povinnosť matky pripraviť maloletého na stretnutie s otcom znamená nielen prípravu materiálnu, aleaj prípravu psychickú, do ktorej okrem pozitívnej motivácie maloletého na stretnutie s otcom patrí aj
neplánovanie žiadneho programu matkou maloletému na čas, ktorý má maloletý tráviť s otcom tak, ako
to matka urobila počas týchto letných prázdnin. Matka má na maloletého veľký vplyv, tento ju veľmi

ľúbi a svoje túžby prispôsobuje jej túžbam, preto by matka mala premôcť svoje vlastné pocity averzie
voči otcovi a neklásť prekážky budovaniu vzťahu medzi otcom a maloletým. Otec maloletého takisto
veľmi ľúbi a niekoľko rokov vytrvalo bojuje o zlepšenie vzťahu s maloletým, ktorý má tiež svojho otca
rád, avšak maloletý vie, že matka ťažko znáša to, že on je s otcom, nechce jej ubližovať, má voči
matke až ochranársky postoj, preto sa prispôsobuje jej názorom. Ako konštatovala aj znalkyňa, maloletý

trpí napätím a tlakom zo strany rodičov, má pocit viny a uzatvára sa radšej do seba. Dieťa má právo
na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Nakoniec aj znalkyňa v znaleckom posudku uviedla,
že rozvíjať emočný vzťah maloletého s otcom je v prospech maloletého a jeho psychického vývinu.
Je teda dôležité, aby matka stretávanie maloletého s otcom rešpektovala, nakoľko maloletý potrebuje
vplyv a výchovu aj zo strany otca, čoraz viac potrebuje aj otcovský vzor, aby z neho vyrástla vyrovnaná

osobnosť.

92.Súdzároveňuložilmatke povinnosťnahradiťotcovistyksmaloletýmvnáhradnomtermínevprípade,
ak určený styk otca s dieťaťom bude zmarený z dôvodov na strane matky, s čím matka súhlasila a to v
rozsahu zmareného styku do 14 dní odo dňa, kedy bol určený styk otca s maloletým zmarený.

93. Vzhľadom na to, že matka odmieta s otcom komunikovať a otec sa musí na maloletého informovať v
školeaujeholekárky,uložilsúdmatkepovinnosťotcapravidelneinformovaťe-mailomkukoncukaždého
kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave maloletého, jeho školských výsledkoch, mimoškolských
aktivitách, o nakladaní s jeho majetkom, o osobitných potrebách maloletého, ako aj ďalších podstatných

veciach týkajúcich sa maloletého a bezodkladne o mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa
maloletého,
94. Matka v konaní žiadala, aby aj otcovi bola uložená rovnaká povinnosť, avšak v zmysle § 24 ods.
5 Zákona o rodine sa tohto práva môže domáhať len rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, preto matka, ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti, sa tohto práva

domáhať nemôže a teda súd jej návrh považoval za nedôvodný.

95. Súd konanie v časti o návrhu otca na zverenie maloletého Z. do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov a konanie v časti o návrhu otca na zverenie maloletého Z. do jeho osobnej starostlivosti v zmysle
§ 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku zastavil, nakoľko otec vzal tieto návrhy späť a konanie

v tejto časti žiadal zastaviť.

96. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko zákon neustanovoval iné rozhodnutie
o náhrade trov konania a iné rozhodnutie s ohľadom na okolnosti prípadu by nebolo spravodlivé.

Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré
konanie mohlo začať aj bez návrhu a v ktorom konaní sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásada
úspechu ani zásada zavinenia neuplatňuje. Rodičia s ohľadom na dĺžku trvania konania a vývoj vzťahov
najmä medzi otcom a maloletým, menili svoje návrhy či už ohľadne jeho zverenia, výživného, alebo
styku tak, aby rozhodnutie bolo podľa nich v najlepšom záujme maloletého, preto je spravodlivé, aby si

každý účastník platil trovy konania, ktoré mu v konaní vznikli.

97. Civilný mimosporový poriadok ani Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie upravujúce
rozhodovanie o nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré zaplatil, preto súd aplikujúc § čl. 3 ods.
2 Civilného mimosporového poriadku prejednal a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by prijal,

ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na
ktorých spočíva tento zákon. O náhrade trov konania štátu, ktoré súd zaplatil súdnej znalkyni na základe
uznesenia č.k. 20P/57/2012-435 zo dňa 12.11.2013 vo výške 268,66 eur zo štátnych prostriedkov,
na základe uznesenia č.k. 20P/57/2012-640 zo dňa 23.10.2014 vo výške 112,33 eur zo štátnych
prostriedkov a banke ako náhradu vecných nákladov na základe uznesenia č.k. 20P/57/2012-829 zo

dňa 19.04.2016 vo výške 24 eur zo štátnych prostriedkov, t.j. spolu vo výške 432,32 eur rozhodol súd
tak, že štát nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré v konaní zaplatil z dôvodu, že tieto neboli kryté
preddavkamizostranymatky,ktorejaninebolauloženápovinnosťzložiťpreddavkynatrovydokazovania
a v konaní jej bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, pričom otec v konaní zložilpreddavky na trovy dokazovania vo výške 500 eur, z ktorých bola použitá suma 459,36 eur. Súd
preto vychádzajúc z ustanovenia § 253 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého sa osobe
oslobodenej od platenia súdnych poplatkov neukladá povinnosť zložiť preddavok na vykonanie dôkazu,

dospel k záveru, že štát voči matke, ktorá je od platenia súdnych poplatkov oslobodená a súd jej neuložil
povinnosť zložiť preddavok, analogicky nemá nárok na náhradu trov dokazovania, ktoré zaplatil.

98. Otec v konaní zložil preddavky na znalecké dokazovanie vo výške 300 eur a 200 eur, pričom z
preddavku vo výške 200 eur bolo vyplatené znalečné vo výške 159,36 eur. Súd preto vrátil otcovi zvyšok

preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 40,64 eur zložený dňa 23.08.2016 a zaúčtovaný pod
položkou reg. D14a 70 2016 po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno

uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania
je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.