Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/151/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214222315
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214222315.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: G. D., rod. L., nar. XX.
XX. XXXX, bytom D., T. XX, zastúpenej JUDr. Marianou Zavackou, advokátkou so sídlom Komárno,
Nádvorie Európy 32/3, proti žalovanej: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35
807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Komárno z 27. januára 2016, č. k. 10C/352/2014-47, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8,
Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 15028/14 zo dňa 12. 11. 2014 ustanoveným rozhodcom JUDr.
Miroslavom Rácom. Navrhovateľovi z rozhodcovského konania (ďalej len „žalovaná“) uložil povinnosť
zaplatiť odporkyni z rozhodcovského konania (ďalej len „žalobkyňa“) náhradu trov konania do rúk jej
právnej zástupkyne JUDr. Mariany Zavackej v sume 250,30 eura a na účet Okresného súdu Komárno
zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 eura, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Zistený skutkový stav posúdil podľa ustanovení § 4 ods. 1 a 2, § 17a, § 40 ods. 1 a 2, § 41 ods. 1 zák.
č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní, § 71 ods. 1 a 3 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, § 45 ods. 1, § 47 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, 4 písm. r/, 5, §
54 ods. 1, § 788 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 243 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ako
aj podľa ustanovení Smernice Rady 93/13/EHS.

2. Vo veci vykonal dokazovanie rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 15028/2014 zo dňa
12. 11. 2014, návrhom na začatie rozhodcovského konania z 21. 10. 2014, dôkazom o doručení
rozhodcovského rozsudku žalobkyni, Zmluvou o úvere uzavretej účastníkmi konania dňa 22. 03.
2013 č. 4091000928, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, prehľadom práv, povinností a
záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, t.j. kompletným spisovým materiálom rozhodcovského súdu.
Na základe takto vykonaného dokazovania zistil, že účastníci konania uzatvorili dňa 22. 03. 2013
Zmluvu o úvere č. 4091000928, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalobkyni v sume 300 eur.

V ten istý deň uzavreli aj Rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. pre
riešenie sporov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Dlžníčka sa v úverovej zmluve zaviazala zaplatiť
veriteľovi túto sumu zvýšenú o 288 eur, t.j. spolu 588 eur s tým, že celkový poplatok dlžníka spojený
s úverom je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavujesumu 117,45 eura a administratívnych nákladov vo výške 170,55 eura. Termín splatnosti úveru bol
dohodnutý dňom 30. 03. 2014, výška ročnej percentuálnej miery nákladov činila 96%. Náležitosti úveru
požadované ustanovením § 9 ods.2 písm. k/ (výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia) a písm. y/ (priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere) zmluva neobsahovala. V návrhu na začatie rozhodcovského konania
doručeného Stálemu rozhodcovskému súdu, Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave dňa

21. 10. 2014 si veriteľ uplatnil voči dlžníčke: nesplatenú istinu vo výške 300 eur, úrok vo výške 39,15%
zo sumy 300 eur od 23. 03. 2013 do zaplatenia, nesplatený poplatok vo výške 170,55 eura, 5 % úrok z
omeškania zo sumy 300 eur od 21. 03. 2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 312 eur, náklady
spojené s uplatnením pohľadávky pozostávajúce z trov mediačného konania vo výške 170,13 eura
a trovy rozhodcovského konania vo výške 271,33 eura. Rozhodcovský súd návrhu v celom rozsahu
vyhovel citovaným rozhodcovským rozsudkom. Zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu,

nakoľko bola uzavretá medzi fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti a právnickou osobou, ktorá má v predmete podnikania okrem iného aj
poskytovanieúverovzvlastnýchzdrojov.Preuvedenénaprávnyvzťahúčastníkovaplikovalustanovenia
Zákona o spotrebiteľských úverov č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Argumentoval, že podľa bodu 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru

(ďalej len „VP“), veriteľ, dlžník a ručiteľ prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov
vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky.
Zmluvné strany sa dohodli, že pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže
ktorákoľvek zmluvná strana využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor,
ktorý vznikol z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky

vrátane sporu o ich splatnosť, výklad alebo zrušenie. Z článku I. Rozhodcovskej zmluvy uzavretej
účastníkmi konania rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd
zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO:
35922761. Podľa článku II. bod 1. Rozhodcovskej zmluvy všetky spory ktoré vznikajú zo Zmluvy o
úvere č. 409100928 uzatvorenej dňa 22. 03. 2013 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,

ako aj spory, ktoré vznikajú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu
a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie
budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
stálom rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde. Zmluvné strany v bode 2 článku II. rozhodcovskej zmluvy sa dohodli, že

pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne
z právnych vzťahov uvedených v bode I. tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad
alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním
žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci v ktorej je touto

rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Z bodu 3 tohto článku vyplývalo že ktorákoľvek zo zmluvných
strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia
tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej
zmluvnej strane. V článku III. Rozhodcovskej zmluvy bolo obsiahnuté poučenie o rozhodcovskom

konaní: Rozhodcovské konanie je podobné konaniu na všeobecnom súde, Stály rozhodcovský súd je
obdoba všeobecného súdu a rozhodca je obdoba sudcu všeobecného súdu. Rozhodcovské konanie
začína vždy na návrh jednej zo strán rozhodcovskej zmluvy Rozhodcu (osoba s právnickým vzdelaním)
menuje stály rozhodcovský súd, a to zo zoznamu rozhodcov vedeného stálym rozhodcovským súdom.
V rozhodcovskom konaní sa riešia spory pred Stálym rozhodcovským súdom a jeho výsledkom je

rozhodnutie (rozhodcovský rozsudok, uznesenie) záväzné pre účastníkov rozhodcovského konania.
Takéto rozhodnutie má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je možné na
základe jeho viesť exekúciu. V rozhodcovskom konaní sa postupuje najmä podľa rokovacieho poriadku
Stáleho rozhodcovského súdu, zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, pričom sa dbá na ochranu práv a právom chránených záujmov

účastníkov rozhodcovského konania. Bol toho názoru, že nie je možné za individuálne dojednanú
zmluvnú podmienku považovať rozhodcovskú doložku obsiahnutú v bode 13. VP na formulári vopred
pripravenom veriteľom bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Mal za nepochybné, že zmluvná
podmienkaorozhodcovskejdoložkenebolaindividuálnedojednanáaspôsobilanevyváženosťvprávacha povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože v danom prípade išlo o predtlačený
formulár, kde žalobkyňa nemala možnosť individuálne dohodnúť obsah a podmienky zmluvy. Dodal,
že neprimeranosť rozhodcovského konania dokazuje aj skutočnosť, že jeho trovy predstavujú sumu

271,33 eura, pričom vymáhaná istina pohľadávky je iba 300 eur + zmluvná pokuta v sume 312 eur
a poplatok v sume 170,55 eura , t.j. spolu 782,55 eura, z ktorej sumy súdny poplatok by činil iba
46,50 eura a je otázne, či by veriteľ bol v súdnom konaní úspešný v časti poplatkov, pokuty a trov
mediačného konania. Spotrebiteľ mal síce možnosť žiadať nariadiť rozhodcovské pojednávanie, ale
len za poplatok, navyše musel platiť aj paušál na správne náklady, ktorý je odstupňovaný podľa

hodnoty sporu (od 84 do 6.000 eur); na podanie odporu voči rozhodcovskému rozsudku bola stanovená
neúmernekrátka5dňoválehota;fikciaodoručenírozsudkuplatilaajvprípade,žeadresátsanezdržiaval
na adrese doručovania; v prípade procesných úkonov bolo podmienkou prijatia takéhoto procesného
úkonu zaplatenie príslušného poplatku, nebolo upravené oslobodenie od poplatku v dôsledku hmotnej
núdze spotrebiteľa a pod. Všetky tieto skutočnosti viedli k záveru o tom, že žalovaná neposkytla dlžníčke
žiadne informácie pri podpisovaní rozhodcovskej doložky, ani pri podpísaní Rozhodcovskej zmluvy, o

rozhodcovskom konaní, vrátane jeho porovnania so súdnym konaním. Nemal za preukázané, že by
spotrebiteľka bola informovaná o rozdieloch medzi súdnym a rozhodcovským konaním, o rokovacom
poriadku rozhodcovského súdu a pod. Vyzdvihol, že Zmluva ani neobsahuje náležité poučenie ani
o opravnom prostriedku proti rozsudku stáleho rozhodcovského súdu, lehotu na podanie žiadosti o
jeho preskúmanie, o jeho zrušenie všeobecným súdom, poučenie podľa § 88 ods.2 Občianskeho

súdneho poriadku. Uzavrel, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko rozhodcovská doložka nebola
účastníkmi individuálne dojednaná a jednoznačne uprednostňuje žalovanú v neprospech spotrebiteľa,
preto je neplatná a nepožíva právnu ochranu. Rozhodnutie v časti uloženia poplatkovej povinnosti
odôvodnil poukazom na ust. § 2 ods. 2 a § 4 ods. 2 písm. za/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
Rozhodnutieotrováchkonaniaodôvodnilpoukazomnaust.§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadku

a ustanoveniami Vyhlášky č. 655/ 2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodu, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, súd prvej inštancie na

základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp., neúplne zistil skutkový
stav. Tvrdila, že žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná po lehote. Citovala nález
Ústavného súdu ČR zo dňa 08. 03. 2011 sp. zn. I. ÚS 3227/07, ktorý znamenal posun od zmluvnej
koncepcie rozhodcovského konania smerom k jurisdikčnej koncepcii. Mala za to, že rozhodcovská
zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, pretože umožňuje

každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania
alebo súdneho konania. Zmluva nevyžadovala výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, preto
nie je dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Dodala, že možnosť mimosúdneho riešenia sporov
zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru úverom vyplýva jednoznačne z ust. § 4 ods. 2 písm.
r/ zák. č. 258/2001 Z. z. a z § 9 ods. 2 písm. v/ zák. č. 129/2010 Z. z. Dodala, že Rozhodcovská

zmluva bola uzavretá samostatne, oddelene od samotnej Zmluvy o úvere. Mala za to, že v predmetnom
prípade nedošlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, žalobkyňa mala
doručené všetky potrebné písomnosti, mala možnosť sa vyjadriť k osobe rozhodcu, nepožiadala o
ústne rozhodcovské konanie. Rozhodcovská doložka je alternatívna, a preto nemôže byť neprijateľná.
Namietala predčasnosť rozhodnutia v časti trov konania a nesúhlasila s úhradou súdneho poplatku,

pretože žalobkyňa nemá postavenie spotrebiteľa.

4. K odvolaniu žalovanej sa žalobkyňa písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej

len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou konania v zákonom stanovenej
lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti
ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu sporu poukazuje na ust. § 60 CSP, podľa
ktorého stranami sporu sú „žalobkyňa a žalovaná“. Tomuto zneniu malo aj zodpovedať označenie
v záhlaví rozsudku. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podávala žalobkyňa - G. D. protižalovanej - Pohotovosť, s.r.o. Preto odvolací súd v súlade s ust. § 224 CSP správne označil strany sporu,
pretože tak ako ich označil súd prvej inštancie - „navrhovateľ z rozhodcovského konania“ a odporca z
rozhodcovského konania“ Civilný sporový poriadok nepozná.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do

úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanietýkajúcesavecisamej,správnezistilskutkovýstav,vecsprávneposúdilpoprávnejstránke,
preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). V tejto časti sa odvolací súd

plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje
ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie správnosti záverov
súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalovanej odvolací súd uvádza, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a tým aj preskúmateľné.

12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, týkajúce
sa žalovanou v odvolaní namietaných skutočností, je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania

aprávnepredpisy,ktoréaplikovalnaprejednávanýprípadazktorýchvyvodilsvojeprávnezávery.Prijaté
právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že odvolateľ sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu
prvej inštancie nestotožnil neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto

časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. K žalovanou tvrdenej námietke, že žalobkyňa
podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku po zákonom stanovenej 30 dňovej lehote, odvolací
súd uvádza, že z obsahu spisu je zrejmé, že rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 20.
11. 2014 a žalobu podala na súde dňa 11. 12. 2014, teda v lehote stanovenej v ust. § 41 ods. 1 zák.

č. 244/2002 Z. z.

13. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.15. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd zvýrazňuje, že súd prvej inštancie
vyhovel žalobe žalobkyne, keď dospel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom
spotrebiteľským a Rozhodcovská zmluva a rozhodcovská doložka v bode 13 VP, na základe ktorej konal
a rozhodol rozhodcovský súd, je neplatná, pretože nebola individuálne dojednaná. Zásadná námietka
odvolateľky smerovala práve voči tomuto záveru prvoinštančného súdu, pričom zároveň mala za to,

že Zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. Bolo takto
potrebné prioritne posúdiť charakter zmluvy o úvere uzatvorenej účastníkmi konania dňa 22. 03. 2013,
tak ako to učinil i súd prvej inštancie.

17. Podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo

povolania (§ 2 písm. a/), veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti (§ 2 písm. b/) a zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. d/)

18. Podľa § 3 ods. 1 ZoSÚ veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 2 zák.

č. 129/2010 Z. z.).

19. Od 01. 01. 2015 bol prijatý nový zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 73 ods. 1, 3 (prechodné ustanovenia) stanovil, že ak
nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú

aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015.
Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015,
zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi
účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedeného vyplýva, že konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku
neskončené do 31. 12. 2014 sa nedokončia podľa zákona č. 244/2002 Z. z., ale sa dokončia podľa

nového špeciálneho zákona č. 335/2015 Z. z. a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa
predpisov účinných v čase jej uzavretia.

20. Podľa § 45 ods. 1 (zrušenie rozhodcovského rozsudku) zákona č. 335/2014 Z.z. účastník
spotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniasamôžežaloboupodanouprotidruhémuúčastníkovinasúde

domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak: e/ spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje
náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, i/ stály
rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na
ochranuprávspotrebiteľaatotoporušeniemohlomaťvplyvnavýsledoksporu,j/rozhodcovskýrozsudok
zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
21. Vychádzajúc z obsahu spisu, v predmetnej veci je zrejmé, že dňa 22. 03. 2013 strany sporu uzatvorili
Zmluvu o úvere č. 409100928, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver v sume 300 eur, ktorý sa
zaviazala zaplatiť spolu s poplatkom v celkovej výške 588 eur v 1 - mesačnej splátke po 588 eur, výška
RPMNbolastanovenána96%.VrovnakýdeňuzatvoriliúčastnícikonaniaiRozhodcovskúzmluvupodľa

§ 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. Rozhodcovská zmluva zároveň obsahovala i vyhlásenie žalobkyni,
že s uzavretím rozhodcovskej zmluvy súhlasí a že bola pred uzavretím zmluvy osobitne poučená o
dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, čo potvrdila svojim podpisom.

22. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv

upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišnézmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo
inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd v
zhode s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi je vzťahom
spotrebiteľským. Predmetom zmluvy o úvere totiž bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

vo forme úveru, žalovaná, veriteľka, zo zmluvy bola podnikateľom, medzi predmet jej činnosti patrilo
aj poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom, a teda nepochybne mala postavenie
veriteľa podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ a dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ. Pokiaľ ide o žalobkyňu,
ktorá je dlžníčkou zo zmluvy o úvere, žalovaná nepreukázala, že by zmluvu neuzatvárala ako fyzická
osoba. Spotrebiteľom podľa § 2 písm. a/ ZoSÚ je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania a spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Z úpravy pojmu spotrebiteľ tak treba uzavrieť, že nespotrebiteľom je len
tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovaru či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (rozumej v rámci vlastnej zárobkovej činnosti slúžiacej
rovnako ako u dodávateľa k dosiahnutiu zisku a nielen k uspokojovaniu osobných potrieb odberateľa

či príslušníkov jeho domácnosti). Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne -
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského
charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ).

23. Vychádzajúc z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne

nedojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní bráni prejednaniu a rozhodnutiu veci rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. O takúto
zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž
rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná

zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Ust.
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 2008 len demonštratívne menuje niektoré
neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné podmienky
spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú

nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53
ods. 5 sankciu neplatnosti.

24. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti
(§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo

zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca
spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť
neplatná,vrozhodcovskomkonaníuplatnenýnárokrozhodcovskýmsúdomvôbecnemalbyťprejednaný
a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak
medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení

neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov)
rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní. Ak

rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy, a
teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci akou je
prípadnýneskoršírozhodcovskýprocesnedokáženáležitenaplánovaťsúplnenamieste.Rozhodcovská
zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie
musíbyťvýsledkomslobodnejvôleobochzmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžadujeinformácieotom,čo

tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, ani z iných listinných dôkazov,
žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom
nevyplývajú. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života, a
teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo stranyspotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa resp., jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti
mu nemôže byť na ujmu. Žalovaná ničím právne významným nepreukázala, že by žalobkyni poskytla
jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

25. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ je svojim obsahom najbližšie problémovej rozhodcovskej zmluve.
Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa.
Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva
daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odsunul. Spotrebiteľ môže svoje

práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj v
občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle citovaného
ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť
voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú
veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy.
Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný

štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne
individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak
by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Neprijateľná rozhodcovská zmluva je absolútne
neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia
vyvodiť všetky právne dôsledky, pričom je notorietou, že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu

platného založenia vlastnej právomoci, resp., túto iba formalisticky skonštatuje ako danú.

26. K námietkam odvolateľa týkajúcich sa individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy a jej
nevýhradnosti odvolací súd vyzdvihuje, že rozhodcovská zmluva (čl. II bod 3) upravuje aj možnosť
odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy bez uvedenia dôvodu v lehote 10 dní od jej uzatvorenia s tým,

že odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej
strane. V čl. III. obsahuje rozhodcovská zmluva poučenie o rozhodcovskom konaní, napr. o tom, že
rozhodcovské konanie je podobné konaniu na všeobecnom súde, Stály rozhodcovský súd je obdoba
všeobecného súdu a rozhodca je obdoba sudcu všeobecného súdu zo zoznamu rozhodcov vedeného
Stálym rozhodcovským súdom, výsledkom rozhodcovského konania je rozhodnutie (rozhodcovský

rozsudok/uznesenie) záväzné pre účastníkov rozhodcovského konania, ktoré má rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je možné na základe neho viesť exekúciu, voči rozhodnutiu
rozhodcovského súdu je možné v stanovenej lehote podať žiadosť o jeho preskúmanie na Stály
rozhodcovský súd, alebo žalobu o jeho zrušenie na príslušný všeobecný súd. Súčasne podľa čl.
IV. Rozhodcovskej zmluvy zmluvné strany v zmysle ustanovenia § 42 zákona č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní vylúčili zrušenie rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu v rámci obnovy
konania (bod 1), dohodli, že zmluva sa môže meniť, alebo zrušiť výlučne písomnou dohodou zmluvných
strán vyhotovenou vo forme dodatku k rozhodcovskej zmluve s úradne overenými podpismi zmluvných
strán (bod. 2). Napokon Rozhodcovská zmluva (v čl. IV) obsahuje vyhlásenie dlžníka, že s jej
uzatvorením súhlasí a bol osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy.

27. Rozhodcovská zmluva môže mať podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2001 Z. z. o rozhodcovskom konaní
(ďalej len „ZoRK“) formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Predmetná
rozhodcovská zmluva bola uzavretá ako samostatná zmluva a bola podpísaná obidvoma zmluvnými
stranami. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že jej text vopred pripravil veriteľ (pri jej uzatváraní boli

do veriteľom pripraveného tlačiva dopísané iba údaje o dlžníčke a zmluve o úvere (jej číslo a dátum
uzavretia) a predložil ju na podpis dlžníčke, ktorá celkom zjavne nemala reálnu možnosť obsah
predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp., niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť. Súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že aj keď bola rozhodcovská zmluva uzavretá
na samostatnej listine nebola dojednaná individuálne. Podľa rozhodcovskej zmluvy (čl. II) môžu byť

spory medzi zmluvnými stranami riešené v rozhodcovskom konaní alebo v súdnom konaní, z čoho by
vyplývalo, že rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ v znení účinnom do 31. 12. 2014 - § 879s OZ).
V skutočnosti však rozhodcovská zmluva možnosť riešenia sporov na všeobecnom (štátnom) súde
spotrebiteľovi prakticky neposkytuje, pretože o forme konania (pred rozhodcovským alebo všeobecným

súdom) rozhoduje žalovaná, čo vzhľadom na charakter sporov zo zmlúv o úvere znamená, že o forme
konania rozhodne veriteľ (dodávateľ). Súdu je totiž z jeho činnosti známe, že práve dodávateľ je ten,
kto si uplatňuje nároky zo zmlúv o úvere podaním žaloby na rozhodcovskom súde. To sa potvrdilo aj
v tomto prípade, keď výber medzi rozhodcovským a súdnym konaním určil veriteľ, ktorý podal žalobuna rozhodcovskom súde, pričom po podaní žaloby sa už dlžníčka musela podrobiť rozhodcovskému
konaniu.TýmdošlokporušeniuÚstavouSRgarantovanéhoprávakaždéhonaspravodlivýsúdnyproces
pred nezávislým a nestranným súdom (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR). Rozhodcovská zmluva je vzhľadom na

uvedené neprijateľnou, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán. Podpisom rozhodcovskej zmluvy tak, ako je koncipovaná, sa spotrebiteľka vopred vzdala práva,
aby bol jej spor s dodávateľom zo zmluvy o úvere riešený pred nezávislým a nestranným súdom (§
54 ods. 1 OZ). Súd pritom nemá pochybnosti o tom, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy bolo práve v
záujme dodávateľa, ktorý si tak zabezpečil, že prípadný spor zo zmluvy o úvere, ku ktorému dôjde medzi

zmluvnými stranami, bude riešiť subjekt, ktorý dodávateľ sám vybral a s ktorým dlhodobo spolupracuje,
pričom to platí aj v prípade, že by bola podaná žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku,
keďže preskúmanie vykoná iný rozhodca toho istého rozhodcovského súdu. Vzhľadom na uvedené, aj
keď rozhodcovská zmluva pripúšťa rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, táto možnosť je pre
spotrebiteľa iba teoretická, pretože ak žalobu na rozhodcovskom súde podá dodávateľ, pričom práve on
má záujem získať exekučný titul, spotrebiteľ sa už nemôže domáhať svojich práv na všeobecnom súde,

pretože to priamo rozhodcovská zmluva vylučuje. Rozhodcovská zmluva tak núti spotrebiteľa, ak podá
žalobu dodávateľ, neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.

28. Pre platné dojednanie rozhodcovského konania sa vyžaduje individuálne vyjednanie
rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia, pričom

dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Predformulované vyhlásenie spotrebiteľa,
že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy a že bol poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia nerobí
rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednanou. Existuje totiž nebezpečenstvo, že spotrebiteľ, ktorému
je rozhodcovská zmluva predložená spolu so zmluvou o úvere, teda v čase, keď jeho snahou je
získať finančné prostriedky, pristúpi v rámci formulárovej zmluvy na arbitráž, alebo od nej z dôvodu

neinformovanosti neodstúpi, najmä ak z nej vyplýva, že ju možno zmeniť alebo zrušiť iba dohodou
zmluvných strán, a to dokonca formou dodatku s úradne overenými podpismi zmluvných strán (čl. III. bod
2). Aj keď zmluva obsahuje poučenie o rozhodcovskom konaní, súd má za to, že priemerný spotrebiteľ,
z neho nemá možnosť zistiť, že o prípadnej žalobe, ktorú podá voči nemu veriteľ, rozhodne súkromný
subjekt (nie štátny súd), najmä, ak z poučenia vyplýva, že rozhodcovský súd je obdoba všeobecného

súdu a rozhodca je obdoba sudcu všeobecného súdu.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené, rozhodcovskú zmluvu bolo potrebné posúdiť za absolútne neplatnú
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa celkom zjavne svojím obsahom a účelom prieči dobrým
mravom. Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy

ustanovený v Občianskom zákonníku.

30. Odvolací súd dodáva, že pri preskúmaní rozhodcovského rozsudku tiež zistil, že žalobkyňa bola
zaviazaná aj na zaplatenie trov mediačného konania vo výške 170,13 eura. Mediačná doložka je
uvedená v bode 13 Všeobecných podmienok. Z tohto bodu vyplýva, že mediátorom je Mediačné

centrum zriadené a vedené spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. s tým, že strana ktorá
nebude súčinná pri riešení sporu mediáciou, najmä, avšak nie výlučne, ak sa nedostaví na ústne
konanie alebo nebude preberať zásielky doručované Mediačným centrom alebo na takéto zásielky
nebude odpovedať, má sa za to, že nemá záujem o riešenie sporu mediáciou a mediačné konanie
tak zmarila. V danom prípade, vzhľadom na mnohé prípady, v ktorých si žalovaná voči fyzickým

osobám, ktoré boli v omeškaní so splácaním úveru, uplatnila trovy mediačného konania, podrobil súd
mediačnú doložku skúmaniu, či nejde o neprijateľnú podmienku v prípade, ak dlžníkom je fyzická
osoba nepodnikateľ, čiže spotrebiteľ. Mediátorom je podľa bodu 13 Všeobecných podmienok Mediačné
centrum zriadené a vedené spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Ide o tú istú spoločnosť, ktorá
zriadila aj Stály rozhodcovský súd, ktorý v danej veci (ako aj v mnohých ďalších) vydal rozsudok,

ktorý je exekučným titulom. Obe inštitúcie sídlia na jednej adrese, pričom už len vzhľadom na jedného
zriaďovateľa sú nejakým spôsobom prepojené. Z obsahu tejto doložky je zrejmé, že priamo upravuje
nesúčinnosť účastníka, ktorý tým pádom zmaril mediačné konanie, čiže musí zaplatiť trovy mediačného
konania. Podľa mediačnej doložky pritom zmariť účel mediačného konania môže aj tým, že si účastník
neprevezme zásielku od Mediačného centra, čiže aj keď vôbec nevie o tom, že nejaké mediačné

konanie začalo. Z uvedenej formulácie je zrejmé, že je cielene napasovaná na chcené konanie, resp.,
nekonanie dlžníka, aby k mediačnému konania ani nedošlo, práve z dôvodu jeho zmarenia zo strany
dlžníka. Priemerný spotrebiteľ pritom jednak ani nemusí mať vedomosť, čo pojem mediácia znamená,
o aký spôsob riešenia sporov ide a je vysoko pravdepodobné, že mediačnú doložku prehliadne, pretožeje zakomponovaná malými písmenami priamo vo Všeobecných podmienkach, a tiež nemá na výber
s ňou prípadne nesúhlasiť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti takto dohodnutá mediačná doložka je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v dôsledku toho neplatná, a teda priznanie nákladov

vzniknutých na jej základe potom za rozporné s cit. ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

31. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že právny vzťah účastníkov konania má
charakter spotrebiteľský, a že došlo k porušeniu ust. § 40 ods. 1 písm. c/, g/ a j/ zák. č. 244/2002 Z. z., čo
zakladá dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku a v tomto smere v podrobnostiach

právnej argumentácie odkazuje na písomné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Vzhľadom na
uvedené bolo správne napadnuté rozhodnutie aj v časti trov konania a uloženia poplatkovej povinnosti
žalovanej.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd, stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozsudku,
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 CSP a § 255 CSP, úspešnej žalobkyne vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).