Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/109/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213220574
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213220574.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: P. N., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A., W. XXX/XX, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska
2, IČO: 31 690 904, zastúpenému MST PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Laurinská 3, v mene
ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ a advokát JUDr. Martin Timcsák, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 3. novembra 2015, č.k.
13C/381/2013-266, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v I. II. a IV. výroku p o t v r d z u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v III. výroku m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.

Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný dňa 19.
01. 2012 pod sp. zn. 3C/3565/2012. Zároveň odporcovi z rozhodcovského konania (ďalej len „žalobca“)
náhradu trov konania nepriznal, navrhovateľovi rozhodcovského konania (ďalej len „žalovaný“) uložil

povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobcu (ďalej len „združenie“) náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 142,81 eura a povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Komárno
súdny poplatok za žalobu vo výške 331,50 eura, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Zistený skutkový stav posúdil podľa ustanovení § 40 ods. 1 - 3, § 41 ods. 1, § 54b zák. č. 244/2002
o rozhodcovskom konaní a § 372w Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že dňa 21. 12. 2009 uzavreli strany sporu poistnú zmluvu č.
4522290004, týkajúcu sa poistenia žalobcu na poistnú dobu 9 rokov, so začiatkom poistenia dňa 22.

12. 2009 do dohodnutého konca postenia dňa 22. 12. 2018 s tým, že poistné vo výške 15,40 eura
bude platené mesačne. Túto zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože nebolo preukázané, že
by žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej
činnosti, ako tomu bolo v prípade žalovaného, ktorý má v predmete svojej činnosti poisťovaciu činnosť.
S poukazom na uvedené aplikoval na danú právnu vec popri ustanovení § 788 a nasl. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) aj ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Podľa oznámenia žalovaného z 29. 03.
2010 o zániku poistenia, na základe žiadosti žalobcu malo v danom prípade dôjsť k zániku poistenia v

zmysle § 800 OZ dňa 22. 05. 2010 o 0.00 hod. Žalovaný súčasne vyzval žalobcu uhradiť dlžné poistné
vyčíslené sumou 30,99 eura do 14 dní. Rozhodcovským rozsudkom pod sp. zn. 3C/3565/2012 bol
žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému do piatich dní od doručenia rozhodcovského rozsudku sumu vo
výške 41,16 eura a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur na špecifikovaný účet žalovaného,alebo tej istej lehote podať odpor na súde, ktorý uvedený rozhodcovský rozsudok vydal. Z odôvodnenia
uvedeného rozhodcovského rozsudku vyplývalo, že žalovaný si podľa časti XVII. ods. 7a, resp., ods. 8
Všeobecných poistných podmienok (ďalej len „VPP“) uplatnil v rozhodcovskom konaní voči žalobcovi

osobitnú pohľadávku vzniknutú poisťovni voči poistníkovi podpisom poistnej zmluvy vo výške provízie
vyplatenej sprostredkovateľovi poistenia. Z obsahu listín mal ďalej za preukázané, že na strane 13 VPP
v znení k 01. 01. 2009 pod označením Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve č. 4522290004
bola v bode 3 riešená Rozhodcovská doložka, podľa ktorej „poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja
spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu

medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti, rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné
strany ako Rozhodcovskú doložku“. Z fotokópie spisu Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/3565/2012
mal za preukázané, že rozhodcovský súd v danej veci konal a rozhodol bez preukázania existencie
rozhodcovskej zmluvy (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom od 1.7.2009), teda bez
preukázania právomoci rozhodcovského súdu konať o žalobe žalovaného, pretože časť XV. VPP mu

nebola žalovaným predložená, pričom v odôvodnení rozsudku rozhodcovský súd poukazoval na časť
XV. predložených poistných podmienok, ale nie na odsek 3 Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej
zmluve, na ktorý poukazoval žalovaný. Argumentoval, že predmetná poistná zmluva odkazovala len
na všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie (VPP), nie na Osobitné zmluvné dojednania,
ktoré žalovaný vyčlenil z VPP, pričom však obsahom Osobitných zmluvných dojednaní bol odkaz na

ustanovenia „XV. časti týchto VPP“, ktorého úplné znenie nie je v Osobitných zmluvných dojednaniach
uvedené. Potom nie je zrejmé na akom konkrétnom znení rozhodcovskej doložky sa účastníci konania
mali dohodnúť v Osobitných zmluvných dojednaniach. Z Osobitných zmluvných dojednaní nevyplývalo,
že v prípade ich nepodpísania žalobcom by mala stratiť platnosť tiež XV. časť VPP týkajúca sa
rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by žalobca Osobitné zmluvné dojednania podpísal,

alebo nie, jeho povinnosťou vyplývajúcou z XV. časti VPP by bolo podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu. Je zrejmé, že či už VPP, tak aj Osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008 sú na predtlačenom
formulári žalovaného a hoci Osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008 nasledujú ako samostatne
podpísaná časť za VPP, v podstate predstavujú zakomponovanú súčasť formulárovej predtlače VPP,
ktoré si spotrebiteľ (poistník) zjavne osobne nevyjednával, spotrebiteľ ich ovplyvniť nemohol. Poisťovňa

(dodávateľ) poistníkovi predkladala k podpisu zmluvu vrátane VPP, aj Osobitných zmluvných dojednaní,
teda vrátane odseku 3. Osobitných zmluvných dojednaní č. 02/2008 - rozhodcovskej doložky, ktorej
úplné znenie (čo treba zdôrazniť) je obsahom iba XV. časti VPP. Spôsob, akým bola rozhodcovská
doložka zjednávaná nasvedčuje tomu, že jeho výsledkom bola neprijateľná zmluvná podmienka podľa
§ 53 ods. 3 OZ, najmä keď žalobca v čase uzatvárania poistnej zmluvy nemal možnosť ovplyvniť

obsah dojednaní a žalovaný nepreukázal ich individuálnosť. Z obsahu VPP (jednostranne podpísaných
iba poistníkom) a ani z obsahu a formulácie Osobitných zmluvných dojednaní č. 02/2008 nevyplýva,
že by už pri podpise zmluvy dával dodávateľ spotrebiteľovi (poistníkovi) na výber „súhlas“, alebo
„nesúhlas“ s XV. časťou VPP a 3. odsekom Osobitných zmluvných dojednaní č. 02/2008. Také zmluvné
dojednanie, ktoré iba umožňuje „individuálne písomne odmietnuť“ ustanovenia časti XV. VPP a zároveň

odseku 3. Osobitných zmluvných dojednaní o rozhodcovskej doložke v lehote 30 dní od podpísania
poistnej zmluvy (teda následne, čo taktiež spotrebiteľa jednoznačne znevýhodňovalo voči dodávateľovi)
nesvedčí o individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky. Neprijateľná zmluvná podmienka je s
poukazom na § 53 ods. 5 OZ neplatná. Mal za to, že žalovaný nepreukázal, že by žalobcovi poskytol
jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

S poukazom na uvedené uzavrel, že bol daný zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku
podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2014, ale aj podľa § 40
ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2015 , najmä keď žalobca
popieral platnosť rozhodcovskej doložky - rozhodcovskej zmluvy a žalovaný v súvislosti so svojim
nárokom, o ktorom konal rozhodcovský súd pod sp. zn. 3C/3565/2012 nepreukázal existenciu platnej

rozhodcovskej zmluvy, pričom toto nepreukázal ani konajúcemu rozhodcovskému súdu. Rozhodnutie o
náhrade trov konania odôvodnil poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalobcovi
náhradutrovkonanianepriznal,keďsiichnáhradupodľa§151ods.1OSPneuplatnil.Vkonaníprocesne
neúspešného žalovaného zaviazal na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia združeniu podľa
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za 2 úkony právnej pomoci, a to za prevzatie veci z 20. 02. 2014 vo výške

61,85 eura a za vyjadrenie z júna 2015 vo výške 64,53 eura, keď v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudkuhodnotuvecialeboprávavpeniazochsanedávyjadriť(§11ods.1písm.a/citovanejvyhlášky),
režijný paušál za úkon z roku 2014 vo výške 8,04 eura a za úkon z roku 2015 vo výške 8,39 eura, tovšetko v úhrnnej výške 142,81 eura. Rozhodnutie o súdnom poplatku odôvodnil s poukazom na ust. §
4 ods. 2 písm. za/ a § 2 ods. 1, 2 zákona č. 71/1992 Zb.

2.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovaný,domáhajúcsazamietnutiažalobyz
dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné pre absenciu riadneho odôvodnenia, je
založené na nesprávnom právnom posúdení veci a súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dodal, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia zakladá
jeho nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť. Zastal názor, že rozhodcovská doložka bola dojednaná medzi

stranami sporu individuálne. Tvrdil, že osobitné zmluvné dojednania žalobca podpísať nemusel a toto by
nemalo vplyv ani na samotnú zmluvu. Nepodpísaním osobitných zmluvných dojednaní by rozhodcovská
doložka vôbec nevznikla. Poukázal na záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ktorý potvrdzuje,
že žalobca bol poučený o všetkých okolnostiach súvisiacich s uzavretím zmluvy. Navyše osobitné
dojednania mohol poistník do 30 dní od uzavretia zmluvy odmietnuť. Ďalej namietal, že súd si nesplnil
svoju povinnosť vyplývajúcu mu s ust. § 118 ods. 2 OSP a nevykonal navrhnuté dôkazy. V ďalšej časti

odvolania sa venoval zohľadneniu čl. 19 Smernice.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane žalobcu, navrhujúc napadnuté
rozhodnutiepotvrdiť,pričomzdôraznil,žerozhodcovskádoložkajeupravenávosobitnýchdojednaniach,
ale aj v časti XV. VPP. Vypočutie navrhovaného svedka považoval za bezpredmetné. K novele

Exekučného poriadku uviedol, že nevidí dôvod na zastavenie súdneho konania, čo odôvodnil poukazom
na ust. § 372w OSP a na existenciu zákona 335/2014 Z. z.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou konania v zákonom stanovenej
lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti
ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto

rozsudok súdu prvej inštancie v I. II. a IV výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
a v III. výroku zmenil.

6. Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu sporu poukazuje na ust. § 60 CSP, podľa
ktorého stranami sporu sú „žalobca a žalovaný“. Tomuto zneniu malo aj zodpovedať označenie v záhlaví

rozsudku. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podával žalobca - P. N. proti žalovanému - Rapid
life životná poisťovňa a.s. Preto odvolací súd v súlade s ust. § 224 CSP správne označil strany sporu,
pretože tak ako ich označil súd prvej inštancie - „navrhovateľ z rozhodcovského konania“ a odporca z
rozhodcovského konania“ Civilný sporový poriadok nepozná.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci samej
dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, a preto
napadnutý rozsudok ako vecne správny v I. II. a IV. výroku potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). V tejto časti
sa odvolací súd plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku,

na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalovaného odvolací súd
uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a tým aj preskúmateľné.

10. K námietkam žalovaného k nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozhodnutia odvolací súd

poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/2003 z 3. júla 2003,
v zmysle ktorého všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na
spravodlivý proces. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti upozorniť aj na uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/2005 zo 16. marca 2005, podľa ktorého súčasťou
základnéhoprávanasúdnuochranuvobčianskomsúdnomkonanípodľačl.46ods.1ÚstavySlovenskej
republiky je právo na odôvodnenie, ktoré ale nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali
sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava

v odvolacom konaní.

11. V zmysle ust. § 393 CSP, rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a

spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s
poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom mieste pre dohady a domnienky. V odôvodnení
rozhodnutia odvolací súd uvedie teda, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,

zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,

účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce

sa žalovaným v odvolaní namietaných skutočností, je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne,
zdôvodnené a zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje

právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaný sa s dôvodmi
uvedenýmivrozhodnutísúduprvejinštancienestotožnilneznamená,žejehozdôvodnenienezodpovedá
požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej

inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

13. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd zvýrazňuje, že súd prvej inštancie
vyhovel žalobe žalobcu, keď dospel k záveru, že právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom
spotrebiteľským a bol daný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm.
c/ zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2014, ale aj podľa § 40 ods. 1 písm. a/

bod 3 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2015, najmä keď žalobca popieral
platnosť rozhodcovskej doložky - rozhodcovskej zmluvy a žalovaný v súvislosti so svojim nárokom, o
ktorom konal rozhodcovský súd pod sp. zn. 3C/3565/2012 nepreukázal existenciu platnej rozhodcovskej
zmluvy, pričom toto nepreukázal ani konajúcemu rozhodcovskému súdu. Zásadná námietka odvolateľasmerovalasmeromkodôvodneniunapadnutéhorozhodnutiaakjehonepreskúmateľnostiaarbitrárnosti,
ako aj k tvrdeniu, že rozhodcovská doložka bola v poistnej zmluve dojednaná individuálne a platne.
K námietke žalovaného o nedodržaní procesného postupu súdom prvej inštancie vyplývajúceho z

ust. § 118 ods. 2 OSP odvolací súd dodáva, že po preskúmaní obsahu spisu, konkrétne zápisnice z
pojednávania zo dňa 03. 11. 2015 /č. l. 262-265/ je zrejmé, že súd prvej inštancie si túto povinnosť riadne
splnil a v tomto smere nedošlo z jeho strany k žiadnemu procesnému pochybeniu.

17. Vychádzajúc z obsahu spisu, v predmetnej veci bolo nesporným uzavretie dňa 21. 12. 2009

spotrebiteľskej poistnej zmluvy č. 4522290004, týkajúcej sa poistenia žalobcu na poistnú dobu 9 rokov,
so začiatkom poistenia dňa 22. 12. 2009 do dohodnutého konca poistenia dňa 22. 12. 2018 s mesačným
poistným vo výške 15,40. Podľa oznámenia žalovaného z 29. 03. 2010 o zániku poistenia, na základe
žiadosti žalobcu malo v danom prípade dôjsť k zániku poistenia v zmysle § 800 OZ dňom 22. 05. 2010
o 0.00 hod. Žalovaný súčasne vyzval žalobcu uhradiť dlžné poistné vyčíslené sumou 30,99 eura do 14
dní. Arbitrážny súd Košice na návrh žalovaného - doručeného uvedenému súdu dňa 04. 01. 2012,

vydal dňa 19. 01. 2012 bez pojednávania rozhodcovský rozsudok pod sp. zn.3C/3565/2012, ktorým
uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému do piatich dní od doručenia rozhodcovského rozsudku sumu vo
výške 41,16 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eura na špecifikovaný účet žalovaného,
alebo v tej istej lehote podať odpor na súde, ktorý uvedený rozhodcovský rozsudok vydal. Z odôvodnenia
uvedeného rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že žalovaný si podľa časti XVII. ods. 7a, resp. ods.

8 Všeobecných poistných podmienok (VPP) uplatnil v rozhodcovskom konaní voči žalobcovi osobitnú
pohľadávku vzniknutú poisťovni voči poistníkovi podpisom poistnej zmluvy vo výške provízie vyplatenej
sprostredkovateľovi poistenia.

18. Vychádzajúc z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne

nedojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní bráni prejednaniu a rozhodnutiu veci rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. O takúto
zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž
rovnocenné či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná

zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Ust. §
53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 2008 len demonštratívne menuje niektoré
neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné podmienky
spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú

nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53
ods. 5 sankciu neplatnosti.

19. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti
(§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo

zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca
spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť
neplatná,vrozhodcovskomkonaníuplatnenýnárokrozhodcovskýmsúdomvôbecnemalbyťprejednaný
a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak
medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení

neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy, majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov)
rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní. Ak

rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy,
a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci akou je
prípadnýneskoršírozhodcovskýprocesnedokáženáležitenaplánovaťsúplnenamieste.Rozhodcovská
zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie
musíbyťvýsledkomslobodnejvôleobochzmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžadujeinformácieotom,čo

tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, ani z iných listinných dôkazov
žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom
nevyplývajú. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života a
teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo stranyspotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa resp., jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti
mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, že by žalobcovi poskytol
jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

20. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ je svojim obsahom najbližšie problémovej rozhodcovskej zmluve.
Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa.
Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva
daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odsunul. Spotrebiteľ môže svoje

práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj v
občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle citovaného
ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť
voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú
veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy.
Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný

štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne
individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak
by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Neprijateľná rozhodcovská zmluva je absolútne
neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia
vyvodiť všetky právne dôsledky, pričom je notorietou, že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu

platného založenia vlastnej právomoci, resp., túto iba formalisticky skonštatuje ako danú.

21. Z obsahu spisu je evidentné, že strany sporu uzavreli poistnú zmluvu č. 4522290004 dňa
21. 12. 2009, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i Všeobecné poistné podmienky, ako i osobitné
zmluvné dojednania č. 02/2008 k poistnej zmluve. Podľa časti XV. časti Rozhodcovské konanie sa

účastníci zmluvy dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom
č.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanívzneníneskoršíchpredpisovsvýlukamiaodchylnouprávnou
úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.
Pokiaľpoisťovňanepoveríosobitnúprávnickúosobuzriadenímalebovýberomšpecializovanéhostáleho

rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený
podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo
strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník
podpisom týchto všeobecných poistných podmienok... I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná
rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. § 53 ods.

5 Občianskeho zákonníka tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto
podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu
možnosť ju ovplyvniť, resp., toto dojednanie vylúčiť. Z poistnej zmluvy uzatvorenej účastníkmi konania
jednoznačnevyplýva,žerozhodcovskádoložkabolamedzizmluvnýmistranamidohodnutáužpodpisom

zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky pre
poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Takýto záver
nevylučuje ani skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy, zmluvné strany podpísali ako pokračovanie
predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú
rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Z obsahu predložených

dokumentov nevyplýva, že by spotrebiteľ mohol v čase uzatvorenia zmluvy odmietnuť rozhodcovskú
doložku bez toho, aby tým bola právne dotknutá ostatná časť poistnej zmluvy. Navyše časť dokumentu
obsahujúca rozhodcovskú doložku a žalovaným tvrdené jej individuálne dojednanie boli podpísané na
počiatku zmluvného vzťahu, kedy ani dodávateľ ani spotrebiteľ nemohli vedieť, či sa spotrebiteľ vôbec
dostane do omeškania s plnením svojho záväzku, preto je dôvodné konštatovať, že v štádiu, v ktorom

spotrebiteľ rozhodcovskú doložku uzatváral, jej nevenoval náležitú pozornosť a ani nemal dôvod sa
zaoberať dopadom tejto doložky na zmluvný vzťah, či možnosťou od nej odstúpiť. Je preto dôvodný
záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené.

22. Rozhodcovská zmluva môže mať podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2001 Z. z. o rozhodcovskom

konaní (ďalej len ZoRK) formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Z poistnej
zmluvy vyplýva, že text rozhodcovských doložiek vopred pripravil veriteľ a predložil ju na podpis
poistencovi, ktorý celkom zjavne nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej
zmluvy ovplyvniť, resp., niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Súdu je totiž z jeho činnosti známe,že práve dodávateľ je ten, kto si uplatňuje nároky podaním žaloby na rozhodcovskom súde. To sa
potvrdilo aj v tomto prípade, keď výber medzi rozhodcovským a súdnym konaním určil veriteľ, ktorý podal
žalobu na rozhodcovskom súde, pričom po podaní žaloby sa už dlžník musel podrobiť rozhodcovskému

konaniu.TýmdošlokporušeniuÚstavouSRgarantovanéhoprávakaždéhonaspravodlivýsúdnyproces
pred nezávislým a nestranným súdom (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR). Rozhodcovská zmluva je vzhľadom na
uvedené neprijateľnou, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán. Podpisom rozhodcovskej zmluvy tak, ako je koncipovaná sa spotrebiteľ vopred vzdal práva, aby
bol jeho spor s dodávateľom z poistnej zmluvy riešený pred nezávislým a nestranným súdom (§ 54 ods.

1 OZ). Rozhodcovská zmluva tak núti spotrebiteľa, ak podá žalobu dodávateľ, neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu.

23. Pre platné dojednanie rozhodcovského konania sa vyžaduje individuálne vyjednanie
rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia, pričom
dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Predformulované vyhlásenie spotrebiteľa,

že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy a že bol poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia nerobí
rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednanou. Súd prvej inštancie správne v odôvodnení napadnutého
rozsudku poznamenal, že za dôkaz o poučení spotrebiteľa o dôsledkoch súhlasu s rozhodcovskou
doložkou nie je žalovaným uvádzaný záznam o požiadavkách a potrebách klienta spísaný pri uzatváraní
zmluvy. V tomto listinnom dôkaze sa nachádza iba zmienka o možnosti využitia inštitútu rozhodcovského

konania bez akéhokoľvek objasnenia rozdielov medzi rozhodcovským a súdnym konaním.

24. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom. Na
individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v

Občianskom zákonníku.

25. Ako posledný odvolací dôvod žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nezohľadnil novelu zák. č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok. Skutočnosť, že v
dôsledku aplikácie § 234d Exekučného poriadku na uvedený rozhodcovský rozsudok prestáva tento

rozsudok účastníkov zaväzovať znamená, že novela Exekučného poriadku anuluje právoplatnosť tohto
rozhodcovského rozsudku. Ani s týmto odvolacím dôvodom sa odvolací súd nestotožňuje. Odvolací
súd bral zreteľ na ust. § 243d zák. č. 233/1995 Z. z., ktoré je prechodným ustanovením k právnym
úpravám účinným od 01. 01. 2015, ktoré v § 243d ods. 1 ustanovuje, že exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor

spĺňujúci podľa osobitného predpisu vydaného pred 01. 01. 2015 možno začať len do 3 mesiacov
od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote
nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať. I napriek tejto skutočnosti rozhodcovský rozsudok sa zo zákona
nezrušil, teda v dôsledku zmeny právnej úpravy nedošlo k zániku možnosti žalobcu sa domáhať zrušenia

rozhodcovského rozsudku. Dňom 01. 01. 2015 bol prijatý zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 73 ods. 1, 3 (prechodné
ustanovenia) stanovil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na
rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 01. 01. 2015. Právne
účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 01. 01. 2015 zostávajú

zachované. Rozhodcovská zmluva uzatvorená pred 01. 01. 2015 sa spravuje predpisom účinným v čase
jej uzavretia. Z uvedeného vyplýva, že konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku uskutočnené do
31. 12. 2014 sa nedokončia podľa zák. č. 244/2002 Z. z., ale sa dokončia podľa nového špeciálneho zák.
č. 335/2014 Z. z. a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej
uzavretia. Preto po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 13C/381/2013-266 zo dňa

03. 11. 2015 bude súd prvej inštancie postupovať podľa § 47 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že právny
vzťah účastníkov konania má charakter spotrebiteľský, a že došlo k porušeniu ust. § 40 ods. 1 písm.

c/, g/ a j/ zák. č. 244/2002 Z. z., čo zakladá dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku
a v tomto smere v podrobnostiach právnej argumentácie odkazuje na písomné odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku potvrdil.27. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj v II. a IV. výroku, teda vo výroku o náhrade
trov konania žalobcu, ako i v časti o zaplatenie súdneho poplatku. V danom prípade právnym základom
vzťahu strán konania bola poistná zmluva, ktorú ako už bolo vyššie konštatované, treba považovať

za zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 OZ. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorú
podal žalobca ako spotrebiteľ treba posudzovať ako úkon, ktorým sa domáhal ochrany svojho práva,
a preto sa ňu vzťahuje osobné oslobodenie od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za/ zák.
č. 71/1992 Zb. Odvolací súd preto považoval postup súdu prvej inštancie, keď uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému v zmysle ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. súdny poplatok vo výške 331,50 eura z návrhu

na začatie konania ako správny. Výška súdneho poplatku bola uložená v súlade s položkou č. 3 písm. c/
Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorého za žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je súdny
poplatok stanovený vo výške 331,50 eura.

28. O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka rozsudok súdu prvej inštancie - III. výrok, zmenil a
nárok na náhradu trov konania mu nepriznal, nakoľko trovy neboli účelne vynaložené. Účelnosť sa v

zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne
zaručeným právom na právnu pomoc. Podľa čl. 47 Ústavy SR, má každý právo na právnu pomoc v
konaní pred súdmi, a preto vedľajšiemu účastníkovi nič nebráni dať sa zastúpiť advokátom, ktorého si
sám zvolí. Nie je účelné ani nevyhnutné, aby robil vedľajší účastník v tomto procese "prostredníka",
vzhľadom na skutočnosť, že evidentne sám žalobcovi pomôcť nevie, i keď bol za týmto účelom založený.

Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok, a aj
v prípade, ak má účastník nárok na náhradu trov konania, každý úkon a každé platenie trov treba
posudzovať samostatne. Odvolací súd dospel k záveru, že samotné združenie je vytvorené za účelom
ochrany spotrebiteľa, a preto by malo byť spôsobilé chrániť práva a záujmy spotrebiteľa bez ďalšej
pomoci zo strany advokátov. Toto právo mu neupiera, iba konštatuje, že tieto finančné prostriedky

nepovažuje za účelne vynaložené na uplatňovanie a bránenie práva. Je nutné prihliadnuť aj na
skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania bez ohľadu na vôľu strany, ktorej záujmy mal
hájiť v danom spore a bez toho, aby mal náležitú vedomosť, odhliadnuc od spisovej značky a mena
účastníka konania, o skutkovom stave danej veci, z čoho možno vyvodiť záver, že uvedený vstup do
konania je paušálny a vedľajší účastník tak postupuje aj v stovke ďalších prípadov. Takéto vyčíslenie

trov právneho zastúpenia skôr navodzuje dojem, že účelom vstupu vedľajšieho účastníka do konania
nebola ochrana samotného spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov
právneho zastúpenia.

29.Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdvzmysleust.§396ods.1CSP,§262ods.

1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. O
výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňac/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).