Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 19, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3Er/525/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515204643
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bitalová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8515204643.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: MICROTEX SLOVAKIA, spol. s. r. o.,
Pionierska 25, 080 01 Prešov, IČO: 36 445 568, pr. zast. Peter Farkaš, AK so sídlom Jahodová 8, 080 01
Prešov proti povinnému: Jozef Šidlovský - ANOVA, Nám. SNP 522, 065 44 Plaveč, IČO: 33 080 275 o
vymoženie 17 860,17 eur s prísl. o žiadosti exekútora o vydanie poverenie na vykonanie exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekučné konanie.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

III. Súd nepriznáva trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi Mgr. Erikovi Feketemu,
Exekútorský úrad Prešov so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 29. 9. 2015 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu -
zoznamu pohľadávok uložených na súde. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti
povinnému vymoženia istiny vo výške 17 860,17 eur s príslušenstvom.

2. Uznesením Okresného súdu v Starej Ľubovni č. k. 3Er/525/2015-83 zo dňa 9.6.2016 bola žiadosť

súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietnutá z dôvodu začatia konkurzného konania. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 9.7.2016.

3. Podľa § 44 ods. 4 zák. č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak je uznesenie,
ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto
uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

4. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a cit. zákonné ustanovenie súd exekučné konanie aj bez
návrhu zastavil.

5. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

6. Podľa § 200 ods. 5 zák. č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak súd rozhodne
o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

7. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekučného konania vo výške 39,83 eur s DPH pozostávajúce z
odmeny vo výške 33,19 eur a DPH z odmeny vo výške 6,64 eur, a to podľa § 203 ods. 3 a nie podľa

§ 47 ods. 3 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“).8. Súd nespochybňuje skutočnosť, že výkon exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci a že
exekútorovi patrí za túto činnosť odmena a náhrada hotových výdavkov. Na druhej strane je potrebné
uviesť, že tieto nároky musia byť v súlade s ustanoveniami EP a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách

a náhradách súdnych exekútorov a exekútor musí zároveň preukázať vynaloženie hotových výdavkov.
Zároveň je pritom potrebné rozlišovať dva časové momenty, a to začatie exekučného konania a
moment udelenia poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie začína doručením návrhu na
vykonanie exekúcie exekútorovi. Až doručením poverenia na vykonanie exekúcie však môže exekútor
začať vykonávať samotnú exekúciu, teda až od tohto momentu môže vykonávať jednotlivé úkony

smerujúce k zaisťovaniu a postihnutiu majetku povinného. Je zrejmé, že exekútor tieto momenty v
svojom vyjadrení nerozlišuje. Uvedené je dôležité aj pre účely rozhodovania o trovách exekučného
konania, resp. exekúcie. Aj samotný Exekučný poriadok rozlišuje pojmy exekučné konanie a exekúcia
vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností. V danom prípade bolo zastavené exekučné konanie (viď
cit. § 44 ods. 4 EP), nie exekúcia, keďže poverenie na vykonanie exekúcie exekútorovi nebolo udelené.

9. V zmysle § 47 ods. 3 druhá veta EP do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má
exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne
vynaložených hotových výdavkov. Uvedené ustanovenie nasleduje za prvou vetou, ktorá upravuje výšku
trov konania exekútora v prípade, ak zo strany povinného dôjde k úhrade vymáhanej pohľadávky
po začatí exekučného konania, ale ešte pred uplynutím lehoty na podanie námietok. Trovy exekúcie

vo všeobecnosti v zásade znáša povinný, ktorý dobrovoľným neplnením uloženej povinnosti donútil
oprávneného domáhať sa svojho práva cestou exekúcie. EP však upravuje aj výnimky z tohto pravidla,
a to pri zastavení exekúcie (§ 203 EP), ktoré je možné analogicky použiť aj pri rozhodovaní o trovách pri
zastaveníexekučnéhokonania.Cit.§47ods.3EPpriamoupravujeibaotázkuvýškytrovexekúcie,resp.
exekučného konania, neupravuje však otázku, ktorý subjekt by mal trovy exekúcie alebo exekučného

konania hradiť. Aj keď z § 47 ods. 1 prvá veta EP sa nepriamo natíska úvaha, že trovy exekúcie,
resp. exekučného konania pri úhrade pohľadávky najneskôr v lehote na podanie námietok proti exekúcii
platí povinný (čo vyplýva z vyššie uvedenej všeobecnej zásady, že trovy exekúcie znáša povinný a zo
skutočnosti, že ak povinný plnil pohľadávku, s najväčšou pravdepodobnosťou bolo exekučné konanie,
resp. exekúcia začatá oprávnene), nemusí to platiť bezvýhradne. Posúdenie, kto má povinnosť nahradiť

trovy exekúcie, resp. exekučného konania závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Z uvedeného je
možné vyvodiť, že platnosť § 47 ods. 3 druhá veta je všeobecná, teda vzťahuje sa na všetky prípady
rozhodovania o výške trov exekučného konania, ak ešte nebolo exekútorovi udelené poverenie na
vykonanie exekúcie, resp. minimálne je potrebné toto ustanovenie analogicky použiť v každom takomto
prípade.

10. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah potom súd dospel k záveru, že ak súdnemu exekútorovi
nebolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie a návrh na vykonanie exekúcie nebol spísaný do
zápisnice exekútora (čo v tomto prípade nebol; odmena za spísanie návrhu do zápisnice exekútora
je osobitnou odmenou upravenou v § 21a cit. vyhlášky), patrí exekútorovi iba náhrada hotových

výdavkov. Aj z § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. upravujúcej minimálnu odmenu pri zastavení exekúcie
(podľa ktorého si exekútor uplatnil odmenu vo výške 33,19 eur) je zrejmé, že ide o odmenu pri zastavení
exekúcie, teda o odmenu v prípade, ak už bolo exekútorovi udelené poverenie na vykonanie na udelenie
exekúcie. Súd nemôže ísť nad rámec zákona a priznať exekútorovi odmenu, ktorá mu neprislúcha. Súd
preto odmenu vo výške 33,19 eur exekútorovi nepriznal. Nakoľko si súdny exekútor neuplatnil žiadne

hotové výdavky, preto mu súd žiadne trovy exekučného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Proti I. a III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.