Decision was made at the court Okresný súd Stará Ľubovňa
Judgement was issued by JUDr. Judita Dubjelová
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/137/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515205478
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8515205478.3
Rozhodnutie
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovu v právnej veci žalobcu Quantum Credit
a. s., Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová
dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 745 proti žalovanému M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom E., O. XX, pr.
zást. JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou AK, so sídlom Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa v konaní
o zaplatenie 75,48 eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a mi e t a.
II. Súd p r i z n á v a náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100 %.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 16.12.2015, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie istiny 75,48 eur a úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 75,48 eur od 4.12.2011
do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Slovak
Telekom, a.s., Bratislava ako poskytovateľ uzavrel podľa § 43 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách (ďalej len ZEK) so žalovaným ako záujemcom dňa 4.8.2011 Zmluvu o pripojení (ďalej
len zmluva o pripojení), predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb elektronickej komunikačnej služby.
Na základe tejto Zmluvy o pripojení poskytol Slovak Telekom, a.s., žalovanému služby elektronickej
komunikácie, najmä mu umožnil uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného
telefónneho čísla, udržiaval telekomunikačnú sieť v nepretržitej prevádzke, poskytoval mu servisné
a ďalšie služby podľa Zmluvy a Všeobecných podmienok. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať
služby elektronickej komunikácie, a to najmä uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom
prideleného telefónneho čísla a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku
podľa zvoleného programu služieb. Slovak Telekom, a.s., riadne poskytoval žalovanému uvedené
služby a ich cenu vyčíslil v zmysle zmluvy o pripojení a aktuálneho cenníka. Keďže žalovaný porušil
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o pripojení tým, že nezaplatil vystavené faktúry, v dôsledku čoho
bol deaktivovaný, došlo následne zo strany právneho predchodcu žalobcu k odstúpeniu od zmluvy.
Žalovaná suma pozostáva zo sumy za poskytnuté služby, vyfakturovanej faktúrou č. 7111606014 na
sumu vo výške 104,30 eur, splatnou dňa 3.12.2011. Slovak Telekom, a.s. a žalobca uzavreli zmluvu
o postúpení pohľadávky dňa 20.11.2013, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávky voči
žalovanému. Žalobca uplatňoval zaplatenie dlžnej sumy 75,48 eur s 9,25 % úrokom z omeškania od
4.12.2011 do zaplatenia.
2. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanému doručil žalobu
a súčasne ho vyzval, aby sa k predmetu sporu písomne vyjadril v lehote 15 dní a v prípade, že uplatnený
nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti a pripojil listiny, na
ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k žalobe v stanovenejlehote vyjadril podaním, doručeným súdu dňa 27.4.2016, v ktorom namietal premlčanie uplatňovaného
nároku zo strany žalobcu. Taktiež uviedol, že z listiny označenej ako oznámenie o postúpení pohľadávky
spolu so žalobným návrhom vyplýva, že časť zo sumy 400 eur, ktorú žalovaný uhradil, musela byť
započítaná aj na zmluvnú pokutu. Keďže však zo žiadneho listinného dokumentu, ktorý bol žalobcom
predložený, nevyplýva výška sumy zmluvnej pokuty, dokonca žalobca v konaní nepredložil ani faktúru
č. 7110460984, pričom výšku istiny a zmluvnej pokuty žiadnym spôsobom nešpecifikoval, nie je možné
zistiť výšku istiny, resp. sumy, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť, teda aj vzhľadom na neunesenie
dôkazného bremena žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú v celom rozsahu a zaviazať
žalobcu na náhradu trov konania žalovaného.
Žalobca na žalobe trval a súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
3. Podľa § 297 písm. b zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) súd na
prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
Keďže v tomto prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 75,48 eur, a žalovaný je spotrebiteľ (§
297 písm. b CSP), preto súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 CSP
dňa 16. 8. 2016 oznámil na úradnej tabuli súdu, že dňa 20. 9. 2016 o 8.30 hod. bude vo veci vyhlásený
rozsudok bez nariadenia pojednávania a následne tento rozsudok v uvedený deň aj vyhlásil tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Účastníci konania sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
4. Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s obsahom predložených listinných dôkazov - zmluvou
o pripojení (č. l. 3), faktúrou č. 7111606014 splatnou dňa 3.12.2011 (č. l. 4), oznámením o postúpení
(č. l. 5), splátkovým kalendárom - uznanie dlhu (č. l. 6), písomným vyjadrením žalovaného (č. l. 19),
písomným vyjadrením žalobcu (č. l. 25), ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. a žalovaný uzavreli dňa 4.8.2011 Zmluvu
o pripojení, podľa ktorej sa Slovak Telekom, a.s., zaviazal poskytnúť žalovanému SIM kartu č.
8942102170012347186 s telefónnym číslom 0904207551 a programom služieb Podľa Seba 3N.
Podľa zmluvy o pripojení sa Slovak Telekom, a.s., zaviazal taktiež poskytovať žalovanému aktivované
služby: Voľné minúty, SMS, Dátové služby, Povolenie medzinárodných hovorov, Presun voľných minút,
Roaming, MMS, Kontrola dát v EÚ, Notif. SMS o splatnosti faktúry a Notif. SMS o úhrade faktúry.
6. Slovak Telekom, a.s., poskytol žalovanému vyššie uvedené služby v zmysle uzavretej zmluvy o
pripojení. Slovak Telekom, a.s., riadne poskytoval žalovanému uvedené služby a ich cenu vyčíslil v
zmysle zmluvy o pripojení a aktuálneho cenníka. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný uhradil do podania
žaloby sumu 400,-- eur, ktorou mali byť uhradené faktúry č. 7110460984, č. 7111606014 a čiastočne
faktúra 7111606014. Žalovaná suma podľa tvrdenia žalobcu pozostáva zo sumy za poskytnuté služby,
vyfakturované faktúrou č. 7111606014 na sumu vo výške 104,30 eur, splatnou dňa 3.12.2011. Žalovaný
v lehote splatnosti uvedenú faktúru neuhradil, preto žalobca žiadal, aby ho súd zaviazal na zaplatenie
žalovanej sumy s úrokom z omeškania tak, ako je uvedené vyššie.
7. Slovak Telekom ako postupca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 20.11.2013
postúpil žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku vzniknutú na základe danej zmluvy tak, ako je uvedené
vyššie.
8. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa §
52 ods. 2 OZ Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 OZ Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods.1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods.2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods.3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.4 OZZa neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré:
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
Podľa § 53 ods.5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53a ods.1 OZ, účinného od 1.3.2010, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu
alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú právnu povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.
Podľa § 40 ods. 1 OZ Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.
Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 558 OZ Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
10. Podľa § 42 ods. 1 písm. a, d zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ZEK)
účinného v čase uzavretia zmluvy o pripojení a dodatku k zmluve o pripojení, Podnik má právo
a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručilúčastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu:
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2.nezaplateniasplatnejcenyzaverejnúslužbuvlehoteupravenejvovšeobecnýchpodmienkach,atoaž
do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej
služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a
uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach,
3. porušenia zmluvných podmienok zo strany účastníka iných ako v druhom bode.
Podľa § 42 ods. 4 ZEK Účastník je povinný:
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami,
b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Podľa § 43 ods. 1 ZEK Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k
verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 5 ZEK Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.11. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.
Podľa § 132 ods. 2 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré
nemôže bez svojej viny pripojiť.
12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovak
Telekom, a.s., Bratislava ako poskytovateľ uzavrel podľa § 43 ZEK so žalovaným ako záujemcom
dňa 4.8.2011 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb elektronickej komunikačnej
služby. Slovak Telekom, a.s., vyfakturoval faktúrou číslo 7111606014 žalovanému cenu za poskytnuté
služby vo výške 104,30 eur, splatnou dňa 3.12.2011.
13. Pokiaľ teda ide o žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté služby v celkovej
výške 75,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 4.12.2011 do zaplatenia, vyúčtovanou
žalovanému faktúrou č. 7111606014 na sumu vo výške 104,30 eur, splatnou dňa 3.12.2011, súd
poukazuje na skutočnosť, že žalobca spolu so žalobou predložil súdu iba predmetnú faktúru a Zmluvu
o pripojení. Iný dôkaz, ktorým by preukázal oprávnenosť žalovanej sumy, resp. dôvodnosť jej výšky
uvedenej v žalobe, súdu nepredložil. Porušenie zmluvných povinností žalovaným žalobca v žalobe iba
konštatoval, keď uviedol, že k porušeniu zmluvných povinností malo dôjsť nezaplatením faktúr, ale
neuviedol, ktoré faktúry žalovaný neuhradil celkom, resp. ich časť. Súd dodáva, že je tu rozpor aj v
tom, že vo faktúre č. 711606014 predloženej žalobcom je vyfakturovaná cena za poskytnuté služby vo
výške 104,30 eur, ale v žalobe uplatňuje žalobca zaplatenie ceny za poskytnuté služby vo výške 75,48
eur, pričom neodôvodnil, z akého dôvodu uplatňuje cenu za poskytnuté služby v uvedenej výške, a
to aj napriek tomu, že uviedol, že žalovaný uhradil sumu 400 eur, ktorou boli pokryté úhrady faktúr č.
7110460984, č. 7111606014 a čiastočne faktúra č. 7111606014. Žalobca jednak uvádza rovnaké čísla
faktúr, ktoré boli žalovaným uhradené, tieto faktúry však nepredložil a ani nešpecifikoval, za aké služby
mali byť tieto faktúry vystavené. Žalovaný argumentoval aj tým, že časť uhradenej sumy 400,-- eur
musela byť započítaná aj na zmluvnú pokutu, pričom žalobca nešpecifikoval, na čo započítal úhradu
žalovaného, v akej výške ju započítal na istinu a v akej výške na zmluvnú pokutu, na náhradu škody,
resp. na príslušenstvo.
14. Ak by právny predchodca žalobcu sumu uhradenú žalovaným započítal aj na zmluvnú pokutu, išlo
by u žalobcu o bezdôvodné obohatenie, keďže zmluvná pokuta ako podmienka zmluvy rovnakého
obsahu a významu v obdobných prípadoch už bola vyhlásená za neprijateľnú podmienku zmluvy, teda
za absolútne neplatnú podmienku zmluvy, a to viacerými rozhodnutiami súdov SR ( napr. rozsudkom
Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/162/2011-28 zo dňa 6.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove č. k. 16 Co/32/2012 zo dňa 15.3.2012)
15. V prejednávanej veci preto súd uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, t.j. nepreukázal
dôvodnosť žaloby. Účastník sporového konania má povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť dôkaznú.
Splnenie oboch týchto povinností nemôže súd žiadnym spôsobom od účastníkov vynucovať a ich
splnenie sankcionovať. Jedinou sankciou za ich nesplnenie je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a
dôkazného bremena, čo má v sporových konaniach za následok neúspech účastníka, ktorý tieto
svoje procesné povinnosti nesplnil. Na účastníkovi sporového konania teda je, aby dbal na ochranu
svojich práv a oprávnených záujmov aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce
pre konanie vo veci, kedy je zároveň povinný starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu
predložené formou dôkazných prostriedkov.
16. Žalobca nepredložil súdu tiež dôkaz o tom, že by žalovaný dal výpoveď zo zmluvy o pripojení alebo
odstúpil od zmluvy o pripojení a tiež nepredložil súdu dôkaz o tom, aby právny predchodca žalobcu
žalovanému vypovedal zmluvu o pripojení alebo odstúpil od zmluvy o pripojení, teda nepreukázal, aby
došlo ku zrušeniu zmluvy o pripojení a tiež nepreukázal, aby postupca akýmkoľvek spôsobom skončil
so žalovaným zmluvný vzťah založený zmluvou o pripojení.
17. Na základe uvedeného súd uzatvára, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, preto súd s
poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia žalobu zamietol.
18. Uznanie dlhu žalovaným vo výške 663,74 eur zo dňa 14.7.2014 predložené žalobcom súd považoval
za neplatný právny úkon z dôvodu jeho neurčitosti a nesplnenia zákonom stanovených podmienok
uvedených v ustanovení § 558 OZ a tiež podľa názoru súdu ide o absolútne neplatný právny úkon podľa§ 39 OZ, keďže uznanie dlhu je v rozpore s právnymi predpismi. Z uznania dlhu nie je zrejmý právny
dôvod, z ktorého dlh vznikol, keďže tlačivo - splátkový kalendár a uznanie dlhu obsahuje viaceré slovné
pomenovania označenej sumy, čo má táto predstavovať, a to v alternatívnej forme - odplata za služby,
zmluvná pokuta, a/alebo náhrada škody a príslušenstvo, pričom ani z jednotlivých označení nie je zrejmý
právny dôvod vzniku dlhu, nie je zrejmé a konkretizované príslušenstvo, avšak v zmysle § 558 je platné
uznanie dlhu len vtedy, ak dlžník písomne uzná dlh čo do dôvodu a výšky a len v takomto prípade sa
predpokladá, že dlh v čase uznania trval. Z uznania dlhu nie je jednoznačné, z akého dôvodu dlh vo
výške 663,74 eur žalovanému vznikol a z akého dôvodu ho žalovaný uznal, či išlo o dlh za neuhradené
služby alebo o dlh za neuhradenú zmluvnú pokutu alebo náhradu škody alebo o príslušenstvo, keďže
v úvodnej časti tlačiva označeného ako „ Splátkový kalendár - uznanie dlhu“ žalobcu- Quantum Credit
je uvedené - „ pri splácaní záväzku Dlžníka voči Veriteľovi v celkovej výške 663,74 eur predstavujúcej
odplatuzaslužby,zmluvnúpokutualebonáhraduškodyapríslušenstva(ďalejlenZáväzok),ktorývznikol
z titulu neplnenia alebo porušenia zmluvy medzi Slovak Telekom a Dlžníkom ako užívateľom, pričom
Veriteľ nadobudol pohľadávku zodpovedajúcu Záväzku na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 20.11.2013 a pohľadávku mali tvoriť neuhradené faktúry s variabilným symbolom 7109048166,
7110460984, 711606014. Žalobca však uvedené faktúry nepredložil, teda nie je zrejmé, či tieto faktúry
boli vyfakturované za poskytnuté služby alebo za zmluvnú pokutu, alebo z dôvodu náhradu škody alebo
z dôvodu príslušenstva, tiež nie je zrejmé, v akej konkrétnej výške boli jednotlivé faktúry vyfakturované
žalovanému právnym predchodcom žalobcu a kedy bola lehota splatnosti jednotlivých faktúr. Nie je
zrejmé, ktorú faktúru a v akej výške a kedy žalovaný uhradil.
19. Žalobca, ktorému mal postúpiť právny predchodca Slovak Telekom pohľadávku voči dlžníkovi,
vopred pripravil a naformuloval uznanie dlhu na predtlačenom tlačive, do ktorého dopísal len celkovú
sumu pohľadávky žalovaného a výšku jednotlivých splátok od 10.8.2014 do 10.1.2015 a žalovaný toto
tlačivo vopred predtlačené a pripravené žalobcom len podpísal. Takéto tlačivo nie je možné považovať
za platné uznanie dlhu žalovaným čo do dôvodu a výšky. Súd opakovane zdôrazňuje, že v tomto uznaní
nie je uvedená výška sumy vyfakturovaná v jednotlivých faktúrach, nie je uvedený dôvod fakturácie,
nič je uvedené, či uvedenými faktúrami boli fakturované poskytnuté služby a v akej výške alebo zmluvná
pokuta a v akej výške alebo náhrada škody a z akého dôvodu a v akej výške, nie je uvedená lehota
splatnosti jednotlivých faktúr a nie je uvedené, či žalovaný neuhradil ani jednu faktúru v lehote splatnosti,
resp., či uhradil časť niektorej faktúry v lehote splatnosti.
20. Rozpor je aj pokiaľ ide o uznanie dlhu čo do výšky, keď v oznámení o postúpení pohľadávky zo
dňa 2.12.2013 právny predchodca Slova Telekom oznamuje žalovanému, že postúpil pohľadávky voči
nemu vyúčtované vo faktúre č. 7109048166, 7110460984, 711606014 vo výške 475,48 eur spolu s
príslušenstvom, pričom mala byť postúpená istina + zmluvná pokuta, avšak nie je uvedené, v akej výške
bola postúpená žalobcovi istina a v akej výške zmluvná pokuta.
Dňa 14.7.2014 žalovaný však mal uznať dlh voči žalobcovi a uhradiť mu splátkami v celkovej výške
663,74 eur, čo je o 188,26 eur viac, ako bola výška postúpenej pohľadávky Slovak Telekomom na
žalobcu. Z tvrdenia žalobcu vyplýva, že žalovaný uhradil do podania žaloby, t.j. do 16.12.2015, sumu
400,--eur, ale nešpecifikoval, koľko z tejto sumy bolo započítané na úhradu za poskytnuté služby, koľko
na úhradu zmluvnej pokuty, resp. na náhradu škody, či na príslušenstvo. Na základe uvedeného súd
sa len môže domnievať, že žalovaná suma 75,48 eur by mala predstavovať rozdiel medzi postúpenou
pohľadávkou na žalobcu uvedenou v oznámení o postúpení pohľadávky - 475,48 eur a uhradenou
sumou žalovaným - 400,-- eur (475,48 - 400 =75,48). Ako je uvedené vyššie, v postúpenej pohľadávke
je aj istina a aj zmluvná pokuta bez ich špecifikácie a teda je dôvodné predpokladať, že aj sumu 400,--
eur uhradenú žalovaným žalobca, resp. jeho právny predchodca, započítal aj na zmluvnú pokutu, t. j.
neprijateľnú a teda absolútne neplatnú podmienku zmluvy.
21. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobu
zamietol aj z toho dôvodu, že uznanie dlhu považoval za absolútne neplatný právny úkon.
22. Na záver súd dodáva, že ak zo sumy uhradenej žalovaným, žalobca započítal nejakú časť na
zmluvnú pokutu, žalovaný ma právo žiadať vrátenie tejto sumy od žalobcu z titulu bezdôvodného
obohatenia.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznalnáhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak
tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže
intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, žeprávoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).
4./ Odvolanie v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.