Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/367/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814211354
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7814211354.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr.VieryBodnárovejaJUDr.TáneVeščičikovejvsporežalobcu:EOSKSISlovensko,s.r.o.,sosídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: I. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytomvC.E.,X.X,zastúpenéhoJUDr.JánomHalkom,advokátomsosídlomvRožňave,CyrilaaMetoda
105/2, o zaplatenie 13.332,69 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
zo dňa 14.3.2016 č.k. 10C/168/2015-115 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavej časti o zaplatenie 1.714,32 eur a vo výroku o trovách konania.

Žalobca je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania žalovaného v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto
rozhodnutia zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 7.285,86 eur s ročným úrokom z omeškania bližšie
špecifikovaným vo výroku rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Nepriznal žiadnemu z
účastníkov právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní uzavrel, že Slovenská sporiteľňa a.s., IČO: 00 151

653, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48 ako postupca postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok
č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.6.2013 spolu s prílohou č. 1 na žalobcu ako postupníka pohľadávku voči
žalovanému v celkovej výške 17.371,44 eur, z toho vo výške istiny 13.407,37 eur, vo výške riadnych
úrokov 2.566,08 eur, úrokov z omeškania vo výške 1.338,19 eur a poplatkov vo výške 59,80 eur.
Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.2.2009 (ďalej len „zmluva o splátkovom
úvere“) súdu prvej inštancie vyplynulo, že túto uzavrel postupca so žalovaným, z ktorej vyplynul
záväzok postupcu poskytnúť žalovanému spotrebný bezúčelový úver vo výške 12.000,00 eur s fixnou

úrokovou sadzbou do splatnosti vo výške 11,60% ročne, so spracovateľským poplatkom vo výške
189,17 eur hradeným z prostriedkov úveru, s poplatkom za správu úveru vo výške 1,99 eur mesačne,
s výškou splátky istiny 211,63 eur, so splatnosťou prvej splátky istiny 20.3.2009, s počtom splátok
84, s mesačnou periodicitou splátok a ich splatnosťou k 20.dňu v kalendárnom mesiaci, s konečnou
splatnosťou úveru 20.2.2016, s ročnou percentuálnou mierou nákladov 13,36 %, s priemernou hodnotou
ročnej percentuálnej miery nákladov 12,37% a s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške
6.008,56 eur. Listom postupcu - výzvou zo dňa 15.4.2010 postupca oznámil žalovanému, že splácanie

jeho pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere je v omeškaní ku dňu 31.3.2010 vo výške 846,15 eur a
požiadal ho o úhradu dlžnej sumy najneskôr v lehote do 10 dní od doručenia výzvy s upozornením na
možnosť pristúpenia k vymáhaniu predmetnej pohľadávky treťou osobou. Postupca listom - oznámenie
o vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti - zo dňa 20.5.2013 oznámil postupcovi v zmysle bodu 7.6.1všeobecných obchodných podmienok vydaných Slovenskou sporiteľňou a.s. účinných od 1.8.2002, že
ku dňu 17.5.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo zmluvy o
splátkovom úvere stala splatnou v celom rozsahu. Úverová pohľadávka ku dňu vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti predstavovala sumu 17.084,19 eur a postupca vyzval žalovaného k jej splateniu do 15 dní
od prevzatia oznámenia. Postupcovi sa toto podanie vrátilo ako neprevzané žalovaným v odbernej
lehote. Postupca listom - oznámením o postúpení pohľadávky - zo dňa 9.7.2013 oznámil žalovanému,
že postupca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzatvorenej dňa 27.6.2013
postúpil pohľadávku vo výške 17.371,44 eur voči žalovanému zo zmluvy o splátkovom úvere žalobcovi a

žalovaného upozornil, že uvedený záväzok je od okamihu doručenia oznámenia možné uhradiť výlučne
plnením postupníkovi (žalobcovi).

3. Po takto vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 497, § 502 ods. 1,2,
§ 503 ods. 1 až 3, § 504, § 506 Obchodného zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v znení platnom a účinnom od 1.5.2014 (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), § 2, § 4

zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, 2, §
101 a § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žaloba je čiastočne, v časti splátok
istiny splatných odo dňa 20.12.2011 do 20.2.2016 s príslušenstvom (zákonným úrokom z omeškania)

dôvodná, preto zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi 7.285,86 eur s ročným úrokom z omeškania
bližšie špecifikovaným vo výroku rozsudku. V prevyšujúcej časti, t.j. časti splátok splatných odo dňa
20.12.2010 do 20.11.2011 s príslušenstvom žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku v tejto časti.

4. Súd prvej inštancie považoval za nepochybné, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným

zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá patrí medzi tzv. absolútne obchody a ktorá je ako zmluvný typ
upravená v Obchodnom zákonníku. Zároveň však v danom zmluvnom vzťahu žalovaný vystupoval ako
fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby (spotrebiteľ), zatiaľ čo právny predchodca
žalobcu konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (dodávateľ). Zároveň išlo o formulárovú
zmluvu, ktorá bola pripravená na predtlačenom formulári, do ktorého sa vpísal iba mesiac a údaje, teda

obsah zmluvy nemohol žalovaný podstatným spôsobom meniť, resp. ovplyvniť. Zmluva o splátkovom
úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň zmluvou
o spotrebiteľskom úvere, preto na ňu aplikoval aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Aj
keď v danom prípade ide o zmluvu o úvere, na ktorú dopadá Obchodný zákonník, podľa názoru súdu
prvej inštancie je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať aj podľa ustanovení Občianskeho

zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Jednotlivé práva a povinnosti
zmluvných strán preto nemôžu byť v rozpore s úpravou § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ani
úpravou obsiahnutom v zákone o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie tiež zistil, že zmluva o
splátkovomúverejeuzavretávrozporesust.§4ods.2písm.i/zákonaospotrebiteľskomúvere,nakoľko
neobsahuje všetky náležitosti stanovené týmto ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov. V zmluve o splátkovom úvere je uvedená mesačná splátka sumou 211,63 eur,
počet splátok 84 s mesačnou periodicitou splátok a so splatnosťou určenou k 20. dňu kalendárneho
mesiaca. Z obsahu zmluvy ale ani z obsahu všeobecných obchodných podmienok však nevyplýva výška
jednotlivýchzložiekmesačnejsplátky,t.j.akájevýškasplátokistiny,výškasplátokúrokovavýškasplátok
ďalších poplatkov. Právny predchodca žalobcu do zmluvy o splátkovom úvere uviedol len celkovú

splátku, z ktorej nie je možné zistiť jej jednotlivé zložky. Spotrebiteľ tak v čase uzatvárania zmluvy o
splátkovom úvere a ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek
a v akej výška pozostáva navýšenie úveru. Neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov súd
prvej inštancie považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda neplatnú v zmysle ust. § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka. Navyše podľa ust. § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch takáto zmluva

sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Vychádzajúc z uvedeného a zo skutočnosti, že právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 12.000,00 eur, dospel súd k záveru, že žalobca
má nárok na uplatnené splátky len v tej časti, ktorá v rámci každej splátky pripadá na splátku samotnej
istiny ako plnenia, ktoré jeho právny predchodca poskytol žalovanému. V danom prípade to predstavuje
sumu 142,86 eur, teda sumu rovnajúcu sa istine poskytnutého úveru vo výške 12.000,00 eur rozdelenú

na 84 splátok. V časti, v ktorej žalobcom uplatnené splátky (vo výške 211,63 eur) prevyšujú pri každej
zo 63 uplatnených splátok úveru sumy rovnajúce sa sumám splátok samotnej istiny poskytnutého úveru,
t.j. vo výške 142,86 eur súd žalobu zamietol.5. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným, pri posudzovaní dôvodnosti aplikoval súd
prvej inštancie ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že v prejednávanej veci
na uplatnenie práva zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné aplikovať pri premlčaní úpravu obsiahnutú

v Občianskom zákonníku, teda trojročnú premlčaciu dobu. Splatnosť poslednej splátky bola pôvodne
dohodnutá na 20.2.2016 do 20. dňa každého kalendárneho mesiaca počnúc dňom 20.3.2009. Dňa
27.6.2013 právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, čo oznámil
listom zo dňa 9.7.2013 žalovanému. Nárok na úhradu splátok splatných v období od 20.12.2010 do
20.11.2011 v celkovom počte 12 a v úhrnnej výške 1.714,32 eur (12 splátok po 142,86 eur) nie je možné

podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcovi priznať, nakoľko tieto sú premlčané. Žalobca totiž podal
žalobu dňa 27.11.2014, pričom všetky plnenia splatné tri roky pred podaním žaloby, teda do 27.11.2011
sú v súlade s ust. § 101 Občianskeho zákonníka premlčané, preto ich nebolo možné priznať. Nakoľko
žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania, na ktorú súd prihliada aj ex offo, súd prvej inštancie
titulom premlčania nároku žalobcu v časti o zaplatenie súčtu žalobcom uplatnených splátok splatných
ododňa20.12.2010do20.11.2011vcelkovompočte12,zamietol.Zrovnakéhodôvodu,keďžežalobcovi

nepriznal nárok na zaplatenie istiny v tej časti, nepriznal mu ani uplatnený úrok z omeškania a v tejto
časti žalobu zamietol.

6. Žalobcovi priznal nárok v časti o zaplatenie 7.285,86 eur istiny zodpovedajúcej splátkam istiny úveru,
každej vo výške 142,86 eur, splatných v období od 20.12.2011 do pôvodne 20.2.2016, po vyhlásení

mimoriadnejsplatnostido11.8.2013,t.j.súčtom51splátok.Ztýchtodôvodovžalobevtejtočastivyhovel.

7. Nárok na úroky z omeškania oprel o § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vlády
č. 87/1995 Z.z. a tieto priznal za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej jednotlivej
splátky u splátok pôvodne splatných po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti odo dňa nasledujúceho

po dni mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. od 20.8.2013 tak ako vyplýva z výroku rozsudku. V prevyšujúcej
časti uplatneného príslušenstva pohľadávky žalobu zamietol.

8. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vychádzajúc z čiastočného úspechu
strán sporu rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

9. Proti tomuto rozsudku a to (len) voči jeho zamietavej časti v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z
dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutej
časti zmenil tak, že vyhovie návrhu žalobcu alebo rozsudok v napadnutej časti zruší a vráti vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil trovy odvolacieho konania. V odvolaní žalobca uviedol, že

nerozporuje posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov, avšak nestotožňuje sa s aplikáciou
Občianskeho zákonníka na daný právny vzťah. Na daný prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, teda absolútny obchodnozáväzkový vzťah aj
napriek tomu, že jedna zo strán je spotrebiteľ. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 2MCdo/3/2011 zo dňa 28.4.2011 a sp.zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.3.2012, kde najvyšší

súd opätovne potvrdil správnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka na vzťahy vzniknuté zo
zmluvy o úvere, ako aj na rozhodnutie zo dňa 24.3.2015 sp.zn. 7MCdo/9/2014, ktorým zrušil najvyšší
súd rozsudok krajského súdu a vytkol nesprávnu aplikáciu Občianskeho zákonníka na predmetný
zmluvný vzťah. V tej súvislosti poukázal aj na iné rozhodnutia krajských súdov, ktoré vychádzajú z
rovnakého právneho názoru ako odvolateľ. Žalobca zastáva názor, že z ust. § 392 ods. 2 Obchodného

zákonníka vyplýva, že pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové
plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastočného záväzku stane splatný celý záväzok,
plynie premlčacia doba od splatnosti nesplneného záväzku. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru
došlo 17.5.2013. Premlčacia doba teda začala plynúť dňa 17.5.2013 a uplynula by až dňa 17.5.2017.
Žalobný návrh bol podaný 27.11.2014, preto nárok žalobcu nemožno považovať za premlčaný a to

ani len v časti. V tej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/54/2007
zo dňa 17.6.2008. V súvislosti s aplikáciou Obchodného zákonníka na daný zmluvný vzťah poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7MCdo/9/2014 zo dňa 24.3.2015 a rozhodnutie sp.zn.
2MCdo/3/2011 zo dňa 28.4.2011. Odvolateľ tak zastáva názor, že okrem už súdom priznaných splátok
istiny úveru mu vznikol nárok aj na úhradu uplatnených splátok istiny splatných v období od 20.12.2010

do 20.11.2011 v celkovej výške 1.714,32 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania.

10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok v napadnutej časti ako vecne
správny a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Je pravdou, že donedávna bol medzi právnickouakademickou obcou aj v rámci judikatúry súdov rozpor o právnom režime, ktorým sa riadia absolútne
obchodné záväzky, ktoré sú zároveň spotrebiteľskými zmluvami. Tento rozpor vyriešil zákonodarca
prijatím novely § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinnej od 1.4.2015. Preto podľa tejto právnej normy

na daný prípad treba použiť ustanovenia občianskeho práva. K judikátu spomenutého odvolateľom
uviedol, že najvyšší súd zmenil svoju judikatúru po nadobudnutí účinnosti ust. § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Ostatné rozhodnutia krajských súdov sú len dôsledkom toho, že tieto ešte neboli
oboznámené s aktuálnou judikatúrou najvyššieho súdu.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu
danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p. z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

12. Rozsudok je v napadnutej zamietavej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania vecne správny,

preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.4.2017 o 13,05 hod. v
pojednávacej miestnosti č.dv. 206/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 21.4.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p.

14. Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. (ide pritom
o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. účinného od 1.7.2016), teda že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho

rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd potvrdil
rozsudok v napadnutej časti.

17. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací

súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

18.Odôvodnenierozsudkusúduprvejinštanciedávaodpoveďnavšetkyargumentyuvádzanéžalobcom
v odvolaní. Žalobca pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a
s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci samej. Súd prvej inštancie

správne posúdil aj námietku premlčania vznesenú zo strany žalovaného, preto odvolacie námietky nie
sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že „spotrebiteľský charakter“ zmluvy
o úvere predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka pri posúdení otázky premlčania z

právneho vzťahu založeného predmetnou zmluvou.

20. V zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).

21. Podľa § 387 ods. 1 Obch. zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

22. Podľa §397 ods. 1 Obch. zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

23. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolal, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.24. Podľa § 101 Obč. zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Podľa § 32 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

26. Odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvého stupňa pri aplikácii ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvznení
neskorších predpisov, keďže ide o ustanovenie, ktoré je potrebné aplikovať počnúc jeho účinnosťou,
teda od 1.5.2014, napriek absencii prechodných ustanovení v tomto zákone (rozhodnutia Najvyššieho
súduSRsp.zn.4MCdo/17/2014,sp.zn.8MCdo/13/2014).Vznesenienámietkypremlčaniaakoprocesnej

obrany je navyše inštitútom procesného práva, preto účinnosťou tohto ustanovenia súd je povinný toto
ustanovenie aplikovať. Neobstojí ani námietka žalobcu, že dané ustanovenie je v rozpore s ústavou
garantovanýmiprávamižalobcu.Účinnosťouspomínanéhoustanoveniasatotostalosúčasťouprávneho
poriadku a pokiaľ Ústavný súd SR nevyslovil nesúlad tohto ustanovenia s ústavou, niet žiadnych
prekážok toto ustanovenie aplikovať.

27. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení tiež vyplýva, že v danom právnom vzťahu, keďže jeho
účastníkom bol spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ust. Obč. zákonníka, aj keby sa inak mohli použiť
normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 veta tretia Obč. zákonníka). Toto ustanovenie síce nadobudlo
účinnosť (až) 01.04.2015 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia, to však

neznamená, že od účinnosti tohto ustanovenia sa toto ust. nevzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté
pred týmto dňom (rozsudok Najvyššie súdu SR z 21. apríla 2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014).

28. Z vyššie uvedeného vyplýva, že správne postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ na daný
zmluvný vzťah vrátane otázky premlčania aplikoval ustanovenia občianskeho práva. Na tomto závere

odvolacieho súdu o správnosti aplikácie noriem občianskeho práva na daný právny vzťah nič nemenia
ani rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré sa odvoláva žalobca v odvolaní, keďže tieto rozhodnutia
sa otázkou aplikácie tejto právnej normy (§ 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka) na
spotrebiteľské vzťahy nezaoberajú. Aktuálna judikatúra najvyššieho súdu, na ktorú sa odvoláva aj
odvolací súd v tomto rozhodnutí potvrdzuje správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z týchto

dôvodov odvolací súd uzavrel, že odvolacie námietky uplatnené žalobcom nie sú naplnené, preto
rozsudok v napadnutej zamietavej časti o zaplatenie 1.714,32 eur s príslušenstvom vrátane výroku o
trovách konania potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §

255 ods. 1 C.s.p. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol úspešnému žalovanému voči
žalobcovi, preto odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, ako vyplýva z enunciátu
tohto rozhodnutia.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).