Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 7, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/100/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714209577
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714209577.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu T. M., nar.

XX.XX.XXXX,t.č.bytomP.X,XXXXXS.,nezamestnaného,občanaSR,zast.JUDr.MariánomGörčim,
advokátom AK Zvolen so sídlom Námestie SNP 50, 960 01 Zvolen, proti žalovanej R. M., D.. L., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom P.B. K. XXXX/XX, XXX XX S., občianke SR, o určenie neplatnosti dohody
o vyporiadaní BSM, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd n e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojim žalobným návrhom, prostredníctvom právneho zástupcu ktorý mu bol ustanovený

Centrom právnej pomoci v Banskej Bystrici, domáhal určenia neplatnosti dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť.

Súd výsluchom účastníkov konania, ako aj na základe prednesu právneho zástupcu žalobcu,
predložených listinných dôkazov a to rozhodnutia Správy katastra Zvolen zo dňa 08. 11. 2011, notárskej

zápisnice N 261/2011, Nz 32957/2011, výpisu z LV č. XXXX pre obec a kat. úz. S., vyjadrenia žalovanej
k návrhu zo dňa 30. 07. 2014, listu žalobcu adresovaného Mestskému úradu Zvolen dňa 08. 04. 2011,
návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 11. 07. 2012, kúpnej zmluvy zo dňa 11. 07. 2012, výsluchom
svedkyne T.. J. L. a ďalších listinných a ostatných dôkazov zistil tento skutkový stav:

ManželstvoúčastníkovbolouzatvorenédňaXX.XX.XXXX,rozvedenébolorozsudkomOkresnéhosúdu
Zvolen 9C 63/2011 dňa XX. XX. XXXX s dňom právoplatnosti 01. 07. 2011.

Krátko po rozvode manželstva žalovaná navrhla žalobcovi, aby predali nehnuteľnosť patriacu do
nevyporiadaného BSM zapísanú na LV č. XXXX pre obec a kat. úz. S. ako parc. KNC XXXX/XX zast.
plochy a nádvoria o výmere 18 m2 a stavba so súp. č. XXXX stojaca na parc. KNC XXXX/XXX, XXX,
XXX, XXX. Uvedené odôvodnila tým, že garáž nepotrebujú a obdržanú kúpnu cenu si rozdelia na
polovicu.

Následne zabezpečila notárku a dňa 09. 09. 2011 podpísali na Notárskom úrade T.. J. L. notársku
zápisnicu. Žalobca mal za to, že obsahom zápisnice bude prevod jeho spoluvlastníckeho podielu k
nehnuteľnosti na odporkyňu s tým, aby sa nehnuteľnosť ľahšie predávala. Je pravdou, že notársku
zápisnicu vlastnoručne podpísal, ale ju vôbec nečítal. Uvedená skutočnosť bola preukázaná listinou ato notárka zápisnica zo dňa 09. 09. 2011 N 261/2011, Nz 32957/2011, NRIs/2011, s vyznačením dátumu
vkladu F. XXXX/XX.

Pretože po rozvode manželstva žalovaná nejavila záujem vyporiadať zaniknuté BSM, žalobca ju
viackrát požiadal o vyjadrenie, akým spôsobom sa vyporiadajú. Žalovaná sa údajne na jeho dopyt
nevyjadrila, naopak podala na súd návrh na zrušenie práva spoločného nájmu bytu, pričom súd v
konaní 10C/273/2012 rozsudkom zo dňa 20. 05. 2013 s dňom právoplatnosti 09. 07. 2013 rozhodol
tak, že právo spoločného nájmu bytu zrušil s tým, že výlučným nájomcom tohto bytu do budúcna a

členkou Stavebného bytového družstva vo Zvolene sa stala žalovaná. Žalobcovi bola uložená povinnosť
vysťahovať sa z bytu a vypratať ho v lehote do 30 dní odo dňa zabezpečenia bytovej náhrady vo forme
náhradného ubytovania.

Pretože od rozvodu manželstva už uplynuli takmer 3 roky a blížil sa termín premlčania nároku na
vyporiadanie BSM, požiadal žalobca Centrum právnej pomoci v Banskej Bystrici o zabezpečenie

bezplatnej právnej pomoci, pretože sa nachádzal v materiálnej núdzi. V rámci svojho šetrenia toto
centrum požadovalo od žalobcu predmetnú Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov zo dňa 09. 09. 2011. Túto listinu však žalobca nemal, žalovaná mu odmietala takúto dohodu
vydať a preto dňa 30. 05. 2014 požiadal Okresný úrad, odbor katastra vo Zvolene o vyhotovenie kópie
tejto dohody. Po doručení tejto dohody žalobca zistil, že predmetnou dohodou žalovaná dala vyporiadať

celý majetok patriaci do BSM, pričom žalobca sa domnieval, že predmetnou dohodou sa prevádza len
spoluvlastnícky podiel ku garáži a pozemkom. Následne tvrdil, že dohodu tak ako je jej obsahové znenie
v listine ktorá bola vyhotovená na Notárskom úrade T.. J. L., uzatvoriť nechcel a to aj napriek tomu,
že túto sám podpísal. Tvrdil, že táto dohoda je absolútne neplatnou, pričom videl rozpor s kogentnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka platnými pre vyporiadanie BSM. S poukazom na uvedené sa

žalobca považoval za oklamaného a domáhal sa podanou žalobou určenia neplatnosti tejto dohody.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30. 07. 2014 okrem iného uviedla, že mali záujem obaja
predaťgaráž,nakoľkojunepotrebovali.Sámžalobcasúhlasilstým,abyonakonalavspoločnomzáujme,
rozhodol sa tak slobodne a bez nátlaku. Dokonca mu navrhla, že môže byť výlučným vlastníkom on, ak

je ochotný dotiahnuť úradné záležitosti okolo predaja garáže sám. Uviedla, že pri spisovaní notárskej
zápisniceimbolapoloženáotázka,čisúvlastníkmiajinejnehnuteľnosti,načoobajaodpovedalizáporne,
pretože byt v ktorom v tom čase ešte spolu bývali, nemali vo svojom vlastníctve, bol vlastníctvom
Stavebného bytového družstva Zvolen. Po rozvode bývali stále v spoločnej domácnosti, preto chcela
žalovaná vyriešiť oddelené bývanie. V tomto čase sa starala o šesť nezaopatrených detí, z ktorých

štyri študovali a dve boli maloleté. Nemala žiadne úspory, nemala trvalé zamestnanie, iba čiastočný
invalidný dôchodok, takže nebola schopná žalobcovi zabezpečiť bývanie. Z tohto titulu potom podala
návrh na zrušenie práva spoločného nájmu manželov na súd, ktorý rozhodol tak, ako to uviedol vo
svojom prednese žalobca. Zdôraznila že nie si je vedomá toho, žeby žalobcu nejakým spôsobom
vedome manipulovala. Snažila sa iba hájiť záujmy detí, o ktoré sa on príliš nezaujímal, týmto chcela

zachovať ich domov, a umožniť im doštudovať a vytvoriť zdravé životné prostredie. Na otázku sudcu
uviedla, že keď boli na Notárskom úrade T.. J. L. riešiť zámer vlastníckeho režimu ku garáži, táto sa ich
spýtala, či si nechcú komplexne vyporiadať zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo. Žalovaná uviedla,
že nie je pravdou, že žalobca nemal vedomosť o tom, že predmetnou listinou sa vzájomne vyporiadava
nadobudnutý majetok počas trvania manželstva. Na otázku notárky obaja zhodne uviedli, že pokiaľ ide o

spoločný majetok, chcú si vyporiadať len garáž, pretože vlastníkmi inej nehnuteľnosti (bytu) neboli, tento
bol v inkriminovanom čase vo vlastníctve družstva. Žalovaná opätovne tvrdila, že notárka sa ich spýtala,
či majú ešte nejaký iný majetok, oni odpovedali že majú nábytok, družstevný byt a garáž. Zdôraznila,
že po rozvode manželstva sa so žalobcom dohodla na tom, že nebudú riešiť svoje majetky súdom.
Žalobca dobre vedel, že žalovaná ho nemá z čoho vyplatiť, táto sama uviedla že neuvažovala, že bude

žalobcu ako bývalého manžela z bytu vyplácať napriek tomu, že chcela aby jej byt zostal z dôvodu
zabezpečenia bývania pre spoločné deti.

Svedkyňa T.. J. L. - notárka so sídlom Notárskeho úradu vo S. uviedla, že pokiaľ sa v jej notárskom
úrade do zápisnice spisuje Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, táto sa vždy diktuje

hlasito za prítomnosti notára, zapisovateľky, ako aj dotknutých osôb. Vylúčila, že tak jeden, ako aj druhý
z účastníkov neboli uzrozumení s tým, čo v konkrétnom prípade podpísali, vylúčila že nevedeli o tom,
že po podpise dohody o vyporiadaní BSM sa podľa jej obsahu stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti
žalovaná.Ďalejsavyjadrilakzaužívanémupostupuvprípade vyporiadaniaBSM,akvtomtozaniknutommajetku sa nachádza aj nehnuteľnosť. Uviedla že ona nemá odkiaľ vedieť rozsah ktorý účastníci chcú
vyporiadať v dohode, nemá možnosť vedieť, čo všetko spadá do režimu BSM a čo nie. Toto musia
vedieť vždy samotní účastníci. Pokiaľ jej bola položená otázka, prečo v dohode o vyporiadaní BSM nebol

prejednaný aj podiel k družstevnému bytu, táto uviedla. že ak to tam nie je uvedené, tak buď jedna
alebo druhá strana jej túto skutočnosť neuviedli a preto ho logicky do zápisnice nemohla pojať.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak dôjde k
vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa
vyporiadali.

Podľa § 149a Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a 149
týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.

Právny zástupca žalobcu tvrdil, že podľa hmotného práva predmetná dohoda o vyporiadaní BSM je

neplatná vzhľadom k tomu, že nedošlo k vyporiadaniu spoločne nadobudnutého majetku v širšom slova
zmysle a teda že v zápisnici o vyporiadaní BSM účastníkov nebol vyporiadaný ich všetok spoločne
nadobudnutý majetok.

Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu 4Cdo/147/2011 zo dňa 27. 08. 2013, kde už aj

samotný Najvyšší súd v dovolacom konaní skonštatoval, že podľa predchádzajúcej judikatúry bolo
vyporiadanieBSMdohodouplatnélenvtedy,keďsatýkalovšetkýchvecípatriacichdotohtomajetkového
spoločenstva. Avšak od účinnosti novely Občianskeho zákonníka zákonom č. 131/1982 Zb. (od 01. 04.
1983) sa objavili argumenty, že nie je účelné postupovať podľa dovtedajšej súdnej praxe a právna
teória pripúšťala výklad, podľa ktorého dohoda o čiastočnom vyporiadaní BSM je platná. K uvedenému

odklonu došlo z dôvodu presadzovania vôle účastníkov vykonať vyporiadanie aj len k jednotlivým
veciam patriacim do BSM a tiež v súvislosti s doplnením § 149 Občianskeho zákonníka o ods. 4 z dôvodu
právnej istoty a bezpečnosti občianskoprávnych vzťahov. Touto novelou Občiansky zákonník ustanovil
3-ročnú lehotu, v ktorej účastníci môžu predmet BSM vyporiadať dohodou, alebo podať návrh na súd. Ak
táto lehota márne uplynie, nastanú zákonné účinky vyporiadania uvedené v § 149 ods. 4 Občianskeho

zákonníka. Jedným z predpokladov, aby nastali tieto účinky existencie a nevyporiadaného majetku
ktorý tvoril BSM a to buď celého BSM alebo jeho časti. Podľa vysloveného názoru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, je potrebné rešpektovať vôľu strán, ktoré sú ochotné uzavrieť dohodu týkajúcu sa
aj vyporiadania jednotlivých vecí, resp. časti majetku patriaceho do BSM a to bez ohľadu na zásady
uvedené v § 150 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ je totiž BSM vyporiadavané dohodou, uplatňuje sa pri

jej uzatváraní dispozitívna voľnosť účastníkov v občianskoprávnych vzťahov. Z tohto dôvodu dohoda o
vyporiadaní BSM, ktorou i prípadne jeden z účastníkov nadobudne v podstate menší podiel, prípadne
nenadobudne nič, ani dohoda ktorá sa netýka celého majetku, ktorý bol v BSM, nie je neplatná pre
rozpor s § 150 Občianskeho zákonníka.

Vykonaným dokazovaním bola preukázaná vôľa vyporiadať vlastnícky režim ku garáži, ktorá sa stala
pre účastníkov nepotrebnou. Po poučení zo strany notárky pri spisovaní zápisnice o tom, že si
môžu vyporiadať aj iný majetok v rámci vyporiadania BSM, títo dokonca na otázku notárky uviedli,
že nedisponujú ďalšou inou nehnuteľnosťou, kedy obaja zhodne si boli vedomí toho, že byt ktorý
užívali patril Stavebnému bytovému družstvu Zvolen. Je pochopiteľné, že potom k tejto nehnuteľnosti sa

vyporiadania zápisnicou nedožadovali. Z vykonaného dokazovania vyplynulo aj to, že v čase spisovania
dohody o vyporiadaní BSM účastníci disponovali vlastníckym právom ku garáži, užívacím právom k
družstevnému bytu a vlastníckym právom k nábytku. Po poučení zo strany notárky však vyporiadli BSM
len vo vzťahu k predmetnej garáži. T.. J. L. vo svojej výpovedi uviedla, že náležitým spôsobom poučilaoboch účastníkov o tom, že zápisnične si vyporiadajú majetok nadobudnutý počas trvania manželstva
a to spôsobom ako sa vzájomne dohodli. Notárka ďalej potvrdila, že má bežne zaužívanú prax, čo v
takýchto prípadoch nahlas diktuje obsah zápisnice prítomnej zapisovateľke s tým, že v miestnosti je aj

jeden aj druhý z účastníkov dohody. Ďalej treba uviesť, že obaja účastníci mali možnosť sa oboznámiť
s obsahom listiny pred jej podpisom a to jej prečítaním, čo zjavne nevyužili a bez ďalšieho notársku
zápisnicu podpísali.

Pokiaľ právny zástupca žalobcu tvrdil, že dohoda o vyporiadaní BSM je neplatná z dôvodu absencie vôle

žalobcu si týmto spôsobom vyporiadať zaniknuté BSM, ako aj vzhľadom na nemožnosť vyporiadania
„čiastočným spôsobom“ súd uvádza, že žalobca právne relevantným spôsobom nepreukázal
skutočnosť, že po objasnení právneho inštitútu vyporiadania zaniknutého BSM na notárskom úrade
T.. J. L. nezmenil svoj názor a nepristúpil k navrhovanému riešeniu vyporiadania BSM touto formou.
Žalobca len tvrdil, že na notárskom úrade nemá záujem vyporiadať zaniknuté BSM, svoje tvrdenie však
nepreukázal a toto bolo v rozpore s tvrdením svedkyni T.. J. L., ktorá naopak uviedla, že pred spísaním

tejto zápisnice dala náležité právne poučenie tak jednému, ako aj druhému, že je možné si touto formou
vyporiadať zaniknuté BSM. Pokiaľ ide o možnosť „čiastočného vyporiadania BSM“, súd poukazuje na
zhora uvádzané skutočnosti.

Na základe zhora uvedeného, ako aj vykonaného dokazovania v zmysle citovaných zákonných

ustanovení, súd žalobu zamietol.

V zmysle zásady úspechu účastníka v konaní podľa § 142 ods. 1 OSP, žalovanej vzniklo právo na
náhradu trov konania, táto si však neuplatnila náhradu vzniknutých trov a preto súd o trovách rozhodol
tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).