Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/82/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200938
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016200938.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu DRYÁDA CORPORATION spol. s.r.o., IČO: 44 186
266, so sídlom M.R. Štefánika 3504/14, Trebišov, zastúpeného JUDr. Jozefom Brázdilom, advokátom,
Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová, so sídlom Trhová 1, Zvolen, proti žalovanému Daňovému
úradu Košice, so sídlom Rozvojová 2, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 1021100/2016 zo dňa 06.06.2016, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a žalobu.

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobou zo 09.08.2016 doručenou Krajskému súdu v Košiciach 12.08.2016, sa žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči žalovanému preskúmania rozhodnutia č.

1021100/2016 zo dňa 06.06.2016, ktorým Daňový úrad Košice ako správny orgán označený v
ustanovení § 60 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) o námietke zaujatosti
žalobcu proti zamestnancom správcu dane doručenej správcovi dane dňa 27.04.2016, evidovanej pod
č. 6/05789175/2016 rozhodol tak, že námietke zaujatosti nevyhovel a nevylúčil zamestnanca správcu
dane K.. U. Q., vedúceho oddelenia daňovej kontroly 8, z daňového konania v súvislosti s výkonom

daňových kontrol a vyrubovacích konaní za rôzne zdaňovacie obdobia.

2) V žalobe zo 09.08.2016 žalobca argumentoval podanou námietkou zaujatosti v súvislosti s výkonom
daňovej kontroly u žalobcu za viaceré zdaňovacie obdobia, ako aj obsahom nálezu Ústavného súdu SR
sp. zn. II.ÚS 118/08-61 z 10.12.2009 v nadväznosti na článok 46 ods. 1 Ústavy SR a § 3 ods. 1 zákona
č. 511/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Dôvod nezákonnosti rozhodnutia napadnutého žalobou

zo 09.08.2016 žalobca vzhliadol v ustanoveniach § 191 ods. 1 písm. b/, c/, d/, e/ SSP. Navrhol zároveň,
aby súd priznal podanej žalobe odkladný účinok.

3) Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení z 18.11.2016 okrem iného poukázal na skutočnosť,
že rozhodnutie o námietke zaujatosti je rozhodnutím procesného charakteru a nepodlieha súdnemu
preskúmaniu zákonnosti podľa § 7 písm. e/ SSP. Uviedol, že k ukráteniu na právach v zásade dochádza

až meritórnym rozhodnutím správneho orgánu tým, že sa v právnej sfére daňového subjektu prejavia
konštitutívne účinky rozhodnutia.

4) Ustanovenia § 60 ods. 1 až 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, upravujú právne podmienky vylúčenia zamestnanca príslušného orgánu z
daňového konania. Podľa ustanovenia § 60 ods. 6 daňového poriadku o námietke zaujatosti rozhodne

najbližšienadriadenývedúcizamestnanec,ktorýmôžerozhodnúťovylúčenízamestnancaajzvlastnéhopodnetu. Námietku zaujatosti nemožno podať voči prezidentovi finančnej správy, riaditeľovi daňového
úradu a riaditeľovi colného úradu.

5) Podľa § 60 ods. 7 daňového poriadku, proti rozhodnutiu o námietke zaujatosti podľa odseku 6 nie sú
prípustné opravné prostriedky. Na opakovanú námietku zaujatosti podanú z toho istého dôvodu, o ktorej
už bolo rozhodnuté, sa neprihliada. Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa vzťahujú aj na daňovú kontrolu (§
60 ods. 8 daňového poriadku).

6) Ustanovenia § 60 ods. 1 až 8 daňového poriadku, sú systematicky začlenené do štvrtej časti
daňového poriadku (daňové konanie - § 58 a nasl. daňového poriadku). Ide o ustanovenia upravujúce
právne podmienky vylúčenia zamestnanca popri úprave začatia daňového konania a účastníctva v ňom,
prerušenia a zastavenia daňového konania, náležitostí rozhodnutia, lehôt na rozhodnutie a opatrení proti
nečinnosti. Z dikcie ustanovení § 60 ods. 1 až 8 daňového poriadku podľa názoru súdu jednoznačne
vyplýva, že rozhodovanie o vylúčení zamestnanca v rámci daňového konania podľa štvrtej časti

daňového poriadku je procesnoprávnej povahy, týka sa vždy konkrétneho prebiehajúceho konania vo
veci správy daní, ktorého výsledkom je meritórne rozhodnutie tvoriace potencionálny predmet súdneho
preskúmavacieho konania v správnom súdnictve.

7) Podľa § 7 písm. e/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a

opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

8) Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP (odmietnutie žaloby) správny súd uznesením odmietne žalobu, ak
je neprípustná.

9) Z ustálenej súdnej praxe správnych súdov v Slovenskej republike vyplýva, že tak v právnom režime
O.s.p. účinného do 30.06.2016 ako aj podľa právnych podmienok upravených v Správnom súdnom
poriadku, obsah rozhodnutí procesnoprávnej povahy vydaných v priebehu administratívneho konania
preskúmava správny súd v rámci konania o správnej žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa administratívne

konanie končí. Takéto konečné rozhodnutie orgánu verejnej správy je spôsobilým predmetom súdneho
preskúmavacieho konania v prípade, že ho žalobca napadne správnou žalobou za predpokladu, že sa
cíti byť ukrátený na svojich právach vydaným rozhodnutím správneho orgánu. Prípadné pochybenia
správnych orgánov v priebehu administratívneho konania spočívajúce okrem iného aj vo vydaní
procesného rozhodnutia nesúladného so zákonom a majúceho dopad na subjektívne práva účastníka

administratívneho konania a tak aj spôsobilosť ovplyvniť závery administratívneho konania a obsah
rozhodnutia správneho orgánu v merite veci, môžu byť jedným z právnych dôvodov pre zrušenie
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, (došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej).

10) Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa
cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého
orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale

bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

11) Uvedené právne závery (obsiahnuté v bode 9 odôvodnenia tohto uznesenia) možno jednoznačne
vyvodiť napr. aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Sžnz/4/2015-35 z 09.09.2015,
v ktorom Najvyšší súd SR okrem iného konštatoval, že rozhodnutia správcu dane o nevylúčení

zamestnancov z daňovej kontroly sú z dôvodu ich procesného charakteru a predbežnej povahy vylúčené
z prieskumu správneho súdu.

12) Rozhodnutie správcu dane o nevylúčení zamestnancov z daňovej kontroly je však z dôvodu
procesného charakteru a predbežnej povahy vylúčené z prieskumu súdu podľa § 7 písm. e/ SSP, pretože

samo o sebe nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka daňového konania.

13) Pokiaľ žalobca v žalobe zo 09.08.2016 poukázal na obsah nálezu Ústavného súdu SR č. k.
II.ÚS 118/08-61 z 10.12.2009, predmetný nález svojim obsahom rieši odlišné právne vzťahy v rámcidaňového konania, ako je obsah žalobných námietok žalobcu v preskúmavanej právnej veci. Ide o
otázky zákonného prenesenia miestnej príslušnosti pre správu daní, čo však nie je predmetom žalobcom
vznesených žalobných námietok.

14)Otrováchkonaniasprávnysúdrozhodolpodľa§170písm.a/SSP,podľaktoréhožiadenzúčastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

15) Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9, posledná veta zákona

č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia na
Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.