Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612212565
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:5612212565.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a

členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Ľ.Š. G., J..
XX. XX. XXXX, G. E. W.. Č.. XXX, L. K., zastúpený advokátom: JUDr. Ivan Vozár, ul. M. M. Hodžu č. 3,
Liptovský Mikuláš, proti žalovanej: F.. Z. Š., J.. XX. XX. XXXX, J. G. W.. E. S. Č.. XXX/XX, G., zastúpená
opatrovníkom: Martina Murčeková, pracovníčka Okresného súdu Pezinok, o určenie neplatnosti časti
právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 09. júla 2015,
č. k. 6C/32/2013 - 79, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia
neplatnosti časti právneho úkonu Uznania dlhu a dohody o splátkovom kalendári, ktorý strany sporu
uzavreli dňa 04. 01. 2012 a jeho čl. II bodu 2.1, 2.3 a 2.4 Uznania dlhu a dohody o splátkovom kalendári
zo dňa 04. 01. 2012 s tým, že konanie o určenie neplatnosti Uznania dlhu a dohody o splátkach v čl. II

bod 2.2 zastavil a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Výrok, ktorým konanie zastavil odôvodnil
právne ust. § 96 ods. 1, 3 O. s. p. a vecne tým, že žalobca vzal pred začatím pojednávania žalobu späť
v časti určenia neplatnosti Uznania dlhu a dohody o splátkach v článku II bod 2.2. Rozhodnutie, ktorým
zamietol žalobu odôvodnil právne ust. § 80 písm. c) O. s. p., § 657, § 34, § 35 ods. 1, § 37 ods. 1, §
39, § 41 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti ustanovení čl. II bod 2.1, 2.3 a 2.4. Uznania dlhu a dohody o splátkovom kalendári, ktorú
uzavreli strany sporu dňa 04. 01. 2012, keďže žalobca, ako dlžník, má dôvodné pochybnosti o výške

úrokov z pôžičky a v prípade zaplatenia celého dlhu by musel zaplatiť dlh aj s budúcimi neprimeranými
úrokmi. Uviedol, že uvedené ustanovenia Uznania dlhu a dohody o splátkovom kalendári, ktorých
neplatnosti sa žalobca domáhal, nemajú žiadnu formálnu a ani hmotnoprávnu vadu, z dôvodu ktorého
je žaloba nedôvodná. Poukázal na skutočnosť, že strany sporu dňa 01. 12. 2009 uzavreli zmluvu o
pôžičke, na základe ktorej žalovaná, ako veriteľ, poskytla žalobcovi, ako dlžníkovi, bezúročnú pôžičku
vo výške 241.000 eur, ktorú sa žalobca zaviazal vrátiť do 30. 12. 2010 v hotovosti a na zabezpečenie
pôžičky žalobca vystavil a odovzdal žalovanej 1 ks vlastnej bianco zmenky s doložkou „bez protestu“ a

“nie na rad“, tzn. bezpodmienečný sľub zaplatiť požičanú sumu, keď v prípade omeškania so splatením
peňažného dlhu sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanej úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy
za každý deň omeškania a zároveň sa dohodli, že neplnením akejkoľvek skutočnosti, alebo povinnosti,
žalobca zaplatí žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 3.000 eur. Uviedol, že žalobca nevrátil žalovanejv dohodnutej dobe ani časť pôžičky a preto uzavreli strany sporu dňa 04. 01. 2012 Uznanie dlhu a
dohodu o splátkovom kalendári, podľa ktorej mal žalobca vrátiť žalovanej pôžičku vo výške 241.000 eur,
ktorú žalobca čo do dôvodu i výšku uznal (článok I bod 1.3. Uznania dlhu) a zaviazal sa ju zaplatiť v

splátkach uvedených v článku II bod 2.1 Uznania dlhu a dohody o splátkovom kalendári, v ktorom je
jasnešpecifikovanéakúistinu,t.j.nesplatenúpôžičku(241.000eur)aakéúrokyzpôžičkysistranysporu
dohodli, keď celková suma, ktorú má žalobca vrátiť je vo výške 9.827.000,- Kč, po prepočte 381.039,16
eur a po odrátaní istiny vo výške 241.000 eur, predstavujú úroky z pôžičky sumu 140.039,16 eur, ktoré
sú primerané a sú odplatou (odmenou) za užívanie požičanej istiny, pričom pôžička bola poskytnutá

v roku 2009 a do uzavretia Uznania dlhu žalobca neuhradil žalovanej ani časť z tejto pôžičky a pri jej
uzavretí si nedohodli žiadne úroky, takže je možné sa domnievať, že žalovaná dala žalobcovi novú
možnosť pôžičku zaplatiť v splátkach od januára 2012 do konca roka 2015. Poukázal na skutočnosť,
že žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka a ani iné právne predpisy neuvádzajú, v akej výške je
možné dohodnúť si úroky pri pôžičke, aj keď musia byť dohodnuté tak, aby neboli v rozpore s ust. § 3
Občianskeho zákonníka a zároveň na judikatúru (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 1Cdo 57/2005) týkajúcu sa neprimerane vysokých úrokov dohodnutých pri pôžičke, ktorými sú
také úroky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a v čase ich dojednania podstatne presahujú úrokovú
mieru obvyklú pri poskytovaní pôžičiek peňažnými ústavmi, avšak v posudzovanej veci dohodnuté úroky
v rozpore s dobrými mravmi nie sú, nakoľko v čase uznania záväzku, bola výška úrokov pri pôžičkách na
dobu jedného až piatich rokov vo výške od 14,27 % do 16,57 % ročne, pričom podľa článku II bod 2.1.

Uznania dlhu bol dohodnutý úrok medzi stranami sporu vo výške 14,84 % ročne, ktorý nie je v rozpore
s dobrými mravmi, takže je v súlade s priemernou úrokovou sadzbou. Uviedol, že strany sporu uznanie
dlhu uzavreli dobrovoľne, žalobca s dohodnutou výškou úrokov súhlasil, považoval ju za primeranú
aj s ohľadom na výšku požičaných peňažných prostriedkov a dobu ich splatnosti. Súd prvej inštancie
v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že pojem dobré mravy nie je zákonom definovaný, ale

používa sa ako kritérium, pri ktorom je daný osobitný záujem na ich dodržiavaní a v súdnej praxi
sú všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, keď sú dôležité všetky
okolnosti, za ktorých je právny úkon urobený a zároveň poukázal na skutočnosť, že strany sporu sa v
Dodatku č. 1 k Uznaniu dlhu dohodli, že ak bude dlžník splácať splátky, veriteľ mu odpustí splátku č. 17
a 18, t. j. sumu 25.825,87 eur (614.213,- Kč x 2 : 25,79 Kč) z čoho vyplýva, že v prípade, ak by žalobca

uhradil iba 16 splátok, úrok z úveru by predstavoval sumu 114.213,29 eur (140.039,16 eur - 25.825,87
eur), ktorá by bola priemernou úrokovou sadzbou akú banky poskytovali v tomto období pri úveroch na
obdobie jeden až päť rokov, z dôvodu ktorého žalobu v tejto časti zamietol. Nestotožnil sa s tvrdením
žalobcu, že ustanovenie článku II bod 2.3 Uznania dlhu a dohody o splátkovom kalendári je neplatné,
nakoľko v tomto článku je dohodnuté, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky úhrady riadne a včas sa

stáva splatný celý dlh úhrady s poukazom na ust. § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa bežne
pri úveroch a pôžičkách používa alternatíva veriteľa, ktorý si v prípade neplnenia dohody o splátkach
zo strany dlžníka, môže uplatniť svoju pohľadávku. Poukázal na skutočnosť, že pri plnení v splátkach
dohodou účastníkov alebo rozhodnutím môže byť určené, že ak dlžník niektorú splátku nezaplatí, má
veriteľ právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky (tzn. „strata lehôt“), keď bez dohody alebo rozhodnutia

veriteľ toto právo nemá, veriteľ môže toto vzniknuté právo použiť najneskoršie do zročnosti najbližšej
budúcej splátky a ak „stratu lehôt“ neuplatní, pokračuje sa v plnení v splátkach, pričom veriteľ môže
svoje právo využiť aj po opätovnom porušení povinnosti dlžníkom z čoho vyplýva, že strata lehôt (výhody
splátok)nenastávapriamozozákona.Knámietkežalobcu,žečlánokIIbod2.4jeneplatnýprvoinštančný
súd poukázal na Dodatok č. 1 k Uznaniu dlhu, ktorý strany sporu uzavreli dňa 04. 01. 2012 a v ktorom

je uvedené, že bod 2.4 Uznania dlhu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % ročne za
každý deň omeškania sa vypúšťa. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že z hľadiska
ústavného princípu rovnosti strán pred zákonom a pred súdom nie je možné opomenúť ústavný princíp
právnej istoty veriteľa v záväzkovo právnom vzťahu, pretože ak by pri hodnotení dôkazov nevzal do
úvahy zo strany dlžníka uznaný dlh napriek tomu, že v konaní nebolo uznanie dlhu vyvrátené, došlo by

k narušeniu princípu, z ktorého inštitút uznania dlhu vychádza, t. j. zabezpečeniu pohľadávky, avšak aj k
popretiu princípu právnej istoty, práva na súdnu ochranu a spravodlivé konanie. Rozhodnutie o trovách
konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom žalovanej v konaní, ktorej náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko návrh na ich priznanie nepodala a ani jej zo súdneho spisu žiadne trovy
nevyplývajú.

2.Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie
dospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,zktorýchvyvodilnesprávny
právny záver a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Vytkol súdu prvej inštancie formalistický postup, keďže sa dôsledne nezaoberal článkom II bod 2.1. a
2.4 Uznania dlhu a dohody o splátkovom kalendári, nakoľko podľa bodu 2.1 uvedenej dohody, splátky
obsahujú tak istinu ako aj úroky a v prípade straty výhody splátok dochádza k tomu, že veriteľ môže „z
takto stanovenej istiny“ žiadať od dlžníka ďalší úrok ako úrok sankčný, čo je ale v rozpore so zákonom
a ust. § 3 Občianskeho zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že v prípade, ak by nezaplatil ktorúkoľvek

splátku riadne a včas podľa Uznania dlhu, stane sa splatným celý dlh a nastane stav, kedy výška úroku
bude po prepočte vo výške 58 %, takže takáto sankcia za nedodržanie dohody je neprimeraná aj v
situácii, ak dlžník pre nedostatok finančných prostriedkov prestal splácať pôžičku. Uviedol, že podľa
predloženého výpočtu úrokovej miery, by pri riadnom a včasnom splácaní dlhu bola úroková miera 14,84
% ročne, ktorá je primeraná, ale sankcia za nesplácanie dlhu je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko
dojednanie,ževprípadeakdlžníknebudeschopnýdlhsplácať,stanesasplatnýcelý,súdprvejinštancie

vyhodnotil nesprávne, pretože podľa článku II bod 2.1 Uznania dlhu a dohody o splátkovom kalendári
možno vyvodiť právny záver, že výška úrokov (23,90 % ročne až 27,50 % ročne) je neprimeraná, keď
v čase uzavretia uvedenej dohody bola priemerná úroková miera pri poskytovaní úverov (pôžičiek)
jednotlivými bankami vo výške 7 až 8 % ročne. Poukázal na skutočnosť, že v prípade, ak by nezaplatil
čo i len jednu splátku, nastal by taký právny stav, že výška úrokov by bola vo výške 58 % a nie je pritom

dôležité, či veriteľ svoje právo využije a bude žiadať o splatenie celého dlhu alebo nie, keďže toto právo
veriteľovi trvá po celú dobu trvania dlhu.

3.

Žalovaná, resp. jej opatrovník, ktorému bolo doručené odvolanie žalobcu dňa 23. 10. 2015, sa k nemu
nevyjadril.

4.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 ods. l zákona č.
160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), vec prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky
vyplývajúce z ustanovenia § 378 ods. l C. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
súd prvej inštancie nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia

zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil
dňa 26. januára 2017 podľa § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli
právny zástupca žalobcu a opatrovník žalovanej upovedomení zákonným spôsobom.

5.

Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenierozhodujúcichskutočností(§120ods.1Občianskehosúdnehoporiadku,účinnýdo30.06.2016)
z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§
132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom

rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

6.

Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7.

Spoukazomnacitovanéustanovenie,prihliadnucnaobsahsúdnehospisuaznehovyplývajúciskutkový
stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady
majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnejstránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu,
ktorým žalobu žalobcu zamietol.

8.

Podľa § 558 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

9.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že uznanie dlhu je zabezpečovacím inštitútom, ktorého
podstatou je založenie právnej domnienky existencie dlhu v čase jeho uznania. Dohoda o uznaní dlhu
je akcesorickým právnym úkonom vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému vzťahu a účastníkmi dohody
sú dlžník a veriteľ už existujúceho záväzkového vzťahu, v rámci ktorého uznávaný dlh vznikol. Dlh,

ktorý sa má uznávacím prejavom uznať, môže vzniknúť na základe právnej skutočnosti (napr. vrátiť
pôžičku spolu s príslušenstvom) medzi dlžníkom a veriteľom. Právny dôvod vzniku dlhu musí spočívať
na platnom právnom úkone alebo zákonom aprobovanej právnej skutočnosti; inak by bola následne
uzavretá zmluva o uznaní dlhu neplatná. Uznanie dlhu okrem všeobecných náležitostí predpísaných
pre právne úkony pre svoju platnosť vyžaduje písomnú formu, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh, uvedenie

dôvodu dlhu a jeho výšky a listina o uznaní dlhu musí byť dlžníkom podpísaná, takže dohoda o uznaní
dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu. Dohodu o uznaní dlhu môžu
uzavrieť iba účastníci pôvodného záväzkového vzťahu, ktorého sa uznanie týka. Možnosť uznania dlhu
je právom dlžníka voči veriteľovi, nie je to však jeho povinnosť.

10.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej

pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

11.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že plnenie dlhu v splátkach je formou plnenia v čiastkach
s tým, že výška i čas plnenia (splatnosť) jednotlivých splátok sú vopred dohodnuté a jednotlivé splátky
dospievajú dodatočne podľa zvoleného splátkového kalendára. Zaplatením jednotlivej splátky zaniká
konkrétna povinnosť dlžníka, ale dlh a právny pomer, ktorý ho zakladá, trvá dovtedy, kým nebude
zaplatená posledná dohodnutá splátka. Pri plnení dlhu v splátkach ide o dvojakú dobu splatnosti, a to

jednak dobou plnenia jednotlivých splátok a taktiež dobou splatnosti celej pohľadávky, ktorá je určená
poslednou splátkou. Záväzok zaniká postupne, tak ako sú splátky plnené a omeškanie dlžníka sa
posudzuje pri každej splátke zvlášť. Dohoda o splnení dlhu v splátkach sa zvyčajne uzatvára pri zmluve
o pôžičke. Na základe uvedenej dohody vznikne dlžníkovi záväzok splatiť veriteľovi pôžičku postupne v
dohodnutých, spravidla mesačných splátkach a veriteľovi vznikne právo na vrátenie pôžičky od dlžníka

takto dohodnutým spôsobom. Splnenie dlhu v mesačných splátkach predstavuje vlastne plnenie dlhu
po častiach s vopred určenou výškou a splatnosťou jednotlivých splátok. Ide teda o jednostranný právny
úkon dlžníka, ktorým poskytuje veriteľovi predmet plnenia (splátku) s úmyslom splniť si svoju povinnosť
vyplývajúcu zo zmluvy.

12.

V posudzovanej veci strany sporu uzavreli dňa 04. 01. 2012 Uznanie dlhu a dohodu o splátkovom
kalendári, podľa ktorej žalobca, ako dlžník, uznal svoj dlh čo do dôvodu i výšky zo zmluvy o pôžičke zo
dňa 01. 12. 2009 vo výške 241.000 eur, voči žalovanej, ako veriteľke, ktorý mal vrátiť do 30. 12. 2010

s tým, že v čl. II bod 2.1 si zmluvné strany dohodli, že žalobca vráti žalovanej sumu 9.827.000 CZK v
splátkach, z ktorej časť vo výške 241.000 eur predstavuje sumu záväzku a zvyšná časť dohodnuté úroky
zo záväzku od 01. 01. 2012 do 31. 12. 2015, pričom skutočnosť, že si strany sporu dohodli zaplateniedlžnej sumy spolu s úrokom v inej mene (české koruny), než v akej bola pôžička poskytnutá (eurá), nie
je v rozpore so zákonom, nakoľko si iba modifikovali menu, v ktorej žalobca dlh žalovanej zaplatí.

13.

Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že v občianskoprávnych vzťahoch v oblasti
záväzkového práva platí zásada rovnosti strán, zásada dobrej viery, zásada zmluvnej voľnosti a
privátnej autonómie. Zmluvná voľnosť je právny princíp, ktorý umožňuje zmluvným stranám upraviť si

vzájomné pomery tak, aby to najlepšie vyhovovalo ich potrebám a záujmom a preto sa ponecháva
účastníkom zmluvných vzťahov pomerne veľká voľnosť pri zmluvnej úprave vzájomných práv a
povinností. Zodpovedá to aj ústavnému princípu autonómie konania subjektov práva (čl. 2 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky), ktorý vytvára priestor pre najširšie uplatnenie sebarealizácie jednotlivca
pri uspokojovaní jeho právom chránených potrieb a záujmov v demokratickej spoločnosti.

14.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

15.

Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že príslušenstvom pohľadávky je aj úrok (zmluvný úrok),
ktorý predstavuje vopred dohodnutú odplatu za užívanie istiny. Úroky sú spojené s požičiavaním peňazí
a úroky z pôžičky, alebo úveru, predstavujú odmenu (odplatu) veriteľa za peňažné prostriedky (istinu),

ktoré boli prenechané dlžníkovi na vopred stanovenú dobu. Výšku úrokov neustanovuje právny predpis
a ich výška závisí od dohody zmluvných strán. Úroky sú splatné v dohodnutej dobe, inak sú splatné
spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. V dobe, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

16.

Občiansky zákonník ani iné právne predpisy neurčujú, do akej výšky je možné dohodnúť úroky pri
peňažnej pôžičke, avšak nie je možné z tohto vyvodzovať, že by výška úrokov závisela iba od dohody
účastníkov zmluvy, nakoľko aj tu platí ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv

a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

17.

Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských,

kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi
medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil
istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu základných noriem.

18.

Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným
pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku
a sú teda v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých

okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných
úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi.

19.

Pri dojednaní úrokov koná veriteľ v súlade s dobrými mravmi vtedy, ak požaduje primeraný úrok bez
ohľadu na skutočnosť, že dlžník uzatvára napr. zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V
súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez
ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívaniepožičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je
možné opomenúť ani to, že dlžník uzatvára dohodu o úrokoch z peňažnej pôžičky často práve z dôvodu
svojej inak neriešiteľnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby

dlžník v takejto situácii poskytol veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou a odporujúcou
dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri
poskytovaní pôžičiek a úverov.

20.

Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu v odvolaní, že v prípade ak sa stane splatným
celý dlh a nezaplatí ktorúkoľvek splátku riadne a včas, bude výška zmluvného úroku po prepočte 58
%, nakoľko tento úrok predstavuje výšku za obdobie štyroch rokov, počas ktorých má žalobca svoj dlh
podľa Uznania dlhu a dohody o splátkovom kalendári zaplatiť (prvú splátku najneskôr do 31. 01. 2012

a poslednú splátku najneskôr do 31. 12. 2015), pričom za jeden rok predstavuje tento úrok výšku 14,5
%, keď v roku 2012 bola podľa Ministerstva financií Slovenskej republiky hodnota povolených úrokov v
závislosti od druhu úveru vo výške od 12 % do 76 % ročne, podľa Národnej banky Slovenskej republiky
úroková miera pri poskytovaní úverov na obdobie jeden až päť rokov v čase uzavretia Uznania dlhu
stranami sporu, bola vo výške 13,08 % ročne a napríklad Tatra banka, a.s. bezúčelový úver v januári

2012 úročila úrokom vo výške od 8,9 % do 20,9 % ročne.

21.

Bolo potom potrebné sa stotožniť so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, že ustanovenie

čl. II bod 2.1 Uznania dlhu a dohody o splátkovom kalendári zo dňa 04. 01. 2012 nie je v rozpore so
zákonom ani dobrými mravmi, keďže zmluvne dohodnuté úroky sú primerané k úrokom poskytovaných
pri pôžičkách a úveroch bankami, a preto je platné.

22.

Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalobca si od žalovanej požičal dňa 01. 12. 2009
sumu 241.000 eur, ktorú sa zaviazal vrátiť do 30. 12. 2010, pričom do dňa 04. 01. 2012, kedy došlo k

uzavretiu Uznania dlhu a dohody o splátkovom kalendári jej nevrátil ani časť pôžičky, keď podľa jeho
vyjadrenia jej do dňa podania žaloby zaplatil iba sumu 44.000 eur z čoho vyplýva, že zmluvne dohodnutý
úrok je tak jedinou odplatou, ktorú žalovaná požaduje od žalobcu za užívanie požičanej sumy.

23.

Súd prvej inštancie správne právne posúdil žalobcom napádanú platnosť, resp. neplatnosť článku II bod
2.3 Uznania dlhu a dohody o splátkovom kalendári (nezaplatením ktorejkoľvek splátky Úhrady riadne a
včas sa stáva splatným celý dlh) a dospel k správnemu právnemu záveru, že dané ustanovenie je platné,
nakoľko platenie dlhu v splátkach predstavuje pre dlžníka výhodu, ktorý tak môže takýmto spôsobom

odložiť splatnosť dlhu a splácanie dlhu v splátkach vlastne predstavuje úverovanie dlžníka veriteľom a
úroky sú potom zahrnuté do celej sumy dlhu, ktorú má dlžník zaplatiť. Ak dlžník plní dlh v splátkach,
nezaplatenie jednej alebo viacerých splátok v čase ich splatnosti nespôsobuje bez všetkého splatnosť
celého dlhu. Každá zo splátok predstavuje samostatný dlh, ktorý veriteľ môže samostatne uplatňovať
na súde. Súčasťou zmluvných podmienok splatnosti jednotlivých splátok môže byť aj určenie, že pre

nesplnenieniektorejsplátkyjeveriteľoprávnenýžiadaťcelýzvyšokpohľadávkynaraz.Ideopodmienenú
výhodu splácať dlh v splátkach, pričom podmienka spočíva v tom, že dlžník dodrží splátky. Splatnosť
celej pohľadávky nenastáva priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní a vyzve
dlžníka na zaplatenie celého zvyšku dlhu. Ak tak neurobí a dlžník riadne a včas budúcu splátku zaplatí,
môže veriteľ vymáhať len nezaplatenú splátku a svoje právo môže využiť kedykoľvek pri vynechaní

niektorej z ďalších splátok.

24.K námietke žalobcu v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil čl. II bod
2.4 Uznania dlhu a dohody o splátkovom kalendári odvolací súd uvádza, že strany sporu dňa 04. 01.
2012 uzavreli Dodatok č. 1 k Uznaniu dlhu, z ktorého vyplýva, že sa dohodli na vypustení druhej vety

čl. II bod 2.4., podľa ktorej mal žalobca v prípade omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky zaplatiť
žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, z čoho vyplýva,
že okrem zaplatenia zmluvne dohodnutého úroku už žalobca nemusí v prípade omeškania zaplatiť
žalovanej ďalšiu sankciu.

25.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky
ust. § 220 ods. 2 C. s. p. aj v celom rozsahu poukazuje a preto tento rozsudok ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.

26.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods.
2 C. s. p. tak, že žalovanej úspešnej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej

výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).