Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/594/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614202237
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3614202237.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom
v Českej republike, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČO:
264 29 705, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811
09 Bratislava, proti žalovanej: C. N., trvale bytom N., T. č. XXX/XX, v konaní o zaplatenie zmenkovej
sumy 1.205,01 Eur s príslušenstvom,

oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduPartizánske,č.k.3Cb/37/2014-23zodňa27.augusta
2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku
zamietnutá a v časti výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto
súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.205,01 Eur,
6%-ný ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.205,01 Eur od 25.05.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu
vo výške 1/3 zmenkovej sumy, teda 4,02 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu
zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. V
odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou podanou podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou

hodnou sporu (ďalej len Nariadenie) domáhal zaplatenia zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške
0,25% denne z konkrétnych súm za konkrétne obdobia, zákonného 6% ročného úroku z konkrétnych
zmenkových súm za konkrétne obdobia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 zo zmenkovej sumy a náhrady
trov konania. Vzhľadom k tomu, že v súlade s čl. 5 ods. 1 veta prvá Nariadenia, je konanie v zásade
písomné, súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Vykonaldokazovanie oboznámenímsasobsahomspisu,najmäsnávrhom,zmenkou,plnomocenstvom
a tlačivom C. Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania a zhodnotení jeho výsledkov dospel
k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. Zmenka bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok
úveru poskytnutého spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. žalovanej ako spotrebiteľovi a bola indosovaná
spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. na žalobcu. Zmenku predloženú žalobcom považoval súd prvého
stupňa za formálne platnú, pretože obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky splatnej na videnie.

Zo zmenky vyplýva povinnosť žalovanej zaplatiť sumu 1.205,01 Eur pri predložení, na rad spoločnosti
POHOTOVOSŤ s.r.o. Jej predložením žalobca preukázal základ svojho nároku. Za daného skutkového
stavu súd priznal žalobcovi zmenkovú sumu 1.205,01 Eur a zákonné príslušenstvo podľa čl. I. § 48 ods.
1 ZZŠ, a to 6%-ný ročný úrok zo zmenkovej sumy
a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy. Zmluvne dohodnutý zmenkový úrok 0,25% denne
súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol. Súd prvého stupňa považoval

zmenkový úrok vo výške takmer 100% ročne za dojednaný neplatne pre rozpor s dobrými mravmi a pre
rozpor s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Vychádzal pritom z toho, že z povahy zmenky,ktorá je zmenkou zabezpečovacou, vyplýva, že úrok má mať funkciu sankcie sa omeškanie dlžníka so
splácaním dlžnej sumy veriteľovi. Má teda rovnakú funkciu ako zákonný úrok z omeškania, ktorý bol v
čase začatia úročenia zmenky vo výške 9% ročne. Dohodnutý zmenkový úrok ho prevyšuje viac ako

10-násobne
a je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti, je neprimeraným plnením
a obchádzaním zákona. Povinnosť prihliadať na absolútnu neplatnosť dojednaného zmenkového úroku
podľa názoru súdu prvého stupňa prevyšuje zásadu, že nemožno namietať právne vzťahy, ktoré tu boli v
čase vystavenia zmenky, voči poslednému majiteľovi zmenky. Považoval za potrebné inak posudzovať

zmenkový právny vzťah v prípade, keď sú na oboch jeho stranách rovnocenné subjekty (napríklad
podnikatelia) a keď je na jednej strane subjekt silnejší (veriteľ, majiteľ zmenky) a na druhej subjekt slabší
(dlžník, spotrebiteľ). Výkon práv majiteľa zmenky (hoci v súlade so zákonom zmenkovým a šekovým)
môže neprimerane zasiahnuť do práv zmenkového dlžníka - spotrebiteľa. Podľa názoru súdu prvého
stupňa je preto potrebné v zmenkových právnych vzťahoch, v ktorých je zo všetkých okolností zrejmé, že
ichsubjektomjenajednejstranesubjekt,ktorýbolvpôvodnom(kauzálnom)právnomvzťahuspotrebiteľ,

vykladať zákon takým spôsobom, aby spotrebiteľ nebol ukrátený na svojich právach, ktoré mu priznáva
jednak európska legislatíva (napr. smernica č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách), ale aj vnútroštátne právne predpisy, do ktorých je európske právo transponované (napr.
Občiansky zákonník, zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a pod.). Len taký výklad zákona totiž bude

v súlade s požiadavkou vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, ktorá je zakotvená okrem iného aj v
Zmluve o fungovaní Európskej únie (čl. 169). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá na náhradu trov konania
právo, pretože boli v konaní čiastočne úspešní
a čiastočne neúspešní.

Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým zamietol zmenkový úrok 0,25 % denne zo zmenkovej
sumy a proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z
dôvodov že : konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205
ods. 2 písm. b/ O.s.p.), v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p.)
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
písm. f/ O.s.p.). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe v celom
rozsahuvyhovieažalobcovipriznánáhradutrovodvolaciehokonania,ktorévyčíslil.Vodvolanínamietal,

že súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie okrem iného aj oboznámením sa s úverovou
zmluvou. Žalobca ani žalovaná takého dokazovanie nenavrhli. Súd prvého stupňa vykonal nikým
nenavrhnuté dokazovanie a to bez účasti účastníkov konania, čím svojvoľne rozšíril rozsah vykonaných
dôkazov, dokazovanie vykonal nezákonným spôsobom a najmä neumožnil účastníkom konania vyjadriť
sa k vykonanému dokazovaniu, či navrhnúť ďalšie dokazovanie. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o

svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané
zák. č. 191/1950 Zb. a žalovaná voči forme a obsahu zmenky ani nenamietala. Neexistovala tak
žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo
veci. V danej veci mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva
len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania

(koncentračná zásada podľa čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov
sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Žalovaná mohla na základe
čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek
iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením.
Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1, veta prvá O.s.p. vznášal

námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak súd učiní, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti
súdneho konania a rovnosti účastníkov konania, ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd
z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter
žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany nedovolávala, pohľadávku žalobcu nerozporovala,
svojim konaním ju prakticky uznala, súd sám iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v

tom smere, aby získal pre žalovaného dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu. Takéto správanie
súdu je v právnom štáte neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces,
ktoré je garantované čl. 46 ods.1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Žalobca v odvolaní tvrdil, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkomakéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným
záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než
tými, ktoré sú uvedené na zmenke. Súd prvého stupňa sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmene

upravených v zákone
č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu, predovšetkým ust. § 17 ZŠZ, z ktorého
vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi
zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v sporovom konaní
nemôže robiť žalovaný, tým menej tak môže robiť sám súd. Súd porušil poučovaciu povinnosť

prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, prihliadol na skutočnosti
a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa
Nariadenia vykonané bez návrhu. Žalovaná uplatnený nárok nepoprela, no napriek tomu súd uplatnený
nárok v časti zamietol. Preto je rozhodnutie a konanie súdu postihnuté vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca zdôraznil, že zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje

v listine ako takej samo právo žalobcu, je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy
a nemožno ju podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Zmenku vystavila žalovaná,
túto dobrovoľne podpísala. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke, táto bola žalovanej
známa v čase jej vystavenia a s výškou 0,25 % denne zmenkového úroku žalovaná súhlasila. Žalobca v
súvislosti s uplatnenými zmenkovými nárokmi poukázal na rozsudok najvyššieho súdu Českej republiky

zo dňa 22.08.2002, sp.zn. 25 Cdo 1839/2000, rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 13.02.2014,
sp.zn. 13C 88/2013, rozsudok Okresného súdu Revúca zo dňa 06.03.2014, sp.zn. 3C 8153/2013,
rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 11.02.2014, sp.zn. 8C 198/2013, rozsudok Krajského súdu v
Nitre zo dňa 03.02.2010, sp.zn. 5Co/16/2010. Odvolanie čo do trov konania žalobca nezdôvodnil.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
v napadnutej časti zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221
ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich odvolateľ označil, ale podľa

obsahu tohto opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl.
Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej
povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Z úradnej moci odvolací súd podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa § 205 ods.
2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., či sa účastníkovi konania postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods.
1 Nariadenia, sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia zmenkovej sumy s príslušenstvom a
zmenkovej odmeny .

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd

nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, príp.
niektorý z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súduje upravený v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento
postup riadi O.s.p..

Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1
Nariadenia sú zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných
sporoch v rámci EÚ a zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti. Pri plnení týchto
cieľov majú súdy úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci európskeho konania vo
veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj primeraným spôsobom uplatňovať vnútroštátne

procesné právo, čo vyplýva z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia by mal súd
rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní o
potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom sa vykonávajú dôkazy.

Povinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporusa posilňujevzmyslečlánku12ods.2Nariadenia,ktorýmsasúduukladáajpovinnosťpodporovať

strany sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií o procesnoprávnych
otázkach, pričom z odôvodnenia čl. 9 Nariadenia vyplýva, že súd musí v záujme zabezpečenia
spravodlivosti konania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom.

Povinnosť informovať strany o procesnoprávnych otázkach si súd môže v závislosti od vnútroštátnych

postupov plniť rôznym spôsobom. Dá sa jej vyhovieť napríklad ústne počas súdneho konania alebo
prostredníctvom elektronickej komunikácie, ako je elektronická pošta alebo telekonferencia, prípadne
inými spôsobmi, ktoré sú povolené v zmysle vnútroštátneho práva.

Odvolací súd v konaní zistil, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa čl. 7

ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania.

Odvolací súd zistil, že v spise sa nenachádza zmluva o spotrebiteľskom úvere, avšak
z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa túto listinu posudzoval a vyvodil z nejprávne
závery. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa tým vykonal dokazovanie nad návrh účastníkov

konania, z ktorých dospel k (odchylnému) skutkovému stavu a na ktorých založil svoj právny záver o
právnej povahe zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej. Urobil tak bez toho, aby účastníkom konania
umožnil zúčastniť sa vykonania takého dôkazu alebo poskytol priestor na vyjadrenie sa k nemu. Tým
došlo k odňatiu procesného práva účastníkov konania podľa § 123 O.s.p.. Účelom práva vyjadriť sa k
vykonaným dôkazom je možnosť ovplyvniť skutkové zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie.

Poskytnutie tohto priestoru si v súlade s cieľom a účelom Nariadenia nevyhnutne nevyžaduje nariadenie
ústneho pojednávania, vyžaduje si však najmä písomné stanovisko účastníkov konania (bod 7, 8 a 9
preambuly Nariadenia). Týmto postupom dôjde ku skutočnému naplneniu práva účastníkov konania
na spravodlivý proces zaručeného aj v čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl.
6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré zahŕňa aj právo na kontradiktórne

konanie. Bez pripojenia týchto listín vykonal súd prvého stupňa skutkové zistenia, ktoré posúdil ako
právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania
a podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia v spojení s § 156 ods. 1 O.s.p. vo veci verejne vyhlásil rozsudok.

V súlade s bodom 22 preambuly, článkom 12 ods.2 a 19 tohto Nariadenia je súd povinný poučiť

účastníkovoichprocesnýchprávach.PretožesamotnéNariadenieneriešiprocesný postuppriverejnom
vyhlásení rozhodnutia, je potrebné postupovať v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré jednoznačne
v § 115a a § 120 ods. 4 O.s.p. ukladá povinnosť súdu prvého stupňa pred rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo
označiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené

a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len
za podmienok uvedených v § 205a.

Súd prvého stupňa nedodržal v konaní procesný postup, ktorý vyplýva tak
z Nariadenia, ako aj z ustanovení O.s.p. pričom nepostupoval v súlade s § 120 O.s.p. keď nepoučil

účastníkov konania v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. o dôkaznej povinnosti. Túto poučovaciu
povinnosť má súd bez ohľadu na to, či je účastník konania právne zastúpený. Splnenie tejto poučovacej
povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť toto rozhodnutie v
riadnom,prípadneajvmimoriadnomopravnomkonaní,pretožejehoobsahomjevýznamnéobmedzeniepredkladať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné prostriedky a skutočnosti, hoci objektívne
existujú. Súd prvého stupňa musí splniť túto poučovaciu povinnosť s osobitným zreteľom na to, že
spravidlaideoposlednúreálnumožnosťpredložiťalebooznačiťdôkaznéprostriedkyaskutočnosti,ktoré

by mohli priniesť skutkové poznatky nevyhnutné na úspech žaloby alebo účinnú obranu proti nej. Pri
absencii takéhoto poučenia účastníkov konania nebolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať aby
predpokladal, že súd prvého stupňa poskytne žalovanému ochranu v zmysle zásad spotrebiteľského
práva a uplatnený nárok zo zmenky v časti zmluvne dohodnutého 0,25% denného úroku z omeškania
posúdi ako dojednaný absolútne neplatne pre rozpor s dobrými mravmi ako aj pre rozpor s ustanovením

§ 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák.. Žalobcovi preto nebola umožnená realizácia jeho procesných práv a
rozsudok súdu prvého stupňa tak pre neho vykazuje nepochybne znaky prekvapivého rozhodnutia.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno ustáliť, že postup súdu prvého stupňa pri prejednávaní a
rozhodovaní danej veci bol v rozpore s procesným poriadkom a zmätočný. Odvolací súd z obsahu
spisu zistil, že súd prvého stupňa v konaní nedodržal procesný postup v zmysle Nariadenia a O.s.p.

keď si nesplnil poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p., nepripojil listinné dôkazy, na ktoré
v odôvodnení odkazuje a tieto neposkytol účastníkom konania na oboznámenie sa s nimi spolu s
prípadným vyjadrením sa k ním pred verejným vyhlásením rozsudku. Týmto postupom zaťažil konanie
vadami v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., pre ktoré bolo potrebné
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2

O.s.p..

Vzhľadom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku sa odvolací súd vecnými námietkami žalobcu
uvedenými v odvolaní nezaoberal.

Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o náhrade trov konania bližšie nezdôvodnil, najmä neuviedol v
čom spočíva čiastočný (procesný) úspech žalobcu a žalovaného a jeho rozhodnutie o tomto nároku
bolo nepreskúmateľné. Samotné konštatovanie, že účastníci konania mali vo veci len čiastočný úspech,
a preto nemajú právo na náhradu trov konania, nezodpovedá požiadavkám na riadne odôvodnenie

rozhodnutia
v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. spojení § 169 ods. 1 O.s.p. a § 167 ods. 2 O.s.p.. Povinnosť súdu
riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane

sa účastníkovi konania okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
využitia riadnych opravných prostriedkov.

Súd prvého stupňa, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p., vec prejedná a

vo veci opätovne rozhodne. Vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu prvého stupňa, tak,
ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvého stupňa v konaní
v novom rozhodnutí vo veci.

Podľa ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.