Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 10, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/169/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244582
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244582.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EditySzabovejačlenieksenátu

JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: Y. L., X. Š. XXX/X,
XXX XX R., práv. zastúpený: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava, proti
odporkyni: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša
1, 813 25 Bratislava v konaní o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti výrokom 2 a 3 rozsudku
Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 17.10.2014, č.k. 18C 193/2011-147, pomerom hlasov
3:0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 17.10.2014, č.k.

18C 193/2011-147 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na podanie prejudiciálnej
otázky Súdnemu dvoru Európskej únie. Zároveň zamietol jeho návrh, ktorým sa domáhal voči odporkyni
náhrady škody vo výške 604,25 eur s príslušenstvom podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. O trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že
odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako člen vložil finančné

prostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej Družstvo), ktoré
zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle
zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len ZoCP) na základe
verejnej ponuky majetkových hodnôt v rámci Prospektu investície schváleného Národnou bankou
Slovenska (ďalej NBS), pričom na uvedenú činnosť používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST,
o.c.p., a.s. (ďalej Obchodník s CP), s ktorým Družstvo uzatvorilo Zmluvu o správe portfólia cenných
papierov. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do Družstva mala byť

v súlade s prospektom investície 8% p.a. (garantovaná výška zhodnotenia). Obchodník s CP skončil
svoju činnosť ku dňu 30.4.2010, Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené
peňažné prostriedky a preto Družstvo nemohlo svojim členom vyplatiť zverené prostriedky, vrátane ich
zhodnotenia. Navrhovateľovi tým vznikla škoda, nakoľko jeho majetok sa zmenšil o sumu do Družstva
vložených a nevrátených finančných prostriedkov. Škoda mu vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym
postupom NBS, ktorá neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani
na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom vedela a musela vedieť, že zistené nedostatky v činnosti

Obchodníka s CP zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom
voči členom. NBS vo vzťahu k Družstvu nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na
majetku, ktorý zverilo Obchodníkovi s CP, najmä však neupozornila včas Družstvo na riziká vyplývajúce
z činnosti Obchodníka s CP. Okrem toho NBS voči Obchodníkovi s CP nezasiahla včas a účinne atým spôsobila, že mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb, vrátane
navrhovateľa až do 1.3.2011, kedy mu odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. NBS
nereagovala na list Družstva zo dňa 24.6.2010, ktorým podľa § 86 ods. 3 ZoCP dalo podnet na

vyhlásenie Obchodníka s CP za neschopného plniť záväzky voči klientom a spôsobila, že Družstvo si
nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok z Garančného fondu investícií a tak
uspokojiť následné nároky svojich členov. Neprijala žiadne opatrenia, ktorými by zabránila Obchodníkovi
s CP nakladať so svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa, hoci
musela vedieť, že Obchodník s CP pri vykonávaní svojej činnosti porušuje zákon. NBS ako úrad

dohľadu nad finančným trhom porušila ust. § 1 ods. 1 zákona o dohľade, pretože nevykonávala dohľad
nad Obchodníkom s CP a nad Družstvom tak, aby bol splnený účel zákona o dohľade, ktorým je
dohľadom prispievať k stabilite finančného trhu ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu
finančného trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany klientov a rešpektovania
pravidiel hospodárskej súťaže. NBS o nedostatkoch v činnosti Obchodníka s CP skutočne vedela,
minimálne na základe kontroly, ktorú NBS u neho vykonala v roku 2007, na základe ktorej vydala

dňa 8.1.2008 rozhodnutie NBS C.-XXXX/X/XXXX, ktorým obchodníkovi uložila pokutu 500 000,- Sk
a 20.8. - rozhodnutie NBS C.-XXXX-X/XXXX ( už po druhostupňovom rozhodnutí Bankovej rady z
6.5.2008 č. R.-XXX/XXXX ), ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu 300 000,- Sk za
porušenie povinností obchodníka s cennými papiermi ( obchodník sa vzdal práva na rozklad voči tomuto
rozhodnutiu, čím uznal dôvodnosť zistení NBS ), inter alia aj z dôvodu porušenia ustanovenia § 73

ods. 1 písm. a) ZoCP z dôvodu, že si Obchodník s CP neplnil povinnosti vyplývajúce voči Družstvu zo
zmluvy, a kde NBS konštatuje, že Obchodník s CP si neplnil svoje povinnosti na dodržiavanie primeranej
miery rizika podľa zmluvy, nepostupoval podľa investičnej stratégie, neriadil sa schváleným prospektom
investície. Ak by NBS vykonávala dohľad nad Obchodníkom s CP riadne a ak by urobila potrebné
opatrenia na nápravu, ku škode by nedošlo (príčinná súvislosť). NBS konala v rozpore s princípom

právnej istoty každého občana, to znamená s princípom predvídateľnosti a zákonných garancií postupu
NBS ako orgánu verejnej moci. Keďže NBS nepostupovala zákonným spôsobom pri výkone dohľadu,
objektívne zodpovedá za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi v dôsledku jej nesprávneho úradného
postupu. Navrhovateľ poukázal na príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti NBS podľa zákona
o dohľade a škodou, ktorá mu vznikla. NBS mala na základe kontroly u Obchodníka s CP, pri ktorej

sa dozvedela o zásadných porušeniach v jeho činnosti vo vzťahu k prospektu investícií a Družstvu,
povinnosť prijať a vykonať účinné opatrenia, ktorými by sa zamedzilo vzniku škôd na právach členov
Družstva, ktorí vložili do Družstva svoje peniaze na investovanie podľa Prospektu investícií. NBS sa
dopustila nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona, tým, že dohľad nad činnosťou dohliadaných
subjektov vykonávala v rozpore s účelom zákona o dohľade a jeho povahou. Navrhovateľ si uplatnil

svoju pohľadávku voči družstvu v konkurznom konaní, správca konkurznej podstaty pohľadávku poprel.
Navrhovateľ požiadal NBS o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 9.1.2012.
Odporkyňa vo vyjadrení k doplneniu žaloby navrhovateľa uviedla, že považuje za irelevantný
údajný nesprávny úradný postup NBS pri Dohľade nad Obchodníkom s CP vzhľadom na absenciu
bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody navrhovateľa. Do úvahy by

mohol prichádzať len eventuálny nesprávny úradný postup NBS pri dohľade nad Družstvom ako
vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, keďže navrhovateľ vložil finančné prostriedky do
Družstva a bol v právnom vzťahu s Družstvom. Uviedla, že verejné ponuky cenných papierov, prospekty
cenných papierov a činnosti vyhlasovateľov verejných ponúk cenných papierov nemožno stotožňovať
ani zamieňať s verejnými ponukami majetkových hodnôt, prospektami investície a vyhlasovateľmi

verejných majetkových hodnôt. Problematika verejnej ponuky majetkových hodnôt bola až do zrušenia s
účinnosťou od 22.07.2013 osobitosťou slovenskej legislatívy, ktorú neregulovalo právo Európskej únie,
ani navrhovateľom označovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES o prospekte.
Činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt bola do zrušenia zákonom regulovaná
len minimalisticky. Družstvo ako podnikateľský subjekt vypracovalo ničím neobmedzený podnikateľský

plán, následne i Prospekt investície, ktorý schválil Úrad pre finančný trh a jeho rozhodnutie bolo možné
preskúmať len v lehote troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti. Úrad pre finančný trh nebol povinný
preverovať pravdivosť a hodnovernosť údajov v Prospekte investície, za ktoré zodpovedal a zodpovedá
štatutárny orgán vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Ten zodpovedal za aktuálnosť
údajov v Prospekte investície, za jeho dodržiavanie, a to aj voči členom Družstva. Až do 01.01.2009,

pokiaľ ide o aktuálnosť Prospektu investície, a do 01.06.2010 pokiaľ ide o dodržiavanie Prospektu
investície, NBS nemohla uložiť Družstvu žiadne sankcie, pretože tieto povinnosti neboli vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt uložené. Ak teda nastali nové významné skutočnosti týkajúce sa
údajov zahrnutých do Prospektu investície, bolo povinnosťou štatutárneho orgánu Družstva vypracovaťdodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie; také nové skutočnosti mohla totiž NBS
zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä na základe zákonom uloženej periodickej informačnej
povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. NBS po zistení nedostatkov, týkajúce

sa Prospektu investície iniciatívne využila svoje oprávnenie podľa § 2 ods. 8 zák. č. 747/2004 Z.z. o
dohľade na rokovaní dňa 24.08.2007 konkrétne nedostatky pomenovala, dala odporúčania ohľadom
rozloženia finančných nástrojov v portfóliu a požiadala Družstvo o informáciu o spôsobe riešenia
daného stavu. Štatutárny orgán Družstva pritom deklaroval bezproblémovú a úspešnú činnosť Družstva,
bez akýchkoľvek sťažností zo strany jeho členov. Ak navrhovateľ nemohol rozpoznať riziko svojej

investície, príčinou nebola neaktualizácia údajov v Prospekte investície, ale konanie predstavenstva
Družstva. Navyše, samotné Družstvo v polročných a ročných finančných správach neuvádzalo žiadne
informácie a skutočnosti svedčiace o zhoršenej finančnej situácii. Až listom zo dňa 15.04.2010 žiadalo
o preskúmanie postupu Obchodníka s CP a o vykonanie dohľadu na mieste. Na jeho základe NBS
zistila, že v Družstve nastali také významné zmeny týkajúce sa údajov Prospektu investície, ktoré by
mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt ponúkaných investorom, v dôsledku ktorých nastala

neaktuálnosť Prospektu investície. Skutočnosti rozhodujúce pre investovanie prostriedkov do Družstva
teda nastali až v roku 2010, v období, kedy Obchodník s CP vypovedal zmluvu a v Družstve nastala
nepriaznivá finančná situácia. NBS ihneď po podnete Družstva začala vo veci konať. Odporkyňa ďalej
uviedla, že informácie a podklady, ktoré mala NBS v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a §
137 ods. 2 ZoCP sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu so zohľadnením

jemu zákonom uložených povinností. Samotný zákon pritom neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt, ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík, ani krytia
rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, okrem povinnosti podľa § 129 ods. 1 písm. b) ZoCP
spočívajúcej v informácii o tom, že zverejnené alebo hromadne používané oznámenie o verejnej ponuke
majetkových hodnôt musí obsahovať upozornenie, že s investíciou je spojené aj riziko, že doterajší alebo

propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov. V súvislosti so zistením závažných pochybení
u Obchodníka s CP pri činnosti voči Družstvu, odporkyňa uviedla, že NBS i v tomto smere konala a
po zistení nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP mu uložila rozhodnutím zo dňa 20.08.2008 pokutu
vo výške 300.000,-Sk za to, že v období od 13.05.2003 do konca roka 2003 poberal od Družstva
poplatky za riadenie portfólia, hoci nedisponoval povolením na poskytovanie investičnej služby riadenie

portfólia. Tento nedostatok Obchodník s CP riešil žiadosťou o rozšírenie povolenia aj o investičnú službu
riadenie portfólia. NBS nebola povinná informovať navrhovateľa o nedostatkoch zistených v činnosti
Obchodníka s CP, keďže dohľad nad dohliadanými subjektmi je podľa § 2 ods. 2, v spojení s § 17 ods.
1 zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu tiež neverejné.
Zároveň podľa § 15 ods. 1 uvedeného zákona je účastníkom konania o uložení pokuty, príp. inej sankcie,

len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, sankcia alebo iné opatrenie na
nápravu. Podľa odporkyne navrhovateľ mal a mohol kontrolovať Družstvo na členskej schôdzi a tiež
prostredníctvom kontrolnej komisie ale aj využívaním iných členských práv. Pokiaľ mu vznikla škoda
a bol ukrátený na svojom majetku, tak len v dôsledku neprofesionálneho a ekonomicky nevýhodného
nakladania s majetkom Družstva, za ktoré nesú zodpovednosť členovia predstavenstva a kontrolnej

komisie Družstva, s ktorým bol v právnom vzťahu. Vymáhanie náhrady škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci prichádza do úvahy až potom, keď navrhovateľ využil všetky možnosti na vymoženie
nárokov primárne od Družstva a od členov orgánov tohto subjektu. Odporkyňa uviedla, že navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno, a preto žiadala jeho návrh zamietnuť.
Po vykonanom dokazovaní súd posúdil uplatnený nárok navrhovateľa po právnej stránke podľa ust. § 3

ods. 1, § 9 ods. 1, § 15 a § 16 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 46 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a podľa §§
415 a 441 Občianskeho zákonníka.
Súd prvého stupňa mal preukázané, že navrhovateľ bol prijatý za člena Družstva dňa 31.10.2008 a dňa
15.10.2008 vložil svoj vklad do Družstva vo výške 200 000,-Sk.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS, čo urobil ešte pred uplynutím 6 mesačnej
lehoty. Táto skutočnosť podľa názoru súdu je v súčasnosti zhojená, nakoľko lehota od predloženia
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku už uplynula a odporkyňa na základe nej neplnila.
Súd prvého stupňa zdôraznil, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť štátu za škodu za

súčasného splnenia troch podmienok, a to:
1. existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch;
2. nesprávny úradný postup orgánu štátu;
3. príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.Poukázal na to, že v prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú
s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušení
pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva

z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony
tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané,
bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu, či iné vady v spôsobe
vedenia konania. Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak
to ustanovuje zákon, každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci,

ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob,
akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon.
Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom
napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa
vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným
postupom. S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty teda zabezpečená požiadavka

predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Základnou a podstatnou súčasťou obsahu právneho
štátu je aj všeobecná záväznosť práva pre všetkých (orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické
osoby ) ako aj dostupnosť pre adresátov.
Opísaná činnosť zo strany NBS nemohla založiť nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním
jej právomocí vymedzených zákonom. PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE je

spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktoré sa združili, aby spoločnou činnosťou zabezpečovali
uspokojovanie podnikateľských a s nimi súvisiacich potrieb svojich členov a účelne hospodárili s
majetkom Družstva. Je podnikateľským subjektom založeným podľa Obchodného zákonníka, ktorý
je nositeľom podnikateľského profitu, ale aj podnikateľského rizika (Ústava SR garantuje fyzickým a
právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom

zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá). Družstvu bolo umožnené ako
podnikateľovi vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním právnych úkonov (predmetných
zmlúv). A v súlade s princípom zmluvnej autonómie rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov
navrhovateľ dobrovoľne vstúpil do záväzkového vzťahu s nim, a teda na základe individuálneho
slobodného rozhodnutia prevzal na seba práva a povinnosti vyplývajúce z členstva v Družstve v snahe

čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže
a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti t.j. do
slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb. Slovenská republika nemôže
priamo zasahovať do vlastnej činnosti podnikateľského subjektu (teda ani družstva PDSI) a do jeho
majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má Družstvo autonómne postavenie a jeho vnútorné vzťahy sa

spravujú princípmi členskej samosprávy v Družstve v zmysle jeho stanov a ustanovení Obchodného
zákonníka. Pokiaľ by NBS zakázala činnosť spočívajúcu v uzatváraní vyššie uvedených vzťahov,
zasiahla by tým do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva, ako aj do vlastníckeho práva
občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzila, resp.
zmarila ich možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky

vyplývajúce z uvedených zmlúv.
Až odo dňa 1.6.2010, t.j. od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 ZoCP, malo Družstvo zákonom
uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície a až odvtedy mohla NBS kontrolovať, či
Družstvo dodržiava schválený prospekt investície, pričom za prípadné nedodržiavanie tejto povinnosti v
období po 1.6.2010 bolo možné Družstvo sankcionovať. Dovtedy NBS nemohla Družstvu nič prikazovať

a nariaďovať, a už vôbec nemohla určovať, či a do akých konkrétnych cenných papierov má Družstvo
investovať. Odporkyňa nezodpovedá za podnikateľské rozhodnutia a aktivity Družstva. Za plnenie
Prospektu investície Družstva zodpovedá jeho predstavenstvo ako štatutárny orgán (žalobný návrh v
mene Družstva proti členom Predstavenstva o náhradu škody spôsobenej porušením povinností pri
výkone ich funkcie možno podať podľa ust. § 251 ods. 2 a § 243a ods. 4 a proti členom kontrolnej

komisie družstva podľa ust. § 244 ods. 8, v spojení s § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka). Za
plnenieProspektuinvestícieDružstvanezodpovedáodporkyňa.Vnávrhunazačatiekonaniaaanipočas
konania navrhovateľ neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že NBS
si neplnila zákonom jej dané povinnosti. Navrhovateľ v snahe dosiahnuť vyššie výnosy z vložených
peňazí si musel byť vedomý, že uzavretie právnych úkonov s Družstvom môže byť spojené adekvátnym

rizikom. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach a teda nepreukázal základný
atribút vzniku škody a to, že by odporkyňa nesprávne úradne postupovala. Ak chýba preukázanie čo i
len jedného atribútu vzniku škody, nemôže byť daná zodpovednosť v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.,
v znení neskorších predpisov.Navrhovateľ vložil svoje finančné prostriedky do Družstva s plným vedomím toho, že vložením
finančných prostriedkov sa stal jeho členom, pričom s členstvom sú spojené určité práva a povinnosti,
ktoré sa týkajú okrem iného aj hospodárenia s majetkom Družstva. Za činnosť Družstva zodpovedá

a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva
a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami alebo rozhodnutím
členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva. Členovia predstavenstva sú povinní vykonávať
svojufunkciusodbornoustarostlivosťouavsúladesozáujmamiDružstvaavšetkýchjejčlenov.Členovia
Predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie, sú zodpovední spoločne a

nerozdielnezaškodu,ktorúsvojímkonanímDružstvuspôsobili(Obchodnýzákonníkustanovenie§243a
ods. 1 a 2 ). Navrhovateľ vedel, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší propagovaný
výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b) ZoCP). Členská schôdza je najvyšším
orgánom Družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť jeho záležitosti,
kontrolujú činnosť Družstva a jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a čl. 33 Stanov
Družstva. NBS vykonáva dohľad nad Družstvom ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových

hodnôt, a to len v zákonom limitovanom rozsahu vymedzenom ustanoveniami ZoCP.
Úrad pre finančný trh, ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 1.1.2006 na NBS, schválil
pre Družstvo dňa 21.3.2002 Prospekt investície. Prospekt je informačný dokument, ktorého účelom
je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie podľa § 127 ods. 2 ZoCP,
na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky

majetkových hodnôt 10 rokov. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedá štatutárny
zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorého vyhlásenie o tom, že skutočnosti
uvedené v Prospekte investície sú úplné a pravdivé ako aj jeho podpis, ktorý prospekt investície
musí obsahovať. Obsahom Prospektu investície je iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt
výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje,

čo je povinná náležitosť Prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a) bodu 10 ZoCP. Tento zákon však
nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy a schválený Prospekt
investície tieto samotné zmluvy nikdy neobsahoval. Schválenie prospektu neznamenalo schválenie
zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zmluvný
vzťah. Prospekt investície neukladá povinnosti tretím osobám (ani Obchodníkovi s CP), ale zaväzuje

len vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Povinnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt bolo uzatvoriť s Obchodníkom s CP zmluvu, ktorá by obsahovala zásady správy
portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade jej neplnenia vymáhať súdnou
cestou splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov družstva (investorov). Orgány
Družstva boli povinné vykonávať svoju činnosť tak, aby si Družstvo splnilo všetky záväzky voči

svojim členom, pričom členovia Družstva, teda aj navrhovateľ majú práva a povinnosti spojené s
členstvom v Družstve, okrem iného aj schvaľovať ročnú účtovnú závierku a voliť a odvolávať členov
predstavenstva a kontrolnej komisie. NBS vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením
povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v ZoCP, teda kontroluje

zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127),
aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením
NBS na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ust. § 126
ods. 5 ZoCP. S účinnosťou od 1.6.2010 bola NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ

majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície. NBS však nevykonávala a ani nemohla
vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. Družstvo bolo podľa ZoCP
povinné predkladať NBS polročné a ročné správy o svojom hospodárení, čo aj pravidelne predkladalo. Z
hospodárskych výsledkov, uvedených v týchto správach, nevyplývali indície ani informácie o zhoršenej

finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku
jeho členom.
NBS po podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s informáciami uvedenými v podnete vykonala
ihneď v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u Obchodníka s CP dohľad na mieste. Obchodník s CP
neposkytovalpreDružstvoinvestičnúslužburiadenieportfóliavzmysleZoCP,vrámcidohľadunamieste

nepredložil NBS žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že Obchodník s CP obhospodaroval
portfóliá tých družstiev, s ktorými uzavrel zmluvu o riadení portfólia, nepredložil žiadnu dokumentáciu,
ktorá by preukazovala, že vykonával ktorúkoľvek z činností uvedených v čl. I bode 2 zmlúv o riadení
portfólia,nepredložilžiadnepokynyportfóliamanažéra,konfirmácieobstaranýchobchodovpredružstvá,nepredložil zmluvy o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie
majetkových účtov či doklady preukazujúce úschovu a správu cenných papierov.
Zo skutkových okolností prípadu súd prvého stupňa dospel k záveru, že to bol práve samotný

navrhovateľ, ktorý zanedbal prevenčnú povinnosť uloženú mu Obchodným zákonníkom ako členovi
Družstva, a preto musí následky s tým spojené znášať sám. Mal postupovať s primeranou dávkou
opatrnosti a zvážiť možnú mieru rizika. V čase rozhodnutia súdu navrhovateľ nepodal nijakú žalobu
o náhradu škody proti Družstvu, proti žiadnemu členovi predstavenstva Družstva ani proti žiadnemu
členovi kontrolnej komisie (Obchodný zákonník -§ 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 ).

Súd s poukazom na zistený skutkový stav dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené
podmienky na náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., v znení neskorších predpisov. S ohľadom
na uvedené skutočnosti súd dospel okrem iného aj k záveru, že NBS vydala relevantné rozhodnutia,
pričom konala bez prieťahov, postupovala v súlade so ZoCP a v súlade so zákonom o dohľade.
Nestotožnil sa ani s tvrdením navrhovateľa v tom, že medzi navrhovateľom uplatňovanou škodou a
navrhovateľom označeným údajným nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v údajnej nečinnosti

NBS, je daná príčinná súvislosť, a ani v tom, že keby NBS včas zakročila a pozastavila by činnosť
Družstva a Obchodníka s CP, nebol by navrhovateľ svoje peniaze zveril Družstvu. Uzavretím zmluvného
vzťahu s Družstvom navrhovateľovi ním označená škoda ešte nevznikla, vznikla mu vymožiteľná
pohľadávka voči Družstvu a škoda mu môže vzniknúť až v dôsledku nevymožiteľnosti tejto pohľadávky
voči Družstvu, pričom táto skutočnosť t.j. nevymožiteľnosť, nemá príčinnú súvislosť v údajnej nečinnosti

NBS, ale vo finančnom hospodárení Družstva. Pokiaľ by teda bola Družstvu a Obchodníkovi s CP
zakázaná ich činnosť, tak to samo o sebe ešte neznamená, že pohľadávka navrhovateľa z uzavretých
právnych úkonov by bola uspokojená, práve naopak uložením sankcií by mohla byť táto vymožiteľnosť
ohrozená z dôvodu dosahu na celú ich podnikateľskú činnosť. Navrhovateľ si uplatnil svoj nárok v
konkurznom konaní, ktoré však nie je ešte skončené, a preto v čase rozhodovania súdu ešte nebolo

možné zistiť, či jeho pohľadávka bude uspokojená v rámci konkurzného konania, a teda, či mu vôbec
nejaká škoda vznikne. Na základe uvedených právnych skutočnosti dospel súd k záveru, že neboli
preukázané zákonné predpoklady zodpovednosti štátu za navrhovateľom uplatnenú škodu titulom
nesprávneho úradného postupu, a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
O návrhu navrhovateľa na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania na

Súdny dvor EÚ rozhodol súd tak, že ho zamietol, keďže sa domnieva, že rozhodnutie Súdneho dvora
Európskej únie o položených otázkach nie je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej z
dôvodu uvedeného vyššie, ako aj na základe zhodnotenia dokazovania vo veci samej a z tohto dôvodu
sa neobrátil na Súdny dvor Európskej únie. Návrhu navrhovateľa na začatie prejudiciálneho konania
pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie nevyhovel aj

z toho dôvodu, že prvostupňový súd nie je súdom, proti ktorému rozhodnutiu nie je prípustný opravný
prostriedok podľa vnútroštátneho práva a z toto dôvodu mu táto povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor
Európskej únie nevyplýva, nakoľko táto povinnosť vyplýva po zhodnotení skutkových okolností len súdu,
voči ktorému rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak v konaní úspešnej odporkyni nepriznal

náhradu trov konania, keďže jej žiadne nevznikli.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ a napadol ním výrok, ktorým bol zamietnutý jeho
návrh o náhradu škody a s ním súvisiaci výrok o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že vyhovie jeho návrhu, alebo aby ho v tejto časti
zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietal, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že odporkyňa nepostupovala v súlade s princípom
právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty; základným atribútom je istota subjektov
práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k
nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j., že ich postup bude zo
strany subjektov práva predvídateľný. Poukázal na to, že sa spoliehal, že nedôjde ku škode na

jeho úkor, pretože vychádzal z garancie odporkyne ako orgánu dohľadu. Nemohol predpokladať, že
dohľad nad Prospektom investície je podľa odporkyne len formálny, pretože zákon o dohľade takýmto
spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup odporkyne bol svojvoľný,
resp. arbitrárny v neprospech každého, ktorý sa naň z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol.
Argument odporkyne, že vykonávala dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 ZoCP, ale nevykonávala dohľad nad celkovou činnosťou
Družstva je irelevantný, ak odporkyňa nemohla o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Podľa
jeho názoru nie je správny záver súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi
škodou, ktorá mu vznikla a porušením zákonných povinností odporkyňou spočívajúcich v nesprávnomvýkone dohľadu, ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 Z.z. (ZoCP). Ku škode navrhovateľa došlo v
rámci porušenia zákonnej povinnosti odporkyne vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a
nie v dôsledku toho, že navrhovateľ nebol „bdelý“. Súd prvého stupňa svojím výkladom umožňuje, aby

došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov, ktorý ako vhodné a zákonom chránené
zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich investovania v rámci subjektov dohliadaných
odporkyňou. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 ZoCP je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie
informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom
podľa § 135 ods. 1 zákona, ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007, Družstvo ako vyhlasovateľ

verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom
zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2 ZoCP mala odporkyňa zisťovať, čo v prípade Družstva ani
Obchodníka s CP neurobila, všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp. nedodržiavaní povolenia
na činnosť vydaných NBS Družstvu a obchodníkovi, čo v prípade Družstva bol prospekt investícií
vydaný ešte vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS.
Povinný zákonný dohľad zo strany NBS bol dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať

informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane
rizík, ktorým sú resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou
obchodníka a vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných
subjektov. V skutkovo a právne totožnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané,
že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia

nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti
CI HOLDING a.s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka. Družstvo malo všetky peňažné
prostriedky získané od navrhovateľov (svojich členov) investované v subjekte personálne a majetkovo
prepojenom s obchodníkom a družstvom. V konaní sp. zn. 7C/206/2011 bolo ďalej zistené, že NBS
sa napriek zisteniam o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio

bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to
zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o.,
pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s., a vo
všetkýchtrochspoločnostiachbolnavyšečiužčlenompredstavenstvaalebokonateľomN..I.Č.,vtedajší
predsedapredstavenstvaobchodníka.Toznamená,žeNBSajnaďalejakceptovalastav,žeceléportfólio

družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom.
Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom
konštatovala, že obchodník porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani
po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10 000 eur, rovnako
ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu z roku 2007, nevyužila svoje kompetencie v zmysle

zákona o cenných papierov a neprijala žiadne následné kontrolné opatrenia, ako napr. predbežný alebo
celkový zákaz činnosti obchodníkovi alebo Družstvu, resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi
alebo udelenie peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva Družstva alebo obchodníka. Týmto
podcenením situácie odporkyňa umožnila ďalšiu činnosť Družstva aj obchodníka, čo vyústilo v roku 2010
do nedostupnosti navrhovateľom vložených prostriedkov do Družstva. NBS následne svojim postupom

potvrdila tieto tvrdenia navrhovateľa o tom, že družstvo ako aj obchodník dlhodobo porušovali zákon o
cenných papieroch, keď NBS dňa 4.3.2011 obchodníkovi odňala licenciu na činnosť a Družstvu zakázala
činnosť až v roku 2011. Tolerovala tak porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku
2011. V ďalšom navrhovateľ poukázal na to, že NBS rozhodnutím z 30.5.2011 zakázala družstvu predaj
majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií.

Z výpočtu nedostatkov vytýkaných NBS v prospekte investícií je nepochybné, že Prospekt bol
neaktuálny v základných, a z pohľadu investorov rozhodujúcich skutočnostiach. NBS účelovo ustálila
trvanie neaktuálnosti prospektu až od mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje
zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k
31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva

družstvazaúčelomprerokovanianezrovnalostíaproblémov(údajeosubjektoch,ktoréovládajúdružstvo
boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009, údaje o subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené
boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť
z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné
strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva boli neaktuálne už k 31.12.2006). Z uvedeného

potom vyplynulo, že Družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods.
1 písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od roku
31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia
o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť.Ohľadom predčasnosti návrhu na začatie konania navrhovateľ uviedol, že žiadna platná právna
norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak navrhovateľ
doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru odporkyne, ako

aj prvostupňového súdu povinný mu dané plnenie vrátiť. Takýto záver nie je v súlade s platnou
legislatívou SR. Zákon č. 514/2003 Z.z. neustanovuje, nevyžaduje a dokonca ani nepripúšťa žiadne
predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu.
Ak škoda predstavuje majetkovú ujmu v podobe skrátenia majetkového stavu poškodeného, nedá sa
vznik škody bez ďalšieho spojiť s formálnym ukončením konkurzného konania. Ak by prebiehajúce

konkurzné konanie vylučovalo podanie občianskoprávnej žaloby o náhradu škody, potom by zákon
o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti
za škodu, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Navrhovateľ napokon
v odvolaní namietol, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné
dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané
spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p.. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 11/2010 z 31.1.2012.
K odvolaniu sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne a právne správny potvrdil. Odporkyňa má za to, že
prvostupňový súd v prejednávanej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil listinné
dôkazy, dostatočne a správne zistil skutkový stav a dospel aj k správnemu a riadne odôvodnenému

rozhodnutiu v predmetnej veci.
Zdôraznila, že ide o účelové tvrdenie navrhovateľa, že všeobecný súd musí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania (poukaz na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 115/03,
III.ÚS 209/04, I.ÚS 241/07 a uznesenie NS SR 4 Cdo 58/2012). Uviedla, že navrhovateľ nevyužil všetky
možnosti na vymoženie svojho nároku, keď nepodal žiaden návrh proti členom predstavenstva ani

členom kontrolnej komisie družstva, ktorí boli v zmysle Obchodného zákonníka ako aj stanov družstva
DPSI zodpovední za jeho riadenie a tiež za hospodárenie a nakladanie s majetkom družstva PDSI. K
námietke navrhovateľa, že odporkyňa nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu uviedla, že
jej kompetencie sú dané platnými právnymi predpismi, vrátane Ústavy SR a má za to, že postupovala v
súlade s ústavou, nebola nečinná a ani nespôsobila žiadne zbytočné prieťahy pri svojom postupe voči

družstvu PDSI, ale aj obchodníkovi CI, dodržiavala zákonné pravidlá ustanovené zákonom o dohľade
a zákonom o cenných papieroch. Zároveň odporkyňa uviedla, že až od účinnosti novelizovaného ust.
§ 129 ods. 3 ZoCP, teda až od 1.6.2010 mohla dohliadať, či družstvo dodržiava schválený Prospekt
investície. Pri Prospekte investície nešlo o také rozhodnutie odporkyne, ktorým by určila vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt nejaké podmienky, ktoré by vyhlasovateľ mal dodržať. Taktiež

povinnosť aktualizovať Prospekt investície podľa § 125 c) ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP
bola stanovená vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 1.1.2009. Počas celej doby
od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt štatutárny zástupca vyhlasovateľa zodpovedal a
zodpovedá investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície v zmysle § 128 ods. 1,
písm. h) ZoCP. V ďalšom odporkyňa argumentovala zhodne so svojim vyjadreniami pred súdom prvého

stupňa.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Vo veci dňa 9.6.2015 verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods.
3, v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., nakoľko preskúmaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu

predchádzalo zistil, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech, keďže prvostupňový súd na
základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav veci (ust. § 153 ods. 1 O.s.p.), vec správne
právne posúdil a na danú právnu vec správne aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka,
svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p..
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. V tomto smere odvolací
súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Je nesporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou družstva, ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, v predmetnom konaní bol však sporný rozsah takéhoto dohľadu.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že až od účinnosti novelizovaného ust.
§ 129 ods. 3 ZoCP zákonom č. 129/2010 Z.z., teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľaverejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície. Teda
až od uvedeného dňa mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený Prospekt investície.

Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods. 4
ZoCP bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe
novelizovaného ust. § 127 ods. 4 ZoCP zákonom č. 558/2008 Z.z..
Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za
pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ ZoCP). Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, ZoCP neukladal
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti
rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov. Je preto správny názor súdu prvého stupňa,
že tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať a nevykonávala ani dohľad nad
finančnými ukazovateľmi Družstva. Podľa platnej právnej úpravy mohla kontrolovať len to, či Družstvo
plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 ZoCP.

V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou
je spojené riziko a že doterajší, alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129
ods. 1 písm. b/ ZoCP, v znení platnom do 21.7.2013, § 126 až 130 boli zo ZoCP vypustené novelou,
vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z., účinným dňa 22.7.2013). Nemožno pričítať na ťarchu NBS, ak
si týchto skutočností navrhovateľ nebol vedomý. To isté platí aj pokiaľ ide o jeho argumentáciu, že o

rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemala vedomosť.
Vzhľadom na vyššie uvedené je nesporné, že v predmetnom konaní nebol preukázaný základný
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá mala vzniknúť navrhovateľovi nesprávnym úradným
postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., v danom prípade Národnou bankou Slovenska.
Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní

poukazoval navrhovateľ, odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s podrobnou argumentáciu odporkyne.
Z rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že návrh o náhradu škody proti štátu možno
podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za
škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v
konkurznom konaní žiadnu sumu. To v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri

rozvrhu, a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ešte uvádza, že miera možného uspokojenia
veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom
schváleníkonečnejsprávy,akznejbudezrejmé,žedosiahnutývýťažokspeňaženiakonkurznejpodstaty
nebude stačiť na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže bude jasné,

že za daných okolnosti navrhovateľ nebude mať šancu od Družstva vymôcť žiadne odškodnenie.
V predmetnom konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo ešte k speňažovaniu
majetku z podstaty, a preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o
speňažovaní majetku. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky nie je vyriešená. Vzhľadom na
túto skutočnosť nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého stupňa, že návrh

bol podaný predčasne.
S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142 ods.

1O.s.p.. V odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne
trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.