Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513205516
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8513205516.10

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu: S. obchodná
banka, a.s., IČO: 36854140 so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne
zastúpeného: HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 35 885 459 proti žalovaným: 1./ L. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, 2./ Y. Q., nar.
X.X.XXXX, bytom N. XX, v konaní o zaplatenie 3 884,37 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a v časti uloženia povinnosti žalovaným v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku sumu vo výške 2 845,25 eur (úrok z úveru, úrok
z omeškania, poplatky - vyčíslené ku dňu 6.12.2016) a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
1 676,15 eur (úroky z úveru a poplatky) od 7.12.2016 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou, doručenou súdu dňa 14.10.2013 a zmenenou dňa 11.11.2013, sa domáhal
zaplatenia istiny vo výške 3 884,37 eur, úroku vo výške 15,90 % ročne zo sumy 2 608,24 eur
od 17.9.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2 608,24

eur od 17.9.2013 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 887,30 eur do
17.9.2013dozaplateniaanáhradytrovkonania. Žalobuodôvodniltým,žesožalovanýmiuzavrelZmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR zo dňa 4. 5. 2011, na základe ktorej poskytol žalovaným
peňažné prostriedky na jednorazové čerpanie (spotrebiteľský úver) do výšky úverového limitu 3 000 eur,
ktorý bol úročený úrokovou sadzbou 15,90 % ročne. Žalovaní sa zaviazali uvedený úver splatiť žalobcovi
36 mesačnými splátkami, splatnými vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.6.2011, s dátumom

poslednej splátky 15.5.2014, pričom splátky č. 1 až 35 boli dohodnuté vo výške 105,87 eur a výška
poslednej splátky mala byť určená žalobcom na základe priebehu splácania úveru.
Nakoľko žalovaní úver nesplácali a boli v omeškaní s platením viac než dvoch splátok a súčasne aj
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, žalobca vyhlásil zosplatnenie úveru ku dňu 15.5.2012 a
vyzval žalovaných na zaplatenie celej dlžnej sumy 2 959,21 do 27.5.2012. Ku dňu 16.9.2013 bol dlh
žalovaných vo výške 3 884,37 eur, ktorý pozostával z istiny vo výške 2 608,24 eur, riadneho úroku vo

výške 760,30 eur, úrokov z omeškania vo výške 388,83 eur a poplatkov vo výške 127,00 eur. Do podania
žaloby žalovaní uhradili sumu 740,10 eur.

2. Súd žalovaným doručil žalobu a poučil strany o ich procesných právach a povinnostiach a žalovaných
vyzval, aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadrili k žalobe a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu
neuznávajú,uviedlivovyjadrenírozhodujúceskutočnosti,pripojililistiny,naktorésaodvolávajúaoznačili

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.3. Žalovaní v podaní, doručenom súdu dňa 16.11.2016, uviedli, že dlh splatili podľa splátkového
kalendára a voči žalobcovi nemajú žiadnu nezaplatenú pohľadávku.

4. Na základe výzvy súdu žalobca podaním zo dňa 6.12.2016, označeným ako čiastočné späťvzatie
žalobného návrhu, uviedol, že zo strany žalovaných došlo od zaslania návrhu na schválenie súdneho
zmieru k čiastočným úhradám vymáhanej pohľadávky. Do podania vyjadrenia na výzvu súdu došlo iba
k úhrade žalobou uplatnenej istiny. Žalobcom uplatnený zákonný nárok, spočívajúci v príslušenstve
pohľadávky však nebol uspokojený a žalovaní od 29.12.2015 nevykonali žiadne ďalšie úhrady. Žalobca

preto naďalej trval na uplatnenom nároku aj v časti príslušenstva pohľadávky a žiadal, aby súd zaviazal
žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 845,25 eur, úrok z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 1676,15 eur od 7.12.2016 do zaplatenia a trovy konania, čo súd posúdil
ako zmenu žaloby. Súd uznesením č. k. 5C/19/2014-125 zo dňa 27.4.2017 pripustil navrhovanú zmenu
žaloby v zmysle podania žalobcu zo dňa 6.12.2016, keďže výsledky doterajšieho konania mohli byť
podkladom pre konanie o zmenenej žalobe.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 27.4.2017, na ktoré sa žalobca, jeho právny
zástupca a žalovaní napriek riadnemu a včas doručenému predvolaniu nedostavili. Žalobca a jeho
právny zástupca neúčasť na pojednávaní ospravedlnili podaním, doručeným súdu dňa 21.4.2017 a
žiadali, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovaní svoju neprítomnosť ospravedlnili telefonicky dňa

20.4.2017 a oznámili, že sa so žalobcom telefonicky dohodli na mimosúdnom riešení. Súd v súlade s
§ 180 CSP vec pojednával v ich neprítomnosti.

6. Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov - zmluvou o úvere (čl. 6-11),
oznámením o zosplatnení úveru (čl. 12), informatívnym výpisom žalobcu z OR (čl. 16-21), kartou klienta

(čl. 71), Všeobecnými obchodnými podmienkami (čl. 103-113), Sadzobníkom ČSOB pre FO (čl. 29-47),
písomnými vyjadreniami žalobcu (čl. 26, 87, 96), písomným vyjadrením žalovaných (čl. 93), ako aj
obsahom celého spisu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:

7. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR uzavretej dňa 4.5.2011 žalobca ako

veriteľ poskytol žalovaným ako dlžníkom peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru vo výške
3 000,00 eur, ktoré mohli čerpať jednorázovo a bez uvedenia účelu. Žalovaní sa zaviazali uvedené
finančné prostriedky vrátiť žalobcovi s úrokom 15,90 % ročne, pri RPMN 20,28 %, a to 36 mesačnými
anuitnými splátkami, splatnými vždy k 15. dňu v mesiaci, s dátumom prvej splátky 15. 6. 2011 a poslednej
splátky 15. 5. 2014, pričom anuitné splátky č. 1 až 35 boli dohodnuté vo výške 105,87 eur a výška

poslednej splátky mala byť určená žalobcom na základe priebehu splácania úveru. Celková čiastka,
ktorú mal dlžník zaplatiť, bola 3 943,46 eur. Priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy bola 20,04 %. Za
poskytnutie úveru bol stanovený poplatok vo výške 60 eur a za vedenie účtu poplatok 2 eur mesačne.

8. Súčasťou uvedenej zmluvy boli Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery, predzmluvný

formulár a Všeobecné obchodné podmienky, ktoré neboli zo strany žalovaných verifikované.
Podľa bodu 1.3. Obchodných podmienok súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky pre ČSOB
spotrebiteľské úvery, Predzmluvný formulár a Všeobecné obchodné podmienky banky a v prípade, že
sa dojednáva i poistenie úveru aj Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie.
Podľa bodu 9.1. písm. a) Obchodných podmienok, v prípade, že nastane skutočnosť, ktorá znamená, či

vyvolá podstatnú zmenu podmienok, za ktorých bola Zmluva uzatvorená a ktorá môže podľa posúdenia
Banky ohroziť včasné a úplné splnenie záväzkov Dlžníka, najmä dlžník bude v omeškaní so splatením
akejkoľvek sumy voči Banke, resp. inému subjektu, ktorý mu poskytol úver, potom je banka kedykoľvek
oprávnená oznámením odoslaným Dlžníkovi písomne vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru.

9. Podľa výpisu z účtu žalovaní skutočne čerpali dňa 4. 5. 2011 úver vo výške 2 948,46 eur. Listom
zo dňa 16. 5. 2012 žalobca oznámil žalovaným zosplatnenie celého úveru dňom 15. 5. 2012 z dôvodu
omeškania so splácaním splátok. Súčasne ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 2 959,21 eur do
27.5.2012. Žalobca vyčíslil pohľadávku ku 16.9.2013 vo výške 3 884,37 eur, ktorá pozostávala z istiny
vo výške 2 608,24 eur, riadneho úroku vo výške 760,30 eur, úrokov z omeškania vo výške 388,83 eur

a poplatkov vo výške 127,00 eur.

10. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a z mesačnej splátky 105,87 eur nevyplýva rozpis splátok
na istinu, úroky a poplatky, ani adresa predajcu, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu.Žalovaní do podania žaloby uhradili žalobcovi sumu 740,10 eur (ako vyplýva z karty klienta na čl. 32)
tromi splátkami od 15.6.2011 do 15.11.2011. Po podaní žaloby žalovaní uhradili žalobcovi istinu (t. j.
sumu vo výške 2 608,24 eur), čo potvrdil v podaní, doručenom súdu dňa 15.12.2016 aj samotný žalobca.

11. Žalobca podaním zo dňa 6.12.2016, označeným ako čiastočné späťvzatie žalobného návrhu,
uviedol, že žalovaní do podania vyjadrenia na výzvu súdu uhradili žalobou uplatnenú istinu. Žalobca
preto naďalej trval na uplatnenom nároku aj v časti príslušenstva pohľadávky a žiadal, aby súd zaviazal
žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 845,25 eur, úrok z omeškania

vo výške 9 % ročne zo sumy 1676,15 eur od 7.12.2016 do zaplatenia a trovy konania. S poukazom
na späťvzatie žaloby žalobcom v časti uplatnenej istiny vo výške 2 608,24 eur s príslušenstvom pred
pojednávaním, bolo potrebné rozhodnúť najskôr o tomto späťvzatí žaloby.
Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Vzhľadom na späťvzatie žaloby, súd postupujúc podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil.

Predmetomkonaniapočiastočnomspäťvzatížalobyostalozaplateniesumyvovýške2845,25eur(ktorá
pozostáva z úroku z úveru, úroku z omeškania a poplatkov vyčíslených ku dňu 6.12.2016) a úroku z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 676,15 eur od 7.12.2016 do zaplatenia.

12. Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Pri určení, či žalobcovi ako právnickej osobe - dodávateľovi, vzniklo právo na vrátenie úveru, ktorý
mal byť poskytnutý žalovaným ako fyzický osobám - spotrebiteľom na osobnú potrebu a nie na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, súd konštatuje, že predmetná zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou a je potrebné na tento právny vzťah aplikovať Smernicu Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla

1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia Obchodného zákonníka
(ďalej len ObZ), ale len pokiaľ neodporujú ust. § 52 - 54 OZ a ZoSÚ. Tiež je potrebné aplikovať
ustanovenie zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t. j. k dňu 4. 5. 2011 (ďalej len ZoSÚ) a zák. č. 250/2007 o

ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS)

13. Podľa § 497 ObZ Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa§502ods.1ObZ Oddobyposkytnutiapeňažnýchprostriedkovjedlžníkpovinnýplatiťznichúroky
v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú
banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné
podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1 ObZ Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

14. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu

podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracovanév jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7 (2).

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

15. Uzatvorená zmluva o úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy, preto je potrebné tento právny
vzťah posudzovať, ako je uvedené vyššie podľa ustanovení OZ, podľa zákona o ochrane spotrebiteľa
a podľa zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia tejto zmluvy o úvere.

16. Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.
Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom
Podľa § 52 ods. 2 OZ Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods. 2 OZ Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

Podľa § 53 ods. 5 OZ Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 OZ Ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných
prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty
poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté
peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia

súdupovinný,dodávateľjepovinnýbezzbytočnéhoodkladuvrátiťspotrebiteľoviplnenie,ktorépresahuje
výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.
Podľa § 54 ods. 1 OZ Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 559 OZ splnením dlh zanikne.

17. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ), účinného v čase
uzavretia zmluvy (4.5.2011). Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 ZoSÚ Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal

spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné
percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,
Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré

je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere Zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu.
Podľa § 10 ods. 3 ZoSÚ Veriteľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi aj písomne alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, zvýšenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo iných
splatných poplatkov, a to najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny, ak tento zákon v

§ 12 ods. 2 neustanovuje inak.
Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

18. Podľa § 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS)a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,
b) predávajúcim je podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje

služby.
Podľa § 5 ods. 1 ZoOS výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa,
najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo
zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.
Podľa § 7 ods. 1 ZoOS nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa § 7 ods. 2 ZoOS Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 7 ods. 4 ZoOS za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé

opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík,
ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č.

19. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že nárok
uplatnený žalobcom pri podaní žaloby na súd bol dôvodný len čiastočne.

20. Je nepochybné, že žalobca uzavrel so žalovanými zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Uvedený
typ zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej
strane je tiež nepochybné, že žalovaní v danom prípade vystupovali ako fyzické osoby, ktoré úverom
zabezpečovali svoje potreby, teda ako spotrebitelia, kým žalobca pri poskytovaní úveru vystupoval

ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a
povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru. V takomto
prípade okrem zmluvy o úvere je potrebné prihliadať aj na úpravu zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave ObZ a OZ takáto zmluvu musí mať
náležitosti upravené týmto zákonom. Zároveň je potrebné aplikovať na daný prípad aj ustanovenia § 52

- § 54 OZ o spotrebiteľských zmluvách.

21. Ustanovenie § 53 OZ vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu
s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby
koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedná

poctivému prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je nutné
zdôrazniť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako
aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré
sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu

terminológiu nemá možnosť, či už vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa
týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára, ktorý
má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ
spravidla obsah zmluvy nemení.

22. Súd má za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 4.5.2011 neobsahuje všetky obligatórne
náležitosti, ktoré vyžaduje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy.
V prvom rade v zmluve absentuje adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu
alebo sťažnosť - povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. c) citovaného zákona. Ďalej v zmluve chýba

údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a to údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z gramatického výkladu
tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zmyslom tohto ustanovenia, a to bol aj zámer zákonodarcu,
je, aby bolo jednoznačné, koľko je splátka istiny, koľko splátka úrokov a koľko splátka poplatkov.

23. Súd má za to, že žalobca v úverovej zmluve neuviedol obligatórne náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,nesplnilsipovinnosťvyplývajúcuzuvedenýchzákonnýchustanovení,atojednakv úverovej zmluve neuviedol adresu, kde môžu spotrebitelia uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ako ani
nerozpísal žalovaným ako spotrebiteľom splátky istiny, úrokov a poplatkov.

24. Je zrejmé, že žalovaní úver čerpali, zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 11 ods. 1 absenciu vyššie
uvedených údajov (údajov podľa § 9 ods. 2 písm. c/ a k/) sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov a potom žalobca má nárok len na rozdiel medzi poskytnutým
a splateným úverom.
Na základe uvedeného má súd za to, že úver poskytnutý žalovaným je bezúročný a bez poplatkov, teda

žalobca má právo len na vrátenie skutočne vyplatenej sumy, t.j. 2 948,46 eur. Žalovaní do podania
žaloby na súd podľa platobnej histórie predloženej žalobcom (čl. 28 a 71) zaplatili žalobcovi sumu
740,10 eur a podľa oznámenia žalobcu, doučeného súdu dňa 15.12.2016, žalovaní uhradili žalobcovi
uplatňovanú istinu, t.j. sumu 2 608,24 eur (čl. 26), teda spolu uhradili 3 348,35 eur (2 608,24 + 740,10),
t. j. uhradili žalobcovi viac, ako mu vyplatil, preto súd žalobu v časti uplatnenej sumy 2 845,25 eur - úrok
z úveru, úrok z omeškania, poplatku vyčíslených ku dňu 6.12.2016 a úroku z omeškania vo výške 9 %

ročne zo sumy 1 676,15 - úroky z úveru a poplatky od 7.12.2016 do zaplatenia žalobu zamietol.

25. Súd dodáva, že naviac zmluvné úroky by patrili žalobcovi len do dňa zosplatnenia úveru, ku ktorému
došlo dňom 15.5.2012 za predpokladu, ak by zmluva bola platne uzavretá. Tento názor vyplýva z
ustálenej súdnej praxe, súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/201,2 ako aj

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 59/1998, z ktorých vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné
úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je
povinný platiť iba úroky z omeškania. Žalobca v uplatňovanej sume 2 845,25 eur presne nešpecifikoval
a nevyčíslil, koľko z tejto sumy je úrok z úveru, koľko je úrok z omeškania a z akej sumy, v akej výške a
odkedy žiada úrok z omeškania a s akým ročným úrokom a tiež nevyčíslil, koľko z tejto sumy sú poplatky

a tiež neuviedol, ako dospel ku sume 1 676,15 eur, koľko z tejto sumy sú úroky z úveru a koľko poplatky,
preto súd žalobu zamietol aj z toho dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a tiež zamietol
žalobu v časti uplatňovaného úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z úroky z úveru a z poplatkov.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci

úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania a tiež podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca zobral žalobu späť v časti
zaplatenia sumy istiny z dôvodu, že žalovaní po podaní žaloby uhradili uvedenú sumu a vo zvyšnej
časti bol neúspešný, teda v časti späťvzatia žaloby, zastavenie konania zavinil žalovaní, ale len vo

výške 2 208,36 eur. Vo zvyšnej časti zavinil zastavenie konania žalobca. Žalobca bol neúspešný v časti
uplatňovanej sumy vo výške 2 845,25 eur a úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 1 676,15 eur a
v tejto časti by mali nárok na náhradu trov konania žalovaní. Žalovaní si trovy konania neuplatňovali
a zo spisu nevyplýva, aby im nejaké trovy konania vznikli. Ak súd dôvodnosť žaloby vyvodí len zo
skutočnosti, že strana sporu po podaní žalobu zaplatí žalovanú sumu, ide o formalistický postup, pričom

princíp procesného výsledku nemožno chápať formálne, nakoľko nielen petit, ale aj žalobné tvrdenie,
teda dôvody žaloby vyjadrujú, prečo sa žalobca žalovaného plnenia domáha (nález Ústavného súdu ČR
zo 17. januára 2017, sp. zn. III. ÚS 2741/16). V danom prípade má súd za to, že síce žalobca zobral
žalobu späť pre správanie žalovaných, ktorí po podaní žaloby uhradili žalovanú istinu, avšak táto žaloba
aj s poukazom na vyššie uvedené bola dôvodná už v čase jej podania len sčasti. Súd preto s poukazom

na vyššie uvedené ustanovene § 255 ods. 2 CSP a § 206 ods. 1 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak
tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže
intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP).Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.