Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 10, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Pc/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516203330
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516203330.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľa F.

H., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, R. V., t..č. B. č. X, R. V. proti povinnému platiť výživné Y. H., nar.
X.X.XXXX, bytom H. XX, R. V. v konaní o určenie výživného na dospelé dieťa takto

r o z h o d o l :

I. Y. H., nar. X.X.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľke F. H., nar. XX.X.XXXX
sumou 28,- eur mesačne vždy do 20-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

II. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

III. Dlžné výživné za obdobie od 6.9.2016 do 10.4.2017 v sume 182,93 eur, je Y. H. povinný zaplatiť
navrhovateľke F. H. spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 15,24 eur až do úplného
zaplatenia dlžného výživného, pod následkami straty výhody splátok.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľkasapodanýmnávrhomzodňa6.9.2016domáhalaprotiotcovi-povinnémuplatiťvýživné
určenia výživného vo výške 200,- eur mesačne od 1.9.2016, splatných vždy ku 10. dňu v kalendárnom
mesiaci. Zameškané výživné od 1.9.2016 žiadala zaplatiť do 3 dní.

2. V návrhu navrhovateľka uviedla, že je študentkou 4. ročníka Obchodnej akadémie v Starej Ľubovni.
Jej otec - povinný platiť výživné jej od novembra 2008 neprispieva nastravu a bývanie, ani na školu a
oblečenie. Vzhľadom na to, že je v maturitnom ročníku má zvýšené výdavky. Poukázala, že sa pripravuje
na svoje budúce povolanie, nemá žiaden finančný príjem ani iný majetok.

3. Otec - povinný platiť výživné v písomnom podaní zo dňa 22.9.2016 žiadal návrh na určenie výživného

vplnomrozsahuzmietnuť.Poukázalnatúskutočnosť,že12hodíndenneopatrujesvojuťažkozdravotne
postihnutú matku a jeho reálny príjem je len z tejto činnosti. Má za to, že navrhovateľka má v mieste
trvalého bydliska vytvorené všestranné podmienky pre svoj telesný a duševný rozvoj a celkový komfort
na vzdelávanie (počítač, farebná tlačiareň, pripojenie na internet, knihy, teplo, strava). Podľa jeho názoru
je dcéra pod stále väčším negatívnym vplyvom svojej matky, nespolupracuje, klame. Má vedomosť o
tom, že brigádovala, čo sa dozvedel od cudzích ľudí, avšak nevedel uviesť výšku jej zárobku. K týmto
tvrdeniam otec - povinný platiť výživné doložil množstvo listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v

súdnom spise č.l. 21 až 248.

4. Súd vykonal výsluch účastníkov konania na pojednávaní dňa 13.3.2017a oboznámil sa s
predloženými listinnými dôkazmi. Navrhovateľka zotrvala na svojom návrhu, poukázala, že ještudentkou 4. ročníka Obchodnej akadémie v Starej Ľubovni, pričom otec - povinný platiť výživné jej od
roku 2009 ničím neprispieva na jej výživu, neprispel jej ani na jej narodeniny, meniny ani iné sviatky.
Špecifikovala svoje výdavky v súvislosti so stužkovou ako šaty vo výške 57,50 eur, spodné prádlo vo

výške 12,98 eur, lodičky 26,55 eur, oznámenia vo výške 35,75 eur. Bežné mesačné výdavky predstavujú
35,- eur hygienické potreby, 15,- eur lekár resp. lieky, 30,- eur študijné pomôcky, 250,- eur strava, 25,-
eur krúžky, 8,- eur telefón, 12,- eur internet. Ďalej poukázala, že v súvislosti so stravovaním v škole
platila v roku 2013 - 92,- eur, v roku 2014 - 138,08 eur a v roku 2015 sumu 104,28 eur v školskom roku
2016 sa v škole nestravuje, stravuje sa doma. Ďalej uviedla, že v mesiaci september 2015 až jún 2016

brigádovala v bare Chameleón ako čašníčka počas víkendov a jej zárobok činil mesačne cca 70,- eur.
Spolusmatkoubývajúvpodnájmeodroku2009,kedyopustilispoločnúdomácnosť.Poukázala,žespolu
s otcom nevychádza, snažila sa s ním vychádzať avšak otec bol k nej agresívny, hulvátsky a raz došlo
k incidentu medzi ním a jej bratom kedy sa obaja pobili. Uviedla, že jej otec je vlastníkom nehnuteľností
zapísaných v katastri nehnuteľnosti a podľa jej názoru má finančné prostriedky, nakoľko má predplatené
časopisy a posiela peniaze na tipsport v stávkovej kancelárii. Uviedla, že všetku starostlivosť a finančné

náklady znáša jej matka a predložila súdu fotokópiu daňového priznania matky za rok 2016, z ktorého
vyplýva, že základ dane za uvedené obdobie bol vo výške 799,11 eur a matka navrhovateľky nebola
zaviazaná platiť žiadnu daň. Uviedla, že je pravdou, že jej otec sa stará o svoju matku má však za to, že
jej zdravotná situácia nie je až taká zlá a stará matka sa vie o seba postarať a žiadala, aby súd návrhu
vyhovel a zaviazal otca platiť výživné vo výške 200,- eur mesačne.

5. Otec navrhovateľky - povinný platiť výživné nesúhlasil s podaným návrhom uviedol, že od roku 2009
sa stará o svoju zdravotne ťažko postihnutú matku. Poukázal na rozhodnutie Úradu práce sociálnych
vecí a rodiny v Starej Ľubovni, ktorým mu bol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je F. H. mesačne vo výške 60,10 eur mesačne s účinnosťou

od 1.6.2010 a rozhodnutím Úradu práce sociálnych veci a rodiny v Starej Ľubovni zo dňa 12.7.2016
bol uvedený príspevok znížený na sumu 59,26 eur mesačne. Poukázal na to, že jeho matka potrebuje
12 hodinovú starostlivosť. Ďalej má za to, že navrhovateľka má mieste trvalého bydliska vytvorené
dobré zázemie. Otec - povinný platiť výživné na pojednávaní opakovane prezentoval, že sa dcéra môže
vrátiť do miesta trvalého bydliska - do bytu, ktorý obýva so svojou starou matkou. Príjmom povinného

platiť výživné je príspevok na opatrovanie, iné príjmy nemá a zamestnať sa nemôže s poukazom na
starostlivosť o svoju matku. Špecifikoval svoje nevyhnutné náklady na živobytie, a to: hygienické potreby
30,- eur, zdravotné potreby 45, eur, ošatenie 30,- eur, 220,- eur strava, 6,- eur internet, 70,- eur auto,
nájom a inkaso 240,- eur, pričom tieto výdavky sa hradia výlučne z dôchodku jeho matky a poukázal aj
tú skutočnosť, že v roku 2016 si zobral pôžičku vo výške 1.000,- eur od F. F..

6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

8. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona a to zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.

9. Podľa zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení suma minimálneho výživného činí
počnúc dňom 1.7.2015 v zmysle Opatrenia Ministerstva sociálnych vecí a rodiny sumu 27,13 eur.

10. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť ( § 62 ods. 5 Zákona o rodine ).

11. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.12. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Podľa § 217 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

14. Podľa § 217 CSP ods. 2 ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na

plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

15. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 156 CMP účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba,

ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

17. Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

18. Kritéria na posúdenie plnenia vyživovacej povinnosti na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej
súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa, pričom odôvodnenosť potrieb
vyžaduje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu
k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna, závisí od veku, duševnej a
psychickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, formy

prípravy nabudúce povolanie.

19. Vyživovacia povinnosť voči deťom je prvoradou povinnosťou rodiča, plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, pričom medzi
rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať

sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Určenie
výšky výživného je individuálne v každom prípade.

20.Pristanovenímieripovinnostikaždéhorodičapodieľaťsanavýživedieťaťasúdzohľadnilskutočnosť,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, pričom osobná starostlivosť nie je zohľadňovaná

len vo vzťahu k maloletým deťom. Osobná starostlivosť je postavená na roveň finančným plnenia, čím
sa poskytuje ochrana majetkovým nárokom osoby, zabezpečujúcej svojou prácou fungovanie rodiny a
spoločnej domácnosti na úkor vlastnej zárobkovej činnosti.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka je dieťaťom povinného

platiť výživné, ktoré nie je schopné sa samo živiť, keďže je študentkou dennej formy štúdia na
Obchodnej akadémii v Starej Ľubovni, je teda nepochybné, že vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke
trvá. Navrhovateľka spolu s matkou žijú v podnájme (nájomné predstavuje 220,- eur), zo spoločnej
domácnosti odišli v roku 2009. Vzťahy medzi ňou a otcom - povinným platiť výživné sú narušené.
Navrhovateľka v dôsledku fyzického ataku zo strany otca sa odmieta vrátiť do miesta trvalého bydliska

k otcovi, kde má podľa vyjadrení otca vhodné podmienky na štúdium. Otec - povinný platiť výživné
ničím neprispieva na výživu svojej dcéry - navrhovateľky, a to od roku 2009. Vyživovacia povinnosť voči
navrhovateľkenebolasúdomdoposiaľurčená,atoanivčasekeďbolamaloletá.Jejvýživuastarostlivosť
zabezpečuje výlučne matka. Matka navrhovateľky je živnostníčka, základ dane podľa predloženého
potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016 činil sumu 797,11

eur.

22. Navrhovateľka má výdavky zabezpečením učebných pomôcok a nákladov na stravu, hygienu.

23. Súd mal preukázané, že príjem otca pozostáva z príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým

zdravotným postihnutím jeho matky F. H., vo výške 59,62 eur mesačne. Iný príjem nemá a svoje
náklady uhrádza výlučne z dôchodku jeho matky. Z predloženého výpisu zo živnostenského registra
súd zistil, že otec navrhovateľky má od 25.6.2016 pozastavenú živnosti, a to do 25.9.2016. Otec
navrhovateľky je spoluvlastníkom nehnuteľností vedených na Okresnom úrade, Správa katastra StaráĽubovňa, vedených na LV XXXX, LV č . XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX kat. územia J., a LV č. XXXX
kat. územia R. V..

24. Navrhovateľka je študentkou, nemá ukončenú prípravu na budúce povolanie a otec navrhovateľky
si dobrovoľne neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči nej už od roku 2009. Súd z vyššie uvedených
dôvodov návrhu navrhovateľky vyhovel a určil výživné tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

25. Výšku výživného súd určil v sume 28,- eur s poukazom na majetkové pomery otca. Ide o takmer
minimálne výživné, nakoľko minimálne výživné v zmysle zák. č. 601/2003 Z.Z. o životnom minime v
spojení s opatrením Ministerstva sociálnych vecí a rodiny je stanovené v sume 27,14 eur. Súd má zato,
že určené výživné je primerané. Pri určenií výživného, súd vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia
§ 62 ods. 3 Zák. o rodine, a to že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu.

26. Súd povolil otcovi navrhovateľky - povinnému platiť výživné splácať dlžné výživné od 6.9.2016 do
10.4.2017 vo výške 182,93 eur (t.j. ((28,- eur/30 dní x 6 dní)= 5,60 eur za mesiac september) + 28,-
eur x 6 mesiacov = 168,- eur (október, november, december, január, február, marec) + (28,- eur/30 x 4
dni) =9,33 eur)). Súd pri určení výšky splátky zohľadnil tú skutočnosť, aby dlžné výživné bolo splatené

do jedného roka.

27. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Stará Ľubovňa.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a

ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, uvedenie spisovej značky tohto konania, uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s

prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa
§ 370 a nasl. CMP.