Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 20, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 7C/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215226597
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1215226597.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej

veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti
žalovanému: Union poisťovňa, a. s., Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 31 322 051, o zaplatenie 4.840,22
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4.840,22 eur s 5,25 %-ným úrokom z omeškania ročne od
22.05.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému náhrada trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, podanou na súd dňa 7.12.2015, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 4.840,22 eur s príslušenstvom (5,25%-ným úrokom
z omeškania od 14.5.2014 do zaplatenie) a náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.2.2014 okolo 9.00 hod. v Bratislave na Dolnozemskej ulici došlo
k poistnej udalosti tak, že poškodený V. C. na motorovom vozidle Kia Rio, J.: H. XXX Q., poistený u

žalobcu, vychádzal z križovatky, keď motorové vozidlo pred ním prudko zabrzdilo, poškodený taktiež
zabrzdil a zozadu do neho narazil Z. Y., motorovým vozidlom J.: G. XXX X., poistený u žalovaného.
V dôsledku nárazu došlo k poškodeniu prevažne zadného nárazníka, predného nárazníka a svetiel.
Účastníci dopravnej nehody spísali správu o nehode a za vinníka súhlasne označili Z. Y., ktorý svoje
zavinenie uznal a podpísal správu o nehode. Oprava motorového vozidla Kia Rio, J.: H. XXX Q. bola
vykonaná v zmluvnom servise Motor - Car Bratislava z havarijného poistenia uzatvoreného u žalobcu.
Žalobca po likvidácii poistnej udalosti vyplatil dňa 10.3.2014 sumu vo výške 5.807,14 eur v prospech

servisu Motor - Car Bratislava, čím na neho prešlo právo na náhradu škody do výšky poistného plnenia.
Preto vyzval žalobca žalovaného listom zo dňa 10.3.2014 na refundáciu škody. Žalovaný uhradil sumu
vo výške 966,92 eur s uvedením, že nenahradí poškodenie prednej časti motorového vozidla z dôvodu,
že motorové vozidlo poistené u žalovaného narazilo do vozidla, ktoré už predtým narazilo do iného
vozidla a toto z miesta nehody odišlo, na základe čoho nezodpovedá za vzniknutú škodu. Na ďalšie
výzvy žalovaný nereagoval.

3. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že škodca, teda poistený žalovaného,
oznámil žalovanému škodovú udalosť dňa 17.2.2014 s tým, že pri popise škodovej udalosti uviedol, že
narazil do zadnej časti vozidla Kia Rio potom, čo toto vozidlo narazilo do vozidla pred ním. Vzhľadom
na rozdielne vyjadrenia účastníkov nehody o jej priebehu, má žalovaný za to, že bolo preukázané lenzavinenie škodcu vo vzťahu k poškodeniu zadnej časti motorového vozidla poškodeného a škodca
nezodpovedá aj za poškodenie prednej časti vozidla poškodeného. Preto žalovaný poukázal žalobcovi
na jeho účet sumu 966,92 eur, čo predstavuje náhradu za opravu zadnej časti vozidla. Žalovaný mal za

to, že nárok žalobcu nie je dostatočne preukázaný. Žalovaný namietal tiež úroky z omeškania, nakoľko
mal za to, že pohľadávka žalobcu sa stane splatnou až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
súdu, pričom poukázal na ust. § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. Žalovaný mal ďalej za to, že nebola
preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla jeho poisteného a vznikom škody
na prednej časti motorového vozidla poškodeného.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkov Z. Y. Z. V. C. a oboznámením sa s obsahom
listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Dňa 13.2.2014 o 9.00 hod. došlo na Dolnozemskej ul. v Bratislave k dopravnej nehode, ktorej
účastníkmi boli V. C., ako vodič motorového vozidla Kia Rio, J.: H. XXX Q. Z. Z. Y. ako vodič morového

vozidla Renault Clio, J.: G. XXX X.. Účastníci nehody spísali správu o nehode, kde obaja označili za
vinníka nehody Z. Y. a obaja správu podpísali.

6. Dňa 14.2.2014 V. C. telefonicky nahlásil škodovú udalosť žalobcovi.

7. Oznámením o škodovej udalosti zo dňa 14.2.2014 oznámil škodovú udalosť žalovanému držiteľ
motorového vozidla J.: G. XXX X., ktorý popísal priebeh nehody tak, že pri prechádzaní križovatky čelne
narazil do motorového vozidla Kia Rio, do jeho zadnej časti potom, čo toto vozidlo narazilo do vozidla
pred ním. Uviedol tiež, že považuje nárok poškodeného za oprávnený.

8. Faktúrou č. 8951400234 vyfakturoval dodávateľ Motor-Car Bratislava s.r.o. S. C. (držiteľovi
motorového vozidla Kia Rio, J.: H. XXX Q.) náklady na opravu v celkovej výške 6.112,78 eur s DPH, a
to na základe cenovej kalkulácie č. 53/2014.

9. Listom zo dňa 7.3.2014 oznámil žalobca S. C., že poistné plnenie vo výške 5.807,14 eur (cena za

opravu 6.112,78 eur - spoluúčasť 305,64 eur) poukázai priamo na účet opravcu. Dňa 10.3.2014 poukázal
žalobca sumu 5.807,14 eur na účet Motor-Car Bratislava s.r.o.

10. Listom zo dňa 6.5.2014 oznámil žalovaný žalobcovi, že zlikvidoval nahlásenú poistnú udalosť zo
dňa 13.2.2014 s tým že poistné plnenie uhrádza vo výške 966,92 eur z dôvodu, že nehradí poškodenie

prednej časti vozidla, keďže jeho poistený písomne uviedol, že narazil do vozidla, ktoré už predtým
narazilo do iného vozidla, ktoré z miesta nehody odišlo. Preto má žalovaný za to, že jeho poistený
nezodpovedá za poškodenie prednej časti vozidla poisteného žalobcu.

11. Na žiadosť žalobcu Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave listom zo dňa 26.11.2014 oznámilo, že

neeviduje predmetnú dopravnú nehodu. Jednalo sa o udalosť, ku ktorej bola privolaná polícia a bolo
zistené, že udalosť nenapĺňa podmienky v zmysle § 64 ods. 2 písm. a, b, c zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke, a teda sa nejedná o dopravnú nehodu ale o škodovú udalosť.

12. Zo spisového materiálu Krajského riaditeľstva PZ Bratislava č. p. Y.- H.-Y.-X-XXX/XXXX vyplýva, že

dňa 13.2.2014 o 9.20 hod. bolo vykonané na Dolnozemskej ul. preverenie oznámenia škodovej udalosti,
ktorej účastníkmi boli Z. Y. Z. V. C.. Účastníkom škodovej udalosti bolo oznámené, že sa nejedná o
dopravnúnehodu,aleoškodovúudalosť,ktorúorgányPolicajnéhozboruneobjasňujú.Z.Y.bolauložená
bloková pokuta v sume 50,- eur za priestupok spáchaný porušením § 17 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z.

13. Listami zo dňa 17.7.2015 a 17.9.2015 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie 4.840,22 eur.

14. Svedok Z. Y. uviedol, že v deň, keď sa stala predmetná nehoda, stáli tri autá na križovatke za
sebou. Keď padla zelená, tak sa rozbehli. Prvé auto za križovatkou zastavilo, druhé doňho nabúralo a on
nabúral do toho druhého. Ten prvý vyšiel z auta, povedal, že jemu sa nič nestalo a odišiel preč. Ostatní

potom zaistili autá a zavolali políciu. Polícia prišla, zdokumentovala to, nafotila to. On potom zaplatil
pokutu a polícia odišla preč. Ďalej svedok uviedol, že to druhé vozidlo bola Kia a táto najprv nabúrala
do toho prvého vozidla, a až potom on nabúral do vozidla Kia. Je si vedomý toho, že mal udržiavať
väčšiu vzdialenosť od predchádzajúceho vozidla, a teda že zavinil, že narazil do tej Kie, ale tá by aj taknarazila do toho pred ňou idúceho vozidla. Ona už predtým do neho nabúrala a toto on nezapríčinil. On
teda zapríčinil len tú zadnú časť a nie aj tú prednú. Spísalo sa to do tej správy o nehode tak, lebo ten
tretí účastník nehody odišiel a poškodený si tam uviedol, že mal poškodenú aj prednú časť vozidla.

15. Svedok V. C. uviedol, že v predmetný deň zo semaforov vchádzal do križovatky s tým, že auto pred
ním prudko zabrzdilo. On tiež zabrzdil a zozadu do neho narazilo vozidlo, a na základe tohto nárazu
on narazil do vozidla stojaceho pred ním. On potom vystúpil z auta a išiel sa pozrieť na škodu. Ten
pán, čo stál pred ním odišiel, že on nič nemá, zrazu ho nebolo. Následne svedok volal políciu. S tým

pánom, čo šoféroval auto za ním spísali správu o nehode. On zaplatil pokutu, lebo on bol vinník, aspoň
tak to polícia uznala. Svedok ďalej uviedol, že to nemohlo byť tak, že on najprv nabúral do vozidla
stojaceho pred ním, určite nič také nepovedal. To, že on nemohol najprv nabúrať do vozidla pred ním
je zrejmé aj z toho, akým spôsobom mali poškodenú prednú časť vozidla on a to vozidlo, ktoré išlo za
ním. Svedok mal vpredu iba trochu posunutý nárazník. Vozidlo, ktoré išlo za ním, malo úplne stlačený
predok. Oni išli približne rovnakou rýchlosťou, takže keby svedok najprv narazil do vozidla stojaceho

pred ním, tak by mal približne rovnaké poškodenie, ako malo idúce vozidlo za ním, keď narazilo do neho.
Ďalej svedok uviedol, že jemu sa podarilo ubrzdiť, keď zastavilo vozidlo pred ním. Lebo on dodržiaval
bezpečnú vzdialenosť.

16. Podľa § 813 ods. 1 OZ ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou

udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

17. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov úč. ku dňu
13.2.2014 poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu

podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá,
došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 11 ods. 7 cit. zák. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

19. Podľa § 15 ods. 1 cit. zák. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok

preukázať.

20. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak

ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

22. S poukazom na cit. zák. ustanovenia a výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že

žalobe je potrebné vyhovieť (v prevažnej časti).

23. Predmetom konania bola náhrada škody spôsobenej pri dopravnej nehode. V konaní nebolo medzi
stranami sporné, že poškodený mal motorové vozidlo (havarijne) poistené u žalobcu, a že motorové
vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená, bolo pre prípad zodpovednosti za škodu poistené u žalovaného.

Tiež nebolo sporné, že k dopravnej nehode došlo dňa 13.2.2014, zavinil ju vodič motorového vozidla
poisteného pre prípad zodpovednosti za škodu u žalovaného, ako ani skutočnosť, že právo na náhradu
škody prešlo na žalobcu po poskytnutí poistného plnenia poškodenému.24. Pokiaľ ide o výšku škody tú spočiatku žalovaný nesporoval. Po výsluchu svedka V. C., ktorý uviedol,
že mal vpredu iba trochu posunutý nárazník, žalovaný uviedol, že rozporuje aj to, že väčšia časť za tú
opravu vozidla bola na prednej časti, pretože sám svedok hovoril o tom, že mal na prednej časti vozidla

iba menší náraz s tým, že je potom nelogické, že väčšia časť opravy bola na prednej časti vozidla.
Avšak po vysvetlení žalobcu, že v zadnej časti vozidla sa nachádza kufor, v prednej časti je motor a
tam sa nachádzajú všetky tie poškodené diely, po predložení fotodokumentácie poškodeného vozidla a
položkovitého rozpisu škody na prednej časti vozidla, už žalovaný v zásade výšku škody nenamietal a
najmä nenavrhol žiadne dokazovanie, ktoré by vyvrátilo tvrdenia a dôkazy žalobcu o výške škody. Preto

mal súd výšku škody za dostatočne preukázanú dôkazmi predloženými žalobcom.

25. Spornou teda zostala otázka či vodič motorového vozidla poisteného u žalovaného zavinil aj škodu
na prednej časti motorového vozidla poškodeného, a teda či táto škoda (na prednej časti motorového
vozidla poškodeného) vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním vodiča motorového vozidla
poisteného u žalovaného (Z. Y.). Žalovaný vychádzal z tohto, že účastníci dopravnej nehody mu

odlišne opísali priebeh dopravnej nehody. Obaja účastníci dopravnej nehody boli v konaní vypočutí
ako svedkovia, pričom zotrvali na svojich tvrdeniach oznámených žalovanému. Účastníkmi predmetnej
dopravnej nehody boli tri motorové vozidlá, pričom sporné bolo, či motorové vozidlo poškodeného najprv
narazilo do pred ním stojaceho vozidla a až potom do neho zozadu narazilo motorové vozidlo škodcu
(tak to tvrdil svedok Z. Y.), alebo najprv narazilo motorové vozidlo škodcu zozadu do motorového vozidla

poškodeného a to potom v dôsledku tohto nárazu narazilo do pred ním stojaceho vozidla (tak to tvrdil
svedok V. C.). Na návrh sporových strán si súd vyžiadal spisový materiál Krajského riaditeľstva PZ
Bratislava, z ktorého ale vyplýva, že polícia túto škodovú udalosť neobjasňovala, ale uložila blokovú
pokutu Z. Y., pretože porušil pravidlá cestnej premávky. Zo správy o nehode, ktorú účastníci podpísali
vyplýva, že nehodu zavinil vodič motorového vozidla poisteného u žalovaného, čo obaja účastníci

nehody podpísali. Vzhľadom na všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil ako dôveryhodnejšiu výpoveď
svedka V. C.. Pritom vychádzal z toho, že aj všetky ostatné dôkazy nasvedčujú tomu, že dopravnú
nehodu, a teda aj škodu na motorovom vozidle poškodeného (aj v prednej časti) zavinil vodič Z. Y..
Svedčí o tom tak správa o nehode podpísaná aj ním, ako aj to, že mu bola políciou uložená bloková
pokuta. Vodič Kadnár pritom mal možnosť už v správe o nehode uviesť svoju výhradu, že nezavinil

škodu v prednej časti motorového vozidla poškodeného alebo podrobnejšie popísať priebeh nehody, no
neurobil tak. Začal to tvrdiť až neskôr pri oznámení poistnej udalosti svojej poisťovni (žalovaný), preto
sa jeho tvrdenia javia menej dôveryhodné, ako tvrdenia svedka V. C..

26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe v časti istiny vyhovel v celom rozsahu.

27. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho dlhu, preto súd žalobcovi priznal spolu s istinou
aj úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne avšak až od 22.5.2014 (žalobca žiadal od 14.5.2014) do
zaplatenia, vsúladesustanovením§517ods.2Občianskehozákonníkavspojenís§3nariadeniavlády
č. 87/1995 Z. z. Súd pritom vychádzal z toho, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti najneskôr

dňa 6.5.2014 (list, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi likvidáciu poistnej udalosti je zo dňa 6.5.2014),
pričom skorší dátum ukončenia šetrenia poistnej udalosti nebol preukázaný. Vychádzajúc z ust. § 11
ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. bol teda žalovaný povinný do 15 dní od tohto dátumu poskytnúť poistné
plnenie, do omeškania sa teda dostal až dňa 22.5.2014.

28. Pokiaľ žalovaný namietal, že sa nemohol zatiaľ dostať do omeškania, nakoľko splatnosť poistného
plnenia nastane až po právoplatnosti rozhodnutia súdu poukazujúc na ust. § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001
Z. z., a preto žalobcovi nemožno priznať úroky z omeškania, súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného.
Súd mal za to, že ustanovenia § 11 ods. 6 až 8 zák. č. 381/2001 Z. z. nie je možné vykladať tak, že
automaticky pokiaľ poisťovňa splní povinnosť podľa § 11 ods. 6 písm. b) cit. zák., nemôže sa dostať

do omeškania skôr ako rozhodne súd o náhrade škody, a teda nie je povinná druhej strane platiť úroky
z omeškania. Treba vždy vychádzať aj z konkrétnych okolností prípadu. Súd dospel k záveru, že v
danom prípade mal žalovaný dostatok podkladov tak k posúdeniu výšky škody, ako aj k zavinenia
svojho poisteného, aby mohol poskytnúť požadované poistené plnenie. Preto mal súd za to, že žalovaný
odmietol poskytnúť poistné plnenie neopodstatnene.

29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého, súd
priznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Nakoľkomalžalobcavkonaníplnýúspech (v časti istiny), súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2
vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3
EP) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného

poriadku).