Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 4, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/253/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201391
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7013201391.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu

JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci žalobcu: ENDOMED, s.r.o. so sídlom
Komenského 43, 040 01 Košice, IČO: 36 577 472, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, proti žalovanému:
Predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellová 2, 829 24 Bratislava, o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ZS 702/00003/2013/R zo 16.08.2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. ZS 702/00003/2013/R zo
16.08.2013, ako aj rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov č.

ZS 702/00003/2013 z 02.04.2013 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v sume 1.165,04 Eur, ktorú je žalovaný povinný
zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu žalobou podanou v zákonom
stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O. s. p.) domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného - Predsedníčky

Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava č. ZS 702/00003/2013/R zo 16.08.2013,
ktorým žalovaný ako správny orgán príslušný na základe § 23 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z.
o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“) rozhodol o rozklade žalobcu
ako účastníka správneho konania proti rozhodnutiu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
pobočka Prešov č. ZS 702/00003/2013 z 02.04.2013 o uložení pokuty tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov odvolanie žalobcu

zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie z 02.04.2013.

2. Správny orgán prvého stupňa podľa § 18 ods. 1 písm. b) bod 1, § 50 ods. 2 písm. a)
v spojení s § 64 ods. 2 písm. b), ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z., konajúc podľa § 47 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)
uložil žalobcovi ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu 700 € za porušenie § 4 ods. 3
zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 576/2004 Z. z.“), ktoré bolo zistené ukončeným výkonom dohľadu nad správnym poskytovaním
zdravotnej starostlivosti pacientovi neb. P. A. v období od 13.09.2011 do 23.07.2012.Vo výroku prvostupňového rozhodnutia z 02.04.2013 Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou,
pobočka Prešov v tejto súvislosti uviedol, že „poskytovateľ zdravotnej starostlivosti porušil § 4
ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. tým, že pri vyšetrení pacienta 08.11.2011 absentovala objektivizácia

ultrasonografického (ďalej len „USG“) nálezu brucha, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vychádzal
len z anamnestických údajov od pacienta. Na podklade anamnestických údajov od pacienta o
absolvovanom USG vyšetrení brucha v inom zdravotníckom zariadení so záverom nálezu v norme bolo
potrebné objektivizovať tento údajne negatívny USG nález brucha.

Správny orgán prvého stupňa rozhodnutie z 02.04.2013 odôvodnil nasledovne:

„Upovedomením o začatí správneho konania z 26.02.2013 začal prvostupňový správny orgán z
vlastného podnetu správne konanie vo veci uloženia pokuty poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti
za porušenie § 4 ods. 3 zákona e. 576/2004 Z. z., ktoré bolo zistené ukončeným výkonom dohľadu

podľa zákona č. 581/2004 Z. z. nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientovi
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v období od 13.09.2011 - 23.07.2012.

Dohľad bol vykonaný na základe písomného podnetu manželky nebohého pacienta, v ktorom žiadala
prešetriť diagnostický a terapeutický postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. V rámci výkonu

dohľadu si skupina vykonávajúca dohľad zaobstarala dostupnú zdravotnú dokumentáciu pacienta a
vyžiadala si písomné vyjadrenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

Skupina vykonávajúca dohľad zistila, že pacient bol prvýkrát vyšetrený v gastro- enterologickej
ambulanciiposkytovateľazdravotnejstarostlivosti13.09.2011.Vyšetrenieboloodporučenékardiológom.

Pacient bol subjektívne bez tráviacich ťažkostí, udával, že sa lieči na srdce a vysoký krvný
tlak. Zo zdravotnej dokumentácie bolo zistené, že prekonal infarkt myokardu, je sledovaný pre
metabolický syndróm a stav po aortofemorálnom bypasse (premostenie srdcovnica-stehenná tepna).
Pacient bol vyšetrený so záverom - normálny gastroenterologický nález. Odporučené bolo priniesť
laboratórne výsledky, vzhľadom na vek nad 50 r. vykonať preventívne kolonoskopické vyšetrenie. Dňa

08.11.2011, po odoslaní všeobecným lekárom pre bolesti v epigastriu, bol pacient opäť vyšetrený
v gastroenterologickej ambulancii poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Pacient udával nepríjemnú
tupú bolesť v oblasti nadbruška, ráno alebo počas dňa. Nezvracal, pálenie záhy nemal, stolica v
norme, chuť do jedla dobrá, neschudol, alkohol nepije, nefajčí, pije 1 kávu denne. Pacient uviedol,
že absolvoval USG vyšetrenie brucha v inom zdravotníckom zariadení, v zdravotnej dokumentácii je

uvedené: „USG abdomenu (brucha) v norme, len veľa plynov". Vyšetrením bolo zistené - brucho voľné,
priehmatné, palpačne nebolestivé, bez palpačnej rezistencie, bez prítomnosti ascitu (prítomnosť voľnej
tekutiny v dutine brušnej), dolné končatiny bez edémov, váha 98,4 kg. Vykonané bolo transnazálne
gastroskopické vyšetrenie so záverom - normálny gastroskopický nález v hornej časti tráviaceho
systému. Odporučené bolo užívanie antacida a kolonoskopické vyšetrenie. Dňa 14.11.2011 boli v

gastroenterologickej ambulancii realizované odbery na laboratórne vyšetrenia so záverom - laboratórne
výsledky nesvedčia pre akútnu pankreatitídu (zápal podžalúdkovej žľazy) ani cholestázu (hromadenie
a zotrvávanie žlče v žlčovodoch vnútri pečene), príčina bolesti zatiaľ neobjasnená, odporučené bolo
užívaťliekyuvoľňujúcekŕčovitébolesti.Dňa23.11.2011bolovgastroenterologickejambulanciivykonané
preventívne kolonoskopické vyšetrenie s nálezom dvoch polypov v oblasti vzostupnej časti hrubého

čreva. Vykonané bolo odstránenie polypov polypektomickou slučkou, odoslané na histológiu. Okrem
toho bol v hrubom čreve normálny nález, prítomné boli vnútorné a vonkajšie hemoroidy, bez znakov
zápalu a krvácania. Dňa 13.12.2011 prišiel pacient za účelom informácie o výsledku histologického
vyšetrenia. Po odoslaní všeobecným lekárom pre bolesti v epigastriu bol pacient 29.05.2012 opäť
vyšetrený v gastroenterologickej ambulancii poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Pacient udával

bolesti viac nalačno, niekedy aj v noci, trvajúce asi mesiac. Schudol 14 kg za 4 mesiace (cielene).
Nezvracal, pálenie záhy neudával, stolica v norme. Vyšetrením bolo zistené - brucho voľné, priehmatné,
palpačne nebolestivé, bez palpačnej rezistencie, bez prítomnosti ascitu, dolné končatiny bez edémov,
váha 87,8 kg. Vykonané bolo gastroskopické vyšetrenie so záverom: erozívna gastropatia (erozívne
ochorenie žalúdka), inak normálny gastroskopický nález v hornej časti tráviaceho systému.Vykonaný

bol odber bioptického materiálu zo žalúdka na histológiu. Odporučené bolo užívať antacidum, realizovať
USG brucha a laboratórne vyšetrenia. Dňa 05.06.2012 bol pacient v gastroenterologickej ambulancii
informovaný a poučený v súvislosti s výsledkami vyšetrení. V laboratórnom náleze bola zvýšená
glykémia (hladina glukózy v krvi), zápalové markery, vysoké hodnoty onkomarkerov, krvný obrazbol vnorme. USG brucha realizované v inom zdravotníckom zariadení bolo so záverom - zväčšená
ztukovatelá pečeň, nález stacionárny, pankreas prekrytý plynmi (nevyšetrený). Realizovaný bol odber
na kreatiním (výsledok v norme). Pre bolestí v epigastriu a pozitívne onkomarkery, pri nevyšetrenom

pankrease na USG, bol pacient poskytovateľom zdravotnej starostlivosti odoslaný na CT pankreasu.
Následne bolo odporučené kontrolné kolonoskopickč vyšetrenie. Dňa 11.06.2012 prišiel pacient do
gastroenterologickej ambulancie s CT nálezom - expanzívna tumorózna lézia tela a chvosta pankreasu
s infiltráciou peripankreatického tuku s viscerálnou (útrobnou) lymfadenopatiou (zmena veľkosti,
charakteru a počtu lymfatických uzlín) a karcinomatózou peritonea (rozsev a implantácia nádorových

buniek v oblasti pobrušnice), difúzna hepatopatia (poškodenie pečene) - bez metastáz. Pacient
bol odoslaný na chirurgickú kliniku za účelom operačného riešenia. Od 11.06.2012 do 21.06.2012
bol pacient hospitalizovaný v ústavnom zdravotníckom zariadení, kde bol 14.06.2012 v celkovej
anestézii operovaný, so záverečnými diagnózami - neresekabilný karcinóm tela a chvosta pankreasu,
karcinomatóza peritonea. Histologický bol potvrdený adenokarcinóm tela a chvosta pankreasu s
metastázami. Pacient bol následne sledovaný v onkologickej ambulancii, absolvoval 3 cykly paliatívnej

chemoterapie. Opakovane bol hospitalizovaný v ústavnom zdravotníckom zariadení, kde 03.11.2012 o
02.00 hod. v terminálnom štádiu ochorenia zomrel. Patologicko-anatomická pitva nebola indikovaná.

Na posúdení správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientovi sa v rámci výkonu dohľadu

podieľal ako prizvaná osoba podľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. F.. P. F., X.., konzultant úradu
v špecializovanom odbore gastroenterológia.

Konzultant úradu v špecializovanom odbore gastroenterológia, F.. P. F., X.., vo svojom odbornom
stanovisku z 07.01.2013 uviedol, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá nesprávne v tom, že sa

poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pri návšteve pacienta 8.11.2011 spoľahol len na anamnestický
údaj o negatívnom USG vyšetrení brucha. Ak by v popise USG vyšetrenia z jesene 2011 bol uvedený
obraz normálneho pankreasu, bol by postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti správny. Pri absencii
varovnýchpríznakovajednoznačnenegatívnomUSGnáleze,niejetotižCTukaždéhohneďindikované.
V takom prípade je správne odporúčať pacientovi kontrolu, ak by ťažkosti neustupovali - tak ako to

urobil aj poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (viď nález z 13.12.2011 a 29.5.2012). Ak by v USG náleze
z jesene 2011 nebol pankreas popísaný, je vysoko pravdepodobné, že už vtedy by gastroenterológ
indikoval CT - tak ako to urobil 05.06.2012. Tak by sa nález na pankrease vylúčil alebo potvrdil.
Výsledky laboratórnych výsledkov sedimentácia erytrocytov, krvný obraz) hrajú taktiež dôležitú úlohu pri
rozhodovaní o ďalšom diagnostickom postupe. Ďalšia zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne.

Ezofagogastroduodenoskopické vyšetrenia, kolonoskopia i biochemické vyšetrenie krvi boli indikované
v správnom čase a rozsahu. Vyšetrenie onkomarkerov gastroenterológ správne neindikoval, pretože
markery sa majú vyšetrovať len pri monitorovaní už diagnostikovanej choroby. Na záver konzultant
uviedol, že diagnostika ochorení pankreasu je veľmi obtiažna. Až 85-90 % pacientov s klinickými
príznakmi je bez viny lekárov diagnostikovaných v neresekabilnom štádiu, a ani pacienti po resekcii

pankreasu nemajú priaznivú prognózu.

Na základe zdravotnej dokumentácie pacienta, písomného vyjadrenia poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti a odborného stanoviska konzultanta úradu, bol skupinou vykonávajúcou dohľad
spracovaný Protokol č. 942/2012 o vykonanom dohľade z 24.01.2013, podľa ktorého zdravotná

starostlivosť pacientovi nebola poskytnutá správne. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pochybil v
tom, že pri vyšetrení pacienta 08.11.2011 absentovala objektivizácia USG nálezu brucha, poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti vychádzal len z anamnestických údajov od pacienta. Z odborného zdôvodnenia
vyplýva, že na podklade anamnestických údajov (nepríjemná tupá bolesť v oblasti epigastra, ráno
alebo počas dňa, údaj o absolvovaní USG vyšetrenia brucha v inom zdravotníckom zariadení, údajne

bol nález v norme) bolo potrebné objektivizovať „negatívny" USG nález brucha (vyžiadať si nález
k nahliadnutiu, prípadne vykonať kontrolné USG brucha, eventuálne realizovať ďalšie diferenciálno-
diagnostické postupy). Výkonom dohľadu bolo zistené, že USG brucha bolo realizované 03.11.2011
u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. V náleze je uvedené, že pankreas je nevizualizovaný,
prekrytý plynom. Uvedeným nedostatkom bol porušený § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., podľa

ktorého je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť
je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so
zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia jej stavu pri
zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.Protokol č. 942/2012 o vykonanom dohľade z 24.01.2013 bol poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti
preukázateľne doručený 30.01.2013. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti k zisteniam uvedeným

v protokole podal v stanovenej lehote písomné námietky. Členovia skupiny vykonávajúcej dohľad
podané námietky dôkladne preskúmali a vyhodnotili. Následne boli námietky prerokované za účasti
poskytovateľazdravotnejstarostlivosti19.02.2013.Poskytovateľzdravotnejstarostlivostívnámietkachk
protokoluovykonanomdohľadeuviedol,žepacientbolpriprvomvyšetrenídňa13.09.2011vyzvaný(viď.
odporúčanie), aby doniesol výsledky realizovaných vyšetrení, teda aj USG nálezu z 03.11.2011. Pacient

túto žiadosť nedodržal a výsledky na vyšetrenie nedoniesol. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti ďalej
uviedol, že USG vyšetrenie nezanedbal, v prípade, že by pacient USG vyšetrenie brucha nemal, bol by
natotovyšetrenieodoslaný.Keďžepacientuviedol,ževyšetreniebolorealizované5dnípredvyšetrením
u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti dňa 08.11.2011 a zároveň uviedol, že nález bol v norme,
okrem plynatosti, nebol dôvod vyšetrenie opakovať. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zdôraznil, že
anamnéza od pacienta je údajom, ktorý musí akceptovať, rovnako ako údaj o prekonanom infarkte, o

aortofemorálnom bypasse a ostatné anamnestické údaje a nemusí ich preto verifikovať.

Členovia skupiny vykonávajúcej dohľad predložené námietky neakceptovali, čo zdôvodnili tým, že
námietka o vyzvaní pacienta dňa 13.09.2011, aby priniesol výsledok USG nálezu je irelevantná
vzhľadomnato,žeUSGbruchabolorealizovanéaž03.11.2011,poodporučeníambulantnýmchirurgom.

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti uvádza, že ak by pacient USG vyšetrenie brucha nemal, bol by na
toto vyšetrenie odoslaný. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sa však spoľahol len na anamnestický
údaj od pacienta o realizovanom USG vyšetrenie brucha s negatívnym nálezom (okrem plynatosti).
Preto mal (po odoslaní pacienta všeobecným lekárom pre bolesti v epigastriu) na základe klinického
stavu objektivizovať údaje o negatívnom USG náleze. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nevedel

kedy a ani kde bolo USG vyšetrenie realizované a keďže nález nevidel, nevedel ani, že pankreas nebol
vizualizovaný. Prizvaný konzultant úradu z odboru gastroenterológia vo svojom odbornom stanovisku
uvádza, že ak by v USG náleze z jesene r. 2011 nebol pankreas popísaný, už vtedy by bola adekvátna
indikácia CT vyšetrenia gastroenterológom (tak ako to bolo realizované 05.06.2012). Tým by sa nález
na pankrease vylúčil alebo potvrdil. Samozrejme, že ošetrujúci lekár má akceptovať anamnézu získanú

od pacienta. Dôležité údaje v rámci danej špecializácie však musia byť objektivizované (v tomto prípade
údaj o realizovanom USG vyšetrení brucha krátko pred gastroenterologickým vyšetrením), na rozdiel
od doplňujúcich a menej podstatných údajov pre konkrétneho špecialistu (prekonaný infarkt myokardu,
stav po bypasse).
Podanýminámietkamiposkytovateľzdravotnejstarostlivostinevyvrátilsvojuzodpovednosťzaporušenie

ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., podľa ktorého je poskytovateľ povinný poskytovať
zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky
zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby, s cieľom
uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby, so zohľadnením súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Podľa § 18 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. je úrad oprávnený vykonávať dohľad nad
poskytovaním zdravotnej starostlivosti tými, že dohliada na jej správne poskytovanie, a ak zistí
pochybenie, môže za podmienok ustanovených týmto zákonom pristúpiť k uloženiu sankcie.

Na základe záverov vykonaného dohľadu začal prvostupňový správny orgán správne konanie vo

veci uloženia pokuty. Upovedomenie o začatí správneho konania bolo poskytovateľovi zdravotnej
starostlivosti, ako účastníkovi konania, preukázateľne doručené 05.03.2013. V upovedomení o začatí
správneho konania bol poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zároveň poučený o svojom práve nahliadať
do spisu správneho konania za účelom oboznámenia sa s podkladmi pre rozhodnutie o uložení pokuty,
ako aj o práve pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k veci, k podkladom rozhodnutia a tiež o práve

navrhovať dôkazy a ich doplnenia.

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sa k upovedomeniu o začatí správneho konania nevyjadril, a
ani nevyužil ďalšie svoje práva podľa § 33 správneho poriadku, o ktorých bol poučený v doručenom
upovedomení o začatí správneho konania.

Prvostupňový správny orgán pred vydaním meritórneho rozhodnutia vec náležite preskúmal a zistil
skutkový stav veci. Za týmto účelom si v súlade s ustanovením § 32 správneho poriadku obstaral
potrebné podklady na vydanie rozhodnutia.Podkladom v správnom konaní o uložení pokuty je Protokol č. 942/2012 o vykonanom dohľade
z 24.01.2013, vrátane písomných námietok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti z 03.02.2013 k

zisteniam uvedeným v protokole o vykonanom dohľade a Zápisnice č. 942/2012 o prerokovaní námietok
dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade z 19.02.2013. Protokol o vykonanom dohľade
bol vypracovaný na základe zdravotnej dokumentácie pacienta z obdobia od 13.09.2011 - 23.07.2012,
písomného vyjadrenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti z 20.11.2012, odborného stanoviska
konzultanta úradu v odbore gastroenterológia zo 07.01.2013, F.. P. F., X.. Odborný konzultant bol do

procesu výkonu dohľadu prizvaný v súlade s § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z.

Na základe zistených skutočností a vyššie uvedených písomných dôkazov prvostupňový správny
orgán dospel k záveru, že pri vyšetrení pacienta 08.11.2011 poskytovateľom zdravotnej starostlivosti
absentovala objektivizácia USG nálezu brucha, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vychádzal len z
anamnestických údajov od pacienta.

Na podklade anamnestických údajov od pacienta o absolvovanom USG vyšetrení brucha v inom
zdravotníckom zariadení, so záverom nálezu v norme, bolo potrebné objektivizovať tento „negatívny"
USG nález brucha. Výkonom dohľadu bolo zistené, že USG brucha bolo realizované 03.11.2011 v inom
zdravotníckom zariadení, pričom pankreas nebol vizualizovaný.

Prvostupňový správny orgán má na základe objektívne zisteného stavu za preukázané, že zo strany
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti došlo k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004
Z. z. podľa ktorého je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Správne je
zdravotná starostlivosť poskytnutá vtedy, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie

choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby, s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia jej
stavu pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Zákon v citovanom ustanovení neurčuje
intenzituporušeniatejtopovinnosti.Predpokladompreuloženiesankcieúradomjezistenieúraduvrámci
uskutočneného dohľadu nad poskytovanou zdravotnou starostlivosťou, že k porušeniu danej povinnosti
došlo.

Podľa § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z., ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej
starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad zistí porušenie
povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže
uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu (§ 64 ods. 2 citovaného zákona) alebo zákaz

výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden rok, ak poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je
právnická osoba, zákaz výkonu zdravotníckeho povolania môže uložiť jej odbornému zástupcovi.

Vzhľadom na to, že prvostupňový správny orgán považuje skutkový stav za dostatočne objektívne

preukázaný a zistený nedostatok zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti napĺňa skutkovú
podstatu porušenia ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. Z., rozhodol o uložení pokuty. Podľa §
64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. môže úrad uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za
podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 tohto zákona pokutu až do výšky 9 958.- eur, ak ide o právnickú
osobu.

Prvostupňový správny orgán v konaní o uložení pokuty prihliadal na závažnosť zistených nedostatkov
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a ich následkov na zdravie pacienta a uložil poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti pokutu pri dolnej hranici rozmedzia pre ukladanie pokút. Pri určovaní výšky

pokuty vychádzal z toho, že zdravotná starostlivosť pacientovi nebola poskytnutá správne, pretože
sa poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pri vyšetrení 08.11.2011 opieral iba o anamnestický údaj
o realizovanom USG vyšetrení brucha s negatívnym nálezom a neoveril tento údaj objektívnym
vyšetrením. Na základe klinického stavu pacienta si poskytovateľ zdravotnej starostlivosti mal tento
nález vyžiadať k nahliadnutiu, prípadne mal indikovať kontrolné USG vyšetrenie brucha. USG nález

brucha bol realizovaný iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti dňa 03.11.2011, pričom pankreas
nebolvizualizovanýprevýraznúplynatosť.Totokonanieposkytovateľazdravotnejstarostlivostipovažuje
prvostupňový správny orgán za pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktoré nemalo
preukázateľné následky na zdraví pacienta, pretože retrospektívne nie je možné zistiť, či už v novembri2011 boli prítomné známky karcinómu pankreasu, eventuálne, v ktorom období k vzniku karcinómu
pankreasu došlo. Táto skutočnosť ovplyvnila výšku pokuty, avšak nezbavuje poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti zodpovednosti za to, že neboli správne realizované potrebné zdravotné výkony. Vzhľadom

na uvedené okolnosti prípadu má prvostupňový správny orgán za to, že pokuta v uloženej výške
primerane zohľadňuje závažnosť a povahu zistených nedostatkov, ich následok a zároveň nemá
likvidačný charakter, ale preventívny.“

3. Na základe včas podaného riadneho opravného prostriedku - rozkladu zo 16.04.2013
proti rozhodnutiu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov z 02.04.2013,
v ktorom žalobca argumentoval zhodne s obsahom žalobných námietok uvedených v žalobe z
11.10.2013, žalovaný správny orgán druhého stupňa svoje zamietavé rozhodnutie zo 16.08.2013
odôvodnil výsledkami dokazovania vykonaného správnym orgánom prvého stupňa, pričom vo vzťahu k
námietkam uvedeným v rozklade zo 16.04.2013 uviedol:

„Účastník konania konštatuje, že rozhodnutie úradu je vydané v rozpore so zákonom, nakoľko úrad
nesprávne zistil skutkový stav a následne ho aj nesprávne právne posúdil. Úrad pri rozhodovaní, podľa
názoru účastníka konania, nevzal do úvahy skutočnosti, na ktoré poukázal v námietkach k protokolu.
So záverom dohľadu nesúhlasí, keďže závery považuje za neobjektívne a nedostatočne preukázané.

Účastník konania konštatuje, že nakoľko bol pacient k nemu odoslaný všeobecným lekárom na
gastroenterologické vyšetrenie bez výpisu zo zdravotnej dokumentácie pacienta, účastník konania pri
vyšetrení pacienta mohol vychádzať len z anamnestických údajov poskytnutých pacientom. Povinnosť
overovať pacientom poskytnuté údaje o jeho chorobe, o priebehu a výsledkoch vyšetrení vykonaných u

iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, neukladá účastníkovi konania žiaden všeobecne záväzný
právnypredpis,nakoľkozákonupravujepredmetnúvecpráveprostredníctvominštitútu,akýmjevýpiszo
zdravotnejdokumentáciepacienta.Zároveňpoukazujenato,žepacientbolodoslanýnaUSGvyšetrenie
brucha z chirurgickej ambulancie, preto mal byť pacient odoslaný na opakované USG vyšetrenie brucha,
z dôvodu zmarenia prvého vyšetrenia pre prekrytie plynom tým lekárom, ktorý USG vyšetrenie indikoval,

prípadne všeobecným lekárom.

Účastník konania konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho
úrad dospel k záveru o nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti pacientovi. Úrad mal zdôvodniť,
a to odkazom na príslušné podzákonné normy, v čom vidí protiprávnosť postupu ošetrujúceho lekára pri

poskytovaní zdravotnej starostlivosti v čase jej poskytovania, a nie z pohľadu následkov, aké u pacienta
nastali neskôr.

Úrad s poukazom na § 50 ods. 2 písm. a) zák. č. 581/2004 Z.z. je oprávnený sankcionovať konkrétne
porušenie právnych predpisov, pri ktorom však musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci

a nemôže uložiť sankciu za niečo, čo nie je vierohodne a zákonným spôsobom preukázané. Výška
uloženej pokuty musí byť primeraná závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov a musí byť
dostatočne odôvodnená. Vzhľadom na okolnosti prípadu má právny zástupca účastníka konania za to,
že na jeho nápravu postačí už samotné prejednanie veci úradom. Žiada preto predsedníčku úradu,
aby po posúdení predložených argumentov rozhodnutie o uložení pokuty zrušila a od uloženia pokuty

upustila.

Predsedníčka úradu sa s vyjadreniami účastníka konania uvedenými v rozklade zo dňa 16.04.2013
nestotožňuje z nasledovných dôvodov:

Predsedníčka úradu konštatuje, že v správnom konaní bol dostatočným spôsobom zistený skutkový
stav a z neho bol vyvodený aj správny právny záver tak, ako bol premietnutý do prvostupňového
rozhodnutia. Právny záver je logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení. Relevantným
pre ďalšie konanie bol záver výkonu dohľadu uvedený v protokole, ktorý konštatuje porušenie § 4 ods.
3 zákona č. 576/2004 Z.z. tým, že pri vyšetrení pacienta 08.11.2011 absentovala objektivizácia USG

nálezu brucha, účastník konania vychádzal len z anamnestických údajov od pacienta. Na podklade
anamnestických údajov od pacienta o absolvovanom USG vyšetrení brucha v inom zdravotníckom
zariadení so záverom nálezu v norme, bolo potrebné objektivizovať tento údajne negatívny USG nález
brucha. Námietkami účastníka konania k zisteniam uvedeným v protokole sa skupina vykonávajúcadohľad náležite zaoberala, vyhodnotila ich a ich neakceptovanie zdôvodnila v Zápisnici č. 942/2012 z
prerokovania námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade z 19.02.2013 za účasti
účastníka konania. Podanými námietkami účastník konania nevyvrátil svoju zodpovednosť za porušenie

ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., podľa ktorého je povinný poskytovať zdravotnú
starostlivosť správne.

Predsedníčka úradu konštatuje, že povinnosťou účastníka konania je vždy objektívne vyhodnotiť
zdravotný stav pacienta, nielen primárne vychádzať a svoj postup odvodzovať zo subjektívnych

ťažkostí a anamnestických údajov pacienta, ktorý svoj zdravotný stav nevie, a ani nemôže objektívne
vyhodnotiť. Účastník konania sa nemôže spoliehať na pacientovu interpretáciu výsledku objektívneho
vyšetrenia. Povinnosťou účastníka konania pri zisťovaní a hodnotení zdravotného stavu pacienta musí
byť profesionálny a objektívny prístup, zameraný na správne určenie choroby a zabezpečenie včasnej
a účinnej liečby so zohľadnením súčasných poznatkov lekárskej vedy. Profesionálny prístup lekára k
pacientovi preto vyžaduje iniciatívu zo strany lekára a predpokladá snahu o získanie takých informácii o

zdravotnom stave pacienta, ktoré povedú k správnemu diagnostikovaniu choroby, určenia jej závažnosti
a nastaveniu čo najúčinnejšej liečby.

Skutočnosť, že bol pacient odoslaný všeobecným lekárom na ďalšie vyšetrenie k účastníkovi konania

bez výpisu zo zdravotnej dokumentácie pacienta, nezbavuje účastníka konania zodpovednosti za
to, že nevykonal všetky potrebné zdravotné výkony v rámci diagnostického procesu. V diagnostike
ochorení gastrointestinálneho traktu má nezastupiteľný význam USG vyšetrenie, ktoré vzhľadom na
svoju dostupnosť a neinvazívnosť, patrí medzi prvé a základné zobrazovacie vyšetrenia a v danom
prípade bolo jednoznačne indikované.

Výkonom dohľadu u všeobecného lekára bolo zistené, že v čase pacientovej návštevy účastníka
konania, t. j. 08.11.2011, nemal všeobecný lekár vedomosť o absolvovanom USG vyšetrení brucha
pacientom a ani USG nález nemal k dispozícii. Z tohto dôvodu uvedená informácia ani nemohla byť
súčasťou prípadného výpisu zo zdravotnej dokumentácie pacienta.

Predsedníčka úradu nespochybňuje tvrdenie účastníka konania, že ošetrujúci lekár má akceptovať
anamnézu získanú od pacienta. Poukazuje však na to, že dôležité údaje v rámci danej špecializácie
musia byť objektivizované (v tomto prípade údaj o realizovanom USG vyšetrení brucha krátko
pred gastroenterologickým vyšetrením), na rozdiel od doplňujúcich a menej podstatných údajov pre

gastroenterológa (prekonaný infarkt myokardu, stav po bypasse). Predsedníčka úradu konštatuje, že
netvrdí, že účastník konania je povinný overovať pacientom poskytnuté údaje o jeho chorobe, o priebehu
a výsledkoch vyšetrení, vykonaných u iných poskytovateľov zdravotnej starostlivostí, tak ako sa to
uvádza v rozklade. Predsedníčka úradu konštatuje, že účastník konania je povinný vykonať všetky
zdravotné výkony na správne určenie choroby. V danom prípade v rámci diagnostického procesu

absentuje objektívny nález z USG vyšetrenia brucha, ako základného zobrazovacieho vyšetrenia pri
udávaných ťažkostiach pacienta (bolesti v epigastriu). U pacienta pretrvávali zdravotné ťažkosti, a preto
mal viac pátrať po ich príčine.

Poukazovanie na postup iných lekárov, chirurga a všeobecného lekára, považuje predsedníčka úradu

za irelevantné vo vzťahu k vytýkanému nedostatku, za ktorý bola účastníkovi konania uložená pokuta.

Predsedníčka úradu konštatuje, že tak v upovedomení o začatí správneho konania zo dňa 26.02.2013,
ako aj v rozhodnutí o uložení pokuty m dňa 02.04.2013 sú vymenované všetky dôkazy, na základe

ktorých prvostupňový správny orgán rozhodoval, sú nimi:
- protokol, vrátane písomných námietok účastníka konania zo dňa 03.02.2013 k zisteniam uvedeným
v protokole a Zápisnica č. 942/2012 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o
vykonanom dohľade zo dňa 19.02.2013,
- protokol bol vypracovaný na základe zdravotnej dokumentácie pacienta z obdobia od 13.09.2011

- 23.07.2012, písomného vyjadrenia účastníka konania zo dňa 26.11.2012, odborného stanoviska
konzultanta úradu v odbore gastroenterológia doručeného dňa 07.01.2013, F.. P. F., X..Predsedníčka úradu konštatuje, že na základe objektívne zistených skutočností a vyššie uvedených
písomných dôkazov, prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že zo strany účastníka konania
došlo k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., podľa ktorého je poskytovateľ

povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Z prvostupňového rozhodnutia o uložení pokuty
je jednoznačne zrejmé, že protiprávnosť postupu účastníka konania spočíva v tom, že pri vyšetrení
pacienta 08.11.2011 absentovala objektivizácia USG nálezu brucha a účastník konania vychádzal len
z anamnestických údajov od pacienta. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania nevykonal všetky
potrebné zdravotné výkony v rámci diagnostického procesu, za účelom objektívneho vyhodnotenia

zdravotnéhostavupacienta,vzhľadomnaudávanéťažkosti(nepríjemnátupábolesťvoblastinadbruška,
ráno alebo počas dňa). Protiprávnosť postupu účastníka konania nie je vyvodená z pohľadu následkov,
akéupacientanastalineskôr,alezozistenýchnedostatkovvčaseposkytovaniazdravotnejstarostlivosti.

V súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR posúdenie skutočnosti, či bola zdravotná starostlivosť

poskytnutásprávne,patrídosprávnejúvahysprávnehoorgánu. Ideoodbornéprávneotázky,priktorých
je úrad ako orgán dohľadu kompetentný vysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy za
pomoci konzultantov (rozsudok NS SR 3 Szd/2009).

Predsedníčka úradu konštatuje, že vzhľadom na ustanovenia zákona č. 581/2004 Z.z. (§ 18 ods. 1 písm.

b) v nadväznosti na ust. § 50 ods. 2 písm. a) a § 64 ods. 2 cit zákona) je správny orgán oprávnený, bez
ďalšieho, uložiť sankciu podľa zákona č. 581/2004 Z.z. na základe zistenia porušenia § 4 ods. 3 zák.
č. 576/2004 Z.z., ako zákonného dôvodu a predpokladu začatia správneho konania o uložení pokuty
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.
Predsedníčka úradu konštatuje, že skutkový stav je dostatočne objektívne preukázaný a zistený

nedostatok zo strany účastníka konania, napĺňa skutkovú podstatu porušenia ustanovenia § 4 ods. 3
zákona č. 576/2004 Z.z., preto prvostupňový správny orgán oprávnene rozhodol o uložení pokuty.

Predsedníčka úradu konštatuje, že prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty vychádzal
výlučne zo závažnosti zisteného nedostatku a jeho následku. Výška uloženej pokuty je náležíte

odôvodnená v rozhodnutí o uložení pokuty č. ZS 702/00003/2013 zo dňa 02.04.2013.

Predsedníčka úradu konštatuje, že prvostupňový správny orgán dostatočným spôsobom zistil skutkový
stav a z neho bol vyvodený aj správny právny záver tak. ako bol premietnutý do prvostupňového
rozhodnutia. Výška pokuty je náležite odôvodnená a formulované nedostatky sa opierajú o relevantné

výsledky dohľadu.

Predsedníčka úradu konštatuje, že účastník konania v rozklade zo dňa 16.04.2013 nepredložil

žiadne argumenty ani dôkazy, ktoré by vyvrátili porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť
pacientovi správne a ktoré by už neboli prerokované v rámci výkonu dohľadu a prvostupňového
správneho konania.

Predsedníčka úradu konštatuje, že podľa ustanovenia § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. ak

úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť
nebola poskytnutá správne, podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu. Podľa § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z.
úrad môže uložiť pokutu, ak ide o právnickú osobu, až do výšky 9.958 eur.

Predsedníčka úradu konštatuje, že vyššie uvedenými skutočnosťami došlo zo strany účastníka konania
k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., podľa ktorého je poskytovateľ povinný
poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa
vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej
liečby, s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby, so zohľadnením súčasných poznatkov

lekárskej vedy.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. zdravotná starostlivosť je súbor pracovných
činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckychpomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenia kvality jej života
a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu,
diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z. zdravotný výkon je ucelená činnosť
zdravotníckeho pracovníka, ktorá predstavuje základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 9 zákona č. 576/2004 Z.z. je diagnostika zisťovanie a hodnotenie

zdravotného stavu osoby a v prípade zistenia poruchy zdravia alebo choroby určenie závažnosti poruchy
zdravia alebo choroby; jej výsledkom je určenie choroby.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 10 zákona č. 576/2004 Z.z. je liečba vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu
osoby s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť

prejavy a dôsledky jej choroby.

Podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty boli skutočnosti zistené
pri výkone dohľadu a uvedené v protokole, ktorý sa uskutočnil na základe písomného poverenia
vydaného v súlade s ustanovením § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z., pričom vychádzal z dostupnej

zdravotnej dokumentácie pacienta, z vyjadrení účastníka konania a odborného stanoviska konzultanta.

Podľaustanovenia§32správnehoporiadkujesprávnyorgánpovinnýzistiťpresneaúplneskutočnýstav
veci a za týmto účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Predsedníčka úradu zistila, že prvostupňový správny orgán v konaní o uložení pokuty účastníkovi
konania prihliadol na charakter a závažnosť vyššie uvádzaných zistených nedostatkov pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti, pričom vychádzal z úplného a správne zisteného skutkového stavu.
Predsedníčka úradu sa stotožnila s názorom prvostupňového správneho orgánu a pokutu považuje za
výchovnú a preventívnu, a nie za likvidačnú.

Predsedníčka úradu konštatuje, že prvostupňový správny orgán náležite zistil skutkový stav a takto
zistený stav bol dostačujúcim podkladom pre posúdenie veci. Prvostupňový správny orgán v rámci
správneho konania zistil všetky skutočností dôležité pre jeho rozhodnutie uvedené v protokole a ktoré
bolináslednepodkladomprevydanienapadnutéhorozhodnutia.Postupúradujevsúladesustanovením
§ 34 ods. 4 správneho poriadku, podľa ktorého vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyplýva expressis verbis z ustanovenia § 34 ods. 5 správneho
poriadku. Správny orgán je povinný, ale tiež oprávnený v každej fáze správneho konania zvažovať, ktoré
dôkazy je potrebné vykonať, či a nakoľko je potrebné doterajší stav dokazovania doplniť a posudzuje
dôvodnosť návrhov strán na doplnenie dokazovania. Vykonané dôkazy správny orgán hodnotí podľa

svojej úvahy jednotlivo, aj vo vzájomných súvislostiach. Ak je správny orgán podľa čl. 37 ods. 3 Listiny
základných práv a slobôd povinný dbať na rovnaké postavenie účastníkov, potom z toho vyplýva
povinnosť zaistiť im rovnaké, to znamená rovnocenné možnosti k uplatneniu ich práv, neznamená to
však povinnosť správneho orgánu vyhovieť všetkým dôkazným návrhom účastníka, prípadne dbať o to,
aby dôkazné návrhy účastníkov boli v určitom pomere. Rozhodovanie o rozsahu dokazovania spadá do

výlučnej kompetencie správneho orgánu.

Predsedníčka úradu zistila, že napadnuté rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom
obsahuje predpísané náležitosti - t.j. výrok, odôvodnenie a poučenie o rozklade, rozhodnutie vydal orgán
príslušný na jeho vydanie podľa § 5 správneho poriadku a § 18 ods. 1 písm. b) bod 1 a § 50 ods. 2 písm.

a) zákona č. 581/2004 Z.z. Prvostupňový správny orgán prešetril všetky tvrdenia uvedené v protokole,
ktoré mali pre napadnuté rozhodnutie vo veci rozhodujúci význam. Podkladom pre rozhodnutie o uložení
pokuty boli závery z dohľadu a údaje uvedené v protokole po ich objektívnom zhodnotení. Výrok
obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo.
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia,

uviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodol. V odôvodnení rozhodnutia dostatočným spôsobom objasnil, z akého dôvodu bola
uložená finančná sankcia účastníkovi konania v určenej výške. Odôvodnenie nadväzuje na výrokovú
časť rozhodnutia a je s ňou v súlade.Po dôkladnom preskúmaní všetkých podkladov a námietok predsedníčka úradu dospela k názoru, že
účastník konania v rozklade neuviedol žiadne skutočnosti ani argumenty, ktoré by vyvrátili porušenie

povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne.

Podľa § 18 zákona č. 581/2004 Z.z. je úrad oprávnený vykonávať dohľad nad poskytnutou zdravotnou
starostlivosťou tým, že kontroluje správnosť jej poskytnutia, a ak zistí pochybenie, môže pristúpiť k
uloženiu sankcie. Každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je podľa §4 ods. 3 zákona č. 576/2004

Z.z. povinný poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, pričom správne je zdravotná starostlivosť
poskytnutávtedy,aksavykonajúvšetkyzdravotnévýkonynasprávneurčeniechorobysozabezpečením
včasnej a účinnej liečby, s cieľom uzdravenia osoby, alebo zlepšenia jej stavu, pri zohľadnení
súčasných poznatkov lekárskej vedy. Predpokladom pre uloženie pokuty úradom je jeho zistenie
v rámci uskutočneného dohľadu nad poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, že k porušeniu danej
povinnosti došlo. Predpokladá sa však, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zodpovedne vykoná

všetky potrebné zdravotné výkony.

Predsedníčka úradu pred vydaním meritórneho rozhodnutia vec náležite preskúmala a zistila skutkový
stav veci. Za týmto účelom si v súlade s ustanovením § 32 správneho poriadku obstarala potrebné
podklady na vydanie rozhodnutia. Základným podkladom na rozhodnutie prvostupňového správneho

orgánu o uložení pokuty účastníkovi konania bolo vykonanie dohľadu nad poskytnutou zdravotnou
starostlivosťou na mieste a ukončenie dohľadu protokolom, v ktorom sa konštatuje porušenie povinnosti
účastníka konania podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. Na základe zistených skutočností a na
základe vyjadrenia účastníka konania a vykonaného dôkazu - protokol o výkone dohľadu, ktorý bol
účastníkovi konania doručený s poučením o možnosti vyjadriť sa ku skutočnostiam v ňom uvedeným a

tiež s ohľadom na samotné okolnosti prípadu je potrebné skonštatovať, že pacientovi nebola poskytnutá
zdravotná starostlivosť správne, nakoľko neboli vykonané všetky zdravotné výkony na zabezpečenie
včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení
súčasných poznatkov lekárskej vedy.
Predsedníčka úradu konštatuje, že účastník konania porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. tým,

že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi v dňoch 13.09.2011 až 23.07.2012 neposkytol
zdravotnú starostlivosť správne.

Pri vyšetrení pacienta 08.11.2011 absentovala objektivizácia USG nálezu brucha, účastník konania
vychádzal len z anamnestických údajov od pacienta. Na podklade anamnestických údajov od pacienta o

absolvovanom USG vyšetrení brucha v inom zdravotníckom zariadení so záverom nálezu, v norme, bolo
potrebné objektivizovať tento údajne negatívny USG nález brucha tak, ako j to uvedené v odôvodnení
tohto rozhodnutia.

Predsedníčka úradu konštatuje, že prvostupňový správny orgán v konaní o uložení pokuty prihliadol

na závažnosť zistených nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a ich príčin. Predsedníčka
úradu konštatuje, že prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty vychádzal z toho, že
zdravotná starostlivosť nebola pacientovi poskytnutá správne a účastník konania nevykonal potrebné
zdravotné výkony tak, aby zabezpečil včasnú a účinnú liečbu s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia
jej stavu.“

II.

1. V žalobe z 11.10.2013 žalobca uviedol nasledovné žalobné námietky:

Napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa názoru žalobcu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, nakoľko žalovaný vyvodil zo zistených skutkových záverov nesprávny právny záver,
ktorý je obsiahnutý vo výroku napadnutého rozhodnutia, a to že žalobca porušil § 4 ods. 3 zákona
č. 576/2004 Z. z. tým, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebohému P. A. v období od
13.09.2011 do 23.07.2012 neposkytol zdravotnú starostlivosť správne. Pri vyšetrení pacienta 08.11.2011

absentovala objektivizácia ultrasonografického nálezu brucha, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti
vychádzal len z anamnestických údajov od pacienta. Na podklade anamnestických údajov od pacienta
o absolvovanom USG vyšetrení brucha v inom zdravotníckom zariadení so záverom nálezu v norme,
bolo potrebné objektivizovať tento údajne negatívny USG nález brucha. S týmto záverom žalobcanesúhlasí,považujehozanezákonnýanesprávny,vybočujúcizmedzíahľadískustanovenýchzákonom
o zdravotnej starostlivosti. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia snaží vytýkať žalobcovi
to, že nevykonal všetky potrebné zdravotné výkony v rámci diagnostického procesu, čo predstavuje v

porovnaní s pôvodne vytýkaným pochybením (že neobjektizoval anamnestický údaj od pacienta o USG
náleze brucha v norme, z vyšetrenia realizovaného pacientovi u iného poskytovateľa) zásadný rozdiel.

Žalobca na svoju obranu uviedol viacero dôvodov, pre ktoré v rámci diagnostického procesu nevykonal
pacientovi dňa 08.11.2011 USG vyšetrenie brucha, a to:

- USG vyšetrenie brucha bolo realizované pacientovi dňa 03.11.2011 u iného poskytovateľ (5 dní pred
návštevou žalobcu),
- žalobca mal od pacienta informáciu o vykonanom vyšetrení USG brucha u iného poskytovateľa s
negatívnym nálezom,
- žalobca pri vyšetrení dňa 08.11.2011 nemal vedomosť o tom, že v náleze z USG vyšetrenia brucha
bolo v skutočnosti uvedené, že pankreas je nevizualizovaný, prekrytý plynom,

- diferenciácia bolesti brucha je náplňou aj chirurga, ktorý pacienta vyšetroval pred vyšetrením u žalobcu.
Žalobca pokračoval v diferenciácii vykonaním vyšetrení, ktoré pacientovi dovtedy neboli realizované -
teda gastroskopii, kolonoskopii a opakovaným odberom na vylúčenie akútnej pankreatitídy,
- pacient od novembra 2011 nebol viackrát odoslaný praktickým lekárom na dodiferencovanie,
- pacient pri vyšetrení 11.06.2012 uviedol, že bolesti má 1 mesiac, takže je sporné, či bolesti v novembri

2011 súviseli s diagnózou nádoru pankreasu. Ak by bol nádor už v tom čase, bolesti by pretrvávali celý
čas, a nie až znovu v máji 2012.
- pacient v postupnosti diferenciácie bolesti brucha mal vykonané všetky vyšetrenia v poradí, v akom
majú byť realizované, pričom USG vyšetrenia brucha nebolo opomenuté - nebolo nevykonané, len bolo
zle interpretované pacientom, ktorý bol o výsledku poučený.

Povinnosť overovať pacientom poskytnuté údaje o jeho chorobe, priebehu a výsledkoch vyšetrení
vykonaných u iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, neukladá poskytovateľovi zdravotnej
starostlivosti (ani ošetrujúcemu lekárovi) žiaden všeobecne záväzný právny predpis, nakoľko zákon
upravuje predmetnú vec práve prostredníctvom inštitútu, akým je výpis zo zdravotnej dokumentácie

pacienta. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenia § 19 ods. 3, § 24 ods. 1, 2 a 3
zákona o zdravotnej starostlivosti, z ktorých vyplýva, že pri odoslaní pacienta všeobecným lekárom
na gastroenterologické vyšetrenie k žalobcovi, mal byť z vlastného podnetu všeobecného lekára
vyhotovený pacientovi výpis z jeho zdravotnej dokumentácie, ktorý mal okrem iných zákonom
stanovených údajov obsahovať prehľad o doterajšej liečbe a údaje potrebné na ďalšie poskytovanie

zdravotnej starostlivosti. S takýmto výpisom zo zdravotnej dokumentácie mal byť pacient odoslaný
na ďalšie poskytovanie zdravotnej starostlivosti, k čomu však u pacienta J. A. nedošlo. Ak by bol
pacient od všeobecného lekára odoslaný k poskytovateľovi s výpisom zo zdravotnej dokumentácie
obsahujúcim nález z USG vyšetrenia brucha zo dňa 03.11.2011, poskytovateľ by sa pri vyšetrení dňa
08.11.2011 dozvedel, aký bol skutočný nález a nevychádzal by z anamnestického údaju od pacienta

o negatívnom USG vyšetrení brucha. Je teda vysoko pravdepodobné, že pacient by bol z dôvodu
nevizualizovaného pankreasu odoslaný poskytovateľom na kontrolné USG vyšetrenie brucha. Nakoľko
bol pacient odoslaný na gastroenterologické vyšetrenie k poskytovateľovi bez výpisu z jeho zdravotnej
dokumentácie, ošetrujúci lekár pri vyšetrení pacienta mohol vychádzať len z anamnestických údajov
poskytnutých pacientom.

Žalobca ďalej zdôraznil, že poskytovateľ na základe informácie od pacienta o negatívnom USG
vyšetrení brucha zo dňa 03.11.2011 u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, t. j. len 5 dní pred
vyšetrením u žalobcu, nemal dôvod znovu odoslať pacienta na kontrolné USG vyšetrenie brucha
pre rovnaké nezhoršené bolesti len preto, aby si mohol objektivizovať USG nález, nakoľko zmluva s

poisťovňou zaväzuje poskytovateľa akceptovať závery vyšetrení realizovaných u iných poskytovateľov
a neopakovať ich. Čiže opakované USG vyšetrenie by mohlo byť zo strany zdravotnej poisťovne
vyhodnotené ako neúčelné, neefektívne a nehospodárne nakladanie s prostriedkami verejného
zdravotného poistenia a žalobcovi by hrozilo ukončenie zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti
s poisťovňou. Navyše išlo o pacienta s ischemickou chorobou srdca, po prekonanom infarkte, po

artofemorálnom bypasse, čo sa rovnako mohlo prejavovať bolesťami v epigastriu.

Žalobcazároveňnamietalskutočnosť,žekonaniežalobcuneboloposúdenépodľaskutočnostízistených
u žalobcu v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale bolo posúdené v závislosti od skutočnostízistených neskôr, o ktorých žalobca v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientovi P. A.
nemal vedomosť a taktiež bolo konanie žalobcu posúdené aj z pohľadu následkov, aké sa u pacienta
objavili neskôr. S poukazom na ust. 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. a s ohľadom na okolnosti

daného prípadu sa musí nevyhnutne dospieť k záveru, že zdravotná starostlivosť pacientovi P.. A. pri
vyšetrení dňa 08.11.2011 v gastroenterologickej ambulancii žalobcu bola poskytnutá správne a F.. G.
vykonal pacientovi všetky úkony okrem USG brucha, ktorého vykonanie vylúčil z už vyššie uvedených
objektívnych dôvodov.

Podľa názoru žalobcu z odôvodnenie rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný dospel
k záveru o nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti pacientovi P.. A.. Na vyslovenie tak
závažného záveru nepostačuje úvaha o možnostiach iného postupu ošetrujúceho lekára, ale žalovaný
by mal jednoznačne vychádzať z nepochybne preukázaného nesprávneho postupu ošetrujúceho
lekára, ktorým boli porušené právne predpisy pri výkone povolania lekára. Čiže ak žalovaný dospel k
záveru o poskytnutí zdravotnej starostlivosti v rozpore s uvedeným ustanovením zákona o zdravotnej

starostlivosti (§ 4 ods. 3), mal odborne zdôvodniť, a to odkazom na príslušné podzákonné normy, v
čom vidí protiprávnosť postupu ošetrujúceho lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v čase jej
poskytnutia, a nie z pohľadu následkov, aké u pacienta neskôr nastali. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
pre jeho nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôkazov žalobca vidí aj v tom, že žalovaný nepostupoval v
zmysle § 32 ods. 2, § 46 ods. 1 a 47 ods. 1 až 3 Správneho poriadku a v odôvodnení svojho rozhodnutia

sa vôbec nevyrovnal s argumentami, ktoré žalobca uviedol v podanom rozklade.

Žalobca ďalej poukázal aj na skutočnosť, že nevyhnutným predpokladom na správne poskytnutie
zdravotnej starostlivosti podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. mal byť Zoznam zdravotných
výkonov indikovaných pri jednotlivých chorobách, avšak vláda SR od účinnosti predmetného

zákona nevydala nariadenie, ktorým by určila Zoznam zdravotných výkonov. A práve neexistencia
Zoznamuzdravotnýchvýkonov,ktorápredstavovalaneprekonateľnúprekážkupreposúdeniesprávneho
poskytnutia zdravotnej starostlivosti podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 z. z., viedla zákonodarcu k
zmene zákonnej definície Zoznamu zdravotných výkonov. Má teda za to, že ak je zákonom stanovené
kritérium správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti a k jeho aplikácii je nevyhnutné vydanie

podzákonnej normy, absenciu podzákonnej normy nie je možné nahradiť subjektívnym názorom
konzultanta alebo úvahou úradu o tom, ktoré úkony mali alebo nemali byť vykonané, aby bola naplnená
povinnosť podľa § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti. Žalovaný teda vyvodil zo zistených
skutkových záverov nesprávny právny záver, že žalobca porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti dňa 08.11.2011 pacientovi P.. A..

S poukazom na ust. § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z., v zmysle ktorého žalovaný
podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti
uložiť pokutu, je tento oprávnený sankcionovať konkrétne porušenie právnych predpisov, pri ktorom
však musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a nemôže uložiť sankciu za niečo, čo nie

je vierohodne a zákonným spôsobom preukázané. Na základe uvedených dôvodov niet pochýb, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 700,- Eur, vybočilo
z medzí a hľadísk ustanovených zákonom o zdravotnej starostlivosti (§ 4 ods. 3). Pokuta uložená
žalovaným v napadnutom rozhodnutí je podľa názoru žalobcu neprimeraná skutkovým zisteniam, a
taktiež neodôvodnená, keďže žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutie neuviedol ,aké úvahy ho viedli

k uloženiu pokuty konkrétnej výške 700,- Eur.

Na základe vyššie uvedených argumentov má žalobca za to, že dôvody, pre ktoré bola žalobcovi
uložená pokuta neexistujú a napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvého stupňa bolo preto
vydané v rozpore so zákonom. Žalovaný sa nezaoberal dostatočne námietkami žalobcu a zo zistených

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Napadnuté rozhodnutie je taktiež nezrozumiteľné
a nedostatočne odôvodnené, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné. Má teda za to, že žalovaný v rámci
napadnutého správneho konania pri rozhodovaní nehodnotil dôkazy v súlade s právnym poriadkom,
keď na žalobcom uvádzané skutočnosti a argumenty neprihliadal. Navrhol preto, aby súd napadnuté
rozhodnutie žalovaného č. ZS 702/00003/2013/R zo dňa 16.08.2013, ako aj rozhodnutie Úradu pre

dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov č. ZS 702/00003/2013 zo dňa 02.04.2013 zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.2. V písomnom vyjadrení z 15.11.2013 žalovaný vo vzťahu k uvedeným žalobným
námietkam argumentoval nasledovne:

K tvrdeniu žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci:

„Žalovaný má za to, že v správnom konaní bol dostatočným spôsobom zistený skutkový stav a z neho bol

vyvodený aj správny právny záver tak, ako bol premietnutý do prvostupňového rozhodnutia a následne v
plnom rozsahu potvrdený druhostupňovým rozhodnutím. Právny záver je logickým vyústením riadneho
hodnotenia skutkových zistení. Relevantným bol záver dohľadu (Protokol č. 942/2012 o vykonanom
dohľade z 24.01.2013), ktorý konštatuje porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. tým, že pri
vyšetrení pacienta 08.11.2011 absentovala objektivizácia USG nálezu brucha, žalobca vychádzal len z
anamnestických údajov od pacienta. Na podklade anamnestických údajov od pacienta o absolvovanom

USG vyšetrení brucha v inom zdravotníckom zariadení so záverom nálezu v norme, bolo potrebné
objektivizovať tento údajne negatívny USG nález brucha. Dohľad bol vykonaný podľa zákonných
ustanovení § 43 a nasl. zák. č. 581/2004 Z. z. a so zisteniami bol žalobca riadne oboznámený, pričom
nikdy nespochybnil spôsob vykonaného dohľadu. Nedostatky, ktorými bola naplnená skutková podstata
správneho deliktu - porušenia § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. sú jednoznačne a nespochybniteľne

uvedené vo výroku, ale aj v odôvodnení napadnutých rozhodnutí a v plnej miere korešpondujú so
zisteniami vykonaného dohľadu uvedenými v protokole.

Žalovaný považuje za účelové tvrdenie žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci, ktoré bez

právne relevantných dôkazov žalobca vyvodzuje iba z toho, že nedostatky v poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, zistené výkonom dohľadu, žalovaný posúdil ako nesprávne poskytnutú zdravotnú
starostlivosť, hoci tak žalovaný urobil na základe vykonaného dohľadu a v intenciách svojich zákonných
kompetencií.

Žalovaný neakceptuje námietku žalobcu, že žalovaný v odôvodnení napadnutého druhostupňového
rozhodnutia sa snaží klásť dôraz a vytýkať žalobcovi to, že nevykonal všetky potrebné zdravotné výkony
v rámci diagnostického procesu, čo predstavuje zásadný rozdiel v porovnaní s pôvodne vytýkaným
pochybením (že neobjektivizoval anamnestický údaj od pacienta o USG náleze brucha v norme, z

vyšetrenia realizovaného pacientovi u iného poskytovateľa). K tejto námietke žalovaný poukazuje na
výrok tak prvostupňového, ako aj druhostupňového rozhodnutia, v ktorom je jednoznačne definované
pochybenie žalobcu, a má za to, že žalobca pri vyšetrení pacienta 08.11.2011 neobjektivizoval USG
nález brucha a vychádzal len z anamnestických údajov od pacienta, to znamená, že nevykonal
všetky potrebné zdravotné výkony v rámci diagnostického procesu. Uvedené tvrdenie nie je v

rozpore, práve naopak, bližšie špecifikuje nedostatok spočívajúci v nevykonaní všetkých potrebných
zdravotných výkonov. Povinnosťou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti je venovať adekvátnu
pozornosť ťažkostiam pacienta a zabezpečiť všetky dostupné diagnostické metódy a postupy smerujúce
ku komplexnému posúdeniu zdravotného stavu pacienta.
Dôvody uvádzané v žalobe, ktorými sa snaží žalobca ospravedlniť nevykonanie USG vyšetrenie brucha

dňa 08.11.2011, nie je možné akceptovať. Vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie pacienta zo dňa
08.11.2011, žalobca pri vyšetrení pacienta nevedel presne kedy, a ani kým, bolo USG vyšetrenie
realizované. Samotný nález žalobca nevidel, preto tak, ako sám žalobca tvrdí, ani nevedel, že
pankreas nebol pri vyšetrení vizualizovaný. Samotná obrana žalobcu svedčí pre to, že bolo potrebné
objektivizovať anamnestický údaj od pacienta o negatívnom náleze. Povinnosťou poskytovateľa

zdravotnej starostlivosti je vždy objektívne vyhodnotiť zdravotný stav pacienta, nie len primárne
vychádzať a svoj postup odvodzovať zo subjektívnych ťažkostí a anamnestických údajov pacienta,
ktorý svoj zdravotný stav nevie, a ani nemôže objektívne vyhodnotiť. Takisto sa poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti nemôže spoliehať na pacientovu interpretáciu výsledku objektívneho vyšetrenia. Je
pravdou, že žalobca pokračoval v diferenciácii bolesti brucha, ale nie je možné akceptovať fakt, že

mu v rámci tejto diferenciácie chýbal objektívny USG nález brucha, ako základného zobrazovacieho
vyšetrenia pri udávaných ťažkostiach pacienta (bolesti v epigastriu). Zároveň poukazovanie žalobcu na
postup iných lekárov - chirurga a všeobecného lekára, považuje žalovaný za irelevantné vo vzťahu k
vytýkanému nedostatku, za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta. Žalovaný pre úplnosť dodáva, že vzáujme objektívneho prešetrenia všetkých skutočností poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientovi
v súvislosti s jeho zdravotnými problémami v dotknutom období bol dohľad vykonaný aj u všeobecného
lekára pacienta (F.. Š. - T. Q..J..H..), chirurga (F.. P. O., V. Z. K.) a vo Vranovskej nemocnici, n. o., v ktorej

bolo realizované dňa 03.11.2011 USG vyšetrenie brucha pacienta. U týchto poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti nebolo zistené porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne (§ 4 ods.
3 zák. č. 576/2004 Z. z.).

Žalovaný nespochybňuje tvrdenie žalobcu, že povinnosť overovať pacientom poskytnuté údaje o
chorobe, o priebehu a výsledkoch vyšetrení vykonaných u iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti
neukladá poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti žiaden všeobecne záväzný právny predpis. Žalovaný
má však za to, že dôležité anamnestické údaje získané od pacienta v rámci danej špecializácie
musia byť objektivizované (v tomto prípade údaj o realizovanom USG vyšetrení brucha krátko
pred gastroenterologickým vyšetrením), na rozdiel od doplňujúcich a menej podstatných údajov pre

gastroenterológa (prekonaný infarkt myokardu, stav po bypasse). Žalovaný netvrdí, že poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti je povinný overovať pacientom poskytnuté údaje o jeho chorobe, o priebehu
a výsledkoch vyšetrení, vykonaných u iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, má za to, že
poskytovateľ je povinný vykonať všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby. Povinnosťou
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pri zisťovaní a hodnotení zdravotného stavu pacienta musí byť

profesionálny a objektívny prístup, zameraný na správne určenie choroby a zabezpečenie včasnej a
účinnej liečby so zohľadnením súčasných poznatkov lekárskej vedy. Profesionálny prístup lekára k
pacientovi preto vyžaduje iniciatívu zo strany lekára a predpokladá snahu o získanie takých informácií
o zdravotnom stave pacienta, ktoré povedú k správnej diagnostike choroby, určenia jej závažnosti
a nastaveniu čo najúčinnejšej liečby. V danom prípade v rámci diagnostického procesu absentuje

objektívny nález z USG vyšetrenia brucha, ako základného zobrazovacieho vyšetrenia pri udávaných
ťažkostiach pacienta (bolesti v epigastriu).

Skutočnosť, že bol pacient odoslaný všeobecným lekárom na ďalšie vyšetrenie k žalobcovi bez výpisu

zo zdravotnej dokumentácie pacienta, nezbavuje žalobcu zodpovednosti za to, že nevykonal všetky
potrebnézdravotnévýkonyvrámcidiagnostickéhoprocesu.Vdiagnostikeochorenígastrointestinálneho
traktu má nezastupiteľný význam USG vyšetrenie, ktoré vzhľadom na svoju dostupnosť a neinvazívnosť
patrí medzi prvé a základné zobrazovacie vyšetrenia, v danom prípade jednoznačne indikované.
Žalovaný pri výkone dohľadu u všeobecného lekára zistil, že v čase pacientovej návštevy u žalobcu, t.

j. 08.11.2011, nemal všeobecný lekár vedomosť o absolvovanom USG vyšetrení brucha pacientom a
ani USG nález nemal k dispozícii, preto táto informácia ani nemohla byť súčasťou prípadného výpisu zo
zdravotnej dokumentácie pacienta. Z uvedeného dôvodu je obrana žalobcu irelevantná.

Žalovaný odmieta argument žalobcu, ktorým má ospravedlniť svoj postup pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti pacientovi dňa 08.11.2011, a to tým, že zmluva s poisťovňou zaväzuje poskytovateľa
akceptovať závery vyšetrení realizovaných u iných poskytovateľov a neopakovať ich a takýto postup
žalobcu by bol zo strany zdravotnej poisťovne vyhodnotený ako neúčelné, neefektívne a nehospodárne
nakladanie s prostriedkami verejného zdravotného poistenia. Takúto obranu žalobcu by bolo možné

akceptovať za predpokladu, že pri vyšetrení pacienta dňa 08.11.2011 by mal žalobca k dispozícii
nález, resp. záver USG vyšetrenia brucha zo dňa 03.11.2011, vystavený kompetentným zdravotníckym
pracovníkom, avšak v danom prípade mal žalobca len anamnestický údaj od pacienta.

Žalovaný považuje za prvoradú povinnosť poskytovateľa a za hlavný cieľ výkonu zdravotníckeho
povolania poskytovať pacientom zdravotnú starostlivosť správne. Táto zákonná povinnosť
poskytovateľa je zakotvená v § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z. Správne je zdravotná starostlivosť
poskytnutávtedy,aksavykonajúvšetkyzdravotnévýkonynasprávneurčeniechorobysozabezpečením
včasnej a účinnej liečby, s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia jej stavu pri zohľadnení súčasných

poznatkov lekárskej vedy. Z uvedeného vyplýva, že na určenie choroby majú byť vykonané všetky
dostupné zdravotné výkony, pričom kvalita poskytovania zdravotnej starostlivosti je prvoradá. V danom
prípade žalobca túto povinnosť nesplnil, pretože nezabezpečil objektivizáciu USG nálezu brucha
pacienta a opieral sa len o anamnestický údaj.Žalovaný považuje za účelové tvrdenia žalobcu o tom, že konanie žalobcu nebolo posúdené podľa
skutočností zistených u žalobcu v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale bolo posúdené

v závislosti od skutočností zistených neskôr (po zisťovaniach u iných poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti) a z pohľadu následkov, ktoré sa u pacienta objavili neskôr. Zdravotná starostlivosť
nebola žalovaným hodnotená z pohľadu následkov, ale boli hodnotené medicínske postupy vyplývajúce
z predloženej zdravotnej dokumentácie, ktorá bola zaznamenaná počas vyšetrenia pacienta dňa
08.11.2011 a z ktorej vychádzala skupina vykonávajúca dohľad a následne aj žalovaný v správnom

konaní. Samotný fakt, že USG nález brucha zo dňa 03.11.2011, realizovaný iným poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti, nemal konzultant k dispozícii pri vypracovaní odborného posudku, svedčí
pre skutočnosť, že pri hodnotení poskytnutej zdravotnej starostlivosti vychádzal výlučne z údajov zo
zdravotnej dokumentácie zo dňa 08.11.2011 zaznamenaných žalobcom.

Žalobca účelovo vytrhol z kontextu, s cieľom zbaviť sa zodpovednosti, časť odborného stanoviska

konzultanta, v ktorej odborník uvažuje, ako by sa odvíjal postup žalobcu v prípade, že by na USG náleze
brucha z jesene 2011 bol uvedený obraz normálneho pankreasu a ako v prípade, ak by v náleze nebol
pankreas popísaný. Uvedené úvahy konzultanta, ktorými žalobca argumentuje, sú iba úvahy o ďalšom
postupe žalobcu, ale vždy za predpokladu, že by mal k dispozícii objektívny nález USG vyšetrenia
brucha. Uvedené úvahy odborníka, ktoré sú v samotnom odbornom stanovisku odlíšené kurzívou a

ktorými žalobca argumentuje, sú iba úvahy o možných následných postupoch vo vzťahu k indikácii
CT vyšetrenia a v závislosti od toho, či by v objektívnom náleze USG vyšetrenia bol, alebo nebol
pankreas vizualizovaný. Tieto úvahy v žiadnom prípade nespochybňujú jednoznačný záver konzultanta,
že zdravotná starostlivosť bola nesprávne poskytnutá v tom, že žalobca sa pri návšteve pacienta dňa
08.11.2011 spoľahol len na anamnestický údaj o negatívnom sonografickom vyšetrení brucha.

Žalovaný nesúhlasí s vyjadrením žalobcu, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé,
na základe čoho žalovaný dospel k záveru o nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti. Tak v
upovedomení o začatí správneho konania zo dňa 26.02.2013, ako aj v napadnutých rozhodnutiach sú
vymenované všetky dôkazy, na základe ktorých žalovaný rozhodoval, sú nimi:

Protokol č. 942/2012 o vykonanom dohľade z 24.01.2013. vrátane písomných námietok poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti z 03.02.2013 k zisteniam uvedeným v protokole o vykonanom dohľade a
Zápisnice č. 942/2012 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom
dohľade z 19.02.2013. Protokol o vykonanom dohľade bol vypracovaný na základe zdravotnej
dokumentácie pacienta z obdobia od 13.09.2011 - 23.07.2012, písomného vyjadrenia poskytovateľa

zdravotnej starostlivosti z 26.11.2012, odborného stanoviska konzultanta úradu žalovaného v odbore
gastroenterológia zo 07.01.2013, F.. P. F.Á., X..

Na základe objektívne zistených skutočností a vyššie uvedených písomných dôkazov, žalovaný dospel
k záveru, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.,

podľa ktorého je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Z oboch rozhodnutí
je jednoznačne zrejmé, v čom vidí žalovaný protiprávnosť postupu žalobcu. Protiprávnosť spočíva vtom,
že pri vyšetrení pacienta 08.11.2011 absentovala objektivizácia USG nálezu brucha a žalobca vychádzal
len z anamnestických údajov od pacienta. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nevykonal všetky potrebné
zdravotné výkony v rámci diagnostického procesu, za účelom objektívneho vyhodnotenia zdravotného

stavu pacienta, vzhľadom na udávané ťažkosti (nepríjemná tupá bolesť v oblasti nadbruška, ráno
alebo počas dňa). Žalovaný zdôrazňuje, že nesprávnosť postupu žalobcu pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti pacientovi dňa 08.11.2011 nie je v rovine úvah, ako to tvrdí žalobca, ale bola jednoznačne a
nespochybniteľne preukázaná uskutočneným výkonom dohľadu a žiadne iné skutočnosti neboli zistené
ani pri objasňovaní skutkového stavu veci počas správneho konania.

Žalovaný odmieta a nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že nevyhnutným predpokladom na správne
poskytnutie zdravotnej starostlivosti podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z. má byť Zoznam zdravotných
výkonov. Tento argument je zo strany žalobcu použitý účelovo, aby sa žalobca vyhol zodpovednosti
za porušenie tohto zákonného ustanovenia. Neexistencia Zoznamu zdravotných výkonov (§ 3 ods.
8 zák. č. 576/2004 Z. z.) nie je prekážkou a nijakým spôsobom nebráni poskytovateľovi zdravotnej

starostlivosti, aby poskytol zdravotnú starostlivosť správne, v súlade s citovaným ustanovením. V
opačnom prípade by to znamenalo, že ani poskytovateľ zdravotnej starostlivosti by sa nemohol brániť,
že zdravotnú starostlivosť poskytol správne, lebo by nemohol argumentovať uvedeným Zoznamom
zdravotných výkonov. Rovnako by to znamenalo, že by žalovaný nemohol realizovať svoju kompetenciu- dohliadať na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, danú mu ustanovením § 18 ods. 1 písm.
b) zák. č. 581/2004 Z. z. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 19.08.2009 č. k. 238/53/2009-83, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu

SR (9Szd/1/2009 zo dňa 30.06.2010), v ktorom sa na str. 12 uvádza: „Skutočnosť, že doteraz nebol
vydaný zoznam zdravotných výkonov, že z tohto dôvodu nie je možné vytýkať ošetrujúcej lekárke
porušenie povinností, nemôže byť v žiadnom prípade dôvodom na to, aby zdravotná starostlivosť nebola
poskytnutá správne, je na odborných znalostiach ošetrujúceho lekára, jeho medicínskej erudícii, aby z
existujúceho katalógu zdravotných výkonov vybral tie, ktoré ho privedú k určeniu správnej diagnózy a

jej následnej terapie."

K námietke žalobcu, že absenciu podzákonnej normy nie je možné nahradiť subjektívnym názorom
konzultanta alebo úvahou žalovaného o tom, ktoré výkony mali alebo nemali byť vykonané, aby bola
naplnená povinnosť podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., žalovaný poukazuje na rozsudok

Najvyššieho súdu SR č. k. 3 Szd/2009, podľa ktorého posúdenie skutočnosti, či bola zdravotná
starostlivosť poskytnutá správne, patrí do správnej úvahy správneho orgánu. Ide o odborné právne
otázky, pri ktorých je úrad ako orgán dohľadu kompetentný vysloviť svoj odborný právny názor v rámci
správnej úvahy za pomoci konzultantov.

Jedným z podkladov žalovaného pre rozhodnutie o uložení pokuty bolo odborné stanovisko F.. P. F.,
X.., konzultanta žalovaného v špecializačnom odbore gastroenterológia, obstarané v procese výkonu
dohľadu, ktoré vo veci vypracoval ako prizvaná osoba podľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci

úradu a prizvané osoby na základe poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci
iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje
na už existujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Sžso 10/2008 zo dňa
26.02.2009, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. : 0S/207/2006-50. Z uvedených
rozsudkov vyplýva, že samotný zákon č. 581/2004 Z. z. počíta s odbornými vyjadreniami konzultantov

ako dôkaznými prostriedkami v správnom konaní, a ak by aj správny orgán prizval do konania znalca
za účelom vypracovania znaleckého posudku, tento by vychádzal iba z tých istých skutočností, ktoré
boli známe aj konzultantom a ktoré boli podkladom pre vypracovanie ich odborných záverov vo veci.
Medzitým už uvedený názor prevzali a akceptovali aj iné súdy v Slovenskej republike.

Zároveň je potrebné poznamenať, že existujú štandardné diagnostické a terapeutické postupy vydávané
na základe teoretických a praktických poznatkov, ktoré aj keď nemajú charakter všeobecne záväzných
právnych predpisov, sú ako odporúčania poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a celou odbornou
zdravotníckou obcou všeobecne uznávané a akceptované.“

K námietke žalobcu vytýkajúcej rozhodnutiu žalovaného nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť pre
nedostatok dôvodov:

„K samotným napadnutým rozhodnutiam žalovaný uvádza, že obe rozhodnutia považuje za zákonné.
Žalobca mal možnosť pred ich vydaním sa v zmysle § 33 správneho poriadku ako účastník konania

vyjadriť k veci, navrhovať dôkazy a ich doplnenia, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich
zistenia pred vydaním rozhodnutia. Bol žalovaným vyzvaný na nahliadnutie do spisu ak vyjadreniu sa
k podkladom pre vydanie rozhodnutia osobne.

Žalovaný má za to, že náležíte zistil skutkový stav a takto zistený stav bol dostačujúcim podkladom

pre posúdenie veci, v rámci správneho konania zistil všetky skutočnosti dôležité pre jeho rozhodnutie
a za týmto účelom si sám obstaral všetky podklady a vykonal všetky zákonom povolené šetrenia,
ktoré boli nevyhnutné na objasnenie veci a ktoré boli následne podkladom pre vydanie napadnutých
rozhodnutí. Postup žalovaného bol v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 správneho poriadku, podľa
ktoréhovykonávaniedôkazovpatrísprávnemuorgánu.Vsprávnomkonanížalovanývykonalhodnotenie

dôkazov samostatne i v ich vzájomnej súvislosti a tvrdenia žalobcu ako účastníka konania vyhodnotil.
Správny orgán pri ukladaní sankcie postupoval podľa ustanovení § 50 ods. 2, písm. a) a § 64 ods.
2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. Rozhodnutie žalovaného (prvostupňové ako aj druhostupňové)
obsahuje všetky náležitosti, a to výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Výrok obsahujerozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. V
odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, uviedol,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých

rozhodol. Odôvodnenie žalovaného nadväzuje na výrokovú časť rozhodnutia a je s ňou v súlade.

Napadnuté rozhodnutia žalovaného sú dostatočne a riadne odôvodnené a žalovaný postupoval v súlade
s ustanoveniami zákona o správnom konaní, jeho rozhodnutia a ich odôvodnenia sú nielen jazykovo,
ale aj logicky zrozumiteľné.

Žalovaný má za to, že všetky vyjadrenia žalobcu, vrátane námietok a pripomienok, ako pri výkone
dohľadu, tak aj v štádiu správneho konania, boli braté v úvahu, žalovaný sa s nimi náležíte zaoberal a
vysporiadal sa s nimi. Neakceptovanie vznesených námietok v priebehu správneho konania je riadne
odôvodnené v rozhodnutí o uložení pokuty. Vznesené námietky žalobcu však zistený skutkový stav
nijako nemenili a nevyvrátili jeho zodpovednosť za porušenie § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z.

Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že pokuta uložená žalovaným v napadnutom rozhodnutí je
neprimeraná skutkovým zisteniam a neodôvodnená, pretože žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia neuviedol, aké úvahy ho viedli k uloženiu pokuty v konkrétnej výške 700 eur. S poukazom na
ustanovenia zákona č. 581/2004 Z.z. (§ 18 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na ust. § 50 ods. 2 písm. a) a §

64 ods. 2 cit. zákona) je žalovaný oprávnený, bez ďalšieho, uložiť sankciu podľa zákona č. 581/2004 Z.z.
na základe zistenia porušenia § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z., ako zákonného dôvodu a predpokladu
začatia správneho konania o uložení pokuty. Vzhľadom na to, že žalovaný považuje skutkový stav za
dostatočne objektívne preukázaný a zistený nedostatok zo strany žalobcu napĺňa skutkovú podstatu
porušenia ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. rozhodol o uložení pokuty. Podľa § 64 ods.

2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z., môže žalovaný uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za
podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 tohto zákona pokutu až do výšky 9 958 eur, ak ide o právnickú
osobu. Žalovaný v konaní o uložení pokuty prihliadal na závažnosť porušenia povinnosti žalobcom, ako
aj na následok, ktorý v danom prípade nastal a uložil žalobcovi pokutu pri dolnej hranici rozmedzia
pre ukladanie pokút vo výške 700 eur. Pri určovaní výšky pokuty vychádzal z toho, že zdravotná

starostlivosť pacientovi nebola poskytnutá správne, pretože sa žalobca pri vyšetrení 08.11.2011 opieral
iba o anamnestický údaj o realizovanom USG vyšetrení brucha s negatívnym nálezom a neoveril
tento údaj objektívnym vyšetrením. Na základe klinického stavu pacienta si žalobca mal tento nález
vyžiadať k nahliadnutiu, prípadne mal indikovať kontrolné USG vyšetrenie brucha. USG nález brucha
bol realizovaný iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti dňa 03.11.2011, pričom pankreas nebol

vizualizovaný pre výraznú plynatosť. Toto konanie žalobcu považuje žalovaný za pochybenie pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktoré nemalo preukázateľné následky na zdraví pacienta, pretože
retrospektívne nie je možné zistiť, či už v novembri 2011 boli prítomné známky karcinómu pankreasu,
eventuálne, v ktorom období k vzniku karcinómu pankreasu došlo. Táto skutočnosť ovplyvnila výšku
pokuty,avšaknezbavuježalobcuzodpovednostizato,ženebolisprávnerealizovanépotrebnézdravotné

výkony. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že pokuta v uloženej výške primerane zohľadňuje
závažnosť a povahu zistených nedostatkov, ich následok a zároveň nemá likvidačný charakter, ale
preventívny.

Súd je podaním správnej žaloby iba prizvaný do pozície preskúmania zákonnosti, či vyslovené odborné

závery o poskytovaní zdravotnej starostlivosti boli vyslovené v súlade so zákonom (najmä so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov) alebo nie, pričom obsah týchto záverov neskúma z hľadiska odborného,
ale z hľadiska právneho (rozsudok NS SR 8 Szd/1/2010). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal
na základe zákonom povolenej voľnej úvahy, preskúmava súd iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z
medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§ 245 ods. 2 O. s. p.).

Žalovaný námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutia, ako aj postup žalovaného sú nezákonné,
neakceptuje. Naopak, žalobca neuvádza ani jeden relevantný dôvod, ktorý by potvrdzoval jeho
vyjadrenia, že rozhodnutia žalovaného sú v rozpore s konkrétnymi ustanoveniami správneho poriadku,
resp. zákona č. 581/2004 Z. z. a z toho dôvodu sú nezákonné a neuviedol ani jeden dôkaz, ktorý by

dosvedčoval, že bol nezákonným rozhodnutím a nesprávnym postupom žalovaného v správnom konaní
ukrátený na svojich konkrétnych právach.“Vzhľadom na uvedenú právnu argumentáciu žalovaný navrhol, aby súd zamietol žalobu ako nedôvodnú.

III.

Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O. s. p.) preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie v právnych medziach žaloby (§ 249 ods. 2 O. s. p.), oboznámil sa s obsahom

administratívneho spisu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že
rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov je potrebné zrušiť z právnych dôvodov uvedených v
ustanovení § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O. s. p.).

Podľa § 244 ods. 3 prvá veta O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov), podľa
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola
na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal
zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase
vydanianapadnutéhorozhodnutia,súdmôževykonaťdôkazynevyhnutnénapreskúmanienapadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O. s. p.).

Podľa § 250i ods. 2 O. s. p., ak správny orgán podľa osobitného predpisu rozhodol o spore alebo
o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov
(§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný
skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho
orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa

tretej časti, druhej hlavy.

Súd, hoc aj konajúci v plnej jurisdikcii, nepreberá na seba právomoc a zodpovednosť správneho orgánu,
ktorého rozhodnutie preskúmava (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 8Sžo/16/2012
z 21.02.2013, Zbierka stanovísk NS súdov SR 7/2013).

Správne súdnictvo nie je pokračovaním správneho konania a rovnako súd nie je správnym orgánom,
ktorý by mohol a mal vyhľadávať dôvody zákonnosti alebo nezákonnosti napadnutých rozhodnutí, pokiaľ
tieto dôvody nepovažoval v priebehu administratívneho konania za relevantné konajúci orgán.

V preskúmavanej právnej veci je podľa obsahu žaloby kľúčovou právnou otázkou posúdenie správnosti
odborného postupu žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi nebohému P. A. v
období od 13.09.2011 do 23.07.2012. Správny orgán prvého stupňa vo výrokovej časti prvostupňového
rozhodnutia z 02.04.2013 v tejto súvislosti uviedol, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti porušil
§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. tým, že pri vyšetrení pacienta 08.11.2011 absentovala

objektivizácia ultrasonografického (USG) nálezu brucha, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti
vychádzal z anamnestických údajov od pacienta. Správne orgány oboch stupňov v administratívnom
konaní prijali záver rovnako obsiahnutý vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia z 02.04.2013,
podľa ktorého na základe anamnestických údajov od pacienta o absolvovanom USG vyšetrení brucha
v inom zdravotníckom zariadení so záverom nálezu v norme bolo potrebné objektivizovať tento údajne

negatívny USG nález brucha.

Z obsahu rozkladu zo 16.04.2013 proti prvostupňovému rozhodnutiu Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, pobočka Prešov z 02.04.2013, ako aj z obsahu žaloby vyplýva zásadná námietkažalobcu, podľa ktorej „poskytovateľ na základe informácie od pacienta o negatívnom USG vyšetrení
brucha, ktoré mu vykonané 03.11.2011 u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, t.j. 5 dní pred
vyšetrením u poskytovateľa, nemal dôvod odoslať pacienta na kontrolné USG vyšetrenie brucha len

preto, aby si mohol objektivizovať USG nález a nevychádzať z anamnestických údajov od pacienta.“
Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia z 02.04.2013, ako aj z celkového
obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov súd konštatuje, že správne orgány
vyvodili právne závery o porušení ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. z obsahu odborného
stanoviska konzultanta v odbore gastroenterológia zo 07.01.2013 F.. P. F., X.. Žalobca už v priebehu

správneho konania považoval tieto závery za neobjektívne a nedostatočne preukázané, čo uviedol aj
v predmetnom rozklade zo 16.04.2013. Ako ďalej žalobca namietal v riadnom opravnom prostriedku, z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z 02.04.2013 „nie je zrejmé,
na základe čoho úrad dospel k záveru o nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti pacientovi P.
A.. Vyslovenie takého závažného záveru by malo vychádzať z nepochybne preukázaného nesprávneho
postupu, ktorým boli porušené právne predpisy pri výkone povolania lekára.“ Podľa žalobcu, ak úrad

dospel k záveru o poskytnutí zdravotnej starostlivosti v rozpore s ustanovením § 4 ods. 3 zákona
o zdravotnej starostlivosti, mal zdôvodniť, a to odkazom na príslušné podzákonné normy, v čom
vidí protiprávnosť postupu ošetrujúceho lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v čase jej
poskytnutia, a nie z pohľadu následkov, aké u pacienta nastali neskôr.

V preskúmavanej právnej veci ide o administratívne trestanie za správny delikt, ktorého procesné
zásady sa riadia zásadami trestného práva, pri rešpektovaní všetkých základných procesných princípov
týkajúcich sa daných typov administratívnych konaní, a to aj vo vzťahu k právnickým osobám a
ich správnym deliktom. Podľa názoru súdu preto nemôže v správnom konaní právne obstáť postup
žalovaného správneho orgánu, ktorý za daného skutkového a právneho stavu veci vyhodnotil námietky

žalobcu uvedené v riadnom opravnom prostriedku k hore uvedenej zásadnej otázke odborného
charakteru majúcej kľúčový význam pre závery správneho konania tak, že sa stotožnil s prvostupňovým
rozhodnutím opierajúcim sa o odborné stanovisko konzultanta.

Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno

zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch
svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka (§ 34 ods. 1,2 správneho poriadku).

Podľa § 36 uvedeného zákona (Znalci) ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre
rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení

znalca sa možno odvolať.

V priebehu súdneho preskúmavacieho konania žalobca prostredníctvom právneho zástupcu predložil
súdu znalecký posudok č. 43/2015 zo 17.02.2015 vypracovaného Inštitútom forezných medicínskych
expertíz s.r.o., znaleckou organizáciou v odbore Zdravotníctvo a farmácia, Boženy Nemcovej č, 8,

Bratislava (č.l. 41-70 spisu), závery ktorého vzťahujúce sa na postup žalobcu pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti nebohému P. A. v období od 13.09.2011 do 23.07.2012 a pri vyšetrení pacienta 08.11.2011
nekorešpondujú so závermi vyplývajúcimi z odborného stanoviska konzultanta F.. P. F., X.., ktoré tvorili
odborný základ pre rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci.

Súd predmetný znalecký posudok považoval za listinný dôkaz, predložený žalobcom v súdnom konaní
podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. a v procesnoprávnom rámci ustanovenia § 250i ods. 2 O. s.
p. ho oboznámil na pojednávaní konanom 4.3.2015. Obsah a závery uvedeného posudku v dôkaznej
konfrontácii s odbornými závermi tvoriacimi podklad administratívnych rozhodnutí oboch stupňov, súd
v rámci súdneho preskúmavacieho konania nemohol nezobrať na zreteľ, a to predovšetkým z dôvodu,

že všeobecne formulovaná výroková časť prvostupňového rozhodnutia z 02.04.2013 akceptovaná v
rámci odvolacieho konania žalovaným správnym orgánom konštatuje u žalobcu porušenie ustanovenia
§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., a to iba so skutkovým vymedzením, podľa ktorého „pri vyšetrení
pacienta 08.11.2011 absentovala objektivizácia ultrasonografického nálezu brucha“. Správne orgány
nekonkretizovali právny základ pre vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti z takéhoto zistenia

opierajúci sa o konkrétne ustanovenie zákona alebo inej právnej normy, ktoré by v súvislosti so
vzniknutou situáciou pri vyšetrení pacienta P. A. dňa 08.11.2011 ukladali poskytovateľovi zdravotnej
starostlivosti povinnosť verifikácie pacientom uvádzaných negatívnych údajov vzťahujúcich sa na
predchádzajúce vyšetrenie realizované 03.11.2011 u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.Podľa§4ods.3zákonač.576/2004Z.z.vplatnomznení,zdravotnástarostlivosťjeposkytnutásprávne,
aksabezodkladnevykonajúvšetkyzdravotnévýkonypotrebnénaurčeniesprávnejchorobyazabezpečí

sa správny preventívny postup alebo správny liečebný postup.

Pri neexistencii podzákonnej právnej normy upravujúcej konkrétny zoznam povinných lekárskych
úkonov pri odborných vyšetreniach konkrétneho zamerania, je povinnosťou správneho orgánu
na základe odborných záverov, bez akýchkoľvek pochybností argumentačne podložiť záver o

nesprávnom liečebnom postupe poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Takéto závery z odôvodnenia
preskúmavaného rozhodnutia žalovaného zo 16.08.2013 nevyplývajú, pričom pôvodné východiskové
odborné závery obsiahnuté v odbornom stanovisku konzultanta F.. P. F., X.. zo 07.01.2013 boli v súdnom
konaní spochybnené žalobcom predloženým znaleckým posudkom.

Z uvedených dôvodov súd podľa § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. zrušil rozhodnutia správnych orgánov

oboch stupňov pre nepreskúmateľnosť spočívajúcu v nedostatku dôvodov pre hore uvedené zásadné
právne závery tvoriacich odborný, dôkazný základ pre vyvodenie administratívno-právnej zodpovednosti
voči žalobcovi.

V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa dôsledne sa

vysporiadaťsargumentácioužalobcuuvedenúvrozkladezo16.04.2013,akoajvžalobez11.10.2013vo
vzťahu ku kľúčovej otázke pre dané konanie, ktorou je postup žalobcu pri vyšetrení pacienta 08.11.2011.
V prípade opakovaného zistenia skutočností dôležitých pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti
voči žalobcovi, bude zároveň povinnosťou správnych orgánov skutkovo vymedziť vo výrokovej časti
rozhodnutia nielen miestne a časovo, ale aj dostatočne vecne konkrétnym spôsobom skutok, pre ktorý

má dôjsť k administratívnemu postihu žalobcu.

Podľa § 250j ods. 7 O. s. p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v

konaní úspešný, priznal právo na náhradu trov konania. Ide o nasledovné trovy konania vyplývajúce z
obsahu súdneho spisu v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len "vyhláška"):

Zaplatený súdny poplatok vo výške 70,- Eur.

Trovy právneho zastúpenia žalobcu pozostávajú z nasledovných 3 úkonov právnej služby:
1.) Prevzatie a príprava zastúpenia dňa 11.09.2013 .................. 130,16 Eur + 7,81 Eur,
2.) Písomné podanie na súd (žaloba) zo dňa 11.10.2013 .......... 130,16 Eur + 7,81 Eur,
3.) Zastupovanie na pojednávaní dňa 04.03.2015...................... 139,83 Eur + 8,39 Eur,

t. j. spolu 424,16 Eur.

Ďalej právnemu zástupcovi žalobcu patria cestovné výdavky v zmysle ust. § 15 písm. a) a § 16 ods. 4
vyhlášky v celkovej sume 208,77 Eur:
- za použitie osobného motorového vozidla s evidenčným č. BA-119HR na cestu Bratislava - Košice a

späť v sume 64,20 Eur (790 km x 6,3 l priemerná spotreba na 100 km x 1,29 Eur/l),
- amortizácia vozidla v sume 144,57 Eur (790 km x 0,183 Eur/km).

Právnemu zástupcovi žalobcov bola priznaná aj náhrada za stratu času strávenú cestou z jeho sídla do
miesta vykonania úkonu právnej služby a späť podľa ust. § 17 ods. 1 cit. vyhlášky za 20 polhodín vo

výške 279,60 Eur (20 x 13,98 Eur).

Keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, patrí mu podľa ust. § 18 vyhlášky
k odmene a náhradám aj 20 % DPH vo výške 182,51 Eur (zo sumy 912,53 Eur).

Právnyzástupcažalobcusivovyčíslenítrovkonaniauplatnilajnároknatrovydôkazu-znaleckýposudok
zo dňa 17.02.2015 a s tým súvisiace trovy právneho zastúpenia za ďalší úkon právnej služby, ktorý
špecifikoval ako Písomné podanie na súd - predloženie dôkazu zo dňa 19.02.2015 (len 50 %) vo výške
69,92 Eur + 8,39 Eur. Súd však žalobcovi trovy dôkazu za znalecký posudok a ani s tým súvisiacetrovy právneho zastúpenia nepriznal, nakoľko to nebol súdom vyžiadaný úkon, čiže nešlo o postup v
zmysle ust. § 139 ods. 2 O.s.p.. Žalobca v priebehu súdneho preskúmavacieho konania vôbec nenavrhol
ako dôkazný prostriedok vyhotovenie znaleckého posudku v uvedenej veci a taktiež ani súd nenariadil

znalecké dokazovanie, nakoľko to nepovažoval za potrebné ani účelné realizovať v rámci súdneho
preskúmavacieho konania. Účelnosť trov pritom predstavuje nevyhnutnosť vynaloženia trov spojených
s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc. Teda súd môže priznať len náhradu tých
výdavkov, ktoré evidentne súvisia s uplatneným nárokom na súde a zároveň sú nevyhnutné na účelné
uplatňovania práva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zastáva názor, že v tomto prípade nešlo o

náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva, a preto je žalobca povinný znášať tieto trovy
dôkazu sám.

Súdom priznané trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 Eur, z trov
právneho zastúpenia v celkovej výške 424,16 Eur, z cestovného vo výške 208,77 Eur, z náhrady za
stratu času vo výške 279,60 Eur a z DPH vo výške 182,51 Eur, t. j. spolu predstavujú sumu 1.165,04

Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu, a to v lehote do 10 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1
prvá veta O.s.p..

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods.9, posledná veta zákona č.
757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie

musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

Vodvolanísamápoprivšeobecných náležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.