Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 4, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/18/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712205353
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5712205353.12

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou, v právnej veci žalobkyne: G.. S. D.,
O.. D., L.. XX.XX.XXXX, J. E., D. XXX/XX, proti žalovanému: S. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. E., W.. Č.. J.
XXXX,právnezastúpenýJUDr.KatarínouTuranskou,advokátkousosídlomvMartine,Štúrovonámestie
10520/138, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e a v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov takto:

II. Súd u r č u j e , že do bezpodielového vlastníctva manželov patrí krb, obklad, skriňa v celkovej
hodnote 2.100,- Eur, zostatok na účte žalobkyne vo výške 653,- Eur, zostatok na účte žalovaného vo
výške 107,84 Eur, finančné prostriedky použité na splatenie úveru žalovaného vo výške 8.062,- Eur,
finančné prostriedky vybraté z účtu žalobkyne vo výške 26.618,- Eur.

III. Do výlučného vlastníctva žalovaného súd p r i k a z u j e krb, obklad, skriňa v celkovej hodnote
2.100,- Eur, zostatok na účte žalovaného 107,84 Eur a finančné prostriedky použité na splatenie úveru
žalovaného vo výške 8.062,- Eur.

IV. Do výlučného vlastníctva žalobkyne p a t r í zostatok na účte žalobkyne vo výške 653,- Eur a

finančné prostriedky vybraté z účtu vo výške 26.618,- Eur.

V. Žalobkyni sa u k l a d á povinnosť vyplatiť žalovanému na úplné vyrovnanie zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 7.370,58 Eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

VI. Štátu sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 % proti žalobkyni a žalovanému
spoločne a nerozdielne.

VII. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 11.04.2012 domáhala vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a to žalobkyne a žalovaného, ktoré zaniklo rozvodom manželstva dňa

05.05.2011. K dohode o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa žalobkyne pred
podaním návrhu nedošlo. V písomne podanej žalobe uviedla, že po uzavretí manželstva žili spolu so
žalovaným v byte žalovaného, ktorý nadobudol ešte pred uzavretím manželstva, avšak na predmetný
byt bol žalovanému poskytnutý hypotekárny úver, ktorý žalovaný splácal i počas trvania manželstva,
a teda úver na byt žalovaného bol hradený zo spoločných finančných prostriedkov. Mesačne splátka
úveru činila ( žalobkyňa uviedla sumu v Slovenských korunách ) 9.000,- Sk. Takto podľa žalobkyne

to trvalo až do doby, kedy ako manželia prestali spolu hospodáriť, t.j. do októbra 2010, kedy opustila
spoločnú domácnosť, teda zo spoločných finančných prostriedkov na majetok žalovaného vynaložilacelkovo sumu podľa žalobkyne 7.999,70 €. Súčasne počas trvania manželstva investovali na zveľadenie
bytu žalovaného celkovo sumou 1.206,- €, pričom išlo o zabudovanie krbu a obkladu pri krbe v hodnote
918,- € a obklady 287,- €. Taktiež zakúpili vstavanú skriňu v cene 27.000,- Sk a kameru v cene 18.000,-

Sk. Podľa žalobkyne tak zo spoločných finančných prostriedkov na zveľadenie majetku žalovaného
vynaložila sumu 10.101,93 €. Žalobkyňa ďalej v návrhu uviedla, že počas trvania manželstva zakúpili
osobné motorové vozidlo Škoda Octavia, evidenčné číslo PN 081BU, ktoré je evidované na žalovaného.
To však bolo zakúpené z finančných prostriedkov žalobkyne, ktoré mala vo svojom výlučnom vlastníctve,
a s ktorými prišla do manželstva so žalovaným. V závere písomne podanej žaloby uviedla, že z

predložených listinných dôkazov je zrejmé, že do majetku žalovaného vložila sumu 10.101,93 €. Z toho
dôvodužiadala,abysúdzaviazalžalovanéhojednupolovicujejvrátiť,atovovýške5.050,96€asúčasne
prikázal do jej výlučného vlastníctva osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia, evidenčné číslo
PN 081BU.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Súdu bolo doručené jeho vyjadrenie, ktoré adresoval

žalobkyni a vyjadrenie sa nachádza v spise na č.l. 7, z obsahu ktorého vyplýva, že so žalobou
tak, ako ju pôvodne doručila žalobkyňa, nesúhlasí. Potvrdil skutočnosť, že žalobkyňa vstupovala do
manželstva so sumou 520.000,- Sk (17.260,- € ), a vlastnila osobné motorové vozidlo značky Renault
Thalia , ktoré neskôr za trvania manželstva bolo predané za sumu 4.979,- €. Súčasne poukázal na
skutočnosť, že on vstupoval do manželstva okrem vlastníctva bytu s dvoma osobnými motorovými

vozidlami, ktoré nadobudol pred uzavretím manželstva, a ktoré predal počas trvania manželstva, čo
doložil výpisom z Okresného dopravného inšpektorátu Martin. Tieto odpredal celkovo za sumu 5.476,-
€. Podľa žalovaného chod domácnosti financoval zo svojho účtu, to znamená všetky poplatky spojené s
bytom, úver, hospodárenie. Na účet žalobkyne účet sa odkladali a šetrili peniaze, čo podľa žalovaného
sa dá preukázať výpisom z účtov žalobkyne. Vo svojom písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že v rámci

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žiada len prepis osobného motorového vozidla značky
Škoda Octavia, evidenčné číslo PN 467CB na jeho osobu a ďalšie vyrovnanie nežiada z dôvodu, že sa
o spoločnú dcéru stará žalobkyňa. Zo záverov vyjadrenia žalovaného k žalobe vyplynulo, že v rámci
vyporiadania BSM žiada len prepis osobného motorového vozidla značky Škoda Octavia, evidenčné
číslo PN 467CB.

3. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov, výsluchom svedkyne G.. I. N.Á.
dožiadaným Okresným súdom Trebišov, znaleckým posudkom znalca Ing. Milana Midžiaka z odboru
doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, výpisom z účtov Dexia banka, a.s. Slovensko,
Slovenská sporiteľňa, a.s., vyjadrením Prima banky, a.s., rozsudkom Okresného súdu Martin č.k.

10C/236/2010, súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 21.06.2008 pred Rímsko-katolíckym farským úradom vo
Vrútkach. Rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 10C/236/2010 zo dňa 15.04.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 05.05.2011, bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného rozvedené. Maloletá G., L..

XX.XX.XXXX bola zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec bol zaviazaný prispievať na
jej výživu mesačne výživným v sume 160,- €, zročným vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám
matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

5. Zo zhodných vyjadrení žalobkyne a žalovaného vyplynulo, že žalovaný je vlastníkom bytu, ktorý

sa nachádza vo E., W.. Č.. J. XXXX, ktorý nadobudol ešte pred uzavretím manželstva s tým, že
na predmetný byt si žalovaný zobral hypotekárny úver, ktorý splácal aj počas trvania manželstva so
žalobkyňou. Na týchto skutočnostiach sa žalobkyňa a žalovaný zhodli. Zhodli sa aj na tom, že bol
splácaný hypotekárny úver počas trvania manželstva. Obaja účastníci konania sa súčasne zhodli na
tom, že k ukončeniu spoločného hospodárenia a spoločnej domácnosti došlo dňa 27.10.2010, kedy

žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť.

6. V priebehu konania a jednotlivých pojednávaní žalobkyňa žiadala, aby súd zohľadnil tú skutočnosť
a to, že investovala do majetku žalovaného, t.j. bytu, ktorý nadobudol pred uzavretím manželstva, a
to platením hypotekárneho úveru v čase od uzavretia manželstva od 21.06.2008 do dňa, keď opustila

spoločnú domácnosť, t.j. 27.10.2010. Ďalej v priebehu konania poukázala na tú skutočnosť, ktorú aj
potvrdil žalovaný, že uzavretím manželstva každý z manželov si ponechal vlastný účet, ktorý mal aj
pred uzavretí manželstva s tým, že podľa žalobkyne žalovaný splácal zo svojho účtu hypotekárny
úver na byt z finančných prostriedkov, ktoré prichádzali na jeho účet a ona zo svojho účtu uhrádzalavšetky platby súvisiace s vedením domácnosti týkajúce sa stravy a väčších nákupov, či už to bolo v
predajniach Tesco, Metro a podobne. Ďalej poukázala na tú skutočnosť, že počas trvania manželstva
nadobudlihnuteľnéveci,atovstavanúskriňuvhodnote27.000,-Sk,ktorútvrdilažalobkyňa,žeuhradilaz

vlastných finančných prostriedkov, videokameru v hodnote 18.000,- Sk, ktorú takisto uhradila z vlastných
finančných prostriedkov. Okrem toho prispela na zveľadenie bytu, a to zabudovanie krbu a obkladu pri
krbe, kedy krb bol v hodnote 918,- € a obklady v hodnote 287,- €. Žiadala, aby z tejto sumy jej žalovaný
polovicu uhradil, keďže investovala do bytu, ktorý vlastnícky patrí žalovanému.

7. V priebehu konania sa účastníci zhodli na tom, že videokamera nebude predmetom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a žalobkyňa súhlasila so späťvzatím návrhu v tejto časti.

8. Žalovaný súhlasil s vyjadrením žalobkyne v tom, že pred uzavretím manželstva bol vlastníkom bytu,
a že aj počas trvania manželstva hradil hypotekárny úver s tým, že tento mal od roku 2007, kde výška
splátky bola fixovaná na päť rokov v sume 8.675,- €, a úver bol dohodnutý na dobu deväť a pol roka, a

poskytnutý vo výške 800.000,- Sk. Tento úver v roku 2007 celý použil na kúpu bytu, a to pred uzavretí
manželstva.Potvrdiltvrdeniažalobkyne,žejedenúčetmalonajedenúčetmalažalobkyňa.Hypotekárne
splátky hradil zo svojho účtu. Pokiaľ ide o náklady spojené s bytom, a to nájom, elektrika, voda, všetko
hradil zo svojho účtu. V tom období celá jeho mzda išla na jeho účet približne vo výške 30.000,- Sk.
Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že sa podieľala na úhrade splátky hypotekárneho úveru,

zotrvával na tom, že tento úver výhradne hradil sám. Súhlasil s tým, že za trvania manželstva bola
nadobudnutá vstavaná skriňa v hodnote, ktorú uviedla žalobkyňa, avšak žalovaný nesúhlasil s tvrdením
žalobkyne, že ju hradila z jej finančných prostriedkov, ale zotrvával na tom, že skriňa bola hradená z jeho
vlastných finančných prostriedkov, avšak ako ďalej vo svojej výpovedi uviedol, tieto skutočnosti súdu
nevedel preukázať. Zhodne žalovaný zotrvával na tom, že krb a obklad v celkovej hodnote 1.206,- €

uhradil z vlastných finančných prostriedkov. Túto skutočnosť takisto súdu nevedel preukázať. Zotrvával
na tom, že žalobkyňa sa nepodieľala žiadnou sumou na zveľaďovaní bytu formou zabudovania krbu a
obkladu pri krbe.

9. Žalobkyňa s tvrdeniami žalovaného nesúhlasila. Zotrvávala na tom, že pokiaľ ide o krb a obklad, tieto

boli investované zo spoločných finančných prostriedkov, ktoré mali uložené doma. Ďalej zotrvala na tom,
že žalovaný hradil hypotekárny úver a náklady spojené s bytom tak, ako uviedol, avšak pokiaľ ide o
stravu a veľké nákupy, či už chodievali do Metra, alebo do Tesca, vždy tieto hradila zo svojich finančných
prostriedkov, ktoré mala uložené na svojom vlastnom účte.

10. Napriek tvrdeniam žalobkyne žalovaný s týmto nesúhlasil. Zotrvával na tom, že vo väčšine prípadov
to prebiehalo tak, že približne sumu 500,- € použili na spoločné nákupy, alebo na spoločné oblečenie.

11. Pokiaľ ide o hradenie nákladov spojených s bývaním a so stravovaním, s týmto sa žalobkyňa ani
žalovaný nevedeli dohodnúť. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že tak žalobkyňa ako

aj žalovaný mali vlastný účet na vlastné meno, kde ten druhý z manželov nemal dispozičné právo na
to, aby disponoval s účtom druhého manžela. Taktiež z predložených výpisov z účtu, či už Slovenskej
sporiteľne, a.s. alebo Dexie banky, a.s. sa súdu nepodarilo preukázať, že žalobkyňa z príjmu, ktorý
poberala, ukladala finančnú hotovosť na účet žalovaného a zhodne opačne sa nepodarilo preukázať,
že žalovaný zo mzdy, ktorú mesačne poberal, ukladal nejakú finančnú hotovosť na účet žalobkyne.

Na otázku súdu, či im spôsob takéhoto vedenia domácnosti vyhovoval v podstate obidvaja manželia
zhodne súhlasili. Žalovaný sa následne vyjadril, že mal záujem založiť spoločný účet, z ktorého by sa
hradili spoločné výdavky týkajúce sa domácnosti, stravovania a iných nákladov, s čím však žalobkyňa
nesúhlasila a v podstate nechal túto záležitosť týmto spôsobom, nakoľko predpokladal, že ak on ako
tvrdil, hradil hypotekárny úver síce za byt, ktorý bol v jeho výlučnom vlastníctve, ale aj náklady a

žalobkyňa hradila niektoré iné náklady spojené so stravovaním, predpokladal, že jej účet je účtom
sporiacim, kde sa teda ukladala mzda žalobkyne a tieto finančné prostriedky potom mali byť použité
na nákup nejakej hnuteľnej, či nehnuteľnej veci väčšej hotovosti. S týmito tvrdeniami však žalobkyňa
nesúhlasila a zotrvala na tom, že po vstupe do manželstva sa so žalovaným dohodli na tom, že zo svojho
účtu bude žalovaný hradiť náklady spojené s bývaním, a ona bude hradiť náklady spojené so stravou,

drogériou a podobne. Pri oboznamovaní sa s výpoveďami účastníkov konania, aj v konaní Okresného
súdu Martin sp. zn. 10C/236/2010, v ktorom sa viedlo konanie o rozvod manželstva, či už z vyjadrenia
k návrhu žalobkyne (v tomto konaní vystupovala ako žalovaná), alebo aj z obsahu zápisnice vedenej
pred súdom v tom čase, vyplývajú tiež skutočnosti, ktoré boli tvrdené aj v tomto konaní a to, že žalovanýhradil zo svojho príjmu náklady spojené s bývaním a žalobkyňa zo svojho príjmu zabezpečovala nákup
potravín, oblečenia, hygienických a čistiacich potrieb. Taktiež financovala nákup väčších vecí napríklad
vstavaná skriňa do dcérinej izby, či videokamera. Tieto skutočnosti v podstate potvrdil aj žalovaný vo

svojom vyjadrení zo dňa 26.11.2010, kde sám uviedol, že dohoda medzi ním a žalobkyňou bola taká,
že z jeho príjmu sa budú hradiť aj nákupy a na účet žalobkyne sa budú odkladať finančné prostriedky a
budú sa nimi financovať väčšie veci. Súd je toho názoru, že v tomto čase tie skutočnosti obaja účastníci
prezentovali tak, ako reálne v tom čase, t.j. v roku 2010, kedy sa viedlo rozvodové konanie, skutočne
existovali. Výpisom z účtov tak, ako boli predložené, sa súdu podarilo preukázať skutočnosti a to, že

na účet žalobkyne prichádzala jej mzda a na účet žalovaného prichádzala mzda žalovaného. Z účtov,
ktoré predložila žalobkyňa, sa podarili preukázať ňou tvrdené skutočnosti týkajúce sa väčších nákupov
vo vyšších sumách, a to napríklad výpisom z účtu zo dňa 29.09.2008, kedy hradila nákup v Tescu vo
výške 364,90 €, zhodne dňa 14.10.2008 nákup v hodnote 267,- €, dňa 13.02.2009 nákup v hodnote
151,37 € v Tescu, platba dňa 16.05.2009 Metro Žilina vo výške 45,64 €, dňa 18.05.2009 vo výške 58,75
€, dňa 18.05.2009 Hypermarket vo výške 112,75 €, dňa 09.07.2009 Metro Žilina vo výške 181,34 €,

dňa 25.07.2009 v sume 133,34 €, dňa 25.07.2009 Bohemia vo výške 60,- € a v ten istý deň platba
49,50 €, dňa 16.08.2009 Hypermarket Martin vo výške 96,26 €, dňa 16.08.2009 vo výške 34,55 € a to
nákupy v Poľsku - Hypermarket v Poľsku dňa 16.08.2009 platba 93,62 €, platba kartou dňa 08.02.2010
v Poľsku vo výške 25,17 €, zhodne ten istý deň platba v Hypermarkete v Poľsku 143,27 €, platba
kartou dňa 04.03.2010 vo výške 154,64 € v Metre Žilina, dňa 26.04.2010 platba kartou v Metre Žilina vo

výške 218,86 €, dňa 27.05.2010 v Tescu Martin vo výške 30,46 €, kde jediná platba je cez telebanking
uhradená odporcom suma 90,01 € dňa 25.05.2010, dňa 04.06.2010 Metro Žilina suma 110,65 €, dňa
28.06.2010 suma 245,73 € v Metre Žilina. Z prehľadu týchto platieb a z výpisu účtov žalobkyne je zrejmé
a bolo preukázané, že žalobkyňa sa podieľala na chode domácnosti nákupom potravín v týchto vyšších
sumách, ktoré sa priebežne mesačne opakujú. Z výpisu, ktoré predložil žalovaný vychádzajú platby

spojené s uhrádzaním hypotekárneho úveru a platby spojené s užívaním mobilného telefónu. Súd na
margo tvrdení žalobkyne o hradení nákupov z vlastných finančných prostriedkov, keď účet bol vedený
na žalobkyňu, kde bola pripisovaná jej mzda, udáva, že mzda patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, aj keď išlo o účet vedený na meno žalobkyne.

12. V priebehu konania z vyjadrenia účastníkov vyplynulo, že počas trvania manželstva došlo k
nadobudnutiu dvoch motorových vozidiel Škody Octavia, evidenčné číslo PN 081BU a evidenčné číslo
PN 467CB. Žalobkyňa vo svojej výpovedi, ako aj v žalobe poukázala na skutočnosť, že obidve motorové
vozidlá boli zakúpené z jej finančných prostriedkov. Pokiaľ ide o motorové vozidlo evidenčné číslo PN
081BU, toto bolo nadobudnuté v decembri 2008 za sumu 270.000,- Sk, a to prevodom z jej účtu, o čom

súdu predložila dôkaz, že vozidlo nadobudla z vlastných finančných prostriedkov, ktoré mala ešte pred
uzavretím manželstva.

13. Žalovaný s tvrdením žalobkyne nesúhlasil. Súhlasil s tým, že žalobkyňa vstupovala do manželstva
so sumou 520.000,- Sk, avšak keď kupovala motorové vozidlo mala na účte sumu 700.000,- Sk.

Teda za tak krátku dobu nemohla našetriť sumu a aj kúpiť motorové vozidlo z vlastných finančných
prostriedkov. Na otázku súdu, či žalovaný vie preukázať, že skutočne bolo motorové vozidlo zakúpené
zo spoločných finančných prostriedkov a ktorú časť si uplatňuje v rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, žalovaný uviedol, že túto skutočnosť nevie preukázať. Žalobkyňa zotrvala
na tom, že motorové vozidlo bolo zakúpené z jej finančných prostriedkov, nakoľko zarábala mesačne

30.000,- Sk s tým, že jej v tom čase bola vrátená aj suma 100.000,- Sk, ktorú požičala svojim priateľom
a žalovaný nikdy žiadne peniaze nevložil na jej účet, a teda nemohli byť spoločné peniaze použité na
nákup predmetného motorového vozidla. Poukázala na výpis z účtu zo dňa 31.12.2008 tým, že dňa
11.12.2008vykonalamimoemisnýprevod,ktorýmuhradilasumu270.000,-SknaúčetC..C.E..Súčasne
poukázala na dátum 08.12.2008, kedy jej na účet bol urobený bezhotovostný vklad od Ľ. N. v hodnote

100.000,- Sk s tým, že naozaj mala v tom čase sumu 700.000,- Sk, lebo išlo o vrátenie pôžičky, ktorú
predtým Ľ. N. s manželkou poskytla a táto suma jej bola následne vrátená.

14. Žalovaný zotrval na tom, že predmetné motorové vozidlo síce bolo hradené z účtu, ktoré je na meno
žalobkyne, avšak keď on hradil všetky náklady spojené s bytom, s hypotékou a na účet navrhovateľky

sa šetrilo, je toho názoru, že išlo o spoločné finančné prostriedky.

15. V priebehu konania vyplynulo, že za trvania manželstva malo byť nadobudnuté vozidlo, a to Škoda
Octavia, evidenčné číslo PN 467CB, nadobudnuté v mesiaci jún 2010 za sumu 6.000,- €, užívateľkoua vlastníčkou ktorého je žalobkyňa s tým, že žalobkyňa uviedla, že na toto motorové vozidlo vybrala
dňa 23.06.2010 sumu 5.500,- € zo svojich finančných prostriedkov a pokiaľ ide o zostatok sumy 500,-
€, nepamätala si, či tieto boli zo spoločných finančných prostriedkov. Zotrvala na tom, že je vlastníčkou

predmetného motorového vozidla a v čase vedenia konania žiadala, aby jej ho žalovaný vydal, pretože
vozidlo užíval žalovaný. Súčasne žalobkyňa uviedla, že toto motorové vozidlo bolo zakúpené v tom
období za účelom zachovania manželstva a aj za účelom, keďže žalovaný nemal ako cestovať do
zamestnania do Bratislavy, tak mu toto vozidlo zakúpila, tak povediac „požičala“.

16. Žalovaný s tvrdením žalobkyne, že bolo zakúpené vo výške 6.000,- € súhlasil. Súhlasil s tým, že
bolo hradené z účtu žalobkyne v sume 5.500,- € s tým, že zvyšok 500,- € a ostatné poplatky uhradil
on. Avšak zotrval na svojich tvrdeniach, ako aj pri predchádzajúcom motorovom vozidle, že sa jednalo
o spoločné finančné prostriedky, i keď hradené z účtu žalobkyne, pretože na účet žalobkyne sa sporilo
a jednalo sa o sporiaci účet žalobkyne.

17. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala na potvrdenie Autoallesu zo dňa 10.01.2011, ktorým
dňa 01.12.2008 bola žalovanému vyplatená suma 85.000,- Sk za predaj motorového vozidla značky
Opel Astra a čestné prehlásenie zo dňa 07.09.2012, ktorým potvrdila, že žalovanému bola vyplatená
suma 80.000,- Sk za motorové vozidlo značky Fiat Punto. Tieto finančné prostriedky podľa vyjadrenia
žalovaného boli použité na krb a na zhodnotenie motorového vozidla evidenčné číslo PN 081BU, keďže

sa tam kupovali zimné pneumatiky, fólie a doplnky. Žalovaný doplnil výpoveď právnej zástupkyne v
tom, že tieto finančné prostriedky, ktoré získal predajom vlastných motorových vozidiel, investoval do
zabudovania krbu, obkladu pri krbe, ďalej nakúpil na motorové vozidlo evidenčné číslo PN 081BU kolesá
z ľahkej liatiny, zimné pneumatiky, fóliu, o čom súdu predložil doklady, a to spojler za 180,- €, kryt
emblému, šachovnicu prednú za 15,24 €, kryt emblému zadný za 18,- €, chrómovú lištu na piate dvere

za 50,40 €, teda spolu 263,64 €. Ďalej zakúpil fólie na sklá za 132,70 € a zabezpečil striekanie vozidla
vo výške 105,- €. Celkovo teda do motorového vozidlo z vlastných finančných prostriedkov, ktoré získal
predajom motorového vozidla, investoval sumu 1.500,- €. V priebehu konania na ďalšom pojednávaní
žalovaný upravil túto sumu na 1.000,- €, ktorú investoval z vlastných finančných prostriedkov do
predmetného motorového vozidla, ako aj krbu a obkladu pri krbe.

18. Žalobkyňa poukázala ďalej v priebehu konania na tú skutočnosť, že pred uzavretím manželstva
vlastnila motorové vozidlo značky Thalia s tým, že hradila leasing, ktorý uhradila počas trvania
manželstva, a to v priebehu šiestich mesiacov uhradila sumu 4.817,- Sk s tým, že v priebehu manželstva
motorové vozidlo bolo odpredané a finančné prostriedky boli dané na jej účet. Súhlasila s tým, že

počas uhrádzania leasingu v priebehu šiestich mesiacov sa žalovaný podieľal aj vlastnými finančnými
prostriedkami na úhradu jej vlastníctva, t.j. motorového vozidla.

19. Účastníci konania sa nezhodli na hodnote motorových vozidiel značky Škoda Octavia evidenčné
číslo PN 081BU a značky Škoda Octavia evidenčné číslo PN 467CB. Z toho dôvodu súd v konaní

ustanovilznalca,ktoréhoúlohoubolourčiťhodnotumotorovýchvozidielkudňu05.05.2011.Znalecpodal
znalecký posudok a motorové vozidlá ohodnotil tak, že určil hodnotu motorového vozidla značky Škoda
Octavia evidenčné číslo PN 081BU v hodnote 8.149,- € a motorové vozidlo evidenčné číslo PN 467CB
v hodnote 5.527,- €.

20. Zhodným tvrdením účastníkov bolo preukázané, že pred uzavretím manželstva bol žalovaný
vlastníkom bytu a počas trvania manželstva hradil hypotekárny úver. Spornou vecou v priebehu
celého konania vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva boli tvrdenia žalobkyne a žalovaného
o spoločnom hospodárení a hradení nákladov spojených s domácnosťou, s hypotekárnym úverom.
Sporné bolo vlastníctvo motorových vozidiel, ktorých zostatkovú hodnotu určil znalec a sporným zostalo,

či skutočne žalovaným bolo z jeho finančných prostriedkov nadobudnutých predajom vozidiel pred
uzavretím manželstva a investovaných do hnuteľných vecí vlastnícky patriacich žalobkyni.

21. Z takto vykonaného dokazovania mal súd zistené a preukázané, že žalovaný je vlastníkom bytu,
ktorý užíval spolu so žalobkyňou počas trvania manželstva, teda od 21.06.2008, kedy došlo k uzavretiu

manželstva, až do 27.10.2010 tak, ako sa obaja účastníci zhodli, kedy žalobkyňa opustila spoločnú
domácnosť žalovaného a teda prestali spoločne hospodáriť. Podľa výpisov z účtu banky sa za toto
obdobie uhradila na hypotekárnom úvere na byt žalovaného suma 8.350,84 €, a to za obdobie od júna
2008 do októbra 2010.22. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 29.01.2015 tak, že
zrušil bezpodielové spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného nasledovne:

Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia 1,9 TDI,
EVČ: PN 467CB a osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia 1,9 TDI Ambiente, EVČ: PN 716CM
( predtým EVČ: PN 081 BU ).
Na úplné vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu
2.240,07 €, do 30-tich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa a žalovaní boli povinní spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu Martin zaplatiť trovy
štátu vo výške 36,01 €, do 30-tich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva boli žalobkyňa a žalovaní povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Martin poplatok za vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva vo výške 749,91 €, do 30-tich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

23. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne žalovaný
odvolanie. Druhostupňový súd svojim rozhodnutím vedeným pod sp. zn. 9Co 378/2015 zo dňa
17.09.2015 zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že bude
povinnosťou prvostupňového súdu vyžiadať si od žalobkyne podrobný výpis z účtu, lebo len tak bude

možné ustáliť, aké finančné prostriedky v rozhodnom období boli na účet vložené, či sa jednalo výlučne o
mzdu alebo aj iné prostriedky, ako tvrdí žalovaný, a následne skúmať, ako boli tieto prostriedky použité.
Zhodne malo byť povinnosťou žalobkyne oznámiť súdu, akým spôsobom boli použité prostriedky
patriacedobezpodielovéhospoluvlastníctva,pozostávajúcezjejmzdypočasmanželstva,akoajvyjadriť
sa k použitiu finančných prostriedkov vybratých žalobkyňou z účtu vo výške 23.299 Eur a 3.119 Eur.

24. Súd vyzval žalobkyňu prípisom zo dňa 16.11.2015, aby sa v súdom určenej lehote vyjadrila k
skutočnostiam, ktoré boli súdu vytýkané súdom druhej inštancie (strana 3 ods. 3, 4).

25. Žalobkyňa sa vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 19.01.2016, z ktorého vyplynulo,

že je toho názoru, že všetky listinné dôkazy tak, ako ich druhostupňový súd požaduje, doložila dňa
24.04.2013 a sú súčasťou spisu s tým, že dňa 01.10.2010 vybrala finančné prostriedky, ktoré boli v jej
výlučnom vlastníctve a teda disponovala peniazmi, ktoré nespadali do bezpodielového spoluvlastníctva.
Svojím mesačným príjmom sa podieľa na fungovaní spoločnej domácnosti - nákupu potravín, čistiacich
prostriedkov, ošatenia, platenia poistiek, zveľaďovanie bytu žalovaného. V závere uviedla, že trvá na

svojich doterajších vyjadreniach.

26. Prípisom zo dňa 23.06.2016 súd vyzval právnu zástupkyňu žalovaného na uvedenie peňažného
zostatku na bankovom účte žalovaného ku dňu skončenia spoločného hospodárenia so žalobkyňou,
t.j. ku dňu 27.10.2010. Z výpisu Prima banky zo dňa 06.07.2016 vyplynulo, že žalovaný mal ku dňu

27.10.2010 na svojom účte zostatok 107,84 Eur.

27. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 04.10.2016 výsluchom sporových strán,
pričom žalobkyňa zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach s tým, že do vyhlásenia
dokazovania za skončené nepredložila súdu žiadny prostriedok procesného útoku. Žalovaný vo svojej

výpovedi skonštatoval stav ta ako na predchádzajúcich pojednávaniach. Žiadne ďalšie prostriedky
procesnej obrany súdu nepredložil. Sudca po vyjadrení strán nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie
dôkazy a pristúpil k vyhláseniu rozsudku.

28. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa

vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka.

29. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

30.Podľa§150Občianskehozákonníka,privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo čo zo svojho vynaložil na
spoločnýmajetokajepovinnýnahradiť,čosazospoločnéhomajetkuvynaložilonajehoostatnýmajetok.
Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral orodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia
treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a obstarávanie spoločnej domácnosti.

31. Z uvedenej právnej úpravy vychádza aj doterajšia judikatúra súdov Slovenskej republiky, ktorá v R
49/1973 dospela k záveru, že vec nadobudnutá za trvania manželstva sa stane predmetom BSM, pokiaľ
nie je obstaraná za finančné prostriedky, ktoré sú majetkom len jedného z manželov. V stanovisku R
42/1972 bol vyslovený názor, že pri nadobudnutí vecí z prostriedkov patriacich jednak do BSM, jednak
do osobného majetku niektorého z manželov, sa takto nadobudnuté veci stávajú predmetom BSM bez

ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM. Súdna prax dospela tiež k záveru, že do BSM nepatrí
ani vec získaná (kúpou, výmenou) za prostriedky patriace do oddeleného majetku jedného z manželov.
Nejde tu totiž o nadobudnutie nového majetku ani o rozmnoženie už existujúceho majetku za trvania
manželstva, ale o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu (vlastníctva) týchto vecí ako predmetu výlučného
(oddeleného) vlastníctva jedného z manželov. Je potrebné pripomenúť, že konanie o vyporiadanie BSM
sa síce začína len na návrh niektorého z účastníkov, súd však nie je týmto návrhom viazaný ani pokiaľ

ide o rozsah BSM, ani pokiaľ ide o spôsob jeho vyporiadania.

32. V zmysle uvedeného mal súd za to, že osobné motorové vozidlá značky Škoda Octavia 1,9
TDI, EVČ: PN 467CB a osobné motorové značky Škoda Octavia 1,9 TDI Ambiente, EVČ: PN 716
CM (predtým EVČ: PN 081 BU) patria do výlučného osobného vlastníctva žalobkyne a nie sú

predmetom BSM, nakoľko predmetné vozidlá žalobkyňa, ako sama uviedla (č.l. 69,72) boli zakúpené
z jej vlastných finančných prostriedkov, s ktorými disponovala ku dňu uzavretia manželstva a k tomuto
dňu predstavovali sumu vo výške 17.260,- Eur a súd sa s týmto jej tvrdením stotožnil. Po kúpe aut, ktoré
boli zakúpené spolu za sumu vo výške 15.000,- Eur, vo výlučnom vlastníctve žalobkyne ostali finančné
prostriedky na jej osobnom účte vo výške 2.260,- Eur.

33. Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením a s vykonaným dokazovaním mal preukázané, že
strany sporu počas trvania manželstva nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva krb, skriňu,
obklad spolu v hodnote 2.100,- Eur, zostatok na účte žalobkyne vo výške 653,- Eur, zostatok na účte
žalovaného vo výške 107,84 Eur, finančné prostriedky použité na splatenie úveru žalovaného vo výške

8.062,- Eur, finančné prostriedky vybraté z účtu žalobkyne vo výške 26.618,- Eur.

34. Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka definuje kritéria, z ktorých je potrebné pri vyporiadaní
BSM vychádzať. Základnou zásadou pri vyporiadaní BSM je, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Preurčenie,ktorékonkrétnevecimajúbyťkaždémuzmanželovpridelené,zákonvýslovneneustanovuje

žiadne hľadiská. V súdnej praxi sa v konaniach o vyporiadanie BSM uplatňuje zásada, aby pokiaľ
možno, najmä so zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva, či na oddelené bývanie
manželov, boli veci prikázané tomu z účastníkov, kto ich mal naposledy v držaní, a u ktorého došlo k
jej amortizácii. Ďalším z hľadísk významných pre prikázanie určitej veci jednému z bývalých manželov
do jeho výlučného vlastníctva je hľadisko účelného využitia veci, aj keď toto hľadisko nie je v § 150

Občianskeho zákonníka výslovne uvedené.

35. V zmysle citovaných zákonných ustanovení v spojení s uvedenými zásadami sa súd v ďalšom
zaoberal, komu budú pridelené hnuteľné veci, vrátane peňazí, ktoré boli súdom ustálené ako patriace do
BSM. Krb, obklad, skriňu v celkovej hodnote 2.100,- Eur prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného,

dôvodom bola skutočnosť, že uvedené veci sa nachádzajúci v byte v osobnom vlastníctve žalovaného a
zostatok na účte žalovaného vo výške 107,84 Eur. Žalobkyni prikázal do výlučného vlastníctva zostatok
na jej osobnom účte vo výške 653,- Eur a finančné prostriedky vybraté z jej osobného účtu vo výške
26.618,- Eur.

36. Spolu hodnota hnuteľných vecí, vrátane peňazí predstavuje sumu 37.540,84 Eur, z tejto sumy suma
2.260,- Eur bola vynaložená z finančných prostriedkov výlučne patriacich žalobkyni po zakúpení vyššie
uvedených áut (viď ods. 32). Preto má nárok na jej úhradu. Na účely úplného vyrovnania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov teda súd vychádzal z hodnoty masy BSM vo výške 35.280,84 Eur, z ktorej
potom každej strane sporu má pripadnúť suma vo výške 17.640,42 Eur. Hodnota časti masy BSM, ktorá

bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného, resp. ktorá bola ním spotrebovaná predstavuje
sumu 10.269, 84 Eur, t.j. o 7.370,58 Eur menej ako mal dostať, a preto mu je žalobkyňa povinná zaplatiť
na úplné vyrovnanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 7.370,58 Eur.37. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán
sporunemáprávonanáhradutrovkonania.Vzhľadomnacharakterkonanianemožnohovoriťoúspechu
alebo neúspechu niektorej zo strán sporu. Vyporiadanie BSM bolo v záujme každej zo strán a každá

dostala polovicu nadobudnutého majetku, resp. jeho hodnoty. Z uvedeného im súd uložil nahradiť štátu
trovy konania spoločne a nerozdielne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.