Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 11, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/498/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715215771
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715215771.5

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobkyne: L. M., O.. XX.X.XXXX, Z.
V. U. XXXX/X, XXX XX U. - P., zastúpená JUDr. Jaroslavom Čiernym, adresa na doručovanie Holubyho
51, 036 01 Martin, IČO: 42213185, proti žalovanému 1/ TOMA úverová a leasingová, a. s., IČO: 36
664 090 so sídlom Májová 1319, 022 01 Čadca, 2/ JURE, s. r. o., IČO: 47 437 677, so sídlom Hollého
6518/18A, 921 01 Piešťany, zastúpená JUDr. Ľudmilou Jurčovou, advokátkou, adresa na doručovanie:

Michalská 9, 811 01 Bratislava, 3/ F. Š., O.. X.X.XXXX, V. B. U. XXXX/XX, U.-P. XXX XX, za účasti
intervenienta spoločnosť Reality INN s. r. o. so sídlom Štvrť Čajkovského 3736/13, 036 08 Martin, IČO:
47 230 878, zastúpená JUDr. Michaelou Macalákovou, advokátkou, adresa na doručovanie: J. Milca 11,
010 01 Žilina, IČO: 42 072 336 v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný 1/ má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

III. Žalovaný 2/ má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

IV. Žalovaný 3/ má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

V. Intervenient má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 27.11.2013 domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby,
ako aj nariadenia predbežného opatrenia. V odôvodnení o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
uviedla, že je vlastníčkou nehnuteľností vedených Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, k.ú.
Priekopa, Obec Martin, na LV č. 2431, a to bytu č. 19, nachádzajúceho sa na 4. poschodí, vchod č.

3, v bytovom dome súpisné číslo 4133, postavenom na pozemkoch parcely registra „C“, parcelné číslo
1337/92- zastavané plochy a nádvoria o výmere 576 m2 a podiel priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely registra „C“, parcelné
číslo 1337/92, zastavané plochy a nádvoria o výmere 576 m2 vo veľkosti 6934/180443. Dobrovoľnú
dražbu vykonal žalovaný 2/ dňa 10.9.2015 a vydražiteľom je žalovaný 3/. Žalobkyňa má za to, že
dražba založených nehnuteľností, kde býva a má aj evidované trvalé bydlisko bola vykonaná v rozpore

s § 11 ods. 4, §11 ods. 4, § 13 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Rozpor
s § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách spočíva v tom, že dražobník v rozpore so svojimi
povinnosťami nezabezpečil a nevykonal zverejnenie oznámenie o dražbe v tlači. Podmienky predaja
dražby vydražiteľovi, ktoré sú v zákone spomenuté, boli určené tak, aby obmedzený záujem účasti na
dražbe viedol ku škode, aby nehnuteľnosti boli vydražené za čo najnižšiu cenu. Zároveň poukázala na
§ 17 zákona o dobrovoľných dražbách ods. 3, kde je stanovená lehota 30 dní pred konaním dražby,

ktorá sa uplatňuje pri nehnuteľných vecí a podľa § 17 ods. 5 dražobník je povinný minimálne 30 dní pred
dražbou doručiť oznámenie o dražbe vlastníkovi, Keďže dražba sa konala dňa 10.9.2015 a vlastníkovinehnuteľnosti bola uložená zásielka len na pošte a vrátená dražobníkovi menej ako 30 dní pred konaním
dražby, podľa žalobkyne bol porušený zákon a dražba sa nemala konať, malo byť od nej upustené. Ďalej
poukázala na § 10 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, kde v zmysle citovaného ust. sa upravuje

povinnosť doručiť príslušné písomnosti súvisiace s dražbou do vlastných rúk, pričom sa primerane
použijú ust. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „OSP“). Vzhľadom na zákonom vyžadované
doručovanie písomnosti do vlastných rúk je doručovanie podľa § 46 OSP vylúčené. V tejto veci, pri
doručovaní oznámenia o dražbe a znaleckého posudku bolo potrebné postupovať podľa § 10 ods. 1
zákona o dobrovoľných dražbách v spojení s § 47 ods. 2 OSP, pričom nedodržanie tohto postupu má

za neplatnosť dražby. V zmysle uvedeného, ak by sa aj žalobca nachádzal v mieste doručenia zásielky,
oznámenie o dražbe a znalecký posudok by mu boli fikciou doručenia doručené až vrátením zásielky
žalovanému 2/. Keďže dražba sa konala dňa 10.9.2015 a vlastníkovi nehnuteľností bola iba v polovičke
augusta zásielka uložená na pošte a následne vrátená dražobníkovi, bol porušený zákon a dražba sa
nemala konať, malo byť od nej upustené. Zároveň žalobkyňa uviedla že sa navyše v mieste doručenia
v danom čase nenachádzala, keďže bola štyri mesiace v zahraničí. Vrátené zásielky žalovaného 2/

obsahujú len neúspešné pokusy o doručenie s výzvou, o opakované doručenie boli vykonané, kedy
boli uložené na pošte a že žalobca zásielky neprevzal v odbernej lehote. Okolnosť, že žalobca sa v
mieste doručenia v dňoch, keď boli jednotlivé zásielky doručované zdržiaval, doručenka nepotvrdzuje.
Preto žiaden takýto údaj na nej uvedený nie je ( doručenka neobsahuje predtlač so slovami „hoci sa v
mieste doručenia zdržuje“). Keďže v danom prípade teda nebola dodržaná zákonom stanovená lehota

na doručenie oznámenia o dražbe, žalobkyňa žiada, aby súd vyhlásil dražbu za neplatnú. Následne
poukázala aj na to, že podmienky predaja dražby vydražiteľovi, ktoré sú v zákone spomenuté boli určené
tak, aby obmedzený záujem účasti na dražbe viedol ku škode, aby nehnuteľnosti boli vydražené za čo
najnižšiu sumu. Neexistuje žiaden zákonný dôvod, prečo sa dražba konala v Meste Žiline, napriek tomu,
že sa jednalo o nehnuteľnosť v Meste Martin. Takéto konanie malo za cieľ obmedziť účasť záujemcov

o nehnuteľnosť na dražbe. V prípade, keď sa má uskutočniť dražba nehnuteľnosti, ktorá je určená na
bežné bývanie, ako je predmetný rodinný dom, možno zo skúsenosti usúdiť, že záujemcovia o kúpu
takýchto nehnuteľností sú spravidla obyvatelia okolitého mesta, prípadne obcí, ktorí v danom regióne
žijú, pracujú a majú rodinné zázemie a len v menšej miere osoby zo vzdialenejších miest, ktoré by sa
do tohto regiónu prípadne presťahovali. Na základe uvedeného sa žalobkyňa domnieva, že dražba zo

dňa 10.9.2015 sa nemala konať a malo byť od jej vykonania upustené, nakoľko podľa § 19 ods. 1
písm. d) zákona o dobrovoľných dražbách, dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej
začatia, ak neboli splnené podmienky ustanovené v § 13 a 17 zákona o dobrovoľných dražbách. Z
celého priebehu dražby žalobkyňa nadobudla presvedčenie, že táto bola len fingovaná v tom smere,
aby vzbudila dojem, že ide o riadnu dražbu, ale jej výsledok bol už vopred dohodnutý. Zároveň žiadala

určiť neplatnú dobrovoľnú dražbu. Súčasťou žaloby bol aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým by súd uložil žalovanému zákaz nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom dobrovoľnej
dražby, vrátane nehnuteľností, predať, založiť, darovať a stavebne upravovať.

2. Uznesením č.k. 15C/498/2015-24 zo dňa 16.12.2015 súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia

zamietol, nakoľko zistil z listu vlastníctva, že predmetná nehnuteľnosť bola prevedená na inú právnickú
osobu. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie. O odvolaní rozhodoval Krajský súd v Žiline,
ktorý uznesením č.k. 7Co/44/2016-47 zo dňa 10.2.2016, uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu
na nariadenie predbežného nariadenia potvrdil.

3. Žalobkyňa podaním doručeným súdu 7.3.2016 navrhla vstup vedľajšieho účastníka na strane
žalovaných,atospoločnostiRealityINNs.r.o.zdôvodu,ženapredmetnúspoločnosťbolanehnuteľnosť
prevedená ( č. l. 55). Súd výzvou zo dňa 9.3.2016 vyzval spoločnosť Reality INN s. r. o. či súhlasí
so vstupom do konania ( č.l. 57). Podaním doručeným súdu 22.3.2016 spoločnosť Reality INN s. r. o.
súhlasila so vstupom do konania ako vedľajší účastník ( č. l. 67).

4. Podaním doručeným súdu 22.3.2016 ( č.l. 60 ) podala žalobkyňa ďalší návrh na nariadenie
predbežného opatrenia vo vzťahu k spoločnosti Reality INN s. r. o. a vo vzťahu k spoločnosti
Stredoslovenská energetika, a. s. v súvislosti s predmetným bytom. Vo vzťahu k spoločnosti Reality INN
s.r.o.žiadala,abyimsúduložilpovinnosťstrpieťnerušenéužívanienehnuteľností,ktorébolipredmetom

dobrovoľnej dražby,a aby uložil súd spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s. povinnosť dodávať
elektriku pre odberné miesto, a to predmetnú nehnuteľnosť- byt v bytovom dome. Súd uznesením č.k.
15C/498/2015-70 zo dňa 1.4.2016 vyhovel druhému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré
podala žalobkyňa. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.5.2016, vykonateľnosť 25.4.2016.5. Podaním doručeným súdu 8.4.2016 ( č. l. 85) sa vyjadroval k žalobe žalovaný 1/, v ktorom uviedol,
že nemá vedomosť o konkrétnych úkonoch dražobníka, preto sa nevie relevantne k predmetnému

návrhu vyjadriť, môže však prehlásiť, že dražba sa konala dôvodne, nakoľko žalobkyňa bola chronickým
neplatičom, nedodržiavala dohodnuté splátky zo Zmluvy o úvere č. 20546 a nedodržala ani povinnosť
vyplývajúcu z rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 9C/127/2013. Zaplatila len prvé splátky, poslednú
dňa 10.12.2013 a do dňa konania dražby 10.9.2015 nezaplatila na účet žalovaného 1/, ako veriteľa ani
cent.

6. Podaním doručeným súdu 4.5.2016 žalovaný 2/ do konania zaslal na základe výzvy súdu doklady
vzťahujúce sa k dražbe DD/11/2015 ( č.l. 88 až 181). Tieto boli zaslané zostávajúcim žalovaným, ako
aj žalobkyni ( č. l. 213 spisu).

7. Podaním doručeným súdu 17.5.2016 ( č.l. 184) sa vyjadroval do konania žalovaný 2/ a doložil ďalšie

doklady týkajúce sa predmetnej dražby ( 191 až č.l. 211). Aj toto podanie a listinné dôkazy, ktoré boli
pripojené k nemu, boli následne doručené zostávajúcim žalovaným a žalobkyni (č.l. 211). Čo sa týka
tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k veci, tak poukázal na to, že dražobník v súlade
s ust. § 11 ods. 4 najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejnil oznámenie o dražbe na úradnej tabuli
obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejnil oznámenie o dražbe v

periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej sa predmetná nehnuteľnosť nachádza,
základné údaje o mieste, čase, predmete a najnižšom podaní. K uvedenému predložil súdu aj listinné
dôkazy, a to potvrdenie o zverejnení oznámenia o dražbe, vystavené Mestom Martin dňa 14.9.2015
a žalovaný 2/ podal inzerát ohľadom dražby nehnuteľností aj na internetovej stránke www.bazos.sk, a
to dňa 8.8.2015. Inzerát bol po dvoch mesiacoch automaticky vymazaný, o čom predložil súdu dôkaz.

Žalovaný 2/ uverejnil informáciu o dražbe v regionálnych novinách Martinsko Turčiansko-Teplicko, dňa
21.8.2015 s odkazom na web stránku www. jure.sk, kde si záujemca o dražbe vyhľadá všetky informácie.
Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že práve žalobkyňa k návrhu na začatie konania priložila stiahnuté
a vytlačené z web stránky oznámenie o dražbe. Ďalej žalovaný 2/ uviedol, že v súlade s ust. § 13 ods. 2
zákonaodobrovoľnýchdražbáchumožnilúčastníkomdražbyohliadkunehnuteľnosti vdvochtermínoch,

ako to vyplýva v oznámení o dražbe, a to 25.8. a 26.8.2015. Dražobník uverejnil oznámenie o dražbe dňa
5.8.2015 v notárskom centrálnom registri dražieb a súčasne v súlade so zákonom uverejnil oznámenie o
dražbevobchodnomvestníku.Žalovaný2/riadneavzákonnejlehoteoznačilpriestoryvchodu bytového
domu, ako aj samotné dvere bytu žalobkyne nalepením oznámenia o dobrovoľnej dražbe DD 11/2015,
z ktorého vyhotovil aj dokumentáciu. Je nepochybné, že žalobkyňa o plánovanej dražbe vedela,

nakoľko minimálne od júna 2015 e-mailom komunikovala s dražobníkom, teda žalovaným 2/. Dražobník
vyvinul maximálne úsilie na to, aby žalobkyňu o nevyhnutných skutočnostiach týkajúcich sa dražby
informoval. Poukazuje na skutočnosť, kedy žalobkyňu informoval o predbežnom plánovanom termíne
dražby na júl 2015. Žalobkyňa následne v tom období vedome a zámerne vycestovala z územia SR.
Naopak,bolatožalobkyňa,ktoráspôsobovala prieťahyvprocesedražby.Bolanesúčinná.Nehnuteľnosť

dražobníkovi, ani súdnemu znalcovi nesprístupnila a svojim systematickým zavádzajúcim konaním sa v
súčasnosti domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražbe. Žalobkyňa vo svojom liste zo dňa 8.6.2015
potvrdila, že jej bola doručená obyčajná poštová zásielka, v ktorej súčasťou bol aj list - výzva na
úhradu pohľadávky zo strany dražobníka. Ak žalobkyňa namieta, že podmienky dražby držiteľovi boli
určené tak, že obmedzený záujem na dražbe viedol ku škode, aby nehnuteľnosti boli vydražené za

najnižšiu cenu, toto tvrdenie nijakým relevantným spôsobom nepreukazuje. Poukázal žalovaný 2/ na to,
že nehnuteľnosť bola riadne ohodnotená znaleckým posudkom č. 68/2015, ktorý spolu s oznámením o
dražbe zaslal žalovaný 2/ žalobkyni dňa 5.8.2015, ktorú zásielku si však žalobkyňa úmyselne a vedome
neprevzala. Poukázal na to, že podľa ust. § 17 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách v lehotách podľa
ods. 2 a 4 zašla dražobník oznámenie o dražbe aj vlastníkovi predmetu dražby. Ak by z gramatického

výkladu ust. zákona vyplývala povinnosť pre dražobníka doručiť žalobkyni oznámenie o dražbe v
zákonom určených lehotách, bolo by na mieste skúmať námietky žalobkyne v tomto smere. Dražobník
- žalovaný 2/ v súlade s dikciou zákona zaslal žalobkyni oznámenie o dražbe, ako aj znalecký posudok
doporučenou zásielkou dňa 5.8.2015. Zároveň žalovaný 2/ zdôraznil, že aj napriek tomu prebiehala
medzi žalobkyňou a dražobníkom intenzívna e-mailová komunikácia. Žalobkyňa dražobníkovi nikdy

nepreukázala, ani nedokladovala, že má plánovanú cestu do zahraničia. Či a kde žalobkyňa skutočne
v čase doručovania písomnosti zo strany dražobníka bola, či bola alebo nebola v zahraničí, žalobkyňa
doteraz nijako nepreukázala. Je preto na mieste domnievať sa, že v čase doručovania oznámenia o
dražbe v mieste trvalého bydliska sa zdržiavala. Mesto Žilina je krajské mesto a ako miesto konaniadražby bolo navrhovateľom dražby i dražobníkom vyhodnotené ako ideálne, prihliadnuc na možnosti
dopravnej dostupnosti a frekventovanejšieho dopravného spojenia zo všetkých smerov. Čas konania
dražby bol určený zo začiatkom o 13.00 hod., čiže tak, aby sa každý záujemca mal možnosť včas na

miesto konania dražby dostaviť. Žalovanému 2/ nie je známe, ktorým konkrétnym záujemcom malo
byť znemožnené sa na dražbe v Žiline zúčastniť. Tento argument považuje za nedôvodný. Žalovaný 2/
realizoval dražbu v súlade s platným právnym poriadkom SR s tým, že preukáže špekulatívne konanie
žalobkyne v prípravnom konaní pred dňom konania dražby s cieľom dražbu ako takú zmariť.

8. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatniť ust. tohto zákona o predbežnom prejedaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa § 81 CSP intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má
právny záujem na výsledku konania.
Podľa § 82 ods. 1 CSP intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe
oznámenia o spore podľa § 86 písomným podaním.
Podľa § 82 ods. 2 CSP vstup intervienta je prípustný počas celého konania podľa § 82 ods. 3, v podaní,

ktorým vystupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných náležitostí podania uviesť tvrdenia,
ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania.
S účinnosťou od 1.7.2016 bola zavedená nová procesná úprava - Civilný sporový poriadok, a
ustanovením § 470 ods. 1 CSP bol upravený princíp okamžitej aplikability novej procesnej úpravy.
Pred účinnosťou nového CSP platila úprava týkajúca sa vedľajšieho účastníka. Na základe ustanovení

OSP do konania žalobkyňa navrhla, aby vstúpil ako vedľajší účastník spoločnosť Reality INN s. r. o., táto
spoločnosť so vstupom do konania ak vedľajší účastník súhlasila ( viď ods. 3 odôvodnenia rozsudku).
Súd v zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP považoval tieto úkony za zachované. Zároveň intervenient už
podľa nového CSP podaním doručeným súdu 10.10.2016 ( č. l. 217) sa vyjadroval vo veci. Tento úkon
súd považoval ako opätovný súhlas so vstupom do konania, ale už ako intervenient podľa predpisov

účinných v čase tohto vyjadrenia, s právami a povinnosťami upravenými v §81 a nasl. CSP. Súd preto
s ním ďalej konal ako s intervenientom.

9. Intervenient v podaní doručenom súdu 10.10.2016 ( č.l. 217 ) sa vyjadroval k návrhu žalobkyni
na neplatnosť dobrovoľnej dražby s tým, že v tomto vyjadrení sa stotožnil so skutkovými tvrdeniami,

ktoré uvádzal žalovaný 2/ spolu s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa zabezpečenia oznámenia o dražbe
v periodickej tlači a na úradnej tabuli obce § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách. Ďalej mal za
to, že nedošlo absolútne k žiadnemu obmedzeniu účasti verejnosti na dražbe a tvrdenia žalobkyne o
tom, že podmienky dražby boli nastavené tak, aby došlo k vydraženiu predmetu dražby za najnižšiu
cenu žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala. Zároveň intervenient uviedol, že žalobkyňa nijakým

spôsobom nekonkretizovala, ktoré zákonné podmienky dražby sú obmedzujúce, prípadne v rozpore so
zákonom a vzhľadom na zásadu koncentrácie sporového konania vyjadrenú v zákonnom ustanovení
§ 153 ods. 1 CSP nie je dôvod, aby súd na jej prípadné ďalšie návrhy a skutočnosti ňou uvádzané
po účinnosti CSP prihliadal. Zároveň sa intervenient vyjadroval aj v súvislosti so zaslaním oznámenia
o dražbe podľa ust. § 17 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách. Intervenient má za to, že žalovaný

2/ si túto povinnosť splnil. Uvedené preukazoval podacím hárkom zo dňa 5.8.2015, ktorý preukazuje
skutočnosť, že žalovaný 2/, teda dražobník skutočne zaslal oznámenie o dražbe. Žalobkyňa a opiera
o to, že nemali byť dodržané ust. o zasielaní a doručovaní písomností a zasielaní peňažných čiastok
podľa § 10 zákona o dobrovoľných dražbách, kde tvrdí, že dražobník nedoručil oznámenie o dražbe
žalovanej najmenej 30 dní pred konaním dobrovoľnej dražbe. Tu intervenient uvádza, že zákon v §

17 ods. 5 stanovuje povinnosť zaslať oznámenie o dražbe, nehovorí o povinnosti dražobník doručí, ale
zašle. Tieto dva pojmy zaslať a doručiť rozlišuje zákon o dobrovoľných dražbách aj v ust. § 10, ktoré
pomenúva zasielanie a doručovanie písomností a zasielanie peňažných čiastok. Ak by zákon stotožnil
pojmyzaslaťadoručiť,takdražobníkbysinikdynemoholsplniťpovinnosťoboznámiťvlastníkapredmetu
dražby s oznámením o dražbe, ak by vlastník predmetu dražby konal obštrukčne, keby sa snažil vyhýbať

sa prevzatiu zásielky s oznámením o dražbe, čím by došlo nielen k zmareniu celého procesu dražby,
ale k zmareniu účelu samotného zákona o dobrovoľných dražbách a taktiež aj výkonu záložného práva.
Zároveň intervenient uvádza, že jediným subjektom, ktorý môže podať návrh na neplatnosť dražby
je podľa ust. § 20 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách osoba, ktorá o sebe tvrdí, že porušenímzákonných ustanovení bola dotknutá na svojich právach, a to žalobkyňa, ako ona sama uvádza, je
vlastníčkou dotknutých nehnuteľností a ako subjekt, ktorý sa len domnieva, že boli porušené zákonné
ust. o dobrovoľných dražbách. Z tohto dôvodu má intervenient za to, že neobsahuje zákonné náležitosti

návrh žalobkyne a súd by mal žalobu zamietnuť. Zároveň podľa ust. § 20 ods. 3 zákona o dobrovoľných
dražbách osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa ods. 2 je povinná oznámiť príslušnému okresnému
úradu začatie súdneho konania. Žalobkyňa podala návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
dňa 27.11.2015. Následne si splnila povinnosť a oznámila začatie súdneho konania o neplatnosť
dobrovoľnej dražby Okresnému úradu Martin. O prebiehajúcom súdnom konaní bola poznámka v

katastri nehnuteľností zapísaná dňa 30.11.2015. Vyznačenie tejto poznámky v katastri nehnuteľnosti
je dôležité. Intervenient poukázal na ust. § 228 ods. 2 CSP a poukázal na to, že uzavrel žalovaný 3/
so spoločnosťou Reality INN s. r. o. - intervenientom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola dotknutá
nehnuteľnosť dňa 18.9.2015, pričom vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti bol zapísaný
dňa 30.10.2015. Intervenient nadobudol teda vlastnícke právo vkladom do katastra nehnuteľnosti, ktorý
zápis bol vykonaný už dňa 30.10.2015, teda mesiac skôr, ako bol podaný návrh žalobkyne na neplatnosť

dobrovoľnej dražby a mesiac skôr, ako bola vyznačená poznámka v katastri nehnuteľnosti. Súdne
rozhodnutie o určenie dobrovoľnej dražby, by sa teda na intervenienta - súčasného vlastníka dotknutej
nehnuteľnosti aj tak nevzťahoval a nemal by žiadny význam. V danom prípade súdom určená neplatnosť
dobrovoľnej dražby by predstavovala jednoznačne neplatnosť právneho úkonu, ktorá by nemala
vplyv na zachovanie vlastníckeho práva súčasného vlastníka, teda intervenienta. Zároveň poukázal na

judikatúru, ktorá svedčí o ochrane tretieho dobromyseľného nadobúdateľa vlastníckeho práva, ktorým
je intervenient. Zároveň má za to, že dražba, ktorá sa konala dňa 10.9.2015 bola dražobníkom, resp.
žalovaným 2/ realizovaná v súlade s ust. zákona o dobrovoľnej dražbe.

10. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, aby mohla strana predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložilavčas,nemusísúdprihliadnuť,najmä,akbytovyžadovalonariadenie ďalšiehopojednávania

alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

11. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 12.10.2016 za prítomnosti strán sporu, intervenienta, ich
zástupcov. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalobkyne poprel skutkové tvrdenia žalovaného
2/, ako aj intervenienta, ktoré boli prezentovaní v ich vyjadreniach k žalobe a zároveň navrhol v rámci

uplatnenia prostriedkov procesného útoku návrhy na doplnenie dokazovania, a to výsluch žalobkyne,
ktorýsúdnanariadenompojednávaní vykonalazároveňdoložildokonanialistinnédôkazy,sktorýmiboli
oboznámené strany sporu na predmetnom pojednávaní. Čo sa týka tvrdenia intervenienta vo vyjadrení
doručenom súdu 10.10.2016, kde poukazuje práve na vyššie citované ust. § 153 ods. 1 CSP, k tomu
súd odkazuje na prechodné ustanovenia § 470 ods. 2 CSP. V danom prípade ide o konanie, ktoré bolo

začaté ešte pred účinnosťou CSP, vyjadrenie intervenienta bolo súdu doručené 10.10.2016, a žalobkyni
dňa 11.10.2016, čiže vo veľmi krátkej lehote pred vytýčeným termínom pojednávania 12.10.2016. Súd
vie najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov
procesnej obrany a zároveň je na súde, či prihliadne alebo neprihliadne na prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas. Čiže v súlade s uvedeným

súd zobral do úvahy popretie skutkových tvrdení prezentované právnym zástupcom žalobkyne na
pojednávaní, nakoľko nie je možné uplatňovať ustanovenia CSP o popretí skutkových tvrdení protistrany
a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Zároveň súd aj v rámci poučovacej
povinnosti vychádzal z § 154 CSP upravujúceho koncentráciu konania, čiže prostriedky procesnej
útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa

dokazovanie končí.

12. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmäc) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu,
Podľa § 228 ods. 2 CSP výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo

určení neplatnosti dobrovoľnej dražby je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu
vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola
zapísaná poznámka o súdnom konaní.

Podľa právnej argumentácii právneho zástupcu intervenienta nebol preukázaný naliehavý právny

záujem na určení neplatnosti dobrovoľnej dražby z toho dôvodu, že intervenient sa stal vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti, ktorej sa dražba týkala ešte pred zápisom poznámky o prebiehajúcom konaní
oneplatnostidobrovoľnejdražby,atedaspoukazomnacitovanéust.§228ods.2byrozsudokvprípade,
že by súd určil neplatnosť dobrovoľnej dražby, nebol záväzný pre intervenienta, a teda de facto by
nebolo vyriešené vlastnícke právo žalobcu, resp. vyhlásenie neplatnosti dražby by nemalo za následok
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalobkyňou.

Neplatnosť dobrovoľnej dražby možno určiť len súdom v samostatnom konaní o určenie je neplatnosti.
K zhodnému právnemu záveru dospel NS SR v rozsudku sp. zn. 2Cdo/66/2008, sp. zn. 5Cdo/51/2009.
Neplatnosť dobrovoľnej dražby môže vysloviť súd iba v občianskom súdnom konaní, ktoré začalo
podaním návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch

a notárskej činnosti ( Notársky poriadok ) v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon č. 527/2002
Z.z.“ ). Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať ani ako otázku prejudiciálnu
( predbežnú ). Naliehavý právny záujem v súvislosti s určením dobrovoľnej dražby nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (§ 137CSP), v danom prípade zo zákona
č. 527/2002 Z. z. a je daný tým, že žalobkyňa bola vlastníčkou nehnuteľností pred podľa nej tvrdeného

nezákonného prechodu vlastníckych práv s poukazom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, a to
dobrovoľnej dražby. Určiť neplatnosť dobrovoľnej dražby je možné len v samostatnom konaní, v súlade
s ust. zákona č. 527/2002 Z. z. a žaloba o určenie dobrovoľnej dražby musí byť podaná v lehote. V
danom prípade skutkový stav dražby nehnuteľností žalobkyne tvorí precedens, t.j., že pokiaľ by súd
nekonal o tomto návrhu, tak by odňal žalobkyni právo na konanie pred súdom, nakoľko nie je žiadne ust.

zákona, ktoré by ustanovovalo, že osoba, ktorá sa cíti byť poškodená na svojich právach, zároveň práva
užívať svoj majetok, nemôže vyčerpať všetky dostupné prostriedky nápravy, ktoré jej umožňuje v danom
prípade zákon o dobrovoľných dražbách. Žalobkyňa preukázala že pred ňou napádanou dražbou bola
na LV zapísaná ako jediný a výlučný vlastník uvedenej nehnuteľnosti.

13. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 227/2002 Z. z. účinného v čase vykonania dražby o zmarení dražby ods.
2 v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ust. tohto zákona, môže
osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.
Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatnení do troch mesiacov odo dňa
príklepu, okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň

ide o dražbu domu, bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený
trvalý pobyt podľa osobitného predpisu. V tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj
po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto
rozsudok týka ( § 23 ).
Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z. osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa ods. 2 je povinná

oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania.
Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa ods.
2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa ods. 2.

Žalobkyňa napadla dražbu v zákonom stanovenej lehote troch mesiacov odo dňa príklepu, kde príklep

bol udelený 10.9.2015 ( č. l. 111) a žaloba bola podaná 27.11.2015. Zároveň z Listu vlastníctva č. 2431
( č. l. 43) je zrejmé, že žalobkyňa uskutočnila poznámku o začatí tohto konania na LV, táto poznámka
bola zapísaná dva dni po podaní návrhu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, t. j. 30.11.2015.
Žalobkyňa si splnila teda povinnosti, ktoré jej ukladá zákon v súvislosť s podaním žaloby o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby. Tvrdenia intervenienta v súvislosti s nezáväznosťou rozhodnutia voči

nemu v prípade, že by súd určil dražbu neplatnú, súd poukazuje na jeho právne posúdenie v odseku 12
odôvodnenia a zároveň dodáva, že vyriešenie otázky platnosti, resp. neplatnosti dobrovoľnej dražby je
nevyhnuté v tomto konaní, ak by totiž súd určil, že dražba je neplatná, žalobkyňa by sa mohla v ďalšom
konaní domáhať určenia vlastníckeho práva na základe rozhodnutia o neplatnosti dražby vo vzťahuk intervenientovi, ktorý je súčasný vlastník predmetných nehnuteľností. Intervenient má teda právny
záujem na výsledku tohto konania.

14. V žalobe žalobkyňa tvrdila že boli porušené ust. zákona č. 527/2002 Z. z. , namietala, že dražba
mala byť vykonaná v rozpore s § 11 ods. 2, 4, § 11 ods. 5, 13 ods. 2, § 17 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z.
Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. účinného v čase vykonávania dražby, ak je predmetom
dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik, alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred
konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli

obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj
v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza,
základné údaje, o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec
je povinná neodkladne a bezodplatne takéto zverejnenie urobiť.
Žalobkyňa trvala na tom, že žalovaný 2/ nezabezpečil a nevykonal verejné oznámenie o dražbe v tlači
v zmysle § 11 ods. 4. Žalovaný 2/ rozporoval tieto skutkové tvrdenia a preukázal listinnými dôkazmi,

že najmenej 15 dní pred konaním dražby, ktorá sa konala dňa 10.9.2015 zverejnil oznámenie o konaní
dražby na úradnej tabuli obce a rovnako v tejto lehote zverejnil oznámenie o dražbe v periodickej tlači.
Predložil Potvrdenie Mestského úradu Martin o zverejnení oznámenia o dražbe zo 14.9.2015 ( č. l. 191),
kde Mesto Martin potvrdilo, že oznámenie o dražbe zn. DD 11/2015 bolo vyvesené na úradnej tabuli
Mesta Martin dňa 10.8.2015 a súčasne zverejnené na webovej stránke Mesta Martin www.martin.sk

( č. l. 193). Zvesené z úradnej tabule bolo dňa 11.9.2015, prílohou bolo aj
oznámenie o dražbe ( č. l. 192). Rovnako žalovaný 2/ ako dražobník súdu predložil dôkaz - výpis
z internetovej stránky www.bazos.sk zo dňa 8.8.2015 ( č. l. 194), z ktorého je
zrejmé zverejnenie inzerátu ohľadom dražby nehnuteľnosti, ktorý bol po dvoch mesiacoch vymazaný,
o čom predložil takisto dôkaz ( č. l. 195). Tieto listinné dôkazy preukazujú, že na internetovej stránke

bazos.sk bola oznámená dražba 3-izbového bytu v Martine. Išlo o ponuku z 8.8.2015. Zároveň žalovaný
2/ súdu predložil listinný dôkaz, a to výpis z regionálnych novín Martinsko Turčiansko-Teplicko zo dňa
21.8.2015(č.l.197),kdejeuvedenádražbanehnuteľností10.9.20153-izbovýbytaodvolávkanakontakt
žalovaného 2/, rovnako aj s odkazom na www.jure.sk , kde si záujemca o dražbu mohol vyhľadať všetky
informácie, najmä oznámenie o dražbe zn. DD 11/2015.

Žalovaný teda súdu preukázal skutkovými tvrdeniami doloženými listinným dôkazmi, že postupoval pri
dražbe v súlade s ust. § 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z..

15. Ďalej žalobkyňa poukazovala na ust. § 11 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. podľa ktorého spôsob
úhrady ceny, podmienky predaja predmetu dražby vydražiteľovi a minimálne prihodenie musia byť

určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby s ohľadom na zvláštnosti a hodnotu predmetu
dražby; nesmú byť určené tak, aby nebol obmedzený záujem o účasť na dražbe.
Žalobkyňa uviedla, že neexistuje žiadny zákonný dôvod, prečo sa mala konať dražba v Meste Žiline,
napriek tomu, že sa jednalo o nehnuteľnosť v Meste Martin. Podľa jej názoru takéto konanie malo za
cieľ obmedziť účasť záujemcov o nehnuteľnosť na dražbe. K uvedenému poukázala aj na rozhodnutie

Krajského súdu v Prešove v konaní sp. zn. 19Co/50/2014. Nejaké dôkazy v súvislosti s týmto jej
tvrdením súdu do konania nedoložila. Tieto skutkové tvrdenia boli popreté zo strany žalovaného 2/, ako
aj intervenienta, kde žalovaný 2/ ako dražobník uviedol, že mu nie je zrejmé, čo konkrétne namieta v
súvislosti s ust. § 11 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. s tým že poukázal na to, že dražená nehnuteľnosť
bola riadne ohodnotená Znaleckým posudkom č. 68/2015, ktorý súdu predložil ( č. l. 150) a bol zasielaný

spolu s oznámením o dražbe žalobkyni dňa 5.8.2015. Ďalej uviedol, že podľa www.google.sk je vzdialenosť medzi Notárskym úradom na ul. 1. mája 5 v Žiline, kde sa dražba konala
a bydliskom žalobkyne Minská ul. 3 v Martine, 23,8 km. Poukázal na to, že Mesto Žilina je krajské
mestoabolovyhodnotenénavrhovateľomdražby idražobníkomakoideálnesprihliadnutímnamožnosť
dopravnej dostupnosti a frekventovanejšieho dopravného spojenia zo všetkých smerov. Žalovanému

2/ nie je známe, ktorým konkrétnym záujemcom bolo znemožnené sa na dražbe v Žiline zúčastniť.
Súd považoval tieto skutkové tvrdenia žalobkyne za nepreukázané a popreté skutkovými tvrdeniami v
spojení doloženými dôkazmi žalovaným 2/.

16. Žalobkyňa iba v podanej žalobe uviedla, že mala byť dražba vykonaná v rozpore s § 11 ods. 5.

zákona č. 527/2002 Z. z. , len citovala toto zákonné ustanovenie, ale neuviedla žiadne skutkové tvrdenia
a tieto ani nedoplnila na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 12.10.2016, v čom vidí porušenie tohto ust.
§ 11 ods. 5. Žalovaný 2/ uviedol, že riadne a v zákonnej lehote označil priestory vchodu bytového domu,ako i samotné dvere bytu žalobkyne nalepením oznámenia o dobrovoľnej dražbe DD 11/2015 a to dňa
25.8.2015. Tieto skutkové tvrdenia neboli popreté a súd ich považoval za nesporné ( § 151 ods. 2 CSP).

17. Žalobkyňa iba v podanej žalobe uviedla, že mala byť dražba vykonaná aj v rozpore s § 13 ods.
2 zákona č. 527/2002 Z. z, opätovne len citovala toto zákonné ustanovenie, ale neuviedla žiadne
skutkové tvrdenia a tieto ani nedoplnila na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 12.10.2016, v čom vidí
porušenie tohto ust. § 13. ods. 2. K tomuto žalovaný 2/ uviedol, že umožnil účastníkom dražby ohliadku
nehnuteľnosti v dvoch termínoch ako to vyplýva z oznámenia o dražbe - a to dňa 25.8. a 26.8.2015 ( č.

l. 121). Súd považuje skutkové tvrdenia žalovaného 2/ za preukázané.

18. Hlavným skutkovým tvrdením, ktoré žalobkyňa uvádzala v súvislosti s neplatnosťou dražby bol
rozpor s ust. § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. a § 17 ods. 5 predmetného zákona. Na základe toho
sa dražba nemala konať 10.9.2015. Zároveň v rámci záverečnej reči zástupca žalobkyne poukázal na
dalšie rozpory a to, že ani znalecký posudok nebol doručený v 30- dňovej lehote pred dražbou.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 527//2002 Z. z. písomnosti sa doručujú formou listovej zásielky do vlastných
rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk
osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu (je tu
odkaz na § 45 až 50 OSP).

Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z., ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník, zašle
vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní predo dňom konania dražby.
Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. pred začatím dražby musí byť umožnená účastníkom dražby
v termíne uvedenom v oznámneí o dražbe obhliadka predmetu dražby. Ak je predmetom obhliadky vec,
určí dražobník termín obhlaidky predmetu dražby s ohľadom na umiestnenie veci.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z., ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik
alebo jeho organizačná zložka, alebo ak najnižšie podanie presiahne 16 550 eur, uverení dražobník
oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby oznámenie o dražbe.
Dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku.
Podľa§17ods.5zákonač.527/2002Z.z.lehotaustanovenýchvods.2až4zašledražobníkoznámenie

o dražbe
a) navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s
dlžníkom záložného veriteľa.

Podľa § 47 ods. 1, 2 OSP, na ktorý teda odkazuje v § 10 zákon č. 527/2002 Z.z. účinný v čase teda

obdobia konania dražby do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a
iné písomnosti, ak to nariadi súd.

Podľa § 47 ods. 2, ak nebol adresát písomností, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci
sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde

doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný,
uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa o tom vhodným spôsobom
upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia a nevyzdvihne, považuje sa za deň, keď bola
zásielka vrátená súdu za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

19. Skutkovými tvrdeniami žalovaného 2/ ako dražobníka, ako aj listinným dôkazom, ktorý je v prílohovej
obálkesúdneho spisu-ideoobálkuobsahujúcuznaleckýposudok,akoajoznámenieodražbe,podacím
hárkom (č. l. 195) má súd preukázané, že žalovaný 2/ ako dražobník zaslal žalobkyni oznámenie o
dražbe, ako i znalecký posudok doporučenou zásielkou dňa 5.8.2015. Táto zásielka bola uložená na
pošte 7.8.2015, a vrátila sa žalovanému 26.8.2015 ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote. Žalobkyňa

k uvedenému tvrdila, že nebola dodržaná zákonom stanovená lehota na doručenie oznámenia, t.j.
najmenej 30 dní pred začatím dražby, kedy dražba bola vykonaná 10.9.2015 a zároveň poukázala na
to, že sa v mieste doručenia v dňoch, kedy jej boli zásielky doručované, nezdržiavala. K uvedenému súd
vykonal ako dôkaz výsluch žalobkyne, ktorá na pojednávaní uviedla, že z dôvodu rodinných problémov,
ktoré prepukli na jar 2014 bola zúčastnená na viacerých súdoch v Anglicku, čo sa začalo v roku

2014. Chodila domov raz za šesť týždňov, raz za osem týždňov s tým, že môže súdu predložiť letenky.
Tieto letenky sú z 10.6.2015 keď odchádzala a prišla 4.11.2015 s tým, že vôbec nepredpokladala,
že tam bude takto dlho. Na preukázanie svojich tvrdení, že sa v byte nenachádzala súdu doložila
fotokópie, ale palubných vstupeniek zo dňa 10.6.2015 ( č. l. 240) smer Bratislava - Londýn a zo dňa3.10.2015 ( č. l. 239) Londýn - Bratislava. Tieto dôkazy, ktoré predložila boli spochybnené zo strany
žalovaného 2/, ako aj intervenienta. Žalovaný 2/ uviedol, že nebolo spoľahlivo preukázané, či bola alebo
nebola doma, nakoľko predložila letenky z iného obdobia, ako obdobia, kedy jej mala byť doručovaná

písomnosť, a to oznámenie o dražbe a znalecký posudok a zároveň žalovaný 2/ poukázal na e-mailovú
komunikáciu so žalobkyňou, v zmysle ktorej žalobkyňa o plánovanej dražbe vedela, nakoľko minimálne
od júna 2015 e-mailom komunikovala s dražobníkom, teda žalovaným 2/. Na preukázanie týchto
skutkových tvrdení žalovaný doložil e-mailovú komunikáciu medzi ním a žalobkyňou od 4.6.2015 do
24.7.2015. Čo sa týka e-mailovej komunikácie ( č.l. 201), táto bola zo 4.6.2015 a z obsahu vyplýva, že

žalovaný 2/ kontaktoval žalobkyňu a oznámil jej, že 3.6.2015 mal snahu so súdnym znalcom vykonať
obhliadku bytu za účelom vyhotovenia znaleckého posudku. Aj napriek tomu, že žalobkyňa o tomto
termíne vedela, byt nesprístupnila. Okrem úradnej zásielky jej mala byť odoslaná aj obyčajná listová
zásielka s oznámením o realizácii výkonu záložnho práva a výzva na sprístupnenie nehnuteľností. Z
dôvodu nesprístupnenia nehnuteľností bude potom znalecký posudok vyhotovený z dostupných zdrojov
a informácií, t.j. od správcu bytov a fotodokumentácii od záložného veriteľa. Zároveň tam bol aj kontakt,

ako aj e-mailová adresa na žalovaného 2/ s tým, že na uvedený e-mail žalobkyňa reagovalae-mailom
4.6.2015 ( č. l. 202), v ktorom uviedla, že o žiadnej návšteve nevedela. Našla si len doručenku, kde
bol nečitateľný odosielateľ, žiadnu inú poštu ako píše, obyčajnú nemala. Na pošte už zásielka nebola,
bola vrátená. Samozrejme bolo to uplynutí 7 dní. V tomto e-maile požiadala o pozastavenie dražby s
tým, že požiadala žalovaného 2/, aby sa spojil so žalovaným 1/, nakoľko teda má ona kupca a čaká na

vyplatenie sumy, aby pokryla svoje pohľadávky. Ďalšia e-mailová komunikácia prebiehala 5.6.2015( č.l.
204, 205 ), 8.6.2015 ( č. l. 206), 9.7.2015 ( č. l. 207), 14.7.2015 ( č. l. 208), 15.7.2015 ( č. l. 209),
20.7.2015 ( č. l. 210), 24.7.2015 ( č. l. 211), . V rámci týchto e-mailových komunikácií žalobkyňa
neustále žiadala o odloženie realizácie záložného práva, že celú záležitosť vyrieši. Je zrejmé, že sa
žalobkyňa snažila oddialiť realizáciu výkonu záložného práva, že žiadala o to, aby teda boli zhovievaví

v súvislosti s výkonom záložného práva, že čaká na nejaké vyjadrenia z ministerstva. V rámci tejto
e-mailovej komunikácie nebola ani zmienka o tom, že sa bude nachádzať v zahraničí dlhodobo, ako
uvádzala vo svojej výpovedi. Z celej tejto e-mailovej komunikácie, ktorú do konania doložil žalovaný 2/,
je zrejmé, že žalovaný 2/ informoval žalobkyňu o tom, že bude dražba, žalobkyňa celý čas spôsobovala
prieťahy v procese, bola nesúčinná. Nehnuteľnosť dražobníkovi ani súdnemu znalcovi nesprístupnila,

a aj vo svojom liste z 8.6.2015 ( 196a) potvrdila, že jej bola doručená obyčajná poštová zásielka,
ktorej súčasťou bol aj list, a to výzva na úhrady pohľadávky zo strany dražobníka. Je pravdou, že v
predmetnom liste uviedla, že v nasledujúcom období má byť mimo SR, ale neuviedla kedy, a na aké dlhé
obdobie, hoci disponovala aj e-mailom, aj telefónom, aby mohla skutočnosti súvisiace s jej odchodom
do zahraničia oznámiť žalovanému 2/. Žalobkyňa iné návrhy na doplnenie dokazovania ohľadom je

pobytu v zahraničí v čase doručovania oznámenia o dražbe a znaleckého posudku , súdu nenavrhla.
Súd po vyhodnotení týchto dôkazov je toho názoru, že žalobkyňa dostatočným spôsobom nepreukázala
skutkové tvrdenia o tom, že v čase doručovania písomností - oznámenia o dražbe, znaleckého posudku
sa v mieste bydliska nezdržiavala z dôvodu pobytu v zahraničí. Predložené palubné lístky sú z iného
obdobia, a z e-mailovej komunikácie je zrejmé, že žalobkyňa riadne nespolupracovala so žalovaným

2/, neposkytla mu súčinnosť, hoci ona bola dlžníčkou a išlo o jej bývanie. Aj jej výpoveď bola neúplna,
neuvádzala riadne fakty, vypovedala zahmlene o záležitostiach v Londýne, nepovažovala za potrebné
tieto skutočnosti súdu riadne ozrejmiť a preukázať. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobkyňa mla možnosť
oznámiť žalovanému 2/ prípadnú zmenu adresy, prípadne riadne ho informovať o tom, že bude v určité
obdobie mimo Slovenska.

20. Zákon č. 527/2002 Z. z. v § 17 ods. 5 stanovuje povinnosť zaslať oznámenie o dražbe v lehotách
podľa ust. §17 ods. 2 až 4. Nehovorí o povinnosti, že dražobník doručí, ale dražobník zašle v lehote, a
to najneskôr 30 dní predo dňom konania dražby. Tak je tomu aj v prípade § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002
Z. z. , kde sa hovorí, že ak je navrhovateľ dražby záložný veriteľ, dražobník, zašle vlastníkovi predmetu

dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní predo dňom konania dražby. Zákon o dobrovoľných
dražbách rozlišuje dva pojmy - zaslať a doručiť. Čo sa týka zaslania oznámenia o doručení dražby a
znaleckéhoposudku,tentobolzaslanýžalobkyniakovlastníčkedraženejnehnuteľnostinajneskôr30dní
preddňomkonaniadražby.Uvedenébolopreukázanépodacímhárkom,zktoréhojezrejmé,žežalovaný
2/ ako dražobník dňa 5.8.2015 podal na pošte zásielku obsahujúcu znalecký posudok a oznámenie

o dražbe, čiže si splnil svoju povinnosť zaslať. Tieto písomnosti sa mali doručiť žalobkyni s odkazom
na § 47 ods. 1, 2 v spojení s § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. Z predloženej obálky je zrejmé,
že zásielka bola doručovaná žalobkyni do vlastných rúk, uložená pre žalobkyňu na pošte 7.8.2015.
Žalobkyňa si zásielku v odbernej lehote nevyzdvihla, a táto sa vrátila žalovanému 2/ ako dražobníkovi26.8.2015, tým dňom sa považuje za doručenú, keďže podľa názoru súdu žalobkyňa nepreukázala, že
sa v danom období nezdržiavala v mieste doručenia ( odôvodnené v ods. 18 ). Súd sa stotožňuje s
právnou argumentáciou intervenienta, že zákon o dobrovoľných dražbách rozlišuje dva pojmy - zaslať a

doručiť. Čiže z tohto dôvodu súd má za tom že nedošlo k porušeniu ustanovení § 12 ods. 4 a § 17 ods.
5, čo sa týka zaslania znaleckého posudku a oznámenia o dražbe žalobkyni.
Ďalšie porušenia ustanovení zákona o dobrovoľnej dražbe žalobkyňa v rámci skutkových tvrdení
neuvádzala. Súd mal za to, že žalobkyňa nepreukázala skutkové tvrdenia o porušení ňou
špecifikovaných ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. , a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len
„CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalovaní 1/ až
3/ , ako aj intervenient mali plný úspech vo veci, a preto im súd priznal právo na náhradu trov konania v
celom rozsahu ( 100%). Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového konania o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov