Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Sd/31/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200316
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014200316.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa X.. X. B.,

O. B. XX, O., zastúpeného JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom Sibírska 4, Bratislava, proti
odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o starobný dôchodok takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25. januára 2014 z r u š u j e podľa § 250j
ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu
navrhovateľa v sume 289,54 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25. januára 2014 odporkyňa podľa § 26a zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 a §

273 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla
žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 23. októbra 2013. Rozhodla tak s odôvodnením, že
navrhovateľ dôchodkový vek 60 rokov dosiahol 16. februára 2001 a k tomu dňu získal 3 147 dní doby
zamestnania, čo je 8 rokov a 227 dní doby zamestnania. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nesplnil
podmienku potrebného počtu rokov doby zamestnania na vznik nároku na pomerný starobný dôchodok
podľa § 26a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 107/1999 Z.z.
Navrhovateľ návrhom zo dňa 3.3.2014 žiadal preskúmať toto rozhodnutie a uviedol, že odporkyňa

nezohľadnila odpracované dni v I. a II. pracovnej kategórii, získané zo všeobecného systému poistenia.
Uviedol, že vek 58 rokov získal 16.2.1999 a zároveň splnil aj podmienku zamestnania najmenej 25
rokov a v tom čase odpracoval minimálne 17,5 rokov v zamestnaní II. pracovnej kategórie: ako vojak
základnej služby v ČSĽA od 2.9.1963 do 31.8.1964 v I. pracovnej kategórii, ako vojak z povolania v
ČSĽA od 1.9.1964 do 31.12.1964 v I. pracovnej kategórii, ako vojak z povolania v ČSĽA od 1.1.1965
do 31.12.1992 v II. pracovnej kategórii, ako vojak z povolania v OS SR od 1.1.1993 do 31.12.1999 v
I. pracovnej kategórii a ako profesionálny vojak v OS SR od 1.1.2000 do 15.12.2001 v III. pracovnej

kategórii, spolu 37 rokov, 3 mesiace a 15 dní a 11 mesiacov a 29 dní základnej vojenskej služby.
Poukázal na to, že má odpracovaných v rovnakej III. pracovnej kategórii aj v období vojenskej služby
profesionálneho vojaka od 1.1.2001 v počte 715 dní, t.j. 1 rok, 11 mesiacov a 15 dní a po skončení
vojenskej kariéry v civilnom sektore pracoval v roku 2003 v počte 10 dní, v roku 2004 v počte 123 dní a 92
dní. Akceptoval započítanie doby 3 147 dní, t.j. 8 rokov a 227 dní, ktoré predchádzali jeho vojenskému
povolaniu, (štúdium na strednej škole, štúdium na PF UK a prácu na Okresnom súde v Prievidzi, prípravu
na povolanie) čo znamená, že v III. pracovnej kategórii odpracoval celkove 10 rokov, 3 mesiace a 25 dní.

Výkon aktívnej služby vojaka z povolania začal 1.9.1964 a ukončil 15.12.2001, čo znamená, že službu
v I. pracovnej kategórii vykonával 8 rokov, 3 mesiace a 29 dní, službu v II. pracovnej kategórii vykonával
28 rokov a službu v III. pracovnej kategórii vykonával 8 rokov a 227 dní. Zdôraznil, že do 30.4.1998
existoval len jeden spoločný systém dôchodkového zabezpečenia pre všetkých občanov Slovenskejrepubliky a zastával názor, že aj po celú dobu vojenskej služby bol poistený vo všeobecnom systéme, a
preto je odporkyňa povinná túto doby v celkovej dobe zohľadniť. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 7So/138/2011. Záverom uviedol, že odporkyňa prekvapivo

vo svojom rozhodnutí uvádza ustanovenie § 26a ods. 1 a § 26a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., pričom sa
jedná o ustanovenia, ktoré v čase jeho odchodu z armády neexistovali, čo považoval za hrubú chybu a
zastával názor, že sa naňho môže zákon o sociálnom zabezpečení vzťahovať iba v jeho aktuálnej verzii
ku dňu 15.12.2001, resp. k 16.2.1998, kedy dosiahol vek 57 rokov na odchod do starobného dôchodku.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 7.5.2015 namietal, že nie je možné, aby bol vylúčený

zo sociálneho zabezpečenia všeobecného dôchodkového systému len preto, že poberá výsluhový
dôchodok a poukázal na to, že žiadosť o starobný dôchodok sa týka jednak doby vykonávania vojenskej
služby v armáde ale aj odpracovanej doby v civilnom sektore. Uviedol, že znenie § 274 zákona o
sociálnom poistení upravuje nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných
kategórií a nová právna úprava v zákone o sociálnom poistení nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia
a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa

zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia, bez ohľadu, v ktorom systéme ju poistenec
získal a vyžadovať nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení
vo všeobecnom systéme. Namietal, že výkon služby v ČSĽA v I. a II. kategórii a odpracované obdobie
v III. pracovnej kategórii mu nebolo dostatočne zohľadnené. Zdôraznil, že mu nebolo zhodnotené
významné obdobie jeho pracovnej činnosti v III. pracovnej kategórii v civilných zamestnaniach, čo ho

ukracuje vo výške dôchodkových nárokov a namietal, že odporkyňa napriek jeho argumentácii mu
nezhodnotila ním uvádzanú dobu v III. pracovnej kategórii v počte 11 rokov a 72 dní, aj keď doklady o
týchto odpracovaných rokoch v III. pracovnej kategórii odporkyňa mala k dispozícii. Záverom uviedol,
že odporkyňa si doteraz neosvojila názor a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v obdobných sporoch.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.10.2014 uviedla, že navrhovateľ žiadosťou
spísanou 23. októbra 2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 23. októbra 2010.
Navrhovateľovi bol od 16. decembra 2001 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 26 zákona č. 114/1998
Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov a podľa § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa od 1. júla 2002 naďalej

považuje za výsluhový dôchodok. Konštatovala, že pre nárok na výsluhový dôchodok bolo zhodnotené
obdobie poistenia od 2.9.1963 do 31.8.1964 v I. kategórii funkcií, od 1.9.1964 do 31.12.1964 v I. kategórii
funkcií, od 1.1.1965 do 31.12.1992 v II. kategórii funkcií, od 1.1.1993 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií
a od 1.1.2000 do 15.12.2001 v III. pracovnej kategórii. S poukazom na ustanovenie § 26a ods. 1 a
2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 107/1999 Z.z., § 259 ods. 1 a

§ 273 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov uviedla, že
navrhovateľ dôchodkový vek 60 rokov dosiahol 16. februára 2001. Ku dňu 23. októbra 2010 získal 3 147
dní doby zamestnania, t.j. 8 rokov a 227 dní doby zamestnania a zdôraznila, že z uvedeného vyplýva,
že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov doby zamestnania na vznik nároku na pomerný starobný
dôchodok podľa § 26a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č.

107/1999 Z.z. Ďalej uviedla, že nárok na starobný dôchodok bol posúdený podľa § 26a ods. 1 a 2 zákona
č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 107/1999 Z.z. z dôvodu, že navrhovateľ dôchodkový vek 60 rokov
dosiahol 16. februára 2001, t.j. za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
zákona č. 107/1999 Z.z. a z § 26a ods. 1 vyplýva, že profesionálny vojak má nárok na pomerný starobný
dôchodok,akbolzamestnanýnajmenej10rokovadosiaholvekaspoň60rokov.Taktiežpoukázalanato,

že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/138/2011, na ktorý sa navrhovateľ odvolával,
sa na navrhovateľa nevzťahuje, nakoľko sa nejedná o obdobný prípad a v uvedenom rozsudku ide o
poistenca v odlišnej právnej situácii, ktorému nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona
č. 100/1988 Zb. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25. januára 2014 žiadala ako
vecne správne potvrdiť.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľa a
dospel k záveru, že návrh je dôvodný.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne číslo
XXX XXX XXXX X, dôchodkovým spisom navrhovateľa vedeným na Vojenskom úrade sociálneho
zabezpečenia Bratislava a spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav.

Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 23.10.2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od
23.10.2010. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25. januára 2014 odporkyňa podľa § 26a
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1a § 273 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla
žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 23. októbra 2013.
Navrhovateľ pri výsluchu v súdnom konaní zotrval na podanom návrhu.

Právny zástupca navrhovateľa sa v plnom rozsahu pridŕžal námietok uvedených v návrhu ako aj v
písomnom vyjadrení a zdôraznil, že navrhovateľ prispieval do všeobecného dôchodkového systému
počas 15 457 dní, výsluhový dôchodok mu poskytuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky napriek
tomu, že 95% odvádzaných súm inkasovala Sociálna poisťovňa, a preto navrhovateľ žiada priznať
starobný dôchodok od Sociálnej poisťovne.

Zástupkyňa odporkyne uviedla, že z dôvodu zmeny právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý bol vyslovený v rozsudkoch v obdobných veciach ako je vec navrhovateľa, netrvá na
správnosti obsahu vyjadrenia odporkyne zo dňa 17.10.2014. Poukázala na to, že v súčasnej dobe po
opätovnom posúdení nároku navrhovateľa na starobný dôchodok zastáva stanovisko, že navrhovateľ
dovŕšil dôchodkový vek vzhľadom na získanie doby služby v II. kategórii funkcií dňom 16.2.1998, t.j. pred
účinnosťou zákona č. 114/1998 Zb., ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.8.1998. Z uvedeného dôvodu

navrhovateľovi vznikol nárok na dávku sociálneho zabezpečenia podľa V. časti zákona č. 100/1988
Zb. a tento nárok mu ostal zachovaný aj k dnešnému dňu. Zdôraznila, že v danej veci je irelevantné,
že navrhovateľ je poberateľom výsluhového dôchodku, pretože o starobný dôchodok má možnosť
požiadať Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Bratislava. Uviedla, že je preto potrebné opätovne
posúdiť nárok na starobný dôchodok a je potrebné po skončení veci na Krajskom súde v Bratislave

postúpiť žiadosť navrhovateľa priamo orgánu sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho
zabezpečeniavBratislavezaúčelomrozhodnutiaonárokunavrhovateľanastarobnýdôchodokstým,že
bude rozhodnuté aj o zhodnotení obdobia dôchodkového poistenia získaného vo všeobecnom systéme.
Potvrdila, že v danej veci nie je možné aplikovať rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
7So/138/2011, pretože tento prípad rieši poberateľa výsluhového dôchodku, ktorému vznikol nárok na

starobný dôchodok po získaní služby v II. kategórii funkcií v roku 2007 a poukázala aj na právny názor
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku č. 7So/44/2015 z 29. septembra 2016 v
obdobnej veci ako je vec navrhovateľa s tým, že ďalší postup ponecháva na úvahe súdu.

Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v

konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia,
o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody
spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného
pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu
v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne

rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným
úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom
2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti
už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s
odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov nároky
vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií
sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Podľa § 1 ods. 2 cit. zákona právo na dávky sociálneho zabezpečenia nezaniká uplynutím času.

Podľa § 132 ods. 1 písm. b) cit. zákona vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu
v ostatných prípadoch.

Podľa § 94 ods. 1 cit. zákona nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti
(ďalej len "dávka") vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne
vykonávacími predpismi.

Podľa § 94 ods. 2 cit. zákona nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre
vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky, pokiaľ nie
ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná.Podľa § 142 ods. 4 písm. a) cit. zákona o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide
o vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

Podľa § 103 ods. 1 bod 2 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov od nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú § 130 až 145 zákona č. 100/1988
zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Podľa § 103 ods. 1 bod 3 cit. zákona od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa na sociálne

zabezpečenie vojakov nepoužijú § 157 až 174 vyhlášky Fererálneho ministerstva práce a sociálnych
vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov.

V preskúmavanej veci súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľa spísanej dňa 23.10.2013 o
priznanie starobného dôchodku od 23.10.2010 odporkyňa rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa

25. januára 2014 podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov a podľa § 259 ods. 1 a § 273 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 23. októbra 2013
s odôvodnením, že navrhovateľ dôchodkový vek 60 rokov dosiahol XX. E. XXXX a k tomu dňu získal
3 147 dní doby zamestnania, čo je 8 rokov a 227 dní doby zamestnania. Z uvedeného vyplýva, že

navrhovateľ nesplnil podmienku potrebného počtu rokov doby zamestnania na vznik nároku na pomerný
starobný dôchodok podľa § 26a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona
č. 107/1999 Z.z.
Z dávkového spisu navrhovateľa vedeného na Vojenskom úrade sociálneho zabezpečenia Bratislava
súd zistil, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava

číslo 65101004084304/2 - VÚSZ/DO 2 zo dňa 7.1.2002 podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom
zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov priznaný od 16.12.2001 výsluhový dôchodok vo
výške 15 516 Sk mesačne. Pre nárok na výsluhový dôchodok navrhovateľovi bola zhodnotená doba
poistenia: od 2.9.1963 do 31.8.1964 v I. kategórii funkcií - základná vojenská služba, od 1.9.1964 do
31.12.1964 v I. kategórii funkcií - vojak z povolania, od 1.1.1965 do 31.12.1992 v II. kategórii funkcií -

vojak z povolania, od 1.1.1993 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií - vojak z povolania a od 1.1.2000 do
15.12.2001 v III. pracovnej kategórii - vojak z povolania. Rozhodnutím číslo: 65101004084304 zo dňa
20.8.2002 bol navrhovateľovi podľa § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov zákonov od 1.7.2002 namiesto doterajšieho výsluhového dôchodku priznaný
výsluhový dôchodok podľa tohto zákona s odôvodnením, že od 1.7.2002 sa výsluhové dôchodky

priznané a vyplácané podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení
neskorších predpisov považujú za výsluhové dôchodky podľa zákona č. 328/2002 Z.z. vo výške, v akej
patrili ku dňu účinnosti tohto zákona. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z
1. marca 2016 navrhovateľovi pre nárok na výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba od 2.9.1963
do 31.8.1964 v I. kategórii funkcií - základná vojenská služba, od 1.9.1964 do 31.12.1964 v I. kategórii

funkcií - vojak z povolania, od 1.1.1965 do 31.12.1992 v II. kategórii funkcií - vojak z povolania, od
1.1.1993 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií - vojak z povolania a od 1.1.2000 do 15.12.2001 v III.
pracovnej kategórii - vojak z povolania.
V preskúmavanej veci súd zastáva názor, že navrhovateľ narodený dňa XX.X.XXXX splnil všetky
podmienky na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom

zabezpečení v znení neskorších predpisov dňa 16.2.1998, kedy dovŕšil vek 57 rokov, t.j. ešte pred
účinnosťou zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov. Zákon č. 114/1998 Z.z., ktorý
nadobudol účinnosť dňa 1. mája 1998 v ustanovení § 103 ods. 1 bod 2 a 3 vylúčil použitie ustanovení
§ 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 157
až 174 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva

zákon o sociálnom poistení. Nárok na starobný dôchodok zostal navrhovateľovi zachovaný podľa § 175
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov v spojení s § 259 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Súd konštatuje, že v takomto prípade na rozhodnutie o
nároku na starobný dôchodok, ako aj o nároku na jeho zvýšenie za doby poistenia po vzniku nároku na
starobný dôchodok nie je oprávnená rozhodovať Sociálna poisťovňa ale je daná právomoc Vojenského

úradu sociálneho zabezpečenia. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. 9So/141/2014 zo dňa 27. januára 2016, uverejnený v Zbierke stanovísk NS a
súdov SR č. 5/2016 pod číslom 41.Súd k navrhovateľom uvádzanému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/138/2011 zo
dňa 15. augusta 2012 poukazuje na to, že toto rozhodnutie nie je možné aplikovať na konkrétny prípad
navrhovateľa, nakoľko sa týka inej právnej situácie.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25. januára
2014 s prihliadnutím na § 250l ods. 2 v spojení s 250j ods. 2 písm. a) podľa § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil
a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní odporkyňa po opätovnom preskúmaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok
žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok postúpi vecne príslušnému orgánu na konanie a rozhodnutie,

ktorým v tomto prípade je sociálny orgán Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, Bratislava v zmysle
ustanovenia § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov.
V novom konaní je odporkyňa viazaná názorom súdu (§ 250r O.s.p.).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.
Navrhovateľ bol v konaní úspešný, a preto súd priznal náhradu trov konania, ktoré vznikli na nákladoch

právneho zastúpenia a to za 2 úkony v roku 2014 vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods.
4 veta druhá vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (1. príprava a prevzatie zastúpenia, 2. písomné podanie na súd
dňa 3.3.2014), t.j. 2 x 61,85 eur a režijný paušál 2 x 8,04 eur (§ 16 ods. 3), 1. úkon v roku 2015 vo výške
1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 4 veta druhá vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (1. písomné podanie
na súd dňa 7.5.2015), t.j. 1 x 64,53 eur a režijný paušál 1 x 8,39 eur (§ 16 ods. 3) a za 1 úkon v roku

2017 vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 4 veta druhá vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (1.
účasť na pojednávaní dňa 26.4.2017) t.j. 1 x 68 eur a režijný paušál 1 x 8,84 eur (§ 16 ods. 3), celkove
suma trov právneho zastúpenie za rok 2014, 2015 a rok 2017 predstavuje 289,54 eur. Trovy konania
odporkyňa zaplatí na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V danom prípade súd postupoval podľa ustanovenia § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny

súdny poriadok, podľa ktorého konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajskom súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./